Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Peter Šuťak

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010973
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121010973.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 21. júla 2022

v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. C. D. E. F. G. E. B. F. H. , nar. X.X.XXXX v B. B., okres Poprad, trvale bytom
C. B. XXXX/XX, I., toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVV a ÚTVTOS Prešov

je vinný, ž e

dňa 10.02.2020 v čase okolo 20.00 hod. v priestoroch izby č. XXX oddielu D., v oddelení výkonu trestu
s miestom výkonu služby v B. Ústavu na výkon trestu odňatia slobody I., F. J. XX, B., fyzicky napadol
poškodeného A. I. a to tak, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte pristúpil k jeho posteli, na ktorej

poškodený práve sedel a dlaňou pravej ruky ho jedenkrát udrel do ľavej spánkovej oblasti hlavy, čím
takto spôsobil poškodenému A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, okr. Kežmarok
pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha s dobou liečenia 35 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcich
okolností a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.6.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obžalovaného A. B. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedka A. I. a L. B.,
znalcov MUDr. I. F. a PhDr. M. F., vykonaním konfrontácie medzi svedkami A. I. a F. L. B. a prečítaním
listinných a ďalších dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol

vypovedať. V zmysle zákonných ustanovení bola však prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania,
z ktorej vyplynulo, že výkon trestu nastúpil dňa 28.10.2019 v B. a na izbe bol umiestnený s A. I.. Poprel,
aby poškodeného A. I. napadol, ani mu inak fyzicky neublížil. Nejaký čas po skutku po oddiele išla
informácia, že poškodený sa sťažoval na bolesti ucha už pred skutkom a nevedel uviesť, kto mu túto
informáciu poskytol. V predmetný deň do 20.10 hod. pozeral televíziu v kultúrnej miestnosti a potom bol

na izbe XXX. Poškodený sa ho opýtal, kto mu ukradol veci, načo uviedol, že mal vecí zbaliť a zložiť do
skrinky a nie nechať ich voľne položené a odísť z izby preč.

Poškodený A. I. uviedol, že nechal vecí na posteli a poprosil obžalovaného, aby ich postrážil a po návrate
si všimol, že mu veľa vecí pomizlo a keď sa opýtal obžalovaného, tak dostal facku na ľavú stranu tváre

a cítil sa hrozne a od steny dostal druhú. Na ďalší deň išiel za lekárkou, následne na ošetrenie, kde
mu povedali, že má prasknutý ušný bubienok, čo potvrdili aj v Prešove. Po údere ho bolela hlava, celú
noc nemohol spať a bolela ho hlava. Na izbe v čase skutku boli iba samí dvaja. Pred skutkom nemal
problémy so sluchom, ani bolesťami hlavy a úder bol hroznou silou a od steny dostal facku. V čase
skutku sedel so sklonenou hlavou a po príchode obžalovaného nevedel, aký má úmysel a z eskorty sa

vrátil okolo 16.00 hod. a rozhádzané vecí našiel po príchode z večere okolo 20.00 hod. Zmiznuté vecí
zistil ešte pred úderom a tesne predtým ako dostal facku a zistil to o 19.45 hod. a úder dostal okolo
20.00 hod. Jeho posteľ bola umiestnená na pravej strane rohu a sedel na kraji postele a obžalovaný
pristúpil od okna, ako bol sklonený. K organizácii miestnosti uviedol, že jeho posteľ bola umiestnená
napravo v rohu a hlavovú časť mal otočenú smerom k rohu a bol otočený smerom k rohu a tvárou

k oknu. Má stredne ťažkú depresiu a užíva lieky. Predmetný incident hlásil stálej službe a kapitán B.
asi okolo 21.00 hod. uviedol, že keď nemá nič krvavé, má si dať obklad na hlavu a zajtra ísť k lekárke.
Z prečítaných výpovedí z prípravného konania ďalej vyplynulo, že bol hospitalizovaný na psychiatrii
v roku 2014 a je stále v ambulantnej liečbe s diagnózou stredne ťažká depresia, má strach z ľudí, úzkosť,
sociálnu depresiu a po medikamentnej liečbe sa jeho stav upravil a teraz užíva iba jednu tabletu večer.

Znalec A. I. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený dňa 10.2.2020 utrpel úraz, a to pretrhnutie
ušného bubienka ľavého ucha a z medicínskeho hľadiska ide o poranenie stredne ťažké s dobou
liečenia 35 dní a ktoré krátkodobo v trvaní 7 dní obmedzovalo bežný život poškodeného. Poranenie
mohlo vzniknúť tak, ako uvádza poškodený, teda priamym a aktívnym mechanizmom a pôsobením sily

strednej intenzity. Uvedené poranenie môže vzniknúť účinkom nepriamo pôsobiacej sily, či vyžaduje
náhlu zmenu tlaku v ušnej dutine, napr. barotraumu v prípade hĺbkového potápania. Uvedené poranenie
môže vzniknúť aj v prípade čistenia uší vatovými tyčinkami, ako aj pri infekcii, ale to nie je úrazového
pôvodu a vzhľadom na nástup symptómov to bolo jednoznačne úrazového pôvodu. Na poškodenom
neboli zaznamenané iné známky vonkajšieho násilia a v lekárskej správe nie sú záznamy, aby v okolí

ucha bolo nejaké začervenanie alebo iné znaky.

Svedok L. B. uviedol, že v uvedený deň mal nočnú službu ako referent režimu oddelenia výkonu trestu
v B. a v čase okolo 21.00 hod. obaja odsúdení ho oslovili, že s ním chcú rozprávať, kde im oznámil, že po
obchôdzke sa zastaví na izbe XXX. Po príchode na izbu odsúdený I. uviedol, že majú vzťahové problémy

a pridal sa k tomu aj B. a navzájom sa obviňovali, že konflikty vyvoláva ten druhý. I. vyslovil obavu, žeby
mohol byť fyzicky napadnutý a na priamu otázku, či došlo k útoku odpovedal nie. Rovnako B. uviedol,
že ho nenapadol, neudrel, ani nemieni napadnúť. Odsúdený otravoval personál rôznymi sťažnosťami
a podaniami a žiadal, aby bol izolovaný a nenašiel žiadne znaky zranenia a dospel k záveru, že nie je
potrebné kontaktovať vedúceho zmeny. Uzavrel to tým, že ráno majú osloviť pedagóga a pokračoval vo

výkone svojej služby a do konca služby nebolo nič viac oznámené. Odsúdený I. nepožadoval lieky, anilekárske ošetrenie a kontroly vykonávajú sa každých 90 minút a neevidoval, aby I. bol hore a nespal.
Poškodený mal vzťahové problémy stále. Bol aj disciplinárne potrestaný a nemal vedomosť o konfliktoch
poškodeného s inou osobou. Poškodený mu výslovne uviedol, že sa bojí, že bude fyzicky napadnutý.

Znalkyňa I. M. F. uviedla, že poškodený je vo výkone trestu a jeho život sa točí okolo väzenského
spolunažívania a pobyt vo väzení je sprevádzaný konfliktnými interpersonálnymi vzťahmi a má
pocit nespravodlivosti a krivdy, čo sa týka odsúdenia a konfliktov v base. Jeho vnímanie je
výrazne subjektivistické a vlastné pričinenie chybám si len ťažko pripúšťa. Vzťahy nadväzuje rýchlo

a ľahko a vie konať podľa vlastných rozhodnutí a bežné problémy zvláda dobre. U menovaného
je vidno horšie zvládanie záťažových situácií a pri zvýšenej psychickej záťaži reaguje výbušne,
s prítomnosťou agresívnych prejavov, či už skrytých vo forme zákernosti alebo priamych. Sebavedomie
mánevyrovnané,čomôžekompenzovaťdirektívnymsprávanímvočislabším,činejakoznevýhodneným
ľuďom. Intelektové a rozumové schopnosti sa nachádzajú v pásme podpriemernej intelekcie. Sú
primerané nato, aby pochopil predmet vecí a vedel sa k nej vyjadriť. Je orientovaný správne miestom,

časom a osobou a aktuálne netrpí poruchami vnímania a myslenia. Krátkodobá a dlhodobá sú pomerné,
vybavovanie nie je úplne presné a množstvo konfabulácii je v medziach normy. Menovaný hovorí
o udalosti tak, ako sa stala a ako ju vtedy vnímal. Aj s odstupom času ju opisuje relatívne zhodne. Nemá
snahu poškodiť obvinenému B. a ich vzťah bol najprv pozitívny a následne mali medzi sebou drobné
spory a konflikty. Menovaný má výraznú snahu javiť sa v lepšom svetle, a to najmä pokiaľ ide o popis zo

situácií zo svojho života mimo vyšetrovaný skutok. Lží skóre u obžalovaného zistila vysoké a menovaný
má výraznú snahu javiť sa v lepšom svetle, najmä pokiaľ ide o udalostí, ktoré sa udiali v jeho živote
pred vyšetrovanou udalosťou a o vyšetrovanej udalosti hovorí tak, ako ju zažil. Zámernú snahu poškodiť
obžalovanému u poškodeného nezistila.

Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom A. I. a svedkom kapitánom L. B., kde I. uviedol, že
bezprostredne po skutku to chcel nahlásiť prostredníctvom hlásky a následne pri kontrole o 21.00 hod.
to nahlásil kapitánovi B., a to že bol napadnutý a bolí ho hlava. Svedok B. uvedenú skutočnosť poprel
a rozprávali sa oni traja v uličke a I. iba uviedol, že sa bojí, že sa môže niečo stať a na jeho otázku, či bol
I. napadnutý uviedol, že napadnutý nebol a B. poprel, aby niekoho napadol. Vykonal aj vizuálnu kontrolu

odsúdených, kde nebolo viditeľné žiadne zranenie, ani viditeľné poškodenie oblečenia a uviedol, že si
nemôže dovoliť nenahlásiť konflikt medzi odsúdenými.

Z prečítaných listinných dôkazov je zrejmé, že boli zaobstarané lekárske správy poškodeného, kde však
súd poukazuje na skutočnosť, že tieto boli verifikované znaleckým posudkom MUDr. I. F.. Obžalovaný

z výkonu trestu je hodnotený tak, že výkon trestu nastúpil 22.10.2019, kde sa bezproblémovo adaptoval
na podmienky výkonu trestu a konfliktné správania sa nevyskytli až do konfliktu s A. I., na základe
ktorého bol umiestnený samostatne. Následne sa u obžalovaného vyskytli negatívne poznatky, ktoré
boli vyriešené v rámci pohovoru s odsúdeným a dňa 1.6.2020 bol disciplinárne potrestaný a v súčasnosti
dodržiava čistotu a poriadok a kontakt s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie,

telefonátov s matkou, manželkou a deťmi.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, kde naposledy
bol rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4T/80/2018 zo dňa 24.4.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10To/14/2019 uznaný vinným z prečinu vydierania podľa § 183 ods.

1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov, pre výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predchádzajúce odsúdenie
Okresným súdom Poprad, sp. zn. 4T/67/2013 zo dňa 31.5.2016 je pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona, kde mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu bol odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3

roky s uložením primeraných povinností a obmedzení a výkon tohto trestu mu bol nariadený 21.1.2020
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov
je zrejmé, že tento sa dopustil 3 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.

Boli oboznámené aj hodnotenia poškodeného, z ktorého je zrejmé, že tento bol opakovane disciplinárne

potrestaný a Okresný súd Prešov rozhodol o jeho preradení do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a v jeho prípade išlo o konfliktného jedinca. Zo strany obžalovaného boli predložené
písomné podklady, ktoré boli oboznámené a ktoré sú súčasťou obhajoby obžalovaného.Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, ako aj súhrnne zistil nasledovné:

Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že medzi obžalovaným A. B. a poškodenými A. I. došlo

dňa 10.2.2020 k verbálnemu konfliktu ohľadne odcudzenia vecí poškodenému A. I., kde následne
obžalovaný ho jedenkrát udrel do oblasti v ľavej spánkovej oblasti a podľa vyjadrenia znalca
poškodenému A. I. spôsobil poranenie, a to pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha s dobou liečenia
35 dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a uviedol, že on žiadnym
spôsobom poškodeného nenapadol, ktorý mu vyčítal, že mu zmizli vecí, ktoré mal voľne položené
a poprel akékoľvek násilie z jeho strany voči poškodenému. Zo skutku je usvedčovaný najmä výpoveďou
poškodeného A. I., ktorý uviedol, že popritom ako sedel na posteli, dostal facku na ľavú stranu tváre
a následne s týmto poranením bol na ošetrení u lekára, kde mu potvrdili prasknutý ušný bubienok. Pred
samotným skutkom nikdy nemal problémy s ušami, ani s bolesťami hlavy a celá udalosť sa odohrala

okolo 21.00 hod. a sedel otočený tvárou k oknu, kde obžalovaný k nemu pristúpil a udrel ho fackou.

Výpoveď poškodeného potvrdzuje aj záver znaleckého posudku MUDr. I. F., ktorý popísal poranenie
a dobu jeho liečenia a k mechanizmu uviedol, že poranenie mohlo vzniknúť tak, ako to uvádzal
obžalovaný a išlo o priamy a aktívny mechanizmus pôsobením sily strednej intenzity. Síce pripustil,

že uvedené poranenie môže vzniknúť aj iným mechanizmom, ale v konkrétnom prípade vzhľadom na
nástup symptómov jednoznačne išlo o poranenie úrazového pôvodu.

Aj vypočutá znalkyňa I. M. F. uviedla, že intelektové a rozumové schopností sa nachádzajú v pásme
nadpriemernej inteligencie a sú postačujúce nato, aby pochopil predmet vecí a vedel sa k nemu vyjadriť

a udalosť opisuje hodnoverným spôsobom, nakoľko aj s odstupom času udalosť opisuje relatívne
zhodne s udalosťou bezprostredne po incidente. Nezistila žiadnu snahu poškodiť obžalovanému. Síce
poškodený má výraznú snahu javiť sa v lepšom svetle, ale ide najmä o popis situácii zo svojho života
mimo vyšetrovaný skutok a uzavrela, že pokiaľ poškodený má snahu javiť sa v lepšom svetle, ide najmä
o udalostí predchádzajúceho života a o vyšetrovanej udalosti hovoril úprimne, tak ako ju zažil.

RozdielnevypovedalsvedokF.L.B.,ktorýuviedol,žeobajahooslovili,žechcúriešiťvzťahovéproblémy.
Potom sa navzájom obviňovali, ale výslovne popreli, aby došlo k fyzickému napadnutiu a dokonca
negatívne popreli aj priame otázky a na uvedenej výpovedi zotrval aj pri vykonanej konfrontácii. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať najmä na správu ošetrujúcej lekárky ÚVV Prešov, ktorá uviedla, že

tento bol dňa 10.2.2020 ošetrený a následne odoslaný na odborné vyšetrenie, aj keď sú rozpory vo
výpovediach svedka A. I. a kapitána L. B., tieto sa nepodarilo odstrániť ani vykonanou konfrontáciou,
ale existuje tu sled jednotlivých dôkazov, ktorý zároveň v súvislosti preukazuje skutočnosť, že sa skutok
stal a toho sa dopustil obžalovaný A. B. a to ide najmä o výsluch poškodeného, kde jeho zranenia boli
objektivizované znaleckým posudkom MUDr. I. F., ktorý pripustil aj mechanizmus vzniku poranenia, ako

uvádza poškodený a vylúčil inú možnosť vzniku poranenia, lebo v konkrétnom prípade jednoznačne
išlo o úrazový dej a taktiež znalkyňa I. M. F. uviedla, že aj keď obžalovaný má zvýšené lží skóre,
aj keď zistila uňho snahu javiť sa v lepšom svetle, ale nebolo to vo vzťahu k predmetnému skutku,
ale k predchádzajúcemu životu a výpoveď poškodeného považovala za vierohodnú a nezistila žiaden
úmysel poškodiť obžalovanému.

Na základe uvedeného súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal jednoznačne preukázané,
že sa skutok stal, a toho sa dopustil obžalovaný, kde obžalovaný použil fyzické násilie a to jedenkrát
udrel poškodeného do ľavej spánkovej časti tváre, kde mu spôsobil poranenie, a to pretrhnutie ušného
bubienkaspráceneschopnosťou35dníatedabolojednoznačnepreukázané,žekonanímobžalovaného

došlo k úmyselnému ublíženiu na zdraví poškodeného a teda sú naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný je plne trestnoprávny subjekt a konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona, lebo chcel spôsobom v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, a to zdravie a telesnú integritu poškodeného a podľa názoru súdu je tu
jednoznačne preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného – úderom a následkom
vznikom poranenia poškodeného A. I., čo je zrejmé najmä zo záverom znaleckého posudku MUDr. I. F.,
ktorý pripustil takýto mechanizmus vzniku poranení.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného
zákona, kde za takto kvalifikovaný skutok je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

až 2 roky a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to že bol v minulosti
súdne trestaný a pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby zvýšila o jednu tretinu a teda pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby
vo výmere 1-2 roky. Mal zato, že na dosiahnutie účelu Trestného zákona postačuje uloženie trestu
odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo

výmere l roka a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku bol už vo výkone
trestu za iný úmyselný trestný čin a preto ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a takýto trest považoval
za zákonný, spravodlivý a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona, a to tak individuálnej,
ako aj generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.