Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109213175
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3109213175.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobkyne W.. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. - D., Q. XXXX/XA, zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - Silvia Bartková, so sídlom
Piaristická č. 6667, Trenčín, IČO: 42 021 626, proti žalovanému Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. S. XX zast. ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449 615 o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. mája 2021, č. k. 22C/119/2009-1066 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výroku I., II., ako aj súvisiaci výrok V. o trovách
konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov - strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyni prikázal 1 stolík
na kolieskach IKEA-LACK, 3 ks nerezových hrncov, posteľ IKEA- dvojlôžko s 2 matracmi, 4 ratanové
kreslá s 2 ratanovými skrinkami spolu v zostatkovej hodnote 491,93 eur, TV Philips, umývačku riadu zn.
AE, chladničku s mrazničkou zn. AE, práčku zn. Zanussi, elektrický krájač zn. ZELMER-BOLERO spolu
v zostatkovej hodnote 362,- eur, pohľadávku z účtu žalobkyne č. IBAN SK86 1100 0000 0026 1988

1947 ku dňu rozvodu manželstva 28.4.2007 vo výške 351,38 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal skrinku s dvierkami, 2 ks nerezových hrncov spolu v zostatkovej hodnote 102,78 eur, audiovežu
zn. SONY, PC s monitorom a klávesnicou zn. P2 spolu v zostatkovej hodnote 21,- eur, pohľadávku z
bežného účtu žalovaného v ČSOB č. 311323173/7500 ku dňu rozvodu manželstva 28.4.2008 vo výške
1.657,55 eur. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.438,99 eur ako
rozdiel v prevzatých hodnotách do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v rozsahu 50% vo výške tak, ako bude vyčíslená v

samostatnom uznesení tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu do 2
mesiacov po právoplatnosti uznesenia. Výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov
konaniaštátuvrozsahu50% vovýšketak,akobudevyčíslenávsamostatnomuznesenítunajšiehosúdu
po právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu do 2 mesiacov po právoplatnosti uznesenia.
Výrokom V. žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal . Vec právne posúdil v
zmysle ust. § 143, 145 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom

Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.10.2017, č. k. 22C/119/2009-884 súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) strán sporu. Na základe odvolania žalovaného bol tento
rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2019 č.k. 6Co/23/2018-934 avrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zdôraznil, že z dôvodu právnej
istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov zákon ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej je potrebné
podať návrh na vyporiadanie. Podstatný a určujúci je preto samotný návrh na vyporiadanie podaný do

troch rokov od zániku BSM a nie označenie vecí patriacich do BSM v priebehu konania. Súd prvej
inštancie doplnil dokazovanie v časti vyporiadania hnuteľných vecí strán sporu podľa vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu a opätovne vo veci rozhodol. Žalobkyňa sa návrhom domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Podľa žalobkyne
do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrili hnuteľné veci uvedené v žalobe a to: 1. automobil zn.

Škoda Forman, 2. automobil zn. OPEL Astra, 3. automobil zn. Renault Megane, 4. televízor zn. Philips,
5. umývačka riadu zn. AEG, hrnce na varenie, 6. posteľ IKEA, 7. elektrický krájač Bolero, 8. domáce
kino, 9. zariadenie dielne, 10. PC s monitorom, 11. varný panel Zanussi, 12.skriňa s dvierkami IKEA,
investície zo spoločných prostriedkov na prístavbu a rekonštrukciu rodinného domu v C., Q. X vo
výlučnom vlastníctve žalovaného v čase od 30.5.2000 do jesene 2005 a to: 1. vypracovanie projektovej,
2. celková výmena vykurovacích a vodovodných rozvodov, 3. výmena kotla a vykurovacích telies, 4.

stavebný materiál, 5. asanácia a vybudovanie nových priečok, 6. parkety a ostatné podlahy, 7. úprava
pivnice, 8. výmena okien (eurookná), 9. vybudovanie úplne novej kuchyne + kuchynská linka, 10.
vybudovanie úplne novej kúpeľne, 11. vybudovanie úplne nového WC, 12. rekonštrukcia komory, 13.
nová strecha, 14. oprava základov domu v dôsledku vlhnutia + zaizolovanie, 15. rekonštrukcia haly, 16.
rekonštrukcia detskej izby, 17. maľovanie, 18. interiérové dvere biele - 4 ks, 19. vybudovanie prístavby

4x4 m a jej zastrešenie, dlážka, krb, 20. elektroinštalačný materiál a svietidlá, 21. úprava kanalizácie, 22.
vybudovaniesystémustudňovejvodynaúžitkovéúčely (WCapod.). Žalobkyňauviedlaakopredmetich
BSM zostatky na ich účtoch a hodnotu životnej poistky žalovaného v ING poisťovni. Navrhla vyporiadať
BSM tak, že hnuteľné veci by zostali tej strane sporu, ktorá ich užíva a žalovaný by zaplatil žalobkyni
finančnú náhradu za investície do domu žalovaného vo výške, určenej súdom. Tieto svoje skutkové

tvrdenia preukazovala LV č. XXX k.ú. Trenčín a predžalobným návrhom na uzavretie dohody.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
6.3.2007, č. k. 21C/80/2006-69 bolo manželstvo strán sporu, uzavreté dňa 12.2.2000, právoplatne
rozvedené dňom 28.4.2007. Z manželstva pochádza 1 dieťa a to H. D., nar. X.X.XXXX, ktorý bol zverený

do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa sumou vo
výške 2.000,- Sk (t.j. 66,39 eur) mesačne. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2007 manželka uviedla,
že manžel zdedil rodinný dom, časť z neho vyplatili jeho sestre a pozemok pod domom vlastnila jeho
matka. Asi po 1/2 roku tento dom začali spoločne prerábať a upravovať pre ich bývanie, pretože sa
dohodli na výmene bytu žalobkyne za pozemok pod domom. Manžel v písomnom vyjadrení zo dňa

01.06.2006 uviedol ku dňu 16.07.2006, že navrhol D. - manželke dohodu na majetkové vyporiadanie,
keď žalobkyni patrí pozemok v hodnote asi 800.000,- Sk (t.j. 26.555,- eur), ktorý získala výmenou za
svoj 2-izbový byt s jeho matkou, rozdiel v cenách znášala matka žalovaného, bol to z jej strany dar jeho
rodine. D. navrhol predaj ich majetku, peniaze za pozemok by si nechala a ponúkol jej ešte 200 000,- Sk
(t.j. 6.638,78 eur) z predaja domu v jeho výlučnom vlastníctve. Manželke to bolo málo, chcela polovicu

k kúpnej ceny. Ku dňu 16.08.2006 manžel uviedol, že chcel manželke zvýšiť sumu na 400.000,- Sk (t.j.
13.277,57 eur), ale od toho upustil, keď zistil, že na neho podala trestné oznámenie.

3. Žalobkyňa podala na súd žalobu na vyporiadanie BSM dňa 17.9.2009, teda v zákonnej 3-ročnej
lehote od zániku manželstva strán sporu (25.04.2007) podľa § 149 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Z

výpisu z obchodného registra vyplynulo, že žalovaný podnikal pod obchodným názvom Q. D. s miestom
podnikania F. XXX, IČO: 37663470 odo dňa 1.6.2001 a to aj ku dňu rozvodu manželstva strán sporu.
Predmetom činnosti okrem iných má pod bodom 6. výrobu a predaj drobných predmetov z dreva a iných
materiálov. Podľa správy ING Životnej poisťovne a.s. žalovaný uzatvoril investičné životné poistenie č.
72427974 so začiatkom poistnej doby dňa 27.3.2004 a koncom poistnej doby dňa 27.3.2051, ku dňu

rozvodudňa28.4.2007uhradilnapoistnomsumu1.141,26eur,pričomodkupnáhodnotabola485,57eur
a na žiadosť žalovaného došlo dňa 27.3.2010 k zrušeniu poistnej zmluvy a k výplate odkupnej hodnoty
vo výške 1.225,62 eur. Žalovaný mal uzavreté aj detské investičné poistenie č. 72836785 (poistený
H. D.) so začiatkom poistnej doby dňa 6.8.2006 a koncom dňa 6.8.2026, pričom ku dňu rozvodu bolo
uhradené na poistnom 149,40 eur a na žiadosť žalovaného došlo k zrušeniu zmluvy dňa 30.5.2008 k

výplate odkupnej hodnoty vo výške 108,18 eur. Podľa správy ČSOB a.s. žalovaný mal u nich bežný účet
č. 311323173/7500, založený dňa 4.7.2003 so zostatkom ku dňu rozvodu manželstva dňa 28.4.2007 vo
výške 1.657,55 eur, úverový účet č. 4001651065/7500, otvorený dňa 17.9.2004 so zostatkom ku dňu
rozvodu dňa 28.4.2007 vo výške - 19.773,86 Sk (t.j. - 656,37 eur), úverový účet č. 4000148927/7500založený dňa 9.7.2003 so zostatku ku dňu rozvodu 28.4.2007 vo výške 0,- eur. Podľa správy banky
žalovaný uhradil na tento účet č. 4001651065/7500 od jeho založenia od dňa 17.10.2004 do dňa rozvodu
manželstva 28.4.2007 spolu sumu 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,65 eur) v pravidelných mesačných splátkach.

Podľa správy Tatra banky a.s. žalobkyňa mala u nich účet č. IBAN SK86 1100 0000 0026 1988 1947 a
ku dňu rozvodu manželstva dňa 28.4.2007 na ňom bola suma 10.585,69 Sk (t.j. 351,38 eur). Z výsluchu
svedkyne S. R., matky žalobkyne vyplýva, že iba dcére- žalobkyne darovala 250.000,- Sk (t.j. 8.298,50
eur). Žalovaný si myslel, že sú iba pre neho a chcel ich minúť. Nepamätala si presne, kedy to bolo.
Peniaze odovzdala dcére k rukám v hotovosti u nej doma. Peniaze mala uložené doma. Svedkyňa F. V.,

priateľka žalobkyne, potvrdila, že sa vykonávala predmetná rekonštrukcia domu žalovaného stranami
sporu. Tvrdila, že žalobkyňa jej povedala, že všetky peniaze, ktoré zarobila, išli do prestavby alebo
na domácnosť, ako aj všetky peniaze od svojej matky išli do rekonštrukcie. Raz, počas návštevy, ju
matka žalobkyne prosila, aby žalobkyni dohovorila, aby táto nedávala všetky peniaze do prestavby domu
žalovaného. Matke žalobkyne sa nepáčilo, že zo spoločných peňazí žalovaný kupoval darčeky svojim
deťom z predchádzajúceho manželstva. Žalobkyňa si nekupovala žiadne oblečenie. Svedkyňa S. S.,

kamarátka žalobkyne, potvrdila vykonanie rekonštrukcie domu žalovaného. Tvrdila, že vnútorné dvere
boli staré, po úprave žalovaným. Bola informovaná o financovaní rekonštrukcie a poznala aj finančnú
situáciu strán sporu. Podľa nej 80% rekonštrukcie bolo financovaných zo strany žalobkyne a jej matky,
avšak nevedela uviesť konkrétnu výšku. Svedkyňa V. B., kamarátka žalobkyne, potvrdila vykonanie
stavebných úprav. Uviedla, že vnútorné dvere mali biele, ale nevedela uviesť, či boli nové alebo staré. O

spôsobe financovania rekonštrukcie nemala vedomosť, žalobkyňa sa jej s tým nezdôverila. Svedkyňa Q.
V., suseda žalobkyne pri rodinnom dome žalovaného, potvrdila vykonanie prestavby domu žalovaného.
Na vnútorné dvere po prestavbe si nepamätala. Stranám sporu bol pomáhať pri hrubej stavbe aj jej
manžel V. V.. Žalobkyňa jej hovorila, že sa podieľala na financovaní prestavby, ale nevedela uviesť ako,
či iba zo svojich výplat. Svedkyňa vedela, že stranám sporu finančne pomáhala aj matka žalobkyne.

Svedok J. Q., známy žalobkyne, potvrdil, že na rekonštrukcii robil určité murárske práce, za čo si peniaze
nepýtal. Ani jedna zo strán sporu sa mu nezdôverila z akých peňazí sa platila rekonštrukcia. Nepamätal
si, či v tam videl nejaký použitý stavebný materiál. Svedok V. V., sused, potvrdil, že bol raz pomáhať
pri prestavbe priečky, pričom žalovaný sám muroval. Priečku zbúral žalovaný a z tých istých tehál
postavil novú na inom mieste. Pomáhal zadarmo. Prestavbu robieval žalovaný cez víkendy. Nevidel

doviesť skrine Rolldor, pretože cez týždeň bol v práci. Svedkyňa C. K., dcéra žalovaného, uviedla,
že potrebovala auto na prepravu, preto jej otec - žalovaný daroval - predal vozidlo Škoda Forman,
za ktorý mu nič nezaplatila. Nevedela uviesť, či o tom žalobkyňa vedela. Vozidlo bolo nepojazdné
(nešlo štartovanie) a dala si ho opraviť kamarátom za pivo a cigarety. Oni jej zadarmo zohnali na auto
použité súčiastky. Neskôr auto predala asi za 150,- až 200,- eur susedovi a ten ho mal dať zošrotovať.

Potvrdila rekonštrukciu domu žalovaného i existenciu vybavenia domu. Potvrdila, že za života dedka-
otca žalovaného hovoril, že chce robiť prerábku domu a mal doma uskladnený stavebný materiál a
to nejaké trubky, drevené hranoly. Dedko bol domáci kutil a v pivnici mal rôzne náradie. Svedkyňa
D. F., neter žalovaného, uviedla, že kým strany sporu spolu žili, tak ich navštevovala u nich doma a
žalovaný jej hovoril, že zariadenie domu kupovali z pôžičiek a z leasingu, žalobkyňa bola na materskej

dovolenke. So žalobkyňou sa nerozprávala o tom, z kých peňazí zariadenie kupovali. Nebol prítomná
pri kupovaní zariadenia a ani pri sťahovaní sa žalobkyne z domu, nadobúdacie doklady k veciam
nevidela. Naposledy bola v dome v roku 2005 alebo 2006, keď ju žalovaný zavolal pozrieť sa, ako
to u nich vyzerá po odsťahovaní sa žalobkyne. Dom bol úplne vysťahovaný, bez nábytku vrátane
vstavaných elektrospotrebičov, okrem vstavanej kuchynskej linky, vane, umývadla a WC. Keď sa strany

sporu sťahovali do domu, bývala tam ešte matka žalovaného, jej babka a dom bol kompletne zariadený.
Podľa svedkyne v dome nikdy neboli záclony ani závesy, ani žalúzie na oknách, nepamätala si na ne.
Žalobkyňa k výpovede svedkyne D. F. uviedla, že všetky veci do domu doniesla ona zo svojho bytu.
Ona odchádzala z domu v roku 2007 a nie v roku 2005, ako uviedla svedkyňa. Trvala na tom, že v dome
boli garniže, záclony aj závesy.

4. Znaleckým posudkom č. 11/2015 zo dňa 28.12.2015 bola určená hodnota hnuteľných vecí- bytového
zariadeniaatostolíka,nerezovýchhrncov,postele-dvojlôžkosmatracmi,ratanovýchkresielsoskrinkou,
skrinkou s dvierkami v celkovej výške 102,78 eur ku dňu rozvodu manželstva strán sporu. Strany
sporu nenamietali súdnym znalcom určenú hodnotu vecí. Podľa znaleckého posudku č. 1/2016 zo

dňa 15.2.2016 bola ku dňu rozvodu manželstva strán sporu (28.4.2007) hodnota živnosti žalovaného
1.657,55 eur bez vozidla OPEL Astra, ktoré znalec považoval za súkromný majetok žalovaného (podľa
účtovných dokladov) i keď ho používal aj na podnikateľské účely. Podľa tohto znaleckého posudku bola
hodnota hnuteľných veci - elektroniky ku dňu rozvodu a to TV Philips, umývačka riadu, chladnička smrazničkou, práčka Zanussi, elektrický krájač, audioveže a PC v celkovej výške 383,- eur a vozidla
OPEL Astra vo výške 3.031,- eur vrátane 20% DPH. Žalovaný nemal výhrady k tomuto znaleckému
posudku. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka súd vyporiadaval veci patriace do BSM strán sporu,

ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe a žalovaný doplnil v písomnom vyjadrení zo dňa 25.9.2009.

5.Ztaktooznačenýchhnuteľnýchvecínebolomedzistranamisporné,žedoBSMpatríbytovézariadenie
a to stolík, 3 ks nerezové hrnce, posteľ- dvojlôžko s 2 matracmi, 4 ratanové kreslá s 2 ratanovými
skrinkami u žalobkyne spolu v zostatkovej hodnote 491,93 eur a skrinkou s dvierkami, 2 ks nerezových

hrncov u žalovaného spolu v zostatkovej hodnote 102,78 eur ku dňu rozvodu manželstva podľa
znaleckého posudku č.11/2015 Ing. Juraja Solčanského (celkom v hodnote 597,71 eur). Ďalej do BSM
patrí TV Philips, umývačka riadu zn. AE, chladnička s mrazničkou z. AE, práčka zn. Zanussi, elektrický
krájač zn. ZELMER-BOLERO u žalobkyne spolu v zostatkovej hodnote 362,- eur podľa znaleckého
posudku č. 1/2016 Expertízneho inštitútu informatiky s.r.o. ku dňu rozvodu manželstva a audioveže zn.
SONY, PC s monitorom a klávesnicou zn. P2 u žalovaného spolu v zostatkovej hodnote 21,- eur

ku dňu rozvodu manželstva podľa uvedeného znaleckého posudku č. 1/2016, v celkovej zostatkovej
hodnote 383,- eur. Pokiaľ išlo o práčku Zanussi, bola kúpená z poistky vo výške 15.000,- Sk (t.j. 497,91
eur), ktorá bola platená počas manželstva strán sporu a počas manželstva strán sporu, preto podľa
§ 143 Občianskeho zákonníka patrí do BSM strán sporu. Súd neprihliadol na námietku žalobkyne o
jej výlučnom vlastníctve z dôvodu "transformácie" jej starej pokazenej práčky Philco prostredníctvom

poistnej zmluvy, pretože pri tejto "transformácii" (čo aj bola podmienka vyplatenia poistky) bola hodnota
starej práčky nulová a neopraviteľná, teda výška výlučných investícií žalobkyne do novej práčky bol
vo výške 0,- eur a poistné bolo hradené zo spoločných prostriedkov strán sporu a nie z výlučných
prostriedkov žalobkyne. V priebehu konania žalobkyňa nežiadala zahrnúť zariadenie dielne žalovaného
do BSM, s čím žalovaný súhlasil, pretože podľa neho veci používal na podnikanie a mal veci aj od

svojho otca a niektoré veci už neexistovali. Súd by tieto veci nezahrnul do BSM strán sporu podľa §
143 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o veci slúžiace k výkonu povolania - živnosti žalovaného.
Strany sporu zhodne nežiadali zahrnúť do BSM ďalej mikrovlnnú rúru zn. Whirpool, DVD prehrávač
zn. Sencor, 3 ks záclon a závesov, obliečky a ostatné textílie. Súd nezahrnul do BSM varný panel
zn. Zanussi z dôvodu, že bol zabudovaný do kuchynskej linky, ktorá bola príslušenstvom rodinného

domu žalovaného podľa § 121 Občianskeho zákonníka, patrila do jeho výlučného vlastníctva a bola
aj predaná spolu s rodinným domom novému majiteľovi. Žalobkyňa okrem toho tvrdila, že varný panel
bol zakúpený z jej výlučných prostriedkov, preto v rámci tohto sporu o vyporiadanie BSM podľa § 150
Občianskeho zákonníka nie je možné riešiť (a započítavať do BSM) výlučné investície žalobkyne do
výlučného vlastníctva do domu žalovaného. Je možné vyporiadavať iba investície z BSM do výlučného

vlastníctva a naopak.

6. Do BSM nebolo zahrnuté a vyporiadané ani domáce kino, ani LCD televízor zn. Hyundai , uvedené
v žalobe pod č. 8/ a v písomnom vyjadrení žalovaného, pretože sa bez pochybností nepreukázala ich
existencia ku dňu rozvodu manželstva strán sporu a žalovaný tvrdil, že mali iba audiovežu zn. SONY,

ktorá je predmetom vyporiadania. Súd nezahrnul do BSM ani garníže a 3 ks protialergických paplónov,
pretože bez pochybností nebolo preukázané, že patrili do BSM, pretože žalobkyňa tvrdila, že garniže
patrili matke žalovaného a zostali v dome žalovaného a existenciu paplónov nepotvrdila. Podľa žaloby
do vyporiadania BSM mali byť zahrnuté 3 osobné vozidlá a to: 1/ ŠKODA Forman, 2/ OPEL Astra a
3/ RENAULT Megane. K 1/ ŠKODA Forman: žalobkyňa uviedla, že bolo zakúpené v r. 2003 (t.j. počas

manželstva) zo spoločných prostriedkov a ku dňu rozvodu bolo pojazdné. Žalovaný uviedol, že vozidlo
ŠKODA Forman kúpil z kúpnej ceny za predaj vozidla ŠKODA Favorit vo výške 78.000,- Sk (t.j. 2.589,13
eur) bez doplatku zo spoločných prostriedkov. Škodu Favorit kúpil v roku 2002 (t.j. počas manželstva)
z peňazí, ktoré mal po predaji svojej výlučnej Škody 120 vo výške 18.000,- Sk (t.j. 597,49 eur) a k
tomu pridal výplatu poistky po havárii tohto vozidla vo výške 12.000,- Sk (t.j. 398,33 eur), opravil ju

a predal v autobazáre za 78.000,- Sk. Doma mal ešte 2 staré Škodovky, ktoré predal za 5.000,- Sk
(t.j.165,97 eur). Po rozvode manželstva predal ŠKODU Forman svojej dcére za 3,- eur bez súhlasu
žalobkyne. B. C. K., dcéra žalovaného, potvrdila, že jej žalovaný- jej otec, dal ŠKODU Forman, za ktoré
mu nič neplatila. Vozidlo bolo nepojazdné a dala si ho opraviť kamarátom za pivo a cigarety a neskôr
ho predala asi za 150,- až 200,- eur. Žalobkyňa si už nepamätala, či Škoda 120 bola havarovaná a

žalovaný za ňu dostal z poisťovne sumu 12.000,- Sk (t.j. 398,33 eur). Potvrdila iba existenciu 2 starých
Škodoviek a ich predaj žalovaným avšak max. za 3.000,- Sk (t.j. 99,58 eur). Vzhľadom na uvedené
predmetné vozidlo ŠKODA Forman súd zahrnul do BSM, pretože bez pochybností nebolo preukázané,
že bolo zakúpené len z výlučných prostriedkov žalovaného (poistka platená počas manželstva) a tedapatrí do BSM. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol predaj vozidla ŠKODA Forman bez
súhlasu žalobkyne neplatným právnym úkonom, preto bolo toto vozidlo predmetom vyporiadania BSM
v zostatkovej hodnote nie 3,- eur podľa kúpnej ceny, ale vo výške 150,- eur, za ktorú po oprave za

minimum predala svedkyňa T. K. vozidlo, čo skôr zodpovedalo jeho reálnej trhovej cene. K 3/ RENAULT
Megane žalobkyňa tvrdila, že vozidlo bolo zakúpené dňa 12.1.2006 za 150.000,- Sk (t.j. 4.979,09 eur) zo
spoločných prostriedkov. Trvala na tom, že nemohlo byť kúpené z predaja záhradnej chatky žalovaného
v E. zo dňa 18.04.2002 (t.j. počas manželstva), pretože by si ich žalovaný určite neuložil na 4 roky na
kúpu vozidla a podľa nej išli tieto peniaze na rekonštrukciu domu žalovaného. Podľa písomnej kúpnej

zmluvy vozidlo RENAULT žalovaný kúpil dňa 13.1.2006 za upravenú kúpnu cenu dňa 21.2.2006 vo
výške100.000,-Sk(t.j.3.319,39eur) apodľajehotvrdenízpeňazízapredajzáhradnejchatkyvE.vroku
2002. Pôvod peňazí na kúpu vozidla bol medzi stranami sporný a žalovaný bez pochybností nepreukázal
svoje tvrdenia o výlučnom vlastníctve vozidla, preto v zmysle § 145 ods. Občianskeho zákonníka vozidlo
patrí do BSM. Zo všetkých vyjadrení strán sporu súd bol v poradí 1. rozsudku názoru /nesprávneho,
lebo strany sporu potvrdili zhodne, že výplata sestry išla z ich BSM/, že žalovaný zrejme z kúpnej

ceny 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur) z predaja svojej záhradnej chaty v Chrástí dňa 18.4.2002 vyplatil
dedičský podiel svojej sestre dňa 19.4.2002. Podľa písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2006 žalovaný
v tento deň predal vozidlo RENAULT autobazáru AAA v Žiline za kúpnu cenu 90.000,- Sk (t.j. 2.987,45
eur) a podľa formulárovej zmluvy č.l. III. predávajúci - žalovaný potvrdil prevzatie tejto kúpnej ceny v
hotovosti. Podľa Výdajového pokladničného bloku zo dňa 14.7.20016 žalovaný prevzal sumu 90.000,-

Sk za predaj RENAULT Megane a pod tým je uvedené: OPEL ASTRA K Podľa kúpnej zmluvy zo dňa
13.7.2006 žalovaný v autobazáre AAA Žilina kúpil vozidlo OPEL ASTRA EČ: K za kúpnu cenu 121.999,-
Sk (t.j. 4.049,62 eur). Keďže v čase rozvodu manželstva strán sporu vozidlo bolo predané a žalobkyňa
nežiadala vozidlo zahrnúť do vyporiadania, súd ho nezaradil a nevyporiadal v rámci BSM. K 2/ OPEL
Astra žalobkyňa uviedla, že patrí do BSM, bolo zakúpené podľa zmluvy dňa 13.7.2006 za 128.000,-

Sk (t.j. 4.248,82 eur), neskôr tvrdila za 121.999,- Sk (t.j. 4.049,62 eur) zo spoločných prostriedkov, čo
však ničím nepreukázala (takéto dôkazné bremeno ani nemá). Vozidlo žalovaný predal v máji 2008
po rozvode manželstva za 110.000,- Sk (t.j. 3.651,33 eur). Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného, že
OPEL Astra kúpil z predaja vozidla RENAULT Megane, pretože kúpna cena za RENAULT vo výške
90.000,- Sk bola podľa zmluvy vyplatená na druhý deň po kúpe vozidla OPEL. Žalovaný tvrdil, že vozidlo

OPEL Astra nepatrí do BSM, pretože bolo používané pre účely podnikania a kúpil ho z predaja vozidla
Renault Megane a toto kúpil z predaja svojej záhradnej chaty v Chrástí. Stále tvrdil, že vozidlo RENAULT
Megane a OPEL Astra bolo predané a kúpené v jeden deň a OPEL Astra kúpil z predaja RENAULTA vo
výške 90.000,- Sk, ktoré súd považoval za patriace do BSM a z našetrených peňazí vo výške 32.000,-
Sk (t.j. 1.062,21 eur). Žalovaný bez pochybností nepreukázal, že uvedené „našetrené“ peniaze boli jeho

výlučnými prostriedkami (čo bolo jeho dôkazné bremeno), preto ich súd posúdil ako spoločné peniaze z
BSM a z toho dôvodu vozidlo OPEL Astra zahrnul do BSM. Neskôr žalovaný tvrdil, že OPEL Astra kúpil
z peňazí, ktoré mu vrátila p. X. dňa 20.9.2006 vo výške 45.311,- Sk a dňa 30.10.2006 vo výške 5.882,-
Sk, ktoré previedol na svoj účet v dňoch 9.11. a 9.11.2006. Súd na tieto tvrdenia neprihliadol, pretože
OPEL Astra bol podľa kúpnej zmluvy kúpený dňa 13.7.2006, teda pred dňom vrátenia uvedených súm

p. X.. Podľa písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2006 žalovaný v tento deň predal vozidlo RENAULT
autobazáru AAA v Žiline za kúpnu cenu 90.000,- Sk a podľa formulárovej zmluvy č.l. III. predávajúci
žalovaný potvrdil prevzatie tejto kúpnej ceny v hotovosti. Podľa Výdajového pokladničného bloku zo dňa
14.7.20016 žalovaný prevzal sumu 90.000,- Sk za predaj RENAULT Megane a pod tým je uvedené:
OPEL ASTRA K Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 13.7.2006 žalovaný v autobazáre AAA Žilina kúpil vozidlo

OPEL ASTRA EČ: K za kúpnu cenu 121.999,- Sk. Z Výdajového pokladničného bloku zo dňa 14.7.2006,
kde sa uvádzajú obe vozidlá RENAULT i OPEL vyplýva, že v skutočnosti mohlo dôjsť k situácii, tvrdenej
žalovaným, že k predaju a kúpe oboch vozidiel došlo v jeden deň napriek uvedeným dátumom a zrejme
došlo k započítaniu kúpnych cien v rámci jedného autobazáru AAA v Žiline. Z tohto potom vyplýva,
že žalovaný kúpil vozidlo OPEL z kúpnej ceny za predaj RENAULTu za 90.000,- Sk, ktoré však súd

považuje za celé patriace do BSM a k tomu doplatenej sumy 32.000,- Sk z „našetrených“ prostriedkov
žalovaného, ktoré súd považoval podľa vyššie uvedeného za tiež patriace do BSM, teda i vozidlo OPEL
Astra patrí do BSM strán sporu. Toto vozidlo podľa znaleckého posudku č. 1/2016 nebolo majetkom
živnosti žalovaného, ale majetkom žalovaného a používal ho aj pre účely živnosti a aj pre súkromné
účely.Žalovanýtvrdil,ževozidlopredalporozvodebezsúhlasužalobkyneatodňa12.5.2008za65.000,-

Sk (t.j. 2.157,60 eur), avšak písomnú kúpnu zmluvu nepredložil, ani dôkaz o výške vyplatenej kúpnej
cene. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol predaj vozidla OPEL Astra bez súhlasu žalobkyne
neplatným právnym úkonom, preto bolo toto vozidlo predmetom vyporiadania BSM. Súd vychádzal zhodnoty vozidla podľa znaleckého posudku vo výške 3.031,- eur vrátane 20% DPH, pretože žalovaný
nepredložil žiadny dôkaz nevzbudzujúci pochybnosti o výške kúpnej ceny získanej z predaja vozidla.

7. Žalovaný podaním zo dňa 24.9.2015 ako aj zo dňa 31.08.2017 (na č.l. 847 súdneho spisu) žiadal
zahrnúť do BSM a vyporiadať ešte ďalšie hnuteľné veci. Žalobkyňa poprela existenciu týchto vecí,
trvala na svojom tvrdení, že si priniesla svoje vybavenie domácností a nevedela presne rozčleniť veci
do skupiny BSM a jej výlučného vlastníctva. Žalovaný tvrdil, že všetky veci zobrala žalobkyňa i s
nadobúdacími dokladmi a nevedel rozčleniť jednotlivé veci do skupiny patriacich vecí do BSM a do

výlučného vlastníctva žalobkyne. Na návrh žalovaného súd vypočul k týmto skutočnostiam svedkov.
Svedok M. V., známy žalovaného, uviedol, že bol v dome strán sporu aj počas ich manželstva, aj po
rozvode ich manželstva. K zoznamu hnuteľných vecí zo dňa 31.08.2017 nevedel uviesť, z akých peňazí
boli kúpené, na väčšinu vecí si nepamätal, či ich videl pri návšteve žalovaného. Pamätal si, videl len
rýchlovarnú kanvicu, strojček na strihanie vlasov, možno 2 ks PVC lavóry, nejaké kávové šálky, ratanové
kreslo, nočné stolíky, nástenné hodiny veľký televízor v predsieni, bicykel trojkolku, chladničku, práčku.

Videl aj dielenské ručné náradie v dielni žalovaného a tento sa mu pochváli, že veľkú časť náradia mu
zanechal dedo, ale nehovoril, ktoré si kúpil on. Svedok T. V., žalovaného kamarát, uviedol, že v r. 2007
prišiel bývať resp. iba prespávať k žalovanému ako výpomoc, ale chalupa už bola prázdna. Videl v
dome kuchynskú linku, šporák. V obývačke nebolo nič, ani v kuchyni, nevedel, čo bolo v garáži alebo
v pivnici. Nepamätal si, či na oknách boli záclony, závesy alebo žalúzie. Svedok si priniesol svoje veci.

SvedkyňaD.F.,neteržalovaného,uviedla,žechodilakstranámsporupravidelnenanávštevy,ažkýmsa
nerozviedli. V kuchyni videla okrem skriniek aj špinavé poháriky alebo šálky. Videla v kuchyni veci, ktoré
neboli v skrinke a to šálky, poháriky, tanieriky, príbory. Svedkyňa sa nepýtala strán sporu z akých peňazí
zakúpilizariadeniekuchyne,nevedelazakých.Onanepomáhalažalobkyniprisťahovanísazospoločnej
domácnosti, ona ani nevedela, že žalobkyňa odchádza. Keď sa žalobkyňa odsťahovala, žalovaný jej to

telefonicky oznámil s tým, že dom je prázdny, veci zobrala žalobkyňa a ona sa tam bola pozrieť, dom
bol prázdny. Keďže mali malé dieťa a žili tam 5 rokov, bola tam chladnička, mikrovlnka, šporák, varná
kanvica, robot kuchynský, taniere, lyžičky, vidličky, šálky, v obývačke boli dva gauče, nejaké kreslo,
knižnica, veľký televízor, nejaká veža na hranie a takisto ďalšie dve izby boli zariadené. Boli tam knižky,
nejaké obrazy, hračky pre dieťa, izbové kvety, asi ako v bežnej domácnosti. Zo zoznamu hnuteľných vecí

žalovaného zo dňa 31.08.2017 videla tieto veci: hriankovač, rýchlovarná kanvica, kuchta, fén, teflónové
panvice 4 ks, servírovacie podnosy 3ks, porcelánové misy 2 ks, možno 2 PVC lavóry, PVC vedrá, kôš na
smeti, kôš na prádlo, šalátové misy 6 ks, kávová súprava, čajová súprava, V krájač, strúhadlo na uhorky
v linke, krájač na vajíčka, nožnice, príbory, kuchynské nože a naberačky, drevené varechy v šuflíku, sitko
na cestoviny, závesné kuchynské náradie, poháre na stopke, poháre na limonádu, otvárač na konzervy

a víno v šuflíku, dózy na potraviny v kuchynskej linke, doska na mäso, tĺčik na mäso, lis na cesnak a
škrabka na zemiaky, pekáče, valček na cesto v šuflíku, stojan na nože, antikórový držiak na časopisy,
ratanový košík na dáždniky, dáždniky, sušiak na prádlo, stojanová lampa, rádioubudík, nočné stolíky,
nosiče DVD a CD so stojanom, veľký TV, dielenské ručné náradie v pivnici, bicykel- trojkolka. Svedkyňa
nevedela uviesť, z akých peňazí boli kúpené tieto veci. Svedkyňa uviedla, že keďže pred uzatvorením

manželstva tam žila babka, teda matka žalovaného, domácnosť bola kompletne zariadená, pretože tam
táto žila roky, takže boli tam nejaké spotrebiče, zostali tam po nej drevené varešky, mlynčeky, tĺčik na
mäso, mlynčeky neviem na čo. Takisto náradie, o ktorom sa vyjadrovala z tej pivnice, patrilo jej dedkovi,
asi aj vŕtačka, skrutkovač. Pneumatické búracie kladivo nie, to kúpil žalovaný, ale neuviedol, čo sa s
kladivom stalo. Nemala vedomosť o tom, že by žalovaný vyplácal jej (svedkyninu) matku z dedičstva.

8. Žalobkyňa sa v žalobe ďalej domáhala vyporiadania investícii jedného z manželov do výlučného
vlastníctva jedného z manželov (žalovaného). Súd poukazuje na to, že podľa § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku

vynaložilo na jeho samostatný majetok. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v rámci vyporiadania
BSM sa nevyporiadavajú investície z výlučných prostriedkov jedného z manželov (nadobudnutých napr.
darom od rodičov, našetrených pred uzavretím manželstva, získaných dedením a pod.) do výlučného
vlastníctva druhého manžela, v danom prípade do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného v jeho
výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa tvrdila, že rekonštrukcia domu žalovaného trvala od 31.5.2000 do

polovice roka 2006 a jej matka im obom poslala poštovou poukážkou sumu 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39
eur), pričom išlo o dar pre ňu na dorobenie domu, pričom neuviedla, čo konkrétne sa z týchto peňazí
kúpilo. Žalovaný poprel tento dar ako aj existenciu týchto peňazí. Bez ohľadu na pravdivosť týchto
tvrdení, keďže išlo o dar či už obom stranám sporu alebo len žalobkyni, podľa § 143 Občianskehozákonníka tieto prostriedky nepatria do BSM, teda išlo by o investíciu výlučných prostriedkov jedného z
manželov - žalobkyne do výlučného vlastníctva druhého z manželov - žalovaného, čo nie je podľa § 150
Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania BSM. Súd preto nevyporiadaval tieto investície, ale

iba investície, o ktorých bolo bez pochybností preukázané, že boli uhradené zo spoločných prostriedkov
stránsporualebozospoločnéhoúverupočasichmanželstva.Žalovanýtvrdil,žejehomatkamudarovala
(bez svedkov) sumu 40.000,- Sk (t.j. 1.327,76 eur) na nákup dreva na strechu, čo však žalobkyňa
poprela. Uznala iba dlh žalovaného vo výške 35.000,- Sk (t.j. 1.161,79 eur) z pôžičky jeho matke na
opravu strechy na dome, ktorú nesplatil, pretože jeho matka zomrela. Túto sumu 40.000,- Sk i 35.000,-

Sk súd podľa vyššie uvedeného právneho názoru súd nevyporiadal v rámci BSM, pretože išlo o výlučné
prostriedky žalovaného do výlučného vlastníctva žalovaného, bez ohľadu na pravdivosť týchto tvrdení.
Tak isto nepatrí do BSM ani žalovaným uvedený dar vo forme medenej elektroinštalácie od švagra Q. T.
(t.č. nebohého). Žalovaný tvrdil, že prístrešok (altánok) na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
postavil z materiálu, nachádzajúceho sa v dome, teda nepatriaceho do BSM, preto súd v poradí 1.
rozsudku nepovažoval tento altánok za vec patriacu do BSM a nevyporiadaval ho. Na pojednávaní

dňa 05.05.2021 strany sporu zhodne uviedli, že drevo na altánok na pozemku žalobkyne pochádzal
z dreva, ktorý zaplatila matka žalovaného (na strechu), zo spoločných peňazí z BSM bola hradená
konštrukcia asi za 5.000,- Sk (t.j. 165,97 eur) a šamotové platničky do krbu za 200,- Sk (t.j. 6,64 eur). Súd
vyporiadal túto investíciu z BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne spolu vo výške 172,61 eur podľa §
150 Občianskeho zákonníka. Žalovaný na začiatku sporu tvrdil, že pozemky pod jeho domom nadobudla

do výlučného vlastníctva žalobkyňa zámenou pozemkov jeho matky za byt žalobkyne, pričom rozdiel v
zamieňaných veciach vo výške 59.000,- Sk (t.j. 1.958,44 eur) v neprospech jeho matky bol spočiatku
považovaný za dar jeho matky im obom resp. jeho rodine, ale až neskôr po nedorozumeniach výlučným
dlhom žalobkyne jeho matke resp. jej dedičom. Obe strany sporu zhodne uviedli, že z prostriedkov BSM
vyplatili sumu 50.000,- Sk (t.j. 1.659,70 eur) sestre žalovaného P. T. v r. 2002 za jej spoluvlastnícky

podiel 1/12-na z rodinného domu žalovaného a sumu 50.000,- Sk ako jej dedičský podiel z pozemku
pod domom, patriaci pôvodne matke žalovaného. K týmto 2 vyplateným sumám po 50.000,- Sk boli súdu
predložené a pripojené nasledovné listinné dôkazy:
- podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.09.1998 notárky JUDr. Ľubice Bičanovej sp. zn. D 1942/97,
1Dnot 174/97-29 po poručiteľovi Q. D., nar. r. XXXX, zomr. v r. XXXX, otcovi žalovaného na základe

dedičskej dohody zdedili (starý) rodinný dom bez pozemku v k.ú. S. v hodnote 427 355,- Sk poručiteľove
deti a to žalovaný v 11/12-inách a P. T. v 1/12-ine a to bezodplatne voči ostatným dedičom, nakoľko
títo výplatu nežiadali, pričom žalovaný sa zaviazal zriadiť svojej matke P. D. právo bezplatného užívania
rodinného domu a zároveň žalovaný prevzal pohľadávku pozostalej manželky z titulu vyporiadania BSM
vo výške 213.677,- Sk ako aj neuhradené pohrebné trovy vo výške 18.983,- Sk. Okrem uvedených 2

detí ďalšími deťmi po poručiteľovi boli Y.a V., B. C. rod. D., neb. V. D., zomr. r. XXXX a po ňom boli
dedičia 2 deti.
- v Zmluve o predaji dedičského podielu zo dňa 25.06.2000 sa doslovne uvádza, že T. P., rod. D., rod.
č. ...., bytom ..... odpredáva svoj dedičský podiel za cenu 100 000,- Sk svojmu bratovi Q. D., rod. č. ...,
bytom ... za nasledujúcich podmienok:

- 50 000,- Sk v hotovosti jej dá pri prevode dedičského podielu, ďalších 50 000,- Sk jej dá pri nadobudnutí
pozemku, či kúpou alebo darovaním do osobného vlastníctva, najneskôr do konca roku 2002.
- 50 000,- Sk prevzatých za prítomnosti svedkov pri prevode podielu a to strán sporu a P. T. s manželom
Q. s vlastnoručnými podpismi.
- v darovacej zmluve zo dňa 14.06.2000, ktorá bola zavkladovaná dňa 17.05.2002 pod V 2046/00 sa

uvádza, že P. T. darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel 1/12-inu na rodinnom dome súp. č.
152 na parc. č. 192, zapísaného na LV č. 146 v k.ú. Hanzlíková, pričom vola uvedená cena darovanej
nehnuteľnosti vo výške 33.837,- Sk.
- v Zámennej zmluve zo dňa 14.09.2001 sa uvádza, že žalobkyňa vymenila svoj byt vo výlučnom
vlastníctve v hodnote 248 600,- Sk za pozemky matky žalovaného parc. č. 193 a 194 v k.ú. Hanzlíková

v hodnote 308 385,- Sk pod a pri rodinnom dome žalovaného. V tejto zmluve nie je žiadna zmienka či
by sa mal vyrovnať tento rozdiel v hodnotách a akým spôsobom.
- v Potvrdení o zrieknutí sa dedičského podielu zo dňa 23.04.2002 P. T. potvrdila svojim podpisom, že
sa zrieka dedičského podielu z bytu vo vlastníctve svojej matky P. D. v prospech svojho brata Q. D.-
žalovaného.

- v Dodatku zo dňa 19.04.2002 ku Zmluve o predaji dedičského podielu zo dňa 25.06.2000 P. T. potvrdila,
že sa zrieka dedičského podielu z bytu vo vlastníctve svojej matky P. D. Trenčín, M. XX v prospech
svojho brata Q. D. - žalovaného.- podľa Oznámenia o úmrtí matka žalovaného P. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX a poslednou jej adresou
trvalého bydliska bol C., M. XX. V dedičskom konaní sp. zn. 26D/1107/2007 bola predmetom dedenia
iba hotovosť vo výške 10.000,- Sk a pohrebné trovy.

- v rozvodovom spise strán sporu a ani v písomnom vyjadrení k žalobe sa žalovaný nedomáhal
od žalobkyne úhrady sumy necelých 60 000,- Sk ako rozdielu v zamenených nehnuteľnostiach medzi
žalobkyňou a matkou žalovaného.
- žalovaný tvrdil, že tento rozdiel v hodnotách nehnuteľností bol spočiatku darom jeho matky im obom,
jeho rodine a až po zhoršení vzťahov medzi nimi mala žalobkyňa vrátiť jeho matke alebo po jej smrti

dedičom tento rozdiel.

9. Z uvedených listín a ich časového sledu bez pochybností vyplýva, že sestra žalovaného P. T., ktorá
bola vážne chorá a chcela ešte použiť peniaze z dedičstva po matke ešte pred smrťou matky, najskôr
uzavrela 2-strannú dohodu so svojim bratom - žalovaným, ktorou mu „odpredala" (t.j. prenechala) svoj
dedičský podiel po ich matke za cenu 100 000,- Sk a to tak, že dňa 25.06.2000 jej žalovaný vyplatil

sumu 50.000,- Sk a dňa 19.04.2002 sumu 50.000,- Sk z podielu na byte ich matky a zároveň P. T.
darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel 1/12-inu na jeho rodinnom dome. Je nepochybné, že
P. T. "predala" svoj dedičský podiel na pozemku pod domom v roku 2000, kedy pozemok vlastnila ešte
matka žalovaného a žalovaný sa zároveň zaviazal jej túto sumu vyplatiť, avšak zámenná zmluva medzi
žalobkyňou a matkou žalovaného, ktorú zabezpečoval žalovaný, bola uzavretá dňa 14.09.2001. Z tohto

ako aj vyjadrenia žalovaného nepochybne vyplýva, že v čase uzatvárania zámennej zmluvy účastníci
tejto zmluvy a to žalobkyňa a matka žalovaného vôbec neriešili rozdiel v hodnotách zamieňaných
nehnuteľnostiach podľa znaleckých posudkov a v čase nadobudnutia pozemkov žalobkyňou to žalovaný
považoval za dar a neriešil resp. sa nedomáhal vyplatenia tohto rozdielu od žalobkyne ani v rozvodovom
konaní. Z tohto súd považoval za nepochybné, že žalobkyňa nadobudla predmetné pozemky do svojho

výlučného vlastníctva a tak isto aj žalovaný do svojho výlučného vlastníctva darovaním spoluvlastnícky
podiel 1/12-ina na svojom rodinnom dome. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že 2 sumy po 50 000,-
Sk boli vyplatené z ich BSM P. T. a to jednak za 1/12-inu rodinného domu žalovaného a jednak za
prípadný dedičský podiel na pozemkoch, ktoré pôvodne vlastnila matka žalovaného a P.y T. z dôvodov,
ako uviedli obe strany sporu. Týmto došlo fakticky (nie pri uzatváraní nadobúdacích právnych úkonov) k

poskytnutiu resp. vyplateniu sumy 50 000,- Sk z BSM na výlučný majetok žalovaného a sumy 50 000,- Sk
z BSM na výlučný majetok žalobkyne (zrejme, aby bol pokoj so sestrou P. T., ako naznačila žalobkyňa)
a súd obe sumy vyporiadal ako investície z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov podľa §
150 Občianskeho zákonníka. Keď išlo u oboch strán sporu o rovnaké sumy s rovnakými povinnosťami
výplaty 1/2-ce z titulu vyporiadania, tieto sa navzájom dali počítať a s výsledkom 0,- eur povinnosti

výplaty každej strany. Vzhľadom na nesporné tvrdenie žalovaného o „dare“ matky ohľadne cenového
rozdielu nehnuteľností v čase nadobudnutia nehnuteľností zámennou zmluvou, neriešenia povinnosti
úhrady tohto rozdielu hodnôt žalobkyňou, skutočnosťou, že matka žalovaného nedostala prázdny byt ,
ale s určitým zariadením, teda ďalšou znalcom neocenenou hodnotou, súd neprihliadol a nestotožnil
sa s právnym názorom právnych zástupcov žalovaného ohľadne tvrdenia, že predmetné pozemky by

mali patriť do BSM strán sporu. Tento právny názor resp. požiadavku nezniesol samotný žalovaný,
ale až neskôr jeho právny zástupcovia v priebehu tohto súdneho konania. Ak by mala platiť právna
konštrukcia právnych zástupcov na pozemky získané žalobkyňou, tak potom by 1/12-ina rodinného
domu žalovaného mala patriť do BSM, avšak tohto sa už bez vysvetlenia právni zástupcovia žalovaného
nedomáhali. Prinajmenšom by sa takýmto spôsobom narušila ústavná rovnosť práv strán sporu.

10. Súd považoval za bez pochybností preukázané investície zo spoločných prostriedkov strán sporu
do výlučného vlastníctva žalovaného (jeho domu) nasledovné investície:
a) rekonštrukcia podlahy vo výške 20.120,- Sk (t.j. 667,86 eur) podľa dodacieho listu č. 2003/063 zo
dňa 28.6.2003 (č.l. 84 spisu), ktorá bola zaplatená zo spotrebiteľského ČSOB úveru zo dňa 9.7.2003

na uvedenú sumu 20.120,- Sk na základe dodacieho listu (č.l. 82) a celý úveru bol splatený počas
manželstva zo spoločných prostriedkov, čo nebolo medzi stranami sporné,
b) rekonštrukcia strechy- plech s prísl. vo výške 47.793,10 Sk (t.j. 1.586,44 eur) podľa faktúry č. 7/2004
zo dňa 3.9.2004 (č.l. 58-59, 188 spisu), uhradená z úveru z roku 2004 z ČSOB, z ktorého asi polovicu
žalovaný uhradil po rozvode manželstva, čo strany sporu nenamietali. Podľa vyjadrenia ČSOB (č.l.

833 spisu) na úver žalovaného zo dňa 17.9.2004, z ktorého bola uhradená faktúra na sumu 47.793,-
Sk (t.j. 1.586,44 eur) na kúpu plechu s prísl. na strechu jeho domu bola počas manželstva celkovo
uhradená suma 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur). Keďže išlo o úver iba na meno žalovaného, súd
tento úver nevyporiadaval v rámci širšieho vyporiadania BSM strán sporu, ale vyporiadal iba celkovúsumu mesačných splátok zaplatených počas manželstva stranami zo spoločných prostriedkov vo výške
41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur) ako investície z BSM strán do výlučného majetku - domu žalovaného,
c) rekonštrukcia kúpeľne a WC (umývadlo, dlažba, bidet, WC s príl. ) v celkovej výške 1.875,18 eur

podľa pokladničných dokladov (č.l. 837-845 spisu),
d) rekonštrukcia kúrenia, 2 ks. rebrové radiátory s ventilom v celkovej výške 2.926,- Sk (t.j. 97,13 eur)
podľa pokladničného dokladu zo dňa 5.9.2000 (č.l. 185), čo strany sporu uznali,
e) rekonštrukcia kúrenia - bytový termostat vo výške 1.500,- Sk (t.j. 49,79 eur) podľa dodacieho listu zo
dňa 12.10.2000 na meno žalovaného (č.l. 187 spisu), ktoré strany nenamietali,

f) doklady na č.l. 189 spisu a zvyšné doklady z č.l. 836-847 spisu na stavebný materiál sú bez uvedenia
mena kupujúceho, žalovaný popieral kúpu stavebného materiálu, preto súd k dokladom neprihliadol,
pretože bez pochybností nepreukazujú, že boli použité spoločné prostriedky z BSM na výlučný majetok
žalovaného (mohlo ísť aj bločky inej osoby, keďže sú bez mena),
g) zabudovaná skriňa Roldor do detskej izby vo výške 22.847,- Sk (t.j. 758,38 eur) podľa zákazkového
listu zo dňa 9.9.2002 (č.l. 196 spisu), čo strany sporu uznali.

11. Súd považoval za bez pochybností preukázané investície zo spoločných prostriedkov strán sporu
do výlučného vlastníctva žalobkyne (do drobných stavieb na jej pozemku, ktorý predala) nasledovné
investície: a) konštrukcia na altánok za 5.000,- Sk (t.j. 165,97 eur) a šamotové platničky do krbu za
200,- Sk (t.j. 6,64 eur), celkom spolu 172,61 eur. Uvedenými investíciami z BSM strán do výlučného

vlastníctva domu žalovaného došlo k zhodnoteniu domu žalovaného, na čo sa podľa ustálenej judikatúry
neprihliada, vložené investície sa nezvyšujú o toto zhodnotenie a tak isto sa ani nevyporiadavajú vo
výške zvýšenia trhovej hodnoty domu tak , ako je to pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k
tomu súd vyporiadaval iba skutočne vložené a preukázané finančné prostriedky zo spoločných peňazí
podľa bodov a) až g) v celkovej sume 4.830,90 eur (= 667,86 + 1.382,56 + 1.875,18 + 97,13 + 49,79 +

58,38). Investíciami z BSM strán sporu vo výške 172,61 eur došlo k zhodnoteniu výlučného vlastníctva
žalobkyne (pozemku) a súd túto sumu vyporiadal. Predmetom vyporiadania BSM strán sporu boli ďalej
nasledovné finančné prostriedky na ich účtoch i zrušených účtoch a ich spoločné dlhy ku dňu rozvodu
ich manželstva: a) (č.l. 228 spisu) zostatok na bežnom účte žalovaného č. 311323173/7500 vo výške
1.657,55 eur, čo nebolo medzi stranami sporné, b) (č.l. 225 spisu) odkupná hodnota investičného

životného poistenia žalovaného č. 72427974 vyplatená žalovanému v hodnote ku dňu rozvodu vo výške
485,57 eur a odkupná hodnota detského investičného poistenia č. 72836785 vyplatená žalovanému v
hodnote ku dňu rozvodu vo výške 149,40 eur, čo nebolo medzi stranami sporné, c) celková suma
poistného zaplateného zo spoločných prostriedkov na úrazové poistenie žalobkyne vo výške 171,28
eur, ktoré uznali obe strany sporu, d) ( č.l. 833 spisu) zostatok na účte žalobkyne IBAN SK86 1100

0000 0026 1988 1947 ku dňu rozvodu vo výške 10.585,69 Sk ( 351,38 eur), čo nebolo medzi stranami
sporné, e) (č.l. 833 spisu) podľa vyjadrenia ČSOB na úver žalovaného zo dňa 17.9.2004, z ktorého bola
uhradená faktúra na sumu 47.793,- Sk (t.j. 1.586,44 eur) na kúpu plechu s prísl. na strechu jeho domu
bola počas manželstva celkovo uhradená suma 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur). Keďže išlo o úver iba
na meno žalovaného, súd tento úver nevyporiadaval v rámci širšieho vyporiadania BSM strán sporu, ale

vyporiadal iba celkovú sumu mesačných splátok zaplatených počas manželstva stranami zo spoločných
prostriedkov vo výške 41.651,14 Sk (t.j. 1.382,56 eur) pri vyporiadavaní investícií do domu žalovaného.
Ďalšie účty a spoločné úvery strany sporu nežiadali vyporiadavať.

12. Súd vykonal vyporiadanie BSM nasledovne: hnuteľné veci súd prikázal tomu zo strán sporu, ktorý

mal konkrétnu vec v užívaní od rozvodu manželstva. Hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM
prikázaných žalobkyni je v celkovej výške 853,93 eur (= 491,93 eur + 362 eur) a hodnota hnuteľných
vecí prikázaných žalovanému v zostatkovej hodnote 123,78 eur (= 102,78 eur + 21,- eur). Polovičný
podiel strán sporu z celkovej hodnoty je (977,71 eur :2=) 488,35 eur. Žalobkyni boli prikázané veci v
hodnote 853,93 eur, teda je povinná zaplatiť žalovanému rozdiel v prevzatých hodnotách nad polovičný

podielvovýške(853,93-488,35=)365,58eur.Ďalšiehnuteľnéveci,uvedenéžalovanýchvpodanízodňa
31.08.2014 (na č.l. 848 súd. spisu) súd nezahrnul do BSM strán sporu, pretože nebolo bez pochybností
zistené, ktoré z týchto vecí patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré si doniesla zo svojho bytu
z čias pred uzavretím manželstva, ktoré veci pochádzali od matky žalovaného, ktorá v dome bývala
a ktoré strany sporu kúpili. Súd vyporiadal z hnuteľných vecí len tie, ktoré neboli sporné tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku. K hnuteľným veciam patrí do BSM aj osobné motorové vozidlo
zn. OPEL ASTRA 1.6, e.č.: TN-XXXCC v zostatkovej hodnote ku dňu rozvodu manželstva vo výške
3.031 eur s DPH a vozidlo ŠKODA FORMAN v zostatkovej hodnote 150,- eur. Keďže tieto vozidlá
žalovaný predal po rozvode manželstva bez súhlasu žalobkyne, súd vyporiadal iba ich hodnotu tak, akoby ich prikázal žalovanému a zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni polovicu z tejto hodnoty vo
výške 1.590,50 eur (=3.031+150/:2). Súd zistil hodnotu vložených investícií zo spoločných prostriedkov
strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného - jeho rodinného domu z predložených pokladničných

dokladovavyjadrenístránsporu.Podľavyššieuvedenýchzásadpodľa§150Občianskehozákonníkasa
vyporiadavajú skutočne vložené investície. Tie boli zistené bez pochybností len podľa bodov a), b), c), d),
e)ag)spoluvovýške4.830,90eur (=667,86+1.382,56+1.875,18+97,13+49,79+758,38).Polovičný
podiel predstavuje sumu 2.415,45 eur, ktorú musí žalovaný zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých
hodnotách. Výška vložených investícii zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalobkyne

bola 172,61 eur, polovičný podiel z toho vo výške 86,31 eur musí žalobkyňa vyplatiť žalovanému ako
rozdiel v prevzatých hodnotách. Zostatky na účtoch a dlhy súd vyporiadal tak, že žalobkyni prikázal
úrazové poistenie, z ktorého bolo z BSM zaplatené spolu 171,28 eur, zostatok na jej účte vo výške
351,38 eur, celkom spolu 522,66 eur, z toho polovičný podiel je 261,33 eur, ktorý musí žalobkyňa zaplatiť
žalovanému ako rozdiel v prevzatých hodnotách nad svoju polovicu. Žalovanému prikázal zostatok na
jeho bežnom účte vo výške 1.657,55 eur, odkupnú hodnotu investičného životného a detského poistenia

vo výške 485,57 eur + 149,40 eur, spolu vo výške 2.292,52 eur, z toho polovičný podiel je 1.146,26
eur, ktorý musí žalovaný zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách nad svoju polovicu. Súd
zistil aj hodnotu živnosti žalovaného ku dňu rozvodu manželstva podľa znaleckého posudku č. 1/2016
vo výške 1.657,55 eur. Podľa obsahu a záveru tohto znaleckého posudku táto hodnota predstavuje
zostatok na bežnom účte žalovaného vo výške 1.657,55 eur, ktorá však už bola vyporiadaná vyššie.

Súd túto hodnotu teda nevyporiadal znovu, pretože by išlo o duplicitné vyporiadanie. Po sumarizácii
žalobkyňa vyplatí žalovanému z hnuteľných vecí sumu 365,58 eur, žalovaný vyplatí žalobkyni z 2
motorových vozidiel sumu 1.590,50 eur, žalovaný vyplatí žalobkyni z investícií sumu 2.415,45 eur,
žalobkyňa vyplatí žalovanému z investícií sumu 86,31 eur, žalobkyňa vyplatí žalovanému z účtov sumu
261,33 eur, žalovaný vyplatí žalobkyni z účtov sumu 1.146,26 eur. Žalobkyňa vyplatí žalovanému spolu

sumu 713,22 eur (= 365,58+261,33 + 86,31), žalovaný vyplatí žalobkyni spolu sumu 5.152,21 eur
(=1.590,50+2.415,45+1.146,26) a po vzájomnom započítaní zostáva iba povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 4.438,99 eur (= 5.152,21- 713,22) ako rozdiel v prevzatých hodnotách nad polovičný
podiel. Podľa § 259 a § 262 ods. 2 CSP súd zaviazal strany sporu každého v polovici (50%) k náhrade
trov konania štátu, ktoré pozostávali z vyplatenej znaleckej odmeny z rozpočtových prostriedkov súdu vo

výške 1.543,16 eur a k náhrade vecných nákladov za správy z bánk. O náhrade trov konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu,
že každý nadobudol polovicu z vecí patriacich do BSM tak, ako žiadal a návrhom na spôsob rozdelenia
nie je súd viazaný.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal,
že súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalovaného na jeho škodu, ignoroval argumentáciu
žalovaného, negoval fakty a rozhodol bez presvedčivého, právne plausibilného vysvetlenia a bez
objasnenia odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Poukázal na čl. 2 ods. 1,2,3 CSP,
právnu istotu v zmysle nálezu Ústavného súdu S SR sp. zn. II. ÚS 108/2004 z apríla 2004 : „... keď

napadnuté rozhodnutie súdu trpí vnútornými rozpormi a pri skutkových a právnych záveroch prišlo k
zjavným omylom alebo k uvedeniu skutočností, ktoré sú v zrejmom rozpore s podstatou základného
práva na súdnu ochranu, treba dospieť k úsudku o porušení základného práva na spravodlivý
proces, a to už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti pred ÚS SR ...“. Zdôraznil, že rozhodnutie
je nezákonné, protiústavné, keď žalovanému bolo znemožnené uplatňovať voči žalobkyni svoje

práva, žalovanému sa postupom prvostupňového súdu (v opakovanom procese) odňala možnosť konať
pred súdom, lebo súd nerozhodoval súladne s právom účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý
proces, nezohľadnil verifikovateľne správne argumenty žalovaného a nevysporiadal sa s faktograficky
i právne korektnými dôkazmi predkladanými a produkovanými pred súdom zo strany účastníkov.
Poukázal na ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP, teda nedostatočné odôvodnenia rozsudku, čím došlo k

porušeniu práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Hoci judikatúra tohto
ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija, resp. Rita Hiro Balani
versus Španielsko, Application no. 18064/91; Anastasios Georgiadis versus Grécko, Application no.
21522/93; Higgins et. al., Application no. 20124/92, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. I. ÚS 114/08-52 z 12. 06. 2008, Fritz Neumeister v. Republic of Austria, Application no 1936/63,Szwabovicz c. Švédsko z 30. júna 1959, č. 434/58, Annuaire, zv. II). Princíp rovnosti zbraní vyžaduje,
aby každá strana mala rovnakú možnosť predkladať alebo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Podstatu kontradiktórnosti tvorí súperenie strán, ktorého základným predpokladom je už uvedená

rovnosť účastníkov konania. Na základe zásady kontradiktórnosti by súdne rozhodnutie malo vychádzať
predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa
k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty. Významnú
úlohu v procese hodnotenia dôkazov (čl. 5 a § 191 CSP) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto
presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať

na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje
limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v
§ 220 CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (pretože inštitút odôvodnenia je
jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci). V podobnom duchu ESĽP v súvislosti s čl. 6
ods. 1 dohovoru formuloval viacero zásad odôvodňovania rozsudkov, z ktorých napr. vyplýva, že súdne

rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené (H. versus Belgicko,
Application no. 8950/80), rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí
a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu. V daných súvislostiach s nezákonným, ba
až protiústavným rozhodovaním Okresného súdu v Trenčíne, v rámci konania č. 22 C 119/2009, bolo
žalovanému p. J. D. znemožnené uplatňovať svoje práva. Prvostupňový súd podľa názoru žalovaného

pritom rozhodoval voluntaristicky, priamo na jeho škodu. V procesnoprávnom i hmotnoprávnom zmysle
hovoríme o kardinálnych právnych vadách súdneho konania. Rozhodnutie je arbitrárne, keď došlo
k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - II.ÚS
410/2006. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov i obranou proti takému uplatneniu. Vyhlásené
právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo závery, ktoré zo
skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať
za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. l cit. Dohovoru - I. ÚS 243/2007. V predmetnej

veci je nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na procesnú rovinu bremena tvrdenia a dôkazného bremena.
Špeciálne treba zdôrazniť, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom
a zákonnom procesnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 cit. Dohovoru.
Rozhodnutie súdu musí byť konzistentné a použité argumenty musia podporovať derivované závery.

Súd musí dbať o celkovú presvedčivosť rozsudku. Premisy rozhodovania, adekvátne k záverom, ku
ktorým súd vychádzajúc z týchto premís dospel, musia byť pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť
racionálne, dosvedčujúce, prijateľné a teda spravodlivé - I. ÚS 243/2007. V rozhodovaní súdu nesmie
absentovaťplatnýmprávomakonštantnoujudikatúroupožadovanárelevantnosťúsudku.Súdjepovinný
hodnotiť tvrdenia sporových strán a dôkazy podľa pravidiel formálnej logiky a právom podložených

úvah. Musí ich hodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha
súdu však nie je ľubovoľná. Zákon pritom vychádza z tak koncipovanej zásady voľného hodnotenia
dôkazov, aby záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom
k informáciám získaným z vykonaných dôkazov, bol síce vecou vnútorného presvedčenia sudcu, ale
súčasnevýsledkomobjektívnehodnotiteľnýchlogickýchaprávnerelevantnýchmyšlienkovýchpostupov.

Parafrázujeme judikát NS SR č. 62/2003 Jb.: súd vychádza pri rozhodovaní z toho, ako sa mu vec
javí na základe podkladov nachádzajúcich sa v spise. Vytvorenie úsudku musí zodpovedať zásadám
logiky. Nemôže byť ľubovoľné alebo náhodné. Napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č. 22
C 119/2009 zo dňa 24.05.2021 nie je prejavom riadnej, úplnej a správnej právnej úvahy, ani výsledkom
racionálneho a spravodlivého procesu. Ide o dezinterpretovanie situácie, toho aké legitímne práva mal

a má žalovaný. Ide o neprípustné popretie nárokov žalovaného - dokonca takých práv a nárokov,
ktoré kvalifikovane uznala sama žalobkyňa ako svoju povinnosť voči žalovanému. Iniciovanie súdneho
konania o vyporiadanie BSM v lehote troch rokov od jeho zániku umožňuje v celom priebehu súdneho
procesu (a bez ohľadu na dĺžku súdneho konania) upresňovať vecný rozsah majetku, samozrejme
vrátane súpisu tých hnuteľných vecí, ktoré ku dňu zániku BSM patrili do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (§ 149 OZ).V tomto smere je smerodajný záväzný právny názor odvolacieho Krajského súdu
v Trenčíne, vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí č. 6Co/23/2018 zo dňa 29.01.2019. Kritické je, že v
opakovanom prvostupňovom procese sa konajúci Okresný súd Trenčín napriek tomu od neho odchýlil. V
bode 79 odôvodnenia prvostupňového rozsudku zo dňa 24. 05. 2021 súd správne sumarizuje skutkovézistenia, ale vyvodzuje z nich chybný právny záver. Obe strany sporu zhodne uviedli , že sumu 100 tis.
vtedajších Sk zaplatili pani P. T. zo spoločného BSM (táto suma vznikla zaokrúhlením čiastok cca 60 tis.
vtedajšíchSKztituludoplatkuzámennejzmluvymedzibytomapozemkomaprirátanejčiastkycca33tis.

vtedajších Sk, ako hodnoty 1/12 rodinného domu). Spôsob vyplatenia celej sumy v dvoch tranžiach, ergo
50 ts. Sk a 50 tis. Sk bol v zmluve dohodnutý ako dve čiastkové platby, rozdelené v čase. Súd v závere
bodu 79 konštatuje „Ak by mala platiť právna konštrukcia právnych zástupcov na pozemky získané
žalobkyňou, tak potom by 1/12-ina rodinného domu žalovaného mala patriť do BSM, avšak tohto sa
už bez vysvetlenia právni zástupcovia žalovaného nedomáhali“. Súd sa tu však mýli, nakoľko žalovaný

špeciálne zdôraznil, v záujme maximálnej korektnosti v stanovisku z 19. 10. 2020, na tretej strane v
tretej odrážke, pričom pre ľahšiu orientáciu cituje z podania: „Chceme byť maximálne korektní a všetko
dopovedať. Spomenutá Zmluva o prevode dedičského podielu neobsahovala povinnosť výplaty iba vo
výške 59.785,- býv. Sk, ale obsahovala aj ďalšiu položku, ktorá celkovú sumu navýšila na 100.000,- býv.
Sk. Toho dôvodom bol prevod 1/12 podielu na RD z majetku A. T., ktorý ona (spomenutou darovacou
zmluvou z 14.06.2002) previedla na svojho brata Q. D.“. Tento podstatný aspekt Okresnému súdu v

Trenčíne zrejme unikol. Žalovaný je presvedčený, že odvolací súd to vo svojom rozhodnutí zohľadní
a náležite koriguje. Podstatný je právny názor Okresného súdu Trenčín vyslovený na pojednávaní dňa
05. 05. 2021. Citujeme zo str. 6 zápisnice: „Sudkyňa uvádza predbežný právny názor v časti pozemkov
a výplaty 100.000 Sk tak, že nie je sporné, že 100.000 Sk, vyplatili strany sporu počas manželstva z
peňazípatriacichdoichBSMvdvochčastiachatoprvých50.000Skbolavýplatazajednu1/12RD,ktorú

nadobudol žalovaný do výlučného vlastníctva a druhých 50.000 Sk bola výplata, ktorou akoby žalobkyňa
nadobudla celú hodnotu pozemkov pod domov a zase do jej výlučného vlastníctva." Z uvedeného je
jednoznačné, že pozemky (zadefinované v našom podaní z 20. 10. 2020) patria do BSM. Súd sa vyjadril,
že tvrdenia o tom, že pozemky boli nadobudnuté z peňazí patriacich do BSM sú medzi stranami zhodné
a nie je potrebné vypočuť svedkyňu Y. V. práve k týmto skutočnostiam. No následne súd vyslovil právny

názor, ktorý je v priamom rozpore s tvrdeniami účastníkov. Na tomto mieste poukázal žalovaný na
vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní 19. 02. 2010, ktorá sama uvádza, že spomínaná suma 100.000
Sk bola zaplatená aj za pozemok, ktorý ona nadobudla do vlastníctva. Namietal, že súd prvej inštancie
poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ako i ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom treba ale hovoriť vždy vtedy, ak sa názor súdu natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I.ÚS 115/2002).
Odvolanie žalovaný odôvodňuje aj tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a)
CSP). Ad a/ prvostupňový súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
písm. b) CSP), ad b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), ad c/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). V predmetnom procesnom kontexte
poukázal na § 384 CSP - dokazovanie na odvolacom súde: ak má odvolací súd za to, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v
potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. V odvolacom konaní
má byť teda vyhotovený znalecký posudok za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností definovaných v
stanovisku žalovaného zo dňa 20.10.2020. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne i právne nesprávny podľa § 388 CSP zmenil tak, že súd prikáže do vlastníctva tej
- ktorej sporovej strany predmetné veci (hnuteľné aj nehnuteľné) tak, ako to vyplýva z obsahu súdneho
spisu, návrhov strán a vykonaného dokazovania (samozrejme v stanovenej zostatkovej hodnote). Po
vykonaní dokazovania vyplynie aj povinnosť toho ktorého účastníka konania v súdom určenej lehote
zaplatiť konkrétnu čiastku titulom vyrovnania finančného podielu.

14. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd
námietky žalovaného v podanom odvolaní ako nedôvodné odmietol a napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní sú účelové
a nepravdivé, vedené jednoznačným cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie. Žalovaný mal počas 12

rokov trvajúceho súdneho sporu dostatok času na predkladanie presvedčivých dôkazov o svojich
tvrdeniach a po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom mal možnosť zamerať sa na
nedoriešené otázky BSM a riadne špecifikovať a preukázať ním navrhovaný spôsob vyporiadania BSM.
Žalobkyňa riadne špecifikovala hnuteľné veci a to v podaní zo dňa 31.3.2010, 16.5.2017, 25.10.2019.Hnuteľné veci špecifikované žalovaným neboli súčasťou ich spoločného majetku, v čase zániku BSM
neexistovali. Následne žalovaný v podaní zo dňa 19.10.2020 uviedol sled závislých zmlúv, ktoré majú
spôsobovať skutočnosť, že podiel žalovaného na hodnotách v BSM je vyšší ako podiel žalobkyne.

Výkladová prezentácia zámennej zmluvy medzi žalobkyňou a matkou žalovaného nemá nič spoločné
s vyporiadaním BSM účastníkov. Spôsob výkladu jednotlivých právnych úkonov zo strany žalovaného
spolu s neustálym uvádzaním nepodstatných hnuteľných vecí údajne patriacich do BSM má za cieľ
len viac zneprehľadniť prebiehajúce súdne konanie a oddialiť rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa zamenila
svoj byt vo výlučnom vlastníctve za pozemok vo výlučnom vlastníctve matky žalovaného. Týmto

úkonom sa tento pozemok stal predmetom výlučného vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ by v minulosti
existovala vôľa nadobudnúť pozemok do spoluvlastníctva manželov účastníkov konania, nebol by
dôvod neuviesť žalovaného ako spoluvlastníka priamo v zámennej zmluve. Poukázala na konanie
vedené na Okresnom súde Trenčín, rozsudok č.k. 11C/332/2010-199 zo dňa 23.4.2013 (potvrdený
Krajským súdom v Trenčíne zo dňa 12.2.2014, č.k. 17Co/551/2013-228), kde súd priznal žalobkyni proti
žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne. Súd v odôvodnení skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že v žalovanom období
až do predaja nehnuteľností bola žalobkyňa výlučná vlastníčka parcely, na ktorej bol postavený rodinný
dom vo vlastníctve žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené, je presvedčivé
a nie je tak, ako to tvrdí žalovaný, arbitrárne a nevychádza z porušenia práv žalovaného. Odvolanie
žalovaného je nedôvodné, účelové, s cieľom umelo znížiť výšku svojej povinnosti vyplatiť žalobkyňu na

vyrovnanie z majetku v BSM. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/437/2014
zo dňa 23.2.2016. Žalovaný previedol rodinný dom v Drietome s. č. XXX na svoje dcéry už počas
súdneho konania, hoci v tomto dome mal trvalý pobyt aj registrovanú živnosť. Dcéra žalovaného C. K. sa
na pojednávaní konanom dňa 16.9.2015 k okolnostiam daru vôbec nevedela vyjadriť, a to ani k dôvodu
darovania. Následne, počas súdneho konania, žalovaný dom predal a kúpil dom vo Veľkej Hradnej s.č.

XX, kde má rovnako trvalý pobyt a ktorý je tiež napísaný na jeho dcéru C. K.. Žalovaný robí všetko preto,
aby jeho zistiteľný majetok pre prípad povinnosti výplaty bol čo najmenší. Navrhla, aby odvolací súd na
nedôvodné námietky žalovaného uvedené v odvolaní, neprihliadal, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

15. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 2.11.2021 uviedol, že žalobkyňa kritizuje
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne poukazom na judikát Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/437/2014 zo dňa 23.02.2016. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a podanom odvolaní
ako i na argumentácii v bode II/b citovaného odvolania. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/332/2010-199 zo dňa 23.4.2013 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 12.2.2014, č.k. 17Co/551/2013-228, toto rozhodnutie nekoliduje s riešením
predmetného vyporiadania BSM. Námietky žalobkyne poukazom na úkony žalovaného vo vzťahu k
domu v Drietome s. č. XXX resp. kúpa domu vo Veľkej Hradnej č. XX s vyporiadaním BSM nesúvisia.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.02.2022 uviedla, že napriek slovnej ekvilibristike obsiahnutej vo

vyjadrenížalovaného,považuježalobkyňapoužitéslovnéspojenia,vzhľadomkokolnostiam prípadu,za
úplne neadekvátne a skôr prejav výsmechu voči 12 - ročnej snahe žalobkyne domôcť sa spravodlivého
vyporiadania. Zotrvala na svojich vyjadreniach so zdôraznením, že žalovaný robí obštrukcie s cieľom
oddialiť skončenie konania.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.02.2022 uviedol, že spôsob argumentácie žalobkyne nie je vecný,
aleorientovanýosobne,ktorýjepotrebnéodmietnuť.PoukázalnanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS
81/02 zo dňa 07.05.2003 ako i nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 157/2002 zo dňa 09.04.2003.
Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

18. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výroku I., II., ako aj súvisiaci
výrok V. o trovách konania, je potrebné ako vecne správny, za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario),
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zvyšnej časti /výroku III.
aIV./nepreskúmaval,keďžetietosuspenzívnymúčinkomodvolaniadotknuté neboli(§367ods.3CSP).20. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzajúc zo zhodných tvrdení sporových strán ustálil
okruh vecí a práv patriacich do BSM a na základe zhodných prejavov vôle sporových strán, tieto

vysporiadal ich prikázaním žalobkyni (výrok I. odsek 1) a žalovanému (výrok I., odsek 2 rozhodnutia) za
súčasného uloženia mu povinnosti vyplatiť na podiel žalobkyne z BSM, sumu 4.438,99 eur, stanoviac
lehotu plnenia na tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia.

21. Odvolateľ (žalovaný) namieta, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a CSP),

jednak vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody na odvolanie uvedené v ust.
§ 365 ods. 1, písm. f/, h/, CSP (nesprávne skutkové a právne závery) a posúdiac obsah odvolania
tiež uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ resp. d/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, resp.
existencia inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia), naplnenie čoho vzhliadal
v tvrdenom nedostatočnom, arbitrárnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj § 365 ods. 1
písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností).

22. Prvý odvolací dôvod uplatnil odvolateľ v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, keď neboli splnené
procesné podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení

civilného sporového poriadku (napr. nedostatok žaloby, právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná
subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Na procesné
podmienky prihliada súd kedykoľvek počas konania. S poukazom na odvolacie námietky ako i citované
ustanovenie odvolací súd vyhodnotil, že nevzhliadol naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

23. Následne odvolací súd skúmal, či vo svetle žalovaným v odvolaní tvrdených skutočností o
nedostatočnom, či arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia (ne)došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), resp. dôvodu
uvedenéhovust.§365ods.1písm.d/CSP(existenciiinejvadyspôsobilejmaťzanásledoknesprávnosť
rozhodnutia).

24.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleuvedenéhoodvolaciehodôvodutrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených

so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

25. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je síce nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd

pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

26. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná
nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď
R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna
veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z
ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie
spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať predsúdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm.
d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto
vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne

zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu
a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie
práva na spravodlivý proces.

27. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol

dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že
„celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia
nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z
hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutiarovnakonetrpíanitakýminedostatkami, ktorébyboli spôsobilékzáveruoexistenciitzv.inej
vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

28. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v

princípe odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z
nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom
súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak,
ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

29. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za arbitrárne,
ku ktorému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by sa súd v odôvodnení obmedzil len
na všeobecné konštatovanie, že argumenty účastníka sú nesprávne bez vysvetlenia dôvodu takéhoto
záveru, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nešlo. Je potrebné si však uvedomiť, že len čím je

dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania (samozrejme ak má pre vec podstatný
význam), tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje
alebo vyvracia.

30. Nedôvodne teda tiež žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne so všetkou

argumentáciou, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva
(napr.Georgidiasv.Gréckoz29.mája1997,RecueilIII/1997).Európskysúdpreľudsképrávapripomína,

že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda,
aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,

oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci
došlo.

31. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam žalovaného odvolací súd uvádza, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo

sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97), či právo
na ním požadované právne posúdenie a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konanínie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať
a aplikovať zákony (I. ÚS 50/04).

32. V súhrne tak žiadna z odvolacích námietok produkovaných žalovaným, nebola spôsobilou k
naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

33. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,

ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu sa odvolací súd vyjadrí v bode 49. svojho rozhodnutia.

34. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaný namietal nesprávnosť skutkových a právnych
záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

35. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP , podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli
najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickýrozpor,alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

37. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

38. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

39. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného
skutočného stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil predmetnýnávrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu
prvej inštancie.

40. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

41. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

42. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

43. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143
Občianskeho zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z

účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať
hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka,
ktorýtvrdí,žekonkrétnavecdovyporiadanianepatrí.Aksvojetvrdenienepreukážeainakjepreukázané,
že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju
vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok

sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.
Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré
veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo
predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec,

investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.

44. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z
manželovzákonomdovolenýmspôsobomzatrvaniamanželstva,svýnimkouvecízískanýchdedičstvom
alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z

manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá
mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon
vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel,
tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho

oddeleného vlastníctva. Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového
spoluvlastníctva. Aké budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná
domnienka, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké.

45. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho

zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej - ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú

aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrído pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení

rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).
Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene

kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.
čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi
takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí

byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

46. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 12.2.2000. Manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 21C/80/2006-69 zo dňa 06.03.2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2007. Počas trvania manželstva nadobudli účastníci hnuteľné veci ,

ktoré neboli medzi stranami sporné a to: stolík, 3 ks nerezové hrnce, posteľ- dvojlôžko s 2 matracmi,
4 ratanové kreslá s 2 ratanovými skrinkami u žalobkyne spolu v zostatkovej hodnote 491,93 eur a
skrinkou s dvierkami, 2 ks nerezových hrncov u žalovaného spolu v zostatkovej hodnote 102,78 eur,
TV Philips, umývačka riadu zn. AE, chladnička s mrazničkou z. AE, práčka zn. Zanussi, elektrický krájač
zn. ZELMER-BOLERO u žalobkyne spolu v zostatkovej hodnote 362,- eur, audioveže zn. SONY,

PC s monitorom a klávesnicou zn. P2 u žalovaného spolu v zostatkovej hodnote 21,- eur, práčka
Zanussi, 3 osobné vozidlá a to: 1/ ŠKODA Forman, 2/ OPEL Astra a 3/ RENAULT Megane. K. Na
základe súhlasu oboch strán sporu súd nezahrnul do BSM veci slúžiace k výkonu povolania - živnosti
žalovaného, mikrovlnnú rúru zn. Whirpool, DVD prehrávač zn. Sencor, 3 ks záclon a závesov, obliečky
a ostatné textílie, varný panel zn. Zanussi, domáce kino, LCD televízor zn. Hyundai, garníže a 3 ks

protialergických paplónov. Rovnako súd prvej inštancie správne nevyporiadal, podľa návrhu žalobkyne,
investície z výlučných prostriedkov jedného z manželov na výlučný majetok druhého manžela a to v
zmysle ust. § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 24.9.2015
ako aj zo dňa 31.08.2017 žiadal zahrnúť do BSM a vyporiadať ešte ďalšie hnuteľné veci, súd prvej
inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa poprela existenciu týchto vecí, trvala na svojom tvrdení, že si

priniesla svoje vybavenie domácnosti a nevedela presne rozčleniť veci do skupiny BSM a jej výlučného
vlastníctva, žalovaný tvrdil, že všetky veci zobrala žalobkyňa i s nadobúdacími dokladmi a nevedel
rozčleniť jednotlivé veci do skupiny patriacich vecí do BSM a do výlučného vlastníctva žalobkyne. I
napriek výsluchu svedkov: M.a V., T. V. a D. F., súd prvej inštancie správne nevyporiadal ďalšie hnuteľné
veci, keď existencia ďalších hnuteľných vecí zostala sporná.

47. Odvolateľ namietal, že poukazom na záväzný názor odvolacieho súdu, vo svojom skoršom
rozhodnutí, sp. zn. 6Co/23/2018 zo dňa 29.01.2019, keď iniciovanie súdneho konania o vyporiadanie
BSM v lehote troch rokov od jeho zániku umožňuje v celom priebehu súdneho procesu upresňovať
vecný rozsah majetku, sa súd prvej inštancie napriek tomu od neho odchýlil. Odvolací súd považuje

vyššie uvedenú odvolaciu námietku za celkom zjavne bezdôvodnú. Súd prvej inštancie veľmi precízne
posudzoval všetky hnuteľné ako i nehnuteľné veci, ktoré strany sporu žiadali v konaní vysporiadať tak,
ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 49.-59, 65-83 rozhodnutia, na
ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje, pričom pri preskúmavaní správne vyhodnotil,
ktoré hnuteľné veci má v užívaní od rozvodu manželstva strana sporu, s určenou správnou hodnotou

a prikázaním. Rovnako správne posúdil hnuteľné veci, ktoré do masy BSM nezahrnul, keď nebolo
zistené, ktoré veci patria do BSM, resp. sa nepreukázala ich existencia ku dňu rozvodu manželstva strán
sporu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na námietku žalovaného, ktorý okrem tvrdenia, že sa
súd prvej inštancie odchýlil od rozhodnutia odvolacieho súdu, neuviedol, v čom vidí nesprávnosť, resp.
odklon. Namietané pochybenie odvolací súd nezistil, keď súd prvej inštancie rešpektoval právny názor

vyslovený vo svojom skoršom rozhodnutí (sp. zn. 6Co/23/2018 zo dňa 29.01.2019) a vysporiadal sa
so všetkými hnuteľnými ako aj nehnuteľnými vecami. Len samotná všeobecná námietka odvolateľa bez
spochybnenia konkrétnych vecí patriacich do BSM, s ktorými sa súd prvej inštancie, podľa odvolateľa
nevysporiadal, nezakladá bez ďalšieho odklon súdu prvej inštancie od rozhodnutia odvolacieho súdu.48. Bez dopadu na vyššie uvedené závery je v súvislosti s tým produkované nedôvodné tvrdenie
žalovaného, že v bode 79/ odôvodnenia rozhodnutia súd správne sumarizuje skutkové zistenia, ale

vyvodzuje z nich chybný právny záver, keď obe strany sporu zhodne uviedli, že sumu 100.000,-
Sk zaplatili P. T. zo spoločného BSM/ táto suma vznikla zaokrúhlením čiastok cca 60.000,- Sk z
titulu doplatku zámennej zmluvy medzi bytom a pozemkom a prirátanej čiastky cca 33.000,- Sk, ako
hodnoty 1/12 rodinného domu. Súčasne citoval bod 79 rozhodnutia súdu prvej inštancie so záverom,
že súd sa mýli, keď tento aspekt zdôraznili v podaní zo dňa 19.10.2010 s nasledujúcou citáciou:

„Chcemebyťmaximálnekorektníavšetkodopovedať.Spomenutázmluvaoprevodededičskéhopodielu
neobsahovala povinnosť výplaty iba vo výške 59.785,- Sk, ale obsahovala aj ďalšiu položku, ktorá
celkovú sumu navýšila na 100.000,-Sk. Toho dôvodom bol prevod 1/12 podielu na RD z majetku A.
Režnej, ktorý ona /spomenutou darovacou zmluvou z 14.6.2002/ previedla na svojho brata Q. D.“. Tento
aspekt súdu prvej inštancie unikol a žiadali o zohľadnenie odvolacím súdom. Súčasne poukázali na
predbežný právny názor súdu prvej inštancie na pojednávaní, z ktorého je jednoznačné, že pozemky

patria do BSM /zadefinované v podaní žalovaného zo dňa 20.10.2020/. K vyššie uvedenému odvolací
súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, bod 79., keď uzavrel, že žalobkyňa nadobudla
predmetné pozemky do svojho výlučného vlastníctva a tak isto aj žalovaný do svojho výlučného
vlastníctva darovaním spoluvlastnícky podiel 1/12 na svojom rodinnom dome. Obe strany sporu zhodne
tvrdili, že 2 sumy po 50.000,- Sk boli vyplatené z ich BSM P. T. a to jednak za 1/12 rodinného domu

žalovaného a jednak za prípadný dedičský podiel na pozemkoch, ktoré pôvodne vlastnila matka
žalovaného. Tým došlo fakticky k poskytnutiu resp. vyplateniu sumy 50.000,- Sk z BSM na výlučný
majetokžalovanéhoasumy50.000,-SkzBSMnavýlučnýmajetokžalobkyneaobesumyvyporiadalako
investície z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov, teda išlo o rovnaké sumy s rovnakými
povinnosťami výplaty 1 z titulu vyporiadania, tieto sa navzájom dali započítať a s výsledkom 0,- eur

povinnosti výplaty každej strany. Zohľadnil nesporné tvrdenie žalovaného o dare matky ohľadne
cenového rozdielu nehnuteľností v čase nadobudnutia nehnuteľností zámennou zmluvou, neriešenia
rozdielu nehnuteľností v čase nadobudnutia nehnuteľností zámennou zmluvou, neriešenia povinnosti
úhrady tohto rozdielu hodnôt žalobkyňou, skutočnosť, že matka žalovaného nedostala prázdny byt,
ale s určitým zariadením a nestotožnil sa s právnym názorom právnych zástupcov žalovaného ohľadne

tvrdenia, že pozemky by mali patriť do BSM strán sporu. Ak by mala platiť právna konštrukcia právnych
zástupcov na pozemky získané žalobkyňou, tak potom by 1/12 rodinného domu žalovaného mala patriť
do BSM, avšak tohto sa už bez vysvetlenia právni zástupcovia žalovaného nedomáhali, poukazom
na rovnosť strán sporu. Z obsahu podania, na ktoré odvolateľ poukázal s jasnou citáciou, nevyplýva,
že sa svojím podaním domáhal určenia, že pozemky patria do BSM aj v rámci svojho vyjadrenia zo

dňa 20.10.2020, v ktorom sa žalovaný vyjadril k časovému sledu a histórii pozemkov pod domom
žalovaného. Súd prvej inštancie správne posudzoval časový sled skonštatovaním, že sestra žalovaného
P. T., uzavrela 2-strannú dohodu so žalovaným, ktorou mu prenechala svoj dedičský podiel po matke za
cenu 100.000,- Sk. Žalovaný dňa 25.6.2000 vyplatil sumu 50.000,- Sk a dňa 19.4.2002 sumu 50.000,-
Sk z podielu na byte ich matky a zároveň P.a T. darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel

1/12 na jeho rodinnom dome. Na základe zámennej zmluvy zo dňa 14.9.2001 žalobkyňa vymenila
svoj byt vo výlučnom vlastníctve v hodnote 248.600,- Sk za pozemky matky žalovaného parc.č. 193 a
194 v k.ú. Hanzlíková v hodnote 308.385,- Sk pod a pri rodinnom dome žalovaného bez vyrovnania
rozdielu v hodnotách a v čase nadobudnutia pozemkov žalobkyňou to žalovaný považoval za dar,
preto žalobkyňa nadobudla predmetné pozemky do svojho výlučného vlastníctva a žalovaný do svojho

výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1/12 na svojom rodinnom dome. V tomto smere odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci zo dňa 16. októbra 2017, bod
57., kde uviedol, že žalovaný na začiatku tvrdil, že pozemky pod jeho domom nadobudla do výlučného
vlastníctva žalobkyňa zámennou zmluvou pozemkov jeho matky za byt žalobkyne, pričom rozdiel v
zamieňaných veciach vo výške 1.958,44 eur v neprospech matky žalovaného bol spočiatku matkiným

darom im obom a neskôr, po nedorozumeniach výlučným dlhom žalobkyne jeho matke resp. dedičom.
Z toho vyplýva, že išlo o investíciu z výlučných prostriedkov žalobkyne do výlučného vlastníctva
žalobkyne a spočiatku o dar obom stranám sporu, neskôr o výlučný dlh žalobkyne, teda nešlo o predmet
vyporiadania BSM. Súd zmenenú výpoveď žalovaného vyhodnotil ako účelovú za účelom získania
finančných výhod pre žalovaného. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný opakovane menil

svojuargumentáciuvovzťahukpozemkompoddomom,pretozáverysúduprvejinštancie,žeobestrany
tvrdili, že 2 sumy po 50.000,- Sk boli vyplatené z ich BSM, čím došlo fakticky k poskytnutiu finančných
prostriedkov na výlučný majetok žalovaného a rovnako sumy 50.000,-Sk z BSM na výlučný majetokžalobkyne,tedaobesumyvyporiadalakoinvestíciezBSMdovýlučnéhovlastníctvajednéhozmanželov,
so vzájomným započítaním s výsledkom 0,- eur, sú správne.

49. Rovnako ďalšia odvolacia námietka žalovaného poukazom na vyhotovenie znaleckého posudku,
bez jasného odôvodnenia, za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností definovaných v stanovisku zo dňa
20.10.2020, za citácie ust. § 384 CSP, keď odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších
úkonov navrhnutých stranou sporu, nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 5.5.2021 zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na ohodnotenie

pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod rodinným domom žalovaného a k priľahlým pozemkom a nenariadil
znalecké dokazovanie, s poukazom na odôvodnenie svojho rozhodnutia, bod 79. s jednoznačným
záverom, že pozemky pod domom nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva a žalovaný
rovnako spoluvlastnícky podiel 1/12 na rodinnom dome do svojho výlučného vlastníctva, bez povinnosti
vzájomnej výplaty s výsledkom 0,- eur, preto nariadenie znaleckého dokazovania je nedôvodné, bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav, z

ktorého ustálil výlučné vlastníctvo žalobkyne a výlučné vlastníctvo žalovaného k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam. Súčasne odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie svojho rozhodnutia, bod.
48, na ktorých záveroch zotrváva, preto nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.

50. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme

zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, pretože
uskutočnenie vecného prieskumu správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených dôvodov
je podmienené tým, že odvolateľ bude skutkovo konkretizovať, v čom vzhliada dôvodnosť naplnenia
ním formálne uvedených odvolacích dôvodov. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným
odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych

pochybení súdu prvej inštancie, či polemiku s jeho skutkovými alebo právnymi závermi, inak znemožňuje
vecný prieskum, správnosti jednotlivých záverov, na ktorých je rozhodnutie založené odvolacím
súdom, k čomu došlo aj v prejednávanej veci, keď odvolateľ neprecizoval žiadnu konkrétnu výhradu,
spochybňujúcu správnosť napadnutého rozhodnutia za situácie, že odvolací súd preskúmal a uzavrel
tak, ako súd prvej inštancie správne a precízne vyhodnotil každú jednu uplatnenú položku pripadajúcu

do masy BSM a to v bodoch 49.-58. a 66.-89.svojho rozhodnutia, v zmysle ktorých sa odvolací súd
nemienil od týchto záverov odchýliť.

51. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a
právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný

podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto
vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
zisteného skutkového stavu. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387
ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové

a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa
stotožňuje za situácie žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov. Záverom žalovaný žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že prikáže do vlastníctva tej-ktorej
sporovej strany predmetné veci (hnuteľné aj nehnuteľné) tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, návrhov
strán a vykonaného dokazovania. Odvolací súd uvádza, s poukazom na predmetnú formuláciu, že súd

prvej inštancie správne posúdil všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré v priebehu konania žiadali
strany sporu vyporiadať, v zmysle zásad uvedených v ust. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka, z
ktorých vyvodil aj správne závery.

52. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie rozhodol správne aj o

nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že každý nadobudol polovicu z vecí patriacich do BSM tak, ako
žiadal a návrhom na spôsob rozdelenia nie je súd viazaný, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybňoval, a existenciu takýchto okolností vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania v podanom
odvolaní ani neuvádzal.

53. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, výroku I. a II., ako vecne správny potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP aj v časti
náhrady trov konania. Odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoréby už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v
prospech odvolateľa spôsobilému rozhodnutiu.

54. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

58. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255

ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

59. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).