Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422200588
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6422200588.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletého X. T.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov - matky V. V., narodenej
XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Z. XXXX/XX, XXX XX G. K., adresa pre doručovanie: P. O. XXX, XXX XX

G. K., právne zastúpenej Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar
nad Hronom, IČO: 47 232 811 a otca M.. Q. K., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom I. M. XXXX/
XX, XXX XX K. XXX, právne zastúpeného L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02
Bratislava, IČO: 52 735 354, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/25/2022-167 z 20. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 05. 2022 uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého Z. zvýšeným výživným zo sumy 150,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne vždy do 15
dňa v mesiaci vopred na účet matky počnúc dňom 01. 03. 2022 (I. výrok) s tým, že otcovi povolil zročné

výživné za obdobie od 01. 03. 2022 do 20. 05. 2022 na maloletého N. vo výške 264,60 Eur splácať v
5 mesačných splátkach po 52,92 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia celej výšky
zročného výživného pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednou so
splátok, kedy nastane zročnosť celého dlhu na raz (II. výrok), pričom sa týmto mení rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 12P/29/2013 zo dňa 09. 09. 2013 v časti určenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu (III. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok)
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že matka sa návrhom domáhala
zvýšenia výživného na maloleté dieťa.
Otec s návrhom nesúhlasil, pretože od poslednej úpravy výživného sa zmenila jeho rodinná situácia,
pričom žiadal návrh matky zamietnuť.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 Zákona o rodine.

Súd prvej inštancie zistil, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného s odkazom na rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12P/29/2013-15 zo dňa 09. 09. 2013 mal maloletý Z. necelý
rok, otec bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie, nemal žiadny príjem. Matka bola na materskej dovolenke a jej príjem predstavoval
rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a prídavok na dieťa 23,10 Eur mesačne. Starostlivosť
o maloleté dieťa zabezpečovala matka sama. Rodičia uzatvorili dohodu o úprave rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu a na výške výživného sa dohodli 150,- Eur mesačne, pričom otec
poukázal, že na výživné si požičiava od matky a starej matky.Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že matka je aktuálne zamestnaná, jej
príjemjevpriemere640,-Eur.Rodinnýdomvk.ú.G.K.,vktorombývasmaloletýmideťmiasmanželom,
je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Matke pribudla v r. 2018 ďalšia vyživovacia povinnosť.

Otec je zamestnaný v ARACS, spol. s r.o., kde zarobí v čistom v priemere 688,11 Eur mesačne. Otec nie
je vlastníkom nehnuteľného majetku. Otcovi pribudli v r. 2017 dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Býva v
byte svojej matky, ktorej platí 130,- Eur mesačne za bývanie.
Maloletý Z. je žiakom 3. ročníka Základnej školy B. J. v G. K.. Býva s matkou, jej manželom a s
nevlastným bratom v spoločnej domácnosti. Za odôvodnené a nevyhnutné bežné výdavky spojené so

starostlivosťou o neho súd prvej inštancie považoval sumu 150,- Eur mesačne za stravu, 50,- Eur
mesačne za hygienické potreby, 15,- Eur mesačne za lieky, 130,- Eur za oblečenie a obuv vrátane
ortopedických vložiek, 20,- Eur mesačne za stravu v školskej jedálni, 3,- Eur mesačne za školský klub
detí (družina), 10,- Eur mesačne za pomôcky do školy, 13,- Eur ročne za kartu EURO26, 3,75 Eur
mesačne za vodu, 32,50 Eur mesačne za elektrinu, 30,- Eur ročne za komunálny odpad.
Podľa názoru súdu prvej inštancie od predchádzajúcej úpravy výživného došlo u maloletého k takej

podstatnej zmene pomerov, že je potrebné výživné zo strany otca zvýšiť. Maloleté dieťa je staršie, matka
má zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, obutie dieťaťa, ďalej na poplatky a potrebné pomôcky do školy
ako aj výdavky na voľnočasové aktivity dieťaťa a jeho zdravotný stav.
Súd prvej inštancie mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého
N. sumou zvýšeného výživného 250,- Eur mesačne.

Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75
ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj možností,
schopností a majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Súd prvej inštancie uviedol, že rodič,
ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení
(bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou.

Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Matka
zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletého a hradí všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou.
Vykonávaním osobnej starostlivosti si matka vynahrádza finančné vyjadrenie výživného, preto bolo
zo strany otca určené výživné zodpovedajúce vyššej časti odôvodnených výdavkov na maloletého. Čo
sa týka výšky výživného, výška mesačných výdavkov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých

pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa (bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady spojené s plnením školskej dochádzky, preprava
dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, primerané náklady na mobilný telefón). Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveň

rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory,
lyžiarske kurz a pod., aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Výživné by
nemalo pokrývať len základné a nevyhnutné výdavky, ale aj výdavky mimoriadne. Súd prvej inštancie
vychádzal z výdavkov na maloleté dieťa, ktoré vyčíslila matka, pričom do úvahy pri rozhodovaní vzal
len výdavky základné a nevyhnutné a ich výšku súd prvej inštancie považoval za primeranú. Súd prvej

inštancie pri rozhodovaní o výživnom vzal do úvahy možnosti a schopnosti rodičov. Výdavky týkajúce
sa záujmových činností a mimoriadne výdavky súd prvej inštancie nebral do úvahy s prihliadnutím
na finančnú situáciu otca. Otec v konaní preukázal výšku svojho príjmu, avšak nepreukázal, že by
existovali na jeho strane objektívne dôvody, pre ktoré by si nevedel zabezpečiť vyšší príjem (otec
nepreukázal žiadne zdravotné problémy ani iné prekážky). Na rozdiel od maloletého dieťaťa, ktoré si

na krytie svojich základných potrieb príjem zabezpečiť nevie, je povinnosťou rodiča prispievať na výživu
maloletého, nakoľko je prvoradou povinnosťou rodiča, aby zabezpečil príjem na krytie svojich potrieb a
potrieb svojich maloletých detí. Neobstojí preto ani argumentácia zo strany otca o sťaženej situácii s
uplatnením sa na trhu práce, že bez znalosti cudzieho jazyka sa v O.vo svojom odbore nevie zamestnať.
Predložené dôkazy týkajúce sa hľadania práce považoval súd prvej inštancie za účelové, nakoľko boli

realizované až počas súdneho konania. Navyše, otec môže vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom
odbore, ako vyštudoval. Otec však nepreukázal, že od času, od kedy sa mu zmenili rodinné pomery
(narodenie dvojičiek v roku 2017), by sa aktívne snažil o uplatnenie v lepšie platenom zamestnaní. Práve
skutočnosť, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ho mala donútiť k tomu, aby zabezpečil
príjem pre všetky svoje deti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predchádza všetky ostatné

povinnosti a predchádza všetky ostatné výdavky, pričom v súčasnej situácii nie je zanedbateľným
kritériom pre určenie výživného aj vývoj životných nákladov.
Otcovi vzniklo od 01. 03. 2022 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie zročné výživné na maloletého
v sume 264,60 Eur (250,- Eur - 150,- Eur = 100,- Eur x počet mesiacov 2, t.j. 200,- Eur a pomerná časťmesiaca máj 2022 - do rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. 20 dní x 3,23 Eur = 64,60 Eur), pričom súd
prvej inštancie zročné výživné na maloleté dieťa pri zohľadnení majetkových a zárobkových možností
otca povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v 5 splátkach po 52,92 Eur mesačne až do úplného

zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní so splácaním čo i len jednej zo
splátok.
Súdprvejinštanciekonštatoval,žerozhodnutímozvýšenívyživovacejpovinnostizároveňdošlokzmene
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12P/29/2013-15 zo dňa 09. 09. 2013 v časti určenia
výživného na maloletého Z..

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky zamietol s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok

na náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,CSP“).
Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného na maloletého v r. 2013 bol nezamestnaný, bez
akéhokoľvek príjmu, preto štandardným postupom v tomto prípade by bolo aplikovanie ustanovenia §

62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého ,, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona,“ čo znamená, že na základe tohto pravidla by v súčasnosti výška výživného
predstavovala sumu 29,87 Eur. Pretože v predmetnom konaní bola uzatvorená rodičovská dohoda,

suma výživného bola dohodnutá vo výške 150,- Eur, čo je približne 5-násobok sumy, ktorá by bola inak
z jeho strany uhrádzaná.
Keďže bol v tom čase nezamestnaný, finančné prostriedky na úhradu výživného si požičiaval od
rodinných príslušníkov a známych. Aj napriek jeho nepriaznivej finančnej situácii súhlasil s uzatvorením
rodičovskej dohody, nakoľko mu na maloletom všestranne záleží, pričom sa snažil prispievať aj nad

rámec vyživovacej povinnosti, a to napríklad kúpou lampy, ale aj viacerými peňažnými vkladmi na účet
matky.
Súd prvej inštancie zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť odôvodňujúc zvýšenými výdavkami na stravu,
ošatenie, obuv, poplatky, potrebné pomôcky do školy, ako aj výdavky na voľnočasové aktivity maloletého
a jeho zdravotný stav. Súd prvej inštancie tento záver argumentoval zvýšenými výdavkami, pričom

vychádzal z výdavkov uvedených matkou v návrhu, pričom tieto výdavky žiadny spôsobom kriticky
nevyhodnotil. Poukázal na mesačný výdavok na drogériu pre maloletého, ktorý je podľa matky 50,- Eur
mesačne, avšak jemu nie je zrejmé, na akom základe matka takúto sumu uviedla, a podľa jeho názoru
ide o nadhodnotený výdavok. Obdobný názor zastáva aj v súvislosti s výdavkami na nákup obuvi a
oblečenia vo výške 130,- Eur mesačne. Aj v tomto prípade považoval tento výdavok za nadhodnotený.

Matkauviedla,žeideovýdavoknanákuportopedickejobuvi,hoci ortopedickáobuvaortopedickévložky
sú hradené zo strany príslušnej zdravotnej poisťovne, čo opätovne preukazuje snahu matky o umelé
navýšenie výdavkov na maloletého. Rovnako tak sa nie je možné stotožniť s výdavkami na diaľničnú
známkuvovýške50,-Eurročne,nakoľkojevšeobecneznáme,žezaúčelomprepravyjemožnévyužívať
sieť nespoplatnených cestných komunikácií, pričom v rámci mesta O. K. funguje hromadná doprava,

ktorú môže matka s maloletým využívať. Podľa jeho názoru neobstojí ani výdavok na mobilný paušál vo
výške 34,26 Eur, nakoľko tento využíva matka aj na iné účely, ako je komunikácia ohľadom maloletého.
Otec poukázal na článok 6 CMP, z ktorého vyplýva tzv. vyšetrovací princíp.
Podľa jeho názoru od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovalazvýšenievýživného.Mal zato,ževýdavkynadieťavčaseodjehonarodeniadomomentu

ukončenia materskej školy a výdavky na dieťa navštevujúce základnú školu sú približne rovnaké, na
základe čoho je možné vyvodiť záver, že v tomto prípade nie je možné hovoriť o podstatnej zmene
pomerov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane oprávneného a jednak na strane povinného (otca). Na strane povinného je nutné

prihliadať na: a) faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, b) majetkové pomery, c) počet,
druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného.
Uviedol, že jeho mesačný príjem je v súčasnosti vo výške približne 688,- Eur, z tejto sumy platí nájomné
za byt vo výške 130,- Eur a plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 150,- Eur, ako ajvoči ďalším dvom maloletým deťom, spolu vo výške 200,- Eur. Po úhrade všetkých týchto záväzkov
mu zostávajú k dispozícii peňažné prostriedky vo výške približne 208,- Eur, čo nedosahuje ani výšku
životného minima na dospelú osobu.

V konaní riadne preukázal svoje faktické príjmy, pričom po splnení všetkých svojich záväzkov mu
mesačne ostane k dispozícii približne 200,- Eur. Taktiež riadne preukázal svoje majetkové pomery, a to
v takom rozsahu, že okrem predmetov osobnej potreby (oblečenie, hygienické potreby, mobilný telefón)
nedisponuje žiadnym ďalším majetkom. Okrem toho konkrétne špecifikoval, že okrem vyživovacej
povinnostivočimaloletémumáajďalšiedvevyživovaciepovinnosti,atovočiM. K.aL.K.,spoluvovýške

200,- Eur mesačne. S ohľadom na súčasný rast cien tovarov a služieb sa mu prirodzene zvyšujú jeho
osobné náklady na stravu či energie, z čoho vyplýva, že suma 200,- Eur, ktorá mu ostáva k dispozícii po
úhrade všetkých záväzkov, bude ešte v značnej miere nižšia, čo opätovne odôvodňuje jeho nemožnosť
uhrádzať výživné vo výške 250,- Eur.
Z ,,Mimoriadneho výpisu z Účtu: Sporenie na rezervu“ vyplýva, aké transakcie boli realizované, a taktiež
zostatok na danom účte vo výške 0,- Eur.

Pretože jeho reálne schopnosti a možnosti sú veľmi obmedzené, za odôvodnené potreby maloletého
je potrebné považovať výlučne bežné potreby dieťaťa, ktoré sú v plnej miere uspokojené vyživovacou
povinnosťou v súčasnej výške.
Podotkol, že súd prvej inštancie pri stanovovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliada na individuálnosť
toho-ktorého prípadu, avšak z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dieťaťu od jeho narodenia po

skončenie základnej školy by malo patriť výživné vo výške 20 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča, čo v jeho prípade predstavuje sumu vo výške približne 140,- Eur.
Súd prvej inštancie síce vníma jeho nepriaznivú situáciu, avšak aj napriek tomu zvýšil výživné v takej
výške, ktorá podľa neho v značnej miere presahuje základné a nevyhnutné výdavky, a rovnako tak sa
neodôvodnene odkláňa aj od ustálenej rozhodovacej praxe súdov.

Nie je pravda, že v tomto konaní nepreukázal prekážky, pre ktoré by si nevedel zabezpečiť vyšší
príjem. Už počas konania uviedol, že vyššie vzdelanie nie je na Slovensku garanciou vyššieho príjmu.
Podľa údajov zverejnených na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky pretrvávajúca
pandémia ovplyvňuje hlavne dlhodobú nezamestnanosť.
Podľa štatistík zverejnených na webovom portáli forbes. sk, podiel ponúk, ktoré vyžadujú vysokoškolské

vzdelanie, v roku 2019 predstavoval od 1. januára do 6. júna podiel zhruba 3.750 ponúk, v roku 2020 išlo
len o približne 1.350 ponúk, čo potvrdzuje jeho vyjadrenie, že síce má vysokoškolské vzdelanie, avšak
v súčasnej dobe to nepredstavuje predpoklad na získanie lepšie ohodnotenej práce vo vyštudovanom
odbore. O nepriaznivej situácii na trhu práce svedčia aj údaje zverejňované Ústredím práce, sociálnych
vecí a rodiny, z ktorých vyplýva, že nezamestnanosť v roku 2022 sa pohybovala v Q. kraji približne na

úrovni až štyroch percent.
VsúčasnostijezamestnanývspoločnostiARACS,spol.sr.o.,sosídlomBajkalská31,82105Bratislava,
IČO: 35 781 548. Na základe verejne dostupných informácií zverejnených na portáli finstat.sk je zrejmé,
že jeho zamestnávateľ je dlhodobo prosperujúcou a stabilnou spoločnosťou, preto v tomto nestabilnom
a nepredvídateľnom období je pre neho kľúčové mať zabezpečené stabilné zamestnanie s pravidelným

príjmom, a to aj s ohľadom na všetky jeho záväzky, ktoré je povinný plniť v pravidelných mesačných
intervaloch, a tak v súčasnosti nepovažuje za racionálne meniť zamestnanie z dôvodu vysokej neistoty
stabilného pracovného miesta u nového potenciálneho zamestnávateľa, či už s ohľadom na stále
pretrvávajúcu pandémiu, vojnový konflikt na Ukrajine alebo zvyšovanie cien všetkých komodít, kedy
do popredia výrazne vystupuje možnosť prepúšťania zamestnancov (o to viac, ak ide napríklad o

nových zamestnancov v skúšobnej dobe). Aj napriek týmto okolnostiam sa aktívne snaží nájsť si lepšie
ohodnotené a stabilné pracovné miesto.
Vzhľadom na ním v odvolaní špecifikované pracovné ponuky sa nie je možné stotožniť s názorom
súdu prvej inštancie, že neznalosť cudzieho jazyka nepredstavuje prekážku zamestnania sa v odbore
právo, ale práve naopak, znalosť cudzieho jazyka predstavuje základnú podmienku pre uplatnenie sa

na pracovnom trhu, a to nie len v odbore právo. Poukázal na jeho nemožnosť zamestnať sa na lepšie
ohodnotenej pracovnej pozícii, keďže veľmi často je okrem ovládania cudzieho jazyka potrebná aj
niekoľkoročná prax, ktorá u neho absentuje.
Podotkol, že vyvíja maximálne úsilie za účelom získania lepšie ohodnoteného pracovného miesta.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP. Počas konania riadne preukázal svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery, z ktorých vyplýva jeho nemožnosť plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu
stanovenom v rozsudku súdu prvej inštancie, pričom ide o stav trvajúci v čase vydania rozhodnutia a
súd prvej inštancie mal povinnosť prihliadať na tieto skutočnosti, z čoho je zrejmé, že je neprípustné,
aby bolo zo strany súdu prvej inštancie určené výživné v sume 250,- Eur.Uviedol, že matka pred maloletým zatajuje identitu ako jeho biologického otca, avšak od neho požaduje
plnenie vyživovacej povinnosti vo zvýšenej miere.
Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti, súdom prvej inštancie zistený

skutkový stav neobstojí, pretože tento bez akejkoľvek kritickej úvahy zvýšil výživné na maloletého a
žiadnym spôsobom sa v odôvodnení rozsudku riadne nevysporiadal s jeho preukázanými tvrdeniami o
jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil.
Podľa jej názoru otec v odvolaní neuviedol žiadne nové právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Tvrdenia otca uvádzané v podanom
odvolaní nie sú pravdivé a účelovo skresľujú realitu s cieľom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a
zamietnutia jej návrhu na zvýšenie výživného.

Uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami otca, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo
k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, pričom tie považuje
za zavádzajúce a v rozpore so skutkovým stavom veci. Predchádzajúca vyživovacia povinnosť k
maloletému bola medzi účastníkmi upravovaná v roku 2013 a v tom čase mal maloletý A. len necelý rok.
V súčasnosti je maloletý už žiakom tretieho ročníka základnej školy, má mnoho mimoškolských aktivít

a neustále sa fyzicky vyvíja. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal a správne posúdil, že došlo
k k podstatnej zmene pomerov na základe riadneho vykonaného dokazovania, pričom bral do úvahy
všetky okolnosti na strane maloletého dieťaťa (rast, školská dochádzka, atď.) ako i uplynutie takmer 9
rokov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, čo už samo o sebe predstavuje na strane dieťaťa
takú podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.

Tvrdenia otca, že výdavky na dieťa v čase jeho narodenia a výdavky na dieťa navštevujúce základnú
školu sú približne rovnaké, a preto nemožno hovoriť o podstatnej zmene pomerov, tieto len opätovne
preukazujú nevedomosť otca o zvyšujúcich sa nákladoch na maloletého ako i jeho nezáujem o podieľaní
sa na starostlivosti o maloletého. Otec nemá skutočnú vedomosť, aké má ona výdavky na maloletého
od predchádzajúcej úpravy výživného. V súčasnosti maloletý navštevuje základnú školu a riadne sa

pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom má právo aj na rôzne mimoškolské aktivity (šport, atď.)
ako i na kultúrny život, s čím sú spojené výdavky, čo v porovnaní s obdobím v roku 2013 absentovalo.
Poukázala na to, že k zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného - v tomto prípade maloletého
dieťaťa, a to v dôsledku jeho fyzického dospievania, ako aj v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie,
čím nepochybne dochádza k zvyšovaniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb. Od poslednej

úpravy vyživovacej povinnosti sa nepochybne výrazne zmenili pomery maloletého dieťaťa, ktoré
navštevuje povinnú školskú dochádzku, je staršie a s tým nesporne súvisia aj zvýšené výdavky či už
na jeho základné životné potreby, ako aj na jeho záujmy, školu, krúžky, voľnočasové aktivity, ošatenie a
pod. Tvrdenia otca o absencii zvýšenia nákladov od predchádzajúcej úpravy výživného sú nepravdivé,
v rozpore so skutočným stavom a účelové s cieľom dosiahnutia zamietnutia návrhu.

Uviedla, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je potrebné zohľadniť aj jej osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.
Nie je možné stotožniť s tvrdeniami otca, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil
výdavky na maloletého a konal v rozpore s vyšetrovacím princípom. Pri určení výšky vyživovacej
povinnosti by mal súd vychádzať z odôvodnených celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška

výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Celkové
mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné
potreby dieťaťa na kalendárny mesiac. Ona v konaní preukázala predloženými dokladmi nevyhnutné
mesačné výdavky na maloletého, pričom je potrebné poukázať, že do týchto nákladov zahrnula len
nevyhnutné výdavky, do ktorých nie sú zahrnuté náklady na vreckové, výlety a ostatné veci, na ktoré

má maloleté dieťa tiež právo.
Súd prvej inštancie sa ňou tvrdenými a v konaní riadne preukázanými výdavkami maloletého
prostredníctvom listinných dôkazov aj dostatočne zaoberal a v rozsudku sa s nimi aj vysporiadal. Nie je
žiadny dôvod pochybovať o postupe prvoinštančného súdu pri zisťovaní skutočného stavu, nakoľko súd
prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo zákonných ustanovení ako i z riadne zisteného skutkového

stavu a vykonaného dokazovania.
Tvrdenia otca o spochybňovaní niektorých ňou vyčíslených položiek považuje za účelové s cieľom
dosiahnutia zamietnutia jej návrhu.V prvom rade otec spochybnil výdavky na drogériu pre maloletého v sume cca 50,- Eur mesačne. Otec
od začiatku konania zjavne opomína, že maloletý je vo veku neustáleho fyzického rastu a vykonáva
množstvo mimoškolských aktivít. Ako poukázala v návrhu, maloletému musí neustále zabezpečovať

produkty na umývanie tela a vlasov a pracie prostriedky, a to s prihliadnutím na nadmerné potenie
maloletého pri jeho fyzických aktivitách. Musí mu ďalej zabezpečovať aj produkty súvisiace so
starostlivosťou o jeho zubnú hygienu ako kúpou zubných kefiek, zubných pást, zubných nití, ústnych
vôd, čím predchádza najmä následnému poškodeniu prípadne problémom so zubami. Čo sa týka
spochybňovaných nákladov vo výške 130,- Eur na oblečenie, obuv, tie riadne v konaní preukázala

listinnými dôkazmi a odôvodnila v návrhu. Maloletý potrebuje rôznu obuv pre interiérové a exteriérové
nosenie, obuv na vykonávanie rôznych druhov športu. Uvedené platí aj pre oblečenie. Nemožno ani
opomínať na rýchly rast maloletého a z tohto dôvodu opakované kupovanie ďalšej obuvi a oblečenia.
V prípade tvrdení otca o nemožnosti zarátať do výdavkov aj diaľničnú známku vo výške 50,- Eur,
nakoľko matka môže využívať aj nespoplatnené úseky cestných komunikácií a rovnako maloletý má
využívať mestskú hromadnú dopravu, k uvedenému sa už riadne vyjadrila na pojednávaní dňa 20. 05.

2022. Ona využíva osobný automobil na prepravu maloletého najmä na vozenie k lekárom, kde využije
bezpečnejšiu a najmä rýchlejšiu dopravu. V meste O. K. nejazdí mestská hromadná doprava pravidelne
každých 10 minút ako v K., a preto je nutné maloletého doviesť na mimoškolské aktivity, a to aj s
prihliadnutím na jeho vek.
Poukázala i na neustálu vzrastajúcu infláciu, pričom tempo rastu cien sa výrazne zrýchlilo.

Súd prvej inštancie riadne preskúmal majetkové pomery otca a pri určení výšky na uvedené aj
prihliadol, a preto sú tvrdenia otca o neprihliadnutí na jeho finančnú situáciu zavádzajúce a nepravdivé,
pričom súd prvej inštancie správne v konaní zhodnotil možnosti a schopnosti otca aplikovaním princípu
potencionality príjmu osoby povinnej platiť výživné. Pri potencionalite príjmov osoby povinnej platiť
výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v

časevyhláseniarozsudku,alevychádzazjehopotenciálnychpríjmov,toznamenápríjmov,ktorépovinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim
záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré

sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom
charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. Otec
sa od začiatku konania snažil súd prvej inštancie presvedčiť, že je v jeho možnostiach a schopnostiach
možné zarobiť len cca 640,- Eur mesačne, pričom žiadnym iným spôsobom nepreukázal akékoľvek
objektívne dôvody nedosahovania vyšších príjmov. Otec síce tvrdil že jeho hendikepom je absencia

znalosti cudzieho jazyka, avšak aj s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal. I
z verejne prístupných zdrojov na stráne profesia.sk je množstvo pracovných ponúk aj v obore právo s
vyššou mzdou aj mimo oboru v akom otec vyštudoval, a v ktorom sa môže riadne uplatniť a dosahovať
vyšší príjem. Argumentácia otca o jeho nemožnosti dosahovania vyššieho príjmu neobstojí a tieto
tvrdenia sú účelové, pričom otec sa svojim konaním úmyselne vyhýba lepšie plateným miestam, aby

nemusel uhrádzať na maloletého vyššie výživné.
Na záver dodala, že nikdy otcovi nebránila, aby sa s maloletým stýkal, avšak otec o maloletého nemal
záujem a ona ho k stretnutiam nútiť nemohla. Otec sa o maloletého počas roka vôbec nezaujíma a nemá
záujem podieľať sa na jeho starostlivosti. Stretne sa s maloletým len jeden alebo dva krát ročne s tým,
že sa vždy ponáhľa za svojimi kamarátmi. Otec si nikdy nepýtal počas 9 rokov od nej telefónne číslo,

aby mohol maloletého kontaktovať.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom odvolaní. Opätovne poukázal na tzv.
vyšetrovací princíp (článok 6 CMP).
Uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní odôvodnenej zmeny pomerov vychádzal z výdavkov

uvedených matkou v návrhu, ktorých výška bola z jeho strany spochybnená, pričom súd prvej inštancie
tieto výdavky a ich výšku žiadnym spôsobom kriticky nevyhodnotil. V súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou súdov Slovenskej republiky pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti
dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania, čo však podľa jeho názoru nebolo splnené. Jemu na

maloletom všestranne záleží, pričom sa vždy v rámci svojich schopností, možností a majetkových
pomerov zaujímal o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého, a taktiež sa vždy snažil
prispievať aj nad rámec vyživovacej povinnosti.Nevylúčil právo maloletého na rôzne mimoškolské aktivity ako i na kultúrny život, pričom opätovne
poukázal na ustanovenie stanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a v tejto súvislosti zopakoval svoje
odvolacie argumenty.

Podotkol, že vyššie výdavky sú spojené len s nákupom nevyhnutných potrieb pre prváka, u ktorého
je potrebné kúpiť všetko naraz, pretože nie je možnosť preniesť si veci z minulého školského roka.
Nevyhnutné náklady sa pohybujú na školské a ďalšie nevyhnutné pomôcky v rámci nákupu pre prváka
približneokolo150,-Eur,pričom maloletýmámožnosťpreniesťsijednotlivéškolsképomôckydovyšších
ročníkov. V čase nástupu maloletého do prvého ročníka základnej školy, kedy je počiatočná investícia

najvyššia, matka nežiadala o zvýšenie výživného, nakoľko z výživného v sume 150,- Eur dokázala
zabezpečiť všetko nevyhnutné, na základe čoho je možné vyvodiť záver, že nie je možné hovoriť o
podstatnej zmene pomerov.
Zopakoval, že zo strany matky ide o nadhodnotené, umelé a účelové navýšenie výdavkov, s cieľom
dosiahnutia zvýšenia výživného. Taktiež nie je možné stotožniť s tvrdením matky, že využíva osobný
automobil najmä na prepravu maloletého k lekárom. Ak by sa uvedené tvrdenie matky zakladalo na

pravde, bolo by možné z neho usúdiť, že používanie osobného automobilu je ojedinelé, a to prevažne v
prípade potreby lekárskeho vyšetrenia maloletého, v dôsledku čoho je na mieste spochybňovať výdavky
týkajúce sa pohonných hmôt a výdavky súvisiace s osobným automobilom ako takým.
Vo vzťahu k možnosti využitia hromadnej dopravy v rámci mesta G. K. uviedol, že jednotlivé spoje
hromadnej dopravy v rámci mesta O. K. premávajú počas pracovných dní, ako aj cez víkendy, pričom v

nadväznosti na to je zabezpečená aj preprava počas celého dňa. Podľa jeho názoru maloletý je schopný
ajsamostatnevyužívaťhromadnúdopravuzaúčelomcestovaniadoškolyalebonamimoškolskéaktivity,
čo by malo za následok aj pozitívny vplyv k formovaniu jeho samostatnosti, či zodpovednosti.
Konštatoval, že neustále vzrastajúca inflácia sa bytostne dotýka aj jeho, nielen matky.
Vo vzťahu k pracovným ponukám predložených matkou v rámci odvolacieho konania poukázal na to,

že nespĺňa požadované podmienky.
Na záver opätovne zopakoval, že matka mu doposiaľ nesprístupnila telefonický kontakt na maloletého,
ktorý má svoj vlastný mobilný telefón a naďalej pretrvávajú obmedzenia a prekážky zo strany matky v
súvislosti s jeho stykom s maloletým.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zopakovala svoje argumenty z vyjadrenia k odvolaniu otca.
Uviedla,žemaloletýjeodseptembražiakomštvrtéhoročníkazákladnejškoly,mámnohomimoškolských
aktivít a neustále sa fyzicky vyvíja. Súd prvej inštancie správne dospel k záverom o podstatnej zmene
pomerov na základe riadneho vykonaného dokazovania, pričom bral do úvahy všetky okolnosti na strane
maloletého dieťaťa (rast, školská dochádzka, atď.) ako i uplynutie takmer 9 rokov od predchádzajúcej

úpravy vyživovacej povinnosti, čo už samo o sebe predstavuje na strane dieťaťa takú podstatnú zmenu
pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.
Tvrdenia otca ohľadne vyšších výdavkov len v prípade prváka podľa nej dokazujú, že otec sa o
maloletého nezaujíma a jeho znalosti starostlivosti o maloleté dieťa jeho veku sú minimálne, resp.
žiadne. Každý rodič, ktorý vychováva školopovinné dieťa vie, že nielen náklady na prváka sú začiatkom

školského roka vyššie, ale každoročný nástup do školy akéhokoľvek dieťaťa po prázdninách vyžaduje
pomerne vysoké výdavky, napr. nákup prezuviek a tenisiek na telesnú výchovu (ktoré pri tempe rastu
nohy dieťaťa rozhodne nie je možné využiť z minulého roka), úboru na cvičenie, zošitov (nie je predsa
mysliteľné aby dieťa používalo zošity z predošlého ročníka), učebníc, špeciálnych pomôcok (kružidlo,
pravítka, atď.), minimálne každé dva roky nový ruksak a peračník, atď.. Len máloktoré pomôcky

školáka je možné využiť z predošlého roka. Samozrejme nemožno opomínať aj výdavky školáka počas
školského roka, t. j. farbičky, špeciálne perá na správne písanie vyžadované školou, tuhy do pier, vodové
farby, výkresy, zošity, rôzne pomôcky na výtvarnú výchovu, atď.. Taktiež výdavky na rôzne krúžky a
záujmy maloletého, napr. futbal či jazdenie, sú nemalým nákladom.
Opakovane sa snažila s otcom dohodnúť a dlhodobo ho žiadala o zvýšenie výživného. V konaní

preukázala, že sa snažila s otcom dohodnúť mimosúdne, pričom jej otec arogantne oznámil, že ak si
ona podá takýto návrh, on podá protinávrh na zníženie výživného. Z tohto dôvodu nemala matka inú
možnosť len žiadať o zvýšenie výživného cestou súdu, aby dokázala zabezpečiť všetky nevyhnutné
potreby svojmu maloletému dieťaťu.
Súd prvej inštancie riadne odôvodnil a správne vyhodnotil všetky nevyhnutné výdavky na maloletého,

pričom sa dostatočne zaoberal zisťovaním skutočného stavu veci.
Tvrdenia otca o jeho záujme na podieľaní sa na starostlivosti o maloletého ako i prispievanie nad rámec
výživného sú zavádzajúce, účelové a ničím nepreukázané. Tvrdenia otca zostali len v rovine účelovýchtvrdení s cieľom zamietnutia jej návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to bez ohľadu na
reálne preukázané zvýšené jej výdavky na maloletého.
Podotkla, že motorové vozidlo využíva na prepravu maloletého, a to najmä na vozenie do a zo školy,

prepravu na rôzne krúžky a k lekárom. Ohľadne využitia hromadnej dopravy v meste G. K. zopakovala,
že v meste nejazdí mestská hromadná doprava pravidelne každých 10 minút.
Konštatovala, že obaja rodičia sa povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného je vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne
mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity, a to aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré
zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva jeho stratu a súčasne
možnosť poskytovania výživného.

Otec v priebehu konania na súde prvej inštancie nepreukázal, z akého dôvodu nevyužíva svoje
vysokoškolské vzdelanie, keďže tvrdil, že nikdy vo vyštudovanom odbore nepracoval. Otec nepreukázal
ani že by mu iné okolnosti, ako napr. zhoršený zdravotný stav bránili zamestnať sa v pracovnom
pomere zodpovedajúcom jeho vzdelaniu. Skutočnosť, že otec nevyužíva svoje subjektívne vlastnosti
na využívanie svojho vzdelania, prípadne jeho rozširovanie, nemôže byť na ťarchu dieťaťa, ktoré je

odkázané na výživu svojich rodičov, pretože každý rodič je v prvom rade povinný usmerňovať svoje
pracovné a životné aktivity tak, aby si mohol svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo
najväčšom rozsahu. Odvolacia argumentácia otca vo vzťahu k aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine je
neopodstatnená. Potencionalitu príjmov je potrebné vykladať v tom zmysle, že ak otec dosiahol určité
vzdelanie, mal by možnosť dosiahnutia určitého konkrétneho príjmu a pokiaľ bez objektívnych dôvodov

svoje vzdelanie nevyužíva na zabezpečenie takéhoto príjmu, nemožno na takúto skutočnosť prihliadnuť
ako na okolnosť, ktorá mu bráni plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v primeranom rozsahu.
Navyše v konaní o určenie výživného v roku 2013 rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloletého sumou 150,- Eur mesačne, pričom pokiaľ by
otec nedisponoval týmito finančnými prostriedkami a nebol schopný hradiť dohodnuté výživné, nebol by

predsa uzavrel takúto rodičovskú dohodu. Pred samotným konaním v roku 2013 jej prispieval výživným
až 200,- Eur mesačne, a teda už v tomto období mal aj iné príjmy, ktoré nepriznával a snažil sa vytvoriť
dojem, že nie je schopný dosahovať vyšší príjem.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniam matky a otca poukázal na to,
že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená v roku 2013. Odvtedy došlo k

podstatnej zmene pomerov na strane maloletého. Matka v písomnom návrhu opísala náklady, ktoré
sú spojené s chodom domácnosti a so starostlivosťou o maloleté dieťa. Maloletý Z. je starší, fyzicky
vyspelejší, vzrástli mu životné náklady ako i jeho potreby. Mal za to, že súd prvej inštancie výšku
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Z. určil a posúdil s prihliadnutím na potreby maloletého,
ako aj s prihliadnutím na súčasné možnosti a schopnosti rodiča.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

8. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nepreskúmateľnosti odvolaním
napadnutého rozsudku v prvom rade skúmal, či súd prvej inštancie riadne odôvodnil rozsudok súdu,
keďže právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý

argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

9. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nemá dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého
súdneho rozhodnutia (teda rozsudok je vo svojej podstate nepreskúmateľný). Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi otázkami a skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné, a ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Právo strany na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa článku 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

13. Podľa článku 10 ods. 1, 2 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

14. Podľa ustanovenia § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa ustanovenia § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy.

V článku 6 CMP je vyjadrený nosný princíp mimosporového konania, a to princíp materiálnej
pravdy. Dichotómia princípu materiálnej pravdy a princípu formálnej pravdy je esenciou diferenciácie
civilného súdneho konania na sporové a mimosporové. Z dôvodu akcentácie širšieho verejného
záujmu na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v
mimosporovom konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nielen skutkový (účastníkmi tvrdený) stav

veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho
(najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto
zisteného skutočného stavu veci. Súd teda zisťuje z úradnej povinnosti, či sú naplnené všetky znaky
hypotézy právnej normy a z takto zisteného skutočného stavu veci vyvodzuje konkrétnu formu ochrany
z dispozície právnej normy, prípadne trestá (sankcia právnej normy).

17. Rovnako je v článku 6, veta druhá CMP vyjadrený princíp vyšetrovací, ktorý funkčne i teleologicky
súvisí s princípom oficiality vyjadreným vo vete prvej. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je
obmedzenie procesnej diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej
iniciatívy na súd.

18. Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za
splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním.

19. V Civilnom mimosporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok. Keďže podľa Civilnéhomimosporového poriadku majú všetky dôkazy procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz
vyvrátený dôkazom opaku.

20. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť

podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, kedy sa
preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť
zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi
(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom
spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na
dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako

zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre
zmenu rozhodnutia, posúdi súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania (R 72/1965).

22. V posudzovanej veci vzhľadom ma predmet konania (zvýšenie výživného na maloleté dieťa) bolo
podstatné náležitým spôsobom zistiť a porovnať pomery na strane maloletého dieťaťa, matky a otca v
čase predchádzajúcej úpravy výživného a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom otca, že výdavky v súvislosti s výživou maloletého sa od
predchádzajúcej úpravy výživného vôbec nezmenili. Vzrast nákladov na výživu maloletého (od r. 2013),
kedy maloletý bol vo veku 10 mesiacov, je objektívne dané všeobecným nárastom všetkých nákladov,
nárastom nákladov na jej výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili v
súvislosti s jeho vekom (aktuálne vo 10 rokov), so štúdiom na prvom stupni základnej školy (aktuálne

maloletý je žiakom 4. ročníka základnej školy).

24. Skutočnosť, že matka nepodala návrh na zvýšenie výživného na maloletého v čase začatia plnenia
jeho povinnej školskej dochádzky v základnej škole (t.j. v čase nástupu maloletého dieťaťa do prvého
ročníka základnej školy), nemôže mať podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na rozhodovanie súdu o

eventuálnej zmene výšky výživného, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§
217 ods. 1, veta prvá CSP), pričom žiaden právny predpis neustanovuje, že pokiaľ nie je podaný návrh
na zvýšenie výživného na maloleté dieťa v čase nástupu maloletého dieťaťa do prvého ročníka základnej
školy, má sa za to, že výdavky na maloleté dieťa sa od predchádzajúcej úpravy výživného nezmenili.

25. V posudzovanej veci bolo okrem iných kardinálnym zistiť výšku výdavkov v súvislosti s
odôvodnenými potrebami maloletého.

26. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby a nároky dieťaťa zahŕňajú základné a najnutnejšie
potreby pre život dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je závislá od veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej

vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy štúdia, atď..
27. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ale súčasne závislé na schopnostiach a možnostiach rodičov
dieťaťa. Ak možnosti a schopnosti rodičov sú vyššie, resp. vysoké, je potrebné vzhľadom na potreby
maloletého dieťaťa všetky tieto potreby uspokojiť. Ak schopnosti a možnosti rodičov sú obmedzené, sú
odôvodnené iba bežné potreby detí, ktoré nepresahujú obvyklú mieru. Platí základná zásada pri určení

rozsahu výživného, t.j. že odôvodnené potreby dieťaťa sú úmerné životnej úrovni rodičov. Z uvedeného
vyplýva, že odôvodnené potreby dieťaťa nemôžu prekročiť životnú úroveň jeho rodičov. Schopnosti
rodičov sú ich subjektívnymi vlastnosťami, vyplývajúcimi z ich telesných a duševných schopností,
zdravotného stavu, nadania, získaných vedomostí a skúseností. Z hľadiska vyživovacej povinnosti ide
predovšetkým o to, ako sa tieto skutočnosti prejavujú v pracovných schopnostiach. I v tomto smere nejde

len o všeobecnú spôsobilosť pracovať, ale o špeciálnu schopnosť rodiča k výkonu určitého povolania
získanú spravidla na podklade odbornej prípravy. V prvom rade súdy zisťujú zárobkové možnosti
rodičov. Schopnosť výkonu určitého povolania je kategóriou subjektívnou, pretože závisí od znalostí a
praxe rodičov. Uplatnenie schopnosti povinného rodiča je možné iba v rámci určitých možností.28.Pokiaľotecvodvolanínamietalsúdomprvejinštanciezistenúvýškumesačnýchvýdavkovvsúvislosti
s kúpou drogérie (50,- Eur), s kúpou oblečenia, obuvi, ortopedických vložiek pre maloletého (130,- Eur),

odvolací súd konštatuje, že z listinných dôkazov predložených matkou (pokladničné bloky, faktúry) nie
je možné vyvodiť, že matke reálne vznikajú mesačne náklady súhrnne vo výške 180,- Eur s hygienou,
s ošatením, s kúpou ortopedických vložiek pre maloletého.

29. Čo sa týka odvolacích argumentov otca ohľadne výdavkov matky týkajúcich sa kúpy diaľničnej

známky, resp. mesačných poplatkov za hlasový program a dátové služby v súvislosti s používaním
mobilného telefónu, odvolací súd poukazuje na to, že tieto výdavky súd prvej inštancie nezahrnul
do výdavkov vznikajúcich z dôvodu odôvodnených potrieb maloletého, pričom tieto výdavky nie sú
nadštandardnými výdavkami a patria k bežným výdavkom dospelého človeka disponujúcim motorovým
vozidlom a mobilným telefónom.

30. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zmene súdneho rozhodnutia týkajúceho
sa maloletého dieťaťa nie je možné konvalidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie, ktorým bola
schválená dohoda rodičov. Bolo na otcovi, ktorý bol spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, aby
zvážil, či s matkou uzatvorí dohodu rodičov týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a za akých podmienok. Pokiaľ otec uzatvoril rodičovskú dohodu, musel si byť

vedomý, že sa zaviazal platiť výživné na maloleté dieťa v dohodnutej výške (150,- Eur mesačne), ktoré
na základe súdom schválenej rodičovskej dohody bol povinný plniť, preto hypotetické úvahy otca o tom,
v akom rozsahu mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného platiť na maloleté dieťa výživné (t.j. v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
osobitného zákona.), sú v tomto smere právne irelevantnými.

31. Podstatným však v posudzovanej veci bolo náležitým spôsobom zistiť komplexné majetkové
pomery matky a otca, keďže v spise chýbajú dôkazné prostriedky, ktoré by objektívne preukazovali ich
komplexné majetkové pomery (napr. ohľadne vlastníctva k nehnuteľnostiam zistenú lustráciou v katastri
nehnuteľností, ohľadne vlastníctva motorových vozidiel zistenú z výpisov z evidencie motorových

vozidiel),hociskúmaniekomplexnýchmajetkovýchpomerovúčastníkovjezhľadiskarozhodovaniasúdu
zásadnou okolnosťou, keďže je potrebné túto zásadnú skutočnosť preukázať náležitým, objektívnym
spôsobom. Z rozsudku súdu prvej inštancie ďalej nevyplývajú mená, priezviská, dátumy narodenia
maloletých detí, ku ktorým rodičia majú ďalšie vyživovacie povinnosti. Z rozsudku súdu prvej inštancie
ďalej chýbajú generálie osôb, s ktorými matka a otec žijú v spoločnej domácnosti a príjem manžela

matky, resp. partnerky otca, keďže z daňového priznania otca za r. 2021 k dani z príjmov fyzickej osoby
vyplýva, že otec si uplatnil daňový bonus na maloletého U. M. a maloletú K. L. z dôvodu, že s ním žili
v spoločnej domácnosti (viď č.l. 74-76 spisu).

32. Odvolací súd ďalej konštatuje, že z obsahu spisu absentuje potvrdenie o príjme otca u

zamestnávateľa v rozhodnom období pre určenie zvýšeného výživného (spätne 12 kalendárnych
mesiacov pred podaním návrhu), z ktorého je možné adekvátnym spôsobom ustáliť jeho brutto a netto
príjem. Preto pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že otcov čistý zárobok je vo výške 688,11 Eur mesačne,
ide o predčasný záver súdu prvej inštancie.

33. Zároveň z rozsudku súdu prvej inštancie absentuje druh práce, ktorý otec a matka vykonávali
v rozhodnom období u zamestnávateľov na základe pracovných zmlúv, označenie zamestnávateľov
obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom a aký zamestnávateľom vyžadovaný stupeň
vzdelaniajepotrebnýpreotcomvykonávanýdruhpráceuzamestnávateľaARACS,spol.s.r.o.,sosídlom
Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 35 781 548.

34. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal u otca z potencionality jeho príjmu,
ktorý náležitým spôsobom neodôvodnil, keďže z rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť
z akého konkrétneho potencionálneho príjmu súd prvej inštancie vychádzal, u akých konkrétnych
zamestnávateľov by mohol otec tento príjem dosahovať s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti.

Otec má síce ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, avšak bez zistenia
trvania praxe v odbore právo u otca, bez zistenia úrovne znalosti cudzieho jazyka, bez zistenia
zamestnávateľa,ktorýbyboleventuálnespôsobilýzamestnaťotcavoblastiprávoazaakýchpodmienok
vrátane platových pomerov, nie je možné konštatovať, že ukončené vysokoškolské vzdelanie druhéhostupňa v odbore právo u otca má automaticky za následok dosiahnutie vyššieho príjmu, než ktorý otec
dosahuje u aktuálneho zamestnávateľa. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že schopnosť výkonu
určitého povolania je kategóriou subjektívnou, pretože závisí od znalostí a praxe toho-ktorého rodiča.

35. Orbiter dictum odvolací súd dodáva, že pokiaľ maloletý otca nepovažuje za biologického otca
a považuje za biologického otca manžela matky, táto skutočnosť v žiadnom prípade nemá vplyv na
rozhodovanie súdu ohľadne (zvýšenia) výživného na maloleté dieťa. Je a vždy od narodenia maloletého
dieťaťa bolo na otcovi, aby rozvíjal vzťah otec - syn prostredníctvom styku s maloletým. Pokiaľ otec

neprejavil skutočný záujem o maloletého, pravidelne sa nestýkal s maloletým, hoci bolo jeho právom
stýkať sa s maloletým (keďže k styku otca s maloletým dieťaťom nie je možné donútiť), potom otec
nemôže mať výhrady k postoju maloletého voči nemu.

36. Pretože súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne
zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní
účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody,
na ktorých bolo založené a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné
v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za

závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto
fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho
nepreskúmateľnosť.

38. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1
CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. ustáli,

či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov, či došlo k takej zmene
pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam, pričom okrem hore
uvedených skutočností zistí výšku mesačných nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s aktuálnymi
potrebami maloletého dieťaťa; aktuálne majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov
(subjektívne a objektívne podmienky); ich životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich

výšku; plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a starostlivosťou o
domácnosť, ktorej je maloleté dieťa členom; plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad
rámec určený súdnym rozhodnutím. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodne o eventuálnom
zvýšení výživného na maloleté dieťa vrátane zročného zvýšeného výživného.

40. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

41. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie
právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v

materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).