Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 8, 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010268
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:0019010268.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a

prísediacich A. B. a C. D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.7.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1./ E. F. G. H. I. J., nar. X.XX.XXXX v K., trvale bytom L. D. XXX,

2./ M. N. O. J. P. E.,nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. D. XX,

u z n á v a j ú sa v i n n ý m i

obžalovaný E. F.

- zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák.
- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

obžalovaný M. N.

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

p r e t o že

dňa 3.9.2016 v čase okolo 22.00 h. na mieste verejnosti prístupnom – na hlavnej ceste pred rodinným
domom č. 182 v obci Falkušovce, okr. Michalovce po predchádzajúcej slovnej hádke medzi poškodeným
I. Q. a obžalovaným E. F., spoločne napadli drevenými latami poškodeného Q., nar. XX.XX.XXXX a to
tak, že obžalovaný M. N. sa drevenou latou zahnal v smere na hornú časť tela poškodeného, pričom
poškodený úder latou zablokoval predlaktím svojej ľavej ruky, nato bol vzápätí udretý obžalovaným

E. F. drevenou latou do hlavy v pravej temenno – spánkovej oblasti a následne poškodeného zozadu
opätovne udrel drevenou latou obžalovaný M. N. do oblasti zátylku hlavy, čím obžalovaný E. F.
poškodenému útokom vedeným drevenou latou na životne dôležitý orgán spôsobil zranenie životne
dôležitého orgánu – centrálneho nervového systému a to otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú ranu
hlavy v pravej temennej oblasti, rozsiahly podkožný výron v pravej temennospánkovej oblasti a akútnu
reakciu na stres s primeranou dobou liečby do 3 týždňov a obžalovaný M. N. spôsobil poškodenému
pohmoždenie predlaktia ľavej ruky a zátylku hlavy, pričom si tieto zranenia nevyžiadali žiadne lekárske

ošetrenie a liečbu,t e d a

obžalovaný E. F.

- započal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví
iného,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti
tým, že napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

obžalovaný M. N.

- spoločnýmkonanímsadopustilfyzickynamiesteverejnostiprístupnomhrubejneslušnosti avýtržnosti
najmä tým, že napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalovaný E. F.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr.
zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
3 (troch) rokov.

Podľa§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu na
správaním sa obvineného počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu osobne sa
ospravedlniť poškodenému I. Q., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom L. D. XX, okr. Michalovce počas
skúšobnej doby.

obžalovaný M. N.

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., k trestu odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému E. F. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným:

- I. Q., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom L. D. XX, okr. Michalovce škodu vo výške 794,70 €,
- UNION zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Bajkalská č. 29/A, IČO: 36 284 831 škodu
vo výške 189,65 €,
- S. T. M., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom R., O. M. C. D. XXX/X škodu vo výške 77,92 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť Sociálnu poisťovňu a.s., pobočka Michalovce,
J. G. D. 81 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného I. Q., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom L. D. XX, okr.

R. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.5.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na E. F. pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v

jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a M. N. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní E. F. a M. N. vykonali vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm.

a/ Tr. por. o tom, že sú nevinní.

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň ho starosta
pozval na futbalový turnaj v obci, kde celý deň prebiehal bez problémov. Po turnaji bolo posedenie v
krčme, kde popíjal so svojimi kamarátmi. Po čase odišiel k výčapu a chcel si objednať pivo, kde sa

ohradil voči spôsobu čapovania piva s tým, že osoba, ktorá mu pivo čapovala mu vulgárne vynadala a
uviedla „keď sa Ti nepáči, môžeš ísť preč“. Obžalovaný sa na to ohradil, kde vtedy prišiel k výčapu C.,
ktorý sa mu v mene daného pána ospravedlnil a poukázal na to, že tento už má dosť vypité. Následne
obžalovaný odišiel s C. von, kde mu pomáhal zložiť stan. Keď sa vrátili do krčmy sadli si k starostovi,
pričom sa tam nachádzalo veľa osôb. Keď chcel obžalovaný objednať „kolo“, pristúpil k výčapu za ktorým

bol poškodený Q., ktorý na jeho objednávku reagoval slovami „Ty cigán pojebaný, nič ci nedám sprataj
še“, čo obžalovaný vnímal ako reakciu na roztržku, ktorá sa udiala predtým v súvislosti s čapovaním
piva. O tejto skutočnosti informoval starostu a následne chcel z krčmy odísť, na čo poškodený Q. vyšiel
spoza výčapu a išiel smerom k nemu a po celý čas na neho kričal, že ho zabije a zastrelí. Obžalovaný
sa na to slovne ohradil a po celý čas ustupoval smerom od krčmy, kde cúval a čelom bol otočený ku Q..

Takto cúval skoro 200 metrov a poškodený Q. išiel stále za ním, z čoho mal pocit, že ho chce napadnúť,
k čomu napokon aj došlo. Obžalovaný dodal, že poškodený Q. k nemu pristupoval spoločne s N., ktorý
však na jeho adresu nič nehovoril.

Vo vzťahu k fyzickému napadnutiu obžalovaný uviedol, že počas cúvania došiel až k ceste, kde sa musel

otočiť a pri prechádzaní cesty ho poškodený Q. kopol zozadu do chrbta, na čo obžalovaný spadol a Q.
začal do neho kopať. V dôsledku tohto napadnutia mal problémy s rukou, ktorú mal zlomenú a musel tak
chodiť k lekárovi zhruba jeden mesiac. Keď bol takto napádaný, kričal o pomoc, že ho chcú zabiť, pričom
sa nachádzal v blízkosti domu sesternice J. R., ktorá to počula cez okno a zavolala políciu. Vzápätí po
nejakom čase vyšiel von aj jej druh M. N., ktorý k nemu pristúpil a chcel mu pomôcť. Zodvihol ho zo

zeme a snažil sa ho dostať k nim domov. Keď prešli zhruba tri kroky, tak bol
opäť napadnutý poškodeným Q., ktorý do obžalovaného znova kopol, v dôsledku čoho znova spadol na
zem. Na to sa voči Q. a N. ohradil obžalovaný N. s tým aby prestali s napádaním, načo poškodený Q. aj
na jeho adresu uviedol niečo v zmysle, „že zastrelí aj jeho“. Následne vyšiel von C., ktorý na nich začal
kričať, aby „sme nechali Q.“. Na to sa ohradila C., ktorá bola toho taktiež svedkom s tým, že je napádaný

obžalovaný a nie poškodený Q.. Obžalovaný ku skutku dodal, že uvedený deň požíval alkoholické
nápoje, kde za celý deň vypil asi desať pohárikov tvrdého alkoholu a štyri až päť pív, pričom alkoholické
nápoje začal požívať zhruba o štvrtej poobede. Obžalovaný v závere poprel, aby sa poškodenému Q.
vyhrážal a aby tohto napadol drevenou latou. Rovnako poprel, aby sa po prevoze do nemocnice správal
k pracovníkom RZP agresívne.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi obžalovaného bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde
tento na odstránenie rozporov uviedol, že o skutočnosti, že obžalovaný N. si počas jeho napádania
odbehol domov sa dozvedel až následne od svedkov incidentu. Sám túto skutočnosť pre bolesť
nevnímal, preto ju vo svojej výpovedi nespomenul. Rovnako uviedol, že svoje doznanie v prípravnom

konaní urobil iba na odporúčanie svojich obhajcov, ktorí mu uviedli, že pri doznaní dostane iba
podmienku, preto s týmto súhlasil. Pri svojej výpovedi, keď sa pred vyšetrovateľom priznal, klamal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj obžalovaný M. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený
večer bol doma, keď mu jeho družka zakričala, aby vybehol von, nakoľko obžalovaný E. F. kričí o

pomoc. Keď vybehol von zbadal tam N., ktorý bol pri poškodenom Q. a obžalovanom F., ktorí stáli anavzájom sa naťahovali, bili sa. Obžalovaný sa rozbehol k nim s tým, že ich roztiahne, kde medzi nich sa
postavil svedok N. a zaútočil na obžalovaného päsťami. Keďže všetci boli opití, obžalovaný N. odstrčil
a ďalej mu už nevenoval pozornosť a presunul sa ku Q. a F.. Týchto sa snažil roztiahnuť, čo sa mu

napokon aj podarilo, kde F. otočil smerom na cestu a mal ho za chrbtom, kde poškodený Q. bol pred
ním, tohto držal rukou a takto ho kontroloval a bránil mu, aby ďalej nenapádal obžalovaného F.. Tento
však neprestával s útokmi a útočil stále, kde päsťami zaútočil aj na obžalovaného. Vtedy sa obžalovaný
otočil k obžalovanému F., tohto chytil pod ruku a chcel ho zobrať k sebe domov, no tento preletel popri
ňom a spadol do priekopy, ktorá sa tam nachádzala. Keď sa otočil, zbadal poškodeného Q., ktorý bol už

nad obžalovaným F. a tohto znova bil. Obžalovaný sa ich opäť snažil roztiahnuť, kde chytil poškodeného
Q. a ťahal ho z obžalovaného F. dole, kde takto v podstate zodvihol oboch z priekopy. Následne došiel
na miesto svedok C., ktorý keď pribehol k obžalovanému F., kľakol mu na chrbát a dal mu ruky dozadu
s tým, že uviedol niečo v zmysle „ čo ho chce zabiť?“ Po vysvetlení situácie sa obžalovanému svedok
C. ospravedlnil. Obžalovaný v závere výpovede poprel, aby on sám niekoho napadol. Rovnako poprel,
aby niekto z tam prítomných osôb mal v rukách drevené laty.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi obžalovaného bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde
tento pripustil, že sám videl ako svedok N. rukami útočil na obžalovaného F. a snažil sa ho udrieť, pričom
rozpor vo svojich výpovediach vysvetliť nevedel. Rovnako uviedol, že v prípravnom konaní sa priznal
iba na odporúčanie svojho obhajcu, ktorému v tom čase dôveroval a chcel uzavrieť dohodu o vine a

treste, nakoľko daná vec sa dlho naťahovala a chcel mať od všetkého už pokoj.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovanými M. N. a E. F. obe konfrontované osoby zotrvali na
svojich výpovediach.

Bol vypočutý aj svedok - poškodený I. Q., ktorý uviedol, že v uvedený deň bol v obci futbalový turnaj, kde
v tom čase pracoval vo výčape v miestnom pohostinstve a mal na starosti výdaj stravy a občerstvenia.
Vtedy bolo v pohostinstve viacero osôb, medzi inými aj obžalovaný F., ktorému sa stále niečo nepáčilo a
bol vulgárny. V pohostinstve došlo aj ku konfliktu s pivom medzi F. a A.. Obžalovaný F. s odstupom času
poškodeného vyzval na „férovku“ s tým, že má s ním problém, na čo poškodený vyšiel za obžalovaným

pred pohostinstvo, avšak s úmyslom odprevadiť ho domov, aby dal pokoj aj ostatným hosťom. Pred
pohostinstvom si F. vyzliekol tričko a vyzýval poškodeného so slovami „že poď“, na čo poškodený
reagoval slovami, „teraz sa pekne obleč a choď domov“. Obžalovaný F. na to nereagoval a začal byť
vulgárny a agresívny, pričom sa poškodenému a jeho rodine vyhrážal. Zhruba o 2 až 3 minúty vyšiel z
pohostinstva aj svedok N., ktorý ich oboch vyzýval, aby si dali pokoj. Následne sa obžalovaný F. obliekol

a začal okolo poškodeného poskakovať zrejme v úmysle ho napadnúť, čo tento usúdil z jeho pokusov a
naznačovania možných úderov. Poškodený ho stále žiadal, aby prestal a odišiel, načo začal ustupovať
smerom na hlavnú cestu a poškodený šiel za ním vo vzdialenosti zhruba 1,5 metra. Keď sa priblížil
k hlavnej ceste, spadol do priekopy. Kde keď z priekopy vyšiel vybral sa v smere na Kačanov, teda
opačným smerom, kde býval. Keďže to bolo poškodenému podozrivé, šiel za ním vo vzdialenosti 7 až 10

metrov, kde po chvíli tento z ničoho nič začal kričať „idú ma zabiť“. V tom z dvora vyšiel obžalovaný N. a
v rukách mal dva drevené kolíky, kde jeden dal obžalovaného F. a jeden si ponechal. Následne sa obaja
vydali oproti poškodenému a začali mu nadávať. Vzápätí poškodený zaregistroval, ako sa obžalovaný
N. napriahol s dreveným kolíkom a týmto ho udrel po jeho ľavej ruke, ktorou úder vykryl. Následne ho
F. obišiel a z boku z pravej strany na neho zaútočil dreveným kolíkom a týmto ho udrel po hlave, kedy

sa kolík zlomil. Keď sa poškodený obzrel
smerom k F., aby vykryl prípadný ďalší úder, vtedy zacítil ďalší úder od N., ktorý ho dreveným kolíkom
udrel po zátylku. Po tomto údere poškodený padol na kolená, kde ešte zaregistroval N., ktorý na oboch
kričal. Následne sa prebral až u záchranárov, ktorí ho ošetrovali v sanitke. Viac si na incident nepamätal.
Dodal, že po prevoze do nemocnice, bol F. agresívny aj na personál nemocnice a vulgárne nadával aj

rodinným príslušníkom poškodeného. V dôsledku jeho správania bola na miesto privolaná tak mestská,
ako aj štátna polícia. V závere poškodený poprel, aby uvedený deň napadol obžalovaných alebo, aby
sa týmto nejako vyhrážal.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi poškodeného bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde

tento v rámci odstraňovania rozporov uviedol, že v prípravnom konaní si nebol istý druhou ranou od N.,
avšak vzhľadom na vykonanú rekonštrukciu si na niektoré skutočnosti spomenul a preto ich uviedol aj
vo svojej výpovedi pred súdom.Bol vypočutý aj svedok S. C. T., ktorý uviedol, že uvedený deň bol v obci futbalový turnaj. Zhruba okolo
21.30 h začul zvonku krik a preto sa rozhodol, že sa pozrie, čo sa tam odohráva. Keď vyšiel von,
zbadal na jednej strane cesty poškodeného Q. s N., kde jeden stál na jednej strane cesty a druhý na

druhej a od svedka boli vzdialení asi 50 metrov. Následne si všimol, že v smere od Q. k nim bežia
ďalšie dve osoby s drevenými kolíkmi v rukách, ktoré boli dlhé asi 1 meter a v priemere mali asi 5
centimetrov. Boli to obžalovaní F. a N., ktorých opoznal vo vzdialenosti asi 20 metrov, keď sa k nim
približoval, nakoľko chcel zabrániť bitke, ku ktorej sa schyľovalo. Keď došiel na miesto činu, vtedy sa
na neho zahnal dreveným kolíkom N., pričom svedok sa úderu uhol a uskočil smerom dozadu. Na to

zakričal na obžalovaného N., čo vlastne robí a tento v ďalších útokoch voči svedkovi nepokračoval.
Vtedy svedok zaregistroval auto, ktoré prechádzalo daným miestom a odbočilo k obchodnému stredisku
Jednota a z auta vystúpil neznámy pán a išiel smerom k miestu incidentu. Zhruba v tom čase si všimol
na poškodenom Q. poranenie hlavy, ktoré krvácalo, kde tento sa opieral o ďalšie vozidlo. Poškodenému
Q. bolo zle a zvracal, preto bola privolaná polícia a záchranka. V závere svedok dodal, že za skutok je
rovnako zodpovedný F. ako aj N., ktorý mal v ruke takisto drevený kolík a týmto útočil. Rovnako dodal,

že poškodený Q. sa nikomu nevyhrážal a ani na nikoho nenadával, zato obžalovaní N. a F. sa vyhrážali
v podstate všetkým obyvateľom obce Falkušovce a nadávali im v zmysle „Vy ešte uvidíte“ a „toto nie
je ešte posledné slovo“ v dôsledku čoho bola privolaná zásahová jednotka z Michaloviec a táto musela
opakovane zasahovať voči miestnym Rómom.

Svedkyňa J. T., E. A. vo svojej výpovedi ku skutku uviedla, že v uvedenom čase bola na prechádzke so
svojím vtedajším priateľom F.. Keď prechádzali po obci zbadali, že vo vzdialenosti asi siedmych domov
sa niečo odohráva. Videla
tam obžalovaného F., ktorý tam behal s kolíkom v ruke a naháňal poškodeného Q.. V tom čase však
nevedela o koho ide. Celú situáciu vnímala tak, že tieto osoby sa tam viac menej navzájom naháňajú,

pričom však kolík videla iba v rukách F..

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde táto v
rámci odstraňovania rozporov pripustila, že skutočnosti, ktoré uviedla vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní sú pravdivé a vypovedala o tom, čo videla a čo sa stalo, teda pripustila, že videla, ako obaja

Rómovia poškodeného viackrát udierali s hranolmi, kde ho udierali na hlavu, po chrbte, kde zachytili
a jednu ranu mu dali takú, že poškodený spadol na zem. Následne ho už nebili. Taktiež pripustila, že
poškodený určite nespadol a neudrel si hlavu, kde hlavu mal zranenú z toho, že ho Rómovia bili s
hranolmi. Upresnila, že obaja nemali v rukách rovnaký drevený hranol, kde druhá osoba mala iný hranol,
ktorý nebol tak hrubý a nebola to rovnaká palica.

Svedok E. C., ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený večer bol doma, kde začul z
vonku nejaké hlasy a krik. Preto pootvoril okno a začal počúvať, čo sa von odohráva, kde rozpoznal hlas
poškodeného Q.. Rozhodol sa pozrieť von, kde keď vybehol pred dom, zaregistroval obžalovaného N.,
ktorý mal v ruke drevený hranol o rozmeroch cca 4 x 4 centimetre a s týmto stál pred poškodeným Q.,

pričom bol v jeho tesnej blízkosti a hranolom akoby naznačoval údery vo vzťahu ku Q., ale v podstate
ho neudrel, kde Q. na to reagoval zdvihnutím ruky, akoby v obrane. Toto sa odohrávalo vo vzdialenosti
asi 10 metrov, preto ihneď bežal ku N. a tohto zozadu chytil oboma rukami a odhodil ho preč, aby ďalej
neudieral Q.. Vtedy zaregistroval aj obžalovaného F., ktorý bol za poškodeným Q. asi 2-3 metre a snažil
sa k nemu dostať, v čom sa mu taktiež svedok snažil zabrániť. V tom čase si všimol, že Q. je zranený a

tečie mu z hlavy krv, kde začal strácať stabilitu. Keď Q. strácal vedomie, položil som ho do stabilizovanej
polohy a kričal som na ostatných, aby zavolali sanitku a doniesli vodu. V závere dodal, že poškodený
Q. sa po celý čas nikomu nevyhrážal.

Bola vypočutá aj svedkyňa T. U., ktorá uviedla, že v uvedenom čase bola u svojej mamy vo

Falkušovciach. Večer, keď čakala vonku na dvore, pokiaľ jej mama vycúva auto z dvora, videla ako vo
vzdialenosti asi 15 metrov obžalovaný F. kričal „pomoc, pomoc bijú ma“. Tento vybehol od pohostinstva
a za ním bežal poškodený Q., ktorý na F. kričal, „že ho zabije, že ho zastrelí a potom ho hodí na
kameň, keby dačo, že si rozbil hlavu“. Následne po určitej chvíli vybehli svedkovia N. a T., kde svedok
N. prišiel od pohostinstva a svedok T. z domu. Na ten krik vyšiel von aj obžalovaný M. N., ktorý pristúpil

k obžalovanému F. a tohto ukľudnil, kde predtým oddelil poškodeného Q. a obžalovaného F.. Vtedy sa
poškodený Q. rozbehol za obžalovaným F. a tohto zozadu kopol do chrbta, načo obžalovaný F. padol
na zem. Následne sa obžalovaný F. postavil a poškodený Q. ho znova chcel biť. Celé to skončilo,
keď k nim pribehol svedok C., ktorý spacifikoval obžalovaného F.. Dodala, že u obžalovaného F. videlav ruke spráchnivené drievko, pričom N. žiadnu palicu nemal. Sama nevidela, aby palicou obžalovaný
F. poškodeného Q. udrel, ale počula, že ho udrieť mal, čo kričali iné osoby, ktoré sa tam nachádzali.
Následne si na poškodenom Q. všimla, že mu z hlavy tiekla krv.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde táto
uviedla, že priamo nevidela, aby poškodený Q. kopol obžalovaného F. a rovnako uviedla, že obžalovaný
F. trieskou, ktorú mal v rukách, udrel poškodeného Q. po hlave, načo sa trieska rozletela na všetky
strany. Svedkyňa tieto rozpory vo svojich výpovediach odstrániť nevedela.

Svedkyňa V. C. uviedla, že v uvedený večer išla odviezť dcéru do Bracoviec, kde vyšli zadným vchodom
z domu, začuli krik. Obe sa rozhodli pozrieť, čo sa deje, kde došli pred dom na mostík a tam svedkyňa
videla tri osoby a to poškodeného Q., svedka N. a obžalovaného F., kde obžalovaný F. utekal pred
poškodeným Q. a svedkom N., ktorí ho naháňali. V tom čase obžalovaný F. kričal „pomoc bijú ma“.
Následne poškodený Q. dobehol obžalovaného F. a tohto napadol, kde ho schytil a aj sotil. Potom

obžalovaný F. znova utekal a za ním následne utekali aj ďalšie osoby a to poškodený Q. a svedok N.
alebo svedok T.. Potom sa na danom mieste objavil obžalovaný N., ktorý prišiel z domu a rozťahoval
poškodeného Q. s obžalovaným F.. Obžalovaný F. sa následne tackavým pohybom presunul pred ich
dom, kde bolo klbko osôb. Dodala, že na mieste videla drevené laty, ktoré boli porozhadzované na
mostíku, preto ich upratala a dala do kontajnera.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde táto
uviedla, že po prvotnom napadnutí Q. obžalovaného F. ho mal tento znova dobehnúť a znova napadnúť.
Rovnako uviedla, že F. mal v ruke drevenú latu alebo palicu a touto udrel Q.. Tieto rozpory svedkyňa
nevedela vysvetliť. Dodala, že na Q. si žiadne zranenie nevšimla.

Svedok C. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň šiel domov so
svojou priateľkou A. a kamarátom C. W., kde pred sebou zaregistrovali krik. Následne na vzdialenosť
asi 100 metrov zaregistroval obžalovaného F., ktorý sa nachádzal na mostíku oproti domu C. a vyhrážal
sa ostatným v zmysle, že „ ich zabije“ a že „sme všetci rasisti“, pričom sa pozeral na Q.. Svedok dodal,

že z celej situácie mal dojem, že na danom mieste sa odohral nejaký incident, kde však boli ešte nejaké
výkriky a osoby, ktoré sa tam nachádzali sa akoby rozdelili do dvoch táborov. Na jednej strane bol
poškodený Q. pri ktorom bol svedok W. a ďalšie osoby a na druhej strane bol obžalovaný, ktorý tam
stále vykrikoval, trhal sa a tohto držali. Svedok si na mieste tiež všimol zlomenú palicu.

BolatiežvypočutásvedkyňaI.U.,ktoráuviedla,žejetetouobžalovanéhoF..Vuvedenývečerjejzavolala
J. R., ktorá je priateľkou obžalovaného N. s tým, že mali napadnúť E. F.. Vzhľadom na to, odišla autom
na dané miesto, kde došla zhruba za 2 minúty. Vtedy na ceste zaregistrovala viacero osôb, kde videla
M. N., poškodeného Q., svedka C. a obžalovaných F. a N.. Obžalovaný N. držal obžalovaného F. a
svedok C. poškodeného Q., kde títo ich rozťahovali. Na nikom si žiadne zranenia nevšimla a počas jej

prítomnosti nikto nikoho fyzicky nenapadol.

Svedkyňa B. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je mamou obžalovaného F., ktorý u nej býval na
adrese L. XXX. V danom čase si kúpil iný dom, ktorý bolo potrebné zrekonštruovať. Z tohto dôvodu býval
u svedkyne až do Vianoc uvedeného roku.

Svedok M. N. uviedol, že po futbale sedel spolu so starostom v krčme, kde si k nim prisadol aj
obžalovaný E. F.. Svedok si po čase odbehol na toaletu, kde keď sa vrátil, obžalovaný F. sa už pri stole
nenachádzal. Z toho dôvodu sa pozrel pred krčmu, kde pred dverami Jednoty zbadal stáť obžalovaného
F. a poškodeného Q.. Títo stáli oproti sebe a hádali sa, pričom obžalovaný F. bol agresívnejší. Vtedy

svedok oboch vyzýval, aby sa vrátili do krčmy, na čo títo nereagovali. Následne sa svedok otočil
k svedkovi E. a s týmto sa rozprával pri dverách krčmy. Keď sa otočil, oboch uvidel na ceste vo
vzdialenosti asi 50 metrov, kde poškodený Q. šiel za obžalovaným F.. Na chvíľu sa svedkovi obaja
stratili z dohľadu, preto šiel spoločne so svedkom E. za nimi a pri dome C. uvidel celkovo tri osoby a to
poškodeného Q., obžalovaných F. a N., kde poškodený Q. sa držal za hlavu. Domnieval sa, že medzi

nimi došlo k bitke, hoci ju sám nevidel, kde vyzýval obžalovaných N. aj F., aby prestali biť poškodeného
Q., pričom poškodený Q. mu oznámil, že ho napadli po hlave. Svedok dodal, že žiadne vyhrážky u týchto
osôb neregistroval.Bol vypočutý aj znalec MUDr. Julián Tkáč, ktorý uviedol, že zo štúdie spisového materiálu, zdravotnej
dokumentácie, lekárskych záznamov a osobného vyšetrenia zistil, že dňa 3.9.2016 utrpel poškodený
I. Q. akútnu reakciu na stres, tržnú ranu kožného krytu pravej temennej oblasti, podkožný krvný

výron v pravej temennospánkovej oblasti a otras mozgu ľahkého stupňa. Prvotne ošetrujúci odborní
lekári, okrem týchto zranení nezdokumentovali žiadne iné porušenie celistvosti kožného krytu. Zo
súdnoznaleckého hľadiska je možné uviesť, že v prípade ak vonkajšie násilie zo strany obžalovaného
N. pôsobilo aj na oblasť záhlavia alebo ľavej polovice vlasatej časti hlavy, tak potom to bolo len
takou intenzitou, ktorá nezanechala na kožnom kryte objektívne prejavy svojho pôsobenia, čo nie je

možné ani potvrdiť, ani vylúčiť. To, či vonkajšie násilie, predmet, ktorý spôsobuje vonkajšie násilie,
zanechá na kožnom kryte objektívne prejavy svojho pôsobenia, závisí nielen od tvaru predmetu, veľkosti
alebo ostrosti jeho hrán, ale aj od intenzity alebo pohybovej energie pôsobiaceho násilia, teda dva
rovnaké predmety môžu spôsobiť na kožnom kryte rôzne prejavy vonkajšieho násilia, ak boli vedené
rôznou intenzitou. Ak aj poškodený popisoval relatívne silný úder do oblasti hlavy po ktorom spadol
na kolená, ktorý nezanechal známky na kožnom kryte, je potrebné uviesť, že v danom prípade je veľa

nezodpovedaných otázok, a to napríklad, či takýto úder poškodený očakával, či bol na neho pripravený,
či nebolo jeho konanie ovplyvnené toxickým účinkom požitého alkoholu. Znalec taktiež konštatoval,
že zranenia poškodeného I. Q., nemohli byť spôsobené pádom na povrch chodníka alebo na múrik
chodníka a neboli spôsobené tak, ako to obžalovaní uviedli počas rekonštrukcie.

Napokon bol vypočutý svedok E. E., ktorý uviedol, že v uvedenom čase sa konal v obci futbalový turnaj,
kde svedok do pohostinstva došiel okolo 19.00 h - 20.00 h. V pohostinstve zaregistroval obžalovaného
F., ktorý tam otravoval ľudí a došlo tam aj k vzájomnému konfliktu medzi obžalovaným F. a poškodeným
Q., ktorého obžalovaný F. začal slovne napádať. V dôsledku toho si spoločne odišli pred pohostinstvo
zafajčiť, kde sa znova objavil obžalovaný F. a znova slovne útočil na poškodeného Q. a tohto provokoval,

čo vyústilo do toho, že poškodený Q. sa rozbehol za obžalovaným F., ktorý pred ním utekal smerom na
štátnu cestu a obec Q.. Za nimi šiel svedok N. a po druhej strane utekal svedok T.. Svedok sa k nim
rozbehol až vtedy, keď začul hlas svedka N., ktorý kričal „že ho bijú“. Po chvíli si uvedomil, že privolá
políciu, preto sa vrátil a oslovil svojho svokra U., aby privolal políciu. K samotnému útoku svedok uviedol,
že videl na ceste obžalovaného F., ktorý tam stál s poškodeným Q., kde medzi nimi zrejme už incident

prebiehal. Vtedy zaregistroval, ako k nim priskočil cez priekopu ďalší muž, zrejme druhý obžalovaný a
po chvíli aj ďalšie osoby a to svedkovia T. a N.. Svedok v závere dodal, že nevidel, aby poškodený Q.
napadol obžalovaného F..

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde tento v

rámci odstraňovania rozporov zotrval na výpovedi z prípravného konania a pripustil, že videl asi tak zo
vzdialenosti15-20metrov,žezosvojhodvoravyšielobžalovanýM.N.avrukáchmaldrevenýhranoldlhý
asi 1 meter o hrúbke odhadom 6x6 centimetra s ktorým sa zaháňal a chcel zaútočiť na poškodeného Q..

Súd prečítal výpoveď svedka S. T. M., ktorý sa ku skutku nevedel vyjadriť. Ako zamestnávateľ

poškodeného I. Q. sa vyjadril k jeho práceneschopnosti a uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške
77,92 € za vyplatenú peňažnú dávku počas trvania práceneschopnosti poškodeného.

Rovnako súd prečítal výpoveď splnomocnencov poškodených strán a to U. T. za zdravotnú poisťovňu
Union a C. U. T. za Sociálnu poisťovňu, ktoré sa ku skutku nevyjadrovali s tým, že si v trestnom konaní

uplatnili nárok na náhradu škody v mene poškodených spoločností za poskytnuté finančné plnenie
v súvislosti s ošetrením poškodeného Q. a vyplácaním dávky nemocenského poistenia.

Napokon bola prečítaná výpoveď svedka C. W., ktorý uviedol, že uvedený večer šiel cez obec
Falkušovce, kde vo vzdialenosti 100-200 metrov zaregistroval hluk. Keď došli na dané miesto bolo tam

zhruba 10 osôb, kde poškodený Q. stál podopretý pri aute a pri ňom boli ďalšie osoby a to svedkovia
N., C. a T., ktorí ho ochraňovali, keďže do neho „skákali do bitky“ iné osoby. Poškodený Q. sa držal za
hlavu a tiekla mu z nej krv. Neskôr dali poškodeného Q. ľahnúť na zem a následne došla sanitka so
záchranármi, ktorí začali poškodeného Q. ošetrovať. Svedok dodal, že si pri tom všimol ako svedkyňa
C. upratovala nejaké hranoly o rozmere 4x6 centimetrov, kde sa nachádzali asi 3 kúsky o dĺžke 30-40

centimetrov.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal aj znalecký posudok MUDr. Anfonza Porvažníka, znalca
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, zo záverov ktorého je zrejmé, že poškodený I. Q.trpí Zmiešanou úzkostno-depresívnou poruchou, kde jeho schopnosť vypovedať môže byť znížená
zvýraznením dysforických stavov prejavujúcich sa úzkostne – depresívnymi symptómami, zníženou
výkonnosťou, stratou energie a triaškou tela. Schopnosť vnímania u poškodeného zistená nebola.

Uvedená porucha nevznikla následkom samotného fyzického útoku zo dňa 3.9.2016. Stav poškodeného
zo psychiatrického hľadiska nie je závažný a dlhšie trvajúca práceneschopnosť nesúvisela so skutkom.

Bol tiež prečítaný znalecký posudok MUDr. Juliána Tkáča, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
chirurgia a traumatológia, zo záverov ktorého je zrejmé, že poškodený I. Q. utrpel dňa 3.9.2016

akútnu reakciu na stres, tržnú ranu hlavy v pravej temennej oblasti, rozsiahly podkožný krvný výron v
pravej temennospánkovej oblasti a otras mozgu ľahkého stupňa, kde tieto zranenia sú z medicínskeho
hľadiska ľahkého charakteru. Zo súdnoznaleckého hľadiska k zraneniam poškodeného došlo tupým
alebo tupohranným násilím vedeným na oblasť hlavy alebo nárazom hlavy na tupú plochu. Mohlo k
nim dôjsť aj tak, ako to uviedol poškodený Q. a to úderom drevenou latou do pravej temennej oblasti,
ktorej hrúbka nepresahovala 2-3 centimetre. Zranenia poškodeného nevznikli jeho pádom na chodník

alebo múrik chodníka, ako to uviedli obaja obžalovaní. Konaním obžalovaných došlo k najľahšej forme
zranenia životne dôležitého orgánu a to mozgu. Bodové hodnotenie zistených zranení predstavuje 45
bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 794,70 €. Uvedenými zraneniami bol poškodený
obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že počas doby práceneschopnosti musel obmedziť ťažkú
fyzickú a zvýšenú pohybovú aktivitu.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ich prečítaním a to vyčíslením škody,
zápisnicou o rekonštrukcii, lekárskymi správami, správou KR PZ Košice a
výpisom z denníka udalostí operačného strediska.

Z vyčíslenia škody poškodeným Q., S. M., Zdravotnou poisťovňou Union, a.s., a Sociálnou poisťovňou
je zrejmé v akej výške si poškodení uplatnili v trestnom konaní nárok na náhradu škody.

Zo zápisnice o rekonštrukcii je zrejmé, že dňa 14.12.2017 o 8.30 h. bola vykonaná rekonštrukcia na
mieste činu za účasti okrem iných aj obžalovaných N. a F., poškodeného Q. a súdneho znalca MUDr.

Juliána Tkáča. V rámci rekonštrukcie zúčastnené osoby podrobne popísali priebeh incidentu tak, ako
ho sami vnímali a ako sa podľa nich stal.

Z lekárskych správ o ošetrení poškodeného I. Q. sú zrejmé objektívne zistené zranenia pri jeho ošetrení
dňa 3.9.2016 v NsP v R., ako aj ďalší priebeh jeho liečenia.

Zo správy KR PZ v Košiciach je zrejmé, že záznam telefonického oznámenia skutku na tiesňovú linku
158 nie je k dispozícii.

Z výpisu z denníka udalostí operačného strediska je zrejmé, že vo vzťahu ku skutku polícia eviduje 3

volania, kde dňa 3.9.2016 o 21:44 a 21:50 volajúci volal z tel. č.+XXXXXXXXXXXX identifikovaného ako
M. N. a v čase 21:48 z tel. č. +XXXXXXXXXXXX identifikovaného ako R. C., ktorá je rovnako uvedená
v zázname ako oznamovateľka.

Na základe takto vykonaných dôkazov po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd

dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný E. F. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák.
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138
písm. a/ Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko započal konanie,
ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného I. Q. a

spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti
tým, že napadol poškodeného I. Q. a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, za použitia
zbrane,zaktorújevzmysleust.§122ods.3Tr.zák.možnépovažovaťajdrevenúlatu.ObžalovanýM.N.
svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,
ods.2písm.b/Tr.zák.spoukazomnaust.§138písm.a/Tr.zák.,spáchanéhoformouspolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák., nakoľko spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol poškodeného I. Q. a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, za použitia zbrane, za ktorú je v zmysle ust. § 122 ods. 3 Tr. zák.
možné považovať aj drevenú latu.Obžalovaní sú zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti okrem ich samotného doznania sa v
rámci ich výpovedí v prípravnom konaní zo dňa 11.9.2018 usvedčovaní najmä výpoveďou samotného

poškodeného I. Q., ktorý vo svojej výpovedi pomerne podrobne popísal priebeh skutku ako ho sám
vnímal a ako sa odohral. Tento uviedol, že medzi ním a obžalovaným F. došlo v miestnej krčme k
slovnémuincidentu,ktorýsatýkalčapovaniapiva,pričomužpredtýmbolobžalovanýF.vkrčmevulgárny,
agresívnyvočitamprítomnýmosobám.Následnehoobžalovanýpotomtoincidentevyzýval„naférovku“
na čo poškodený vyšiel za obžalovaným pred pohostinstvo, avšak v úmysle odprevadiť ho domov. Pred

pohostinstvom však obžalovaný F. začal byť opäť vulgárny, agresívny a vyhrážal sa poškodenému, ako
aj jeho rodine. Pritom ich svedok N. vyzýval, aby si navzájom dali pokoj. Následne začal obžalovaný
ustupovať smerom k hlavnej ceste, na čo ho poškodený nasledoval, pričom, keď sa obžalovaný priblížil
k hlavnej ceste, spadol do priekopy. Keď z nej vyšiel pokračoval v smere na obec Kačanov, kde z
ničoho nič začal kričať o pomoc s tým „ že ho idú zabiť“. Vtedy z dvora vybehol obžalovaný N., pričom
mal v rukách dva drevené kolíky z ktorých jeden dal obžalovanému F.. Na to sa začali približovať k

poškodenému, kde obžalovaný N. sa napriahol a dreveným kolíkom udrel poškodeného po ľavej ruke,
ktorou úder vykryl, kde následne ho obžalovaný F. obišiel a zboku pravej strany ho udrel dreveným
kolíkom po hlave, ktorý sa zlomil. Keď sa poškodený obzrel k obžalovanému F. zacítil ďalší úder od
obžalovaného N., ktorý ho dreveným kolíkom udrel po zátylku, na čo poškodený padol na kolená, pričom
stihol zaregistrovať svedka N., ktorý na oboch obžalovaných kričal. Následne poškodený uviedol, že sa

prebral až pri záchranároch, ktorí ho ošetrovali, pričom dodal, že obžalovaný bol agresívny aj po ich
prevoze do nemocnice voči personálu nemocnice, ktorým vulgárne nadával a nadával aj poškodenému
a jeho rodinným príslušníkom v dôsledku čoho bola na miesto privolaná mestská ako aj štátna polícia.

VsúladesvýpoveďoupoškodenéhovyznievaajvýpoveďS.C.T.,ktorýuviedol,žepotom,čouvedeného

dňa vyšiel na krík von zbadal na ceste poškodeného a svedka N., ktorí stáli na ceste, každý na jednej
strane, pričom si všimol, že v smere od Q. k nim bežia ďalšie dve osoby s drevenými kolíkmi v rukách.
Týchto neskôr opoznal ako obžalovaných F. a N., ku ktorým sa následne priblížil, nakoľko chcel zabrániť
bitke ku ktorej sa schyľovalo. Svedok dodal, že obžalovaný N. sa vtedy zahnal aj na neho dreveným
kolíkom, kde úderu sa vyhol, kde tak potvrdil aktívne konanie zo strany obžalovaného N. s dreveným

kolíkom. Neskôr už obžalovaný N. v útokoch voči svedkovi nepokračoval, kde následne sa svedok
venoval prechádzajúcemu autu, pričom keď sa znova obzrel zbadal poškodeného Q., ktorý bol zranený
a krvácal z hlavy. Obžalovaní N. a F. sa v tom čase vyhrážali v podstate všetkým obyvateľom obce
Falkušovce, kde zo strany poškodeného Q. žiadne vyhrážky nezaregistroval. Svedok tak potvrdil aktívne
konanie zo strany obžalovaného N. za použitia dreveného kolíka, ktorým chcel napadnúť aj samotného

svedka, ako aj agresivitu a vulgárne nadávky a vyhrážky zo strany oboch obžalovaných.

Obžalovaných priamo usvedčuje aj výpoveď svedkyne J. T., E. A., ktorá celý incident vnímala spoločne
so svojím priateľom N., keď prechádzala obcou Falkušovce, kde jednoznačne potvrdila, že obžalovaný
F. s kolíkom v ruke naháňal poškodeného Q., pričom títo akoby sa naháňali navzájom. Zároveň po

prečítaní výpovede z prípravného konania, na ktorých svedkyňa zotrvala v celom rozsahu, pripustila, že
obaja obžalovaní viackrát poškodeného udierali hranolmi po hlave a po chrbte, pričom jednu ranu mu
dali takú, že poškodený spadol na zem. Svedkyňa vylúčila, aby si pri páde poškodený udrel hlavu, čím
potvrdila výpoveď poškodeného.

Taktiež obžalovaných usvedčuje aj výpoveď svedka E. C., ktorý potvrdil, že potom, čo vyšiel vonku na
krik, pred domom zbadal obžalovaného N., ktorý mal v ruke drevený hranol o rozmeroch 4x4 cm a
bol v tesnej blízkosti poškodeného Q. voči ktorému naznačoval údery, na čo poškodený Q. reagoval
zdvihnutím ruky v sebaobrane. Z tohto dôvodu svedok pribehol k obžalovanému N., tohto odhodil preč,
aby ďalej neudieral poškodeného Q., kde vtedy zaregistroval za poškodeným Q. obžalovaného F. vo

vzdialenosti 2 až 3 m, ktorý sa snažil k poškodenému dostať, pričom poškodený Q. bol zranený a z hlavy
mu tiekla krv. Rovnako potvrdil, že poškodený Q. sa nikomu nevyhrážal.

Nepriamo obžalovaných usvedčujú aj výpovede svedkov E. E., M. N. a T. U.. Svedok E. E. vo svojej
výpovedipotvrdil,žeobžalovanýF.bolagresívnyavulgárnyužvmiestnompohostinstve,kdeprovokoval

poškodeného Q., ktorý sa za obžalovaným F. rozbehol a tento pred ním utekal na štátnu cestu v smere
na obec Q.. Rovnako svedok potvrdil, že k obžalovanému F. po určitom čase pribehol aj obžalovaný
N., ktorý mal v rukách drevený hranol a týmto sa zaháňal na poškodeného Q.. Svedok M. N. potvrdil,
že medzi obžalovaným F. a poškodeným Q. došlo k vzájomnej potýčke pred miestnou krčmou, kdeobžalovaný F. bol agresívnejší. Napokon svedkyňa T. U. vo svojej výpovedi z prípravného konania
uviedla, že obžalovaný F. trieskou, ktorú mal v rukách udrel poškodeného Q. po hlave, na čo sa táto
rozletela na všetky strany.

Obžalovaných okrem výpovedí vyššie uvedených svedkov usvedčuje aj znalecký posudok MUDr.
Juliána Tkáča, ktorý vo svojom znaleckom posudku popísal objektívne zistené zranenia u poškodeného
I. Q., pričom sa vyjadril aj k možnému mechanizmu ich vzniku, pričom pripustil, že tieto mohli vzniknúť
tak,akotouvádzapoškodenývosvojejvýpovedi,tedaprijehonapadnutízostranyobžalovaných.Znalec

vylúčil, aby uvedené zranenia vznikli pri páde poškodeného na zem alebo na múrik. Rovnako znalec
vylúčil, že zranenia neboli spôsobené tak, ako ich vznik popísali obaja obžalovaní v rámci vykonanej
rekonštrukcie. Znalec zároveň vylúčil, resp. uviedol, že zranenia poškodeného neboli spôsobené
dreveným kolíkom o priemere 6 až 8 cm, resp. 4 x 6 cm, ako o tom vypovedali vyššie uvedení svedkovia,
kdepodľaznalcazraňujúcipredmetnebolhrubšíako3cmamaltupúplochu,pričommohloísťodrevenú
latu.

Obžalovaných tak usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy a to zápisnica o vykonanej rekonštrukcii s
fotodokumentáciou, lekárske správy o ošetrení poškodeného I. Q., ako aj záznamy telefonického
oznámenia skutku na tiesňovú linku 158. Z lekárskych správ Nemocnice s poliklinikou Michalovce je
zrejmé, že dňa 3.9.2016 bol ošetrený poškodený I. Q., ktorý pri ošetrení uviedol, že bol inzultovaný

známou osobou pri bitke vo Falkušovciach, pričom bol udieraný doskou po hlave. Objektívne u tohto
boli zistené otras mozgu, tržná rana na hlave a kolaps.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou oboch obžalovaných, ktorí na hlavnom
pojednávaní popreli spáchanie trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu, pričom obžalovaný

F. uviedol, že bol práve on napadnutý poškodeným I. Q., kde v dôsledku tohto napadnutia mal
preukázateľné zdravotné problémy a zlomenú ruku.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy má súd za to, že obrana oboch obžalovaných bola týmito
dôkazmi jednoznačne vyvrátená, kde súd túto považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej

zodpovednosti, resp. očakávanému trestu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na vzájomné rozpory vo výpovedi oboch obžalovaných, kde obžalovaný
F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že pri ustupovaní od miestneho
pohostinstva pri štátnej ceste do neho kopol poškodený Q. do chrbta na čo spadol a poškodený Q.

ho začal biť a kopať. Vtedy vyšiel z domu obžalovaný M. N. a pomohol mu vstať. Obžalovaný M.
N. však vo svojej výpovedi uvedenú situáciu opísal rozdielne, kde uviedol, že po tom, čo vybehol zo
svojho dvora, zbadal stáť pri sebe obžalovaného F. a poškodeného Q., pri ktorých stál aj svedok N.,
kde obžalovaný F. a poškodený Q. sa vzájomne naťahovali, pričom ako prvého odstrčil svedka N. a
následne rozťahoval poškodeného Q. s F.. Až následne, keď chcel vziať obžalovaného F. domov, tento

pri ňom „preletel“ a spadol do priekopy, kde ho poškodený Q. ďalej napádal. Obžalovaný N. mal v snahe
pomôcť obžalovanému F. chytiť poškodeného Q. a tohto ťahať z obžalovaného F., kde takto z priekopy v
podstatepostaviloboch.OtomtovšakobžalovanýF.vosvojejvýpovedivôbecnevypovedal.Obžalovaný
N. taktiež dodal, že poškodený Q. sa po príchode obžalovaného N. sám dvakrát hodil o zem, pričom
túto skutočnosť obžalovaný F., ani žiadny iní svedkovia vo svojich výpovediach neuvádzali. Je teda

zrejmé, že samotní obžalovaní priebeh incidentu opisujú odlišne, kde uvedené rozpory vzbudzujú vážne
pochybnosti o priebehu tohto incidentu a naštrbujú hodnovernosť týchto výpovedí, pričom tieto sú v
priamom rozpore s výpoveďou samotného poškodeného a vyššie uvedených svedkov.

Súd taktiež poukazuje aj na rozpory vo výpovediach samotného obžalovaného E. F., ktorý v prípravnom

konaní uviedol, že keď obžalovaný N. vybehol z dvora a chcel ho zobrať preč, poškodený Q. a svedok
N. stále na neho útočili, preto obžalovaný N. odbehol domov a doniesol triesky. Obžalovaný zároveň
so svojej ďalšej výpovedi zo dňa 24.8.2017 uviedol, že mal byť napadnutý poškodeným Q. pri dome
svedkyne C., kedy spadol v dôsledku kopnutia Q., pričom mali voči nemu útočiť aj svedkovia N. a T.,
čo mu uviedla samotná svedkyňba C.. Rovnako dodal, že keď vybehol obžalovaný N. a chcel ho vziať

preč, vtedy ho kopol poškodený Q. na čo spadol do priekopy, kde poškodený Q. išiel za ním, pošmykol
sa a udrel si hlavu. Je teda zrejmé, že tieto výpovede obžalovaného sú si vo vzájomnom rozpore, ako aj
v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ako aj s výpoveďou obžalovaného M. N., ktorý o
útočeníďalšíchosôbnaobžalovanéhoF.vôbecnevypovedal.ObžalovanýF.tiežpripustil,žeobžalovanýN. na miesto činu doniesol drevené triesky, o ktorých vypovedali vo svojich výpovediach vyššie uvedení
svedkovia, hoci to obžalovaný na hlavnom pojednávaní opakovane poprel. Rovnako obžalovaný F.
vypovedal o vzniku zranení poškodeného Q. úplne inak, ako vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

a ako o nich vypovedal obžalovaný N..

Rovnako sa súd zaoberal aj výpoveďami ďalších svedkov, ktorých výpovede vyznievajú v súlade s
výpoveďou obžalovaných, pričom tieto súd vyhodnotil ako rozporuplné, nepresvedčivé a zavádzajúce.

Takto súd hodnotil výpoveď svedkyne V. C. a jej dcéry T. U., ktoré mali spoločne pozorovať incident
v rovnakom čase z rovnakého miesta. Tieto si však vo výpovediach vzájomne odporovali a ich
výpovede boli aj v rozpore s výpoveďami samotných obžalovaných a vyššie uvedených svedkov. Súd tak
poukazuje na výpoveď svedkyne T. U., ktorá uviedla, že uvedeného dňa čakala vonku na dvore, pokiaľ
jej mama vycúva auto z dvora, kde práve v tom čase videla a počula, ako obžalovaný F. kričal o pomoc s
tým,žehoidúzabiť,načohopoškodenýQ.naháňalavyhrážalsamu.Vtedyvybeholzdvoraobžalovaný

N., ktorý pristúpil k obžalovanému F. a tohto ukľudňoval, pričom predtým oddelil poškodeného Q. od
obžalovaného F.. Na to sa poškodený Q. rozbehol za obžalovaným F. a tohto kopol zozadu do chrbta,
pričom obžalovaný F. spadol na zem. Uvedené skutočnosti v podstate potvrdila vo svojej výpovedi aj
svedkyňa V. C.. Je však zrejmé, že táto sa v danom čase, kedy mala svedkyňa U. tieto skutočnosti
vnímať vlastnými zmyslami, nachádzala v motorovom vozidle a mala ho vycúvať z dvora, teda nemohla

vidieť rovnaké skutočnosti, o ktorých neskôr sama vypovedala. Naviac uvádzané skutočnosti týmito
svedkyňami sú v rozpore aj s výpoveďou obžalovaného F., ktorý uviedol, že poškodený Q. do neho kopol
už pri štátnej ceste na čo spadol a poškodený Q. ho začal biť, teda obžalovaný N. ešte vôbec pri nich
nebol. Rovnako ani obžalovaní F. ani N. neuvádzali nič o tom, aby N. po svojom príchode ukľudňoval
F.. Bez povšimnutia nie je ani tá skutočnosť, že svedkyňa U. odmietla privolať sanitku zranenému

poškodenému Q. o čo bola požiadaná a svedkyňa C. tomuto odmietla podať vodu a urýchlene upratala
zlomené kúsky drevených kolíkov, ktorými mali obžalovaní voči poškodenému útočiť a tieto vyhodila do
kontajnera.

Na dokreslenie situácie, súd pre úplnosť poukazuje aj na to, že svedkovia pri opise skutku rovnako

uviedli, že obžalovaný F. bol agresívny, tak pred skutkom, ako aj po ňom, pričom sa mal vyhrážať v
podstate všetkým obyvateľom obce Falkušovce, kde jeho agresívne správanie pokračovalo aj po jeho
prevoze do nemocnice, kedy bol agresívny aj voči ošetrujúcemu personálu.

Súd sa tiež zaoberal námietkou obhajoby vo vzťahu k zákonnosti výpovedí oboch obžalovaných zo dňa

11.9.2018 v rámci ktorých sa obaja obžalovaní v celom rozsahu doznali
k spáchanej trestnej činnosti a jej spáchanie oľutovali, pričom na takéto doznanie oboch obžalovaných
podľa názoru obhajoby súd nemôže prihliadať, nakoľko bolo učinené v konaní
o dohode o vine a treste, pričom k schváleniu tejto dohody napokon nedošlo. Súd je však toho
názoru, že táto výpoveď oboch obžalovaných je procesne spôsobilá a bola vykonaná v súlade

so zákonom v rámci prípravného konania a nebola vykonaná v rámci konania o dohode o vine
a treste. O tomto konaní bola spísaná samostatná zápisnica na Okresnej prokuratúre Michalovce č. 1Pv
686/16/8807 dňa 21.1.2019, teda toto konanie prebehlo až uvedeného dňa,
kde v zmysle ust. § 333 ods. 4 Tr. por. v prípade odmietnutia návrhu na schválenie dohody o vine a
treste, resp. neschválenia dohody, nie je možné prihliadať na priznanie obvinených v konaní o dohode

o vine a treste. Súd v tejto trestnej veci v súlade s týmto ustanovením tak neprihliada na vyhlásenia
oboch obžalovaných učinené v tomto konaní, ktoré sú uvedené v tejto zápisnici a o tieto neopiera ani
svoje rozhodnutie vo vzťahu k vine oboch obžalovaných. Ich výpovede zo dňa 11.9.2018 sú však pre
posúdenie ich viny podstatné a právne relevantné.

Rovnako sa súd zaoberal aj námietkou obhajoby vo vzťahu k absencii následku konania oboch
obžalovaných resp. obžalovaného F. vo vzťahu k jeho pokusu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
poškodenému I. Q., pričom zo samotného skutku nie je zrejmé, v čom mala spočívať táto ťažká ujma a
akýmspôsobommaloktejtoujmedôjsť.Vdanomprípadesúdpodotýka,žeťažkúujmunazdravíTrestný
zákon definuje vo svojom ustanovení § 123 ods. 3 Tr. zák., kde ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie

len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, pričom toto je definované v jednotlivých písmenách
tohto ustanovenia v rozsahu písmena a/ až písmena i/. V zmysle uvedeného podľa § 123 ods. 3 písm. e/
Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví na účely tohto zákona rozumie aj poškodenie dôležitého orgánu za
ktorý sa jednoznačne považuje centrálny nervový systém, resp. mozog. V danom prípade vykonanýmidôkazmi, teda lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom bolo preukázané, že u poškodeného
I. Q., došlo po údere F. dreveným hranolom k poškodeniu jeho mozgu, avšak ľahkého stupňa – otras
mozgu, teda útok zo strany obžalovaného F. bol vedený na tento životne dôležitý orgán. S poukazom

na doterajšiu súdnu prax, ako aj na judikát č. Rt 57/54 je nutné konštatovať, že ak páchateľ v úmysle
spôsobiť niekomu ublíženie na zdraví, použije k tomu zbraň, pričom vie, že ide o zbraň, jej použitie
proti telu druhého má spravidla za následok ťažkú ujmu na zdraví, ak je útok vedený proti dôležitým
častiam tela, z čoho je možné usudzovať a vyvodiť páchateľov úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú
ujmu na zdraví. S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že útok F. na hlavu poškodeného Q., za

použitia dreveného hranola, ktorý je nutné považovať za zbraň v súlade s ust. § 122 ods. 3 Tr. zák.
je útokom obžalovaného na životne dôležitý orgán poškodeného a právna kvalifikácia tohto konania
zodpovedá zákonu, nakoľko tento vzhľadom na povahu útoku a útočiaci predmet musel byť uzrozumený
aj s možným následkom, t.j. ťažkou ujmou na zdraví poškodeného.

Keďže obžalovaní na svoju obranu neuvideli žiadne ďalšie podstatné skutočnosti súd o ich vine nemal

pochybnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osoby
obžalovaných, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaných
dosiahnutý uložením týchto diferencovaných trestov:

- u obžalovaného E. F. uložením úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovaného počas trvania skúšobnej doby. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného hodnotil
jeho doterajší bezúhonný život, pričom ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil spáchanie viacerých

trestných činov, kde vzhľadom na rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal súd
trest ukladať v zákonom stanovenej trestnej sadzbe za trestný čin najprísnejšie trestný. Zároveň však
súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, by použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby
bolo pre obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti zjavne postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto v zmysle ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

e/ Tr. zák. tento trest mimoriadne znížil, kde prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade poškodený
I. Q. rovnako prispel k vzniku vzájomného incidentu s obžalovanými, kde tento mal možnosť napriek
provokovaniu zo strany obžalovaného E. F. tohto nechať odísť domov potom, čo sa začal vzďaľovať od
miestnehopohostinstva,čímbydošlokukľudneniusituácieanemaltohtoprenasledovať,čímsasituácia
iba vyhrotila a toto jeho konanie umožnilo vznik situácie pri ktorej následne došlo k jeho fyzickej inzultácii.

Zároveň s poukazom na vyjadrenie svedkyne J. T., E. A. je zrejmé, že útoky medzi obžalovaným a
poškodeným boli vzájomné, kde potom, čo jeden z nich druhému ublížil a tohto napadol, druhý ho
následne v úmysle napadnutie opätovať naháňal. Je teda zrejmé, že poškodený taktiež aktívne opätoval
údery a napádania zo strany obžalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto súdu javí
vyššie uvedený trest ako zákonný, primeraný a spravodlivý na dosiahnutie účelu trestu, pričom okrem

individuálnej prevencie zabezpečí aj generálnu prevenciu, teda dostatočne odradí prípadne ďalších
páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.
Súd zároveň obžalovanému uložil v rámci probačného dohľadu primerané obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby, keďže
trestnej činnosti sa mal dopustiť práve pod ich vplyvom, teda je zrejmé, že pod vplyvom alkoholu

má obžalovaný problém dostatočne ovládať svoje konanie a nedopúšťať sa protiprávneho konania.
Taktiež súd obžalovanému uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť
poškodenému I. Q. počas trvania skúšobnej doby. Podľa názoru súdu aj tieto primerané obmedzenia a
povinnosti majú prispieť k umocneniu výchovného účelu trestu a zabezpečiť, aby si obžalovaný uvedomil
následky svojho konania a tohto sa v budúcnosti nedopúšťal.

- u obžalovaného M. N. uložením trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného hodnotil jeho doterajší
bezúhonný život, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil. Z tohto dôvodu súd

v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o 1/3 a trest ukladal v takto zníženej trestnej sadzbe. Podľa názoru súdu takýto trest u obžalovaného
rovnako plní účel trestu a je možné ho považovať za zákonný, primeraný a spravodlivý, kde okremindividuálnej prevencie zabezpečí aj generálnu prevenciu, teda dostatočne odradí prípadne ďalších
páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.

V trestnom konaní si poškodený I. Q., Union ZP a.s. a S. T. M. uplatnili nárok na náhradu škody, ktorý
riadne vyčíslili a preukázali, preto súd uložil obžalovanému E. F. povinnosť, aby v preukázanom rozsahu
poškodeným škodu nahradil a to I. Q. vo výške 794,70 €, Union ZP a.s. vo výške 189,65 € a S. T. M. vo
výške 77,92 €. Súd zároveň poškodeného I. Q. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ktorý riadne
nepreukázal odkázal na civilný proces.

V tomto konaní si uplatnila nárok na náhradu škody aj Sociálna poisťovňa a.s., ktorá ho dostatočne
nevyčíslila, preto súd poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou

oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.