Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 22, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206535
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8512206535.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., o vymoženie sumy 861,13 Eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7Er/596/2012 - 48 zo dňa 21.12.2022,
takto

r o z h o d o l :

V r a c i a v e c prvoinštančnému súdu ako predloženú predčasne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný
súd“)zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraF.G.H.,E.,ExekútorskýúradBratislava,oudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, EX 19024/12.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor dňa 15.10.2012 požiadal o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky
priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 06235/11.
Uznesením č. k. 7Er/596/2012 - 48 zo dňa 21.12.2022 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietol.
Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ževoveciideospotrebiteľskývzťahmedzioprávnenýmapovinným.
Povinný v postavení spotrebiteľa sa nachádzal v znevýhodnenom postavení vo vzťahu k možnosti
ovplyvnenia zmluvných podmienok, či neuzavretia formulárovej rozhodcovskej zmluvy predloženej
oprávneným spolu so zmluvou o úvere. Formulárová rozhodcovská zmluva sa vzhľadom na okolnosti jej
uzavretia, absenciu individuálneho vyjednania považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe

čoho možno vysloviť jej neplatnosť. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy má za následok, že konajúci
rozhodcovský súd nemal platne založenú právomoc konať a rozhodnúť. Predložený rozhodcovský
rozsudok je tak nespôsobilým exekučným titulom, materiálne nevykonateľným nulitným právnym aktom,
na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto exekučný súd zamietol.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, zverenej Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom
konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených posudzoval
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie

všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu(dovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi). Exekučný súd neskúmal samotné rozhodcovské konanie, ale obmedzil sa na skúmanie výroku
exekučného titulu. Postupom exekučného súdu dochádza k nahradeniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci exekučným súdom. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, v zmysle ktorej s odkazom na § 2 ods. 2 druhá
veta, tohto zákona, sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z
právnychvzťahovúčastníkovzmluvnéhovzťahu,vrátanesporuoplatnosť,výkladalebozrušeniezmluvy

o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy. Povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy
umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd

rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) v
zmysle § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1,
§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), pričom dospel k záveru, že vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne.

6. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď prioritne nerozhodol o oznámených skutočnostiach, týkajúcich sa dôvodov na vylúčenie
súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súdny exekútor F. G. H., E. v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil súdu, že bol
pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011
zaradil do odôvodnenia aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie
pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Poukázal na skutočnosť, že

nález ústavného súdu je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorý nemá všeobecnú platnosť,
ale zaväzuje len účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré svojim
charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu
„rovnosti zbraní“, a preto nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a
jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave porušených

základných práv, medzi inými aj právo súdneho exekútora na spravodlivé súdne konanie.

7. Súd prvej inštancie bez toho, aby o tejto skutočnosti osobitne rozhodol v zmysle § 30 ods. 7
Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia.

Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa
súdny exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do
rozhodnutia podľa ods. 7 môže v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods.
7 Exekučného poriadku, súdny exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného
odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do 10 dní od predloženia veci. Podľa § 30 ods.

11 Exekučného poriadku, ak súd vylučuje exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten
súdny exekútor, ktorého následne navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

8. Rozhodovanie o tom, či súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, je súčasťou práva na
spravodlivýproceszaručenýčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Úlohou

súdu prvej inštancie bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku o oznámení súdneho
exekútoraa potomzvoliťpostupvzmysle§30ods.11Exekučnéhoporiadku.Ažnáslednemalexekučný
súdpristúpiťkrozhodovaniuožiadostioudeleniepoverenia.Napadnutérozhodnutiejepretopredčasné.
Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.9. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o vylúčení, respektíve o nevylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, doručiť rozhodnutie

účastníkom a následne vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní
oprávneného (§ 377 CSP).

10.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.