Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200268
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8318200268.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX P. XX, zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom Makovická
768/20, 089 01 Svidník proti žalovaným: 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX U.,
zastúpený JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, 2/ Bytové
družstvo Humenné, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 00 223 051, zastúpený
JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, o určenie
neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností a o určenie členstva v družstve takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.X.XXXX podal žalobca na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že dohoda o prevode
členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi E. P. ako prevodcom, I. P. ako
prevodcom a I. E. ako nadobúdateľom, je neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že žalobca je členom
Bytového družstva U. a že mu patrí zodpovedajúci členský podiel v tomto družstve a zároveň, že žalobca
je jediným nájomcom družstevného bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytovky nachádzajúcej

sa na ulici J. XXXX/XX v U.. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, so svojou manželkou E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX boli
spoločnými členmi Bytového družstva U. žalovaného v 2/ rade, ktorými sa stali počas trvania manželstva
niekedy v auguste/septembri XXXX. Ešte počas svojho života umožnila E. P. žalovanému v 1/ rade
(brat E. P.) užívať družstevný byt č. XX, na X. poschodí, vchod č. XX bytovky, nachádzajúcej sa na
ulici J. XXXX/XX v U. (ďalej len „družstevný byt“), ktorý mali žalobca spolu so svojou manželkou E. P. v

spoločnom nájme od žalovaného v 2/ rade. Po smrti svojej manželky sa žalobca pri riešení pozostalostí
dozvedel o nejakom dlhu, stále vymáhanom žalovaným v 2/ rade v exekúcii, ktorý ako sa neskôr
potvrdilo, bol v tom čase už vyplatený. Z dôvodu vysvetlenia okolností dlhu a predmetnej exekúcie dňa
XX.XX.XXXX žalobca osobne navštívil Bytové družstvo v U. a dožadoval sa zdôvodnenia a preukázania
týchto okolností. V ten deň sa žalobca od pracovníkov žalovaného v 2/ rade dozvedel, že už nie je
členom bytového družstva a ani nájomcom družstevného bytu, pričom mu boli predložené listiny, a to
Dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalobcom, jeho

manželkou ako prevodcami a žalovaným v 1/ rade ako nadobúdateľom, a tiež Nájomná zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovaným v 2/ rade ako prenajímateľom a žalovaným v 1/ rade ako
nájomcom. Žalobca však Dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX nikdy
osobne nepodpísal. Žalobca tvrdí, že na Bytovom družstve v U. bol osobne vôbec prvýkrát práve dňaXX.XX.XXXX, a to v sprievode Márie Lipčákovej. S poukazom na ust. § 34, § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a ust. § 23, § 231 ods. 1, § 232 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka žalobca je toho názoru,
z členstva v bytovom družstve boli oprávnení a povinní konať spoločne a nerozdielne a pri absencii

vôle, prejavu vôle, vrátane podpisu žalobcu ako spoločného člena v bytovom družstve na Dohode
o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, je takáto dohoda absolútne neplatná.
Keďže manželstvo žalobcu a jeho manželky zaniklo až jej smrťou dňa XX.XX.XXXX, spoločné členstvo
manželov v bytovom družstve zaniklo až týmto momentom, pričom žalobca ako pozostalý manžel zostal
členom bytového družstva a výlučne jemu patrí aj členský podiel podľa ust. § 707 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.

3. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení listiny vo fotokópii - výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. U., poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa X.X.XXXX, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa X.X.XXXX, uznesenie
tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenka o platení, Dohodu o prevode

členských práv a povinností, nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, príjmový pokladničný doklad zo dňa
X.X.XXXX, fotokópiu dokladov totožnosti žalobcu. Zároveň žalobca navrhol vypočuť žalobcu a svedkyňu
E. A. a vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

4. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe namietol v prvom rade svoju pasívnu legitimáciu vo veci

určenianeplatnostidohodyoprevode členskýchprávspoukazomnaust.§230Obchodnéhozákonníka,
ktoréupravujeprevodprávapovinnostívbytovomdružstvetak,žeprevodtýchtoprávapovinnostívôbec
nepodlieha súhlasu predstavenstva, z kogentnej povahy tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že ani stanovy
nemôžu podmieniť prevod žiadnym súhlasom orgánu družstva. Družstvo je na základe predloženej
zmluvy o prevode členských práv a povinností alebo na základe doručeného písomného oznámenia

doterajšieho člena o prevode členstva a písomného súhlasu nadobúdateľa členstva povinné vyznačiť
túto zmenu v zozname členov družstva. Preto družstvo ako žalovaný v 2/ rade nie je účastníkom tohto
zmluvného vzťahu. V druhom rade žalovaný v 2/ rade poukázal na skutočnosť, že i v prípade absencie
podpisu žalobcu, chýbajúci súhlas druhého manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa nakladania
s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a chýbajúci súhlas spoločných nájomcov bytu v nie bežných veciach pri spoločnom nájme bytu, sú
prípadom relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. §40a Občianskeho zákonníka. Právo dovolať
sa neplatnosti týchto právnych úkonov sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, preto žalovaný v 2/
rade vzniesol námietku premlčania. Ďalej žalovaný v 2/ rade poukázal na vadnosť žaloby podľa ust. §
137 Civilného sporového poriadku.

Ďalej žalovaný v 2/ rade potvrdil, že byt bol pridelený E. P., na základe Rozhodnutia o pridelení
družstevného bytu uznesením predstavenstva družstva č. N. zo dňa XX.X.XXXX a Zápisnice o dohode
o odovzdaní a prevzatí byt zo dňa XX.X.XXXX a keďže v tom čase žila trvale v manželstve so žalobcom,
na základe tejto skutočnosti vzniklo so spoločným nájmom bytu manželmi spoločné členstvo manželov.

Žalobca spolu s manželkou E. ako prevodcovia a I. E. ako nadobúdateľ predložili žalovanému v 2/
rade Dohodu o prevode členských práv a povinností, ktorú zamestnankyňa žalovaného v 2/ rade E. G.
prevzala dňa XX.XX.XXXX a táto zamestnankyňa za účelom identifikácie účastníkov dohody požiadala
o predloženie ich občianskych preukazov a čísla týchto občianskych preukazov zapísala do predmetnej
dohody.

5. K žalobe sa tiež vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že začiatkom júna XXXX sa na neho obrátila
jeho nebohá sestra E.S. spolu so žalobcom s tým, že majú veľký nedoplatok na nájomnom a za služby
spojené s užívaním družstevného bytu, ktorý nedoplatok predstavoval čistku 67.000,- SK. Okrem toho
si žalobca s manželkou rekonštruovali rodinný dom v obci W. C., kde im taktiež chýbali peniaze na

dokončenie. Preto došlo medzi nimi k dohode, že im žalovaný v 1/ rade čiastku na vyplatenie dlhu v
bytovom družstve požičia a následne bude môcť tento byt užívať. Dňa 7.6.2005 žalovaný v 1/ rade
vybral zo svojho účtu čiastku 100.000,- Sk a túto v hotovosti odovzdal svojej nebohej sestre, ktorá sumu
67.000,- Sk použila na vyplatenie uvedeného dlhu a zostatok pôžičky bol určený na rekonštrukciu domu.
Keďže manželom P. stále chýbali finančné prostriedky na dostavbu domu, požiadali žalovaného v 1/

S. o ďalšiu pôžičku v sume 200.000,- Sk, ktorú čiastku osobne dňa 21.6.2005 vložil na spoločný účet
žalobcuajehomanželky,avšakanitátopôžičkanestačilanadokončenierodinnéhodomu,atakžalovaný
v 1/ rade dňa 19.7.2005 vybral zo svojej banky sumu 50.000,- Sk, dňa 8.8.2008 sumu 60.000,- Ska dňa 22.8.2005 čiastku 55.000,- Sk, ktoré odovzdal svojej sestre, teda manželke žalobcu. Pri týchto
odovzdávaniach peňazí bol prítomný aj brat žalovaného v 1/ rade a manželky žalobcu E. E..

Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že od septembra roku XXXX začal v tomto byte bývať a hradiť aj
nájomné, teda platby za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný v 1/ rade spočiatku netlačil na žalobcu
a svoju sestru s vrátením poskytnutých pôžičiek v celkovej výške 465.000,- Sk, ale keď videl spôsob,
akým manželia hospodária s peniazmi, začal spôsob vrátenia požičanej sumy riešiť. A keďže žalobca
s manželkou nemali dostatok peňazí na vrátenie pôžičky, navrhli žalovanému v 1/ rade, že na neho

odplatne prevedú svoje členské práva a povinnosti v bytovom družstve, a to započítaním požičanej
sumy, kde výška pôžičky zodpovedala trhovej hodnote tohto družstevného bytu. K Dohode o členských
právach a povinnostiach zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 1/ rade uviedol, že túto pripravoval žalovaný
v 2/ rade, o čom svedčí je pretlač, pričom túto dohodu podpisoval až po jej podpísaní prevodcami
a nebol teda prítomný pri podpisovaní druhou zmluvnou stranou, ale bol ubezpečený pracovníčkou
bytového družstva, že sa obidvaja prevodcovia dostavili a videl, že podpisy na dohode sú overené

podľa občianskych preukazov, preto nemal žiadny dôvod pochybovať o pravosti podpisov svojej sestry
a švagra, keďže sa na jej uzavretí vopred dohodli. Žalovaný v tento deň zaplatil za prevodcov aj zálohu
za úhrady spojené s užívaním bytu vo výške 140,- eur, poplatok za odpočet energií vo výške 10,- eur
a správny poplatok vo výške 20,- eur.

Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca mal a musel mať vedomosť o všetkých pôžičkách, ktoré im spolu
s manželkou boli poskytnuté a musel mať vedomosť aj o uzavretí dohody o prevode členských práv a
povinností a aj o tom, že už nie je členom bytového družstva, teda ani nájomníkom uvedeného bytu.
Pokiaľ by si žalobca bol istý, že je členom bytového družstva, bol by si svoj nárok na členský podiel
v bytovom družstve uplatnil už v dedičskom konaní po svojej nebohej manželke, čo však neurobil.

Podľa žalovaného v 1/ rade sa žalobca mal sa domáhať neplatnosti dohody vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom XX.XX.XXXX. Pokiaľ Dohodu o prevode členských práv
a povinností reálne podpísal iba jeden z manželov, ide o prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
nakoľko nešlo o bežnú veci týkajúcu sa spoločných vecí a z toho dôvodu žalovaný v 1/ rade namietol
premlčanie nároku žalobcu v celom rozsahu. Taktiež sa žalovaný v 1/ rade domnieva, že v žalobnom

petite sa nemožno súčasne domáhať určenia právnej skutočnosti a zároveň určenia neplatnosti určitej
právnej skutočnosti.

6. K vyjadreniam žalovaných žalobca uviedol, že nemal vedomosť o žiadnej pôžičke svojej manželky od
jej brata, pričom pri žiadnej z týchto pôžičiek ani osobne prítomný nebol, dokonca ani o prijatí žiadnych

peňazí nevedel, keďže prístup k ich účtu mala len jeho manželka. Podľa žalobcu potvrdenia o výbere
peňažných prostriedkov z jeho účtu nijako nedokazuje odovzdanie peňažných prostriedkov nebohej
manželke žalobcu. Žalobca tiež spochybňuje, že suma vo výške 200.000,- Sk vložená na bankový
účet bola určená na dostavbu domu. Žalobca potvrdil, že s manželkou chceli a aj začali rekonštruovať
starší rodinný dom v W. C., avšak s rekonštrukciou tohto začali až v roku 2007, potom čo im zo strany

banky SLSP, a.s. bol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX schválený úvere vo výške
930.000,- Sk. Žalobca sa bohužiaľ o rodinné financie nikdy nestaral, ohľadom ich správy vždy až slepo
dôveroval svojej nebohej manželke. Žalobca poprel, že by spoločne s nebohou manželkou navrhli a
pristúpili k prevodu členských práv a povinností vo vzťahu k predmetnému družstevnému bytu, keďže
žalobca sa o celom prevode dozvedel až v roku 2017, po smrti manželky. Podľa žalobcu na strane

žalovaného v 1/ rade nemohlo byť presvedčenie o pravosti podpisu zo strany žalobcu, s ktorým o tom
pred údajným podpisom ani nerozprával. Žalobca tiež v máji 2018 zaplatil nedoplatky na poplatkoch za
komunálny odpad za roky 2005, 2006 a 2008 v súvislosti s užívaním predmetného družstevného bytu.
Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného v 1/ rade o údajnom započítaní pohľadávok z pôžičky
oproti cene členských práv a povinností v Bytovom družstve Humenné, ktoré tvrdenie nie je zo strany

žalovaného v 1/ rade nijako preukázané a nemá oporu v Dohode o prevode členských práv a povinností
zo dňa XX.XX.XXXX - čl.5.

K námietke premlčania žalobca uviedol, že v danom prípade vôbec nejde o situáciu, na ktorú je
možné aplikovať dôvod neplatnosti podľa § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda

chýbajúci súhlas jedného z manželov, keďže v danom prípade ide o úkon, v ktorom úplne absentuje
vôľa jedného z manželov - žalobcu. Určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností
zo dňa XX.XX.XXXX má zásadný význam aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, členské práva a
povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvyo prevode členstva príslušnému družstvu a teda bez deklarovania neplatnosti tejto zmluvy/dohody
ostáva postavenie žalobcu ako pôvodného člena neisté, tiež vo vzťahu k bytovému družstvu, aj čo
do zápisu v zozname členov Bytového družstva v U.. Pre žalobcu vyplýva, že celú záležitosť mala

„procesovať“ zamestnankyňa žalovaného v 2/ rade, E. G., avšak právna zástupkyňa žalovaného v 2/
rade mala žalobcovi v apríli 2017 uviesť, že podľa štandardného postupu mohlo k podpísaniu dohody
dôjsť len za prítomnosti všetkých aktérov a nie tak, ako to aj tvrdí žalovaný v 1/ rade.

7. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal, že nájomný vzťah je záväzkom

akcesorickej povahy, ktorý sa odvodzuje od hlavného záväzku, teda z dohody o prevode členských práv
a povinností a v prípade k zániku hlavného záväzku zaniká v aj tento vedľajší záväzok, čo vyplýva z
ustanovenia § 714 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2/ rade poprel tvrdenie žalobcu, že jeho právna
zástupkyňa mala mu uviesť, že k podpísaniu dohody o prevode členských práv a povinností mohlo dôjsť
len za prítomnosti všetkých aktérov. Právna zástupkyňa takúto informáciu uviesť nemohla pretože k
predmetu poskytovania iných právnych služieb nepatrí činnosť súvisiaca s podpisovaním, uzatváraní,

predkladaním takýchto dohôd ale naň nie je ani prítomná pri podpisovaní takýchto dohôd.

8. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na nesprávnosť výroku žaloby, ktorým
sa domáha žalobca určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností s poukazom
na ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku. Zároveň namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu

čo do určenia, že žalobca je členom bytového družstva U. a jediným nájomcom družstevného bytu. K
dohode o prevode členských práv a povinností žalovaný v 1/ rade uviedol, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť zmluvných strán dostaviť sa k podpisu nejakého právneho úkonu súčasne
a preto nevie zodpovedne sa vyjadriť, či žalobca predmetnú dohodu skutočne aj podpísal. Žalovaný
v 1/ rade mal plnú dôveru v zodpovedný prístup pracovníkov bytového družstva. Žalovaný v 1/ rade

zotrvalnasvojichvyjadreniach,žežalobcoviajehomanželkeboliposkytnutépôžičky,ktorébolinásledne
započítané za prevod členských práv a povinností a za nájom predmetného bytu. Tvrdenie žalobcu, že
nemal vedomosť o žiadnych pôžičkách, považuje žalovaný v 1/ rade za nedôveryhodné a nepravdivé,
čo svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k ochrane svojich majetkových práv.

9. Súd vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, a to oboznámením sa s predloženými listinami,
vypočutím strán sporu a svedkov, a tiež znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:

10. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U.É. vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX na X.
poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX- bytovka je žalovaný v 2/ rade.

11. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný v 1/ rade vykonával podnikateľskú činnosť
od X. X. XXXX do X. X. XXXX.

12. Z Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predstavenstvo

družstva uznesením č. XLIII/86/89 zo dňa 29.9.1986 priraďuje svojmu členovi Márii Kulanovej byt č.
43 na ulici SNP 2502/43, Humenné pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, do osobného
užívania.

13. Zo Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vyplýva, že Stavebné bytové družstvo U. ako

vlastník odovzdalo dňom XX.X.XXXX byt č. XX na X. poschodí podľa rozhodnutia o pridelení bytu do
osobného užívania svojmu členovi - E. P.. Družstvo v tejto zápisnici zobralo na vedomie, že osobná
užívateľka v čase tejto dohody žije trvale v manželstve s I. a že uzavretím tejto dohody vzniká týmto
manželom právo spoločného užívania bytu .

14. Tunajší súd uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX konanie o zaplatenie 14.895,50
Sk s príslušenstvom zastavil a žalovaných, teda E. P. a I. P. zaviazal zaplatiť Bytovému družstvu U.
spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 3.090,- Sk. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca
- Bytové družstvo U. zobral žalobu späť, pretože žalovaní E. P. a I. P. v októbri XXXX a februári XXXX
zaplatili žalobcovi dlžnú sumu v plnej výške.

15. Okresný súd U. na návrh na vykonanie exekúcie zo dňa X.X.XXXX v exekučnej veci sp. zn. XXEr/
XXX/XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uznesenia Okresného súdu v U.
č. k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vo veci oprávneného Bytové družstvo U. proti povinným v 1/rade E. P. a v 2/ rade I. P. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia trov predchádzajúceho konania
1.750,- Sk a trov exekúcie.

16. Z potvrdení o výbere v hotovosti vyplýva, že žalovaný v 1/ rade učinil výbery :
- vo výške 100.000,- Sk dňa 7. 6. 2005
- vo výške 50.000,- Sk dňa 19. 7. 2005
- vo výške 60.000,- Sk dňa 8. 8. 2005
- vo výške 55.000,- Sk dňa 22. 8. 2005

17. Z príjmového pokladničného dokladu č. H. zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že Bytové družstvo U. prijalo
od E. P. sumu 64.431,- Sk pre účel: „nájomné - NÁJOMNICI“.

18. Z potvrdenia o vklade zo dňa 21. 6. 2005 vyplýva že Slovenská sporiteľňa, a. s. na účet pod názvom
E. P., I. P. prijala sumu 200.000,- Sk od žalovaného v 1/ rade.

19. Z príjmového pokladničného dokladu č. H. zo dňa Z 28. 10. 2005 vyplýva, že Bytové družstvo U.
prijalo od E. P. sumu 19.000,- Sk pre účel: „nájomné - NÁJOMNICI“.

20. Na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX. XX. XXXX Slovenská sporiteľňa, a. s. ako banka

poskytla žalobcovi a jeho manželke ako dlžníkom splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnuteľnosti vo výške 930.000,- Sk, ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť spolu s úrokmi a to mesačnými
splátkami vo výške 7.072,00 Sk v počte 252 so splatnosťou prvej splátky 20. 11. 2007 s povinnosťou
dokladovať účel v lehote šiestich mesiacov od poskytnutia úveru, najneskôr do dvadsiatich štyroch
mesiacov od uzatvorenia úverovej zmluvy.

21. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade uhradil
advokátke sumu 112,85 eur pre účel „trovy H. XRo/XX/XX“ a sumu 56,43 eur pre účel „trovy PZ
1Ro/623/03“.

22. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa XX. XX. XXXX predložených žalovaným v 1/ rade
vyplýva, že žalovaný v 2/ rade prijal od E. P. sumu 20,- eur (číslo dokladu H.) pre účel: „Pr. čl. pr. P.,
J. XX“, sumu 10,- eur (doklad č. H.) pre účel: „popl. za odpočet spotreby v byte, zmena“ a sumu 140,60
eur (doklad č. H.) pre účel: „záloha na vodu, ÚK a správny poplatok, nájomné“.

23. Z Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej v zmysle článku 12
stanov Bytového družstva U.É. a § 230 Obchodného zákonníka vyplýva, že prevodcovia E. P. a I. P.
ako nájomcovia 3-izbového družstevného bytu č. XX na X. poschodí ulica J. XXXX/XX v U. prevádzajú
svoje členské práva a povinností na nadobúdateľa I. E. - žalovaného v 1/ rade.

Podľa čl. 5 tejto dohody finančné vysporiadanie sa uskutočňuje medzi prevodcami a nadobúdateľom,
pričomfinančnévysporiadaniepozostávazozostatkovejhodnotyčlenskéhopodieluvovýške605,86eur
a z vyúčtovania zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu, pričom prevodcovia sú povinný
zložiť zálohu vo výške 145,- eur, ktorá bola zaplatená dňa XX.XX.XXXX a táto bude zúčtovaná v rámci
ročného vyúčtovania prepisu úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Podľa čl. 7 dohoda nadobudla účinnosť dňom XX.XX.XXXX. Na poslednej strane tejto dohody sa
nachádzajú podpisy prevodcov a nadobúdateľa, pričom overenie podpisov overila podľa občianskych
preukazov na bytovom družstve dňa XX.XX.XXXX pracovníčka, ktorá vychádzala z občianskeho
preukazu E. P. č. J., občianskeho preukazuje I. P. č. L. a občianskeho preukazu I. E. č. J. a zároveň

potvrdila prevzatie dohody Bytovým družstvom v U..

24. Z Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej podľa ust. § 685 Občianskeho zákonníka
uzavretej medzi žalovaným v 2/ rade ako prenajímateľom a žalovaným v 1/ rade ako nájomcom, vyplýva,
že družstvo ako vlastník a prenajímateľ bytu prenecháva nájomcovi do užívania 3-izbový byt č. XX na

X. poschodí v bloku na ulici J. XXXX/XX v U. na základe dohody o prevode členských práv a povinností
zo dňa XX.XX.XXXX.25. Z prihlasovacieho lístka zo dňa 2. 7. 2012 vyplýva, že žalobca sa z predchádzajúceho trvalého
pobytu W. C. XX prihlasuje na adresu nového trvalého pobytu P. XX so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti
E. P..

26. Z príjmového pokladničného dokladu Č.. H. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 2/ rade prijal
od E. P. platbu vo výške 4,- eur, a to ako poplatok za vydanie kópie NZ.

27. Výzvou na zaplatenie daňových nedoplatkov zo dňa XX. XX. XXXX bol žalobca Mestom U. vyzvaný

ako daňový dlžník na zaplatenie nedoplatku na miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady
a drobné stavby za roky 2005, 2006, 2008 spolu vo výške 104,32 eur v lehote do pätnástich dní odo
dňa doručenia tejto výzvy. Podľa príjmového pokladničného dokladu žalobca túto sumu zaplatil dňa
11. 5. 2018.

28. Žalobca na pojednávaní dňa 9.4.2019 uviedol, že s manželkou sa v roku 2005 vysťahovali na

obec, pretože chceli bývať v rodinnom dome, ktorý žalobca zdedil. Náhodou sa vtedy po mesiaci od
odsťahovania dozvedel, že kľúče od ich bytu v U. dala manželka žalovanému v 1/ rade, teda svojmu
bratovi. Rodinný dom potreboval opravy, preto v roku 2007 si s manželkou zobrali úver. V roku 2011
žalobca s manželkou o ten dom prišli v dražbe. O týždeň neskôr po dražbe sa mal prepísať byt v U. na
žalovaného v 1/ rade, o čom však v tom čase nevedel. So žalovaným v 1/ rade sa žalobca o dohode o

prevode členských práv a povinnosti k bytu v U. vôbec nerozprávali. Až v roku 2017 po smrti manželky a
ešte pred dedičským konaním žalobca šiel na bytové družstvo a predtým na súd zisťovať veci ohľadom
exekúcií, ktoré mali mať na byte. Na bytové družstvo šiel žalobca s E. A. a až prvýkrát uvidel zmluvu o
prevode členských práv, pričom bola prítomná aj právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade, ktorá uviedla,
že nie je možné, aby zmluva nebola platná, pretože túto zmluvu mohli podpísať len všetci traja. Potom

si dala právna zástupkyňa zavolať pani G., ktorá túto dohodu vypracovala, pričom žalobcovi sa zdalo
že pani G. je trošku nervózna a navrhla im, aby sa dohodol so žalovaným v 1/ rade. Žalobca poukázal,
že pani G. je príbuzná žalovaného v 1/ rade, pretože jej manžel je bratrancom žalovaného v 1/ rade a
bratrancom jeho nebohej manželky.

Žalobca ďalej uviedol, že potom, ako prišli o dom v roku 2011, išli bývať k ďalšiemu jeho švagrovi, a to
bratovi jeho manželky, k E. E., pretože nechcel bývať v meste, a bolo im lepšie ísť bývať do P.. Na otázky
žalobca uviedol, že o žiadnych pôžičkách jeho nebohej manželky od žalovaného v 1/ rade nevedel,
peniaze od žalovaného v 1/ rade nežiadal a dom sa začal prerábať v roku 2007 po čerpaní úveru, pričom
oprava domu stála okolo 400 000,- Sk a o zbytku tohto úveru nevedel, ako sa minul. Žalobca tiež nemal

vedomosť, či jeho manželka niekedy požičiavala peniaze žalovanému v 1/ rade pretože pred ním sa
utajovalo všetko, čo sa týkalo rodiny a jeho držala viacej so svojimi príbuznými ako so svojím manželom.
Všetky výplaty žalobca dával svojej manželke a so všetkými peniazmi hospodárila manželka a ako sa
začala dražba rodinného domu, tak žalobca sa čudoval, že nejaká exekúcia vôbec prišla. Žalobca ani
nemal prístup k bankovým účtom, nevedel o transakciách na týchto účtoch, nevedel o vklade 200 000,-

Sk žalovaným v 1/ rade a nevedel ani o výpisoch z týchto účtov. Na dedičskom konaní sa podľa žalobcu
otázka bytu neriešila. Žalobca tiež potvrdil, že od roku 2005 do roku 2011 v predmetnom byte býval
žalovaný v 1/ rade, pričom asi to bolo tak, že mu manželka bývanie poskytla a o ďalšie okolnosti tohto
bývania sa nezaujímal, pretože to bola rodina a aspoň ten byt sa udržiaval. Žalobca od roku 2005 v
predmetnom byte sa nebol pozrieť.

29. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade k výpovedi žalobcu potvrdila, že žalobca prišiel,
avšak dopytoval sa skutočnosti ohľadom exekúcii vedených na tomto byte, pričom mu zo spisu
preukázala exekučný titul, keďže bytové družstvo zastupovala vo veci vymáhania dlhov na tomto byte.
Dohody o prevode členských práv a povinnosti právna zástupkyňa nevypracováva, tieto vypracováva

zamestnankyňa, preto žalobcovi uviedla, že prípad, že by niekto takúto dohodu nepodpísal, ešte vo
svojej praxi neriešila, ale určite mu neuviedla, že musia byť všetci účastníci takejto dohody pri podpise
prítomní, pretože zamestnankyňa má k dispozícii tlačivo, ktoré si účastníci dohody môžu vypísať a
podpísaťanáslednéjeprevodúčinnýbuďododňauvedenéhovtejtodohode,aleboododňapredloženia
tejto dohody bytovému družstvu. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade vo všeobecnosti sa vyjadrila,

že tlačivo dohody o prevode členských práv a povinností má k dispozícii zamestnankyňa bytového
družstva a buď účastníci takejto dohody zašlú takúto dohodu bytovému družstvu poštou, v tomto prípade
podpisy na takejto dohode musia byť úradne overené. V druhom prípade takúto dohodu predložia
osobne bytovému družstvu, vtedy sa vyžaduje, aby účastníci tejto dohody podpísali túto dohodu predzamestnankyňou, ktorá zvyčajne zaznačí overenie podpisu na základe občianskeho preukazu, čo je
štandardný postup bytového družstva.

30. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa 9.4.2019 uviedol, že už v roku 2005, kedy žalobca s
manželkou šli bývať do W. C., bol na byte bol dlh, kedy prišla za ním jeho sestra a požiadala ho,
aby jej požičal sumu 100 000,- korún na vyplatenie tohto dlhu. Žalovaného v 1/ rade mala jeho sestra
ubezpečiť, že švagor o tejto pôžičke vie. Takto za ním sestra prišla tiež s tým, že potrebujú peniaze na
rekonštrukciu domu, preto po ústnej dohode žalovaný v 1/ rade dal na bankový účet žalobcu a jeho

manželky sumu 200 000,- korún. Do W. C. žalovaný v 1/ rade nechodil, ani pomáhať s rekonštrukciou,
a ak mu sestra uviedla, že tieto peniaze potrebuje na rekonštrukciu domu, nemal dôvod skúmať, kde
tieto peniaze skutočne použila.

Žalovaný v 1/ rade dodal, že v tom čase už podnikal a mal zo svojej podnikateľskej činnosti finančné
prostriedky k dispozícii. Potom za ním sestra bola asi ešte 3 krát pýtať peniaze na dokončenie domu,

pričom o týchto pôžičkách vedeli predovšetkým aj jeho súrodenci, teda jeho ďalšia sestra a brat, pretože
žalovaný v 1/ rade chcel, aby o týchto okolnostiach sa v jeho rodine vedelo, že dáva sestre peniaze. O
pôžičkách komunikoval vždy so sestrou, pretože peniaze požičiaval jej a sestre veril, že mu ich vráti,
pričom so žalobcom o pôžičkách nekomunikoval, sestra mu stále tvrdila, že žalobca o všetkom vie.
Pritom ako odovzdával sestre peniaze, žalobca prítomný nebol, a to ešte nepočíta ďalšie dlhy, ktoré

vyplatil za plyn a elektrinu, ktoré vznikli na rodinnom dome v W. C.. Žalovaný v 1/ rade si od sestry
peniaze nepožičiaval. Potom ako žalobca s manželkou v roku 2011 prišli o dom, žalovaný v 1/ rade
požiadal sestru o vrátenie peňazí alebo, aby spolu so švagrom previedli byt v U., pričom sestra mu
povedala, že peniaze mu už nikdy nevráti a s prevodom bytu súhlasila. Žalovaný v 1/ rade nemal dôvod
neveriť svojej sestre, pričom byt dostal od sestry a švagra v roku 2005 a v ňom býval a býva v ňom až

doteraz. Žalobca sa po roku 2005 o tento byt nezaujímal a nezaujímal sa ani o to, či sa platilo alebo
sa neplatilo bytovému družstvu. K majetkovým pomerom žalobcu a jeho manželky žalovaný v 1/ rade
uviedol, že žalobca míňal peniaze na rybárčenie, tiež mali problémy so svojim synom, keďže niekedy v
roku 2005 mali krčmu v W. C. a s ňou súvisiace nejaké nedoplatky na prenájmoch, a tiež mali problémy
aj s nejakými hracími automatmi, pričom sestra si požičiavala peniaze aj inde, nielen od neho.

Žalovaný v 1/ rade trval na tom, aby sestra so švagrom prepísali naňho bytové práva, pretože si chcel
zachrániť svoje peniaze, ktoré sestre dal a od sestry vedel, že tieto peniaze mu už nevráti, preto aj
deň pred podpisom tejto dohody bol so sestrou na bytovom družstve, kde uviedol, že všetky poplatky
spojené s prevodom zaplatí. O prevode vedeli aj ostatní súrodenci a sestra mu uviedla, že žalobca o

všetkom vie, preto ani so žalobcom o tom samostatne nekomunikoval. Následne na druhý deň mali ísť
dohodu podpísať sestra so švagrom, pričom on prítomný pri ich podpisovaní nebol, podpísať dohodu
prišiel až neskôr, po podpise svojej sestry a žalobcu, pričom prítomná bola pani G., ktorá bola manželkou
jeho bratranca. Žalobca ani po roku 2017 so žalovaným v 1/ rade otázku uzatvorenia dohody o prevode
členských práv a povinnosti nepreberal.

31. Žalobca k výpovedi žalovaného v 1/ rade uviedol, že plyn a elektriku ktorú spomínal žalovaný v 1/
rade, platil on. Potvrdil, že jeho koníčkom je rybárčenie, ale nestojí ho toľko veľa, asi tak 20,- eur na 3
dni. Čo sa týka krčmy, tak túto neprevádzkovali v roku 2005, ale až neskôr niekedy v roku 2008, pričom
na podnikanie mal jeho syn vybavený príspevok a aj keď tam bol nejaký automat, tak tento nemohol

toľko vynášať, keďže v krčme ani nebolo veľa ľudí.

32. Svedkyňa E. A., neter žalobcu, na pojednávaní dňa 9.4.2019 uviedla, že pozná veľmi dobre aj
žalovaného v 1/ rade. Svedkyňu po smrti jej tety ju ujo požiadal, keďže našiel po manželke nejaké dva
papiere ohľadom exekúcii a ohľadom dražieb, aby išli zistiť, čoho sa to týka. Najprv boli na právnom

centre, z ktorého ich poslali na okresný súd, kde na informačnom centre zistili, že v roku 2005 bola proti
ním vedená exekúcia vo výške približne 1.500,- korún a z tohto informačného centra ich poslali rovno k
právnej zástupkyni žalovaného v 2/ rade, ktorá zavolala pani G. aj so spisom a tiež zavolala exekútorovi
s tým, že táto konkrétna exekúcia je už vyplatená, pričom žalobcovi uviedli, že už nie je užívateľom tohto
bytu a to od roku 2011, kedy asi týždeň po tom, ako prišli o rodinný dom, došlo k prevodu členských

práv k tomuto bytu. Podľa svedkyne pani G. bola dosť nervózna, pričom povedala, že nech sa žalobca
dohodne so žalovaným v 1/ rade. Pani G. tvrdila, že túto zmluvu museli podpísať všetci traja naraz a tiež
im pani G. túto zmluvu prefotila s tým, že to nemajú ďalej rozširovať a majú sa dohodnúť so žalovaným v
1/ rade. V tom čase právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade už prítomná nebola. Svedkyňa majetkovépomery žalobcu a jeho manželky nepoznala. Svedkyňa mala vedomosť, že žalobca s manželkou od
roku 2005 v byte nebývali, že v ňom býval žalovaný v 1/ rade, avšak na adrese bytu mala trvalý pobyt
manželka žalobcu a tam jej chodila pošta.

33. Svedok E. E., brat žalovaného v 1/ rade a švagor žalobcu, na pojednávaní dňa 19.9.2019 uviedol,
že má vedomosť o pôžičkách daných bratom ich sestre E., keďže v roku 2004 alebo 2005 bol osobne
prítomný ako žalovaný v 1/ rade odovzdával svojej sestre pôžičku vtedy ešte 100 000,- korún za účelom
zaplatenia niečoho a osobne bol prítomný pri odovzdaní ešte dvakrát kedy jej odovzdával približne 25

000,- korún, ale presne si na to už nepamätal, pretože už je to veľa rokov dozadu. Tiež vie o tom, že brat
zaslal sestre na účet do Slovenskej sporiteľne sumu 200 000,- Sk, pričom poplatil aj nejaké ďalšie ich
poplatky a iné pôžičky, čo dokopy činilo nejakých 500 000,- Sk. O podmienkach požičania peňazí svedok
nevedel a nemal vedomosť ani o dohode o termíne ich vrátenia. O pôžičkách svedok vedel, pretože
doma sa bežne medzi sebou rozprávajú o takýchto veciach a vzájomné si pomáhajú, ak niekto potrebuje
finančne pomôcť. Svedok tiež vedel, že žalobca a manželka si vzali úver v roku 2005, pričom konkrétnu

výšku úveru uviesť svedok nevedel, pričom rok si pamätá preto, lebo v tom roku začali rekonštruovať
dom v W. C. a on im robil v roku 2005 na tom dome vodu. Svedok o hospodárení s financiami v rodine
žalobcu nevedel, podľa neho manželia žili normálne, pričom jeho sestra mala finančné ťažkosti vždy,
stalo sa, že on sám dával svojej sestre peniaze zo svojej peňaženky, ale nevedel, kde sestra míňala
peniaze. Svedok tiež potvrdil, že žalobca mal koníček rybárčenia a tiež vedel, že za synom ako aj za

žalobcom chodia dodnes exekútori.

Podľa svedka sestra bratovi nijaké peniaze nevrátila, sestra mu to sama hovorila, že peniaze nemôže
vrátiť, avšak bola medzi nimi dohoda, a to taká, že brat mohol užívať byt, ktorý sestra mala v U.. Svedok
si myslí, že žalobca vedel aj o pôžičkách aj o dohode o prevode členských práv a povinností. Svedok

však nevedel odpovedať na otázku, či vie, že došlo k údajnému prevodu užívacích práv k bytu. Svedok
k účelu použitia pôžičky uviedol, že za 100 000,- korún kúpili strechu na rodinný dom, pričom žalovaný v
1/ rade mal zaplatiť aj pracovníkov, ktorí tu strechu robili a za druhých 200 000,- si žalobca s manželkou
kúpili auto, a to Fiat Marea. Po dražbe rodinného domu žalobca s manželkou išli bývať do jeho rodinného
domu, pretože on ich vzal k sebe, pretože nemali kam ísť, avšak svedok nevedel vyjadriť, prečo nešli

bývať do bytu. U svedka žalobca s manželkou bývali cez 7 rokov. Svedok sa počas ich bývania v jeho
rodinnom dome nerozprávali o prípadnom nasťahovaní sa naspäť do bytu v U., žalobca túto možnosť
spomenul až keď zomrela sestra. Svedok od žalobcu a manželky nájom nepýtal, platili len energie, a to
približne 70,- eur, pričom k užívaniu mali celé horné poschodie rodinného domu.

34. Svedkyňa R. E., sestra žalovaného v 1/ rade a švagriná žalobcu, na pojednávaní dňa 9.9.2019
uviedla, že má vedomosť o 200 000,- a100 000,- korún, ktoré dal brat svojej sestre za účelom
rekonštrukcie domu v W. C., tiež vie, že jej dal ešte aj 10 000,- slovenských korún na dovolenku a aj ona
dala sestre peniaze a to 20 000,- korún, ktoré jej odniesla do W. C. na zaplatenie elektriny. Svedkyňa
tiež dávala peniaze aj ich synovi, keď išiel do sveta. Svedkyňa uviedla, že boli aj iné pôžičky, ale už sú to

roky, pričom všetko sa rieši až teraz po smrti jej sestry. Svedkyňa potvrdila, že pôžičky vrátené jej bratovi
neboli, preto lebo sa dohodli, že byt ostane bratovi, pričom svedkyňa bola za to, aby to tak nebolo, aby si
ten byt mohli predať komu chceli, lebo stále potrebovali nejaké peniaze. Svedkyňa vedela, že sestra sa
s bratom dohodli, že tento byt prepíšu na neho a vedela o tom, že sestra šla s bratom tento byt prepísať
na neho a keď sa sestry pýtala, či o tom vie aj jej manžel, sestra jej uvádzala, že áno jej manžel o tom

všetko vie, pričom dohoda bola taká, že sestra mala peniaze a brat mal užívať byt. Svedkyňa si stále
myslela, že všetko je na pokoju až kým sestra nezomrela, potom švagor prišiel s tým, že nemá tento byt.

Podľa svedkyne žalobca o tom vedel, že brat prerába byt a že aj v tomto býva, pretože veci z tohto bytu
sa vynášali tak k ním, ale aj k manželom P.. Podľa svedkyne medzi manželmi to tak fungovalo, že sestra

povedala, len nehovor to I. a I. hovoril, že len nepovedz to E.. Podľa svedkyne to takto to vyzeralo, že
oni medzi sebou nekomunikovali a každý si gazdoval po svojom. Svedkyňa dodala, že v rodine sa má
pomáhať, preto sestre pomáhali. Sestra o finančných problémoch svedkyni povedala, až keď im zobrali
dom v W. C. a ani svedkyňa nevedela uviesť, kde všetky peniaze sa pomíňali, možno do synovej krčmy.
Svedkyňa nevedela o dohode užívaní nehnuteľnosti v P., keď sa po dražbe rodinného domu v W. C.

manželia P. presťahovali k jej bratovi, či v tomto dome mali ostať dočasne alebo natrvalo, vedela len,
že platili 92,- eur mesačne za elektrinu, vodu, plyn.35. Súd nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, aby súdny znalec zodpovedal otázku, či
podpis žalobcu ako prevodcu II nachádzajúci sa na dohode o prevode členských práv a povinností
zo dňa XX. XX. XXXX je jeho vlastnoručným podpisom. Zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX

zo dňa X. XX. XXXX vypracovaného súdnym znalcom JUDr. D. P. z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo vyplýva, že pri analýze sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce
technickému falšovaniu sporného podpisu a sporný podpis je originál. Súdny znalec zistil, že sporný
podpis vykazuje pri vzájomnom porovnaní s porovnávacími podpismi ojedinele zhodné znaky, podobné
znaky a predovšetkým identifikačne hodnotné rozdielne znaky. Súdny znalec teda skonštatoval, že

sporný podpis vyhotovený k zneniu priezviska „P.“ v časti „podpis prevodcu II.“ na spornej písomnosti
„Dohoda o prevode členských práva a povinností“ uzavretá medzi Prevodcom I.: E. P., Prevodcom II.: I.
P. a Nadobúdateľom I. I. E., zo dňa XX. XX. XXXX, nie je pravým podpisom I. P..

36. K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný v 2/ rade v podaní zo dňa 15.12.2020, ktorý uviedol,
že aj keď žalovaný v 2/ rade je účastníkom nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX ako prenajímateľ,

nájomný vzťah je záväzkom akcesorickej povahy, ktoré sa odvodzuje od hlavného záväzku, teda od
dohody o prevode členských práv a povinností. Zamestnankyňa žalovaného v 2/ rade sa vzhľadom na
dlhšie časové obdobie nevedela s istotou vyjadriť, či bolo tlačivo podpísané v jej prítomnosti, avšak
pripustila, že jej bolo predložené už podpísané a dopísala k menám čísla občianskych preukazov, preto
sa správnosti výsledkov znaleckého posudku žalovaný v 2/ rade nevyjadruje.

37. Žalobca k znaleckému posudku v podaní zo dňaXX.XX.XXXX uviedol, že tento jednoznačne
potvrdzuje jeho tvrdenie, že spornú dohodu o prevode členských práv a povinností nikdy nepodpísal, a
teda absentovala jeho vôľa ako aj riadny prejav vôle žalobcu ako spoločného člena v bytovom družstve.
Znalecký posudok jasne preukazuje podľa žalobcu neplatnosť tejto dohody ako aj dôvodnosť žalobcom

uplatňovaných nárokov.

38. Žalovaný v 1/ rade k znaleckému posudku a k veci samej uviedol podaním zo dňa XX.X.XXXX,
že výsledky znaleckého dokazovania nie sú pre neho relevantné a preto sa k nim nebude vyjadrovať.
K veci samej uviedol, že žalovaný v 1/ rade dohodu podpísal až potom, čo bola podpísaná prevodca,

ktorých podpisy boli overené pracovníčkou bytového družstva, a preto nemal a nemohol mať najmenšiu
pochybnosť, že zmluva bola uzavretá platne podľa predpisov a stanov bytového družstva, v tomto smere
žalovaný v 1/ rade dôveroval zodpovedným a skúseným pracovníčkam bytového družstva. Žalovaný v
1/ rade za stal dňa XX. XX. XXXX dobromyseľným nájomcom a užívateľom družstevného bytu a týmto
dňom nadobudol aj členské práva a povinnosti v bytovom družstve, pričom tento byt ako nájomca so

súhlasom žalobcu a jeho zosnulej manželky užíval od roku 2005. Takmer 7 rokov žalovaný v 1/ rade bol
nájomcom bytu ako aj vlastníkom členských práv a povinností, pričom byt po celú dobu a v dobrej viere
nerušene užíval. Počas plynutia trojročnej zákonnej vydržacej lehoty až do podania žaloby nezasiahol
žiadny iný subjekt, vrátane žalobcu do výkonu jeho práv dobromyseľného držiteľa, žalobca tak neurobil
ani bezprostredne po smrti svojej manželky ani po skončení dedičského konania po nej. Žalovaného v

1/ rade nikto v užívaní bytu nerušil, nikto mu neoznámil, aby ho prestal užívať.

S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa
XX. X. XXXX je žalovaný v 1/ rade toho názoru, že za prevádzaný členský podiel zaplatil žalobcovi a
jeho manželke trhovú cenu vo výške 465.000,- Sk vzájomným započítaním za poskytnuté pôžičky a

zo svojho pohľadu tak uzavrel platnú dohodu a preto bol vo všetkých smeroch dobromyseľný, že mu
členský podiel ako aj nájom bytu patrí, čím žalovaný v 1/ rade nadobudol členský podiel v bytovom
družstve, ako aj nájom družstevného bytu vydržaním, nakoľko splnil všetky zákonné podmienky tohto
spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva.

39. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade, v ktorom spochybnil, že by podpísanie dohody
zodňaXX.XX.XXXX„zinscenovala“nebohámanželkažalobcuvrozporespravidlamibytovéhodružstva
tak, že by nadobúdateľ podpisoval dohodu v odlišnom čase a bez prítomnosti prevádzajúci. Žalobca tiež
neverí tomu, že žalovaný v 1/ rade uzatváral túto dohodu bez toho, aby o tom vôbec nekomunikoval so
žalobcom, zvlášť vtedy ak k zaplateniu odplaty za prevedený členský podiel v podstate došlo nakoniec

započítaním pohľadávok. Podľa žalobcu dobromyseľnosť žalovaného v 1/ rade vyvracajú aj jeho
vlastnétvrdeniaotom,žebymohlodôjsťkospravedlniteľnémuomylu,keďžepribežnejopatrnostimohol
aj mal zistiť, či žalobca mal niekedy vôbec vo vôľu mu členský podiel k družstevnému bytu previesť.
Žalovaný v 1/ rade potvrdil, že so žalobcom o prevode členského podielu nekomunikoval, pretože nato nemal dôvod. K vydržaniu členského podielu a práva nájmu žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade
nemohol byť dobromyseľný a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 2.
4. 2019 sp. zn. O.. Ú. XXXX/XX je toho názoru, že je dôvodná aplikácia 10- ročnej zákonnej lehoty v

zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, keďže členský podiel v bytovom družstve sa spája
s nehnuteľnou vecou - družstevným bytom.

Právny stav

40. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

Podľa ust. § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

41. Podľa ust. § 154 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky
zákonník“) platného a účinného ku dňu 24.9.1986 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym

národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo
inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia
uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením
členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

Podľa ust. § 155 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 24.9.1986 právo užívať byt
vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan,
ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

Podľa ust. § 172 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 24.9.1986 pri družstevnom
byte môže právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 173 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 24.9.1986 bežné veci
týkajúce sa spoločného užívania bytu môže vybavovať každý zo spoločných užívateľov. V ostatných

veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

Podľa ust. § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 24.9.1986 ak vznikne len
jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom
spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia

oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

42. Podľa ust. § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 pri družstevnom
byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 bežné veci týkajúce
sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

43. Podľa ust. § 230 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného od 1.1.1992 prevod

práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu
predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo
vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom
uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, lenčo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný
súhlas nadobúdateľa členstva.

44. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 Právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 18.11.2011 ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a §
741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak

právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

45. Podľa ust. § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 ak zomrie jeden

z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa ust. § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 ak ide o družstevný
byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt
nadobudlozatrvaniamanželstva,zostávačlenomdružstvapozostalýmanželajemupatríčlenskýpodiel;

na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt
pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na
toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa
prejsť na viacerých dedičov.

46. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 držiteľom je ten,
kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva,
ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 ak je držiteľ so

zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu

desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Posúdenie veci súdom

47. Žalobca podal na súd žalobu so žalobným návrhom, ktorým žiadal prejednať viaceré procesné

nároky 1/ určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností a 2/ určenie členstva v
bytovom družstve s právom nájmu družstevného bytu súčasne proti žalovanému v 1/ rade, ktorý je
zmluvnou stranou uvedenej dohody a proti žalovanému v 2/ rade Bytovému družstvu U.. Hoci je súd
viazaný žalobným návrhom po obsahovej stránke, tento je potrebné tiež vykladať aj v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe. Žalobca v žalobe vyslovene neuviedol, ktorý žalobný návrh

proti ktorému žalovanému smeruje. Keďže v tomto prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo,
súd rozhoduje o každom nároku samostatne. Keďže obaja žalovaní v konaní namietali svoju pasívnu
vecnú legitimáciu, súd sa najprv vysporiadava s tou námietkou.48. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný tiež v uznesení Ústavného súdu sp.

zn. III. ÚS 473/2017)

49. Čo sa týka žalobného návrhu na určení, že Dohoda o prevode členských práv a povinností je
neplatná, tento návrh by mal smerovať len voči žalovanému v 1/ rade, ktorý v tejto dohode vystupuje ako
nadobúdateľ. V tom prípade žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože tvrdí, že takúto

dohodu nikdy nepodpísal. Pasívne legitimovaný potom môžu byť ďalšie zmluvné strany tejto dohody,
teda žalovaný v 1/ rade ako nadobúdateľ. Žalovaný v 2/ rade nie je zmluvnou stranou tejto dohody, preto
nie je pasívne legitimovaný, aby bol žalovaným vo veci určenia tejto dohody za neplatnú.

50. V ďalšom je potrebné skúmať, či žalobný návrh na určenie neplatnosti dohody o prevode členských

práv a povinností je prípustný v zmysle ust. § 137 Civilného sporového poriadku. Žalobou o určenie
právnej skutočnosti, tak ako je to v tomto prípade, sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Právnou skutočnosťou je aj právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv.
subjektívna právna skutočnosť. Právna úprava v ust. § 137 písm. c) a písm. d) CSP je založená na tom,
že určovacia žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a to k určeniu jeho existencie alebo

neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem, pričom je aj naďalej možné žalovať o
určenie právnej skutočnosti, čo je však ale limitované prípustnosťou takejto žaloby vo väzbe na osobitný
právny predpis. Z dôvodovej správy k dotknutým ustanoveniam Civilného sporového poriadku vyplýva,
že „úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba
a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky

nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych
skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy
podľa písm. d) patria napr. Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“

51. Preto súd je toho názoru, že nie je možné žalovať o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských

práv a povinností, keďže takáto možnosť nie je ani explicitne, a ani implicitne vyjadrená osobitným
právnym predpisom. Inými slovami, neexistuje také určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahovej
stránky možno vyvodiť prípustnosť podania takejto žaloby, keďže ide len o parciálne riešenie daného
problému, s ktorou sa právna neistota neodstráni. Podľa názoru súdu práve posúdenie otázky platnosti
resp. neplatnosti tejto dohody je otázkou predbežnou, ktoré posúdenie je rozhodujúce pre úspešnosť

alebo neúspešnosť druhého nároku, ktorým žalobca žiada určenie, že je členom družstva s právom
nájmu družstevného bytu.

52. Vzhľadom na uvedené súd žalobu o určenie o neplatnosti Dohody o prevode členských práv a
povinností uzavretej medzi Prevodcom I.: E. P., Prevodcom II.: I. P. a Nadobúdateľom I. I. E., zo dňa

XX. XX. XXXX zamietol a pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 2/ rade a
z dôvodu jej neprípustnosti s poukazom na ust. § 137 CSP.

53. Čo sa týka žalobného návrhu na určenie členstva v bytovom družstve s právom nájmu družstevného
bytu je súd toho názoru, že pasívne vecne legitimované sú všetky osoby, ktorých práva môžu byť týmto

určením dotknuté a pre ktorých by mal byť výrok rozsudku záväzný. V tomto prípade pasívne vecne
legitimovaný je žalovaný v 1/ rade, pretože v zmysle uvedenej Dohody o prevode členských práv a
povinností sa stal nájomcom družstevného bytu a aj členom bytového družstva a tento družstevný bytdoposiaľ užíva, ale aj žalovaný v 2/ rade, pretože žalobca žiada určiť, že je jeho členom a týmto výrokom
by bol žalovaný v 2/ rade viazaný.

54. Pri určení, či tu právo je alebo nie je, je tiež potrebné vyhodnotiť, či žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je
zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba
predovšetkýmprichádzadoúvahyvtedy,keďjejprostredníctvommožnoeliminovaťstavohrozeniapráva
alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.

Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
V tomto prípade žalobca nemá iný prostriedok ochrany, ktorým by sa domohol určenia, že je členom
bytového družstva a bez takého určenia je jeho právne postavenie neisté. Súd je toho názoru, že žaloba
nie je neužitočná. Preukázanie naliehavého právneho záujmu však nemusí znamenať aj úspech v spore.

55. Žalobca svoje členstvo v bytovom družstve odvodzuje od skutočnosti, že dňa XX.XX.XXXX

nepodpísal Dohodu o prevode členských práv a povinností ako prevodca na žalovaného v 1/ rade a
keďže jeho manželka zomrela dňa X.X.XXXX stal sa po jej smrti v zmysle ust. § 707 ods. 2 jediným
nájomcom družstevného bytu a členom bytového družstva.

56. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi a jeho manželke vznikol spoločný nájom

bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve. Podľa v tom čase platných právnych predpisov právo
užívať byt vzniklo dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, o ktorej sa spísal zápisnica, pričom pri
družstevnom byte právo spoločného užívania mohli vzniknúť len medzi manželmi, s čím súčasne vzniklo
aj spoločné členstvo manželov v bytom družstve. Vznik spoločného členstva žalobcu a jeho manželky
je tak preukázaný Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX.

57. Spornou otázkou v konaní bolo posúdenie, či podpis na dohode o prevode členských práv a
povinností je podpis žalobcu a sporným bolo aj posúdenie následkov, ak by sa preukázalo, že podpis
žalobcu nie je jeho podpisom.

58.Obajažalovanívznieslinámietkupremlčania,keďžebolitohonázoru,ženedostatoksúhlasudruhého
manžela spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka,
ktorej sa žalobca mohol domáhať v lehote troch rokov. K tejto námietke súd poukazuje, že dohoda o
prevode členských práv a povinností, ktorá podstatne mení obsah spoločného práva nájmu manželov
k bytu, nepatrí pod bežné veci v zmysle ust. § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto na strane

prevodcov musia vystupovať obaja manželia. V danom prípade je posudzovaná písomná dohoda o
prevode členských práv a povinností v bytovom družstve, pričom písomný právny úkon je platný,
ak je podpísaný konajúcou osobou vlastnoručne. Právne účinky nemôže mať sfalšovaný podpis. Zo
znaleckéhodokazovaniavyplynulo,žepodpisuvedenýnatejtodohodeprimenežalobcuniejepodpisom
žalobcu. Teda nejedná sa o prípad, že by dohodu uzatvorila s nadobúdateľom len manželka žalobcu

bez jeho súhlasu. Tým, že na dohode absentuje vlastnoručný podpis žalobcu, trpí predložená dohoda
vadouspôsobujúcouabsolútnuneplatnosť,keďžežalobcavôbecneprejavilslobodnesvojuvôľupreviesť
členské práva a povinnosti. Súd je tiež toho názoru, že námietku premlčania by nemohol akceptovať
aj z dôvodu, že podstatou konania je určenie členstva v bytovom družstve, teda určenie vlastníckeho
práva k členskému podielu, ktoré sa nepremlčuje (pozri rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn.

2Co/99/2016 zo dňa 26.4.2017)

59. Keďže Dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatným právny úkon z dôvodu
chýbajúceho prejavu vôle žalobcu, nadobúdateľ žalovaný v 1/ rade nemohol na základe tejto dohody
nadobudnúť členský podiel a stať sa nájomcom družstevného bytu. Keďže manželka žalobcu zomrela,

v zmysle ust. § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného
z manželov spoločný nájom bytu manželov. Okrem toho ide v tomto prípade aj o osobitné právne
nástupníctvo, ktoré spočíva v nadobudnutí členského podielu v dôsledku premeny spoločného členstva
v bytovom družstve na individuálne členstvo (singulárna sukcesia), čo znamená, že následky uvedené
v § 707 ods. 2 druhej vete Občianskeho zákonníka nastávajú bez ohľadu na to, či je pozostalý manžel

dedičom alebo nie. Podľa názoru súdu preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie zisťovaním dedičov
po nebohej manželke žalobcu, a preto súd takéto dokazovanie nevykonal.60. Avšak žalovaný v 1/ rade po vykonanom znaleckom dokazovaní uviedol, že podpisom tejto dohody,
ktorú podpisoval až po podpísaní žalobcu a jeho manželky, konal v dobrej viere v správnosť postupu
pracovníčok bytového družstva, preto od tejto doby je žalovaný v 1/ rade dobromyseľným držiteľom

členských práv a povinností s právom nájmu, ktorých vlastnícke právo vydržal v trojročnej vydržacej
dobe.Žalobcasobranoužalovanéhov1/radenesúhlasiltak,žespochybnildobromyseľnosťžalovaného
v 1/ rade, ako aj aplikáciu trojročnej vydržacej lehoty. Preto sporným bolo posúdenie, či žalovaný v 1/
rade sa stal vlastníkom členského podielu v bytovom družstve vydržaním alebo nie.

61. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je úzko späté len s
oprávnenou držbou. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu
s právnym stavom. Právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva oprávneným
držiteľom, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania, na jednej strane a zánik vlastníckeho
právodoterajšiehovlastníkanastranedruhej.Napriektomu,žeust.§134ods.1Občianskehozákonníka
pojednáva len o veci hnuteľnej a nehnuteľnej, súdna prax, ale aj právna veda je toho názoru, že

predmetom vydržania môže byť všetko, čo môže byť predmetom držby podľa § 129 Občianskeho
zákonníka, teda okrem hmotných vecí aj práva a nehmotné majetkové hodnoty. Právo sa môže stať
predmetom vydržania, ak ide o trvalý a opätovný výkon práva. Judikatúra súdov vyvodila, že rovnakým
spôsobom ako akcia môže byť predmetom vydržania aj obchodný podiel (Rc 50/2008) a dokonca aj
členský podiel v bytovom družstve.

62. K tomu, aby mohol dôjsť k vydržaniu členského podielu, je dôležité, aby sa držiteľ chopil všetkých
práv a povinností spojených s členstvom v družstvu. Konkrétne v bytovom družstvu sa držiteľ musí
uchopiť tak individuálnych práv a povinností určených stanovami vzťahujúcich sa ku konkrétnemu
bytu vrátane práva nájmu, tak aj práv, ktoré prislúchajú každému členu družstva a nepripínajú sa ku

konkrétnemu bytu či nebytovému priestoru (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 29 Odo/1378/2006 zo dňa 31.10.2006, tiež sp. zn. 29Cdo/3038/2011 zo dňa 17.5.2012).

63. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby. Hodnotenie dobrej viery ako základného
ukazovateľa oprávnenej držby podľa § 130 Občianskeho zákonníka je vždy vecou individuálneho

posúdenia a do úvahy treba vziať všetky okolnosti veci. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy
všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. To, či je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí preto zamerať dokazovanie len na
zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska,
či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho

prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho
práva. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu.
Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale môže sa opierať aj o domnelý právny
dôvod. O taký prípad ide, keď je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je,
hoci v skutočnosti tak tomu nie je. Oprávnenú držbu nemožno založiť na nepoctivom uchopení predmetu

držby.

64. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval okolnosti nadobudnutia členských práv a povinností v
bytovom družstve žalovaným v 1/ rade, ktoré vyšli vykonaným dokazovaním najavo, pričom je toho
názoru, že žalovaný v 1/ rade bol pri nadobudnutí členských práv a povinností dobromyseľný. Súd

vychádza z toho, že žalovaný v 1/ rade podpisoval uvedenú dohodu až potom, ako tam boli podpisy
prevodcov uvedené, preto skutočne na jeho strane nemusela vzniknúť obava, že by podpisy nepatrili
osobám pri nich uvedených. Vzhľadom k tomu, že sa tlačivo dohody bolo pripravené žalovaným v 2/
rade, tiež na strane žalovaného nemohlo vzniknúť pochybnosť o pôvode týchto podpisov. Ani samotná
skutočnosť, že žalobca so žalovaným v 1/ rade o prevode členských práv nekomunikoval, neznamená,

že žalovaný v 1/ rade postupoval bez náležitej starostlivosti, keď dohodu o prevode členských práv a
povinností riešil len so svojou sestrou, a práve jej ako rodinnému príslušníkovi nemal predsa dôvod
nedôverovať. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade mal konať pri bežnej opatrnosti tak, aby zistil vôľu aj
u žalobcu, pripadne si mal zistiť, komu členský podiel patrí. V tomto smere súd poukazuje, že ani žalobca
osobitne so žalovaným užívanie bytu neriešil, do bytu nechodil a o byt sa nestaral až do smrti manželky.

Súd je toho názoru, že okolnosť, že žalobca a žalovaný v 1/ rade sa osobitne o prevode nerozprávali,
neznamená, že žalovaný v 1/ rade nekonal s náležitou starostlivosťou, keďže z dokazovania vyplynulo,
že komunikoval s manželkou žalobcu, ktorá ho ubezpečila, že žalobca o tom vedomosť má. Aj svedkyňa
R. E. uviedla, že sestra je povedala, že žalobca o všetkom vie. Podľa názoru súdu žalovaný v 1/ radeje dobromyseľný aj čo do dôvodu nadobudnutia členského podielu, keďže súd mal za preukázané, že
zo strany žalovaného v 1/ rade boli poskytnuté v minulosti viaceré pôžičky manželke žalobcu, o ktorých
sa v rodine žalovaného v 1/ rade vedelo a taktiež sa v rodine vedelo, že z dôvodu nevrátenia týchto

pôžičiek, žalovaný v 1/ rade má družstevný byt. Preto sa súdu javí dohoda o prenechaní družstevného
bytu za logický následok ochrany záujmov žalovaného v 1/ rade ako veriteľa oprávneného na vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov manželke žalobcu.

65. Súd je toho názoru, že obrana žalobca, ktorý tvrdil, že o žiadnych pôžičkách a ani dohode nevedel,

je nezvyčajnou a to vzhľadom aj k tým skutočnostiam, že jednak žalobca vedel, že byt dala jeho
manželka svojmu bratovi na užívanie už v roku 2005, pričom z výpovede svedkyne R. E. je zrejmé,
že žalovaný v 1/ rade byt taktiež prerábal, o čom taktiež žalobca musel mať vedomosť, keďže veci z
bytu sa odnášali aj k nim a jednak, že žalobca s manželkou sa po dražbe rodinného domu v W. C.
sťahovali k druhému švagrovi a nie naspäť do svojho bytu. Skutočnosť, že žalobca dôveroval svojej
manželke čo do hospodárenia s financiami a o finančné záležitosti sa nestaral, nie je okolnosťou, ktorá

by dobromyseľnosť žalobcu spochybnila, práve naopak v tomto smere je súd toho názoru, že žalobca
nekonal s bežnou opatrnosťou, o čom svedčí aj jeho tvrdenie, že sa čudoval, že bola voči nim začatá
exekúcia a že v dražbe prišli o rodinný dom.

66. K dobromyseľnosti žalovaného svedčia aj skutočnosti, že družstevný byt riadne a nerušene od roku

2005 užíva, investuje do neho, nik ho neruší v užívaní a ani nevyzýva na odovzdanie bytu, platí úhrady
bytovému družstvu, čo nikto nespochybnil. Po uzavretí dohody o prevode členských práv a povinností
žalovaný v 2/ rade uzatvára so žalovaným v 1/ rade nájomnú zmluvu. Je teda zrejmé, že žalovaný v
1/ rade sa tak chopil všetkých práv a povinností viažucich sa k členskému podielu v bytovom družstve
vrátane práva nájmu družstevného bytu.

67. Čo sa týka vydržacej doby, sporné medzi stranami sporu bolo určenie, ktorá zákonná dĺžka vydržacej
doby má byť v tomto prípade aplikovaná, či analogicky ako pri hnuteľnej veci trojročná, alebo analogicky
ako pri nehnuteľnej veci desaťročná vzhľadom na väzbu členského podielu k právu nájmu k nehnuteľnej
veci. V tomto smere súd poukazuje na charakter členského podielu, ktorý predstavuje mieru účasti člena

na družstve. Jeho kvalitatívna stránka je určená obsahom konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich
jednotlivémučlenovidružstvazozákonaastanovakvantitatívnastránkajezákonomdispozitívneurčená
pomerom vkladu k základnému imaniu družstva. Čo sa však týka členského podielu v bytovom družstve
podľa súdnej praxe všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je
možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,

polohy, vybavenia, veku a pod., ktorá sa obvykle zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi
a kúpami členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste. Z toho vyplýva, že povaha
členského podielu je obdobná povahe obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý
tiež predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Členský podiel
aajobchodnýpodielmajúsvojuvyčísliteľnúhodnotuvpeniazoch,sktoroumožnodisponovať,rozlišujúci

je len spôsob ich ocenenia. Česká judikatúra pri vydržaní obchodného podielu analogicky postupovala
ako pri vydržaní akcií ako veci hnuteľných (uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 794/2006 zo
dňa 3. 9. 2007 a sp. zn. 29 Odo 346/2006 zo dňa 11. 12. 2007) a taktiež česká judikatúru postupuje aj v
prípade vydržania členského podielu v družstve s analogickým použitím trojročnej vydržacej doby (pozri
uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/542/2016 zo dňa 20.12.2016, sp. zn. 27Cdo/1424/2019

zo dňa 27.8.2020). Až nález Ústavného súdu Českej republiky predložený žalobcom sp. zn. O. Ú.
XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX spochybnil úvahu nad správnosťou súdnej praxe, ktorá považuje členský
podiel za vec hnuteľnú a nie za vec nehnuteľnú. Tu súd poukazuje, že nevidí dôvod na odklon od
doterajších názorov, že členský podiel v družstve je možné vydržať v lehote trojročnej, ktorá sa
analogicky aplikuje aj pri vydržaní obchodného podielu. Podľa názoru súdu, hoci sú členské práva a

povinností v bytovom družstve spojené s právom nájmu konkrétneho bytu, stále sú tieto členské práva
a povinnosti prevoditeľné ako majetková hodnota, teda ako konkrétne vyčíslená suma peňazí a nie
ako nehnuteľnosť. Potom by bola na mieste tiež úvaha, že prečo zákonodarca nevyžaduje pri prevode
členských práv a povinností v bytovom družstve uzavretie písomnej zmluvy s povinnosťou overiť podpisy
prevádzajúcich tak, ako to zákonodarca vyžaduje pri zmluvách o prevode nehnuteľností.

68. Súd vzhľadom na uvedené okolnosti je presvedčený, že žalovaný v 1/ rade bol dobromyseľný, že mu
členský podiel v bytovom družstve s právom nájmu patrí, ktoré vydržal vo vydržacej lehote troch rokov.
Vzhľadom na uvedené keď následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva oprávnenýmdržiteľom, teda žalovaným v 1/ rade a zánik vlastníckeho právo doterajšieho vlastníka, teda žalobcu, súd
žalobu zamietol aj v časti o určenie členstva v bytovom družstve s právom nájmu k družstevnému bytu.

K trovám konania žalobcu

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný

úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

71. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 0% a úspech
žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ predstavuje 100% a v zmysle zásady rozhodovania o náhrade
trov konania podľa úspechu, patril by aj žalovaným nárok na náhradu trov konania.

72. Súd však v zmysle ust. § 257 CSP výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať stranu, ktorá by bola povinná na ich
náhradu, abytrovynahradiladruhejstrane.Ztohtodôvodumusíaplikáciatohtoustanoveniazodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí myť vždy výnimočný charakter.

73. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto
ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie

a náhodu.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v prípade rozhodnutia o trovách konania
žalovaných je potrebné rozhodnutie súdu o náhrade trov konania modifikovať a náhradu trov konania
im nepriznať.

75. Čo sa týka žalovaného v 1/ rade súd je toho názoru, že rozhodnutie o náhrade trov konania treba
modifikovať tak, aby neslúžilo ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane, zvlášť keď
medzi stranami sporu ide o príbuzenský vzťah, pričom práve v rodine sú negatívne vzťahy krajne
nežiaduce. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak dané príbuzenským vzťahom medzi žalobcom a

žalovaným v 1/ rade, keďže manželka žalobcu bola sestrou žalovaného v 1/ rade. Tiež súd zohľadnil tú
skutočnosť, že žalobca invalidným dôchodcom vo veku blízkemu dôchodcovskému veku a žalovaný v 1/
rade vykonáva podnikateľskú činnosť ako spoločník v obchodných spoločnostiach (Constructing - stav s.
r. o., INTACT Slovakia s. r. o.), je tiež podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v Koškovciach. Súd
je toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného

v 1/ rade v takom rozsahu, aby bolo ohrozené zabezpečenie jeho bežných životných potrieb

76. Čo sa týka nepriznania náhrady trov konania žalovanému v 2/ rade súd výnimočnosť prípadu v danej
veci vidí v predmete a okolnostiach tohto sporu. Súd je zrejmé, že k uzavretiu spornej dohody zjavnenedošlo podľa štandardných postupov, ktoré právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade na pojednávaní
dňa 9.4.2019 uviedla, pretože dohoda nebola podpisovaná oboma prevodcami pred pracovníčkou
bytového družstva a tiež ak mala byť dohoda predložená už podpísaná, ako to uviedol žalovaný v 2/ rade

v podaní zo dňa 17.12.2020, neboli podpisy na nej nachádzajúce sa úradne overené. Berúc v úvahu
zásadu nemo turpitudinem suam allegare potest - nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého
správania a vzhľadom na atypickosť a rozmanitosť prípadov, je súd toho názoru, že je jeho povinnosťou
urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a
aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je

spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia
sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, preto
úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

77. V súlade s citovaným ustanovením § 257 CSP súd preto náhradu trov konania žalovaným nepriznal,
keďže je toho názoru, že vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti prípadu priznanie náhrady trov

konania žalovaným by bolo voči žalobcovi nespravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.