Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216310
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7916216310.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne A. B. A., C. D., nar.
XX.X.XXXX, D., E. XX/XX, F., zast. splnomocneným zástupcom G. H. D., nar. XX.X.XXXX, D., E. XX/XX,
F., proti žalovaným: 1. AGRO-Da-Ba s.r.o., Dargov 207, IČO: 36 171 671, 2. INTEGRA, s.r.o. Dargov,
Hlavná 270, IČO: 36 211 095, obaja zastúpení JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Košice, Krivá 23,
o zaplatenie 906,49 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 13C/93/2016-448 z 13.10.2021
Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. konanie, čo do sumy
81,28 eur súd zastavuje, II. žalobu v prevyšujúcej časti zamieta, III. žalovaným v 1. a 2. rade priznáva
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 673,19 eur a žalovaného v 2. rade na zaplatenie

sumy 224,84 eur s úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia a náhrady trov
konania z titulu bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalovaní užívali nehnuteľnosti, a to bez právneho
titulu, od 1.1.2016 ich užívali bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, a nájomné jej neplatili. Predmetné
nehnuteľnosti v minulosti vlastnil jej právny predchodca I. A., ktorý X.X.XXXX zomrel a v dedičskom
konaní po ňom ich zdedila.
2.2. Počas konania navrhla pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
jej sumu 906,49 eur spolu s úrokom z omeškania, o ktorom súd rozhodol uznesením zo 7.6.2017 tak,

že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 906,48 eur s 8 %
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.11.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.3. Ďalším návrhom žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu z 21.2.2018, ktorý súd zamietol, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 16.3.2018.
2.4. Žalobkyňa 11.6.2018 opätovne žiadala pripustenie zmeny žaloby, aj tento návrh súd 11.7.2018
zamietol.
2.4. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že nikdy s právnym predchodcom žalobkyne

I. A. nemal uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.
2.5.Žalovanýv2.radetiežžiadalžalobuzamietnuťatvrdil,žezaužívanienehnuteľnostíplatildohodnuté
nájomné. Takýmto spôsobom bolo vyplatené nájomné až do roku 2011 vrátane. Nárok žalobkynepovažoval za nedôvodný, zaplatil jej nájomné za tri roky spätne podľa starej nájomnej zmluvy, o čom
predložil výdavkový doklad a vzniesol námietku premlčania.
2.6. Okresný súd Trebišov o nároku žalobkyne rozhodol prvýkrát rozsudkom tak, že žalobu zamietol a

žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.7. Žalobkyňa podala voči rozsudku odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
5Co/19/2020-310 z 22.2.2021 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol
súdu, že nesprávne posúdil nárok žalobkyne voči žalovanému v 2. rade, ak ho považoval za nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia, lebo je zrejmé, že ide o dlžné nájomné, keďže so žalovaným v 2. rade

mal právny predchodca žalobkyne v minulosti uzavretú nájomnú zmluvu, na základe ktorej pokračoval
v užívaní nehnuteľností aj po jeho smrti. Zároveň vytkol súdu, že sa nezaoberal pasívnou legitimáciou
žalovaného v 1. rade a otázku premlčania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vzhľadom na to, že ide o
nárok z titulu dlžného nájomného posudzoval nesprávne.
2.8. Súd právne posúdil vec podľa § 663, § 671 ods. 1, 2 OZ, § 451 OZ a uzavrel, že žalobkyňou
uplatnený nárok v konaní smeruje voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom bezdôvodného obohatenia

tvrdiac, že v rozhodnom období, t.j. od roku 2010 do roku 2015 sa obaja bezdôvodne a bez právneho
titulu užívali nehnuteľnosti, ktoré sú v jej podielovom spoluvlastníctve, čo preukázala výpisom z LV č.
XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX I. XXX. Týmito
listamipreukázalaaktívnulegitimáciuvkonaní,kdesiuplatňujepodľajejtvrdeniavydaniebezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovanými, lebo nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu.

2.9. V súlade s § 451 OZ pasívne legitimovaným v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je subjekt,
ktorý sa obohatil na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty vyjadriteľné v peniazoch.
2.10. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobkyňa síce tvrdí, že ten užíval jej vlastníctvo bez právneho
titulu, ale toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala, pričom samotné tvrdenie je nepostačujúce bez
relevantného označenia, aké nehnuteľnosti a v akom rozsahu žalovaný v 1. rade mal užívať, resp. za

žalované obdobie užíval. Uviedol, že žalobkyňa svoj nárok preukazuje internetovým portálom, pričom
ona ako pán sporu musí presne označiť a vymedziť, v akom rozsahu bolo jej právo porušené/
ohrozené, resp. do neho zasahované. Jej žalobný návrh musí byť v tom smere jasný a určitý a následne
svoje tvrdenia musí hodnoverne preukázať, nestačí, aby sa odvolávala na internetovú stránku, resp.
požadovala, aby tak namiesto nej urobil súd.

2.11. Žalobkyňa v konaní nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, teda to, že
v rokoch 2010 až 2015 užíval tie náhradné pozemky, ktoré boli vytýčené na základe rozhodnutia
Okresného úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. D2000/01192-Vr
zo 14.11.2000 o výmere 2,2434 ha, preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol.
2.12. K navrhovanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že v tomto smere nie je možné pribrať znalca,

keďže znalec nemôže zhojiť to, čo žalobkyňa v žalobe neuviedla, nešpecifikovala a dôkazmi nepodložila,
preto nebolo možné verifikovať jej tvrdenia o tom, ktoré nehnuteľnosti, na ktorých listoch vlastníctva, v
akom rozsahu a v akom období žalovaný v 1. rade užíval v rokoch 2010 až 2015.
2.13. Z uvedeného nebolo možné ani posúdiť ním vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku,
lebo ako súd zistil, žalovaný v 1. rade nie je nositeľom žiadnej právnej povinnosti, z ktorej si žalobkyňa vo

vzťahu k nemu uplatňuje nárok v tomto konaní, preto nemá právo vznášať námietku premlčania, ktorá
by prislúchala strane sporu a u ktorej by pasívna legitimácia v spore bola nesporne preukázaná.
2.14. Žalobkyňa pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade preukázala informáciou od Slovenského
pozemkového fondu (č.l. 160), s ktorým mal právny predchodca I. A. uzatvorenú nájomnú zmluvu na
parc. č. 895, 898 a 897 o celkovej výmere 39.155 m2, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2002

do 31.12.2022 (č.l. 91) a žalobkyňa následne od 1.1.2016 uzatvorila so žalovaným v 2. rade nájomnú
zmluvu o celkovej výmere 13.727,26 m2 (č.l. 93).
2.15. Súd konštatoval, že nebola naplnená hypotéza právnej normy a síce, že žalovaný v 2. rade užíval
pozemky žalobkyne bez právneho titulu.
2.16. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, ak žalobkyňa

nepreukáže, že užíval väčšiu výmeru z tých nehnuteľností ako tie, ktoré na základe nájomnej zmluvy,
uzavretej v minulosti s právnym predchodcom žalobkyne I. A. v skutočnosti užíval a keďže na žalobkyňu
prešli práva a povinnosti jej právneho predchodcu vyplývajúce z nájomnej zmluvy, jej nárok voči
žalovanémuv2.radenemôžebyťposudzovanývsúlades§451anasl.OZakobezdôvodnéobohatenie,
ale ako žaloba o zaplatenie dlžného nájomného, preto ho súd takto posudzoval.

2.17. Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa ňou súd v konaní
zaoberal.
2.18. Citoval znenie § 100 ods. 1, § 101 OZ a konštatoval, že žalovaný v 2. rade mal s právnym
predchodcom žalobkyne uzatvorenú nájomnú zmluvu z 2.1.2002 (č.l. 91) a z čl. III. nájomnej zmluvyvyplynulo, že strany si dohodli ako odplatu za celé obdobie trvania 700,- Sk za 1 ha poľnohospodárskej
pôdy ročne. V čl. IV. nájomnej zmluvy bol dohodnutý spôsob úhrady nájomného tak, že výšku nájomného
podľa čl. III. bude uhrádzať nájomca polročne pozadu, a to v dvoch rovnakých splátkach, prvú k 1.

aprílu a druhú k 1. októbru bežného roka. Ak sa zmluvné strany dohodnú na naturálnej úhrade nájmu,
dodatkom k tejto zmluve upravia aj konkrétnu formu.
2.19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nájomné bolo splatné k 1.4. a k 1.10. bežného roka, ale pozadu.
2.20. Žalovaný v 2. rade preukázal, že dlžné nájomné za užívanie poľnohospodárskych pozemkov v
roku 2011 vyplatil právnemu predchodcovi žalobkyne I. A. v zmysle nájomnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdí,

že tomu tak nie je, preto súd skúmal, či za tento rok nájomné nie je premlčané berúc do úvahy dohodu
o splatnosti nájomného k 1.10.2011 za prvý polrok roka 2011 a k 1.4.2012 za druhý polrok roka 2011
a konštatoval, že premlčacia doba uplynula 1.10.2014 a 1.4.2015, teda ak by aj existoval dlh z titulu
nájomného za rok 2011 bol by už premlčaný, lebo žaloba bola podaná na súde až 30.11.2016. Vo vzťahu
k dlžnému nájomnému za rok 2012 súd skúmal, či tento nárok nie je premlčaný, lebo nájomné bolo
splatné 1.10.2012 (za prvý polrok roka 2012) a k 1.4.2013 (za druhý polrok roka 2012), teda premlčacia

lehota za nájomné v roku 2012 uplynula 1.10.2015 a 1.4.2016. Žaloba bola podaná 30.11.2016, teda, ak
by aj existoval nárok z titulu dlžného nájomného za rok 2012, bol by premlčaný. Vo vzťahu k nájomnému
za rok 2013 súd konštatoval, že nájomné bolo splatné k 1.10.2013 za prvý polrok roka 2013 a k 1.4.2014
za druhý polrok roka 2013 premlčacia doba uplynula 1.10.2016 a 1.4.2017, teda, ak by existoval dlh
z titulu nájomného za roky 2013, premlčaný by bol za prvý polrok 2013, ktorý bol splatný k 1.10.2013,

ale žaloba bola podaná až 30.11.2016, teda po trojročnej premlčacej dobe.
2.21. Ohľadom zvyšku splatného nájomného za rok 2013 súd dodal, že žalovaný nesporne preukázal,
že nájomné za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne za roky 2013, 2014 a 2015 vyplatil, čo
žalobkyňa v konaní potvrdila podaním z 23.8.2021 (č.l. 435) a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že
žalovaný v 2. rade užíval pozemky po I. A. nad rámec nájomnej zmluvy z 2.1.2002 (č.l. 91), tvrdenie

žalobkyne v tomto smere súd považoval za nepreukázané a jej nárok voči žalovanému za nedôvodný,
preto žalobu voči nemu takisto zamietol lebo žalovaný v 2. rade v konaní preukázal, že žalobkyni vyplatil
nájomné za roky 2013 až 2015.
2.22. Žalobkyňa čiastočne čo do sumy 89,74 eur zobrala žalobu späť a žiadala konanie v tejto časti
zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie čiastočne zastavili.

2.23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

3.1. Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním, a to v rozsahu II. a III. výroku a domáha
sa zrušenia rozhodnutia prvoinštančného súdu z 13.10.2021 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
e/, f/, g/ a h/ CSP .
3.2. Namietla, že v podaní presne špecifikovala, že žalovaní užívali poľnohospodársku pôdu v kat. úz.
J. a kat. úz. K. vo vlastníctve žalobkyne o celkovej výmere 3,7769 ha a bezdôvodné obohatenie bolo

vyrátané za 6 rokov (2010 - 2015) po 40 eur za hektár ročne. Výmera plôch bola prevzatá z návrhu
nájomnej zmluvy žalovaného v 1. rade z 18.4.2016 a nájomnej zmluvy žalovaného v 2. rade z 1.1.2016.
3.3. Namietala, že vie presne špecifikovať nehnuteľnosti, ktoré žalovaní spoločne a nerozdielne užívali
a v súčasnosti užívajú. Tak isto vie ich výmeru a bonitu a určite by to vedeli z verejných registrov
a zoznamov aj príslušní súdni znalci.

3.4. Žalobkyňa v tom čase nevedela s určitosťou, aké výmery v jej vlastníctve a jej právneho predchodcu
v dotknutom období užívali žalovaní jednotlivo, t.j. akú plochu užíval žalovaný v 1. rade a akú plochu
užíval žalovaný v 2. rade. Vzhľadom na tvrdenia žalovaných, že žiadnu plochu vo vlastníctve právneho
predchodcu žalobkyne neužívali, okrem 1,372726 ha, ktorú užíval žalovaný v 2. rade a na ktorú so
žalobkyňou uzatvoril 1.1.2016 nájomnú zmluvu.

3.5. V podaní z 11.6.2018 špecifikovala žalobný návrh a žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie.
3.6. Žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že nikdy nemal s právnym predchodcom žalobkyne uzatvorenú
nájomnú zmluvu. Pokiaľ by tvrdenia žalovaného v 1. rade o nevyužívaní dotknutej nehnuteľnosti boli
pravdivé,išlobyodôvodnépodozrenie,žebolspáchanýtrestnýčinpodľa§3ods.2zák.č.301/2005Z.z.
3.7. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v rozsahu

3,7769 ha za roky 2011 a 2015 vrátane, v skutočnosti žalovaný v 2. rade mal na dobu určitú uzatvorenú
nájomnú zmluvu s I. A. od 1.1.2002 do 31.12.2020, aj ďalšiu celkovú výmeru 3,9155 ha.
3.8. Žalovaný v 2. rade by mal preukázať alebo dokázať, za aké obdobie a v akom rozsahu užíval parc.
č. XXX, XXX a XXX, keďže podľa nájomnej zmluvy z 1.1.2002 do 31.12.2022 užíva plochu 3,9155 haa neplatil za užívanie v období od roku 2012 do 2015 vrátane žiadne nájomné. Podľa žalobkyne nestačí
len povedať, alebo napísať, že nájomná zmluva je platná, ale nájomné, dohodnuté v tejto zmluve, platiť
netreba vôbec.

3.9. K bodu 14 rozhodnutia žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade uviedla, že užívanie jej
vlastníctva bez právneho titulu s relevantným označením, aké nehnuteľnosti, v akom rozsahu užíval
a za aké obdobie, preukázala vo svojom podaní z 11.6.2018, ktoré súdu doručila toho istého dňa
v tabuľkových prílohách. Údaje v tomto podaní strana získala z relevantných verejných registrov
a zoznamov. Žalovaný v podaní zo 14.4.2021 viackrát opakovane zdôraznil, že dotknuté pozemky bez

právneho titulu nikdy neužíval. Toto skutkové tvrdenie žalovaného je v rozpore so skutočnosťou podľa
údajov z verejných registrov a zoznamov, ako aj z prílohy jeho návrhu nájomnej zmluvy z 18.4.2016.
Podľa týchto údajov žalovaný užíval aj vlastnícke podiely žalobkyne a jej právneho predchodcu na
pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľností priame užívanie poľnohospodárskej pôdy namieste.
Žalovaný užíval najneskôr v roku 2001 do roku 2020 vrátane, plochu vo vlastníctve žalobkyne, resp. jej
právneho predchodcu podľa údajov z katastra nehnuteľností 2,478418 ha.

3.10. Žalovaný mal zákonnú povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu už z právnym predchodcom žalobcu.
Nájomnú zmluvu žalobkyňa neuzatvorila preto, že žalovaný nesúhlasil so žiadnou úpravou návrhu tejto
nájomnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o nájme pozemkov z 1.1.2016 uhradil nájomné
len za roky 2016 až 2020 za užívanú plochu 1,372 726 ha, za roky 2013 až 2015 uhradil ako bližšie
nešpecifikované nájomné celkom vo výške 168,63 eur.

3.11. Podľa nájomnej zmluvy z 1.2.2002 mal zaplatiť za obdobie 2013 do 31.12.2015 272,94 eur.
Žalovaný v 2. rade zaplatil 15.2.2019 bezdôvodné obohatenie z užívania plochy 2,2434 ha v roku 2016
a2017nazákladeplatobnéhorozkazusp.zn.2C/77/2018z21.12.2018vspojenísuznesenímKrajského
súdu Košice sp.zn. 2Co/78/2020 z 26.10.2020.
3.12. Z podania žalobcu z 23.8.2021 nevyplýva, že zaplatenie nájomného za roky 2013, 2014, 2015 vo

výške 168,62 eur uznáva. V podaní je uvedené, že žalobca zaplatí žalovanému v 2. rade istinu 168,63
eur pre chybu v písaní, pôvodný údaj bol 168,62 eur, ktorú žalovaný v 2. rade uhradil ako údajné nájomné
za roky 2013, 2014 a 2015 za plochu 1,372726 ha, teda nie za plochu 3,9155 ha.
3.13. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade je tiež preukázaná jeho žiadosťami o priame platby
prostredníctvom pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktoré sú vedené vo verejnom prehľade

všetkých žiadostí o priame podpory podľa jednotlivých podporných schém, ktoré žiadatelia predložili na
PPA v danom roku.
3.14. Žalovaný v 1. rade ako pasívne legitimovaný zaplatil žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie
od roku 2016 do 2019 vrátane, v týchto konaniach žalovaný v 1. rade ani súd nepochybovali o pasívnej
legitimácii žalovaného.

3.15. Na základe posúdenia súdu o nájomnej zmluve, uzatvorenej 2.1.2002 medzi I. A. a žalovaným v 2.
rade na dobu určitú od 1.1.2002 do 31.12.2020 na celkovú výmeru 3,9155 ha, podľa ktorého je platná
a po konštatovaní, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 2. rade nájomnú zmluvu o celkovej výmere
1,372726 ha vznikla situácia, ktorá si vyžaduje opätovnú zmenu žaloby a nové vyčíslenie vymáhaného
nároku.

3.16. Žalobca označuje ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (evidencia poľnohospodárskych
pozemkov a nájomného, žiadosti žalovaných o priame podpory na plochy PP, poskytované
prostredníctvom PPA, právne relevantné doklady k pozemkom, na základe ktorých žalovaný v 1. rade
vypracoval návrh nájomnej zmluvy z 8.6.2020).
3.17. Žalobca navrhol, aby boli dočasne pripojené spisy sp.zn. 2C/77/2018, 4C/20/2020, 9C/5/2019,

4C/32/2021 Okresného súdu Trebišov.

4. Žalovaní v 1 a 2. rade navrhli odvolaciemu súdu prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5.1. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej

lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na
čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.2. Výrok I. nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP), preto

odvolací súd sa týmto výrokom nezaoberal.

6.1. Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP.6.2. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľka presne nešpecifikuje
jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnila samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a g/ CSP.

6.3. Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup
súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v
čombytakátoprocesnávadamalaspočívať,apretoodvolacísúdkonštatuje,žetentoodvolacídôvodnie
je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne

posúdil.
6.4. Ak odvolateľka namietala, že súd si mal zabezpečiť dôkaz z verejných registrov. K namietanému
odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba vychádzať
zo zásady, že povinnosť účastníkov tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť
tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že
ju účastník konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však

podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne
sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu účastníka v spore.
6.5. V kontexte s uvedeným žalobkyňa bola povinná presne označiť pozemky, ktoré užíva žalovaný
v 1. rade a ktoré užíva žalovaný v 2. rade. Pod pojmom presne označiť je potrebné chápať označenie

pozemkov, aby boli identifikovateľné, na akom LV sú zapísané, ktorej parcely sa týkajú, akej rozlohy,
že sú vo vlastníctve žalobkyne a ich užíva označený žalovaný (v 1. alebo v 2. rade) a aká je hodnota
za ich užívanie (buď na základe nájomnej zmluvy a v prípade bezdôvodného obohatenia, na základe
čoho bola ich hodnota určená).
6.6. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní tieto základné náležitosti neuviedla a naopak žiadala od

žalovaných, aby oni uviedli, ktoré pozemky užívajú. Preniesla svoje dôkazné bremeno na protistranu.
6.7. Rovnako je neprípustné, aby súd nahrádzal povinnosť žalobkyne a vyhľadával, čo by mohlo byť
dôkazom svedčiacom žalobkyni. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa žiadala plnenie od žalovaných
spoločne a nerozdielne, je dôkazom toho, že žalobkyňa nevedela určiť, ktorý žalovaný v akom rozsahu
pozemky užíva. Z dokazovania pritom vyplynulo, že pozemky žalovaní neužívali spolu a ak ich aj užívali,

tak na základe rôznych titulov. O uvedenom svedčí aj tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že s určitosťou
nevedela, aké výmery sú v jej vlastníctve, aké žalovaní v dotknutom období užívali.
6.8. Za daného stavu by bolo navrhované znalecké dokazovanie nehospodárne, lebo ani znalec pri
neurčitosti žaloby nemôže svojou činnosťou tento nedostatok odstrániť.
6.9. Súd pri hodnotení dôkazov CSP vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva

z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí
byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných

a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne
relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu
predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho
podáva a či získané informácie sú svojím obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi
k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z

dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.
6.10. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovanie (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy, keď má za to, že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd
sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).

6.11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d/ CSP, nemôže obstáť súdom zistený
skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia
súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a
účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím

dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým,
aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
6.12. Žalobkyňa v odvolaní označila dôkazy, ktoré žiada vo veci vykonať, avšak nejde o skutočnosti a
dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnostia dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že
o nich nevedel), nie sú odvolacím dôvodom.
6.13. Návrh žalobkyne na pripojenie ňou označených spisových materiálov je nedôvodný, lebo z ich

číselného označenia je zrejmé, že ide o iné časové obdobie a iné skutkové a právne okolnosti.
6.14. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

7.1. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
7.2. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie,
v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými
sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal.
7.3. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia,

pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/184/2010).

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Právo na náhradu trov konania vzniklo plne procesne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade, preto im
bola proti žalobkyni priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.

12. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.