Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221271
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117221271.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. republika, O. XX, XXXX Z.

am Q., zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Trenčín, ul. Pred poľom 1652, proti žalovanej: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad V., ul. V.
XXX/X, zastúpená Mgr. Jánom Matušovom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred 60/55, o
odstránenie stavieb, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby.

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.12.2017 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej
domáha rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol, že žalovaná je povinná odstrániť na vlastné náklady
stavby stojace na pozemku KN-C s parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2
a na pozemku KN-C s parc.č.XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, evidovaných v

katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. K. do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemku KN-C parc.č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 15 m2 a pozemku KN-C parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15
m2, evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor na LV
č.XXXX, pre k.ú. K. (ďalej aj ako „pozemky“). Žalovaná užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu spôsobom

umiestnenia dočasných stavieb - stánkov č.3 a č.4 na týchto pozemkoch pre výkon jej podnikateľskej
činnosti (ďalej aj ako „stavby“). Z podkladov a informácií poskytnutých mu stavebným úradom žalobca
zistil, že stavby boli povolené ako dočasné stavby s povoleným časom užívania, ktorý už uplynul a teda
uplynutím doby ich povolenia sa tak stavby stali nepovolenými stavbami. Žalovaná užíva pozemky vo
vlastníctve žalobcu na ktorom stavby stoja neoprávnene, bez právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval
k ich užívaniu. Listom zo dňa 09.10.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal
žalovanej výzvu na odstránenie stavieb, avšak bezvýsledne. Žalobu odôvodňuje poukazom na ust. §

126 ods.1 Občianskeho zákonníka a súčasne aj na ust. § 135c Občianskeho zákonníka.

3.1 Na doručenú žalobu reagovala žalovaná udelením plnej moci advokátovi, ktorý dňa 30.04.2018 súdu
doručil vyjadrenie žalovanej k žalobe. V ňom uviedol, že žalovaná nesúhlasí so skutkovými tvrdeniamižalobcu uvedenými v žalobe, preto ich v plnom rozsahu popiera. Ako vyplýva zo žaloby, tak žalobca
svoj nárok odôvodňuje od ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie
určuje hmotnoprávne predpoklady, ktoré je nevyhnutné v rámci konania skúmať. Vzhľadom na znenie

predmetnéhoustanoveniajezrejmé,žepreposúdenietoho,čibolastavbanacudzompozemkuzriadená
bez toho, aby mal na to stavebník oprávnenie, je rozhodujúci časový okamih, kedy došlo k vybudovaniu
stavby. Je pravdou, že žalovaná je vlastníčkou stavieb, avšak je nutné podotknúť, že tieto na pozemkoch
nezriadila a taktiež to, že aj v súčasnosti disponuje titulom, na základe ktorého pozemky užíva.

3.2 Pre posúdenie, či boli stavby na pozemkoch zriadené oprávnene je rozhodujúci moment ich
zriadenia. V tomto prípade však k zriadeniu Stavieb na pozemkoch došlo zo strany ich vlastníka, a to
obchodnej spoločnosti PEEP spol. s r.o., so sídlom Vajanského 6, Trenčín, ďalej aj ako „PEEP“, čo
preukazuje taktiež Kúpna zmluva zo dňa 12.06.1993, ďalej aj ako „Kúpna zmluva“. Ako totiž vyplýva
z čl. I. Kúpnej zmluvy tak PEEP vyhlásil, že je vlastníkom predajných boxov ako aj pozemkov. Na
základe čl. II. Kúpnej zmluvy predal stavby právnemu predchodcovi žalovanej K. F., ďalej aj ako „právny

predchodca žalovanej“. V zmysle čl. V. Kúpnej zmluve prenechal pôvodný vlastník pozemkov, obchodná
spoločnosť PEEP, právnemu predchodcovi žalovanej do bezodplatného užívania i pozemky. Pri podpise
Kúpnej zmluvy zároveň odovzdal pôvodný vlastník pozemkov PEEP právnemu predchodcovi žalovanej
taktiež kolaudačné rozhodnutie č. j. ŽP XXXX/XXXX-Ta zo dňa 18.06.1993 vydané Obvodným úradom
životného prostredia v K., ktoré preukazuje, že sa nejedná o čierne stavby. Ako vyplýva z kolaudačného

rozhodnutia, tak toto bolo vydané pre všetky predajné stánky ako jeden celok a nie len pre stavby, čo
tiež preukazuje, že stavby nepredstavujú samostatnú nehnuteľnosť, ale tvoria ako nehnuteľnosť jeden
celok s ostatnými predajnými stánkami. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že stavby boli na pozemkoch
zriadenéichvlastníkomvsúladesustanovením§123Občianskehozákonníka,ktorýboloprávnenýkich
zriadeniu bez časového obmedzenia, a preto tieto nemožno považovať za neoprávnené. Až potom, ako

došlo k zriadeniu stavieb predal ich pôvodný vlastník pozemkov, obchodná spoločnosť PEEP, právnemu
predchodcovi žalovanej, pričom mu umožnila, aby pozemky i naďalej užíval za účelom umiestnenia
stavieb. Je pritom nepochybné, že v čase, keď žalobca nadobúdal vlastnícke právo k pozemkom bol
oboznámený s ich faktickým ako aj právnym stavom, a preto si bol vedomý, že na nich sú vybudované
stavby.

3.3 Žalovaná uzavrela s obchodnou spoločnosťou REALITY-nájemní 1 CZ s.r.o. organizačná zložka
v SK, so sídlom Kopčianska 10,851 01 Bratislava, ďalej aj ako „ poskytovateľ “, Dohodu o užívaní
N/330013 /2014 zo dňa 27.06.2014, ďalej aj ako „Dohoda o užívaní“, v zmysle ktorej poskytovateľ ako
podnájomca dal žalovanej do užívania pozemky za účelom umiestnenia stavieb. Podľa čl. III. Dohody o

užívaníbolamedziposkytovateľomažalovanoudohodnutádobaužívaniaod01.07.2014do31.12.2025.
Na základe Dohody o užívaní žalovaná platila poskytovateľovi odplatu za užívanie pozemkov vo výške
300,- EUR mesačne, až kým nedošlo k narušeniu pokojného stavu. Podľa názoru žalovanej Dohoda o
užívaní predstavuje právny titul, na základe ktorého je oprávnená mať na pozemkoch zriadené stavby, a
preto považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Je pritom nepochybné, že o existencii Dohody o

užívaní má vedomosť samotný žalobca, keďže ako konateľ obchodnej spoločnosti REALITY - nájemní
1 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1 máje 1605,688 01 Uherský Brod, splnomocnil Ing. Jaroslava Weishába,
aby uzatváral zmluvy o nájme nehnuteľností. Pokiaľ aj žalobca uviedol vo výzve na odstránenie
neoprávnených zo dňa 09.10.2017, že Dohoda o užívaní mala byť ukončená v dôsledku ukončenia
nájomných vzťahoch, tak toto tvrdenie žalobcu neobstojí, nakoľko v tomto smere nepredložil žiaden

dôkaz, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná
disponuje užívacím titulom k pozemkom, ktorý jej umožňuje taktiež umiestnenie stavieb na nich.

3.4 Pokiaľ v žalobe žalobca poukazuje na to, že stavby majú byť na pozemkoch umiestnené bez
povolenia vydaného zo strany príslušného stavebného úradu, tak daná skutočnosť je nepodstatná z

hľadiska posúdenia oprávnenosti stavieb podľa ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň žalovaná poukazuje na to, že ešte predtým ako jej bola doručená žaloba, podala na Mesto
Trenčín žiadosť o dodatočné povolenie stavieb, na základe ktorej bolo začaté konanie o dodatočné
povolenie stavieb. V súčasnosti je však toto konanie prerušené z dôvodu súdnych konaní vedených
na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/62/2017 a 20C/58/2017, čo preukazuje rozhodnutie Mesta Trenčín,

č. ÚSaŽP 2XXX/XXXX/XXXXX/X/Du zo dňa 14.03.2018. V rámci predmetného rozhodnutia sa pritom
mesto ako príslušný stavebný úrad vyjadrilo, že stavby spoločne s ďalšími predajnými stánkami, a to
stánkom č. 1 postaveným na parcele č. KN-C XXX/1 v kat. území Trenčín, stánkom č. 2 postaveným
na parcele č. KN-C XXX/X v kat. území K., stánkom č. 5 postaveným na parcele č. A. XXX/X v kat.území K. a stánkom č. 6 postaveným na parcele č. KN-C 201/9 tvoria jeden neoddeliteľný celok, a
teda jednu stavbu. Žalovaná je pritom len vlastníčkou stánku č. 3 a stánku č. 4, a preto medzi ňou
a ostatnými vlastníkmi stánkov došlo k uzavretiu Dohody o spoločnom užívaní nehnuteľností. Daná

skutočnosť je podľa názoru žalovanej samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže rozsudok
by bol nevykonateľný.

3.5 Žalovaná stavby nadobudla od svojho právneho predchodcu dedením, čo preukazuje osvedčenie
o dedičstve XX D XXX/XXXX, D/not XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané notárkou JUDr. I. X. a

uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Potom ako žalovaná
nadobudla stavby do svojho výlučného vlastníctva uzavrela s vtedajším vlastníkom pozemkov, a to
obchodnou spoločnosťou REALITY, a.s., so sídlom Kubranská 623, 911 01 Trenčín, ďalej aj ako
„ REALITY“ Nájomnú zmluvu na ďalšie obdobie od 01.01.2003 do 31.12.2003. Následne žalovaná
požiadala tiež o predĺženie užívania stavieb, čo preukazuje tiež žiadosť o súhlas s predĺžením užívania
stavieb podaná na Mestskom úrade Trenčín dňa 15.01.2003, ku ktorej predložila aj predmetnú Nájomnú

zmluvu. Mesto K. ako príslušný stavebný úrad žiadosti žalovanej vyhovelo a vydalo rozhodnutie č. SpOÚ
10/2003-003/ZPK zo dňa 04.09.2003, ktorým predĺžilo možnosť užívania Stavieb do 31.12.2005.

3.6 Žalovaná s obchodnou spoločnosťou REALITY ako vlastníkom pozemkov uzavrela i ďalšie nájomné
zmluvy, na základe ktorých bola oprávnená užívať pozemky tým spôsobom, že mala na nich umiestnené

stavby. Tu je potrebné poukázať na to, že štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti REALITY bol po
celý čas jej existencie práve žalobca, a teda vykonával právne úkony v jej mene. I potom ako nadobudol
vlastnícke právo k pozemkom žalobca v roku 2013, disponovala žalovaná právnym titulom, ktorý ju
oprávňoval na to, aby mala umiestnené na nich stavby. Tak je tomu do dnešného dňa, a to na základe
Dohody o užívaní, na ktorú žalovaná už vyššie poukázala. Dohodu o užívaní uzavrel poskytovateľ so

žalovanou na 10 rokov a jasne v nej konštatoval, že je oprávnený pozemky prenajať. Je zrejmé, že
žalovaná nie je tou osobou, ktorá by zriadila stavbu na cudzom pozemku neoprávnene. Potom, ako
nadobudla dobromyseľne vlastnícke právo k stavbám plnila si povinnosti voči vlastníkovi pozemkov a
poskytovala mu odplatu za ich užívanie. Žalobca ako súčasný vlastník pozemkov, ako aj jeho právni
predchodcovia, takmer 25 rokov rešpektovali existujúci stav a žiadnym spôsobom nespochybňovali

umiestnenie stavieb na pozemkoch. Napokon to bol práve pôvodný vlastník pozemkov, ktorý zapríčinil
existujúci právny stav, keď zriadil stavby na pozemkoch.

3.7 V prípade, ak by konajúci súd nezamietol žalobu, navrhuje eventuálne, aby súd po v súlade s
ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vydal nasledovný rozsudok: Súd zriaďuje vecné

bremeno v prospech žalovanej ako vlastníka stavby, predajného boxu č. 3. bez súpisného čísla,
postaveného na parcele ě. KN-C XXX/X k. ú. K., označenej v geometrickom pláne č. 243-08283-32-93
zo dňa 12.08.1993 vyhotoveného geodetom GEOplan, ktoré zodpovedá právu vlastníka stavby užívať
pozemok, a to parcelu č. KN-C 201/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 evidovanú v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre kat.

územie K., ktorej vlastníkom je žalovaný za účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe. Súd zriaďuje
vecné bremeno v prospech žalovanej ako vlastníka stavby, predajného boxu č. X bez súpisného čísla,
postaveného na parcele č. KN-C XXX/X k. ú. K., označenej v geometrickom pláne č. XXX-XXXXX-
XX-XX zo dňa 12.08.1993 vyhotoveného geodetom GEOplan, ktoré zodpovedá právu vlastníka stavieb
užívať pozemok, parcelu č. KN-C XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 15 m2 evidovanú v

katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom na LV č. 9400 pre kat.
územie Trenčín, ktorej vlastníkom je žalovaný za účelom výkonu vlastníckych práva k stavbe. Žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena k stavbám do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

3.8 Práve takýto spôsob usporiadania vzťahov medzi žalovanou a žalobcom považuje žalovaná
za najspravodlivejší. Žalovaná vychádza z toho, že stavby boli zriadené pôvodným vlastníkom
pozemkov už pred 25 rokmi v súlade s predpismi verejného práva. Počas celej doby pritom existoval
občianskoprávny titul, ktorý umožňoval umiestnenie stavieb na pozemkoch. Od času, kedy sa žalovaná
stala vlastníčkou stavieb platila za užívanie pozemkov ich vlastníkovi spoločnosti REALITY a následne

aj poskytovateľovi odplatu. Existujúci právny stav rešpektoval takmer 5 rokov aj žalobca, ktorý ako
predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti REALITY tento stav rešpektoval od už roku 2003.
Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k stavbám od svojho právneho predchodcu, pričom tieto používa
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti za účelom zabezpečenia svojho príjmu. Najskôr totiž v stavbáchprevádzkovala predajňu sama a následne ich prenajala, čím získavala príjem. Je teda nepochybné, že
hospodárska hodnota stavieb je značná. Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
XXD/XXX/XXXX-XX, Dnot 56/2018, zo dňa 10.04.2018, tak hodnota stavieb predstavuje sumu vo výške

30.000,- EUR, pričom súd nevzal do úvahy výnosy, ktoré na základe ich využívania žalovaná dosahuje.
Z tohto je nepochybné, že odstránenie stavieb by predstavovalo závažný zásah do vlastníckeho práva
žalovanej a tiež tretích osôb. Okrem toho by žalovanej vznikli značné náklady, ktoré by boli spojené
so samotným odstránením stavieb. Podľa názoru žalovanej by to ani nebolo technicky možné, keďže
stavby tvoria jeden funkčný celok s ďalšími stavbami a sú pevný základom spojené so zemou. Všetky

stánky spoločne predstavujú nehnuteľnosť v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná v tomto smere predloží konajúcemu súdu súkromný znalecký posudok, ktorý však nebolo
možné vypracovať pre krátkosť času. Umiestnenie stavieb nie je podľa názoru žalovanej ani v rozpore s
verejným záujmom. Je tiež potrebné poukázať na neprimerané zásahy do vlastníckeho práva žalovanej,
ku ktorým došlo potom, ako jej bola doručená výzva na odstránenie stavieb. Dňa 27.03.2018 došlo k
prerušeniu prívodu elektrickej energie a vody do stavieb, a preto bola žalovaná nútená podať oznámenie

zo spáchania priestupku. Následne dňa 04.04.2018 došlo k ďalšiemu zásahu do vlastníckych práv
žalovanej, keď na bezprostredne susediaci pozemok boli umiestnené betónové panely, ktoré bránia
prístupukstavbám.Vdôsledkutýchtoudalostíbolažalovanánútenáukončiťzmluvuonájmenebytových
priestorov,nazákladektorejdalastavbydoužívaniatretejosobe,čímstratilastálypríjem.Ztohtodôvodu
žalovaná prestala uhrádzať odplatu za užívanie pozemkov. Na základe týchto zásahov začalo mesto

Trenčín správne konanie vo veci zabezpečenia predbežnej ochrany pokojného stavu.

4.1 Na vyjadrenie žalovanej k žalobe reagoval žalobca písomnou replikou zo dňa 29.05.2018. V nej
uviedol, že je toho názoru, že posudzovanie stavieb stánkov č.1 až č.6 podľa nezáväzného vyjadrenia
stavebného úradu ako spoločnej stavby má dočasný a nie trvalý charakter, keďže vnímanie stánkov

ako spoločnej stavby zo strany stavebného úradu je odôvodnené tým, že stánky majú jednu elektrickú
prípojku a spoločné rozvody elektriny, vody a kanalizácie. Je tak namieste otázka, akým spôsobom
sú dodávané energie do stánkov, či si tieto zabezpečujú priamo vlastníci stánkov alebo ich dodáva
tretia osoba a na akom základe. Preto žalobca namieta záver žalovanej o charaktere stánkov ako
jednej spoločnej stavby a žalobca tvrdí, že jednotlivé stánky sú samostatnými stavbami a samostatnými

spôsobilými predmetmi právnych vzťahov s poukazom na skutočnosť, že jednotlivé stánky vlastnia
samostatné fyzické či právnické osoby. Z oznámenia výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa
05.02.2018 vyplýva, že žalovaná užívaním stavieb stánkov porušila ust. § 76 ods.1 Stavebného zákona,
nakoľko stavby stánkov v čase výkonu stavebného dohľadu užívala v rozpore s termínom užívania
stavieb ako stavieb dočasných.

4.2 Žalovaná sa nielenže dopustila porušenia verejnoprávnych noriem na úseku stavebného zákona a
poriadku s poukazom na vyššie uvedené výsledky štátneho stavebného dohľadu, ale už pri nadobudnutí
vlastníctva stánkov si bol manžel žalovanej a samotná žalovaná plne vedomá skutočnosti, že stavby
stánkov sú dočasné stavby a tieto bude musieť po skončení ich povolenej doby užívania odstrániť.

Žalobca nepozná obsah stavebného povolenia týkajúceho sa stavieb stánkov, ak bolo vydané, keďže
nebol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia, ak sa uskutočnilo. Postup, keď žalovaná
užíva na cudzích pozemkoch dočasné stavby, ktoré odmieta odstrániť po skončení povolenej doby
ich užívania, pričom sa jedná významom o menej podstatné stavby a ich stavebno-technické riešenie
umožňuje tieto stavby rozobrať a odstrániť, a to všetko na úkor žalobcu ako vlastníka dotknutých

pozemkov, ktorý sa žiadneho porušenia nedopustil, určite nemožno poňať ako usporiadanie vzájomných
vzťahov v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti. Žalovaná sa tak snaží ťažiť z vlastného
protiprávnehokonania,čojevpríkromrozporesospravodlivosťou.Niejetakdôvodnétvrdeniežalovanej
o neúčelnosti odstránenia stavieb stánkov len preto, že žalovaná inkasuje odplatu za ich užívanie
od tretích osôb, ktorým ich prenecháva do užívania. S návrhom žalovanej na nariadenie znaleckého

dokazovania a vyžiadanie si vyjadrenia stavebného úradu o verejnom záujme na odstránení stavieb
stánkov preto žalobca nesúhlasí a nepovažuje ich za potrebné, účelné a hospodárne. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn.6M Cdo 44/2012 za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c OZ sa považuje
taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci
mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné,

či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Takisto poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 4304/2011.4.3 Žalobca sa domáha odstránenia stavieb stánkov z dôvodu, že má záujem využiť pozemky pod
stánkami iným spôsobom. K tvrdeniu žalovanej o nepredložení listiny o ukončení nájomného vzťahu
v dôsledku ktorého došlo ex lege k ukončeniu dohody o užívaní pozemkov uvádza, že túto listinu

predloží v priebehu konania súdu. Naviac ak žalovaná tvrdí, že jej užívacie právo k pozemkom pod
stavbami stánkov trvá, je potom dôkazné bremeno na žalovanej, aby preukázala, že uzatvorená
dohoda o užívaní ju oprávňuje užívať pozemky pod stavbami stánkov. To znamená, že by mala
preukázať, že ak subjekt, ktorý so žalovanou uzavrel dohodu o užívaní nie je vlastníkom pozemkov
(čo nie je), tak že žalovaná disponuje a predloží listiny, z ktorých vyplýva oprávnenie subjektu, ktorý

uzavrel so žalovanou dohodu o užívaní: (i) užívať pozemky pod stavbami stánkov (ak je užívacie
právo tejto osoby k Pozemkom odvodené od vlastníckeho, nájomného či podnájomného práva, tak
preukázať ich existenciu a trvanie) a (ii) prenechanie práva užívania pozemkov žalovanej. Žalovaná
doposiaľ sama nepreukázala existenciu oprávnenia užívať pozemky pod stavbami stánkov (žalovaná
nevlastní pozemky a žalovanou predložená dohoda o užívaní nepreukazuje existenciu, oprávnenosť a
trvanie užívacieho práva k pozemkom pod stavbami stánkov, keďže dohoda o užívaní je odvodená od

podnájomného práva a žalovaná nepreukázala existenciu a trvanie podnájomného a nájomného práva).
K zániku všetkých podnájomných vzťahov derivovaných od nájomného vzťahu (a tiež podpodnájomných
vzťahov derivovaných od podnájomného vzťahu) došlo ipso facto zánikom tohto nájomného vzťahu.
Posúdenie vyššie opísanej právnej otázky je z hľadiska doktrinálneho jednoznačné, nevyvolávajúce
polemiky a rovnako na úrovni aplikačnej praxe nedochádza k rôznym výkladom o uvedenom, teda

súdna prax je jednotná. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2016,
sp. zn. 3Co/537/2013, podľa ktorého: „Teória práva totiž vymedzuje podnájom ako nájom nájomného
práva, pričom predstavuje od nájomcu odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za odplatu.
Podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného
vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa

prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný
vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú.“
V rovnakom zmysle poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.08.2015,
sp. zn. 10Sžso/71/2014, v ktorom bolo judikované nasledovné: „Podnájom je odvodený od nájmu
bytu, čo znamená, že podnájom je vzťahom akcesorickým a závisí od nájomného vzťahu ako vzťahu

hlavného. Jeho akcesorická povaha spočíva hlavne v tom, pokiaľ ide o jeho vznik, že predpokladá
existenciu hlavného záväzku, t.j. nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, pokiaľ ide o jeho zánik,
takisto závisí od zániku hlavného právneho vzťahu a pokiaľ ide o jeho obsah, akcesorický vzťah je
podmienený zásadne obsahom hlavného právneho vzťahu, aj keď nemusí byť vždy rovnaký, nakoľko
môže byť vymedzený aj užšie. Podnájom teda predstavuje druhotný právny dôvod užívania bytu, ktorý

je podmienený nájomným vzťahom.“ V prejednávanej veci však došlo k absolútnemu zániku právneho
vzťahuzaloženéhodohodououžívanímomentomukončenianadradenéhonájomnéhovzťahu.Vdanom
prípade stihol podpodnájomný vzťah právny osud pôvodného, východiskového nájomného vzťahu.
Podpodnájomný právny vzťah má len akcesorickú povahu a jeho trvanie je závislé aj od hlavného
právneho vzťahu, ktorým je podnájomný a nájomný vzťah. Je výlučne na vôli samotných kontrahentov,

do akej miery si právne zabezpečenia záujmy, ktoré sledujú, za čo nesú aj zodpovednosť v zmysle
zásady „vigilantibus iura scripta sunt“. Nakoniec žalobca nesúhlasí s návrhom žalovanej na zriadenie
vecného bremena spočívajúce v práve nepretržitého užívania pozemkov a tento navrhuje zamietnuť.

5. Na repliku žalobcu reagovala žalovaná písomnou duplikou zo dňa 12.07.2018. V nej najmä zotrvala na

svojom názore, že stavby nie sú samostatnou vecou, ale spolu s ostatnými stánkami sú súčasťou jednej
stavby. Mieni si dať k tejto otázke vypracovať znalecký posudok, avšak tento doposiaľ nebol vyhotovený.
Ďalej zopakovala argumentáciu ohľadne toho, že rozhodným pre posúdenie zriadenia neoprávnenej
stavby je čas jej zriadenia. V danom prípade boli stánky vybudované vlastníkom pozemku, na ktorom
boli postavené. PEEP mala časovo neobmedzené právo vybudovať stavby v zmysle § 123 Občianskeho

zákonníka, preto aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Administratívne
nepovolenie stavby je pre oprávnenosť stavby bezvýznamné. Ďalej žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobca
vo svojom vyjadrení uvádza, že listinu, na základe ktorej malo dôjsť k zániku nájomného vzťahu, z
ktorého je odôvodnené užívacie právo žalovanej, predloží súdu, žalovaná akcentuje zásadu sudcovskej
koncentrácie konania. Bolo povinnosťou žalobcu podľa § 132 Civilného sporového poriadku, aby túto

skutočnosť uviedol už v žalobe a taktiež predložil o tom dôkaz. Na tomto mieste žalovaná poukazuje na
to, že uznesením Krajského súdu v Brne sp.zn. 31INS 25648/2014 A-51 zo dňa 25.06.2015, súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nenakladať so svojim nehnuteľným majetkom.
Teda už od konca júna 2015 nebol žalobca oprávnený platne ukončiť nájomný vzťah, od ktoréhožalovaná odvodzuje svoje užívacie právo. Neexistujú žiadne pochybnosti, že poskytovateľ REALITY-
nájmení 1CZ s.r.o. bol oprávnený pozemky užívať a dať ich do užívania žalovanej. V tomto smere
žalovaná poukazuje na čl. 1 bod 1.2 Dohody o užívaní zo dňa 27.06.2014, v ktorom prehlásil, že je

oprávnený prenechávať do podnájmu predmet podnájmu tretím osobám na základe súhlasu žalobcu. Z
plnej moci priloženej k tejto dohode vyplýva, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti REALITY-
nájemní 1 CZ s.r.o., splnomocnil Ing. Jaroslava Weishába, aby uzatváral podnájomné zmluvy. V závere
poukázala na princíp zmluvnej voľnosti, vychádzajúci z čl. 2 ods.3 Ústavy SR a na nález Ústavného
súdu SR sp.zn. IV. ÚS 340/2012 z 22.11.2012, podľa ktorého: „Rešpekt a ochranu autonómie vôle

je potrebné považovať za elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu. Rovnako
dôležitým princípom je zásadná (nie však bezvýnimočná) ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny
úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa
v zásade nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu
dôvery v úkony ďalších osôb v rámci akéhokoľvek sociálneho styku s nimi je základným predpokladom
fungovaniakomplexnejspoločnosti.“Poskytovateľpriuzavretídohodyvyhlásil,žejeoprávnenýpozemky

dať ďalej do podnájmu, pričom k tomu bol splnomocnený zo strany žalobcu. Je nepochybné, že žalobca
umelo vytvoril viacero na seba nadväzujúcich užívacích právnych vzťahov medzi nim a obchodnými
spoločnosťami, v ktorých má majetkovú účasť a v mene ktorých koná. Z tohto dôvodu je potrebné
poskytnúť právnu ochranu žalovanej, ktorá pri uzatvorení dohody s poskytovateľom konala v dobrej
viere.

6. Bez toho, aby súd žalobcu ďalej vyzýval na písomné vyjadrenie a nad rámec možných písomných
vyjadrení, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok v štádiu pred pojednávaním, právny zástupca žalobcu
súdudňa19.10.2018doručilďalšiesvojevyjadrenie.Súdvšakvzmysle§167ods.3Civilnéhosporového
poriadku nemusí na toto vyjadrenie (obsahom ktorého sú nové skutočnosti) prihliadať.

7. Súd za účelom rozhodnutia o podanej žalobe nariadil pojednávanie, na ktoré sa na základe
predvolania dostavili právni zástupcovia sporových strán a žalovaná. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: č. l. 3 výpis z LV č. XXXX, č l. l.
21 dohoda o užívaní, č. l. 25 preberací protokol, č. l. 26-27 vklad v hotovosti na účč. l. 28 splátkový

kalendár odplaty, č. l. 29-33 vklady v hotovosti, č. l. 34 rozhodnutie o prerušení konania, č. l. 38 kúpna
zmluva, č. l. 42 kolaudačné rozhodnutie, č. l. 43 osvedčenie o dedičstve, č. l. 48 žiadosť o súhlas s
predĺžením užívania stavby, č. l. 49 stanovisko k stavbe, č. l. 52 rozhodnutie Mesta K. z 04.09.2003, č.
l. 53 dohoda o užívaní, č. l. 56 plnomocenstvo, č. l. 57 dohoda o užívaní z 31.12.2010, č. l. 61 plná moc,
č. l. 63 dodatok č. 1 k dohode o užívaní, č. l. 64 dohoda o užívaní, č. l. 67 dodatok č. 1 k dohode o užívaní

zo dňa 01.01.2010, č. l. 68 dodatok č. 2, č. l. 69, 70 preberacie protokoly, č. l. 71 zmluva o podnájme
pozemku, č. l. 73 preberací protokol, č. l. 74 dodatok k zmluve o podnájme, č. l. 75 zmluva o nájme
pozemku na dobu určitú, č. l. 76 zmluva o nájme pozemku na dobu určitú, č. l. 77 výpis z LV č. 3394 k
05.09.2002, č. l. 80 upovedomenie o začatí správneho konania, č. l. 90 oznámenie o výsledku výkonu
štátneho stavebného dozoru, č. l. 100 dohoda o spôsobe výpočtu a podmienkach poskytovania služieb

spojených s užívaním, č. l. 102 uznesenie KS v Brne, č. l. 106-118 obrazová príloha, č. l. 131 zmluva o
podnájme predložená na pojednávaní, č.l. 139 dodatok č. 1 dohoda o užívaní zo dňa 27.06.2014, č.l.
140 oznámenie o zmene podnájomcu nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2015, č.l. 142 okamžité odstúpenie
od dohody o užívaní č. N/XXXXXX/XXXX z 27.07.2017, č.l. 143 stanovisko k okamžitému odstúpeniu
od dohody z 23.08.2017.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa odvoláva na svoje doterajšie písomné
vyjadrenia v tomto konaní, teda na žalobu a ostatné vyjadrenia. Obrana žalovanej, čo sa týka
argumentácie, že ide o jednu stavbu v prípade viacerých stánkov neobstojí, nakoľko žalobca poukazuje
na skutočnosť, že žalovaná a ostatní vlastníci týchto stánkov disponovali a nakladali s týmito stánkami

ako samostatnými predmetmi právnych vzťahov. Nie sú podieloví spoluvlastníci jednej stavby, ale
vlastníci samostatných stavieb. Vzhľadom na obranu žalovanej, žalobca ďalej poukazuje na to, že
predmetná stavba bola skolaudovaná a postavená ako dočasná stavba, čo vyplýva z rozhodnutí
stavebného úradu. Dočasnosť tejto stavby vyplýva aj z kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol
právny predchodca žalovanej do vlastníctva predmetnú stavbu. Žaloba je dôvodná a žalobca sa domáha

jej odstránenia z pozemku žalobcu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, avšak právne posúdenie
tohto protiprávneho vzťahu ponecháva na súd, teda bude na úvahe súdu, prípadné použitie § 126
Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdí, že zmluva o nájme predmetného pozemku, na ktorom je stavba
žalovanej umiestnená neexistuje, žalobca takouto zmluvou nedisponuje a právnemu zástupcovi južalobca nepredložil. Odvoláva sa na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nemôže preukazovať
neexistenciu určitej skutočnosti a je na žalovanej, aby existenciu nájmu preukázala. V prípade, že táto
skutočnosť o existencii nájmu bude preukázaná, žalobca tvrdí, že žalovaná nedisponuje právnym titulom

na užívanie pozemku žalobcu a to z viacerých dôvodov. Jednak pretože podnájomca odstúpil od dohody
o užívaní, tak ako to uvádza vo vyjadrení žalobca pre porušenie dohody o užívaní, pretože žalovaná
prenechala pozemok do užívania tretej osobe. Druhým dôvodom je aj uplynutie doby podnájomného
vzťahu, na ktorú bola dohoda o užívaní uzatvorená a štvrtým dôvodom, pre ktorý žalobca tvrdí, že
žalovaná nemá užívacie právo je na posúdení súdu, a to je otázka, či je vôbec právne možné uzatvoriť

platnú dohodu o užívaní, ktorá má charakter podpodnájmu. Žalobca teda tvrdí, že v prípade stavby
vo vlastníctve žalovanej sa jedná o neoprávnenú stavbu a zároveň aj nepovolenú stavbu, čo vyplýva
z rozhodnutí stavebného úradu a je potrebné ochrániť právo žalobcu a túto stavbu v prvom rade
odstrániť. Ak by súd považoval odstránenie stavby za neúčelné, navrhuje v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníkastavbuprikázaťdovýlučnéhovlastníctvažalobcuzanáhradu.Žalovanápriuzatváranídohody
o užívaní pozemku mala zachovať primeranú mieru opatrnosti a mala si overiť, či boli riadne uzatvorené

nájomná zmluva a podnájomná zmluva, ktoré hierarchicky predchádzajú dohode o užívaní pozemku. V
prípade, že tieto vzťahy by neexistovali, môže si žalovaná uplatniť nárok na náhradu škody voči svojmu
zmluvnému partnerovi.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že je zrejmé, že vlastník stavby bol v čase jej

zriadenia aj vlastníkom pozemkov a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia §
135c Občianskeho zákonníka. Je totiž nutné rozlišovať medzi pojmom neoprávnená stavba a pojmom
nepovolená stavba. Pokiaľ aj kolaudačné rozhodnutie ako individuálny správny akt vydaný na základe
predpisov verejného práva, bol vydaný na dobu určitú, nič to nemení na skutočnosti, že vlastník
pozemkov má v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka časovo neobmedzené právo

pozemky užívať, nakladať s nimi a hospodáriť s nimi. V tomto smere žalovaná poukazuje aj na ustálenú
rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít a to uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky (NS
ČR), sp. zn. 22Cdo/620/2013 zo dňa 14.11.2013, uznesenie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/4681/2009 zo dňa
21.06.2012 a uznesenie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/746/2007 zo dňa 19.03.2007, v ktorých súd jasne a
jednotne konštatoval, že ak je stavba zriadená vlastníkom pozemku, tak aj v prípade, že sa právny osud

stavby a pozemku neskôr rozdelí, ide o stavbu postavenú na základe časovo neobmedzeného práva,
ktoré neskôr zaniklo. V takomto prípade dochádza ku konkurencii dvoch relatívne samostatných režimov
vlastníctva. Nie je preto možné aplikovať ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, keďže zásah
do vlastníctva majiteľa pozemku nebol neoprávnený. Stavebníkovi k zriadeniu stavby ako vlastníkovi
pozemku svedčil spôsobilý právny dôvod. Zároveň je potrebné poukázať tiež na tú skutočnosť, že aj

v súčasnosti má žalovaná právny titul, aby pozemky užívala, keďže má uzatvorenú Dohodu o užívaní
zo dňa 27.06.2014, v zmysle ktorej je oprávnená pozemky užívať až do roku 2025. Pokiaľ aj žalobca
tvrdí, že táto mala zaniknúť z dôvodu, že od nej odstúpil poskytovateľ, tak žalovaná sa s týmto názorom
stotožniť nemôže. Odstúpenie od dohody považuje žalovaná za neplatné. Nie je totiž pravdou, že
by zo strany žalovanej došlo k porušeniu akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z predmetnej dohody.

Žalovaná totiž nedala do užívania tretej osobe pozemky, ktoré má na základe dohody v užívaní, ale
dala do nájmu tretej osobe stavbu, v ktorej odstránia sa žalobca v tomto konaní domáha. Napokon sám
žalobca argumentuje tým, že stavba, ktorej odstránenia sa domáha, má byť samostatným spôsobilým
predmetom občianskoprávnych vzťahom ako nehnuteľnosť, i keď podľa názoru žalovanej sa jedná o
spoločnú nehnuteľnosť. Pokiaľ stavba je samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, je potom

nevyhnutné rozlišovať nájom stavby a nájom pozemku. Žalovaná má užívací vzťah k pozemkom
uzatvorený vždy s takými spoločnosťami, v ktorých je samotný žalobca konateľom, resp. ich ovláda a
bol to v podstate vždy žalobca, ktorý určoval podmienky nájomného vzťahu medzi ním a žalovanou
ako vlastník pozemku. Žalobca aj dlhodobo rešpektoval právny stav existujúci na mieste samom, o čom
žalovaná súdu predložila množstvo listinných dôkazov, pričom takmer po 20 rokoch sa práve žalobca

začal dopúšťať protiprávneho konania, keď poškodil, resp. umožnil poškodenie, elektrických prípojok
a ďalších inžinierskych sietí, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, ako aj ďalších vlastníkov stánkov a tiež
zamedzil týmto prístup. Pokiaľ sa dnes žalobca domáha poskytnutia právnej ochrany a poukazuje aj
na tzv. negatórnu dôkaznú teóriu, tak podľa názoru žalovanej prichádza do úvahy aplikácia základných
princípov CSP a to článku 5, ktorý jasne hovorí o tom, že nemožno poskytnúť právnu ochranu v prípade,

že sa jedná o zjavné zneužitie práva. Žalovaná sa domnieva, že konanie žalobcu je v jasnom rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ v dohodách o užívaní, ktoré uzatvárala s jeho obchodnými spoločnosťami, tieto
prehlasovali, že sú oprávnené uzatvoriť dohodu o užívaní a dnes sa žalobca domáha neplatnosti týchto
dohôd, resp. neexistencie takýchto právnych vzťahov. Bol to predsa práve žalobca, ktorý navodil danýfakticky aj právny stav a podľa názoru žalovanej je nutné aplikovať analogicky ustanovenie Občianskeho
zákonníka, ktoré jasne uvádza, že neplatnosti sa nemôže domáhať ten, kto ju sám spôsobil. Pokiaľ by
však súd bol iného právneho názoru a mal by za to, že v tomto prípade je možné aplikovať § 135c,

myslímesi,ženajspravodlivejšiebybolozriadiťvecnébremenozaodplatu,kčomusamozrejmebudeme
navrhovať aj vykonanie právneho dokazovania.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

11.1 K nepripusteniu späťvzatia žaloby:

11.2 Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

11.3 Podľa § 145 ods.1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie

zastaví.

11.4Podľa§146ods.1 Civilnéhosporovéhoporiadkusúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

11.5 Po vyhlásení dokazovania za skončené a po vyhlásení uznesenia súdu o odročení pojednávania
bolo súdu dňa 12.03.2019 doručené späťvzatie žaloby žalobcom. Toto späťvzatie žaloby odôvodnil
žalobca tým, že prihliadol na spornosť vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a v dôsledku toho

spochybnenej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

11.6 Súd doručil späťvzatie žaloby právnemu zástupcovi žalovanej na vyjadrenie, či žalovaná so
späťvzatím žaloby súhlasí. Dňa 15.03.2019 bol súdu doručený nesúhlas žalovanej so späťvzatím
žaloby, ktorý odôvodnila tým, že podľa jej názoru sa dané vážne dôvody, pre ktoré by nemalo dôjsť

k zastaveniu konania. Poukazuje na to, že stánky, ktorých odstránenia sa v rámci konania žalobca
domáhal, používala žalovaná za účelom dosiahnutia príjmov. Žalovaná totiž najskôr stánky sama
využívala v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a následne ich za odplatu prenajímala, čím si
zabezpečovala svoje živobytie. V rámci súdneho konania žalovaná predložila listinné dôkazy, ktorými
bezpochyby preukázala, že bola a je oprávnená pozemky užívať. Pokiaľ aj žalobca v rámci konania

predložil listinný dôkaz o tom, že zanikol podnájomný vzťah, z ktorého si žalovaná odvodzovala svoje
právo užívať pozemky, je nutné podotknúť, že k tomu malo dôjsť až po podaní žaloby zo strany žalobcu.
Žalobca ako vlastník pozemkov tieto prenechal do užívania žalovanej prostredníctvom umelo vytvorenej
štruktúry užívacích vzťahov, v ktorej figurovali obchodné spoločnosti, v ktorých má žalobca majetkovú
účasť a ktoré ovláda. Je to teda žalobca, ktorý fakticky prostredníctvom siete svojich obchodných

spoločností s pozemkami nakladal a určoval podmienky ich užívania zo strany žalovanej. Žalovaná
počas celej doby užívania pozemkov podmienky určené žalobcom rešpektovala a nikdy ich neporušila,
a preto je na mieste chrániť dobrú vieru žalovanej, v ktorej konala pri uzatvorení Dohody. Žalobca po
podaní žaloby konal protiprávne a narušil pokojný stav, keď nepočkal ani na meritórne rozhodnutie súdu
a znemožnil žalovanej fakticky užívanie stánkov tým, že na pozemky umiestnil betónové zátarasy a

tiež poškodil inžinierske siete tvoriace príslušenstvo predajných stánkov. Je nepochybné, že takýmto
konaním žalobcu žalovanej vznikla škoda. Aj z tohto dôvodu je pre žalovanú veľmi podstatné, aby
súd vydal rozhodnutie vo veci samej. Žalovaná vychádza z toho, že meritórne rozhodnutie súdu v jej
prospechmôžebyťpreňuprávnymzákladompriuplatňovanízodpovednostnýchnárokovvočižalobcovi.
Zároveň je potrebné podotknúť, že v súčasnosti žije žalovaná v stave právnej neistoty, ktorý by trval i

v prípade, ak by súd konanie zastavil bez toho, aby vo veci meritórne rozhodol. V zmysle ustanovenia
§ 230 Civilného sporového poriadku vytvára prekážku veci rozhodnutej práve rozsudok. Vzhľadom na
konanie žalobcu nie je možné vylúčiť, že po zastavení konania by podal žalobu o odstránenie stánkov
opätovne, resp. konal ďalej na škodu žalovanej.

11.7 K späťvzatiu žaloby súd všeobecne uvádza, že žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné
oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Má postavenie tzv.
pána sporu, ktoré ho oprávňuje svojimi procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskehosúdneho konania). Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne vo veci nerozhodoval. Vôľa žalobcu
dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma

skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych
dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov
potom v konaní nesie žalovaný. Zákon konkrétne nevymedzuje pojem vážne dôvody, preto treba
vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho
úsudku súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti

prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z
hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu,
najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

11.8 Súd posúdil nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, predmet tohto konania, jeho priebeh a
okolnosti, týkajúce sa právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Po tomto posúdení súd konštatuje,

že nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby sa zakladá na vážnych dôvodoch. Súd takisto dodáva, že
späťvzatie žaloby je podľa názoru súdu len snahou žalobcu predísť vydaniu súdneho rozhodnutia, ktoré
očakáva, že bude v jeho neprospech. Tento predpoklad súdu vyplýva z procesných úkonov, ktoré po
predbežnom právnom posúdení súdom na pojednávaní urobil právny zástupca žalobcu. Ako je popísané
nižšie, žalobca takisto podal návrh na prerušenie konania, pričom súdu nie je zrejmá racionálnosť a

zmyselnávrhunaprerušenietohtokonania.Právnyzástupcažalobcutakistopodalnespôsobilýnávrhna
vstup intervenienta do konania. Aj predkladanie dôkazov právnym zástupcom žalobcu a jeho následná
argumentácia na pojednávaní boli zmätočné, odvíjajúce sa od súdneho posúdenia ním predložených
listín. Je tak zjavná snaha žalobcu o nejudikovanie právneho stavu medzi sporovými stranami. Pritom
tento stav je v súčasnosti už približne jeden rok poznačený svojpomocným konaním žalobcu. Žalobca

totiž približne pred rokom fakticky znemožnil žalovanej užívanie predmetných pozemkov a stánkov
žalovanej, na čo v zmysle tohto rozsudku súdu nebol oprávnený. Ak by súd v tomto spore nerozhodol,
stav právnej neistoty by naďalej pretrvával, čo by pre žalovanú znamenalo ďalší vznik škody na jej
majetku (vo forme ušlého zisku). Takisto nie je vylúčené to, čo uvádza žalovaná, že by žalobca mohol
podať v tejto veci opäť novú žalobu na súd (právo podľa § 126 Občianskeho zákonníka nepodlieha

premlčaniu), čím by sa stav právnej neistoty medzi sporovými stranami naďalej predlžoval. Súd záverom
poukazuje aj na článok 5 Civilného sporového poriadku, ktorý predpokladá, že súd nemusí vždy
akceptovať procesný úkon sporovej strany, ak ide o zjavné zneužitie práva na takýto procesný úkon.

12.1 K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania:

12.2 Podľa § 162 ods.1 písm.a/, ods.3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na
prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

12.3 Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

12.4 Súd výrokom II. tohto rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, pretože nie je daný

dôvod na jeho prerušenie. Neexistuje totiž zákonný predpoklad v zmysle citovaných ustanovení § 162
ods.1 písm.a/ Civilného sporového poriadku a § 164 Civilného sporového poriadku.

12.5 Aj tento návrh žalobcu na prerušenie tohto konania je dôkazom o celkovej zmätočnosti v tvrdeniach
žalobcu. Podľa tohto návrhu na tunajšom súde prebieha konanie o určenie vlastníctva k predmetným

pozemkom pod stavbami, v ktorom je žalobcom obchodná spoločnosť REALITY Nájomné domy,
a.s. a žalovaným je Miroslav Dokupil, teda žalobca v tomto konaní. Zároveň je žalobca predsedom
predstavenstva v obchodnej spoločnosti REALITY Nájomné domy, a.s.. Teda žalobca fakticky inou
žalobou sám spochybňuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore, pričom v uvedenom konaní má
vystupovať v pozícii predsedu predstavenstva žalobcu a zároveň v pozícii žalovaného. Rovnaký právny

zástupca zastupuje svojich klientov zároveň v konaní, kde tvrdí, že žalobca je vlastníkom pozemku pod
stavbami a v inom konaní zastupuje právnickú osobu, ktorá tvrdí, že jeho klient Miroslav Dokupil nie je
vlastníkom pozemku. Z takéhoto stavu vyplýva dôvod na aplikáciu čl. 5 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, pretože procesné úkony žalobcu celkom zjavne slúžia na zneužitie práva. Tietoprocesné úkony (robené tou istou osobou jednak priamo a jednak nepriamo ako štatutárny orgán) si
vzájomne odporujú.

13.1 K zamietnutiu žaloby:

13.2 Skôr ako súd pristúpi k vecnému odôvodneniu tejto časti rozsudku, zaujme názor aj na žalobu,
ako celok. V tomto smere súd poukazuje na zjavnú nekonzistentnosť (rozporuplnosť) žalobcu v jeho
vyjadreniach, tvrdeniach. V žalobe žalobca skutkový stav vecí vôbec podrobne (úplne) nevysvetľuje.

Obmedzil sa stručne iba na konštatovanie, že žalovaná užíva jeho pozemky bez právneho titulu,
pričom uvádza, že čas, na ktorý bolo povolené užívať predmetné stavby, už uplynul. V replike tvrdil,
že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, o čom predloží dôkaz v priebehu konania. Vo vyjadrení
zo dňa 18.10.2018 tvrdil, že došlo k odstúpeniu od Dohody o užívaní zo strany poskytovateľa z
dôvodu porušenia bodu 5.16 Dohody o užívaní. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že
zmluva o nájme predmetného pozemku neexistuje (zjavný rozpor s jeho skorším tvrdením, že došlo k

ukončeniu nájomného vzťahu). V ďalšom priebehu pojednávania právny zástupca žalobcu predkladal
listinné dôkazy postupne. Najprv súdu predložil Zmluvu o podnájme (zmluvu podpísal žalobca osobne
za nájomcu a zároveň aj za podnájomcu ako ich konateľ, a podľa ktorej mal podnájom trvať od
01.06.2014 do 01.06.2018). V nej sa v bode 1.1 konštatuje, že nájomca je nájomcom pozemkov na
základe uzatvorenej zmluvy o nájme nehnuteľností s vlastníkom tejto nehnuteľnosti (čo bol žalobca). Po

oboznámení všetkých listinných dôkazov, ktoré boli súdu dovtedy predložené, právny zástupca žalobcu
súdu predložil Okamžité odstúpenie od dohody o užívaní č. N/330013/2014 z 27.07.2017, ktoré urobila
obchodná spoločnosť REALITY - NÁJOMNÁ, a.s. (konajúca žalobcom ako predsedom predstavenstva)
a stanovisko žalovanej k nemu z 23.08.2017. Po tom, čo sa súd oboznámil s predloženým dôkazom
a skonštatoval, že toto odstúpenie urobil subjekt, ktoré nie je uvedený v Dohode o užívaní zo dňa

26.03.2014 teda nie poskytovateľ, ale tretia osoba, právny zástupca žalobcu súdu predložil ďalší
listinný dôkaz, a to oznámenie o zmene podnájomcu nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2015, z ktorého má
vyplývať, že došlo k zmene poskytovateľa, teda podnájomcu. Potom, čo súd následne uviedol, že ide o
jednostranné oznámenie o novom podnájomcovi/poskytovateľovi, ktorému je potrebné platiť odplatu a
nejde o dvojstrannú zmenu dohody o užívaní, právny zástupca žalobcu opätovne predložil nový dôkaz,

a to Dodatok č. 1 dohoda o užívaní zo dňa 27.06.2014, ktorý mal preukazovať to, že v tomto dodatku,
ktorý uzatvorila aj žalovaná, akceptovala nového poskytovateľa.

13.3 Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca si v konaní riadne nesplnil svoju primárnu procesnú
povinnosť ustanovenú v § 132 ods.1 Civilného sporového poriadku, a to už v žalobe (!) uviesť pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Ide tak podľa názoru
súdu o príklad zjavnej zmätočnosti žaloby, čo je znakom jej nedôvodnosti. Toto konanie žalobcu je
v rozpore s čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu sú
povinné uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Takáto nekonzistentnosť žaloby má

následne negatívny následok pre žalobcu aj pri aplikovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle
čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku (Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon).

13.4 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) vlastník má právo na ochranu

proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13.5 Podľa § 135c ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

13.6 Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.13.7 Podľa § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

13.8 Žalobca sa podanou žalobou domáha odstránenia stavieb (stánkov), ktoré patria žalovanej, a ktoré
podľa neho stoja na jeho pozemku neoprávnene. Právne posúdenie tohto skutkového stavu žalobca
ponechal na súde, avšak odvolal sa na ochranu svojho vlastníckeho práva podľa § 135c Občianskeho
zákonníka a prípadne na § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

13.9 V prejednávanom prípade ide o tzv. zapieraciu žalobu (actio negatoria), ktorou sa vlastník veci
(v danom prípade dvoch pozemkov) chráni pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než
je zadržiavanie veci (nevydanie). Ide o žalobu na plnenie, ktorou sa okrem iného chráni aj právo
vlastníka vec pokojne držať a užívať. Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, do ktorého má byť neoprávnené zasahované zo žalovanej

strany. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú
ochranu je už opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie
do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na
ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva
oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností.

13.10 Ohľadne použitia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka súd uvádza, že toto zákonné
ustanovenia umožňuje riešiť situáciu rozdielnosti vlastníctva k stavbe a zastavanému pozemku. Je
špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom upravuje spôsob vyporiadania vzťahu
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, na ňom postavenej. Už tým, že

zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie
stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka
neoprávnenej stavby a tiež všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež

tradične uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej
stavby pochopiteľne za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto
postup spravodlivo požadovať). Uvedené z Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo
1090/2000.

13.11 Súd žalobe podľa § 135c Občianskeho zákonníka nemohol vyhovieť, a to vzhľadom na zistený
skutkový stav a právny názor uvedený v nasledujúcom odseku. Zo zisteného skutkového stavu je totiž
zrejmé, že stavby boli postavené vlastníkom pozemku pod nimi, a to obchodnou spoločnosťou PEEP
spol. s r.o.. Táto skutočnosť vyplýva z Kolaudačného rozhodnutia z 18.06.1993 na č.l. 42 a nepriamo
aj z Kúpnej zmluvy z 12.06.1993 na č.l. 38. Ak právny zástupca žalobcu spochybňoval vlastníctvo tejto

obchodnej spoločnosti na základe toho, že v uvedenej kúpnej zmluve je formulácia: „nachádzajúcich sa
na pozemku, ktorý je ich vlastníctvom“, tak súd tento argument nepovažuje za dostatočne presvedčivý,
aby spochybňoval vlastníctvo obchodnej spoločnosti PEEP spol. s r.o. k pozemkom. Iný dôkaz o tejto
skutočnosti žalobca súdu nepredložil ani neoznačil. Túto okolnosť navyše v rozpore s koncentračnou
zásadou namietal až na pojednávaní.

13.12 Podľa názoru súdu (ktorý si osvojil zo skoršej súdnej praxe a právnej teórie) ak bola stavba
postavená vlastníkom pozemku, tak aj v prípade, že sa právne osudy stavby a pozemku neskôr rozišli,
nemôže sa vlastník pozemku domáhať odstránenia tejto stavby, a to ani proti právnemu nástupcovi
stavebníka. Tento záver dopadá na skutkový a právny stav v tomto konaní. Preto žaloba na základe §

135c Občianskeho zákonníka neobstojí.

13.13 Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13.14 V prejednávanom prípade žalovaná odvodzuje svoje právo užívať pozemky pod stavbami v prvom

rade od toho, že jej právny predchodca (poručiteľ a zároveň manžel) si so zriaďovateľom stavieb (a
zároveň v tom čase vlastníkom pozemkov) dohodol v kúpnej zmluve aj právo dočasného užívania
pozemkov na určitú dobu (od 12.06.1993 do 31.12.2002), ktorá bola neskôr opakovane predlžovaná
s aktuálnym užívateľom pozemkov (nájomcom, resp. podnájomcom), resp. aj s vlastníkom pozemkov(REALITY a.s.). Žalovaná teda v rámci svojej obrany proti žalobe v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vzniesla tzv. námietku proti vlastníckej žalobe.

13.15 Judikatúra súdov dospela v minulosti k názoru, že ak stavebník zriadi na základe dohody s
vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne,
stráca po uplynutí dohodnutej doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej
na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva
vlastníka pozemku, ktorý sa môže podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia

stavby. Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu v dôsledku
časového obmedzenia tohto práva zaniklo, nenáleží námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má
právo mať na pozemku stavbu. Tieto zásady sa uplatnia aj v prípade, že právo, ktorého obsahom je
dočasné umiestnenie stavby na pozemku, zanikne inak. (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 2 Cdon 240/97, R
72/2000 Sbírky rozhodnutí a stanovisek.). V prejednávanom prípade však obrana žalovanej spočíva v
jej tvrdení, že užíva pozemky na základe riadneho právneho titulu, zmluvy.

13.16 Podstatným je tak posúdenie toho, či má žalovaná právo užívať pozemky pod stavbami na základe
platnej zmluvy, ktorou má byť Dohoda o užívaní zo dňa 27.06.2014, uzatvorená medzi žalovanou ako
užívateľom a obchodnou spoločnosťou REALITY - nájemní 1 CZ s.r.o. organizačná zložka v SK. Medzi
stranami je nesporné, že podnájomný vzťah trval a existoval. Medzi stranami je však sporná skutočnosť,

či existuje nájomný vzťah medzi vlastníkom pozemku a jeho nájomcom.

13.17 Vzhľadom na nekonzistentnosť tvrdení žalobcu (ktorá výrazne oslabuje dôvodnosť žaloby) je
pomerne náročné zistiť, ktoré okolnosti (skutočnosti) považuje žalobca za dané. Tvrdil totiž jednak, že
došlo k ukončeniu nájomného vzťahu k pozemkom, no zároveň, že podnájom bol dohodnutý na určitú

dobu a jej uplynutím zanikol podnájomný vzťah, a nakoniec aj to, že bolo odstúpené od Dohody o užívaní
(teda od „podpodnájmu“).

13.18 Žalovaná súdu už pri jej vyjadrení k žalobe predložila :

- Zmluvu o nájme pozemku na dobu určitú a o úhrade nákladov spojených s užívaním predajného boxu
z 27.01.2003, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Reality a.s. ako prenajímateľom a vlastníkom
pozemkov (predsedom predstavenstva bol v rozhodnom čase samotný žalobca). Z jej článku I vyplýva,
že prenajímateľ je vlastníkom pozemkov. Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky
žalovanej za účelom umiestnenia dočasnej stavby predajného boxu. Doba nájmu bola dohodnutá určitá,

a to od 01.02.2003 do 31.12.2003. Cena nájmu bola dohodnutá v sume 6.646 Sk za celé obdobie nájmu.
- Zmluvu o nájme pozemku na dobu určitú a o úhrade nákladov spojených s užívaním predajného boxu
z 25.08.2003, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Reality a.s. ako prenajímateľom a vlastníkom
pozemkov (predsedom predstavenstva bol v rozhodnom čase samotný žalobca). Z jej článku I vyplýva,
že prenajímateľ je vlastníkom pozemkov. Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky

žalovanej za účelom umiestnenia dočasnej stavby predajného boxu. Doba nájmu bola dohodnutá určitá,
a to od 01.01.2004 do 31.12.2005. Cena nájmu bola dohodnutá v sume 105.000 Sk ročne.
- Zmluvu o podnájme pozemku a o úhrade nákladov spojených s užívaním predajného boxu z
15.10.2004, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Reality - správcovská a.s. ako nájomcom
(predsedom predstavenstva bol v rozhodnom čase samotný žalobca). Z jej článku I vyplýva, že

nájomca je nájomcom pozemkov na základe zmluvy o nájme zo dňa 15.09.2004 uzatvorenej s
vlastníkom nehnuteľností. Je oprávnený prenechávať do podnájmu predmet nájmu na základe zmluvy
o nájme. Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky (predmet podnájmu) žalovanej za
účelom umiestnenia dočasnej stavby predajného boxu. Doba prenechania pozemkov do užívania bola
dohodnutáurčitá,atood01.01.2005do31.12.2006.Odplataboladohodnutávsume8.000Skmesačne.

- Dohodu o užívaní z 01.01.2010, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou REALITY - nájemní
CZ s.r.o. organizačná zložka SK organizačná zložka podniku REALITY nájemní CZ s.r.o. ako
poskytovateľom (vedúcim organizačnej zložky bol v rozhodnom čase samotný žalobca). Z jej článku
I vyplýva, že poskytovateľ je podnájomcom pozemkov na základe zmluvy o podnájme. Je oprávnený
prenechávať do užívania predmet podnájmu tretím osobám na základe uzatvorenej zmluvy o podnájme.

Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky žalovanej pre výkon podnikateľskej činnosti
užívateľa (žalovanej) a to konkrétne na účel: umiestnenie dočasnej stavby predajného boxu. Doba
prenechania pozemkov do užívania bola dohodnutá určitá, a to od 01.01.2010 do 31.12.2010. Odplatabola dohodnutá v sume 350 eur mesačne. Dodatkom č.1 z 31.03.2010 a Dodatkom č. 2 z 11.06.2010
bola zmenená výška odplaty.
- Dohodu o užívaní z 31.12.2010, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou REALITY - nájemní

CZ s.r.o. organizačná zložka SK organizačná zložka podniku REALITY nájemní CZ s.r.o. ako
poskytovateľom (konateľom zahraničnej právnickej osoby REALITY nájemní CZ s.r.o. bol v rozhodnom
čase aj samotný žalobca). Z jej článku I vyplýva, že poskytovateľ je podnájomcom pozemkov na základe
zmluvy o podnájme. Je oprávnený prenechávať do užívania predmet podnájmu tretím osobám na
základe uzatvorenej zmluvy o podnájme. Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky

žalovanej pre výkon podnikateľskej činnosti užívateľa (žalovanej) a to konkrétne na účel: umiestnenie
dočasnej stavby predajného boxu. Doba prenechania pozemkov do užívania bola dohodnutá určitá, a
to od 01.01.2011 do 31.12.2011. Odplata bola dohodnutá v sume 300 eur mesačne. Dodatkom č.1 z
27.12.2011 bola zmenená doba užívania do 31.12.2012.
- Dohodu o užívaní z 01.01.2013, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou REALITY - nájemní
plus CZ s.r.o. organizačná zložka SK organizačná zložka podniku REALITY nájemní plus CZ s.r.o.

ako poskytovateľom (jej konateľom a zároveň vedúcim organizačnej zložky bol v rozhodnom čase
samotný žalobca). Z jej článku I vyplýva, že poskytovateľ je podnájomcom pozemkov na základe zmluvy
o podnájme. Je oprávnený prenechávať do užívania predmet podnájmu tretím osobám na základe
uzatvorenej zmluvy o podnájme. Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky žalovanej
pre výkon podnikateľskej činnosti užívateľa (žalovanej) a to konkrétne na účel: umiestnenie dočasnej

stavby predajného boxu. Doba prenechania pozemkov do užívania bola dohodnutá určitá, a to od
01.01.2013 do 31.12.2014. Odplata bola dohodnutá v sume 300 eur mesačne.
- Dohodu o užívaní z 27.06.2014, ktorú uzatvorila s obchodnou spoločnosťou REALITY - nájemní
1 CZ s.r.o. organizačná zložka SK organizačná zložka podniku REALITY nájemní CZ s.r.o. ako
poskytovateľom (táto obchodná spoločnosť bola vymazaná na základe dobrovoľného výmazu dňa

18.03.2018 a jej konateľom a zároveň vedúcim organizačnej zložky bol samotný žalobca). Z jej článku
I vyplýva, že poskytovateľ je podnájomcom pozemkov na základe zmluvy o podnájme. Je oprávnený
prenechávať do podnájmu predmet podnájmu tretím osobám na základe súhlasu udeleného nájomcom
v uzatvorenej zmluve o podnájme. Podľa článku II prenechal do užívania predmetné pozemky žalovanej
pre výkon podnikateľskej činnosti užívateľa (žalovanej) a to konkrétne na účel: umiestnenie dočasnej

stavby predajného boxu. Doba prenechania pozemkov do užívania bola dohodnutá určitá, a to od
01.07.2014 do 31.12.2025. Odplata bola dohodnutá v sume 300 eur mesačne. V bode 5.16 bolo
dohodnuté, že užívateľ nie je oprávnený prenechať predmet užívania (pozemky parc.č. 201/ a 201/8,
pozn. súdu) alebo jeho častí do užívania ďalšej právnickej či fyzickej osobe. Dodatkom č.1 z 27.06.2014
bol zmenený bod 4.2, týkajúci sa spôsobu a termínu platenia odplaty.

- preberací protokol k Dohode o užívaní z 27.06.2014, zo dňa 01.07.2014, preukazujúci odovzdanie a
prevzatie predmetných pozemkov.

13.19 Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná minimálne už od 27.01.2003 mala
uzatvorenú zmluvu, ktorej zmluvným partnerom bola právnická osoba, za ktorú konal žalobca, ktorá ju

oprávňovala užívať predmetné pozemky. Od tejto doby opakovane uzatvárala zmluvy (rôzneho typu),
ktoré ju oprávňovali užívať pozemky. Išlo o nájomnú zmluvu (z 25.08.2003, 27.01.2003), zmluvu o
podnájme (z 15.10.2004), atypické (nepomenované) zmluvy (z 27.06.2014, 01.01.2013, 31.12.2010,
01.01.2010), nazvané ako Dohody o užívaní. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že zmluvy, ktoré
uzatvárala za účelom užívania pozemkov, boli uzatvárané s obchodnými spoločnosťami, za ktoré

mal oprávnenie konať žalobca. V niektorých prípadoch konal osobne (zmluvy zo dňa 01.01.2010,
15.10.2004, 25.08.2003, 27.01.2003) a v iných konal jeho splnomocnený zástupca (zmluvy, resp.
dohody zo dňa 27.06.2014, 01.01.2013, 31.12.2010, 01.01.2010).

13.20 Súd posudzoval platnosť Dohody o užívaní z 27.06.2014, nakoľko od nej odvodzuje žalovaná

svoju námietku proti vlastníckej žalobe žalobcu (obranu proti žalobe). Súd tento dvojstranný právny
úkon (zmluvu) posudzoval podľa jeho obsahu a zistil, že ide o tzv. typovo nepomenovanú zmluvu
(atypickú zmluvu). Takáto zmluva (ako dvojstranný právny úkon) je platná, ak nie je daný nejaký dôvod
jej neplatnosti podľa zákona, najmä podľa § 37, § 38, § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa k
platnosti tejto zmluvy len neurčito vyjadril tak, že sa javí za potrebné načrtnúť aj úvahu nad problémom

toho, či je s ohľadom na obsah platného práva SR možnosť uzatvárania ďalších užívacích vzťahov
(popodnájomných) po už uzatvorenom podnájomnom vzťahu z hľadiska ich platnosti. Zákon č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ani Občiansky zákonník neimplikujú právne normy, ktoré
by takýto postup upravovali. K tejto stručne načrtnutej argumentácii, ktorej obsahom je pochybnosťo možnosti dohodnúť „podpodnájom“ súd uvádza, že nemá pochybnosť o právnej dovolenosti, resp.
možnosti uzatvoriť zmluvu, ktorá by upravovala „podpodnájom“, teda záväzok podnájomcu prenechať
do užívania predmet podnájmu ďalšej osobe. Je tomu tak preto, že v právnom poriadku SR platí princíp

zmluvnej voľnosti, resp. zmluvnej autonómie. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. III.
ÚS 48/2012 judikoval, že: „Zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť
si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Preto i sústava
objektívneho záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť
pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to ústavnému princípu autonómie

konania subjektov práva (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý vytvára priestor pre čo
najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a
záujmov v demokratickej spoločnosti. Právo v tejto sfére plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči
takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-právnych subjektov, ktorá by s ohľadom na
všeobecne akceptované morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp.
znevýhodnila niektorého z kontrahentov.“

13.21 Zároveň súd poukazuje aj na zásadu známu už v rímskom práve, ktorú aplikujú súdy vo svojej
rozhodovacej praxi, a to že právne úkony treba vykladať tak, aby platili, nie aby neplatili („actus
interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“). Nakoniec súd poukazuje aj na normatívne
ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka (ktoré výslovne umožňuje účastníkom uzavrieť i takú zmluvu,

ktorá nie je osobitne upravená, pričom táto nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona) a
na ustanovenie § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Teda in concreto ak Občiansky zákonník výslovne
neupravuje „podpodnájomnú zmluvu“, resp. neupravuje „podpodnájomný vzťah“, je potrebné takúto

zmluvu považovať za platnú v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka (súdu nie je zrejmý jej obsahový
alebo účelový rozpor so zákonom) a obsah tohto vzťahu posudzovať podľa ustanovení o podnájme,
poťažmo o nájme v zmysle § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka.

13.22 Neobstojí tak argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že žalovaná nepreukázala existenciu

oprávnenia užívať pozemky pod stavbami stánkov, pretože ňou predložená dohoda o užívaní
nepreukazuje existenciu, oprávnenosť a trvanie užívacieho práva k pozemkom pod stavbami stánkov,
keďže dohoda o užívaní je odvodená od podnájomného práva a žalovaná nepreukázala existenciu a
trvanie podnájomného a nájomného práva.

13.23 Zhrnúc totiž vyššie uvedené, žalovaná súdu predložila platne uzatvorenú zmluvu, na základe
ktorej jej titulom „podpodnájmu“ vzniklo právo užívať predmetné pozemky žalobcu na dobu určitú, a to
od 01.07.2014 do 31.12.2025. Ďalej je potrebné uviesť, že je správna argumentácia žalobcu, podporená
judikatúrou, že podnájom predstavuje od nájmu odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za
odplatu. Podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného

nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha
podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený,
t.j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú
alebo neurčitú.

13.24 Žalobca ďalej tvrdil, že nájomný vzťah neexistoval a zároveň neskôr predložil súdu Zmluvu o
podnájme zo dňa 01.06.2014 (ktorú podpísal za obe zmluvné strany žalobca ako ich štatutárny orgán
a kde sa konštatuje, že nájomca je nájomcom aj predmetných pozemkov na základe zmluvy o nájme),
v zmysle ktorej bola Zmluva o podnájme uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2014 do 01.06.2018. K
tejto skutočnosti súd uvádza, že žalobca nemohol pri podaní žaloby túto skutočnosť vôbec brať do

úvahy, pretože žaloba bola podaná dňa 18.12.2017. Z tohto dôvodu by žaloba žalobcu bola podaná
predčasne. Pri spleti právnych úkonov, ktoré robí žalobca ako štatutárny orgán viacerých obchodných
spoločností, súd hodnotí tento dôkaz ako nedostatočný a irelevantný pre spor začatý na základe podanej
žaloby. Na tomto mieste je potrebné opätovne uviesť, že právny zástupca žalobcu tento dôkaz súdu
predložil až po predbežnom právnom posúdení súdom. Súd má pochybnosti o hodnovernosti tohto

dôkazu, pretože táto zmluva je podpísaná žalobcom, konajúcim za nájomcu aj podnájomcu, podpisy sa
nachádzajúnajednejstraneaakjuvyhodnocujevspojenísDohodououžívanízodňa27.06.2014,ktorú
predložila žalovaná, tak je zrejmý rozpor skutočností z nich vyplývajúcich. Podľa podnájomnej zmluvymal podnájomca dohodnutý podnájom na dobu do 01.06.2018, pričom v Dohode o užívaní prehlasuje,
že je oprávnený prenechať predmet podnájmu do podnájmu tretím osobám.

13.25 Dôvodom takéhoto hodnotenia dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca je aj to, že v rozpore s
touto argumentáciou a predloženými dôkazmi, žalobca tvrdí, že dňa 27.07.2017 okamžite odstúpil od
Dohody o užívaní, o čom tiež predložil listinný dôkaz, ktorý je v spise zažurnalizovaný na č.l. 142. Po
posúdení tohto odstúpenia od Dohody o užívaní súd akceptuje obranu žalovanej, ktorá tvrdí, že nebol
naplnený dôvod na odstúpenie od Dohody, ktorý bol v tomto odstúpení špecifikovaný. Ním malo byť

to, že žalovaná porušila 5.16 tejto Dohody, pretože prenechala predmet užívania do užívania tretej
osobe. Súd z Dohody zistil, že v bode 5.16 bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že užívateľ nie
je oprávnený prenechať predmet užívania (pozemky parc.č. 201/ a 201/8, pozn. súdu) alebo jeho častí
do užívania ďalšej právnickej či fyzickej osobe. Súd konštatuje, že na základe tohto dojednania nebolo
možné odstúpiť od Dohody, a to z viacerých dôvodov. Jednak z uvedeného dojednania vyplýva, že pre
porušenie tejto povinnosti nebolo dohodnuté právo na odstúpenie od Dohody, pričom zákon s porušením

takejtozmluvnejpovinnostinespájaprávonaodstúpenieodzmluvy(anipodľa§344anasl.Obchodného
zákonníka ani podľa Občianskeho zákonníka). A takisto nedošlo k porušeniu tejto povinnosti, pretože
žalovaná neprenechala do užívania tretej osobe predmetné pozemky (predmet užívania), ale svoje
vlastné stavby (stánky), čím akceptuje jej obranu v tejto otázke.

13.26 Teda zánik užívacieho práva žalovanej k predmetným pozemkom žalobca súdu nepreukázal.
Naopak bola to žalovaná, ktorá preukázala, že jej námietka voči tejto vlastníckej žalobe je dôvodná.

13.27 Záverom súd poznamenáva, že obrana žalovanej, ktorá spočívala v argumentácii, že sa v prípade
stavieb nejedná o samostatné stavby, nie je dôvodná. Žalovaná súdu nepreložila žiadny relevantný

dôkaz (aj keď súd informovala, že bude predložený znalecký posudok), ktorý by spochybňoval doterajší
právny stav, ktorý aj samotná žalovaná po dlhšie obdobie akceptovala (dedila po svojom manželovi
stánky ako samostatné stavby a nakladala s nimi ako vlastníčka samostatnej veci). Súd prisvedčuje aj
argumentácii žalobcu v tomto smere, že žalovaná a ostatní vlastníci týchto stánkov doposiaľ disponovali
a nakladali s týmito stánkami ako samostatnými predmetmi právnych vzťahov. Teda aj z konania

žalovanej je zrejmé, že stavby považovala po dlhšie časové obdobie za samostatné. Posúdenie týchto
stánkov ako súčasť jednej stavby v stavebnom konaní stavebným úradom je pochybné pre súd preto,
že rovnaký stavebný úrad predĺžil žalovanej užívanie „samostatnej stavby“. Je tak zrejmá rozpornosť v
posúdení samostatnosti predmetných stavieb samotným stavebným úradom.

13.28 Súd záverom uvádza, že od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je
stavba vybudovaná bez príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov.
Sankcionovanie týchto priestupkov rieši zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon). Nie je teda vylúčené, že stavby nariadi odstrániť stavebný úrad (ktorý má
na takéto rozhodnutie zákonnú právomoc) v zmysle stavebného zákona.

14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaná
bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalovanej rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I a II tohto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Proti výrokom III a IV tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd vTrenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.