Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422010427
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6422010427.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. apríla 2023, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej
veci obžalovaných K. J. a S. J., stíhaných pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaných a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 5T/47/2022 zo dňa 11. 01. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného K. J. a obžalovaného S. J. z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

W. Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 5T/47/2022 zo dňa 11. 01. 2023, boli obžalovaní K. J. a
S. J. uznaní vinnými zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustili tak, že

dňa 28. 2. 2022 v presne nezistenom čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. vošli na neoplotený pozemok,
cez ktorý prešli k rodinnému domu so súpisným číslom XXX v obci Štiavnické Bane, ktorého vlastníkom
je K. C., nar. 6. 5. XXXX, trvale bytom C. D. č. XXX, kde sa pri pravej strešnej časti domu vyšplhali sa
na podstienku pri povale a potom nezisteným predmetom a spôsobom zbúrali pravý múr strechy vedľa
vstupných dverí na povalu, následne vošli do priestoru povaly, odkiaľ si spustili padacie schody a po

nich zliezli do vnútorných obývaných priestorov domu, kde boli spozorovaní obyvateľom tohto domu W.
C., nar. XX. 2. XXXX a jeho kamarátom K. W., následne boli vyzvaní na opustenie domu, po čom dom
opustili - S. J. cez odomknuté vchodové dvere a K. J. vybehol padacími schodmi na strechu a následne
von do záhrady odkiaľ prišli, čím týmto konaním poškodenému K. C. spôsobili škodu poškodením múru
rodinného domu vo výške asi 108,41 €.

Za túto trestnú činnosť ich Okresný súd Žiar nad Hronom odsúdil a to tak, že

obžalovanému K.ovi J.ovi podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l)
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Obžalovanému S. J. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. k), l)
Tr.zák., § 37 písm. m) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 51 ods.
1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň
obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.
určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. k)

Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja obžalovaní a aj okresný prokurátor, avšak ten len voči
výroku o uloženom treste ohľadne obž. K.a J.a.

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor v Žiari nad Hronom uviedol, že uložený trest obž.
K.ovi J.ovi pokladá za mierny. V osobe obžalovaného J.a ide o 15-krát súdne trestaného páchateľa, z
toho dvakrát bol stíhaný aj v cudzine a aktuálne sa voči nemu na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
vedie aj ďalšie trestné stíhanie za ďalších 5 skutkov. Okresný súd pochybil, keď pri výmere trestu

obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal k trestnej činnosti, pretože on pred súdom
podľa prokurátora urobil len vyhlásenie o vine a to celkom zjavne pod ťarchou dôkaznej situácie. Hoci
prokurátor v záverečnej reči uviedol, že z poľahčujúcich okolností prichádza do úvahy len použitie tejto
okolnosti, činil tak za situácie, kedy nemohol predvídať obsah záverečnej reči obžalovaného. V tomto
smere poukázal aj na stanovisko NS SR, sp.zn. Tpj.55/2016 z 27. júna 2017, z ktorého vyplýva, že pri
samotnom vyhlásení o uznaní viny, nie je procesný priestor na vyjadrenie úprimnej ľútosti, súd preto

musítútookolnosťposúdiťpodľakonkrétnychokolností prípadu.Pretopodľaprokurátoraztohovyplýva,
že nestačí len formálne vyslovenie viny a ľútosti, ale je potrebné takéto vyhlásenie náležite posúdiť a
konfrontovať s ďalšími okolnosťami.

Z uvedeného dôvodu preto je okresný prokurátor toho názoru, že táto poľahčujúca okolnosť nemala

byť obžalovanému priznaná a potom pri prevahe priťažujúcich okolností mal mu byť ukladaný ďaleko
prísnejší trest odňatia slobody. Navrhol preto, aby krajský súd v tomto smere zrušil napadnutý rozsudok
ohľadne K.a J.a a uložil mu prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

V písomných dôvodoch odvolania obž. K.a J.a, ktoré za neho podal jeho obhajca, je uvedené, že súd

prvého stupňa vyhlásil spravodlivý odsudzujúci rozsudok, aj keď je zrejmé, že mal byť obžalovanému
podľa názoru obhajoby ukladaný súhrnný trest odňatia slobody a nie samostatný. Pre prípad, že by
sa však s takouto argumentáciou odvolací súd nestotožnil, navrhol obhajca, aby súd trestné stíhanie
obžalovaného zastavil, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bezvýznamný
popri treste, ktorý už bol obžalovanému J.ovi pre iný čin právoplatne uložený. Poukázal obhajca na to,

že obžalovaný J. v súčasnosti, t. j. od decembra 2022 vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 3 roky a 8 mesiacov, preto je trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov prakticky bez významu
k tomuto trestu.

V tomto smere preto požiadal o prehodnotenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a navrhol, aby vo výroku

o treste odňatia slobody bol napadnutý rozsudok vo vzťahu k obž. K.ovi J.ovi zrušený a vo veci následne
rozhodol krajský súd sám tak, že by mu uložil primeraný súhrnný trest, eventuálne pri vyslovení viny by
mu ďalší trest neukladal.

Odvolanie podal voči trestu aj obž. S. J. a to sám, rukou písaným podaním, kde však uviedol len toľko, že

podáva voči rozsudku odvolanie a dodatočne ho odôvodní. Neskôr však v žiadnom písomnom podaní
tak neurobil a dôvody odvolania krajskému súdu nezaslal.

Na podklade podaných odvolaní potom krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré
sa dostavil obž. S. J., predvedený bol eskortou obž. K. J. a prítomný bol jeho obhajca, ako aj krajský

prokurátor.

V konečnom návrhu potom krajský prokurátor uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania okresného
prokurátora, v prípravnom konaní nevyplývala žiadna snaha zo strany obž. J.a, že by sa chcel priznať,
preto jeho vyhlásenie na pojednávaní považuje za účelové, okresný súd potom nesprávne priznal

obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, mal mu byť ukladaný trest pri zvýšenej hornej hranici zákonnej
sadzby a preto navrhol, aby v tomto smere bol napadnutý rozsudok zrušený a obžalovanému uložený
prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o odvolanie obž. J., toto navrhol ako
nedôvodné zamietnuť a tak isto zamietnuť aj odvolanie obž. J.a.

Obhajca obž. K.a J.a v konečnom návrhu uviedol, že odvolaniu obž. J.a navrhuje vyhovieť, pričom
dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj to, že zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva,
že sa obžalovaný musí priznať už v prípravnom konaní, preto je obhajca toho názoru, že postupokresného súdu, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, bol správny a preto navrhoval
odvolanie prokurátora zamietnuť a ich odvolaniu vyhovieť.

Obžalovaný K. J. uviedol, že on sa v konečnom návrhu prikláňa k prednesu svojho obhajcu a nič viacej
k veci nedodal.

Obžalovaný S. J. v konečnom návrhu pred krajským súdom uviedol, že trvá na podanom odvolaní, je
toho názoru, že dostal prísnejší trest ako J., aj keď len podmienečný, pretože ak by niečo spravil, tak

bude viacej sedieť, pričom v podstate sa nič nestalo, tak si myslí, že mohol dostať kratší trest odňatia
slobody.Zároveňsúdu predložilajkópiudohodyopracovnejčinnosti,ktorúuzavrelsozamestnávateľom
a to Penzión na kopci v Banskej Štiavnici.

Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že

odvolanie ani jednej z procesných strán nie je dôvodné.

Tak, ako je zrejmé z predloženého trestného spisu, obidvaja obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom v Žiari nad Hronom vyhlásenie, okresný súd aj so súhlasom prokurátora toto
vyhlásenie prijal a preto už nebolo vykonané dokazovanie ohľadne otázky viny, ale bolo vykonané

dokazovanielenohľadneuloženýchtrestovavtomtosmerepretoajbolipodanéodvolaniaobžalovaných
a krajský súd tak otázku o vine obžalovaných ani v odvolacom konaní nepreskumával.

Z predloženého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že tento v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané ohľadne toho, aké tresty mal obžalovaným ukladať,

je zreteľné, aj ktoré skutočnosti svoje výsledky dokazovania vzal za preukázané a ako sa spravoval pri
hodnotení jednotlivých dôkazov.

Krajský súd preto nemá pochybnosti o správnosti záverov prvostupňového súdu ohľadne uložených
trestov obidvom obžalovaným.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku okresného prokurátora ohľadne toho, že obžalovaný K. J. urobil účelovo
vyhlásenie a nemala mu byť priznaná poľahčujúca okolnosť, v tomto smere sa krajský súd s názorom
prokurátora nestotožnil, stanovisko NS SR z roku 2017, na ktoré sa odvoláva okresný prokurátor, je
už prekonané výkladovými závermi jednotlivých súdov, aj najvyššieho súdu, s tým, že ide skutočne

o pomoc prvostupňovému súdu pokiaľ obžalovaný urobí vyhlásenie a to, či takéto vyhlásenie urobí v
prípravnom konaní alebo až priamo na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, nie je rozhodujúci
pre to, či má alebo nemá byť táto poľahčujúca okolnosť prijatá. V tomto smere preto krajský súd
nemohol dať za pravdu okresnému prokurátorovi, ale súhlasil s postupom, aký zvolil okresný súd a teda
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného K.a J.a bol vyrovnaný a preto mu nebolo

potrebné zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o odvolanie obž. K.a J.a ohľadne toho, či mu mal byť ukladaný súhrnný trest, prípadne či
mu nemalo byť pri uznaní vinu neukladaný žiadny trest, tak ani v tomto smere sa krajský súd s takýmto
návrhom obhajoby nemohol stotožniť. Je nepochybné, že obž. K. J. sa dopustil trestnej činnosti v čase,

keď už bol súdený za inú trestnú činnosť a už mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý v
súčasnosti aj vykonáva a preto správne v zmysle zásad pre ukladanie trestov, mu okresný súd ukladal
samostatný trest, kedy to považoval za recidívu jeho protiprávneho konania a uložil mu samostatný trest
vo výmere jedného roka. Takýto postup okresného súdu bol správny a zákonný. Návrh obhajoby, aby
bolo prípadne trestné stíhanie obž. K.a J.a zastavené, či aby mu nebol ukladaný ďalší trest, nepovažoval

krajský súd za dôvodný, keďže v osobe obžalovaného sa jedná o relatívne mladého páchateľa, ktorý
sústavne pácha trestnú činnosť a preto by takýto postup, aký zvolila obhajoba, bol neefektívny a aj
nesprávny.

Obž. J. už bol tiež v minulosti súdne trestaný, dôvody odvolania upresnil len na verejnom zasadnutí

krajského súdu, kedy je toho názoru, že dostal prísnejší trest ako spoluobžalovaný J., takýto názor nie je
správny, pretože aj z hierarchie trestov uvedených v Trestnom zákone je nepochybné, že najprísnejší je
nepodmienečný trest odňatia slobody, podmienečný trest odňatia slobody je miernejší a to, či mu tento
trest bude premenený alebo nie, je záležitosťou samotného obžalovaného, ktorý pokiaľ chce prejaviťsnahu a napraviť sa, tak sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia žiadnej ďalšej trestnej činnosti
nedopustí.

Toto boli dôvody, ktoré viedli krajský súd k takému záveru, že nepovažoval odvolania tak obidvoch
obžalovaných ako aj okresného prokurátora za dôvodné a postupom podľa § 319 Tr. por. ich zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.