Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122261483
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6122261483.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: F. zast.: Lex Fortis s. r. o. so

sídlom Rybárska 7683/2D, 911 01 Trenčín, IČO: 53 559 339 proti žalovanej: H., o zaplatenie 36.032,70
Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 36.032,70 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 36.032,70 Eur od 26.03.2021 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 08.03.2022 sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 36.032,70 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania podľa zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom
konaní“). Uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke v súlade s
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy o pôžičke žalobca požičal finančnú čiastku

vo výške 1.200.000,- Sk, t. j. 39.832,70 Eur žalovanej. Pôžička/finančná čiastka vo výške 39.832,70 Eur
bola v súlade s listinným dôkazom/príkazom na úhradu do tuzemska zo dňa 08.09.2008 poukázaná na
účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX, t. j. IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX..

1.1. Žalobca si po rozvode s bývalou manželkou vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 11.07.2008 a priamo v čl.
III (str. 3) sa bývalá manželka zaviazala poukázať finančnú čiastku 1.200.000,- Sk na bankový účet

č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento bankový účet nebol bankovým účtom žalobcu, ale bankovým účtom
žalovanej, ktorej žalobca prisľúbil tieto finančné prostriedky ako pôžičku.

1.2. Žalovaná existenciu pôžičky nepopiera, čo možno vyvodiť jednak z e-mailovej komunikácie medzi
žalobcom a žalovanou, ako aj na základe skutočnosti, že žalobca (pozn. súdu - správne malo byť zrejme
uvedené žalovaná) čiastočne dlh splatil, i keď v minimálnom rozsahu: 03.09.2020 splátka vo výške
3.000,- Eur, 04.09.2020 splátka vo výške 500,- Eur a 05.01.2021 splátka vo výške 300,- Eur. Splátky

boli na účet žalobcu poukázané z toho istého účtu, na ktorý bola pôžička/finančná čiastka vo výške
39.832,70 Eur poskytnutá.1.3. Žalobca a žalovaná si splatnosť pôžičky nedohodli. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sama
prisľúbila, že vráti pôžičku do konca roku 2020 a k tejto skutočnosti nedošlo, žalobca doručil žalovanej
dňa 25.03.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na úhradu pohľadávky. Vo výzve

žalobca oficiálne vyzval žalovanú na plnenie/vrátenie pôžičky. Žalovaná však na výzvu žiadnym
spôsobom nereagovala a svoj záväzok pôžičku vrátiť nesplnila.

1.4. Žalobca si okrem istiny vo výške 36.032,70 Eur nárokuje aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z
omeškaniaposudzujevsúladesčasovýmokamihom,vktoromvznikolzáväzkovývzťahmedzižalobcom

a žalovanou. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určovalo nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo svojom § 3. Do 31.01.2013 bola výška týchto úrokov 8 %
+ základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania dlžníka so
zaplatením sumy (t. j. deň po dni splatnosti dlžnej sumy).

1.5. Žalobca k žalobe pripojil príkaz na úhradu do tuzemska zo dňa 08.09.2008, dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 11.07.2008, e-mailovú komunikáciu strán sporu z dní
30.09.2014 - 06.10.2014, 25.07.2017 - 27.07.2017 a 28.02.2019, výpis z účtu žalobcu, výzvu na úhradu
pohľadávok zo dňa 19.03.2021, podací lístok a potvrdenie o doručení výzvy žalovanej.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.03.2022 platobný rozkaz sp. zn. 5Up/232/2022, ktorým

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu 36.032,70 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 36.032,70
Eur od 26.03.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.592,66 Eur.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná na Okresnom súde Banská Bystrica včas odpor s vecným
odôvodnením, v ktorom uviedla, že nie je pravdou, že by medzi ňou a žalobcom bola uzavretá akákoľvek

zmluva o pôžičke. Žalobca bol jej priateľ cca v rokoch 2006 - 2010, vždy boli medzi nimi korektné vzťahy.
V čase ich zoznámenia žalobca riešil majetkové pomery medzi ním a bývalou manželkou. Sám z vlastnej
vôle sa žalobca rozhodol darovať finančné prostriedky žalovanej, pretože nemal dobré vzťahy ani s
vlastnými deťmi. V tom čase žalobca nemal zamestnanie. Vtedy existovala medzi nimi dohoda, že v
prípadepotrebyžalovanáposkytnežalobcovifinancie.Zuvedenýchfinanciísafinancovalarekonštrukcia

chalupy žalobcu, zariadenie.

4. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona o upomínacom
konaní).

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu navrhol pokračovať v konaní na miestne
príslušnom súde podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). K podanému
odporu žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej uvedené v odpore sú nepravdivé a v priamom rozpore s
listinnýmidôkazmi,ktorébolizostranyžalobcudoručenédokonania.Žalovanáve-mailovejkomunikácii,
ktorá bola ako listinný dôkaz doručená spolu s návrhom, potvrdzuje záväzky, ktoré má voči žalobcovi

a sľubuje ich plnenie. Žalovaná okrem iného aj čiastočne svoj dlh plnila, a to v rokoch 2020 a 2021, čo
absolútne nesedí s argumentami, ktoré žalovaná uviedla v odpore. Odpor žalovanej je preto nedôvodný.
Žalovaná neoznačila ani jeden dôkaz, ktorý by tvrdenia žalovanej potvrdzoval alebo svedčil v jej
prospech.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.06.2022 trvala na podanom odpore a uviedla,
že ešte predtým, ako jej žalobca zaslal peniaze na účet, ona zo svojich peňazí financovala prerábanie
jeho chaty. Túto skutočnosť si uvedomila až v tomto období. So žalobcom sa poznajú veľa rokov, v
čase prerábania chaty bol nezamestnaný. Ona žalobcovi dokonca prenechala na používanie aj svoje
osobné motorové vozidlo. Nevie súdu preukázať svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi a je presvedčená, že

ani žalobca. Všetko bolo medzi nimi len ústna dohoda a na základe ich priateľstva, nakoľko si dôverovali.
Žalovaná uvádza skutočnú pravdu tak, ako sa medzi nimi stala. Na základe skutočností, ktoré teraz
uvádza žalobca, pochopila, že teraz využíva situáciu a snaží sa jej ublížiť a využiť ju.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.09.2022, na ktorom žalobca prostredníctvom právnej

zástupkyne trval na podanej žalobe v plnom rozsahu a uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá
ústna zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola finančná čiastka vo výške 1.200.000,- Sk, t.j. 39 832,70
Eur, ktoré poskytol žalobca žalovanej. Žalovaná existenciu pôžičky až do začatia súdneho konania nikdy
nepoprela. Žalobca považuje za absurdné vyjadrenie žalovanej v odpore, že žalobca sa jej rozhodolfinančné prostriedky darovať, táto verzia sa zdá neuveriteľná. Taktiež popiera tvrdenia žalovanej v poradí
druhom vyjadrení, keď si spomenula, že ešte predtým, ako jej žalobca poukázal finančné prostriedky,
financovala rekonštrukciu jeho chaty. Všetky tieto tvrdenia sú v rozpore s vyjadreniami či konaním, resp.

nekonaním žalovanej. Žalobca ju pravidelne kontaktoval a dožadoval sa svojich peňazí a žalovaná buď
neodpovedala alebo odpovedala tak, že to vyrieši. Tvrdenie žalovanej, že žalobca sa jej snaží ublížiť a
využiť situáciu, je taktiež nezmyselné. Ak by si to celé žalobca vymyslel, tak je veľmi ťažko uveriteľné,
že by žalovaná ani raz nereagovala na sms-správy alebo emaily spôsobom, že by sa bránila alebo mu
dala jednoznačne najavo, že ju obťažuje, vymýšľa si. Žalobca má k dispozícii emailovú komunikáciu,

ako aj sms-správy, kde žalovaná nepopiera existenciu dlžoby. Žalobca niekoľkokrát aj osobne navštívil
žalovanú v X., niekoľkokrát na základe vzájomnej dohody menili dátum splatnosti pôžičky, posledný
termín, ktorý si určili na základe návrhu žalovanej, bol dátum 31.12.2020, čo vyplýva z komunikácie. Do
súdneho spisu boli doložené aj výpisy z bankového účtu zo Slovenskej sporiteľni, kde prišli tri splátky
od žalovanej.

7.1. Právna zástupky žalobcu predložila súdu výpis z účtu žalobcu, e-maily adresované žalobcom
žalovanej a sms-komunikáciu medzi stranami sporu.

8. Žalobca F. na pojednávaní uviedol, že dňa 11.07.2008 prišlo k vysporiadaniu jeho BSM po rozvode,
kde sa predtým s pani Kudlákovou dohodli, že peniaze prepíšu, prídu na jej účet s tým, že tie peniaze sú

ako pôžička, ktorú ona môže použiť na prevádzku svojej predajne s tým, že ten prospech, ktorý vznikne,
budú užívať spolu. Vtedy bola možnosť uložiť peniaze v Slovenskej sporiteľni, kde bol úrok nejakých 6 %
a pani H. povedala, že také peniaze dokáže aj ona vyprodukovať zo svojho podnikania, tak jej žalobca
jednoducho veril, ale nemôže sa to kvalifikovať ako dar, pretože vtedy zarábal 900,- Eur, a takú vec by
si nikdy nedovolil, darovať také peniaze. Vtedy žalovaná vravela o veľkých zákazkách, ktoré má, či to

boli nátery chát v Y., či to bolo celé podchytenie kostolov v okolí X. a po celom N., takto mu vravela, že
ten obrat je veľký a nevidí dôvod, aby tie peniaze nezarábali týmto smerom a využili by ich obidvaja.
Sľúbila, že keď bude peniaze potrebovať, tak mu ich vráti späť. V odpore bolo uvedené, že žalobca bol
nezamestnaný, čo bolo pár mesiacov, dva mesiace v roku 2009 a štyri mesiace v roku 2010 a 2011,
a v tom čase robil rekonštrukciu chaty, ale brigádoval v dvoch firmách, bola to firma FLY FAN, kde sa

vyrábali modely lietadiel pre zahraničného zákazníka a firma QEX Trenčín, kde sa podieľal na výrobe
reklamných panelov, čítačiek, trezorov a takýchto zariadení, čiže peňazí mal dostatok na to, aby si tú
chatu rekonštruoval sám. Pani H. mu vtedy poskytla nejaké náterové hmoty v niekoľkých desiatkach
alebo dajme tomu 100-200,- Eur, viac to nebolo. Ich vzťah pokračoval v podstate stále nepretržite,
potom v roku 2013 začala hlásiť, že je chorá, tvrdila, že nemôže cestovať a že potrebuje pokoj, kľud,

tak žalobca ju prestal navštevovať, aby sa po práci mohla venovať odpočinku. Zháňal lekárov, lieky,
zháňal vyšetrenia, ktoré by mohla absolvovať aj v Y.. Potom v roku 2014 v mailoch napísala, že určite
príde, potom ďalší v októbri, „Y., určite prídem, aby sme sa dohodli, určite dám veci do poriadku“, to
boli odpovede na jeho výzvy, že by bolo treba niečo s tými peniazmi robiť, v roku 2017 „do konca roka
to určite doriešime“, potom ju niekoľkokrát navštívil v X., kde sa ústne dohodli na termíne, že peniaze

budú do konca roku 2020 splatené a že všetko bude vyrovnané. Všetko to boli sľuby nesplnené. V roku
2018 žalobca ponúkol žalovanej úver na 1 % cez svoju známu, ktorá robí úvery pre niekoľko oficiálnych
bánk na N.. V tej dobe povedala, že nepotrebuje úver, lebo predala rodičovský dom, že peniaze, ktoré
dostane, mu automaticky presunie na jeho účet. V roku 2019 mu navrhla, aby si zobral úver na seba a že
z jej účtu bude splácať trvalým príkazom tieto peniaze, čo sa mu zdalo až niečo neskutočné, aby niečo

takéto urobil, pretože splácať vlastne svoj dlh svojimi peniazmi, keď ona by tento trvalý príkaz zrušila, tak
to nepochopil a doteraz to nechápe. V roku 2019 ju žiadal o peniaze na liečbu nohy, chcel, aby ona jemu
nejakým spôsobom aspoň vrátila tú starostlivosť, keď ona bola chorá, ale nedostal žiadnu odpoveď.
Potom jej žalobca napísal, že bude peniaze vymáhať súdne, keď ich nechce dobrovoľne dať. V decembri
2019 sľúbila, že v prvom mesiaci žalobca dostane splátku, mala by byť predaná chalupa po rodičoch

a potom v januári zasa sľúbila, že dlh splatí do konca roku 2020. Tam prišli peniaze, ktoré dokladovali
výpisom z účtov, že 03.09. žalobca dostal 3.000,- Eur, 04.09. 500,- Eur a potom ešte v januári 2021
prišlo 300,- Eur, vyzýval ju, do konca roku 2020 tak ako sľúbila, ten termín nesplnila a potom ju ešte
žiadal v apríli 2021 o peniaze na liečbu v protónovom centre v K., kde potreboval takisto vyplatiť nemalú
čiastku, ani na to mu nedala žiadnu odpoveď, tak preto skončili na súde a chcel by tie peniaze vrátiť späť.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pán G. klame od začiatku, že jej dal pôžičku. Mali dobrý,
priateľský vzťah, žalovaná mu od začiatku pomáhala ako mohla, chodila tam veľmi pravidelne autom,
čo bolo dosť nákladné do Y., vždy mu nosila plné auto vecí, ktoré potreboval nielen na chatu, ale ajpotraviny a všetko možné, upratovala mu tam, pomáhala ako vedela. Nechala mu auto, ktoré jej vrátil
po rokoch celé rozbité, spodok auta bol prakticky urobený z dosák. Telefóny dostával od nej zadarmo,
platila mu jedno obdobie aj telefóny, pretože bol tak finančne na tom zle na začiatku ich vzťahu a nikdy

v živote nežiadala od pána G. ani jeden cent, ani za to, čo mu priniesla, nikdy v živote si od pána G.
nežiadala pôžičku a nikdy ju ani nedostala. Keď jej poslal peniaze, ani nie on, prakticky až teraz prišla
na to, keď pozerala v spisoch, že to bola jeho bývalá manželka, ktorá ich poslala zo svojho účtu na jej
účet, tak boli späť vrátené formou tovaru, aj finančnej hotovosti a pán G. stále tvrdil, že mu má dávať
peniaze, keď videl, že sa už nebude vracať k nemu do Y. z rôznych dôvodov, ktoré nebude popisovať.

Pani advokátka tvrdí, že jej komunikácia s pánom G. bola taká, aká bola, no bola vďaka tomu, že sa jej
vyhrážal ústne, aj keď bol u nej na návšteve aj doma v byte, že na ňu pošle nejakých opičiakov, ktorí
si urobia s ňou poriadku a že jej vybaví pôžičku od nejakej svojej kamarátky, ktorej môže dokladovať
hocičo a hoci ona pôžičku nepotrebovala, tak mu povedala, že keď chce, nech si vybaví pôžičku on sám.
Mali celkom slušný korektný vzťah, po určite dobe tam už žalovaná nemohla chodiť z rôznych dôvodov,
pán G. už iba prijímal a aj keď tam prišla, tak sa tváril, ako že ju ani nevidí, dvakrát odišiel, tretíkrát si

nevšimol, vyložila mu tovar a odišla. Chodila tam celé roky na aute, nestálo ju to málo peňazí, brala ho
na dovolenky, za ktoré ani cent nemusel zaplatiť, ani neplatil nikdy za nič. Kupovala mu oblečenie, brala
ho všade so sebou, kde by sa mohol cítiť príjemnejšie, pretože mal dosť smutný život a nemal vôbec
dobré vzťahy so svojimi deťmi, tak mu aj napriek tomu chcela pomôcť, zobrala jeho syna do práce do
X. do novootvorenej predajne, kde presedel celé týždne, kde dostával normálny plat ako keby robil ako

normálny zamestnanec, lebo chcela urobiť radosť pánovi G. a aby mal lepší vzťah so svojím synom.
Pokiaľ ide o výpisy z emailov, žalovaná nereagovala na emaily, pretože jej pán Bíbel posielal na emaily
také veci, že proste to nie, potom zmenila mail kvôli tomu, že mala inde prevádzku a museli zmeniť
mail kvôli napádaniu emailovej schránky rôznymi „tipmi“. Keď žalobca potreboval peniaze, tak mu ich
dala, lebo to bol taký tlak na ňu, že sa psychicky skoro zrútila, mala od neho výhražné telefonáty, aj také

reči, keď bol u nej, mala obrovský strach, pretože je to človek nevyspytateľný. Žalovaná zopakovala, že
si nikdy od žalobcu nevypýtala ani jeden cent, ani za to, čo mu dala, ani keď spolu niekde boli, ani v
reštaurácii nemusel platiť, dostal od nej vždy všetko, pretože vedela, že v tom období mala ona na to
viacej prostriedkov, predaj jej išiel veľmi dobre a potom si by hádam vypýtala od neho pôžičku, veď to
nemá logiku, na čo by si pýtala od neho pôžičku, keď jej išla tak veľmi dobre firma, a ešte ju navádzal

na pôžičku, aby si zobrala teraz na dôchodku, že to vybaví a že do daňového sa môže hocičo napísať.
Vždy podnikala čestne a podnikať bude a nikdy takéto podvody neprijme. Od pána G. si nikdy pôžičku
nepýtala, nemá to ani písomne, ani nijak podložené, nemá na to svedkov, že by si ja od neho niekedy
vypýtala pôžičku, tak nech nezavádza súd.

10. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými
dôkazmi zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca Ing. Tibor Bíbel a jeho bývalá manželka Y. uzatvorili dňa 11.07.2008 dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č.l. 8 spisu), ktoré BSM zaniklo právoplatnosťou rozsudku

o rozvode manželstva Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/66/2005 zo dňa 17.01.2007. V zmysle čl. III
sa bývalá manželka žalobcu zaviazala vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 1.200.000,- Sk
(39.832,70 Eur) v lehote do 31.07.2008 prevodom na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ako vyplýva z
príkazu na úhradu do tuzemska v Tatra banke, a.s. (č.l. 7 spisu), dňa 08.09.2008 bola z účtu príkazcu
č. XXXXXXXXXX - G. poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná suma 1.200.000,- Sk.

12. Z predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom (adresa G.>) a žalovanou (adresa H.)
vyplýva, že dňa 30.09.2014 o 13:44 hod. žalobca zaslal žalovanej správu, v ktorej sa okrem iného
uvádza: „Naposledy, ked si sa ozvala, napisala si, ze v septembri urcite prides. Tak som cakal, ze sa
ozves a stale nic. Alebo si to napisala iba preto, aby si si zo mna urobila srandu? Na nedelu 26.10. som

nasiel zajazd do muzei vo I.. Porozmyslaj, ci by si nemala zaujem ist tam so mnou a daj vediet. Telefon
mam stale pri sebe.“. Žalovaná dňa 06.10.2014 o 20:53 hod. odpovedala nasledovné: „Tibor prídem
určite aby som sa dohodla o určitých veciach, určite dám veci do poriadku.“.

13. Dňa 25.07.2017 o 17:58 hod. zaslal žalobca žalovanej e-mail: „Ako ta mam poziadat, aby si sa ozvala

a povedala mi ako riesis situaciu, ktoru si sposobila. Ako to chces vsetko riesit a tiez kedy?“. Žalovaná
dňa 27.07.2017 o 10:08 hod. odpovedala: „do konca roka to doriesim určite“.14. Dňa 28.02.2019 o 13:21 hod. žalobca zaslal žalovanej e-mail, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Ahoj H., volal som ti, ale stale je moje cislo u teba zablokovane. Dnes mi volala ta pani, ktora mi slubila,
ze by ti pomohla s tym uverom. Pytala sa ci to mas uz vybavene. Povedal som jej ze si potrebujes dat do

poriadku rozvod ako si mi ty povedala. Ale ona povedala ze uver sa da vybavit aj bez toho. Kazdy aj v
manzelstve si zodpoveda za svoje uvery samostatne. Este raz mi pripomenula, aby si jej zavolala a ona
ti ponukne co ti moze vybavit, lebo spolupracuje v podstate so vsetkymi bankami a myslim, ze korektne.
Ja som jej nevedel dat konkretne informacie a neviem sa v tejto oblasti ani vyjadrovat a bolo by zbytocne
aby som ja robil prostrednika, ked by ste si to vy mohli vydiskutovat.“. Žalovaná dňa 28.02.2019 o 16:24

hod. odpovedala: „Ja som ti vcera volala alebo prevcerom ked som zistila ze si volal ale si mi nedvihal.
Idem po praci do Orange nedalo sa odblokovat ta. Tak idem tam. A neviem kto ti radí ohladom uveru ale
uz dávno som nepocula nieco také že každý v manželstve je zodpovedný za svoj uver. Kým nebudem
rozvedena a nebudem mat majetkoprávne veci v poriadku, neriešim nič. Do konca marca máme mať
pojednávanie.“.

15. Na súdnom pojednávaní žalobca predložil súdu ďalšiu - jednostrannú komunikáciu - e-maily žalobcu
adresované žalovanej v období od 18.06.2019 do 05.01.2021, v ktorých sa žalobca domáhal vrátenia
peňazí a splatenia dlhu (napr. e-mail zo dňa 23.01.2020: „Presiel dalsi mesiac a zasa si svoj slub - vratit
mi peniaze nesplnila. A pritom si mi to zasa slubila iba pred tyzdnom ked som bol za tebou. Zacni uz
konecne splacat svoje dlhy voci mne...“).

16. Na pojednávaní žalobca predložil súdu aj sms-komunikáciu medzi stranami sporu v období od
13.08.2019 do 06.01.2021. V tejto komunikácii sa žalobca opakovane pýta žalovanej, prečo sa neozýva,
nedvíha telefón, čo poriešila s rozvodom a úverom na vyrovnanie dlhu voči nemu (sms-správa z
27.08.2019), že mu 21. mali prísť peniaze, ale nič mu neprišlo (sms-správa z 27.11.2019), že potrebuje

aspoň časť peňazí v septembri, tak ako sľúbila (sms-správa z 03.07.2020), že peniaze sľúbila tento
mesiac (sms-správa zo 16.10.2020), ak nesplní sľuby a nevráti dlžné peniaze do konca roka, príde
súdne vymáhanie (sms-správa z 24.12.2020) a ak nebude reagovať na správu, budú to riešiť iní a bude
to stáť viac (sms-správa z 06.01.2021). Z predloženej komunikácie tiež vyplýva, že žalobca a žalovaná
v tejto komunikácii riešia aj svoj partnerský vzťah, keď sa žalobca žalovanej pýta, ako sa jej darí, čo má

nové, čo robí, a že mu stále nepovedala, prečo ho nechala. Žalovaná podľa predloženej komunikácie
odpovedala žalobcovi len dvakrát, a to dňa 28.11.2019, kedy žalovaná žalobcovi napísala, že ešte nemá
rozhodnutie, má prísť už každú chvíľu, splátku mu pošle na druhý týždeň. Rozpredáva všetko, čo sa
dá, aby sa z toho dostala. Tiež má už toho dosť. Má pravdu, že dvom je vždy lepšie a takto sa len trápi
a je jej to „na figu“. Urobila chybu, myslela, že dokáže žiť sama, no čo už. Dňa 03.07.2020 na správu

žalobcu, že sa neozýva, ako sa má a že žalobca má možnosť niečo kúpiť, potreboval by aspoň časť
tých peňazí, ako to vyzerá, žalovaná odpovedala: „Oki Y.“.

17. Z výpisu z účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu N. vyplýva, že žalovaná bezhotovostne
poukázala žalovanému dňa 03.09.2020 sumu 3.000,- Eur, dňa 04.09.2020 sumu 500,- Eur a dňa

05.01.2021 sumu 300,- Eur, a to z účtu N. (č.l. 14, 99 a 100 spisu).

18. Výzvou zo dňa 19.03.2021 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy (vrátenie zvyšnej časti pôžičky) vo výške 36.032,70 Eur v lehote 7 kalendárnych
dní od doručenia výzvy na účet mandanta a náhrady nákladov veriteľa spojených s uplatnením

pohľadávky prostredníctvom právneho zástupcu veriteľa vo výške 503,80 Eur na účet právneho
zástupcu veriteľa s tým, že v prípade, ak dlžná suma nebude v uvedenej lehote pripísaná v plnej výške v
prospech účtu F. a jeho právneho zástupcu, pristúpi bez zbytočného odkladu k vymáhaniu dlžnej sumy
vrátane príslušenstva (zákonných úrokov) súdnou cestou, a to bez ďalšieho upozornenia (č.l. 15 spisu).
Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 24.03.2021, ako vyplýva z podacieho lístka (č.l. 16

spisu) a žalovanej doručená dňa 25.03.2021 (č.l. 17 spisu).

19. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

23. Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

24. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

25. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

26. Podľa § 35 ods. 3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

27. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

28. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 36.032,70 Eur, o ktorej žalobca tvrdil, že bola
poskytnutá titulom zmluvy o pôžičke. Uplatnená pohľadávka žalobcu predstavuje rozdiel medzi výškou
poskytnutej sumy 39.832,70 Eur a čiastkovými úhradami žalovanej (spolu vo výške 3.800,- Eur).

31. Medzi stranami nebolo sporné, že bývalá manželka žalobcu titulom dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva so žalobcom poukázala dňa
08.09.2008 sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 Eur) na účet, ktorý patril žalovanej. Spornou medzi stranami
bola skutočnosť, či išlo o pôžičku, ako tvrdil žalobca, alebo o dar, ako žalovaná uviedla v písomnom
odpore proti platobnému rozkazu, resp. o určitú formu kompenzácie za všetko, čo žalovaná financovala,
kupovala žalobcovi, vrátane auta, ktoré mu požičala a zamestnania jeho syna, ako uviedla na súdnom

pojednávaní. Medzi stranami teda bolo nesporné poskytnutie peňažných prostriedkov, ale sporným bol
právny titul.

32. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že peniaze jej na účet
vložila žalobcova manželka, takže mu žiadne peniaze vracať nebude. V zmysle dohody o vyporiadaní

BSM sa jednalo o peniaze, ktoré patrili žalobcovi, ktoré jeho bývalá manželka mala vyplatiť žalobcovi a
účet žalovanej bol len platobným miestom na poukázanie tejto finančnej sumy.

33. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, ktorým veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné
nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná
forma. Možno ju uzavrieť v ústavnej aj písomnej forme, ako aj konkludentným prejavom. Pojmovými
znakmi zmluvy sú 1. prenechanie veci, resp. finančných prostriedkov na voľné nakladanie, 2. druhovo
určené veci, 3. dočasnosť právneho vzťahu, 4. povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, 5. obvykle aj
doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je

povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Zmluva o pôžičke má
reálny (nielen konsenzuálny) charakter. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.34. Darovacia zmluva je tiež dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a
obdarovaného. Darovacou zmluvou darca prenecháva obdarovanému určitý majetkový prospech bez
toho,žebymalnatoprávnupovinnosťaobdarovanýtentodaralebosľubprijíma.Základnýmipojmovými

znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Bezplatnosť znamená, že
obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Dobrovoľnosť
znamená,žesaniečoposkytujeinémubezprávnejpovinnostimutoposkytnúť.Darovaciazmluvavzniká
spravidla reálne, t.j. prejavom vôle oboch účastníkov spojených s faktickým odovzdaním a prevzatím
daru.

35. V danom prípade nebolo sporné a žalovaná to ani nespochybňovala, že prijala sumu 39.832,70 Eur
(1.200.000,- Sk). Keďže strany sporu neuzatvorili zmluvu v písomnej forme, súd pri skúmaní zmluvy
nemohol vychádzať z jazykového písomného vyjadrenia vôle strán, pričom žalobca tvrdil, že išlo o
zmluvu o pôžičke a žalovaná, že išlo o darovanie (resp. kompenzáciu za všetko, čo žalovaná žalobcovi
kúpila alebo dala). Spor teda nastal ohľadom právneho titulu poskytnutia finančných prostriedkov. Súd

preto skúmal, či boli finančné prostriedky poskytnuté titulom pôžičky alebo titulom daru a v prípade, ak
sa nepreukázal ani jeden z týchto právnych dôvodov, zisťoval možnosť iného právneho titulu, a to najmä
z titulu nepomenovanej zmluvy. Následne pri neunesení dôkazného bremena sa musel vysporiadať s
otázkou získania finančných prostriedkov bez právneho dôvodu a vznikom bezdôvodného obohatenia
na strane žalovanej.

36. Žalobca, ktorý ovláda predmet súdneho konania, ho vymedzil vrátením finančných prostriedkov
z titulu zmluvy o pôžičke, a bol teda povinný v konaní preukázať, že poskytol žalovanej peňažné
prostriedky a v čase kontraktácie existovala zhodná vôľa žalobcu a žalovanej o tom, že právnym
dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov bola pôžička, ktorá sa vyznačuje základnou štruktúrou

veriteľsko - dlžníckeho obsahu spočívajúcou v tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu (§ 657 OZ). Na rozdiel od darovania, ktoré predpokladá, že darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma, pri pôžičke existuje spoločná
vôľa kontrahentov, že poskytnuté plnenie veriteľa bude (druhovo rovnakým plnením) veriteľovi vrátené.

Právny dôvod plnenia má význam predovšetkým vo fáze dokazovania.

37. Tak ako v prípade pôžičky, aj v prípade iného právneho dôvodu môže existovať subjektívne právo na
vrátenie celej alebo časti poskytnutej sumy. Pri darovaní to môže byť právo na vrátenie daru. Pri pôžičke
ide o subjektívne právo vyplývajúce z podstaty návratovosti druhovo vymedzeného predmetu pôžičky.

Rozhodujúcimi sú okolnosti a prejavy vôle v čase uzatvorenia zmluvy. Je nepodstatné, ako sa vôľa,
prípadne predstavy kontrahentov v čase po uzatvorení zmluvy menili. Stav vôle pri kreácii vôle v čase
uzavretia zmluvy nemožno zamieňať s motiváciami, ktoré by mali spôsobovať zmenu obsahu zmluvy a
ktoré nastali u niektorého účastníka právneho vzťahu po uzavretí zmluvy. Inými slovami, zmeniť právny
dôvod poskytnutia plnenia (napr. z darovania na pôžičku) jednostranne dodatočne nemožno.

38. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalovanou dohodli, že peniaze z vyporiadania jeho
BSM prídu na jej účet s tým, že tie peniaze budú ako pôžička, ktorú ona môže použiť na prevádzku
svojej predajne a jej podnikateľské aktivity s tým, že prospech, ktorý vznikne, budú užívať spolu, keďže
žalovaná tvrdila, že také peniaze (zhodnotenie vo forme 6 % úroku, ktorý poskytovali v tom čase banky

za vklad) dokáže aj ona vyprodukovať zo svojho podnikania a žalobca jej veril. Uvedenú sumu však
nemožno kvalifikovať ako dar, pretože žalobca v tom čase zarábal 900,- Eur a darovať také peniaze by si
nikdy nedovolil. Žalovaná mala sľúbiť, že keď bude peniaze potrebovať, vráti mu ich. Dva mesiace v roku
2009 a štyri mesiace v rokoch 2010 a 2011 bol žalobca síce nezamestnaný a v tom čase rekonštruoval
chatu, avšak aj v tom čase pracoval brigádnicky v dvoch firmách, čiže mal dostatok peňazí, aby si chatu

rekonštruoval sám. Žalovaná mu vtedy poskytla náterové hmoty v sume najviac 100-200,- Eur. Ich vzťah
trval od roku 2006 približne do roku 2011 (podľa udania žalovanej do roku 2010). Vzťah skončil, keď sa
žalovaná začala vyhovárať na zdravotné problémy, nemožnosť cestovať a potrebu odpočinku. O vrátení
peňazí sa začali baviť v roku 2014. Splatnosť pôžičky sa v komunikácii strán sporu posúvala.

39. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že ona si nikdy od žalobcu nevypýtala ani jeden cent, ani za to, čo
mu dala alebo za neho platila, podnikanie jej išlo veľmi dobre, preto nemá logiku, že by si od žalobcu
pýtala pôžičku. Na čo by si pýtala pôžičku, keď jej firma išla tak veľmi dobre, a žalobca ju ešte navádzal,
že jej vybaví pôžičku aj teraz na dôchodku. Od žalobcu si pôžičku nikdy nepýtala, ani ju nedostala,žalobca to nemá písomne ani nijak inak podložené a nemá na to ani svedkov. Keď jej bývalá manželka
žalobcu poslala zo svojho účtu na jej účet peniaze, boli späť vrátené formou tovaru aj finančnej hotovosti
a žalobca stále tvrdil, že mu má dávať peniaze, keď videl, že sa už nebude k nemu do Trenčína vracať.

Žalobca vie, prečo poslal peniaze na jej účet a nie na účet svojich detí, oni sa dohodli tak, že keď bude
z tých peňazí niečo potrebovať, ona mu dá.

40. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca, ktorý bol povinný preukázať
vznik a existenciu zmluvy o pôžičke, nepreukázal, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená

zmluvy o pôžičke. Dôkazom o tom, že v danom prípade išlo o pôžičku, nie je ani predložená e-mailová
a sms-komunikácia. Hoci žalobca sa od žalovanej viackrát domáhal vrátenia peňazí, vyrovnania dlhu
voči svojej osobe, zo žiadnej správy nevyplýva, že by žalovaná pôžičku od žalobcu výslovne potvrdila.
V e-mailoch žalovaná uvádza, že „príde za žalobcom, aby sa dohodla o určitých veciach“, „dá veci do
poriadku“, „do konca roka to určite dorieši“, obsah týchto správ však nesvedčí jednoznačne o tom, že
ide o pôžičku, a to aj vzhľadom na nanajvýš súkromnú povahu vzťahu strán sporu a privátny charakter

a obsah ich vzájomnej komunikácie, ktorý sa týkal aj osobných a partnerských tém.

41. Pokiaľ žalovaná v sms-správe zo dňa 28.11.2019 uviedla, že „ešte nemám rozhodnutie, má už
prísť každú chvíľu, splátku ti pošlem na druhý týždeň“ (č.l. 107 spisu), v tejto súvislosti žalovaná na
pojednávaní uviedla, že „sa jednalo o nejakých pár korún, ktoré poslala zase na jej účet žalobcovi nejaká

kamarátka, pre ktorú pracoval, ona to vyfakturovala ako sprostredkovanie pracovnej činnosti, z ktorej
odviedla daň a rozdiel poslala žalobcovi, pričom sa jednalo o tieto peniaze“. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že sa jednalo o bežnú prax strán sporu. Aj žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
na pojednávaní potvrdil, že žalobca „načierno“ pripravoval technickú dokumentáciu pre dve spoločnosti,
ktoré mu odmenu zaplatili tak, že žalovaná prostredníctvom svojej živnosti H. Centrum vyfakturovala túto

činnosť žalobcu, peniaze sa však nedostali žalobcovi ani po odrátaní odvedenej dane. Zo spoločnosti
Školex v roku 2016 išla suma 1.850,- Eur a v rokoch 2008 - 2010 z firmy Fernom Slovakia, s.r.o. suma
40.000,-Sk,23.800,-Ska1.785,-Eur.Zuvedenéhonepochybnevyplýva,žepeňažnéprostriedkytitulom
pôžičky nie sú jediné, ktoré by vysvetľovali, z akého dôvodu žalovaná poukazovala žalobcovi nejakú
finančnú čiastku (alebo splátku).

42. Žalovaná od počiatku súdneho konania popierala uzavretie zmluvy o pôžičke a tvrdila, že išlo
o finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté z titulu darovania alebo ako náhrada za veci, ktoré
žalobcovi kúpila alebo dala, za dovolenky, na ktorých s ňou bol, za auto, ktoré mu prenechala na užívanie
a za zamestnanie jeho syna. Žalobca podľa jej vyjadrenia tvrdil, že „mu má dávať peniaze, keď videl, že

sa už nebude vracať k nemu do Y.“. Túto skutočnosť možno nepriamo dovodiť aj z výpovede žalobcu,
ktorý uviedol, že ich vzťah so žalovanou trval od roku 2006 do roku 2011, keď však tiež uviedol, že
žalovaná „v roku 2013 začala hlásiť, že je chorá, tvrdila, že nemôže cestovať a že potrebuje pokoj,
kľud, tak ju prestal navštevovať“. Ako tiež uviedol, o vrátení peňazí sa začali baviť v roku 2014, kedy už
nepochybne bol ich vzťah definitívne ukončený. S ohľadom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru,

že tvrdená skutočnosť o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu nebola preukázaná. Malo
ísť totiž o prejav vôle (žalobcu) adresovaný tomu, komu sa peniaze poskytovali (žalovanej), že peniaze
majú byť vrátené, a to pri uzatváraní zmluvy. Je nepodstatné, ako právny úkon charakterizuje osoba
poskytujúca peniaze inej osobe a/alebo neskôr ako pri uzatváraní zmluvy, alebo ak dodatočne svoju
predstavu o obsahu uzatvorenej dohody jednostranne „zmení“. Žalobca v tomto prípade podľa názoru

súdu bez pochybností nepreukázal, že existuje jeho subjektívne právo ako veriteľa žiadať poskytnuté
peniaze späť z dôvodu povinnosti dlžníka vrátiť požičané peniaze titulom zmluvy o pôžičke. Dôkazné
bremeno týkajúce sa preukázania tvrdenia žalobcu o tom, že so žalovanou platne uzatvoril zmluvu o
pôžičke, zaťažovalo žalobcu, ten však dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky neuniesol.

43. Súd sa preto v ďalšom zaoberal skúmaním, či boli peňažné prostriedky žalovanej poskytnuté z
titulu darovania a dospel k záveru, že hoci žalovaná v písomnom odpore proti platobnému rozkazu
uviedla, že sám žalobca sa z vlastnej vôle rozhodol darovať jej finančné prostriedky, sama žalovaná
na súdnom pojednávaní toto tvrdenie vyvrátila, keď na otázku súdu, či sa jednalo o dar, ako uviedla
v písomnom podaní, žalovaná uviedla: „Dar? Nejedná sa o dar, keď to splácate, ja som všetko

kupovala žalobcovi, brala som ho na dovolenku, nechala som mu svoje auto, zamestnala som jeho
syna, chcela som, aby sa zlepšil jeho vzťah s deťmi.“. Na základe toho súd dospel k záveru, že
nebolopreukázanéaniposkytnutiefinančnýchprostriedkovžalovanejtitulomdarovania.Súdvšakmusel
konštatovať, že žalovaná nepreukázala ani to, že poskytnuté peňažné prostriedky boli nejakou formoukompenzácie za to všetko, čo podľa svojho vyjadrenia žalobcovi kupovala, dala, za dovolenku, na
ktorú ho pozvala, automobil, ktorý mu požičala a podobne. V tomto smere žalovaná nijakým spôsobom
nepreukázala, že by žalobcovi poskytla nejaké plnenia a v akej hodnote, preto súd nemal osvedčené

ani uzatvorenie inej, nepomenovanej zmluvy podľa § 51 OZ medzi stranami sporu, ktorá by bola
právnym dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na to, že žalovaná vznik darovacej
zmluvy nepreukázala a nepreukázala (a ani netvrdila) ani vznik inej zmluvy, predmetom ktorej by bolo
poskytnutie finančných prostriedkov, súd dospel k záveru, že ani žalovaná neuniesla dôkazné bremeno
ani bremeno tvrdenia.

44. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo sporu o tom, že finančné
prostriedky vo výške 39.832,70 Eur žalobca žalovanej poskytol a žalovaná ich prevzala, a to bez toho,
aby bol medzi stranami dohodnutý, resp. preukázaný tvrdený právny dôvod. Pri absencii právneho titulu
musel súd konštatovať, že boli finančné prostriedky poskytnuté žalovanej bez právneho dôvodu, a teda
sa na jej strane jedná o bezdôvodné obohatenie. Keďže žalovaná časť uvedenej sumy vo výške 3.800,-

Eur žalovanému zaplatila (dňa 03.09.2020 sumu 3.000,- Eur, dňa 04.09.2020 sumu 500,- Eur a dňa
05.01.2021 sumu 300,- Eur), súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšok dlžnej sumy vo výške
36.032,70 Eur.

45. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že v kontexte tohto prípadu sa javí nelogické a nezvyčajné,

prečo žalovaná v rokoch 2020 a 2021 zaslala žalovanému tri platby spolu v sume 3.800,- Eur, podľa
svojho vyjadrenia „na žiadosť žalobcu, že potrebuje peniaze“, keď ich partnerský vzťah skončil približne
10 rokov predtým a ako uviedla, mala z jeho správania strach.

46. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

47.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Podľa § 10c nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

50. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V
zmysle tohto ustanovenia je bezdôvodne obohatený povinný splniť svoj dlh deň nasledujúci po výzve
veriteľa (subjektu, na úkor majetkovej sféry ktorého obohatenie vzniklo). Súd priznal žalobcovi aj úrok

z omeškania z istiny od 26.03.2021, keď žalobca preukázal doručenie písomnej výzvy žalovanej dňa
25.03.2021. Žalovaná sa teda dostala do omeškania dňom 26.03.2021. Súd však žalovanú zaviazal na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.032,70 Eur od 26.03.2021
do zaplatenia, keďže žalobca nepreukázal, že jeho záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke vôbec vznikol
a že vznikol pred 01.02.2013.

51. Úroková sadzba vo výške 5 % ročne je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády a
predstavuje základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú dňa 26.03.2021 zvýšenú o päť
percentuálnych bodov.

52. O splatnosti rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.Vdanomprípadedospelsúdkzáveru,ževzhľadomnaokolnostidanéhoprípadu(výškupriznanej
sumy) bolo dôvodné určiť dlhšiu lehotu na plnenie, a to 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.53. V prevyšujúcej časti (úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne) súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol (výrok II.).

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal
v spore úspech, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Aj keď súd

žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené, zamietol, pre pomerné rozdelenie trov konania je
rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca
nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008).

58. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).