Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010476
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7219010476.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudkyňa JUDr. Janka Valachová na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16. novembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., nar. X.XX.XXXX v A., trvale bytom A., C. D. X,

j e v i n n á, ž e
dňa 6.7.2016 vo večerných hodinách v byte na ulici E. XX F. A., po predchádzajúcom slovnom konflikte
fyzicky napadla svojho bývalého manžela G. B. a to tým spôsobom, že počas toho, ako ten stál vo
dverách spálne sa oproti nemu rozbehla asi vo vzdialenosti 2 metrov a oboma rukami ho intenzívnou

silou udrela do oblasti hrude, následkom čoho bol sotený vonku z izby smerom do chodby, kde dopadol
na hornú ľavú končatinu, čím tak G. B. spôsobila ťažké zranenie a to vykĺbenie ľavého lakťového kĺbu
s trieštivou zlomeninou dolného konca ľavej ramennej kosti vo vonkajšej kĺbovej oblasti s posunom
úlomkov s dobou liečenia v trvaní 56 dní, počas ktorých bol závažným spôsobom narušený jeho obvyklý
spôsob života,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a to na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným:
- G. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., D. X škodu vo výške 4 403 Eur,
- Sociálnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice škodu
vo výške 564, 90 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného G. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom

A., D. X so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

NaOkresnomsúdeKošiceIIsapoduvedenouspisovouznačkouvedietrestnékonaniaprotiobžalovanej
pre skutok kvalifikovaný v obžalobe Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 4 Pv 353/18 ako prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Na jednotlivých hlavných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
poškodeného, svedkyne a znalca a prečítal v rámci listinných dôkazov podstatný obsah spisového
materiálu.

Obžalovaná A. B. po zákonnom poučení vyhlásila, že zo spáchania skutku sa cíti nevinná.
Uviedla, že s poškodeným boli manželmi od roku 2011 a nemala nikdy úmysel poškodenému ublížiť
a úraz, ktorý sa mu stal, bola to nehoda. Ešte v ten deň mu poslala SMS, že ju mrzí, čo sa mu stalo
a pýtala sa ho, či niečo nepotrebuje priniesť do nemocnice.

Nie je pravdou, že ho fyzicky napadla a že počas toho, ako stál vo dverách spálne, sa oproti nemu
rozbehla asi zo vzdialenosti 2 metrov, ani to, že oboma rukami ho intenzívnou silou udrela do oblasti
hrude. Meria cca 165 cm a v tom čase vážila okolo 60 kg, poškodený je vyššej postavy a váži podstatne
viac. Pripustila, že sa poškodeného iba dotkla, trvalo to niekoľko sekúnd a hneď cúvla a zatvorila dvere.
Čo sa týka obžaloby, podľa nej obeťou je ona, pretože ju poškodený, ako manžel, niekoľko krát fyzicky

napadolpočasichspolužitiaamuselaodnehoujsťajsmaloletýmsynom.Jehosprávanieboloneúnosné
a jeho útoky mali stúpajúcu tendenciu. Psychicky ju týra doteraz, neumožňuje jej žiadny kontakt so
synom, ako sa aj vyhrážal, že ju pripraví o dieťa, ak od neho odíde.
Ďalej uviedla, že ich spolužitie bolo náročné od doby, ako nastúpila pracovať do realitnej kancelárie.
Začal jej robiť scény, myslela si, že sa to zmení a preto čakala ešte niekoľko rokov, hlavne kvôli dieťaťu

snažila sa urovnať vzťahy, ale nešlo to. Snažila sa, aby sa nehádali pred synom, ale keď videl, že na
dieťa nedá dopustiť, tak práve čoraz viac vťahoval syna do ich konfliktov, časom už len jeho konfliktov,
ktorých príčinou bola žiarlivosť a peniaze. Konflikty začínal poškodený, ona sa tomu snažila vyhýbať,
preto strávila menej času doma. Syn bol v pohode, keď nevidel hádky. Keď sa potom vrátila, tak sa
hádkam nevyhla, len ich oddialila.

Vypovedala, že v čase od rána dňa 6.7. 2016 si situáciu už nepamätá, nakoľko to bolo pred 6 rokmi, ale
vedela, že večer sa trochu na niečom pohádali. Potom chcel poškodený určovať synovi, kde má spať,
keďže ona nechcela spať pri poškodenom. Trval na tom, aby syn spal s ním na posteli na jednej posteli
a ona sa obávala, že syn v noci spadne z postele, nebránila tomu, ale na tom sa pohádali.
Jej matka povedala, že odchádza z bytu, poškodený si myslel, že už tam nie je a vošiel do spálne,

ozvala sa, že tam je, a opýtala sa ho, či chce ísť spať k nej. On si vzal paplón a začal robiť scény, že čo
sa deje a odchádzal preč z miestnosti. Myslela si, že sa chce do spálne vrátiť, správal sa agresívne,
niečo kričal, nevedela že čo má v úmysle, ale prišla k nemu a ukázala mu gestom (obžalovaná ukázala
mierne ohnuté lakte a vystreté dlane vo výške jej hrudníka) nech ide preč a zatvorila dvere. Nevidela,
žeby za poškodeným bol umiestnený nejaký predmet alebo žeby za ním stál syn.

Zrazu počula buchot a krik, otvorila dvere, videla, že na zemi leží poškodený aj syn. Zodvihla syna a šla
si s ním sadnúť do obývačky. Videla, že poškodený kričal a mal v ruke telefón, počula, že si volá pomoc,
tak to neriešila. Šla vybrať z mrazničky niečo studené a priložiť to synovi na hlavu. Syna (v tom čase
mal 5 rokov) držala na rukách a zapchávala mu uši, pretože poškodený veľmi vrieskal, upokojovala ho,
vedela že príde pomoc.

Na otázku aby spresnila, kde sa nachádzala, keď zatvárala dvere a kde sa nachádzal poškodený
sdieťaťomajejmatka,odpovedala,žepoškodenýsanachádzalvpredsieni,ona sanachádzalavspálni,
ale nevidela, kde bolo dieťa. Až potom ho videla kde je, lebo na chodbe bola tma. Jediné svetlo šlo
iba z obývacej izby, na chodbe s nesvietilo. Nachádzala sa v spálni a poškodený v predsieni, tam kde
spadol. V tej istej miestnosti sa nachádzala aj jej matka a jej maloletí súrodenci vo veku 5 a 8 rokov.

Súrodenci boli na poschodovej posteli a jej matka bola na manželskej posteli alebo blízko postele. Len
periférne videla, čo sa deje v izbe.
Opísala spálňu, v ktorej sa mal odohrať incident tak, že od predsiene ako sa vojde do dverí, naľavo je
vzdialenosť cca pol metra a napravo k oknu je cca 4-5 metrov, pri okne bola manželská posteľ, napravo
od dverí ešte medzi posteľou a dverami bola komoda široká asi 1 meter a oproti dverám do chodby bola

poschodová posteľ široká asi 1,20 m. Izba je široká cca 3 metre a nie je tam priestor, v ktorom sa malarozbehnúť proti poškodenému a napadnúť ho a tiež poprela, žeby ho pred tým ako došlo k jeho zraneniu
udrela päsťou do tváre, alebo žeby ho v minulosti fyzicky napadla. Predložila ako listinný dôkaz ňou
vyhotovený náčrt pôdorysu bytu.

V spálni, kde ležala matka s jej súrodencami, nebolo rozsvietené svetlo, to prenikalo len z obývačky, na
chodbe bolo zhasnuté a čo sa týka dverí medzi spálňou a predsieňou, tie sú presklené. Mala za to, že
nikto nachádzajúci sa v spálni nemohol vidieť, ako spadol poškodený. Vypovedala, že poškodený pri
odchode zo spálne držal v ruke mobilný telefón a synov paplón a v tej chvíli nevidela, kde sa nachádzal
syn, myslela si, že sa nachádza v spálni, ale on niekedy medzitým z nej vyšiel.

Uviedla, že poškodený na ňu podal trestné oznámenie v roku 2018 po tom, ako sa s ním rozviedla,
pričom rozvod iniciovala ona. Poškodený sa jej mal vyhrážať, že keď sa s ním rozvedie, že urobí všetko
preto,abyjuzničilaabynevidelasyna.Ušlapreto naAdlerovuulicudoCentrapretýranématkysdeťmi.
Ďalej vypovedala, že po tom ako do bytu prišla RZP, bol poškodený ešte stále na zemi, dvíhali ho
a nechcel pustiť synov paplón, mal ho pod sebou obmotaný o ruku, ktorú mal poranenú. Ona sa
rozprávala s policajtom aj so synom na rukách, dávala synovi obklad, potom ho uložila v obývačke na

posteľ a šla poškodenému pomôcť zbaliť nejaké veci do nemocnice, aby mal všetko čo potrebuje. On
odišiel s RZP a ona mu napísala správu, že ju mrzí čo sa stalo, a že nech dá vedieť, ako dopadol a čo
mu je a že ak niečo potrebuje priniesť, tak príde za ním. Na správu nereagoval. V nemocnici bol niekoľko
dní a potom sa vrátil do spoločnej domácnosti. Po návrate domov z nemocnice boli ich vzťahy napäté.
O úraze sa vôbec nerozprávali. On ju kvôli tomu čo sa stalo vydieral a tvrdil, že má svedkov, že bola

málo doma a že preukáže, že je krkavčia matka a že neuvidí syna.
Obrana obžalovanej bola preverená nasledujúcim dokazovaním.

Za poškodenú stranu Sociálna poisťovňa a.s., Košice H. I. A., sa vyjadrila, že pri skutku nebola prítomná
a za poškodenú spoločnosť Sociálna poisťovňa a.s. si uplatnila škodu v sume 564.90 €.

Uplatnenie náhrady škody za poškodenú spol. UNION zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, v zastúpení
J. F. B. súd oboznámil zo spisového materiálu.

Bol vypočutý svedok poškodený G. B., bývalý manžel obžalovanej, ktorý nevyužil svoje právo

nevypovedať a k náhrade škody uviedol, že sa pri uplatnení sa odvoláva na vyčíslenie zo znaleckého
posudku.
Ku skutku vypovedal, že v ten deň prišiel z práce, obžalovaná nebola ešte doma, urobil si niečo jesť, syn
ležal na posteli v obývačke, ľahol si k nemu a pozerali rozprávky. Nevie v akej dobe prišla obžalovaná,
ale bolo to pred 20:00 hodinou, on ležal na posteli a rozprával sa so synom, že by šli na kúpalisko cez

víkend. Obžalovaná, keď to započula, že idú na kúpalisko, vyjadrila sa, či mu „ šibe“, že sa dohodli
na striedavej starostlivosti a že tento týždeň má mať na starosti syna ona. Zostal zarazený, že aká
striedavá starostlivosť, keď nie sú v rozvodovom konaní. Nato sa obžalovaná postavila a päsťou mu
vrazila do tváre a odišla do kúpeľne.
Doplnil, že pred tým, ako prišiel do obývačky, bola u nich na návšteve jej matka s deťmi, a pred tým ako

obžalovaná prišla do obývačky, sa s nimi prišla rozlúčiť svokra, že ide preč, zatvorila dvere na obývačke
a odišla.
Potom prišiel za ním syn, že chce ísť spať. Šiel preto pre paplón, ktorý bol v obývačke aj vankúš.
V jednej ruke držal vankúš, v druhej paplón a otvoril dvere na spálni, že si idú so synom ľahnúť a keď
pristúpil k manželskej posteli, svokra na neho „vybafla“, či ide k nej spať. Vtedy spoza chrbta vyšla

obžalovaná, že či ide spať k jej matke, povedal nie, určite nie, vyšiel zo spálne, ony si niečo šuškali. Stál
medzi dverami v priestore zárubne, nevedel čo sa deje, a vtedy sa obžalovaná rozbehla a sotila ho do
hrudníka, do ramena a ako padal, zacítil, že je dieťa za ním. Nevie, či sa o neho potkol, alebo vyskočil,
aby mu neublížil, aby ho nepriľahol a vtedy dopadol asi meter k zrkadlu na chodbe, na ľavý lakeť.
Paplón držal v ľavej ruke a v pravej držal vankúš a telefón, a keď dopadol, tak prišla obžalovaná, že čo

robí, že nech sa postaví a začala mu vyťahovať paplón spod ruky. On kričal nech prestane, lebo to bolí.
Prišlasvokraa povedala,žečiimtrebarobiťhlúpostianaťahovaťsa, avtedysazobudiliajsvokrinedeti.
Zavolal si sanitku 112 alebo 158, nepamätal si, svokra mu vytrhla telefón z ruky, on ležal a povedal „daj
sem ten telefón, vidíš že je to zlé, vidíš, že si potrebujem zavolať pomoc“. Potom prišla RZP s policajnou
hliadkou, ktorým povedal, že ho napadla manželka, že sa nevie pohnúť a že má niečo s rukou. Čo sa

týka syna, ten podľa neho padal na zem, nebol zranený, pretože by plakal. Skôr tam bol chaos.
Na otázku, kde presne v čase incidentu stál, ako bol otočený, či svietilo svetlo a kedy si všimol syna,
odpovedal, že stál medzi dverami spálne, ktoré boli otvorené dokorán, otočený tvárou k obžalovanej,
ona bola asi vo vzdialenosti 1,5 - 2 metrov. Medzi miestnosťami sa nenachádzal prah. Obžalovaná sarozbehla priamo na neho od postele, kde si šepkala niečo s mamou. Potom už len „letel a dopadol“.
Podľa neho vyskočil do výšky asi 50 cm a celá situácia trvala sekundu. Dopadol na ľavý bok a syn stál
pri jeho ľavej nohe.

V spálni svetlo nesvietilo, to prenikalo len z obývačky a z kúpeľne. Kvôli bolesti syna nevnímal, cítil ho
vtedy, keď padal, nevedel povedať, či stál alebo ležal. V momente napadnutia držal v ľavej ruke paplón,
v pravej mal vankúš a telefón. Poprel, žeby mal požitý alkohol, či mala požitý alkohol obžalovaná,
nevedel.
Na otázku, aká je jeho výška a v tom čase hmotnosť, uviedol, že výšku má 175 cm a váhu 70-72 kg.

Spálňu opísal tak, že pri vojdení do nej pri dverách po pravej strane bola skriňa, potom bola manželská
posteľ, pod oknom a po ľavej ruke bola hneď za dverami jedna stena s poličkami, vedľa bola šatníková
skriňa a vedľa nej bola poschodová posteľ. Rozmery spálne boli asi 5x3 metre. Od dverí k protiľahlej
stene boli asi 3 metre. Šírka chodby bola asi 2,5 metra.
K spolužitiu s obžalovanou uviedol, že mali neustále konflikty, ale on ju nikdy nezbil a nikdy nešiel
proti nej. Ona ho v minulosti napadla, mával aj modriny, dostával od nej facky. Stalo sa, že ho kopla do

hrude a on potom povedal, že to urobil syn. Nikdy to neriešil, ani toto nechcel riešiť, ale bol hnaný do
extrému, pretože obžalovaná ho mala vydierať dieťaťom, súdili sa o zverenie do výchovy aj o výživné
a mal byť na jej popud napadnutý. Syn bol rozhodnutím súdu zverený do jeho opatery, obžalovaná sa
so synom nestretávala.
Takto vysvetlil, prečo podal trestné oznámenia na obžalovanú až v roku 2018.

Na otázku, ako dlho bol práceneschopný a aké ťažkosti pociťoval, odpovedal, že skutok sa stal v júni,
v auguste bol práceneschopný a v septembri už musel nastúpiť do práce. Kým mal sadru, tak
nepociťoval žiadne ťažkosti, ale nemal čas chodiť na rehabilitácie, musel zabezpečovať starostlivosť
o syna. Bežné veci zvládal. Teraz nevie vystrieť ruku a keď je zmena počasia tak to cíti.
Obžalovaná k výpovedi poškodeného uviedla, že ju mrzí čo sa mu stalo, tak ako už povedala predtým

a nemala úmysel mu ublížiť.
Bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Ľuboš Tomčovčík, PhD., ktorý vypracoval znalecký
posudok na poškodeného G. B. .
K podanému znaleckému posudku uviedol, že poškodený utrpel z medicínskeho hľadiska ťažké
zranenie, ktorým bol narušený jeho obvyklý spôsob života v trvaní 56 dní. Uvedené zranenie vzniklo

pri páde poškodeného na ľavú hornú končatinu, kedy sa násilie prenieslo na oblasť ľavého lakťa. Na
vznik takéhoto zranenia je potrebné násilie veľkej intenzity, keďže došlo k vykĺbeniu lakťa aj trieštivej
zlomenine. Zranenie mohlo vzniknúť takým spôsobom, ako uviedol poškodený, že ho manželka celou
silou sotila, udrela do hrude a následne pri páde sa vyhýbal nárazu do dieťaťa, ktoré malo stáť za ním.
U poškodeného neboli zistené žiadne zranenia v oblasti hrudníka.

Na otázku, že pokiaľ konštatoval, že na vznik zranenia bolo potrebné násilie veľkej intenzity, či tým
myslel intenzitu pri páde poškodeného, odpovedal, že mal na mysli intenzitu dopadu, t.j. ako dopadla
končatina na zem alebo na nejaký predmet.
Pokiaľ v znaleckom posudku konštatoval, že priebeh vzniku zranenia, tak ako ho opísala obžalovaná,
je nepravdepodobný a v prípravnom konaní pri výsluchu uviedol, že nie je vylúčený, uviedol, že pri

vypracovaní posudku mal k dispozícii výsluch poškodeného a zrejme mu vyšetrovateľ prečítal výsluch
obvinenej pri jeho výsluchu. Ak by ho mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku, tak by ho
citoval a vyjadril by sa k nemu priamo v posudku. Zrejme mu bol mechanizmus prečítaný vyšetrovateľom
a preto s tým mechanizmom, ktorý uviedla obvinená, súhlasil.
Na otázku, či by sa vedel vyjadriť k tomu, aký vplyv malo konanie poškodeného, ktorý podľa vlastnej

výpovede po sotení vyskočil sám do výšky pol metra, na intenzitu dopadu poškodeného na zem a na
vznik zranení uviedol, že zrejme malo takéto konanie poškodeného vplyv na intenzitu, keď vyskočil pri
tom, ako sa vyhýbal dieťaťu. Zvýšilo to intenzitu jeho dopadu na zem.
K predloženej Lekárskej správe zo dňa 7.7.2016 (č.l. 102), deň po úraze, uviedol, že neošetroval
poškodeného, ani nebol jeho ošetrujúcim lekárom. Poškodený absolvoval liečbu a operoval ho lekár H.

K. E..
K Lekárskej správe, ktorá bola znalcovi na nahliadnutie predložená, uviedol, že sa jedná o poslednú
stranu prepúšťacej správy, ktorú len overil, pretože zrejme v ten deň zastupoval kolegu. Na správe
sa nachádzajú dve pečiatky, jedna – nečitateľná je lekára, ktorý správu vyhotovil a pečiatkou ju mal
overiť prednosta alebo primár kliniky. Zrejme títo lekári nemohli správu overiť, tak ju overil podpisom

on. Ošetrujúcim lekárom poškodeného nebol ani ho neliečil.

Svedkyňa B. J., matka obžalovanej, po zákonnom poučení podľa § 130/1, § 131/1 Tr. poriadku uviedla,
že využíva svoje právo odmietnuť vypovedať, rovnako ako v prípravnom konaní.Súd vykonal dokazovanie v prospech aj neprospech obžalovanej.

Obžalovaná trestný čin poprela, bránila sa, že zranenie obžalovanému nespôsobila a pokiaľ došlo
k zraneniu, bolo z jej strany neúmyselné, matka obžalovanej využila v konaní pred súdom svoje právo
nevypovedať.

V neprospech obžalovanej vypovedal poškodený G. B. tak, že obžalovaná mu úderom spôsobila

úmyselne ťažkú ujmu na zdraví, aj keď pripustil, že je pravdou, že sám vyskočil a následne spadol na
zem na ľavú ruku.
Vypočutý znalec MUDr. Tomčovčík na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov
znaleckého posudku, pričom zároveň doplnil, že vyskočenie do výšky mohlo spôsobiť po následnom
páde silnejší náraz na ruku poškodeného a tým vznik ťažkého zranenia.

Účelom dokazovania bolo objektivizovať, či obžalovaná napadla obžalovaného a ak áno, či ho napadla
s úmyslom spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že obžalovaná aj keď poškodeného sotila,
nemohla vedieť, že tento vyskočí do výšky, spadne väčšou intenzitou na ruku a spôsobí si uvedené
zranenie. Aj samotný poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zacítil za ľavou

nohou dieťa, alebo si myslel, že syn za ním stojí, v dôsledku čoho vyskočil a dopadol na ľavý bok.
Súd zohľadnil aj fyzické dispozície, akými boli váha a výška obžalovanej aj poškodeného v čase skutku,
pričom zreteľné rozdiely medzi týmito osobami môžu odôvodňovať záver, že obžalovaná by nebola
fyzicky schopná svojím útokom na poškodeného dosiahnuť s takou silnou intenzitou úderu, ktorou by
mu úmyselne ťažko ublížila na zdraví. Znalec na hlavnom pojednávaní potvrdil, ako je uvedené vyššie,

že k väčšej intenzite pádu na zem a k vzniku zranenia poškodeného došlo z dôvodu, že poškodený po
sotení obžalovanou, mal vyskočiť do vzduchu a dopadnúť na ruku.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že obžalovaná aj keď spôsobila zranenie poškodenému, ťažkú
ujmu na zdraví, nekonala v úmysle takéto zranenie spôsobiť, a v tejto časti jej obrany jej súd uveril.

Nespochybnil charakter zranenia a osvojil si závery znaleckého posudku, ako aj výpoveď poškodeného,
že obžalovaná do neho sotila, bral však do úvahy aj okolnosti za akých ku skutku došlo, t.j. priestor, kde
sa útok odohral a spomínané fyzické možnosti oboch účastníkov konfliktu.

Konanie obžalovanej preto oproti obžalobe hodnotil ako konanie nedbanlivostné podľa § 16 písm. a)

Trestného zákona.
Obžalovaná svojím konaním po stránke objektívnej aj subjektívnej naplnila všetky zákonné znaky
skutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.b)Tr.zákonaspoukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, t.j. na chránenej osobe, keď vedela, že môže spôsobiť úderom
do poškodeného jeho zranenie a bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že toto nespôsobí. Svedčí

o tom, že poškodený držal v obidvoch rukách predmety, nemohol teda tlmiť rukami svoj dopad na zem,
čo obžalovaná videla, na druhej strane však nemohla predpokladať, že tento vyskočí, čím urobí útok
dôraznejším a pádom si spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na ustanovenia § 36 a nasl. Tr. zákona. Poľahčovalo jej,

že doposiaľ nebola súdne trestaná, priťažujúce okolnosti neboli zistené.
Obžalovaná je z miesta bydliska hodnotená všeobecne.

Vzhľadom na osobu obžalovanej mal súd za to, že postačí uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý uložil pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov. Výkon trestu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 15 mesiacov.
Počas uloženej skúšobnej doby bude súd sledovať život a správanie sa obžalovanej a pokiaľ by
a dopustila protiprávneho konania, môže súd, a to aj pred uplynutím skúšobnej doby rozhodnúť, že
pôvodne uložený trest vykoná.

V otázke náhrady škody postupoval podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ktorým uložil obžalovanej nahradiť škodu
poškodenému G. B. v sume 4 403 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s. Bratislava v sume 564,90
€. Takáto výška škody bola nepochybne preukázaná a súd si ju osvojil.V zmysle § 288 ods. 2 Tr. por. pokiaľ súd prizná náhradu škody iba sčasti, odkáže poškodeného so
zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Súd takto postupoval u poškodeného G. B. a Union
zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.