Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 26, 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021200256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:0021200256.6

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Rozhlas a televízia
Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému H. o zaplatenie 229,08
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 174,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu o zaplatenie 55,68 Eur zamieta.

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v pomere 51,70 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi
žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18. 11. 2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia 229,08 Eur

s príslušenstvom a trov konania. Žalobu odôvodnil tým že je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona číslo 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované žalobcom. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b)
zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačne podľa § 7 citovaného
zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle
zákona (dôkaz Prehľad predpisov z databázy žalobcu). Žalobca dňa 1. 6. 2020 vyzval žalovaného

prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty a.s. na adresu pre doručovanie písomnosti na
zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko
žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je žalovaný povinný
v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 229,08 Eur, ktorá
pozostáva z istiny 196,08 Eur a pokuty vo výške 33 Eur. Uplatnený nárok tvorí aj úhrada za poštovné
sadzby vo výške 1,50 euro.

2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil prehľad predpisov a platieb evidovaných na
žalovaného, výzvu na úhradu pre žalovaného a hromadný elektronický podací hárok.

3.Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor
žalovaný. Uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku namieta, aby mu výzva žalobcu na úhradu

za služby verejnosti a poštové služby bola doručená. Dôkazom má byť predložený hromadný podací
hárok, ale podľa informácií o sledovaní zásielok bola táto vrátená späť odosielateľovi 26.6.2020. Je toho
názoru,žedoručovaniezásieloksvýzvounazaplateniezaslužbyverejnostimábyťelektronickouformou
do elektronickej schránky. RTVS ako verejnoprávna inštitúcia je povinná mať zriadenú elektronickú
schránku a prostredníctvom nej s podnikateľskými subjektmi komunikovať. RTVS si voči nemu ako voči
H., uplatňuje úhrady podľa § 3 ods. 1 zák. č. 340/2021 Z.z. vo výške 4,64 Eur mesačne o.i. aj za obdobie,

ktoré si nárokuje v návrhu na vydanie platobného rozkazu proti osobe H., teda ako proti fyzickej osobe- podnikateľovi. Keďže H.., ako fyzická osoba bytom S. za žalované obdobie uhradil koncesionárske
poplatky, považuje vykazovanie nedoplatku zo strany žalobcu za nedôvodné.

4.Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako vykazovanie počtu zamestnancov zo strany žalobcu v počte 3 - 9
nezodpovedá reálnemu stavu zamestnancov. Počnúc dňom 1.2.2020 neevidoval 3 a viac zamestnancov
a v predchádzajúcom období pred 1.2.2020 mal od 30.5.2017 len 2 zamestnancov na plný pracovný
úväzok a zvyšných na štvrtinový pracovný úväzok a od 13.1.2019 žiadneho zamestnanca ani na plný
pracovný úväzok a ani na štvrtinový pracovný úväzok. Má za to, že vymedzenie počtu zamestnancov

v § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. sa týka len zamestnancov na trvalý pracovný pomer s dĺžkou
pracovnej doby stanovenou na základe ustanovení Zákonníka práce pre týždenný. Netýka sa evidencie
zamestnancov na skrátený pracovný čas poukazujúc na ustanovenia § 49 ods. 3 Zákonníka práce.
Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.7.2020 bolo v Obchodnom vestníku č. 136 zverejnené Potvrdenie o
poskytnutí dočasnej ochrany pre H. podľa zák. č. 62/2020 Z.z. Lehota, počas ktorej sa poskytla dočasná
ochrana bola v súlade s ustanoveniami zák. č. 421/2020 Z.z. predĺžená do 31.1.2021 , preto mal súd

návrh žalobcu zamietnuť.

5.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.4.2021 uviedol, že nie je subjektom, ktorý by mal povinnosť
elektronickej komunikácie s podnikateľskými subjektmi. Žalobca nie je orgánom verejnej moci,
advokátom,súdnymexekútorom,notáromanisprávcom.Žalobcaeviduježalovanéhoakoplatiteľapodľa

§ 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z., teda ako fyzickú osobu, ale aj ako platiteľa podľa § 3 písm. b)
citovaného zákona, teda ako zamestnávateľa. Zákonodarca v § 9 ods. 4 citovaného zákona ukladá
Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie
konkrétnej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 5 zákona. Žalobca si od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaj o
počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona zaradil do evidencie

platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov zoznam vedie v elektronickej podobe. Výstupom z tejto
evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu
zamestnancov žalobcovi neumožňuje.

6.Žalobca ďalej k námietkam žalovaného uviedol, že podľa § 9 ods. 6 písm. a) v spojení s § 9 ods.

7 písm. b) bod 1. zákona, zákonodarca jasne ustanovil povinnosť platiteľovi oznámiť žalobcovi zmenu
počtu zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady. Kým žalovaný zmenu žalobcovi neoznámil, žalobca
jevzmysleuvedenéhopovinnývychádzaťzúdajovposkytnutýchzostranySociálnejpoisťovne.Zároveň
uviedol, že rozsah pracovného úväzku zamestnancov nie je pre účely statusu platiteľa podľa § 3 písm.
b) zákona rozhodujúci. K námietke poskytnutia dočasnej ochrany podľa zák. č. 421/2020 z.z. uviedol,

že zákon sa nevzťahuje na povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS.

7.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

8.Žalovaný je fyzická osoba - podnikateľ podnikajúca pod obchodným menom H.. Podľa prehľadu

predloženého žalobcom, žalovaný v období mesiacov január 2017 až jún 2020 zamestnával od 3 do
9 zamestnancov.

9.Podľa Prehľadu predpisov a platieb žalovaný za obdobie január 2017 až jún 2020 vykazuje nedoplatok
na úhradách za služby verejnosti 197,58 Eur. Nárok podľa prehľadu pozostáva z neuhradených platieb

za služby verejnosti po 4,64 Eur mesačne za mesiace január 2017 až jún 2020 a z poštovného 2,70 Eur.

10.Žalobcalistomzodňa1.6.2020podčíslom8833169641vyzývalžalovanéhonaúhradunedoplatkuku
dňu 30.6.2020 v sume 197,58 Eur. Zároveň bol upozornený, že ak nedoplatok nezaplatí v plnej výške do
30dníoddoručeniavýzvy,žalobcasiuplatníprostredníctvomsúdunároknazaplatenienedoplatkuspolu

s pokutou a súdnym poplatkom. Výzva na úhradu nedoplatku obsahuje aj platobné údaje uvedením čísla
účtu a variabilného symbolu. Z podacieho hárku č. EPH200724000 bolo zistené, že dňa 3.6.2020 podal
žalobca na pošte zásielku označenú číslom 8833169641 pre adresáta H.. Žalobca rovnako predložil
výzvy na úhradu nedoplatkov zo dňa 27.12.2018 a zo dňa 10.9.2020, ktorými vyzýval žalovaného na
úhradu nedoplatkov s uvedením platobných údajov.

11.Žalovaný na pojednávaní konanom 23.6.2021 uviedol, že namieta spôsob doručovania platobného
rozkazu, pretože bolo v rozpore so zákonom, rovnako namieta argumentáciu žalobcu, že nie je povinná
s podnikateľmi komunikovať prostredníctvom elektronickej pošty. Uviedol, že podľa jeho názoru si mážalobca zistiť, kto je platiteľom a oznámiť mu, že je platiteľom zo zákona, oznámiť mu adresu alebo číslo
účtu s uvedením variabilného a špecifického symbolu, na ktorý ma platiť. Nič z toho žalobca nesplnil.
Znovu poukázal na to, že úhrady platí podľa § 3 písm. a), preto nie je povinný platiť úhrady ako fyzická

osoba - podnikateľ a zamestnávateľ, pretože aj bydlisko aj sídlo podnikania je totožné. Žiadal, aby
Sociálna poisťovňa predložila doklad, na základe ktorého bol zaradený do zoznamu platiteľov a aby
preukázal,kedyaakýmspôsobomhovyzývalnapovinnosťplatiťmesačnépoplatkyzaslužbyverejnosti,
a to výzvou s uvedením čísla účtu, oznámením platobných údajov a periodicitou platieb.

12.Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného dňa 6.8.2021 uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení.
K žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú žalovaný nárok. Skutočnosť, že prehľad predpisov
a platieb je relevantným dôkazom preukazujúcim žalovaný nárok potvrdzuje súdna prax, napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 41Cob/190/2017 zo dňa 22.11.2017. Ako uvádzali, žalobcovi
vznikla povinnosť úhrady za služby verejnosti z dvoch titulov, a to ako fyzickej osobe, ale aj ako fyzickej
osobe - podnikateľovi.

13.Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 8.9.2021 uviedol, že vznáša námietku premlčania, pretože
žalobca si uplatňuje nároky od januára 2017, keď pravdepodobne vychádza zo 4-ročnej premlčacej
doby. Premlčacia doba je podľa jeho názoru 3 roky. Ďalej tvrdil, že má dve zamestnankyne na materskej
a rodičovskej dovolenke, v roku 2020 boli dve zamestnankyne na dohode o vykonaní práce, toto nie

je pracovný pomer. Podľa zákonníka práce je potrebné rozlišovať pracovný pomer, obdobný pracovný
vzťah a iný pracovný vzťah. Platiteľom preto je iba u zamestnancov v pracovnom pomere alebo
obdobnom pracovnom vzťahu.

14.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2021 uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení k odporu.

15.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z.z. zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a

televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").

Podľa § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľom úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere
alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom
elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu
za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest len raz.

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý

kalendárny mesiac
a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov

Podľa § 6 ods. 4 zák.č. 340/2012 Z.z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet
zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho

mesiaca,zaktorýsatátoúhradaplatí;dotohtopočtusanezapočítavajúzamestnancivykonávajúciprácu
na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zák.č. 340/2012 Z.z. ak sa zmení počet zamestnancov rozhodujúci na určenie
sadzby úhrady pre platiteľa podľa § 3 písm. b), povinnosť platiť zmenenú sadzbu úhrady vzniká od

prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene
počtu zamestnancov, ak sa platí úhrada mesačne

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný

deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac
je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady, kontroly platenia úhrady
a na účely vymáhania úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku,

zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je fyzickou osobou,
obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt,
dátum narodenia, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a počet zamestnancov
rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.

Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na
základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely kontroly počtu
zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je fyzickou osobou, údaj o obchodnom mene, mieste
podnikania, identifikačnom čísle organizácie alebo dátume narodenia, ak identifikačné číslo organizácie
nemá pridelené, mene, priezvisku a o počte zamestnancov platiteľa

Podľa § 9 ods. 7 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady
do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu.

Podľa § 9 ods. 10 zák. č. 340/2012 Z.z. v písomnom oznámení podľa odseku 7 uvedie platiteľ podľa § 3
písm. b), ktorý je fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie

alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a
počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady.

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a)

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi

doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo
ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania
platiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa

výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za
doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty,
vrátenímvýzvyvyberateľoviúhradyakonedoručiteľnejalebobezdôvodnýmodmietnutímprevzatiavýzvy
platiteľom.

16. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 196,08 Eur ako úhradu za služby verejnosti, pokutu
33 Eur a poštové sadzby 1,50 Eur podľa zák. č. 340/2012 Z.z., spolu 230,58 Eur.

17.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal, že 1.nebola mu doručená výzva zo dňa 1.6.2020 a podľa
sledovania zásielok táto bola vrátená 26.6.2020 žalobcovi, 2.doručovanie zásielky mal žalobca vykonať

do elektronickej schránky v súlade so zák. č. 305/2013 Z.z., 3. žalobca požaduje dvojnásobne náhradu,
pretožeúhradyzaslužbyverejnostiplatíužakofyzickáosobanepodnikateľ,tedajeporušenázásada,že
sa platba vyberá len na jedno koncesionárske miesto, 4. od 1.2.2020 neeviduje 3 a viac zamestnancov
a pred 1.2.2020 mal dvoch zamestnancov na plný pracovný úväzok a zvyšných na štvrtinový, resp. 1
na plný úväzok a ostatných na štvrtinový a od 13.1.2019 nemá žiadneho zamestnanca, zamestnanec

so skráteným pracovným úväzkom sa do počtu zamestnancov nezapočítava, jeden zamestnanec bol
na invalidnom dôchodku, a taký platiteľ je oslobodený od poplatku, 5.nebol povinný platiť úhradu za
služby verejnosti, pretože mu bola poskytnutá dočasná ochrana podľa zák. č. 62/2020 Z.z. 6.RTVS si
má zistiť, kto je platiteľom a oznámiť mu povinnosť platiť s uvedením údajov potrebných na platenie(suma, platobné miesto, VS, ŠS a pod)., 7. žiadal, aby žalobca predložil doklad zo Sociálnej poisťovne,
na základe ktorého bol zaradený do zoznamu platiteľov a aby preukázal, akým spôsobom ho vyzval na
platenie služieb verejnosti a 8. na pojednávaní 8.9.2021 vzniesol námietku premlčania.

18.Zo všetkých uvedených námietok je čiastočne dôvodná iba námietka premlčania. Žalobca vo svojom
vyjadrení tvrdil, že premlčacia doba je 4-ročná podľa Obchodného zákonníka, preto nárok nemôže byť
premlčaný. Súd s týmto názorom nesúhlasí. Uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa predpisov
občianskeho práva, pretože aj napriek tomu, že žalovaný je fyzická osoba-podnikateľ, záväzok
vznikajúci na základe zák. č. 340/2012 Z.z. nemá charakter záväzku vznikajúceho z podnikateľskej

činnosti, pretože ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
z hľadiska hmotného práva nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 261 ods. 1,2 Obchodného
zákonníka.

19.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie
je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Z predloženého prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie úhrad za služby verejnosti za obdobie od mesiaca január 2017 do mesiaca jún 2020.
Žaloba bola podaná na súde 18.1.2021, preto všetky úhrady, ktorých povinnosť platenia žalovaného

zaväzovala pred 18.1.2018, teda pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby, sú premlčané.
Premlčané sú preto splátky uplatnené žalobcom za mesiace január až december 2017 vychádzajúc z
ustanovenia § 7 ods. 2 zákona, podľa ktorého úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný
zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Premlčaných je tak 12 mesačných
platieb po 4,64 Eur, spolu 55,68 Eur. Keďže žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania, súd nárok

žalobcovi v tejto časti nemohol priznať.

20.K námietke žalovaného, že mu nebola doručená výzva zo dňa 1.6.2020 a podľa sledovania
zásielok táto bola vrátená 26.6.2020 žalobcovi, resp. že doručovanie zásielky mal žalobca vykonať do
elektronickej schránky v súlade so zák. č. 305/2013 Z.z. súd uvádza, že výzva vyberateľa úhrady sa

podľa zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľovi doručuje na adresu sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Ak
nebol platiteľ zastihnutý na adrese, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí
o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy
vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej
alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je

povinný doručovať výzvy do elektronickej schránky. V konaní je preukázané, že žalobca výzvu zo dňa
1.6.2020 doručoval žalovanému poštou na adresu sídla podnikania, o čom svedčí predložený podací
hárok EPH200724000. Sám žalovaný potvrdil, že podľa sledovania zásielok sa táto ako nedoručená
vrátila 26.6.2020 žalobcovi. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. preto platí
fikcia doručenia zásielky vrátením žalobcovi dňa 26.6.2020. Rovnakú námietku adresoval žalovaný

aj súdu vo vzťahu k doručovaniu platobného rozkazu. Zo spisu je preukázané, že žalovaný platobný
rozkaz doručovaný poštou osobne prevzal, preto nie je možné považovať doručenie platobného rozkazu
prostredníctvom poštového úradu za neúčinné (napr. rozhodnutie NS ČR 23Cdo/2425/2011).

21. Žalovaný ďalej namietal, žalobca požaduje dvojnásobne náhradu, pretože úhrady za služby

verejnosti platí už ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda je porušená zásada, že sa platba vyberá len na
jedno koncesionárske miesto. Ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Povinnosť platiť úhrady za
služby verejnosti vzniká každej fyzickej osobe, ktorá je evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti
akoajkaždémuzamestnávateľovi,ktorýzamestnávaaspoňtrochzamestnancov.Výhoduplatiťibarazaj
za viac odberných miest má iba fyzická osoba ako odberateľ elektriny v domácnosti, nie zamestnávateľ

(§ 6 ods. 2 zákona) . Žalobca si proti žalovanému uplatňuje nárok ako proti zamestnávateľovi (§ 3 písm.
b) zákona), nie ako proti fyzickej osobe, preto je povinný úhradu za služby verejnosti ako zamestnávateľ
zaplatiť. Žalovaný teda má povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti aj ako fyzická osoba (§ 3 písm.
a) zákona), ale aj ako zamestnávateľ (§3 písm. b) zákona).

22.Žalovaný ďalej uvádzal, že RTVS si má zistiť, kto je platiteľom a oznámiť mu povinnosť platiť s
uvedením údajov potrebných na platenie (suma, platobné miesto, VS, ŠS a pod) a žiadal, aby žalobca
predložil doklad zo Sociálnej poisťovne, na základe ktorého bol zaradený do zoznamu platiteľov a aby
preukázal, akým spôsobom ho vyzval na platenie služieb verejnosti. K uvedenému súd uvádza, žepovinnosťplatiťúhradyzaslužbyverejnosti, akozáväzokvočižalobcovi, vznikápriamozozákona,preto
žalobca nie je povinný vyzývať žalovaného na platenie úhrad ani mu oznamovať údaje potrebné pre
platenie. Ak žalobca nemal k dispozícii údaje potrebné pre platenie, tieto sa mohol dozvedieť najneskôr

z výziev žalobcu, ktoré mu zasielal 27.12.2018, 1.6.2020 ako aj 10.9.2020, pretože výzvy obsahovali
číslo účtu, variabilný symbol ako aj výšku nedoplatkov. Potrebné údaje je možné zistiť aj na webovej
stránke žalobcu.

23.Žalovaný ďalej uvádzal, že od 1.2.2020 neeviduje 3 a viac zamestnancov a pred 1.2.2020 mal

dvoch zamestnancov na plný pracovný úväzok a zvyšných na štvrtinový, resp. 1 na plný úväzok a
ostatných na štvrtinový a od 13.1.2019 nemá žiadneho zamestnanca, zamestnanec so skráteným
pracovným úväzkom sa do počtu zamestnancov nezapočítava, jeden zamestnanec bol na invalidnom
dôchodku, a taký platiteľ je oslobodený od poplatku. Ani táto námietka žalovaného neobstojí. Ako
uvádzal žalobca, pri určovaní výšky úhrad vychádza z údajov Sociálnej poisťovne, ktorá je povinná
poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti, resp. výška úhrady, je

závislá v prípade zamestnávateľov od počtu zamestnancov. Z Prehľadu predpisov platieb predložených
žalobcom mal súd preukázané, že žalobca evidoval žalovaného na základe oznámenia Sociálnej
poisťovne v rozmedzí počtu zamestnancov 3-9. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že z dôvodu
enormného počtu platiteľov žalobca vedie evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z
tejto evidencie je k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb a zákon mu ani neumožňuje nárok

preukazovať iným spôsobom.

24.Súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 7 písm. a) zákona, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný
písomne oznamovať žalobcovi všetky údaje majúce za následok zmenu v povinnostiach vyplývajúcich
zo zákona 340/2012 Z.z. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby si takúto povinnosť vo vzťahu k žalobcovi

splnil. Rovnako nie je namieste obrana žalovaného, že zamestnával zamestnanca na invalidnom
dôchodku, preto bol oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Oslobodenie od platenia úhrady za služby
verejnostisa podľa§5ods.1zákonazatamsplnenýchpodmienokvzťahujeibanafyzické osoby,niena
zamestnávateľov. Preto okolnosť, že žalovaný zamestnával invalidného dôchodcu nemá na vyžadovanú
povinnosť žiadny vplyv. Na počet zamestnancov pre účely platenie úhrady nemá vplyv ani dĺžka ich

pracovného úväzku. Zamestnanci s tzv. riadnym pracovným úväzkom ako aj so skráteným pracovným
úväzkom sa do počtu zamestnancov započítavajú. Do počtu zamestnancov sa podľa § 6 ods. 4 zákona
nezapočítavajú iba zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru.

25.Žalovaný ďalej tvrdil, že nebol povinný platiť úhradu za služby verejnosti, pretože mu bola poskytnutá
dočasná ochrana podľa zák. č. 62/2020 Z.z. a že dočasná ochrana mu bola predĺžená do 31.1.2021. Ak
by aj tvrdenie žalovaného bolo opodstatnené, súd poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zák.č. 421/2020
Z.z., podľa ktorého zánikom dočasnej ochrany zanikajú aj jej účinky.

26.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný je zo zákona osobou povinnou platiť
úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom ako zamestnávateľ podľa § 3 písm. b) zákona.
Žalovaný je zamestnávateľom, ktorý v rozhodnom období zamestnával troch zamestnancov, preto bol
povinný platiť mesačnú úhradu 4,64 Eura podľa ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) zákona. Žalobca si
uplatnil právo na zaplatenie úhrad od januára 2017 do júna 2020. Keďže nárok žalobcu je premlčaný za

rok 2017, žalovaný dlhuje žalobcovi úhrady za 12 mesiacov v rokoch 2018 a 2019 a za 6 mesiacov v
roku 2020, teda za 30 mesiacov po 4,64 Eur, spolu 139,20 Eur.

27. Súd mal zároveň preukázané, že žalobca vyzýval žalobcu na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa
1.6.2020, preto mu podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona patrí aj úhrada poštovného vo výške 1,50 Eur

a za výzvu 27.12.2018 poštovné 1,20 Eur, spolu 2,70 Eur.

28.Žalovaný doposiaľ nezaplatil žalobcovi úhrady za služby verejnosti, preto je podľa ustanovenia § 10
ods. 4 písm. a) zákona ako zamestnávateľ zamestnávajúci 3 zamestnancov povinný zaplatiť žalobcovi
aj pokutu v sume 33,00 Eur.

29.Nárok žalobcu tak pozostáva z mesačných úhrad za služby verejnosti v sume 139,20 Eur, z úhrady
poštovného 2,70 Eur a z pokuty 33,00 Eur, spolu 174,90 Eur. Žalobca požadoval 230,58 Eur ako istinu
úhrad 196,08 Eur vrátane 1,20 Eur poštovného, pokutu 33,00 Eur a poštovné 1,50 Eur. Nárok do výšky55,68 Eur je premlčaný, preto nárok zostal v sume 174,90 Eur (230,58 Eur mínus 55,68 Eur). Súd preto
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 174,90 Eur a žalobu v časti o zaplatenie 55,68 Eur zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní 51,70%. Žalobca si pôvodne uplatnil sumu 230,58
Eur, úspešný bol do sumy 174,90 Eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 75,85% (174,90 x 100 :
230,58) a neúspech 24,15% (100% - 75,85%). Úspech žalobcu sa rovná neúspechu žalovaného, čo
predstavuje 75,85% a jeho neúspech predstavuje úspech žalovaného, čo pre je 24,15%. Podľa pomeru

úspechu a neúspechu v konaní žalobcovi patria trovy v pomere 51,70% ako rozdiel medzi úspechom a
neúspechom (75,85% mínus 24,15%). Žalovanému pre opačný pomer úspechu trovy konania nepatria.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.