Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, April 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8318200268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v
P. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul.
Makovickej č. 768/20, proti žalovaným: 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v U., na ul. J. č. XXXX/XX,
právne zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom v Humennom, na ul. Kalininovej
č. 675 a 2/ Bytové družstvo Humenné, so sídlom v Humennom, na ul. Laboreckej č. 1896/58, IČO:
00 223 051, právne zastúpenému JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom v Humennom,
na ul. Laboreckej č. 1896/58, o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností, o

určenie členstva v družstve, o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 21.10.2021 č.k. 6C/2/2018-534, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. a 2.
rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi a jeho manželke vznikol spoločný nájom
bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve. Podľa v tom čase platných a účinných právnych predpisov,
právo užívať byt vzniklo dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, o ktorej sa spísala zápisnica, pričom pri
družstevnom byte právo spoločného užívania mohlo vzniknúť len medzi manželmi s čím súčasne vzniklo
aj spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Vznik spoločného členstva žalobcu a jeho manželky
je tak preukázaný zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 24.09.1986.

3. Pokiaľ ide o samotnú dohodu o prevode členských práv a povinností, žaloba o určenie jej neplatnosti
by mala smerovať len voči žalovanému v 1. rade, ktorý v tejto dohode vystupuje ako nadobúdateľ.
Pasívne legitimovaný na podanie žaloby je žalobca, pretože tvrdí, že takúto dohodu nikdy nepodpísal.
Žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou tejto dohody, a preto v spore nemá postavenie pasívne
legitimovaného subjektu.

4. Vo vzťahu k dohode o prevode členských práv a povinností sa muselo skúmať, či žalobný návrh na

určenie neplatnosti je prípustný v zmysle ust. § 137 C.s.p. Žalobou o určenie právnej skutočnosti, tak ako
je to v tomto prípade, sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právnou skutočnosťou
je aj právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť.
Právna úprava v ust. § 137 písm. c) a písm. d) C.s.p. je založená na tom, že určovacia žaloba másmerovať k určeniu konkrétneho práva a to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto
určení je naliehavý právny záujem, pričom je aj naďalej možné žalovať o určenie právnej skutočnosti, čo
je však ale limitované prípustnosťou takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Z dôvodovej

správy k dotknutým ustanoveniam Civilného sporového poriadku vyplýva, že úplne nová koncepcia je
zakotvená v písm. a) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určenie inej právnej
skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby
o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napr.

Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a podobne.

5. Právne posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti tejto dohody je otázkou predbežnou, ktorej
posúdenie je rozhodujúce pre úspešnosť alebo neúspešnosť druhého nároku, ktorým žalobca žiada
určenie, že je členom družstva s právom nájmu družstevného bytu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zamietol pre nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade a z dôvodu jej neprípustnosti s poukazom na ust. §
137 C.s.p.

6. Spornou otázkou v konaní bolo posúdenie, či podpis na dohode o prevode členských práv a povinností
je podpis žalobcu a sporným bolo aj posúdenie následkov, ak by sa preukázalo, že podpis žalobcu nie

je jeho podpisom.

7. Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania s poukazom, že nedostatok súhlasu druhého manžela
spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktorej sa
žalobca mohol domáhať v lehote troch rokov. Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá

podstatne mení obsah spoločného práva nájmu manželov k bytu, nepatrí pod bežné veci v zmysle
ust. § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto na strane prevodcov musia vystupovať obaja
manželia. V danom prípade sa posudzovala písomná dohoda o prevode členských práv a povinností
v bytovom družstve, ktorá pre svoju platnosť vyžadovala, aby bola podpísaná konajúcou osobou
vlastnoručne. Právne účinky nemôže mať sfalšovaný podpis. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že

podpis uvedený na dohode pri mene žalobcu nie je podpisom žalobcu. Tým, že na dohode absentuje
vlastnoručný podpis žalobcu, trpí predložená dohoda vadou spôsobujúcou absolútnu neplatnosť, keďže
žalobca vôbec neprejavil slobodne svoju vôľu previesť členské práva a povinnosti.

8. Nakoľko dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatný právny úkon z dôvodu

chýbajúcehoprejavuvôležalobcu,nadobúdateľ,atožalovanýv1.radenemoholnazákladetejtodohody
nadobudnúť členský podiel a stať sa nájomcom družstevného bytu. Pokiaľ ide o manželku žalobcu,
táto zomrela, a preto v zmysle ust. § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte smrťou
jednéhozmanželovzanikolspoločnýnájombytumanželov.Okremtohoidevtomtoprípadeajoosobitné
právne nástupníctvo, spočívajúce v nadobudnutí členského podielu v dôsledku premeny spoločného

členstva v bytovom družstve na individuálne členstvo (singulárna sukcesia), čo znamená, že následky
uvedené v § 707 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka nastávajú bez ohľadu na to, či je pozostalý
manžel dedičom alebo nie. Preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie zisťovaním dedičov po nebohej
manželke žalobcu a preto takéto dokazovanie sa nevykonávalo.

9. Žalovaný v 1. rade po vykonanom znaleckom dokazovaní uviedol, že podpisom dohody, ktorú
podpisoval až po podpísaní žalobcu a jeho manželky, konal v dobrej viere v správnosť postupu
pracovníčok bytového družstva, preto od tejto doby je dobromyseľným držiteľom členských práv a
povinností s právom nájmu, ktorých vlastnícke právo vydržal v trojročnej vydržacej dobe. Žalobca s
touto obranou žalovaného v 1. rade nesúhlasil a spochybnil dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade, ako

aj aplikáciu trojročnej vydržacej lehoty. Sporným tak ostalo posúdenie, či žalovaný v 1. rade sa stal
vlastníkom členského podielu v bytovom družstve vydržaním alebo nie.

10. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je úzko späté len s
oprávnenou držbou. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu

s právnym stavom. Právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva oprávneným
držiteľom, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania na jednej strane a zánik vlastníckeho
právadoterajšiehovlastníkanastranedruhej.Napriektomu,žeust.§134ods.1Občianskehozákonníka
pojednáva len o veci hnuteľnej a nehnuteľnej, súdna prax, ale aj právna veda je toho názoru, žepredmetom vydržania môže byť všetko, čo môže byť predmetom držby podľa § 129 Občianskeho
zákonníka, teda okrem hmotných vecí aj práva a nehmotné majetkové hodnoty. Právo sa môže stať
predmetom vydržania, ak ide o trvalý a opätovný výkon práva. Judikatúra súdov vyvodila, že rovnakým

spôsobom ako akcia môže byť predmetom vydržania aj obchodný podiel a dokonca aj členský podiel
v bytovom družstve.

11.Ktomu,abymohlodôjsťkvydržaniučlenskéhopodielu,jedôležité,abysadržiteľchopilvšetkýchpráv
a povinností spojených s členstvom v družstve. Konkrétne v bytovom družstve sa držiteľ musí uchopiť

tak individuálnych práv a povinností určených stanovami vzťahujúcimi sa ku konkrétnemu bytu, vrátane
práva nájmu, tak aj práv, ktoré prislúchajú každému členovi družstva a nepripínajú sa ku konkrétnemu
bytu či nebytovému priestoru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/1378/2006
zo dňa 31.10.2006 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3038/2011 zo dňa
17.05.2012).

12. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby. Hodnotenie dobrej viery ako základného
ukazovateľa oprávnenej držby podľa § 130 Občianskeho zákonníka je vždy vecou individuálneho
posúdenia a do úvahy treba vziať všetky okolnosti veci. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy
všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. To, či je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí preto zamerať dokazovanie len na

zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska,
či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho
práva. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu.
Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale môže sa opierať aj o domnelý právny

dôvod. O takýto prípad ide, keď je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký
titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Oprávnenú držbu nemožno založiť na nepoctivom uchopení
predmetu držby.

13. Pri posudzovaní okolností nadobudnutia členských práv a povinností v bytovom družstve žalovaným

v 1. rade, ktoré vyšli vykonaným dokazovaním najavo sa zistilo, že žalovaný v 1. rade bol pri nadobudnutí
členskýchprávapovinnostídobromyseľný.Žalovanýv1.radepodpisovaldohoduažpotom,akotamboli
podpisy prevodcov uvedené, a preto skutočne na jeho strane nemusela vzniknúť obava, že by podpisy
nepatrili osobám pri nich uvedených. Vzhľadom k tomu, že tlačivo dohody bolo pripravené žalovaným v
2. rade, u žalovaného v 1. rade nemohla vzniknúť pochybnosť o pôvode týchto podpisov. Ani samotná

skutočnosť, že žalobca so žalovaným v 1. rade o prevode členských práv nekomunikoval, neznamená,
že žalovaný v 1. rade postupoval bez náležitej starostlivosti, keď dohodu o prevode členských práv a
povinnostíriešillensosvojousestrou,aprávejejakorodinnémupríslušníkovinemaldôvodnedôverovať.
Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaný v 1. rade mal konať pri bežnej opatrnosti tak, aby zistil vôľu aj
u žalobcu, prípadne si mal zistiť, komu členský podiel patrí, v tejto súvislosti sa poukázalo na to, že

ani žalobca osobitne so žalovaným užívanie bytu neriešil, do bytu nechodil a o byt sa nestaral až
do smrti manželky. Okolnosť, že žalobca a žalovaný v 1. rade sa osobitne o prevode nerozprávali,
neznamená, aby žalovaný v 1. rade nekonal s náležitou starostlivosťou, keďže z dokazovania vyplynulo,
že komunikoval s manželkou žalobcu, ktorá ho ubezpečila, že žalobca o tom vedomosť má. Aj svedkyňa
R. E. uviedla, že sestra jej povedala, že žalobca o všetkom vie. Žalovaný v 1. rade je dobromyseľný aj

čo do dôvodu nadobudnutia členského podielu, keďže bolo preukázané, že zo strany žalovaného v 1.
rade boli poskytované v minulosti viaceré pôžičky manželke žalobcu, o ktorých sa v rodine žalovaného
v 1. rade vedelo a taktiež sa v rodine vedelo, že z dôvodu nevrátenia týchto pôžičiek, žalovaný v 1.
rade má družstevný byt. Preto sa dohoda o prenechaní družstevného bytu javí ako logický následok
ochrany záujmov žalovaného v 1. rade ako veriteľa oprávneného na vrátenie poskytnutých finančných

prostriedkov manželke žalobcu.

14. Obrana žalobca, ktorý tvrdil, že o žiadnych pôžičkách a ani dohode nevedel, je nezvyčajnou a to
vzhľadom aj k tomu, že žalobca jednak vedel, že byt dala jeho manželka svojmu bratovi na užívanie už v
roku 2005, pričom z výpovede svedkyne R. E. vyplýva, že žalovaný v 1. rade byt prerábal, o čom žalobca

musel mať vedomosť, nakoľko veci z bytu sa odnášali aj k nim a navyše žalobca s manželkou sa po
dražbe rodinného domu v W. sťahovali ku druhému švagrovi a nie naspäť do svojho bytu. Okolnosť, že
žalobca dôveroval svojej manželke čo do hospodárenia s financiami a o finančné záležitosti sa nestaral,
nie je okolnosťou, ktorá by dobromyseľnosť žalobcu spochybnila, práve naopak v tomto smere bol súdtoho názoru, že žalobca nekonal s bežnou opatrnosťou, o čom svedčí aj jeho tvrdenie, že sa čudoval,
že bola voči nim začatá exekúcia a že v dražbe prišli o rodinný dom.

15. O dobromyseľnosti žalovaného svedčia tiež skutočnosti, podľa ktorých družstevný byt riadne a
nerušene užíva od roku 2005, investuje do neho, nik ho neruší v užívaní a ani nevyzýva na odovzdanie
bytu, platí úhrady bytovému družstvu, čo nikto nespochybnil. Po uzavretí dohody o prevode členských
právapovinnostížalovanýv2.radeuzatvorilsožalovanýmv1.radenájomnúzmluvu.Jetedazrejmé,že
žalovaný v 1. rade sa tak chopil všetkých práv a povinností viažucich sa k členskému podielu v bytovom

družstve, vrátane práva nájmu družstevného bytu.

16. Čo sa týka vydržacej doby, sporné medzi stranami bolo určenie, ktorá zákonná dĺžka vydržacej doby
má byť v tomto prípade aplikovaná, či analogicky ako pri hnuteľnej veci trojročná, alebo analogicky ako
pri nehnuteľnej veci desaťročná, vzhľadom na väzbu členského podielu k právu nájmu k nehnuteľnej
veci. V tomto smere sa poukázalo na charakter členského podielu, ktorý predstavuje mieru účasti člena

na družstve. Jeho kvalitatívna stránka je určená obsahom konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich
jednotlivémučlenovidružstvazozákonaastanovakvantitatívnastránkajezákonomdispozitívneurčená
pomerom vkladu k základnému imaniu družstva. Čo sa však týka členského podielu v bytovom družstve,
podľa súdnej praxe všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je
možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,

polohy, vybavenia, veku a pod., ktorá sa obvykle zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi
a kúpami členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste. Z toho vyplýva, že povaha
členského podielu je obdobná povahe obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý
tiež predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Členský podiel
aajobchodnýpodielmajúsvojuvyčísliteľnúhodnotuvpeniazoch,sktoroumožnodisponovať,rozlišujúci

je len spôsob ich ocenenia. Česká judikatúra pri vydržaní obchodného podielu analogicky postupovala
ako pri vydržaní akcií ako veci hnuteľných a taktiež česká judikatúra postupuje aj v prípade vydržania
členského podielu v družstve s analogickým použitím trojročnej vydržacej doby. Až nález Ústavného
súdu Českej republiky predložený žalobcom sp. zn. IV. ÚS 2000/18 zo dňa 02.04.2019 spochybnil úvahu
nad správnosťou súdnej praxe, ktorá považuje členský podiel za vec hnuteľnú a nie za vec nehnuteľnú.

17. Hoci sú členské práva a povinnosti v bytovom družstve spojené s právom nájmu konkrétneho bytu,
stále sú tieto členské práva a povinnosti prevoditeľné ako majetková hodnota, teda ako konkrétne
vyčíslená suma peňazí a nie ako nehnuteľnosť. Potom by bola na mieste tiež úvaha, prečo zákonodarca
nevyžaduje pri prevode členských práv a povinností v bytovom družstve uzavretie písomnej zmluvy s

povinnosťou overiť podpisy prevádzajúcich tak, ako to zákonodarca vyžaduje pri zmluvách o prevode
nehnuteľností.

18. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol dobromyseľný, že mu členský podiel v bytovom družstve
s právom nájmu patrí, členský podiel vydržal vo vydržacej lehote troch rokov. Následkom vydržania je

nadobudnutie vlastníckeho práva oprávneným držiteľom, teda žalovaným v 1. rade a zánik vlastníckeho
právo doterajšieho vlastníka, teda žalobcu.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

20. Ust. § 257 C.s.p. výnimočne umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať stranu, ktorá by bola povinná na ich
náhradu, aby trovy nahradila druhej strane. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

21. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto

ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnejnormy. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu.

22. V prejednávanej veci pri rozhodovaní o trovách konania žalovaných bolo potrebné rozhodnutie
súdu o náhrade trov konania modifikovať a náhradu trov konania im nepriznať. Čo sa týka žalovaného
v 1. rade, rozhodnutie o náhrade trov konania treba modifikovať tak, aby neslúžilo ako prostriedok
prejavu negatívneho vzťahu k protistrane, zvlášť keď medzi stranami sporu ide o príbuzenský
vzťah, pričom práve v rodine sú negatívne vzťahy krajne nežiaduce. Dôvody hodné osobitného

zreteľa sú dané príbuzenským vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, keďže manželka
žalobcu bola sestrou žalovaného v 1. rade. Okrem toho, žalobca je invalidným dôchodcom vo veku
blízkemu dôchodcovskému veku a žalovaný v 1. rade vykonáva podnikateľskú činnosť ako spoločník
v obchodných spoločnostiach a je tiež podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Nepriznaním trov
konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného v 1. rade v takom rozsahu, aby
bolo ohrozené zabezpečenie jeho bežných životných potrieb

23. Pri nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade výnimočnosť prípadu bola videná v
predmete a okolnostiach tohto sporu. K uzavretiu spornej dohody zjavne nedošlo podľa štandardných
postupov, ktoré právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 09.04.2019 uviedla,
pretože dohoda nebola podpísaná oboma prevodcami pred pracovníčkou bytového družstva a tiež,

ak mala byť dohoda predložená už podpísaná, ako to uviedol žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa
17.12.2020, neboli podpisy na nej nachádzajúce sa úradne overené. Berúc do úvahy zásadu, podľa
ktorej nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania a vzhľadom na atypickosť a
rozmanitosťprípadov,bolsúdtohonázoru,žejejehopovinnosťouurobiťvšetkoprespravodlivériešenie.
Spravodlivosťmusíbyťvprocese,ktorýmsúdinterpretujeaaplikujeprávo,vždyprítomnáakohodnotový

činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym
poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí
byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, a preto je úlohou súdu nazerať na zákon aj cez
prizmu spravodlivosti.

24. V súlade s ustanovením § 257 C.s.p. preto náhrada trov konania žalovaným priznaná nebola.

25. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca a žalovaný v 1. rade.

26. Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov
sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces odôvodnil tým, že prvoinštančný súd za účelom
ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 C.s.p. mal žalobcu poučiť o vadách podanej žaloby a
vyzvať ho, aby v ním určenej lehote vady odstránil. Ak súd prvej inštancie takto nepostupoval a dospel
k záveru, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, rozsudok je predčasný a teda aj procesný

postup súdu prvej inštancie je nesprávny. Rozsudok je arbitrárny a nepresvedčivý, čo zakladá jeho
nepreskúmateľnosť. Odhliadnuc od žalobcom namietaného vydržania členského podielu v bytovom
družstve, prvoinštančný súd nedal odpoveď na otázky, kedy a za akých podmienok malo dôjsť k vstupu
do oprávnenej držby, kedy uplynula vydržacia doba, kedy vlastne došlo k vydržaniu a nadobudnutiu
členskéhopodielužalovanýmv1.rade,akýtomalovplyvnanájomnývzťahkdružstevnémubytuaprečo

nie je žalobca stále nájomcom predmetného bytu, hoci je dohoda o prevode členských práv a povinností
zo dňa 18.11.2011 neplatná a žalobca má nájomnú zmluvu, pri existencii ďalšej nájomnej zmluvy zo
dňa 18.11.2011. V konaní nebolo preukázané, že dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa
18.11.2011 žalovaný v 1. rade podpísal samostatne v neprítomnosti žalobcu a svojej sestry, resp. či ju
podpísal vopred alebo pred podpisom aspoň pani P.. Podpisy na dohode mala overovať p. I. G., ktorá je

v príbuzenskom vzťahu so žalovaným v 1. rade. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že dohodu o prevode
členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 podpísal samostatne a taktiež tvrdenie, že ju podpísal
potom, čo ju podpísali za prevodcov, treba považovať za sporné.28. Žalobca ďalej namietal, že nemal vedomosť o tom, aké pôžičky boli zo strany žalovaného v 1. rade
poskytované manželke žalobcu, a koľko z týchto pôžičiek bolo vrátených. Samotnému žalobcovi nebola
uhradená cena za členský podiel zo strany žalovaného v 1. rade. Všetky tieto okolnosti sú zásadné

pre posúdenie žalovaným v 1. rade tvrdeného vydržania členského podielu. K užívaniu bytu žalovaným
v 1. rade od roku 2005 žalobca dodal, že žalovaný mal byt prenechaný len na dočasné užívanie. Ak
žalovaný platil služby spojené s nájmom bytu, nemá to relevantný právny význam v naplnení podmienok
súvisiacich s vydržaním členského podielu.

29. Pokiaľ ide o dĺžku trvania vydržacej lehoty vo vzťahu k vydržaniu členského podielu v bytovom
družstve,súdanalogickypoukazovalnasúdnerozhodnutiatýkajúcesaobchodnéhopodieluvobchodnej
spoločnosti - v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorému má byť charakter členského podielu
podobný. Členský podiel v bytovom družstve sa primárne a takmer výlučne spája s konkrétnou
nehnuteľnou vecou. Preto pri závere jej trvania, je nanajvýš dôvodná aplikácia 10-ročnej lehoty v zmysle
ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu takáto právna otázka nie je jednotne

ustálená ani súdnou praxou a v tejto súvislosti poukázal na závery Nálezu Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 02.04.2019 vo veci IV. ÚS 2000/18, ktoré tiež z hľadiska historického poňatia členského
podielu v bytových družstvách a neodmysliteľnou spätosťou členského podielu s konkrétnym bytom ako
obydlím, teda nehnuteľnosťou, sú nanajvýš aktuálne.

30. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.
Zdôraznil, že zo strany žalobcu išlo o zjavne bezúčelné uplatňovanie práva a len jeho zavinením trval
tento právny spor tak dlho a s toľkými úkonmi právnej služby. Ak má rozhodnutie o náhrade trov konania
neslúžiť ako prostriedok negatívneho vzťahu k protistrane, zvlášť keď medzi stranami sporu ide o
príbuzenský vzťah, žalovaný v 1. rade mal za to, že prostriedkom prejavu negatívneho vzťahu bolo už

podanie návrhu zo strany žalobcu, ktorý aj napriek tomu, že vedel, že jeho nárok nie je oprávnený, snažil
sa ho domáhať prostredníctvom žaloby a tak navyšoval trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade,
ktorý sa po celý čas snažil žalobcovi a jeho manželke finančne pomáhať. Preto navrhol rozsudok vo
výroku o trovách konania zmeniť tak, aby žalovanému v 1. rade bola priznaná náhrada trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

32. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
spolu skonaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednáva a zistil, že odvolania

žalobcu a žalovaného v 1. rade nie sú opodstatnené.

33. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

34. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý súdny proces, keď súd nepostupoval v súlade s ust. § 129 C.s.p.

35. Podľa ust. § 129 ods. 1 až ods. 4 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo

opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

36. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. alebo podľa § 137 písm.
d) C.s.p. je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním
uplatnený nárok, t.j. predmet konania, následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správnevyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov nevyhnutných pre tento
postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú
súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval

z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby,
právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca je
povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa
len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle
zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu

strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu
majúprávaapovinnostistrántvoriaceobsahprávnehovzťahu(5Cdo/120/2017).Inakpovedanépredmet
konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi
skutkovýmitvrdeniami-opísanímskutkovéhodeja.Nazákladežalobnéhonávrhuaopísaniaskutkového
deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a

tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

37. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo
268/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 1/2021 pod č. 14, obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

38. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa
18.11.2011 a podľa obsahu žaloby súd posúdil uplatňovaný nárok podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. ako
žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39.Podľanázorurelevantnejprávnejteórie,žalobnýnávrhznejúcinaurčenieprávnejskutočnosti,ktorýz

osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené,
súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek
nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a
čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach
konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé,
že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.

40. Z ustanovenia § 129 C.s.p. vyplýva povinnosť súdu za účelom ustálenia predmetu sporu žalobcu
poučiť o vadách ním podanej žaloby a vyzvať ho, aby ich v ním určenej lehote odstránil. Aj keď

prvoinštančný súd takto nepostupoval, uvedené pochybenie nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.
Žalobca sa totiž podanou žalobou nedomáhal len určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv
a povinností, ale domáhal sa aj určenia, že je členom Bytového družstva U., že mu patrí zodpovedajúci
členský podiel v družstve a zároveň že je jediným nájomcom družstevného bytu. V tejto časti žaloby
sa teda žalobca domáhal aj určenia podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., t.j. určenia či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vo vzťahu k tejto časti žaloby tak bez akýchkoľvek
pochybností musela byť riešená otázka platnosti, či neplatnosti dohody o prevode členských práv
a povinností zo dňa 18.11.2011. Táto otázka aj vyriešená bola, keď prvoinštančný súd uzavrel, že
dohoda o prevode členských práv a povinností predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Znaleckým
posudkom č. XX/XXXX zo dňa 09.11.2020, vypracovaným znalcom JUDr. D. P., bolo zistené, že

podpis žalobcu na písomnosti označenej ako „Dohoda o prevode členských práv a povinností“ nie je
pravým podpisom žalobcu. Žalobca dohodu o prevode členských práv nepodpísal a preto táto dohoda
je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu vôle žalobcu tento právny úkon uzatvoriť. Z
absolútne neplatného právneho úkonu tak žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť členský podiel v
bytovom družstve. Napriek vyššie uvedenému žalobe žalobcu v tejto časti nebolo možné vyhovieť.

41. Členský podiel v bytovom družstve bez akýchkoľvek pochybností predstavuje majetkové právo a
teda je možné ho vydržať v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka.42. Vydržanie je právne upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Predstavuje
nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo

ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná
so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie
tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre
vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo tu výnimočne titul
vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa

nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a
spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť
tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

43. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným

je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

44. Vydržanie patrí ku všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou
osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po
zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že
držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým

okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú
dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný,
psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ
musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať

aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý
by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného
držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

45. V prejednávanej veci, aj keď súd prvej inštancie presne nešpecifikoval, kedy žalovaný v 1. rade

vstúpil do oprávnenej držby a kedy konkrétne uplynula vydržacia doba, táto okolnosť vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia nemá. Všetky tieto skutočnosti sa dajú vyvodiť z odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

46. Žalovaný v 1. rade uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným v 2. rade dňa 18.11.2011. Týmto dňom

je potrebné žalovaného v 1. rade považovať za oprávneného držiteľa členských práv a povinností k
bytu. Žalovaný až do dňa podania žaloby 22.01.2018 nerušene užíval členský podiel k bytu a o byt sa
riadne staral. Pri držbe a užívaní nebol nikým rušený, a to ani žalobcom, ani jeho manželkou. Žalovaný
v 1. rade tak so zreteľom na všetky okolnosti nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že držba je
neoprávnená. Žalovaný titulom nájomnej zmluvy sa chopil držby svojich členských práv a povinností

spojených s členstvom v družstve. Po celý čas bol dobromyseľný, keď byt nerušene užíval, plnil si svoje
povinnosti,platilnájomné,rekonštruovalbytaprivýkonesvojichprávpostupovalsnáležitouopatrnosťou
a starostlivosťou.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynula aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade poskytoval žalobcovi

a jeho manželke (sestra žalovaného 1. rade) finančné pôžičky vo výške 465.000,- Sk (15.435 eur) a
žalobca nepreukázal, aby tieto finančné prostriedky boli žalovanému v 1. rade vrátené, resp. tvrdil, že o
nich nemá ani vedomosť vzhľadom na to, že v ich domácnosti s finančnými prostriedkami hospodárila
manželka, resp. každý samostatne. Významnou je aj tá skutočnosť, že žalobca spolu s manželkouneprejavili vôľu vrátiť sa po tom, ako prišli o dom v dražbe v W.., do bytu, ale odišli bývať k druhému
bratovi manželky žalobcu, E. E., kde žili sedem rokov. Ani následne sa žalobca o byt nezaujímal a do
bytu nechodil až do smrti manželky v roku 2017.

48. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný v 1. rade nepreukázal svoje tvrdenia o tom,
že dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 18.11.2011 podpísal až po tom, čo už bola
podpísaná prevodcami, táto je právne bezvýznamná. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 130
ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhoakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená. V tomto ustanovení je upravená vyvrátiteľná právna domnienka, podľa ktorej
v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky
vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo úsudkom z iných
dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať
z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.

Presvedčenie žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade dokonca vedel, že prevod členského podielu v
bytovom družstve je problematický, nebolo podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Žalobca tak
zákonnú domnienku o oprávnenosti držby žalovaného právne významným spôsobom nevyvrátil.

49. Čo sa týka dĺžky vydržacej doby, pri jej posudzovaní prvoinštančný súd vychádzal zo súdnej praxe

opierajúcej sa o rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorých česká judikatúra pri
vydržaní členského podielu v bytovom družstve postupuje s analogickým použitím trojročnej vydržacej
doby, ktorá sa aplikuje pri vydržaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a ani Nález Ústavného súdu Českej republiky vydaný
vo veci IV. ÚS 2000/18, podľa ktorého členský podiel v bytových družstvách je spätý s konkrétnym bytom

ako obydlím, teda nehnuteľnosťou, v dôsledku čoho je dôvodná aplikácia 10-ročnej lehoty v zmysle ust.
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, medzi ktoré nie je možné zaradiť Najvyšší súd Českej republiky, ani Ústavný súd Českej
republiky.

50. Pre posúdenie toho, či členský podiel v bytovom družstve možno vydržať v trojročnej alebo
desaťročnej vydržacej dobe, je nevyhnutné vyriešiť otázku charakteru členského podielu v bytovom
družstve. Členský podiel nie je možné považovať za vec nehnuteľnú, nakoľko predstavuje súhrn práv
a povinností člena v družstve, ktorých vlastníctvo nie je evidované v katastri nehnuteľností a ani inom
verejnom registri. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) neupravuje povinnosť zapisovať do katastra nehnuteľnosti, či už
vkladom, záznamom alebo poznámkou, členský podiel v bytovom družstve. Z toho je potrebné logicky
vyvodiť, že členský podiel v bytovom družstve charakter nehnuteľnosti nemá.

51. Okrem toho, postavenie člena bytového družstva je oproti postaveniu vlastníka bytovej jednotky

slabšie. Samotný byt je vlastníctvom bytového družstva a členovi bytového družstva svedčí len nájomné
právo. Člen bytového družstva navyše za splnenia zákonných predpokladov môže byť vylúčený z
bytového družstva a stratí tak spolu s nájmom bytu aj právo disponovať s členským podielom v bytovom
družstve.

52. Nemožnosť posúdenia členského podielu v družstve ako nehnuteľnosti vyplýva tiež zo spôsobu
jeho nadobúdania. Podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s
členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a
povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy
o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté

účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

53. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že na dohodu o prevode členských práv a povinností sa
zásadne nevyžaduje písomná forma. Predloženie písomnej zmluvy družstvu možno nahradiť písomným

oznámením prevádzajúceho a nadobúdateľa členstva, ktoré je preukazným dokladom o tom, že
medzi nimi došlo k dohode o prevode. Ak písomné vyhlásenie prevádzajúceho a nadobúdateľa nie je
obsiahnuté na jednej listine, účinky prechodu vo vzťahu k družstvu nastávajú dňom doručenia v poradí
druhého písomného vyjadrenia. Na rozdiel od uvedeného, zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia maťobligatórnu písomnú formu, pričom prejavy účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť na tej
istej listine (§ 46 Občianskeho zákonníka).

54. Za situácie, ak členský podiel v bytovom družstve nemá charakter nehnuteľnosti, na vydržanie tohto
členského podielu je potrebné aplikovať trojročnú vydržaciu premlčaciu dobu. Keďže v prejednávanej
veci žaloba bola podaná po uplynutí tejto premlčacej doby, súd prvej inštancie správne postupoval, ak
žalobu zamietol.

55. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, prvoinštančný súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom
zdôvodnil aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania. S odôvodnením
rozhodnutia v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

56. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

57. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, tieto v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 257 C.s.p., žalovaným
v 1. a 2. rade majúcim v spore plný úspech, neboli priznané z tých istých dôvodov, pre ktoré im nebola
priznaná náhrada trov prvoinštančného konania.

58. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).