Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121313249
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121313249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a Mgr. Martina Štubniaka v právnej veci navrhovateľky (matky) V. H.
A., rodenej A., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XXX, M. a manžela (otca) J. H.,
narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. M. XX, M., právne zastúpeného Mgr. Adriánom
Bobkom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia 78, Poprad, o rozvod manželstva a o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej N. H., narodenej XX. XX. XXXX
a maloletému M. H., narodenému XX. XX. XXXX, obidve deti bytom ako matka, obidve deti zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/59/2021-272 z 15. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení výchovného opatrenia (IV. výrok) a v závislom výroku
o trovách konania (V. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky F. H. A. a J. H. (I. výrok). Zároveň
schválil ich dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. a M. na

čas po rozvode manželstva, na základe ktorej budú deti v osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia budú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach každý samostatne,
otec sa bude stretávať s deťmi každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 h do 20.00 h a v nedeľu od
9.00 h do 14.00 h, kedy otec v stanovený čas deti prevezme od matky pred vchodom do jej bytového
domu a v stanovený čas ich na tom istom mieste matke odovzdá, pričom matka deti na styk s otcom
pripraví a tento umožní (II. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Z. čiastkou 240,- Eur
mesačne a na výživu mal. M. čiastkou 170,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok). Obom rodičom tiež uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie mal preukázané naplnenie podmienok určených v ust. § 18 a § 23 Zákona o rodine
a preto manželstvo rozviedol. Aplikujúc potom ust. § 24 ods. 1, 3 a 4 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine

schválil rodičmi uzavretú dohodu pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloleté deti, ich zastupovanie
a styk otca s nimi na čas po rozvode manželstva majúc za to, že rodičovská dohoda je v záujme
maloletých detí a neodporuje zákonu. Pri rozhodovaní o výživnom prvoinštančný súd vychádzal z ust.
§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatujúc zistené okolnosti týkajúce sa vekua odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj možností, schopností a majetkových pomerov otca
dospel k záveru o adekvátnej výške výživného v sume 240,- Eur mesačne na maloletú N. a v sume
170,- Eur mesačne na maloletého M.. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že ohľadne maloletých detí

rodičia spolu nekomunikujú, nemajú vzájomný rodičovský vzťah, pričom tak ako kolízny opatrovník aj
prvoinštančný súd mal za to, že do rodičovského vzťahu zasahuje širšia rodina, rodičia nevedia oddeliť
svoj partnerský vzťah od rodičovského a to im bráni vykonávať svoje rodičovské práva a povinností v
najlepšom záujme maloletých detí. Preto podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil rodičom
výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte

poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Bystrica sledujúc tým zabezpečenie poskytnutia
odbornej pomoci, aby styk otca s deťmi prebiehal bezproblémovo, deti neboli pri kontakte obidvoch
rodičov vystavované traumatizujúcim situáciám a aby matka bola vedená k odbúravaniu negatívnych
emócií voči otcovi ako bývalému partnerovi a otec vedený k získavaniu si maloletých detí trpezlivým a
láskavým spôsobom. Prvoinštančný súd dodal, že účel výchovného opatrenia bude pravidelne sledovať
v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany a ak splní svoj účel, aj sám začne konanie o jeho

zrušenie. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), nakoľko nezistil dôvod na aplikáciu ust. § 53, resp. § 55 CMP.

3. V zákonnej lehote podal otec maloletých detí odvolanie proti IV. výroku rozsudku prvoinštančného
súdu. Navrhol rozsudok v tomto výroku zrušiť a prípadne aj vrátiť vec v tomto rozsahu prvoinštančnému

súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Otec v odvolaní namietal, že uloženým výchovným
opatrením sa nedosiahne prvoinštančným súdom sledovaný zámer spočívajúci v poskytnutí odbornej
pomoci obom rodičom zameranej na dosiahnutie bezproblémového styku s deťmi a na to, aby deti
neboli pri kontakte obidvoch rodičov vystavované traumatizujúcim situáciám a aby matka bola vedená k
odbúravaniu negatívnych emócií voči nemu ako bývalému partnerovi a on ako otec vedený k získavaniu

si maloletých detí trpezlivým a láskavým spôsobom. Už v priebehu rozvodového konania sa totiž
podrobili odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská
Bystrica, ktoré však neviedlo k pozitívnemu výsledku, práve naopak, ich kontakt viedol ku stupňovaniu
negatívnych emócií, čo situáciu iba zhoršovalo. Súd prvej inštancie pritom mal o tom vedomosť zo správ
úradu práce, ako aj z ich účastníckych výpovedí. Podľa otca skôr užší kontakt s matkou obmedzený na

nevyhnutnú mieru v súvislosti so stykom s deťmi bude prospešnejší ako stretnutia s matkou na referáte
poradensko-psychologických služieb. Je úlohou matky, aby boli deti na styk s ním riadne pripravené
nielen materiálne, ale hlavne duševne, pričom v prípade marenia styku s deťmi zo strany matky môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Bezproblémový styk je preto možné dosiahnuť aj inak a
efektívnejšie ako uloženým výchovným opatrením, a to súdnym výkonom rozhodnutia. Napokon otec

namietal,ževsúvislostisúčasťounaodbornomporadenstvemuvzniknúneprimeranécestovnévýdavky
a tiež to výrazne zasiahne do jeho pracovného času, nakoľko miesto realizácie odborného poradenstva
sa nachádza viac ako 100 km od jeho bydliska a pracoviska.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s plnením rozsudku nemá problém.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok potvrdiť považujúc ho za vecne správny.
Poukázal na to, že rodičia majú naďalej narušený vzťah a komunikáciu, čo negatívne vplýva aj na ich
spoločné maloleté deti. Rodičia síce absolvovali poradenstvo a toto nesplnilo svoj účel, ale mali by si
uvedomiť, že ide o ich maloleté deti. Aj napriek rozpadu ich partnerského vzťahu totiž rodičmi naďalej

zostávajú a pre plnohodnotný výkon tejto úlohy je nevyhnutná ich vzájomná komunikácia.

6. Na vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka reagoval otec tak, že aj kolízny opatrovník potvrdil
neefektívnosť predchádzajúceho poradenského procesu, ktoré neviedlo k zlepšeniu rodičovského
vzťahu ani komunikácie a vzhľadom na súčasný postoj rodičov je odborné poradenstvo neúčelné. Návrh

kolízneho opatrovníka je v rozpore s jeho vlastným zistením. Z vyjadrenia matky je podľa otca súčasne
zrejmé, že nechápe význam prvoinštančným súdom uloženého opatrenia.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

8. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“)], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie vo IV. a V. výroku podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri

rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu
zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných
okolností prípadu. Rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadne uloženého výchovného opatrenia je
vecne správne. Odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu o potrebe uloženia
výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu na

referáte poradensko-psychologických služieb. Odvolací súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia viažucim sa k uloženému výchovnému
opatreniu, ktoré je jasné a zrozumiteľné poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie
v jeho výrokovej časti.

10. Podľa odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti alebo

argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť ním napadnutého (IV.) výroku rozhodnutia
prvoinštančného súdu. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a právne posúdenie prvoinštančného súdu
sú správne a preto ich nie je potrebné opakovať.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že pre aplikáciu

ust.§37ods.2písm.d)Zákonaorodinepredstavujúcehoprávnyzákladrodičomuloženéhovýchovného
opatrenia je rozhodujúcim záujem maloletého dieťaťa. Inými slovami, uloženie výchovného opatrenia
bude namieste vtedy, ak si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a toto splnené bolo, pretože zlepšenie
vzájomného vzťahu medzi rodičmi a aj medzi maloletými deťmi a otcom je v prejednávanom prípade
určite v záujme maloletých detí.

12. Ani otec v podanom odvolaní nespochybnil, že pre jeho bezproblémový styk s maloletými deťmi je
potrebná normálna komunikácia medzi rodičmi a tiež ich uvedomenie si potreby oddelenia ukončeného
životného partnerstva od rodičovskej úlohy, ktorá napriek rozvodu pretrváva. Nepochybný význam má
i nutnosť vzájomného pozitívneho vzťahu otca a maloletých detí, lebo bez toho by bola zbytočná

akákoľvek snaha matky motivovať deti k styku s otcom. Skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi
nefunguje potvrdil otec aj v podanom odvolaní, v ktorom súčasne uviedol, že je to matka, ktorá má
problém odlíšiť svoj partnerský vzťah od rodičovstva. Otec potom vyjadril názor, že užší kontakt s
matkou bude oveľa prospešnejší pre ich vzájomný vzťah v porovnaní so stretnutiami za účasti odborne
spôsobilej osoby. Odvolací súd sa s tým nestotožňuje, rovnako ako sa nestotožňuje ani s tým, že v

prípadeproblémovsostykombuderiešenímprípadnýsúdnyvýkonrozhodnutia.Podľaodvolaciehosúdu
nekomunikácia, resp. redukcia vzájomného kontaktu medzi rodičmi nie je cestou ako zlepšiť ich vzťah.
Takéto zlepšenie môže nastať práve prostredníctvom prvoinštančným súdom nariadeného odborného
poradenstva, ktoré je možné realizovať aj formou individuálnych termínov pre každého z rodičov (ako to
vyplýva napr. zo správy referátu zo dňa 20. 04. 2022) a preto nie je opodstatnenou námietka otca, že by

stretnutia s matkou maloletých detí na referáte museli nevyhnutne viesť k neúspechu celého procesu.

13. Odvolací súd nezdieľa presvedčenie otca, ktorý dopredu predpokladá, že účel výchovného opatrenia
sa nedosiahne. Zo správ, ktoré sú súčasťou spisu nevyplýva, že by neúspech poradenského procesu,
ktorý prebehol počas tohto konania bol výsledkom stretnutí rodičov na referáte, ale bol to nezáujem otca,

kvôli ktorému bol proces ukončený. Otec sa podľa správy zo dňa 01. 06. 2022 vyjadril, že poradenstvo
nepotrebuje, avšak zo správ kolízneho opatrovníka (napr. zo dňa 25. 07. 2022) je zrejmé, že opak je
pravdou, pretože deti ho pomaly začínajú odmietať a vystupňovanie takého správania zo strany detí
už potom prípadný súdny výkon rozhodnutia nenapraví. Situáciu treba riešiť v aktuálnom čase a tak
kolízny opatrovník správne vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že dôležitá je

ochota rodičov, k čomu odvolací súd dodáva, že otec si musí uvedomiť, že fungujúci rodičovský vzťah
je hlavne na prospech maloletých detí a odborné poradenstvo mu má pomôcť nielen zlepšiť vzťah s
matkou, ale poskytnúť mu aj návod na to, ako sa správať k obom maloletým deťom, aby tieto chceli (a
nie museli) byť s ním.

14. Napokon odvolací súd konštatuje, že síce rozumie výhradám otca o výdavkoch i strate času, ktoré
mu vzniknú kvôli účasti na uloženom poradenstve. Ide ale o investície do budovania vzťahu s vlastnými
maloletými deťmi a z tohto hľadiska je odvolací súd presvedčený, že nielenže ich nemožno považovať
za neprimerané, ale hlavne sa otcovi oplatia.15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku
(vrátane V. závislého výroku o trovách konania) potvrdil. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku

prvoinštančného súdu zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP (v
spojení s § 396 ods. 1 CSP) a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).