Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 17, 2023

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209208
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2023:7120209208.6

Uznesenie

OkresnýsúdKošiceIvovecižalobkyne:A.B.B.,C.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/XX,XXXXXE.,
v zast.: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., IČO:52 280 799, so sídlom Jazmínová 1, Košice,
proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX E. a 2/ G. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX E., obaja zastúpení procesným opatrovníkom: H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom I. XX, XXX XX E., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 13.277,57 EUR,

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2020 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
sumuvovýške13.277,57EUR,spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy13.277,57EUR

od 18.8.2020 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

2. Okresný súd Košice I uložil žalobkyni poplatkovú povinnosť výzvou sp. zn. 35C/27/2020 zo dňa
2.9.2020. Žalobkyňa navrhla listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.10.2020 oslobodenie od súdnych
poplatkov.

3. Uznesením vydaným pod č. k. 35C/27/2020 - 76 dňa 13.11.2020 súd prvej inštancie oslobodil
žalobkyňu od súdnych poplatkov.

4. Dňa 04.10.2021 doručila žalobkyňa súdu podanie označené ako Späťvzatie žaloby vo veci o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške13.277,57EURvočižalovanémupodľa§144zákonač.160/2015Z.
z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejajlen„CSP“),vktoromžiadalakonaniezastaviť,pretožežalovaný

dňa XX.X.XXXX zomrel. Žalobkyňa doručila súdu spolu s podaním fotokópiu úmrtného listu žalovaného.

5. Podľa ust. § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva

a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

7. Podľa ust. § 63 ods.1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd

rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.9. Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

10. Pôvodný žalovaný smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj stratil svoju procesnú
spôsobilosť, čo je jedna zo základných podmienok konania. Splnenie procesných podmienok a ich
nedostatky súd skúma z úradnej povinnosti. Všeobecné procesné podmienky CSP vymedzuje tak, že
kedykoľvek v priebehu konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
vo veci.

11. Podľa ust. § 161 ods 1. CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

12. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Podmienka procesnej subjektivity musí byť splnená a súd ju musí skúmať vždy. Ide tak o predpoklad
prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Ak ten, kto je označený za stranu sporu (v tomto prípade
žalovaný) nespĺňa kritériá na priznanie hmotnoprávnej subjektivity alebo nie je zákonom priamo určený
za stranu sporu bez toho, aby ju mal, možno s nadväznosťou na uvedené konštatovať, že táto procesná

podmienka splnená nie je a súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť.

14. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby, pričom pri fyzických
osobách táto spôsobilosť zaniká ich smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtvu. Ak po začatí súdneho
konania stratí strana procesnú subjektivitu, postup súdu v konaní upravuje ust. § 63 CSP. Je vecou súdu,

aby podľa povahy sporu posúdil, či smrť strany sporu bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v
ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelej strany sporu.

15. Uznesením Okresného súdu Košice I pod č. k. 14D/510/2021-121-122, Dnot 177/2021 zo
dňa 23.6.2022 sa vyporiadalo bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov (sporových strán)

v dedičskom konaní. Dedičstvo po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dedičskom
konaní po nebohom žalovanom nadobudli zo zákona dedičia v prvej dedičskej skupine, maloleté deti
F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.X.XXXX v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2022.

16. Podľa ust. § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.

17. Podľa ust. § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré

sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

18. Podľa ust. § 27 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje
Zákon o rodine.

19. Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005Z. z. o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

20. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje
maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a

maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom
prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom
úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

21. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 35C/27/2020 zo dňa 24.3.2023 ustanovil dedičom

žalovaného, maloletým deťom F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.X.XXXX procesného opatrovníka
v spore H. D., nar. XX.X.XXXX.

22. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.23. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

24. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, súd rešpektujúc jej dispozičné právo
postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a rozhodol o zastavení konania.

25. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude

musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

26. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer

proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

30. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí
je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v
okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej
judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle

svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009).
Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,

kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu

trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada
sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.: II.ÚS 563/2001-14 po

prispôsobení novej úprave). Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov
medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto
dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu
trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní
napokon uspel, znáša svoje trovy konania sám, sa preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na

existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu
sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012, sp.zn.: 6MCdo/5/2011).31. Aby súd mohol zodpovedne posúdiť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257
CSP, musí teda nevyhnutne najskôr poznať všetky relevantné okolnosti, pretože len na tomto základe
môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Musí však ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa súd dospel k záveru, že v tomto konaní sú naplnené v celom rozsahu,
nakoľko žalovaný po začatí konania zomrel a jeho dedičmi sú maloleté deti, ktorých zákonná zástupkyňa
je zároveň žalobkyňa v tomto spore, a preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).