Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010348
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8315010348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
26.04.2023, v trestnej veci obžalovaného C.. S. G. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2
písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 04.11.2022, sp. zn. 2T/108/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine
a treste pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného C.. S. G., nar. XX.XX.XXXX v Y.,
trvale bytom Q. č. XXX/X,
C.,

podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod skutku 2/ obžaloby prokurátorky Okresnej

prokuratúry Humenné č. 2 Pv 201/14/7702-40 právne kvalifikovaného ako trestný čin sexuálneho
zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistené dni v období od mesiaca máj alebo jún 2004, kedy po prvýkrát v priestoroch O.-T. na
ul. K. č. XX v C. násilím vykonal súlož s mal. B. Y., toho času N., nar. XX.XX.XXXX, na tom istom mieste
až do 21.10.2004 s ňou opakovane vykonával súlož aj napriek tomu, že vedel o tom, že nedovŕšila
pätnásty rok svojho veku,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 04.11.2022, sp. zn. 2T/108/2015 bol obžalovaný C.. S. G.
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod skutku 1/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné č.k. 2 Pv 201/14/7702-40, zo dňa 24.06.2015, ktorá na neho bola podaná dňa 02.07.2015,
pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal

dopustiť tak, že

- v presne nezistený deň v mesiaci máj alebo jún 2004 vo večerných hodinách, zneužijúc bezbrannosť
B. Y., nar. XX.XX.XXXX na O.-T. na K. ulici č. XX v C., túto donútil k súloži tak, že v spálni farskéhoúradu sa najprv sám vyzliekol donaha, na posteli začal vyzliekať vtedy maloletú B. Y., toho času N. a aj
napriek tomu, že sa bránila tým, že ho odtláčala a vravela mu, že s ním nechce mať pohlavný styk, na
to nereagoval, dal jej ruky za chrbát, podarilo sa mu ju vyzliecť a vykonať s ňou pohlavný styk,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný C.. S. G. bol uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu sexuálneho zneužívania
podľa § 242 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistené dni v období od mesiaca máj alebo jún 2004, kedy po prvýkrát v priestoroch O.-T.
na Ul. K. č. XX v C. vykonal súlož s mal. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, na tom istom mieste až do 20.10.2004 s
ňou opakovane vykonával súlož aj napriek tomu, že vedel o tom, že nedovŕšila pätnásty rok svojho veku.

Za to súd obžalovanému uložil podľa § 242 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 31 Tr. zákona, pri jednej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 33 písm. g/ Tr. zákona, oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 34
Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 2 roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 59 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 89 ods. 23 písm. b/ Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze verejne sa ospravedlniť poškodenej B. Y..

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie prokurátor, proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného, ako aj
obžalovaný rovnako proti výroku o vine a treste, ktorým bol uznaný za vinného.
Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.01.2023.
Vo vzťahu k skutku, za ktorý bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby uviedol, že obžalovaného

usvedčuje zo spáchania žalovaného konania výpoveď svedkyne poškodenej B. Y.. Súd tejto výpovedi
uveril v časti týkajúcej sa konania obžalovaného, ktoré bolo posúdené ako pokračovací trestný čin
sexuálneho zneužívania, teda v časti, v ktorej rozhodol o vine obžalovaného. V prípade trestného činu
znásilnenia neuveril tvrdeniu poškodenej, kde z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v
danom prípade sa nemôže uspokojiť len s tvrdením poškodenej poukazujúcej na to, že prišla na faru

na pozvanie farára S. G., ktorý ju už predtým sexuálne obťažoval, dotýkal sa jej na rôznych miestach,
napriek tomu, že mala vedomosť o tom, ako sa správal obžalovaný predtým k jej kamarátke, s tým, že
z výpovede poškodenej nevyplýva, že by jej obžalovaný bránil z fary odísť a vyhnúť sa tak nechcenému
pohlavnému styku. Rovnako súd konštatuje, že je málo pravdepodobné, či nelogické, že poškodená
pri tomto násilnom pohlavnom styku neodišla z fary. Poukazuje na skutočnosť, že poškodená mala

mať v tom čase 12 - 13 rokov. Tu je na mieste zdôrazniť skutočnosť, ktorú uviedla poškodená vo
svojej výpovedi, kde uvádza, že sa hanbila o týchto veciach niekomu povedať, rodičia boli rozvedení
a otec bol alkoholik, kde keď doma niečo povedala, tak hneď jej bolo povedané, aby bola ticho, že je
hlúpa. Poukazujúc pri tom na vek maloletej poškodenej, prostredie v ktorom vyrastala a ktoré popísala
vo svojej výpovedi, postavu obžalovaného, kňaza, vo vzťahu ku ktorému väčšina ľudí prechováva

dôveru, je možné konštatovať, že obžalovaný zneužil bezbrannosť maloletej poškodenej k vykonaniu
súlože. Je potrebné uviesť, že nemožno hodnotiť správanie osoby v tej-ktorej situácii, nakoľko nemožno
jednoznačne ustáliť, ako sa osoba poškodenej správa po protiprávnom násilnom konaní, ktoré bolo
na nej páchané. Niekto môže reagovať tak, že ujde, niekto ostane. V tejto súvislosti poukazuje na
odôvodnenie rozsudku, hodnotenie dôkazov, osoby obžalovaného v kontexte s vykonanými dôkazmi,

ako aj znalecké dokazovanie a výpovede svedkov, ktorí nepriamo potvrdzujú výpoveď poškodenej,
ktoré je potrebné zohľadniť aj pri vyhodnotení konania obžalovaného. S poukazom na uvedené sa
nemožno stotožniť s rozhodnutím súdu v tejto časti, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu. Vzhľadom na uvedené je tak aj trest obžalovanému uložený nezákonný.
S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajkyne podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 18.01.2023. Namietal, že nie je žiaden priamy dôkaz, aby skutok sa skutočne stalmedzi ním a B. Y., v dobe, o ktorej to tvrdí B. Y.. Nenašiel sa jediný človek, ktorý by si všimol na B.
Y. zhoršenie správania alebo depresie, či iné zmeny, ktoré sa mali prejaviť po otrasnom zážitku. Tieto
zmeny začali až v roku 2010, keď sa dopočula o inej žene, s ktorou sa začal stretávať a s ktorou žije

dodnes. Je pozoruhodné, že súd sa nezaoberal motívom konania pred trestným oznámením, aj napriek
tomu, že v danej veci vypovedal on, K. D., či G. Y., či záznamom polície o obťažovaní, kedy B. Y. spolu
so svojím vtedajším manželom N. chodili do D. za K. D. a otravovali ju kamerovaním, vybuchovaním
na dvere a urážkami cez sms správy, dokonca predstieraním tehotenstva, v čase keď bola B. Y. už
zosobášená s N., tvrdiac, že to je jeho dieťa. Po tomto predstieraní psychológovia bez zábran napíšu

posudok, v ktorom hodnotia B. Y. ako čisté a bezbranné stvorenie, ktoré nevie klamať. S B. Y. sa stretol
ohľadom operácie uší tesne pred vybavením tejto operácie. Dopočul sa o tom od C. C., ale nevie to s
istotou. V škole mu to hovorili po vyučovaní. Operáciu sprostredkoval, len telefonoval s doktorom, isto
nie večer. Operácia bola v období od 06.05.2005 do 17.05.2005. Tvrdenie B. Y., že navštevovala faru a
kostol pred operáciou uší, je nepravdivé a vymyslené. Na sviatosti sa nepripravovala, teda nemala na
to dôvod. Slovníky na podpis mali len deti, ktoré sa pripravovali k sviatostiam, čo B. Y. nemala. B. Y.

začala chodiť do kostola až po operácii uší, nepoznal jej život dovtedy, neskoršie mu o rodičoch, rodine
a znásilnení v Y. hovorila sama, čo na súde pri otázke o znásilnení aj poprela, skôr dementovala, že
si to vymyslela. Doteraz sa domnieva, že sexuálny zážitok mala skôr, ale nie s ním. Dokázať to však
nevie. Hovorila mu o tom v dobe celkom isto po operácií uší. Tvrdila, že po prvom styku nechodila na
faru niekoľko mesiacov, v inej výpovedi tvrdila, že chodila na faru každý deň, dokonca na fare aj bývala.

Súd nepreveroval jej nepravdivé tvrdenia, bral ich ako hotovú a pravdivú vec. Tvrdenia o účtoch a dlhoch
na farskom úrade z dôvodu telefonátov a kúrenia sa tiež nezakladajú na pravde, dodnes žijú členovia
hospodárskej rady, ktorí sa k tejto otázke nevyjadrovali. Tvrdenie, že B. Y. posielal na potrat, je bludné,
už z toho hľadiska, že pred narodením syna jej zabezpečil bývanie a spoločne vyberali byt, aby sa jej
dobre bývalo. Nie je pravdou, aby mal vzťah s B. Y. v čase nedovŕšenia 15-tich rokov. Tvrdenia B. Y., že

o tom nemá nikomu hovoriť, je totálnou hlúposťou. Vo výpovedi B. Y. tvrdila, že prvú menštruáciu mala
v 6. či 7. ročníku, nosila copíky a nemala prsia, nenosila podprsenku a zároveň tvrdí, že ju mal chytať
za prsia, ktoré nemala. Upratovanie farských priestorov nebolo celkom iste v kompetencií detí a prádlo
nosil domov, kde mu ho pripravovala mama. Tvrdenia, že dával B. Y. na posteľ a vedľa mala byť C. C., je
nereálne už z pohľadu, že farská budova má otvorený priestor s troma izbami. Svedkovia N., jej sestra

B.,sestraD.aX.E.,znalecpodávajúlensprostredkovanévýpovede.Naprotitomusvedkovia,ktorísním
boli často, nemali váhu dôveryhodnosti a to svedkovia K., D., K. a I.. C. T. nepravdivo tvrdila, že stiahla
svoju výpoveď pod jeho vplyvom, pričom on sa s ňou počas procesu nikdy nestretol, nerozprával, ani ju
inak nekontaktoval. Súd spochybňuje výpoveď C. C. z dôvodu, že uvádzala, že si nepamätá. Neberie
do úvahy výpoveď, že nevidela fyzický kontakt medzi ním a B.. C.. T. oznámila súdu, že prvýkrát u

gynekológa bola B. Y. dňa 05.12.2008. Od začiatku tohto obvinenia ide o jeho diskreditáciu a poníženie.
Postupné kroky B. Y. boli namierené proti nemu ako kňazovi. Na základe uvedeného navrhol Krajskému
súdu v Prešove, aby jeho odvolaniu vyhovel a v celom rozsahu ho spod obžaloby oslobodil.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.

1 Tr. poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj
na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a odvolanie prokurátora nie
je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že poškodená a jej výpoveď je
kľúčovým dôkazom v danom prípade, pričom súd ju po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa
08.09.2021 opätovne vypočul, s tým, že jej výpoveď je vo všetkých podstatných bodoch a okolnostiach
zhodná s jej výpoveďou z prípravného konania, ako aj s výpoveďou z konfrontácie s obžalovaným.
Napriek tomu, že súd jej výpovedi uveril, nemožno z vykonaného dokazovania jednoznačne bez

akýchkoľvek rozumných pochybností uzavrieť, že skutok kvalifikovaný ako trestný čin znásilnenia sa
stal tak, ako je opísaný v obžalobe a v takomto rozsahu ako to predpokladá Tr. zákon na vyvodenie
trestnej zodpovednosti. V danom prípade nebol proti obžalovanému predložený žiaden priamy dôkaz
preukazujúci jeho vinu, teda že by pri prvej súloži medzi obžalovaným a poškodenou skutočne
došlo k použitiu násilia alebo hrozby bezprostredného násilia zo strany obžalovaného na prekonanie

odporu poškodenej. Ako preukázali závery znaleckého dokazovania, poškodená je schopná správne si
zapamätať a reprodukovať prežité udalosti, bez snahy skresľovať udalosti vo svoj prospech. Napriek
tomu, že súd uveril jej výpovedi, ktorá je konzistentná a bez zmien od prvých výpovedí, v rámci
prípravného konania, v rámci znaleckého dokazovania, napokon aj počas výpovede po zložení prísahypred súdom v roku 2022, v tejto časti jej výpovede súd nemá jej tvrdenia o znásilnení podložené
žiadnymi ďalšími dôkazmi. Pohlavný styk je intímna záležitosť, ktorá sa odohráva medzi dvoma ľuďmi,
bez svedkov, preto aj dokazovanie takéhoto činu býva obtiažne, avšak súd sa nemôže uspokojiť len

s tvrdením poškodenej, že k prvému pohlavnému styku došlo násilne, bez ďalšej podpory aspoň
nepriamych dôkazov. Nemožno opomenúť, že poškodená v uvedený večer na pozvanie obžalovaného
prišla na faru dobrovoľne a po predchádzajúcej opakovanej skúsenosti, že ju mal obžalovaný sexuálne
obťažovať, dotýkať sa jej na intímnych miestach a bozkávať ju. Rovnako mala vedomosť o jeho minulosti
aj o správaní sa vo vzťahu k C. C., ktorá bola jej kamarátkou. Z opisu skutku poškodenou nevyplýva,

že by jej zo strany obžalovaného bolo zabránené kedykoľvek z fary odísť a vyhnúť sa tak nechcenému
styku. Rovnako neboli preukázané ani násilnícke sklony alebo sklony k agresívnemu správaniu u
obžalovaného, žiadnym z vykonaných dôkazov. Súdu sa rovnako javí nepravdepodobné, že by po
údajnom násilnom pohlavnom styku poškodená neodišla minimálne počas toho, ako sa mal obžalovaný
sprchovať, ale obliekala sa a čakala na neho v obývačke, kde napokon ostala prespať počas celej noci
a má za to, že logickým krokom by bolo opustenie fary okamžite po skutku. Z vykonaného dokazovania

teda nie je možné vyvodiť iba jediný záver, že skutok uvedený v bode 1/ obžaloby sa stal, pretože nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že k prvému pohlavnému styku
medzi obžalovaným a poškodenou došlo znásilnením, tak ako je to opísané v predmetnej obžalobe. Z
uvedeného dôvodu súd v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Vo
vzťahu k žalovanému skutku č. 2/ obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné súd dospel k záveru, že nie

je možné sa stotožniť s opisom priebehu skutkového deja uvedeného v obžalobe a preto na základe
vykonaného dokazovania, s poukazom na oslobodenie obžalovaného v skutku 1/ obžaloby, ustálil
priebeh skutkového deja a upravil spôsob konania obžalovaného, pričom bolo vypustené nepreukázané
tvrdenie, že obžalovaný po prvýkrát v priestoroch rímskokatolíckeho farského úradu násilím vykonal
súlož s maloletou B. Y. a rovnako ustálil časť úseku len od dňa predchádzajúceho 15. narodeninám

poškodenej, teda do 20.10.2004, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd po zhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že vykonané dôkazy,
spolu s priamym svedectvom poškodenej nepochybne preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok 2/
uvedený v obžalobe. O vine obžalovaného svedčia viaceré priame dôkazy a to najmä svedecká výpoveď
poškodenej B. Y., ktorá, ako preukázali závery znaleckého dokazovania, je schopná správne vnímať,

zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, bez snahy skresľovať udalosti vo svoj prospech. Jej
výpoveď je konzistentná a bez zmien podstatných bodov a okolností od prvých výpovedí, v rámci
prípravného konania v roku 2014, 2015, v rámci znaleckého dokazovania, napokon i počas výpovede
po zložení prísahy pred súdom v roku 2022. Uvedené potvrdil aj psychológ G.. X. E., že prežité udalosti
popisuje presne. Súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že poškodená si celý skutok mala

vymyslieť, najmä s poukazom na znalecké dokazovanie, ako aj na skutočnosť, že intelektové schopnosti
poškodenej, podľa názoru súdu, vylučujú možnosť, aby dokázala do detailov s podrobným opisom
jednotlivých častí priebehu skutkového deja, opísať zariadenie fary, oblečenia, ktoré v tom čase mala na
sebe, názvu farského časopisu a vonkajších okolností ako búchanie miništrantov hokejkami na parapet
a podobne. Súd konštatuje, že v zmysle záverov znaleckého skúmania poškodenej, táto si nemohla

vymyslieť celý priebeh skutku a konzistentne sa ho držať počas celého trestného konania, ktoré prebieha
od roku 2014. Poškodená má síce odchýlky vo výpovedi, avšak len v ustálení časového obdobia, kedy
po prvom kontakte obťažovania zo strany obžalovaného prestala na istý čas chodiť na faru. Avšak aj
po zohľadnení najdlhšej prestávky, ktorú udala, sa priebeh skutku sústreďuje na obdobie najneskôr od
júna 2004, kedy mala poškodená 14 rokov a bola v opakovanom 6. ročníku, resp. pred jej nástupom

do 7. ročníka, počas ktorého dňa 21.10.2004 dosiahla vek 15 rokov. Výpoveď poškodenej podporujú aj
svedecké výpovede katolíckeho kňaza C. Y., bývalého manžela poškodenej C. N., matky poškodenej
W. Y. a sestry poškodenej D. Y., ktorým sa poškodená o sexuálnom zneužívaní zo strany obžalovaného
priznala a ktorí všetci mali skonštatovať utiahnutosť, nervozitu alebo zlý psychický stav poškodenej
pod vplyvom prežitých udalostí. V neposlednom rade obžalovaného nepriamo usvedčuje aj výpoveď

svedkyneC.T.presexuálneobťažovanie,prektorébolobžalovanýväzobnetrestnestíhanýanazáklade
zmeny jej výpovede ho súd spod obžaloby v roku 2002 oslobodil. Táto svedkyňa uviedla, že obžalovaný
ju takisto sexuálne obťažoval a zneužíval, vtedy bola ešte maloletá, preto pod vplyvom svojich rodičov
a pod vplyvom obžalovaného výpoveď stiahla, ale v skutočnosti je to pravda. Nepriamo ho usvedčuje aj
jeho vzťah k svedkyni K. D. a jej výpoveď o tom, že sa mali zoznámiť, keď mala 15 rokov a otehotnieť

vo veku 16 rokov. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú modus operandi obžalovaného spočívajúci v
sexuálnom záujme o dievčatá v pubertálnom veku, pričom uvedená skutočnosť bola preukázaná
aj znaleckým dokazovaním pri vyšetrení phalopletizmografom. O prehreškoch obžalovaného proti
katolíckej cirkvi vypovedal aj svedok mons. J. J.. Listinné dôkazy, lekárska správa C.. T. i lekárska správaC.. Q. preukazujú, že poškodená žila sexuálnym životom a bola dvakrát tehotná. Prvé tehotenstvo bolo
ukončené spontánnym potratom dňa 13.02.2008 a druhé narodením zdravého dieťaťa, spoločného syna
s obžalovaným dňa 17.06.2010. Neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný si zároveň protirečí vo svojich

výpovediach, keď tvrdí, že poškodenú pred 15-tym rokom bližšie nepoznal a v inej časti výpovede
hovorí, že s ňou komunikoval, prečo prestúpila na iné, rímskokatolícke náboženstvo, čo sa malo udiať
v 6. ročníku základnej školy, keď mala 13 rokov. Taktiež uviedol, že nevedel, z akého prostredia a
rodiny poškodená pochádza, no vzápätí uviedol, že o rodinných pomeroch poškodenej sa dozvedel od
svojich farníkov, teda že pochádza z neúplnej a rozvrátenej rodiny. Zároveň tvrdí, že s poškodenou sa

nestretával a na druhej strane tvrdí, že neustále jej vštepoval, aby sa vzdelávala a dobre učila.

Keďže obhajkyňa, ako aj náhradná obhajkyňa obžalovaného sa z verejného zasadnutia o odvolaniach
obžalovaného a prokurátora nezúčastnili, pričom sa z tohto ospravedlnili pre kolíziu pojednávaní, krajský
súd v prvom rade skúmal, či bolo možné toto verejné zasadnutie vykonať v ich neprítomnosti. Vo vzťahu
k uvedenému krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.05.2022, sp. zn.

4Tdo/63/2021, z ktorého vyplýva, že aj keď ustanovenie § 293 Tr. poriadku neobsahuje výslovnú úpravu
v tom smere, že verejné zasadnutie o odvolaní, v prípade, ak nejde o povinnú obhajobu, možno konať
v neprítomnosti obhajcu, ak s tým obžalovaný súhlasí, ako to upravuje ustanovenie § 252 ods. 4 Tr.
poriadku pri hlavnom pojednávaní, vzhľadom na to, že podľa § 34 ods. 1 Tr. poriadku obvinený môže
uplatňovať svoje práva sám, alebo prostredníctvom obhajcu, v prípadoch ak nejde o povinnú obhajobu,

sa obvinený vždy môže účasti a právnej pomoci zo strany obhajcu vzdať, preto aj bez výslovnej právnej
úpravy, verejné zasadnutie o odvolaní, ak nejde o povinnú obhajobu, možno konať v neprítomnosti
obhajcu, ak s tým, obžalovaný súhlasí. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že verejné
zasadnutie o odvolaniach obžalovaného a prokurátora bolo možné vykonať aj v neprítomnosti obhajkyne
a náhradnej obhajkyne obžalovaného, keďže obžalovaný na takýto postup dal súhlas a vzdal sa účasti

a právnej pomoci obhajcu na predmetnom verejnom zasadnutí.

Po oboznámení sa s odvolaniami obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami napadnutým
rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu, odvolací súd poukazuje na vykonanie dôkazov
týkajúcich sa žalovaných skutkov, vo vzťahu ku ktorým boli dôkazy pred súdom prvého stupňa vykonané

v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané
procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu. Okresný súd v rámci riadneho
procesného postupu vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na náležité objasnenie veci, avšak
vo vzťahu k uznaniu viny obžalovaného pre skutok 2/ napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu

právnemu záveru.

Úvodom odvolací súd udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa vo vzťahu k bodu
1/ napadnutého rozsudku, ktorým súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm.
a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Je

potrebné uviesť, že jediným usvedčujúcim dôkazom, ktorý ma preukazovať vinu obžalovaného C.. G.,
je výpoveď svedkyne poškodenej B. Y., ktorá popísala, ako k skutku malo dôjsť, pričom jej tvrdenie nie
je podporené žiadnym iným vykonaným dôkazom. Vo vzťahu k uvedenému sa krajský súd stotožňuje s
názorom prvého stupňa, uvedeným v napadnutom rozsudku, že súd sa nemôže uspokojiť len s tvrdením
poškodenej, že k prvému pohlavnému styku došlo násilím, bez ďalšej podpory aspoň nepriamych

dôkazov. Nemožno opomenúť, že poškodená v uvedený večer na pozvanie obžalovaného mala prísť
na faru dobrovoľne, aj po predchádzajúcej opakovanej skúsenosti, že ju mal obžalovaný sexuálne
obťažovať, dotýkať sa jej na intímnych miestach a bozkávať ju, pričom podľa vlastného vyjadrenia, mala
mať vedomosť o obdobnom správaní obžalovaného vo vzťahu k C. C., ktorá bola jej kamarátkou. Z
opisu skutku poškodenou nevyplýva, že zo strany obžalovaného jej malo byť zabránené kedykoľvek z

fary odísť a vyhnúť sa nechcenému styku, pričom neboli preukázané ani násilnícke sklony alebo sklony
k agresívnemu správaniu obžalovaného a to žiadnym z vykonaných dôkazov. Aj krajskému súdu sa javí
nepravdepodobné, že by po údajnom násilnom pohlavnom styku poškodená neodišla minimálne počas
toho, ako sa mal obžalovaný osprchovať, ale obliekala sa a čakala na neho v obývačke, kde napokon
ostala spať počas celej noci, nakoľko logickým krokom by bolo okamžité opustenie fary po skutku. K

uvedenému krajský súd dodáva, že ďalším nelogickým konaním poškodenej by bolo, že poškodená
napriek uvedenej skúsenosti opakovane vyhľadávala obžalovaného, následne s ním začala sexuálne
žiť, mala s ním dieťa a podľa jej vlastného vyjadrenia sa do neho zaľúbila.Vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uznal
obžalovaného za vinného pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zákona č.
140/1961 Zb., krajský súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania rovnako nie je preukázané, že

skutok kladený obžalovanému za vinu sa stal. Aj vo vzťahu k uvedenému skutku krajský súd konštatuje,
že konanie obžalovaného má byť preukazované najmä výpoveďou svedkyne poškodenej B. Y.. Vo
vzťahu k tejto výpovedi je potrebné uviesť, že svedkyňa poškodená B. Y., napriek skutočnosti, že k
trestnej činnosti malo dôjsť v roku 2004 a k údajnému trestnému činu znásilnenia ešte niekoľko rokov
skôr, trestné oznámenie podala až dňa 05.03.2014, teda takmer 10 rokov po skutku. V danom prípade

žalovaným obdobím je presne nezistené obdobie od mesiaca máj alebo jún 2004 do 21.10.2004, pričom
súd prvého stupňa správne poukázal na to, že dňa 21.10.2004 už obžalovaná dovŕšila 15-ty rok veku,
preto pohlavný styk dňa 21.10.2004 by nemohol byť považovaný za trestný čin sexuálneho zneužívania.
Aj napriek skutočnosti, že zo znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie a zo znaleckého posudku
G.. V. a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodená je schopná správne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nezistil snahu

skresľovať udalosti vo svoj prospech, pričom špecifická vierohodnosť je zachovaná a u poškodenej
konštatuje posttraumatickú stresovú poruchu, zároveň uviedol, že osobnosť je simplexná, impulzívna,
zvýšene sugestibilná, čiže ovplyvniteľná, osobnosť s intelektovým potenciálom na rozhraní mierneho
podpriemeru a mentálnej subnormy, úroveň pamäťových schopností v pásme mierneho podpriemeru.
Aj keď svedkyňa poškodená uviedla osoby, ktoré mali vidieť závadové správanie obžalovaného, ako

mali byť C. C., B. T. a O. Q., tieto osoby poškodenou tvrdené skutočnosti nepotvrdili, uviedli, že nič
nevideli, o ničom nevedia, resp. svedkyňa C. uviedla, že o sexuálnom zneužívaní poškodenej vie iba
z médií, pričom poškodená jej o tom povedala asi rok, dva dozadu, čiže v období rokov 2015 alebo
2016. Rovnako svedkovia, rodinní príslušníci poškodenej a to tak sestry poškodenej, ako aj jej matka,
zhodne uviedli, že poškodená sa im v čase skutku o uvedenom nezdôverila. Svedkyňa D. Y. pritom

uviedla, že o tom, že sestru mal zneužívať farár, sa dozvedela, až keď bola plnoletá a povedala jej to
chladne, svedkyňa W. Y., matka poškodenej uviedla, že sa o tom dozvedela, keď poškodená išla na
potrat asi v období rokov 2008 - 2009. Zároveň z výpovede svedkyne E., sestry poškodenej a W. Y.,
matky poškodenej, vyplýva, že poškodená nemala problém im klamať, že má dieťa s podnikateľom z T..
Svedok T. zároveň uviedol, že nie je pravdou, aby videl ako C. C. napísala list, že videl, ako cez dieru

v kotolni ju G. obchytkával. Na druhej strane sú tu výpovede viacerých svedkov, ktoré spochybňujú
vierohodnosť výpovede poškodenej, keď svedkyňa O. D., sestra obžalovaného, uviedla, že poškodená
sa vyhrážala, že obžalovaný skončí v base a to vyhrážkami na facebooku, kde tvrdila, že čo všetko
si povymýšľa a svedok G. Y. uviedol, že vie o konflikte medzi obžalovaným a rodičmi poškodenej na
chodbe pred bytom obžalovaného, kde sa mu vyhrážali, že bude pykať, že poškodenú manipuloval a

týral. Rovnako z výpovede svedka C. Y., ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil v prospech poškodenej
a neprospech obžalovaného, vyplýva, že prvýkrát sa mal dopočuť o skutku a o tom, že obžalovaný
mal poškodenú znásilniť v telefonáte v roku 2010, keď mu do telefónu poškodená začala hovoriť tieto
veci, lebo zistila, že nie je sama a je tam aj iná žena, s ktorou má obžalovaný deti. Aj z výpovede
znalca C.. C., z odvetvia psychiatrie, ktorý vypracoval znalecký posudok s C.. C. a konzultantkou C..

K. Q. - E. vyplýva, že u obžalovaného nezistili žiadnu psychickú chorobu a sexuálnym vyšetrením ani
prítomnosť sexuálnej deviácie a to vykonali aj PPG vyšetrenie. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia,
ako K., D., I., J., K. k skutku nevedeli uviesť nič bližšie, iba konštatovali, že o ňom nevedeli, resp. si
nič nevšimli. Usvedčujúcim dôkazom o spáchaní trestného činu sexuálneho zneužívania obžalovaného
vo vzťahu k poškodenej nemôže byť ani výpoveď svedkyne T., ktorá síce potvrdila, že obžalovaný ju

sexuálne obťažoval a vtedy bola maloletá, podala aj trestné oznámenie, ale pod vplyvom rodičov a
obžalovaného to stiahla, ale je to pravda, keďže uvedený dôkaz sa netýka skutku, ktorý mal spáchať
obžalovaný vo vzťahu k poškodenej. Svedok G.. E., psychológ zamestnaný na ÚPSVaR uviedol, že
poškodená ho oslovila niekedy v septembri 2013 v súvislosti so žiadosťou o úpravu styku jej syna s
otcom, zmeny priezviska a úpravu styku a výživného a následne ho oslovila s tým, aby jej pomáhal

pri riešení jej psychických problémov, ktoré ju dlhodobo trápia, pričom on ako psychológ neskúma, či
klient naozaj prežil veci, o ktorých hovorí, ale snaží sa pomôcť. Svedok zároveň uviedol, že obžalovaný
bol u neho, keď riešili úpravu styku, zmenu priezviska a úpravu výživného, ale vtedy mu ešte nebolo
známe, že sa mal dopustiť trestného činu voči poškodenej, čo mu poškodená uviedla až neskôr. Vo
vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodená sa

domáhala zmeny priezviska, úpravy styku a úpravy výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré
mala s obžalovaným, až po tom, keď sa dozvedela, že obžalovaný žije s inou ženou a má s ňou dieťa a
až následne mala podať trestné oznámenie v prejednávanej veci a uvedené skutočnosti uvádzať ďalším
osobám.Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že jediným usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedkyne
poškodenejB.Y.,ktorúnepriamomápodporovaťvýpovedeznalcaG..V.anímpodanýznaleckýposudok

a okrajovo výpoveď svedkyne T. o tom, že ona sama mala byť sexuálne zneužívaná obžalovaným. Ďalší
svedkovia sa vo vzťahu k uvedenej veci buď vyjadriť nevedeli alebo sa vyjadrili tak, že o uvedenom
vedia iba z počutia od poškodenej alebo od iných osôb a svedkovia označení poškodenou, ktorí mali o
trestnej činnosti obžalovaného vo vzťahu k osobe poškodenej vedieť, tieto skutočnosti nepotvrdili.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, s poukazom na skutočnosť, že poškodená konanie obžalovaného
oznámila až po takmer desiatich rokoch, pričom s odstupom času si mala presne pamätať, že k tomu
malo dôjsť práve v nešpecifikovanom období 3 - 4 mesiacov pred dovŕšením jej 15-tého roku veku,
s poukazom na možný motív podania trestného oznámenia vyplývajúci z výpovede svedka Y., ale aj
svedkyne D. a čiastočne aj výpovede svedka E., ktorý potvrdil, že poškodená primárne s ním riešila
úpravu styku výživného a zmenu priezviska spoločného maloletého dieťaťa s obžalovaným, čo bolo v

dôsledku hnevu z toho, že sa dozvedela, že má dieťa a žije s inou ženou, krajský súd s poukazom
na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, má za to, že nebolo
dostatočne preukázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu pod bodom 2/ obžaloby sa stal.

Aj napriek skutočnosti, že znalec G.. V. konštatuje u poškodenej zachovanú špecifickú vierohodnosť a

prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, krajský súd má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že
od doby, kedy ku konaniu obžalovaného malo dochádzať, po vyhotovenie znaleckého posudku uplynula
doba približne 10 rokov, nie je možné jednoznačne konštatovať, že uvedenú posttraumatickú stresovú
poruchu malo spôsobiť práve konanie obžalovaného v presne nezistených mesiacoch od mája, júna
2004 do 20.10.2004, kedy poškodená dovŕšila 15-ty rok veku.

Už len záverom krajský súd udáva, že z výpovede poškodenej, ako aj jej matky W. Y. vyplýva, že
obžalovaný mal poškodenej zabezpečiť operáciu odstávajúcich ušníc, čo malo byť práve v období, keď
mala ním byť sexuálne zneužívaná, teda pred dovŕšením jej 15-teho roku veku, avšak z obsahu spisu
vyplýva, že k operácií uší malo dôjsť dňa 16.05.2005, teda v čase, kedy poškodená mala 15 rokov.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že nie je možné výpovedi poškodenej v časti uveriť a v
časti neuveriť, krajský súd udáva, že sa s uvedenou námietkou stotožňuje, nakoľko buď je výpoveď a
osoba svedkyne poškodenej vierohodná alebo je nevierohodná a nemôže byť vierohodnou v časti a v
časti nevierohodnou, preto dospel k záveru, že nepostupoval súd prvého stupňa správne, ak uveril časti

výpovede poškodenej a časti výpovede poškodenej neuveril.

To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako
dôvodné, odvolanie prokurátora ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.