Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225866
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115225866.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: VK Invest Group,

s.r.o., IČO: 36 291 731, so sídlom V. Clementisa 13, Trnava, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Z. R., narodený XX.X.XXXX, bytom
P. XX, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom Paulínska 20, Trnava, o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2015 domáhal určenia, že nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území U., obec U., okres U., zapísané na LV č. XXXX vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu U., ako parcela registra "C" č. XXXX/X, druh pozemku:
Zastavené plochy a nádvoria o výmere 144 m2, parcela registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku:
Zastavené plochy a nádvoria o výmere 575 m2, a stavba, bez súpisného čísla, postavená na parcele č.
XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: rozostavaný objekt obchodu, a nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území U., obec U., okres U. zapísané na LV Č. XXXX vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu U., ako parcela registra "C" Č. XXX/X, druh pozemku:

Zastavené plochy a nádvoria o výmere 2700 m2, parcela registra "C" Č. XXX/XX, druh pozemku:
Zastavené plochy a nádvoria o výmere 3328 m2, parcela registra "C" Č. XXX/XX, druh pozemku:
Zastavenéplochyanádvoriaovýmere35m2,parcelaregistra"C"Č.XXX/XX,druhpozemku:Zastavené
plochy a nádvoria o výmere 710 m2, a stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na parcele Č. XXX/X,
druh stavby: priemyselná budova, popis stavby: hlavná výrobná budova, nie sú zaťažené záložným
právom v prospech žalovaného Z. R..

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom
strán sporu, výsluchom svedkyne E. P., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke
zo dňa 13.8.2008, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 13.8.2008 a zistil nasledovné:

3. Žalobca sa určenia neexistencie záložného práva domáhal na tom skutkovom základe, že dňa
13.8.2008 ako dlžník konajúci vtedajšou konateľkou E. P. uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu
o pôžičke na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažnú pôžičku v sume 150.000.000,-

Sk, ktorej prevzatie mal žalobca potvrdiť svojim podpisom na Zmluve o pôžičke. Žalobca sa zaviazal
vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému v lehote do 13.8.2009. Žalobca sa zaviazal uzatvoriť v prospech
žalovaného záložnú zmluvu na zabezpečenie splatenia poskytnutej pôžičky, na základe ktorej malo byť
zriadené záložné právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu.Dňa 13.8.2008 žalobca ako záložca konajúci vtedajšou konateľkou E. P., uzatvoril so žalovaným
ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na základe ktorej
žalobca zriadil v prospech žalovaného záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie

pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o pôžičke. Vklad záložného práva bol povolený vtedajšou Správou
katastra U. dňa 15.8.2008 pod V XXXX/XXXX. O vyššie uvedenej pôžičke poskytnutej žalobcovi na
základe vyššie uvedenej Zmluvy o pôžičke nemala druhá konateľka žalobcu pani E.. I. R. až doteraz
žiadnu vedomosť. Finančné prostriedky uvedené v Zmluve o pôžičke neboli nikdy riadne zaúčtované
ako pôžička spoločnosti, a ani o nich nie je v účtovníctve vedený žiaden záznam. O predmetnej pôžičke

sa súčasná a jediná konateľka žalobcu pani E.. I. R. dozvedela až na základe výzvy žalovaného zo
dňa 31.8.2015 adresovanej žalobcovi. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 11.9.2015,
ktorým požiadal žalovaného o predloženie príslušnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala byť ním
uvádzaná pôžička žalobcovi poskytnutá spolu s dokladom o bankovom prevode tejto sumy na účet
žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca takouto zmluvou o pôžičke nedisponuje. Na uvedený list odpovedal
žalovaný listom zo dňa 21.9.2015, ktorým zaslal žalobcovi vyžiadanú Zmluvu o pôžičke a informoval

ho, že lehota splatnosti pôžičky uplynula dňa 13.8.2009, pričom do tohto dátumu bola splatená suma
vo výške 30.000.000,- Sk, a teda dlžná čiastka predstavuje sumu 120.000.000,- Sk (t.j. 3.983.270,26
Eur). O uvádzanom čiastočnom splatení poskytnutej pôžičky, nemá súčasná konateľka žalobcu žiadnu
vedomosť, nakoľko ani o týchto skutočnostiach žalobca nedisponuje žiadnymi dokladmi.
Z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva nehnuteľností, ku ktorým malo byť v zmysle

Záložnej zmluvy zriadené záložné právo, vyplýva, že k dnešnému dňu je zriadené záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o pôžičke, a to k predmetným nehnuteľnostiach vo
výlučnom vlastníctve žalobcu.
Čo sa týka záložného práva zriadeného na ostatných nehnuteľnostiach uvedených v Záložnej zmluvy,
z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam vyplýva, že 1. niektoré z týchto

nehnuteľností už nie sú vo vlastníctve žalobcu, a zároveň nie sú ani zaťažené záložným právom
zriadeným v prospech žalovaného, alebo 2. k niektorým z týchto nehnuteľností došlo k výmazu
záložného práva ešte v roku 2009 na základe kvitancií vystavených žalovaným.
Keďže záložné právo zriadené na základe Záložnej zmluvy za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného zo Zmluvy o pôžičke, má vo vzťahu k Zmluve o pôžičke akcesorickú povahu, v prípade ak

sa preukáže, že v danom prípade nedošlo k vzniku právneho vzťahu zo Zmluvy o pôžičke ako hlavnému
vzťahu, nemohlo tak dôjsť ani k platnému vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečujúceho
záväzok z hlavného vzťahu.
V prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade ide o platne
uzatvorenú Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej aj skutočne došlo k riadnemu poskytnutiu pôžičky

žalobcovi, má za to, že právo žalovaného ako veriteľa požadovať vrátenie poskytnutej pôžičky od
žalobcu je už v súčasnosti premlčané, nakoľko lehota splatnosti poskytnutej pôžičky uplynula ešte dňa
13.8.2009, pričom žalovaný sa až do dnešného dňa nedomáhal vrátenia poskytnutej pôžičky zahájením
výkonu vyššie uvedeného záložného práva (t.j. uspokojením zabezpečenej pohľadávky zo zálohu), a
taktiež ani podaním žaloby na súde. K premlčaniu nároku žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky

tak došlo márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá
začala plynúť deň nasledujúcim po splatnosti vrátenia pôžičky t.j. odo dňa 14.8.2009 a uplynula dňom
14.8.2012. Má za to, že spolu s vyššie uvedeným premlčaním pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
zo Zmluvy o pôžičke, došlo súčasne aj k premlčaniu vyššie uvedeného záložného práva zriadeného k
nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie vrátenia poskytnutej pôžičky.

Má za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky procesnej prípustnosti tejto určovanej
žaloby, a to tak pre prípad, ak by súd posúdil Zmluvu o pôžičke a Záložnú zmluvu ako absolútne neplatné
právne úkony, ako aj pred prípad vyššie uvádzaného premlčania záložného práva. Keďže nehnuteľnosti
žalobcu sú zaťažené záložným právom žalovaného, ktoré záložné právo, ako aj pohľadávka, ktorú
zabezpečuje, buď nikdy nevznikli, alebo sú už v súčasnosti premlčané, a teda žalovaný sa v súčasnosti

nemôže úspešne domáhať uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, právne postavenie
žalobcu je tak neistým. Táto neistota vychádza zo skutočnosti, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalobcu sú v súčasnosti stále zaťažené záložným právom žalovaného, napriek tomu, že uvedené
záložné právo buď nikdy nevzniklo, alebo je už premlčané, a teda nemôže dôjsť k zahájeniu výkonu
tohto záložného práva. Vzhľadom na to, že v danom prípade k začatiu výkonu záložného práva zo

strany žalovaného dosiaľ nedošlo a teda do úvahy ako právny prostriedok ochrany práva žalobcu
neprichádza podanie žaloby o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva,
jediným účinným právnym prostriedkom ochrany práva žalobcu a odstránenia neistoty jeho právneho
postavenia je podanie uvedenej žaloby o určenie, že nehnuteľnosti žalobcu nie sú zaťažené záložnýmprávom v prospech žalovaného. Len na poklade výroku takéhoto súdneho rozhodnutia môže žalobca
dosiahnuť výmaz záložného práva žalovaného z katastra nehnuteľností a tým odstránenie stavu neistoty
jeho právneho postavenia.

Účelomtohtosimulovanéhoúkonubolozískaniefiktívnejpohľadávkyžalovanéhovočižalobcoviscieľom
získať tak kontrolu nad majetkom spoločnosti žalobcu zo strany žalovaného (resp. jeho otca E. R.,
ktorý, vychádzajúc z výpovedí pani E.. I. R., nezvestnej konateľky žalobcu, učinených v pozícii svedka
v rôznych trestných konaniach, bol ten, kto spoločnosť skutočne ovládal a riadil).
Pozornosť upriamuje na tvrdenie žalovaného že žalobca konajúci vtedajšou konateľkou E. P. uznal svoj

záväzok čo do dôvodu a výšky, pričom žalovaný sám uvádza, že tento doklad nevie súdu predložiť.
Pokiaľ ide o predloženú kvitanciu zo dňa 21.1.2009 vystavenú žalovaným, po preskúmaní uvedeného
dokladu konštatuje, že na tomto doklade nie je podpis konateľky žalobcu E.. I. R..
Podľa žalovaného vedomosť E.. I. R. o pôžičke má dokazovať aj samotné tvrdenie žalobcu v žalobe, že
niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli zaťažené záložným právom už nie sú ním zaťažené, z čoho žalovaný
vyvodzuje, že pri prevode týchto nehnuteľností, ktoré realizovala v mene spoločnosti práve E.. I. R.

musela mať vedomosť, že tieto nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, k
čomu ako dôkaz prikladá rozhodnutie o povolení vkladu V XXXXX/XX zo dňa 14.06.2011 kúpnu zmluvu
vrátane jej prílohy, kde v kúpnej zmluve, ktorú za žalobcu ako predávajúceho uzatvárala konateľka E..
I. R., je spomenutý aj žalovaný ako záložný veriteľ, a v tiež je v tejto kúpnej zmluve konštatované, že
predávajúci ako dlžník vyrovnal pohľadávku zabezpečenú záložným právom v prospech žalovaného

zriadeného k prevádzaným nehnuteľnostiam, na základe čoho žalovaný v zmluve súhlasí so zrušením
tohto záložného práva.
Má za to, že ani uvedená skutočnosť nie je dôkaz o vedomosti E.. I. R. o poskytnutej pôžičke, keď
vychádzajúc z vyjadrení E.. I. R. v rámci jej výsluchu ako svedka v trestnom konaní vedenom voči E. R.,
že celú spoločnosť žalobcu riadil v tom čase E. R., ktorý o všetkom rozhodoval, je zrejmé, že aj priloženú

kúpnu zmluvu E.. I. R. ani nepripravovala a ani nečítala, iba ju v zmysle pokynu podpísala. Okrem toho
v spomínanej kúpnej zmluve nie je ani zmienka o zmluve o pôžičke zo dňa 13.8.2008, pričom z tam
uvádzaných skutočností sa žiadnym výkladom nedá vyvodiť o akú pohľadávku žalovaného ide.
Podpis nachádzajúci sa na predmetnom uznaní dlhu nie je podpisom v súčasnosti nezvestnej E..
I. R., tzn. tento právny úkon nie je podpísaný oprávnenou osobou, čo ho robí absolútne neplatným

nevyvolávajúcim žiadne právne následky.

4. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že dňa 13.8.2008 došlo medzi ním ako
veriteľomaspoločnosťouVKInvestGroup,s.r.o.akodlžníkomkuzatvoreniuZmluvyopôžičke.Žalovaný
ako veriteľ peňažné prostriedky, na ktorých poskytnutie žalobcovi ako dlžníkovi sa zaviazal, vyplatil v

hotovosti v deň podpisu predmetnej zmluvy, čo potvrdila aj vtedajšia konateľka spoločnosti E. P. svojim
podpisom na zmluve. Pri odovzdávaní a preberaní hotovosti boli prítomní dvaja svedkovia - Q. P. a E. R..
Splatnosť peňažnej pôžičky bola dojednaná na deň 13.8.2009, pričom do tohto dátumu bola zo strany
žalobcu vyplatená suma vo výške 995.817,57 eur. Tvrdenia súčasnej konateľky I. R. o tom, že nemá o
pôžičke vedomosť a že nedisponuje zmluvou o pôžičke zo dňa 13.8.2008 sú absolútne irelevantné.

Na základe vzájomnej komunikácie s pani E. P. si bol vedomý skutočnosti, že môže dôjsť k premlčaniu
pohľadávky, nakoľko mu pani E. P. oznámila, že si nie je istá či spoločnosť bude schopná v ďalšom
období splniť svoj záväzok, v čoho dôsledku spoločnosť VK Invest Group s.r.o. zastúpená E. P. -
konateľkouuznalasvojzáväzokčodôvoduajvýšky.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíjezrejmé,
že žalovaný má voči žalobcovi preukázateľnú a splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom na

nehnuteľnostiach, a preto žalovaný navrhuje aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Tvrdenie žalobcu, že o pôžičke nemala druhá konateľka žalobcu E.. I. R. vedomosť sa nezakladá na
pravde, keď to mala byť práve E.. I. R., ktorá prevzala oznámenie OÚ U. o tom, že na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu už neviazne záložné právo nakoľko žalovaný predložil príslušnému Odboru
katastrálnemu kvitanciu zo dňa 21.01.2009 za účelom výmazu predmetného záložného práva. Sám

žalobca v žalobe uvádza, že niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli zaťažené predmetným záložným právom
boli prevedené na iné osoby, s tým, že už nie sú zaťažené záložným právom. A teda už pri prevode
takýchto nehnuteľností, ktoré realizovala v mene spoločnosti práve E.. I. R. musela mať I. R. vedomosť
o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.
Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že boli na základe kvitancie zo strany Žalovaného odbremenené

ešte v roku 2009 niektoré nehnuteľnosti vo vlastníctve Žalobcu. Pôžička ako ani záložné právo nebolo
fiktívne ako sa snaží súd presvedčiť žalobca, bola to reálna pôžička a reálne zriadené záložné právo
v prospech žalovaného, ktorý akonáhle bola uhradená časť pôžičky, tak vystavil kvitanciu na časť
založených nehnuteľností za účelom výmazu záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach. Prežalovaného je tiež nepochopiteľné, že žalobca tvrdí, že E.. I. R. nevedela o poskytnutej pôžičke avšak
ako konateľka žalobcu uznala predmetný dlh ešte v roku 2014.
Je toho názoru, že nie je podstatné či druhá konateľka mala alebo nemala o uvedených zmluvách

vedomosť, či tieto žalobca riadne zaúčtoval vo svojom účtovníctve a ani to či žalobca eviduje uhradenie
časti svojho dlhu voči žalovanému v účtovníctve. Ide o interné záležitosti žalobcu, za ktoré Žalovaný
nenesie žiadnu zodpovednosť.
Žalovaný disponuje potvrdením o odovzdaní pôžičky v celej výške, podpis konateľa žalobcu na zmluve je
riadneosvedčenýnotárskymúradom.Žalovanýpotvrdiluhradeniečastipohľadávkyvsume30.000.000,-

Sk.
Žalovaný popiera, že by malo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky, nakoľko došlo k jej uznaniu,
nesúhlasí ani s tým, že s premlčaním pohľadávky by malo dôjsť aj k premlčaniu záložného práva.

5. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca sa určenia že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom domáhal jednak s poukazom na skutočnosť, že nevznikla pohľadávka veriteľovi na

základe ktorej bolo na jej zabezpečenie zriadené záložné právo, keď tvrdil, že k pôžičke nedošlo, keďže
nedošlo reálne k odovzdaniu finančných prostriedkov, a tiež s poukazom na skutočnosť, že v prípade
ak by aj bola preukázaná existencia pohľadávky mal za to, že táto je premlčaná a preto je premlčané
aj záložné právo.
Žalovaný tvrdil, že k poskytnutiu finančných prostriedkov na základe uzavretej zmluvy skutočne došlo

tak, ako je to uvedené v zmluve o pôžičke, teda pri uzavretí zmluvy. Nesúhlasil ani s tvrdením, že
premlčaním pohľadávky sa premlčuje i záložné právo.

6. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej
pohľadávky.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to s
poukazom na nasledovné:
Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva o pôžičke a predmetná záložná zmluva boli
písomne uzavreté, sporné bolo, či došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, teda či skutočne došlo

k poskytnutiu pôžičky.
Po zistení, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení existencii záložného práva a to vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca mal za to, že záložné právo buď nikdy nevzniklo, alebo je už premlčané,
predmetná žaloba je prostriedkom odstránenia neistoty právneho postavenia žalobcu, súd ako otázku
prejudiciálnu riešil, či došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke - odovzdaniu a prevzatiu

finančných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke, keď záložné právo zriadené za účelom zabezpečenia
pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke, má vo vzťahu k Zmluve o pôžičke akcesorickú povahu.
Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo tak písomne ako i fakticky k uzavretiu zmluvy
o pôžičke a finančné prostriedky boli skutočne žalobcom prijaté pri podpise zmluvy. Uvedené vyplývazo samotnej zmluvy o pôžičke, ktorej podpisom žalobca zastúpený E. P. potvrdil ich prevzatie. Súd
poukauje na to, že v zmluve o pôžičke je jasne a zrozumiteľne na prvej strane uvedené:,,Prevzatie
peňazí potvrdzuje dlžník svojim podpisom na tejto zmluve.“ V odstavci predtým je uvedená suma

pôžičky ,,150.000.000,-Sk. Svedkyňa E. P. pred súdom nepoprela podpísanie Zmluvy o pôžičke, tvrdila,
že: ,,si nie je vedomá toho, že by podpísala takúto zmluvu a už vôbec nie že by tieto finančné prostriedky
mali byť vyplatené do rúk, predpokladá, že u žiadnej notárky nikdy nebola vedomá si toho, že podpisuje
zmluvu o pôžičke, možnože to bolo nejak tak, že sa podpisovali iné zmluvy, lebo v tom čase sa kupovali
nehnuteľnosti.“

Z výpovede svedkyne vyplýva, že uzatvárala zmluvy za spoločnosť o prevode nehnuteľností, má
ukončené vysokoškolské vzdelanie, odbor právo.
Súd je toho názoru, že v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom vyvrátené, že finančné prostriedky
neboli odovzdané pri podpise zmluvy o pôžičke. Súd neuveril tvrdeniu svedkyne, že finančné prostriedky
odovzdané neboli, keď ako už súd uviedol, zo zmluvy zreteľne vyplýva, že jej podpisom dlžník potvrdzuje
ich prevzatie! Ak by fakticky k odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, nebol ani dôvod uzavrieť

zmluvu o zriadení záložného práva, čím dlžník opätovne deklaroval, že má dlh voči veriteľovi na
zabezpečeniektoréhomuzakladánehnuteľnosti. Bolobyabsolútnenelogickéuzatváraťzáložnúzmluvu
v prípade ak by neexistoval dlh! Zo zmluvy nevyplýval iný spôsob vyplatenia finančných prostriedkov
z pôžičky. Následné tvrdenie, že osoba konajúca za dlžníka nemala vedomosť o tom čo podpisuje
nemožno vyhodnotiť inak ako účelové, a v podstate takéto tvrdenie je i irelevantné, nakoľko je na

zodpovednosti toho kto takýto úkon urobil, že úkon vykonal bez toho aby sa oboznámil s jeho obsahom.
Napokonsúdjetohonázoru,žejeviacakonepravdepodobné,abyzástupcažalobcu-E.P.,,nevedomky“
podpísala dve zmluvy - Zmluvu o pôžičke a Záložnú zmluvu, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že
E. P. uzatvárala za spoločnosť nie bezvýznamné právne úkony. Naopak, z jej výpovede vyplýva, že
uzatvárala zmluvy o prevode nehnuteľností. Bezvýznamná pri tom nie je ani skutočnosť, že menovaná

ma vysokoškolské právnické vzdelanie, teda má vedomosť o obsahu, záväznosti a právnych následkoch
takýchto právnych úkonov.
O tom, že zmluva o pôžičke bola skutočne uzavretá a došlo k plneniu svedčí aj skutočnosť, že žalobca
musel, resp. mal resp. mohol mať vedomosť o tom, že došlo k zápisu záložného práva v katastri
nehnuteľností, keď bez doručenia tohto rozhodnutia zmluvným stranám by nedošlo k povoleniu vkladu

záložného práva. Ak by teda nebola poskytnutá pôžička a bolo by zriadené záložné právo na jej
zabezpečenie, je potom otázne, prečo sa žalobca nedomáhal nápravy?!
Skutočnosť, že žalovaný nemal finančné prostriedky z predmetnej pôžičky vedené v účtovníctve nie je
dôkazom, že neboli žalobcovi poskytnuté, napokon táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko za vedenie
účtovníctva si zodpovedá spoločnosť.

8. Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti mal súd za to, že zmluva o pôžičke bola platne
uzavretá, preto sa súd ďalej zaoberal argumentáciou žalobcu -premlčaním zabezpečenej pohľadávky,
čím podľa žalobcu došlo i k premlčaniu záložného práva.
Súd sa nestotožňuje s týmto právnym názorom, keď uvedený právny názor nevyplýva zo žiadneho

zákonného ustanovenia. Premlčanie nemá za následok zánik pohľadávky, iba jej nevymáhateľnosť.
Z výkladu k ustanoveniu § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zánik záložného
práva vyplýva, že v prípade, ak bola platná pohľadávka zabezpečená záložným právom, záložné právo
nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo zostáva v platnosti, ak medzičasom
dôjde k premlčaniu, avšak nie k zániku pohľadávky. V prípade zániku pohľadávky zaniká i samotné

záložné právo. (JUDr. Imrich Fekete, CSc. "Občiansky zákonník Veľký komentár", Eurokódex, s.r.o..)
Vzhľadom na uvedené, keďže pohľadávka zabezpečená záložným právom nezanikla, nemohlo zaniknúť
ani záložné právo. Preto nebol dôvod pre vyhovenie žalobe - určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom, preto súd žalobu zamietol.

9. S poukazom na uvedený právny názor súdu, že premlčanie pohľadávky nemá za následok zánik
záložného práva, resp. jeho neexistenciu, súd nemal dôvod zaoberať sa platnosťou uznania dlhu
žalobcom, čo malo význam iba pre posúdenie plynutia premlčacej doby.

10. Súd nepripustil návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka Q.a P., prednesený na

poslednom pojednávaní, na preukázanie či došlo k prevzatiu finančných prostriedkov pri uzavretí zmluvy
o pôžičke, keď žalobca už v samotnej žalobe namietal, že k odovzdaniu finančných prostriedkov
nedošlo, teda mal už vtedy vedomosť o tom, že táto skutočnosť je v konaní sporná. Uznesením č.k.
19C/475/2015-39 zo dňa 16.11.2016 bol žalobca vyzvaný aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zodňa 17.8.2016, v ktorom žalovaný trval na tom, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo. Žalobca
bol poučený, že má označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.12.2016, ani

následne takýto dôkaz nenavrhoval.
Vzhľadomnauvedené,súdspoukazomnaustanovenie§153ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(,,Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.“)nepripustil výsluch svedka Q.a P., keď by to vyžadovalo ďalšie pojednávanie.

11. Súd ostatné predložené listinné dôkazy nevyhodnocoval, nakoľko nemali žiadny vplyv na
rozhodnutie vo veci.

12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)
13. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.