Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 17, 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8Csp/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123206545
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6123206545.2

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35
815 256, Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie
svätého Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanej: B. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. štátny občan SR,
o zaplatenie sumy 476,10 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 476,10 Eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd W. vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý sa však žalovanej nepodarilo
doručiť do vlastných rúk, a preto bol zrušený.

3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

"procesné podmienky").

4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej

republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek
v priebehu konania. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje
do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok
zastavenie konania.

7. Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategória T. zo dňa XX. XX. XXXX uzavretá
medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v
súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom.
-.
8. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov vobčianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie"). Ustanovenia o právomoci súdu členského
štátu na konanie sú upravené v II. kapitole Nariadenia.

9. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

10. Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia zároveň platí, že osoby s bydliskom na území členského štátu
možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7

tejto kapitoly. Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je osobitná právomoc a je upravená v oddiely
4 predmetného Nariadenia.

11. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

12. Podľa článku 19 Nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou 1.
dojednanou po vzniku sporu, alebo 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch než
tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom
zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte,
ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore

s právnym poriadkom tohto členského štátu.

13. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú

právomoc podľa článku 24.

14. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

15. Základným kritériom pre určenie, súd ktorého členského štátu bude oprávnený vo veci konať a
rozhodnúť je bydlisko žalovaného. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či
žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, je potrebné vychádzať z vnútroštátnej právnej
úpravy. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu "bydlisko fyzickej osoby". Podľa

ustálenej judikatúry bydliskom fyzickej osoby treba rozumieť miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje,
s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo, a nie je ho možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt v zmysle
zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. Adresa, ktorá je v zmysle
vnútroštátneho práva administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia
rozhodujúca. Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) uznesením vo veci C-98/20 z 3. septembra

2020 rozhodol, že pojem "bydlisko spotrebiteľa" použitý v článku 18 ods. 2

-.
Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že označuje bydlisko spotrebiteľa ku dňu podania žaloby.

16. Zo spisového materiálu - konkrétne zo správy E. zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že žalovaná už
asi tri roky býva v P. v meste Z. Ďalej súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaná má na
adrese Z.rvalý pobyt od XX. XX. XXXX.

17. Nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je daná

osobitná právomoc súdu podľa bydliska spotrebiteľa. V tomto prípade je teda daná osobitná právomoc
vecne a miestne príslušného súdu v P.. Právomoc súdu Slovenskej republiky nie je daná z dôvodu, že
druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy v zmysle článku 18 bod 2 Nariadenia môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané, že žalovaná
nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, ale dlhodobo sa zdržiava na území P.

18. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky predstavuje v danom prípade neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania a má za následok zastavenie konania. V opačnom prípade, ak byokresný súd vo veci začal konať a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie
právomoc, malo by to pre žalobcu za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.

19. Žalobca podaním žaloby, na ktorej prejednanie súd nemá právomoc, procesne zavinil zastavenie
konania, a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznať náhradu trov
konania žalovanej, avšak žalovanej v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).