Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 25, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/29/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311204719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2311204719.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu:,

JASPLASTIK - SK spol. s r.o., so sídlom Matúškovo č. 913, IČO: 36 242 578, zast TIMAR & partners,
s.r.o., so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 915/9, proti žalovaným: 1./ H. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Š., A. XXXX/X,
2./. A. G., D.. X.X.XXXX, N. N., R. XXXX/X, zastúpení: Advokátka kancelária JUDr. Peter Erdös s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Radvanská 1, IČO: 52 522 211, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
26.5.2009, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon prevodu vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy zo XX. V. XXXX,
ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom D., Z. G. Š., pod číslom V XXX/XXXX R. XX. O. XXXX,

ktorou darca M. Z., D.. XX. Z. XXXX previedol vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam a to: rodinný dom
súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku registra Y., parcela číslo XXXX/XX, pozemok registra Y.,
parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, záhrada, pozemok registra Y., parcelné číslo XXXX/XX o
výmereXXXm2,zastavanéplochyanádvoria,ktorénehnuteľnostisúzapísanénaLVč.XXXX,vedenom
Okresným úradom Š., G. P. A. P. Š., P. O., G. Ú. O., na žalovaného v I. rade vo výške X/XX-in celku a
na žalovanú v II. rade vo výške X/XX-in celku je voči žalobcovi právne neúčinný.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd prostredníctvom právneho zástupcu 7. marca 2011 žiadal,
aby súd určil, že právny úkon darovania na základe darovacej zmluvy z 26. mája 2009 pod číslom V
460/2009, ktorou darca M. Z. previedol na žalovaného v 1. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
uvedeným na LV č. XXXX vo výške spoluvlastníckeho podielu 4/12-iny a na žalovanú v 2. rade vo výške
spoluvlastníckeho podielu 4/12-in je voči žalobcovi neúčinné. Uplatnil si náhradu trov konania.
2. Vzhľadom na uznesenie tunajšieho súdu z 11. marca 2011 č. k. 10C/29/2011-10 upresnil resp. doplnil
žalobný petit, v zmysle ktorého „Súd určuje, že darovacia zmluva zo dňa 26.05.2009 zavkladovaná na

Katastrálnom úrade D., Z. G. Š. A. Č. S.-XXX/XXXX, ktorou darca M. Z., D.. XX.XX.XXXX, previedol
na žalovaného v 1. rade H. Z., D.. XX.XX.XXXX vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to rodinný dom
súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a je evidovaný ako
parcela registra „C“ na katastrálnej mape, pozemok parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh
pozemku: záhrady, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, a je registrovaný ako parcela
registra „C“ na katastrálnej mape, pozemok parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a je evidovaný ako
parcela registra „C“ na katastrálnej mape, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV číslo XXXX, na
Katastrálnom úrade D., D. Z. G. Š., A. P.: Š., P.: O., G. Ú.: O., vo výške 4/12 k celku a na žalovanú
v 2. rade A. Z., D.. XX.XX.XXXX, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to rodinný dom súpisné čísloXXXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a je evidovaný ako parcela registra „C“ na
katastrálnej mape, pozemok parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku: záhrady, pozemok je

umiestnený v zastavanom území obce, a je registrovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape,
pozemok parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok
je umiestnený v zastavanom území obce a je evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV číslo XXXX, na Katastrálnom úrade D., D. Z. G. Š., A. P.: Š., P.:
O., G. Ú.: O., vo výške 4/12 k celku, je voči žalobcovi JASPLASTIK - SK spol. s r.o., so sídlom SNP

997/18, 924 00 Galanta, IČO: 36 242 578, právne neúčinná.
3. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že uznesením Okresného súdu Trnava z 23. decembra
2009 bol vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť O. Z..F..P.. Z. Z. O. Č.. XXX, XXX XX O., L.:
XX XXX XXX (ďalej len úpadca). Okresný súd Trnava uznesením z 10. augusta 2010 zrušil konkurz
vedený na majetok úpadcu z dôvodu nedostatku majetku úpadcu v konaní vedenom pod sp. zn. XXK/
X/XXXX. M. Z. bol v zmysle výpisu z obchodného registra v období od 8. augusta 2000 do 3. januára

2011 jedným zo štatutárnych zástupcov úpadcu. Žalobca na tunajší súd 26. novembra 2010 podal
žalobu o náhradu škody vo výške 72 978,20 eur na štatutárnych zástupcov úpadcu z dôvodu porušenia
povinnosti dlžníka ako jedného zo štatutárnych zástupcov úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok úpadcu včas v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. Predmetné konanie je vedené pod
sp. zn. 20Cb/223/2010. Podľa názoru žalobcu úpadca bol neschopný už v r. 2007, pričom jeho platobná

neschopnosť kulminovala v r . 2008, v ktorom roku sa úpadca dostal do predĺženia avšak konkurz bol
vyhlásený až 23. decembra 2009. M. Z. spolu so svojou manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to
a/ rodinného domu súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelní číslo XXXX/XX,
b/ pozemku parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku: záhrady, pozemok je umiestnený v

zastavanom území obce, a je registrovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape,
c/ pozemku parcelným číslom XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
pozemokjeumiestnenývzastavanomúzemíobceajeevidovanýakoparcelaregistra„C“nakatastrálnej
mape,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, D. Z. G. Š., A. P. Š., P. O., G. Ú. O., vo výške spoluvlastníckeho

podielu 4/12 (t.j. 1/3). Na výpise listu vlastníctva č. XXXX je tiež ako vlastník zapísaný žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 2. rade, v obidvoch prípadoch ide o blízke osoby dlžníka (deti dlžníka), ktoré nadobudli
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vo výške spoluvlastníckeho podielu 4/12 pre každého z
nich, na základe darovacej zmluvy podľa č. S. XXX/XXXX W. XX.XX.XXXX. Predmetnou žalobou sa
žalobca domáhal neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy, pričom je nepochybné, že išlo o právny

úkon, ktorým sa dlžník zbavil svojho majetku za účelom, aby sa veritelia v budúcnosti nemohli uspokojiť
z predmetného majetku. Predmetným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj
k ukráteniu možnosti uspokojenia žalobcovej pohľadávky. V prípade obdarovaných sa jedná o blízke
osoby. M. Z. ako dlžník je už len vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v zlomkovom pomere, z ktorej
uspokojenie v exekučnom konaní by bolo neefektívne a zdĺhavé okrem toho by nepostačoval na

uspokojenie celej pohľadávky.
4. Žalobca pri podaní žaloby súdu predložil výpis z LV č. XXXX, výpis majetku dlžníka z katastra
nehnuteľností.
5. Žalovaní sa v predmetnej veci vyjadrili podaním z 9. mája 2011, pričom žalobu ako nedôvodnú
žiadali zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca v súčasnej dobe nie je aktívne legitimovaný v predmetnej

veci, nakoľko doposiaľ žalobcovi nebola priznaná vymáhateľná pohľadávka. Žalovaní ďalej namietali
tvrdenie žalobcu, že právnym úkonom sa dlžník zbavil svojho majetku a jeho jediným účelom bolo , aby
v budúcnosti žalobca poprípade iní veritelia sa nemohli z majetku dlžníka uspokojiť. M. Z. ako fyzická
osoba mal pohľadávku voči veriteľom, a to A. Z. Z. V.. Z.. titulom úveru. Uzavretím darovacej zmluvy
nedošlo ku kráteniu pohľadávky veriteľa, pretože veriteľ má úver zabezpečený záložným právom. Súdu

dal do pozornosti skutočnosť, že až po samotnom darovaní došlo k reštrukturalizácii úpadcu, ktorou
sa M. Z. snažil zabezpečiť uspokojenie pohľadávok veriteľov tejto spoločnosti. V súčasnej dobe M.
Z. nie je v postavení dlžníka voči žalobcovi, čím nie sú splnené zákonné predpoklady pre úspešné
odporovanie darovacej zmluvy titulom nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Okrem toho
M. Z. je stále čiastočným vlastníkom darovaných nehnuteľností, čo svedčí v prospech ich argumentácie,

pretože v prípade snahy o zabezpečenie majetku tak, aby sa z neho nemohol uspokojiť veriteľ, došlo by
k samotnému zabezpečeniu iným spôsobom a to tak, aby bol nepostihnuteľný ako celok. Podľa názoru
žalovaných v danom prípade nedošlo k splneniu predpokladov v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka:a/ Dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, a tento úmysel musel byť
druhej strane známy,
b/ ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobami jemu blízkymi,
c/ ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
K bodu 1. žalovaní uviedli, že M. Z. nemal v úmysle darovacou zmluvou ukrátiť pohľadávku veriteľa a
okrem toho obdarovaní nemali vedomosť o úmysle darcu ukrátiť svojho veriteľa. V prípade, že by aj

existoval tento úmysel a bol by založený vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý tu však v dobe podania
žaloby o neúčinnosti darovacej zmluvy nebol, pretože si bol vedomí porušenia svojej povinnosti a aj toho,
že nekonal s odbornou starostlivosťou čo je liberačný dôvod zo zodpovednosti za prípadnú vzniknutú
škodu. Žalovaní nie sú v žiadnou vzťahu k úpadcovi a ani nemohli vedieť o úpadku spoločnosti, tak
ako to dôvodí žalobca, a v takom rozsahu aby im tento prípadný úmysel bol známy. K bodu 2. žalovaní
uviedli, že žalobca v súčasnej dobe nemá ako preukázať skutočnosť, že právnym úkonom bol ukrátený,

pretože v čase podania žaloby voči žalobcovi nemal vymáhateľnú pohľadávku. K bodu 3. poukázali na
uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch.
6. Žalobca podaním z 30. mája 2011 nesúhlasil s tvrdením žalovaných o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu. Podľa jeho názoru vzťah medzi veriteľom a dlžníkom v čase podania
žaloby bezpochyby bol a tento vznikol okamihom porušenia právnej povinnosti dlžníka uloženej

mu zákonom ešte v čase pred vykonaním samotného odporovateľného úkonu. M. Z. ako jeden
zo štatutárnych zástupcov úpadcu nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas
v dôsledku, ktorej skutočnosti žalobcovi vznikla škoda vo výške 72 978,20 eur, ktorá predstavuje
vymáhateľnú pohľadávku a táto je aj predmetom konania vo veci sp. zn. 20Cb/223/2010. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999 sp. zn.

3Cdo/102/99, podľa ktorého sa za vymáhateľnú považuje existencia nároku vyplývajúcu z hmotného
práva, ktorý je možné uplatniť žalobou na súde. V predmetnom rozhodnutí NS SR sa ďalej uvádza
že, „Citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať
tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným
rozhodnutím (exekučným titulom) ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno

úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľná je pohľadávka (ako to bolo už
naznačené), ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda
pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou,
a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preuklúziou či z iného právneho dôvodu.
Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku, pohľadávku, ktorej sa možno

domáhať na súde“. V zmysle predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatnil na súde žalobou o
náhraduškody,pričomideopohľadávku,ktoránastranežalobcuexistuje,jesplatnáatedavymáhateľná,
a to už od okamihu vzniku škody. Aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby je žalobca aj v prípade,
ak by sa jeho pohľadávka považovala v čase podania žaloby za ešte nevymáhateľnú, pretože na
preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu stačí, ak vymáhateľnosť jeho pohľadávky nastane v dobe

rozhodovania súdu o merite veci. M. Z. právnym úkonom darovania previedol 2/3-iny z nehnuteľnosti
na blízke osoby, t. j. žalovaných, čím zmenšil svoj majetok a tým ukrátil žalobcu v možnosti uspokojenia
svojej pohľadávky. Dlžník porušil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu dňom 30. januára 2007, pretože úpadca bol platobne neschopný už v r. 2006. Žalobca nesúhlasil
sargumentácioužalovaných,ževprípadeúspechuvžalobeonáhraduškody,sažalobcamôžedomáhať

uspokojenia svojej pohľadávky z pomernej časti nehnuteľností, pretože pohľadávka prevyšuje hodnotu
tejto nehnuteľnosti a žalobca práve z dôvodu zabezpečenia celej svojej pohľadávky resp. v jej v čo
najvyššej možnej miere právny úkon darovania, ktorým došlo ku kráteniu jeho pohľadávky, odporuje.
Poukázal na to, že žalovaní sú blízke osoby M. Z., v ktorom prípade sa úmysel dlžníka a vedomosť
druhej strane o tomto úmysle predpokladá priamo zákonom a ani úmysel a ani vedomosť nie je potrebné

zo strany žalobcu dokazovať. Žalovaní sa môžu brániť iba za predpokladu, že preukážu že úmysel
ukrátiť veriteľa nepoznali a ani poznať nemohli , čo musia žalovaní v tomto konaní dostatočne preukázať
a to, že vyvinuli dostatočnú starostlivosť, aby tento dlžníkov úmysel poznal. Vynaloženie náležitej
starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s
prihliadnutím na obsah právneho úkonu takú aktivitu, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol

v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznal. V tejto súvislosti žalobca súdu dal do
pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 1. októbra 2004 sp. zn. 30Cdo/808/2004,
podľa ktorého: „Úspešná obrana dlžníkovi blízké osoby podľa ust. § 42a, odst. 2 obč. zák. spočíva
nejen v jejím tvrzení, že o úmyslu dlužníka zkrátit odprovaným právním úkonem věřitele nevěděla aninemohlavědět,aletakévtvrzeníaprokázaní,ževyvinulanáležitoupečlivosťkpoznánítakovéhoúmyslu
dlužníka. Odkaz na dobré vzájemné vztahy v rodině a duvěru mezi rodiči jako dárci a žalovanými, jejich
dětni, jako obdarovanými jako takový dôkaz nenahradzuje“(rozhodnutie NS ČR zo dňa 01. októbra 2004

sp. zn. 30Cdo/808/2004).
7. Súd vo veci vypočul právnych zástupcov strán, žalovaných v 1. a 2. rade, svedka, oboznámil sa s
podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci:
8. Právny zástupca žalobcu na základe ústnych a písomných vyjadrení žiadal žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť. Dlžník iný majetok ako 1/3-inu na rodinnom dome podľa petitu žaloby nevlastní, pričom

jeho hodnota nepostačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Poukázal na právoplatné rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci sp. zn 20Cb/223/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
21Cob/102/2018-863, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29. júla 2019, v zmysle ktorého M.
Z. V. L.. C. boli spoločne a nerozdielne zaviazaní žalobcovi zaplatiť 72 978,20 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Obidvaja dlžníci v predmetnom konaní deklarovali svoju nemajetkovosť za
účelom oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu všetky

podmienkyvzmysle§42aObčianskehozákonníkabolisplnené.Vrámcizáverečnéhovyjadreniaprávny
zástupca žalobcu žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby (úpravu), v zmysle ktorého „Súd určuje,
že právny úkon prevodu vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy zo dňa 14.04.2009, ktorej vklad
bol povolený v t.č. Katastrálnym úradom D., Z. G. Š., A. Č. S.-XXX/XXXX W. XX.XX.XXXX, a ktorou
darca M. Z., D..: XX.XX.XXXX, previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to

- rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku CKN parcelné číslo XXXX/XX,
- pozemok CKN parcelné číslo XXXX/XX, P. S. XXX O., druh pozemku: záhrady,
pozemok je umiestnený v zastavanom území obce,
- pozemok CKN parcelné číslo 6922/36, o výmere 371 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV číslo XXXX,

vedenom Okresným úradom Š., G. P., A. P.: Š., P.: O., G. Ú.: O., na žalovaného v 1/ rade vo výške 4/12
k celku a na žalovanú v 2/ rade vo výške 4/12 k celku, je voči žalobcovi právne neúčinný“.
9. Súd na pojednávaní konanom 26. septembra 2022 v zmysle návrhu žalobcu pripustil zmenu (úpravu)
petitu žaloby, v zmysle ktorého súd určuje, že právny úkon prevodu vlastníckeho práva titulom darovacej
zmluvy zo 14. apríla 2009, ktorej vklad bol povolený tohto času Katastrálnym úradom D., Z. G. Š., A.

Č. S. XXX/XXXX R. XX. O. XXXX, ktorou darca M. Z., D.. XX. Z. XXXX previedol vlastníckeho právo
k nehnuteľnostiam a to: rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku registra C, parcela
číslo XXXX/XX, pozemok registra C, parcelné číslo XXXX/XX P. S. XXX O., záhrada , pozemok registra
C, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Š., G. P. A. P. Š., P. O., G. Ú. O., na žalovaného

v I. rade vo výške 4/12-in celku a na žalovanú v II. rade vo výške 4/12-in celku je voči žalobcovi právne
neúčinné.
10. Podľa právneho zástupcu žalobcu pohľadávka z titulu náhrady škody vznikla 30. apríla 2009, ktorá
bola priznaná rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktoré rozhodnutie má deklaratórny charakter podľa
§ 131 písm. a/ Civilného sporového poriadku, keďže priznáva nárok z existujúceho stavu. Pohľadávka

existovala už v čase vykonaného právneho úkonu, ktorého účinky nastali 26. mája 2009. Rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave bolo preukázané, že spoločnosť bola v úpadku ku dňu 30. apríla 2009. K
tomuto dňu úpadca už nemal žiaden majetok a záväzky voči veriteľom boli v hodnote viac ako milión
eur. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa
jedná o prekluzívnu trojročnú lehotu, pričom je nesporné, že žalobcova pohľadávka vznikla 30. apríla

2009 a namietaný právny úkon darovania bol vykonaný 26. mája 2009. Právny úkon darovania viedol
k zmenšeniu majetku dlžníka, pričom pohľadávka žalobcu v exekučnom konaní nebola vymožená a je
zrejmé, že nebyť tohto namietaného právneho úkonu, žalobca by sa z tohto majetku mohol uspokojiť.
Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalovaní majú pasívnu vecnú legitimáciu a hodnoverným
spôsobom v konaní nepreukázali, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovali s takou

náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznali alebo sa aspoň mohli o ňom dozvedieť.
Právny zástupca žalovaných žiadal v zmysle svojich ústnych a písomných vyjadrení žalobu zamietnuť,
pričom dlžník žalobcu nemal žiadny úmysel právnym úkonom darovania ukrátiť svojho veriteľa a
tento úmysel ani nemohol mať. Žalovaní nemali žiadnu vedomosť o pohľadávkach resp. majetkových
pomerov svojho otca, ekonomickej situácii spoločnosti, v ktorej vykonával funkciu konateľa a tento

právny úkon nie je možné objektívne posúdiť ako účelný. Žalovaní pri vynaložení akéhokoľvek stupňa
náležitej starostlivosti nemohli poznať žalobcom tvrdený úmysel otca ukrátiť žalobcu. Súdu dal do
pozornosti, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože nárok voči dlžníkovi vznikol najskôr
4 mesiace potom, ako dlžník previedol časť nehnuteľností na žalovaných. Pre posúdenie danej vecije potrebné si uvedomiť, že nie je dôležitý modus nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ale titul ich nadobudnutia. Žaloba nesmeruje k určeniu vlastníckeho práva, ale k odporovaniu právnej
účinnosti darovacej zmluvy. Odporovať možno len taký právny úkon, ktorý urobil dlžník v úmysel ukrátiť

svojho veriteľa. Podstatný je čas uzatvorenia zmluvy a nie čas povolenia vkladu vlastníckeho práva. K
uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 14. apríla 2009 a nie ako to tvrdí žalobca (26. mája 2009). Okrem
toho žalovaní o úmysle svojho otca ukrátiť veriteľa nemali, pričom poukázal na skutočnosť, že v čase
uzatvoreniadarovacejzmluvy,žalovanáv2.radekončilaštúdiumnavysokejškole,malaúmyseluzavrieť
manželstvo so svojim partnerom, osamostatniť sa a usadiť sa v Bratislave. Z tohto dôvodu sa otec

žalovanej rozhodol darovať časť nehnuteľnosti, ktorú by následne mohla využiť na účely uľahčenia
čerpania hypotekárneho úveru v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti v Bratislave. Žalovaný v 1. rade sa
v inkriminovanej dobe etabloval na pracovnom trhu, mal vážny partnerský vzťah so svojou priateľkou
a plánoval sa osamostatniť. Žalovaní nemohli mať akúkoľvek vedomosť o finančných problémoch
úpadcu, pretože rodičia sa v domácnosti o obchodnej spoločnosti nehovorili , aby neprenášali svoje
pracovné problémy na svoje blízke osoby. V žiadnom prípade dlžník žalobcu nemal úmysel ukrátiť

veriteľa darovaním nehnuteľnosti svojim deťom.
11. Žalovaní v 1. rade uviedol, že rodinné vzťahy sú veľmi dobré a v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy mal 24 rokov a rozbiehal kariéru v bankovníctve. Mal vážny vzťah a plánoval sa osamostatniť.
K firme úpadcu sa nevedel vyjadriť, pretože vo firme nepôsobil a ak tak len brigádnicky. Podľa názoru
žalovaného v 1. rade v čase darovania rodičia vlastnili auto, starkej dom, mali peniaze na účtoch,

o ktorých však vedomosť nemal. Otec o ekonomických problémoch spoločnosti nehovoril. Tak isto
žalovaná v 2. rade nepoznala ekonomickú situáciu v spoločnosti, pretože jej cieľom nebolo pracovať vo
firme. Z dôvodu, aby mala nejaký odrazový mostík, rodičia sa rozhodli jej a bratovi darovať rovnakú časť
nehnuteľnosti a rovnakú časť si ponechali rodičia ako záruku, že sa postarajú o starú mamu.
12. V konaní bol vypočutý ako svedok M. Z., ktorý uviedol dôvod darovania a to, že v r. 2009 si deti

plánovali budúcnosť, mali vážne vzťahy a s manželkou sa dohodli, že z nehnuteľnosti, ktorú kúpil v r.
1996 od súrodencov a časť nehnuteľnosti mu darovala jeho matka, časť tejto nehnuteľnosti v podiely
4/12-in daroval svojmu synovi, podiel v takej istej výške svojej dcére a taký istý podiel si ponechal z
etického dôvodu, ako aj z úcty k súrodencom. V r. 1996 keď nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti
prisľúbil, že sa postará sa o svoju matku a súrodenci ju budú môcť navštevovať. V čase uzavretia

darovacej zmluvy vlastnil predmetnú nehnuteľnosť, byt v Š., auto Z. H. v zostatkovej hodnote XXXX eur.
Ďalej uviedol, že vo firme pracoval spolu s manželkou, pričom ráno a poobede chodili spolu z domu do
práce a späť, takže v rámci zachovania psychohygieny sa dohodli, že domov nebudú prenášať žiadne
radosti, ale ani starosti z firmy. V čase darovania podielov na nehnuteľnosti firma pracovala dobre a
keď sa dozvedel, že právne nie, nemal žiaden dôvod ukracovať veriteľa. Dôkazom tejto skutočnosti

je uzatvorenie darovacej zmluvy a v prípade, že by chcel ukrátiť niektorého z veriteľov, daroval by im
celú nehnuteľnosť. V čase darovania žalovaní nemali žiadnu vedomosť o prípadných pohľadávkach
spoločnosti,vktorejmalobchodnýpodiel.Žalovaníaninemohlirozpoznať zjehosprávaniaaleboziných
okolností, že spoločnosť má ekonomické problémy, pretože žalovaní mali svoje starosti, o problémoch
firmy sa nerozprávali.

13. Právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu z 1. marca 2018 č. k. 20Cb/223/2010-798 v spojitosti
s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 25. júna 2019 č. k. 21Cob/102/2018-863, ktorý nadobudol
právoplatnosť 29. júla 2019 a vykonateľnosť 2. augusta 2019 vyplýva, že žalovaní v predmetnom konaní,
a to L.. U. C., D. XX. T.F. XXXX, Š. XXX/XX, A. V. M. Z., D. XX. Z. XXXX, W. XXXX/XX, O. boli zaviazaní
spoločne a nerozdielne do troch dní zaplatiť žalobcovi 72 978,20 eur a žalobcovi bola priznaná náhrada

trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovaným. Z predmetného rozhodnutia jednoznačne
vyplýva dátum vzniku pohľadávky, a to 30. apríla 2009.
XX. M. Z. ako dlžník žalobcu so žalovanými uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou daroval žalovaným v
1. a 2. rade podiel na nehnuteľnosti v 8/12-inách nachádzajúcej sa v katastrálnom Ú. O., S. D. U. Č..
XXXX XX. V. XXXX. Správa katastra Š. povolila vklad nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy pod

č. V XXX/XXXX XX. O. XXXX.
15. Dlžník žalobcu v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 20Cb/223/2010 podaním zo 7. augusta 2020
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v rámci dovolacieho konania a uznesením tunajšieho
súdu zo 17. septembra 2020 č. k. 20Cb/223/2010-1035 bol dlžník žalobcu M. Z. oslobodený od platenia
súdnych poplatkov v časti 90 %. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2021

vo veci sp. zn. 5Obdo/88/2020 súd odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25.
júna 2019 č. k. 21Cob/102/2018-863 až do právoplatného skončenia dovolacieho konania. Rozsudkom
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz10.februára2022sp.zn.5Obdo/88/2020dovolaniežalovanýchsúd zamietol a priznal žalobcovi nárok proti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na plnú
náhradu trov dovolacieho konania.
16. Zo správy Exekútorského úradu H., M.. N. S. - Z. I., D. Z. X, XXX XX H., L.: XX XXX XXX R.

X. V.U. XXXX vyplýva dátum vymoženia plnenia, výšku vymoženého plnenia, spôsob jeho rozdelenia
na jednotlivé uspokojované nároky, a to dátum vymoženia 27.januára 2021, 516,68 eur, pohľadávka
oprávneného 392,68 eur, trovy exekútora 103,33 eur, DPH 20,67 eur, dátum vymoženého plnenia
31.03.2021 516,68 eur, pohľadávka oprávneného 0 eur, trovy exekútora 0 eur, DPH 0 eur.
17. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci úd vec právne uzatvára:

18. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
19. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,
ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

20.Podľa§42aods.1,2,3Občianskehozákonníkaveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej

strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu

blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil

v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
21. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľžalobou.(2)Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti

osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.
22. Predmetom konania prejednávanej veci je určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom
žalobcu a žalovanými v 1.a 2. rade je právne neúčinná z 26. mája 2009 pod č. S. XXX/XXXX.
Žalovaní rozporovali aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, rozporovali splnenie podmienok podľa § 42a
občianskeho zákonníka, a to

a/ Dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, a tento úmysel musel byť
druhej strane známy,
b/ ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi,
c/ ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana

vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).23. Podľa názoru súdu žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože zodpovednosť dlžníka
za spôsobenú škodu je konštituovaná až rozhodnutím súdu z dôvodu, že protiprávnosť konania
dlžníka a aj jeho zodpovednosť je predpokladaná ustanovením § 11 ods. 4 zákona o konkurze a

reštrukturalizácii / zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pohľadávka vzniká okamihom
porušenia jeho zákonnej povinnosti a nie právoplatným rozhodnutím súdu. V konaní tunajšieho súdu
sp. zn 20Cb/223/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 Cob/102/2018
nakoniec žalovaní M. Z. V. L.. C. boli spoločne a nerozdielne zaviazaní žalobcovi zaplatiť 72 978,20
eur. To znamená, že v čase podania žaloby žalobca bol aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ žalovaní

prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili. že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu aj z
dôvodu, že žalobcov nárok vznikol voči dlžníkovi štyri mesiace po tom, ako dlžník previedol časť
nehnuteľnosti na žalovaných, súd uvádza: Rozsudkom Krajského súdu v Trnave bol ustálený deň
úpadku spoločnosti O., Z..F..P.. k 30. aprílu 2009. Darovacia zmluva bola uzavretá 14. apríla 2009,
pričom účinky tohto právneho úkonu nastali dňom povolenia vkladu v prospech žalovaných zo strany
Katastrálneho úradu v D., Z. G. Š. A. Č.. S. XXX/XXXX XX. O. XXXX. V tomto smere súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/8/2020 publikované v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 60/2020 „Uzavretím zmluvy o
prevode nehnuteľnosti nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa, keďže až
do rozhodnutia o povolení vkladu je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti dlžník a veriteľ sa môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti. Plynutie lehoty na podanie žaloby o

neúčinnosť právneho úkonu je závislé od okamihu, kedy došlo zo strany dlžníka k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky jeho veriteľa“. To znamená, že dlžník žalobcu mal vedomosť o úpadku spoločnosti k 30.
aprílu 2009, ktorá otázka nebola sporná v odvolacom konaní / viď bod 17 rozsudku Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 21Cob/102/2018, a teda do 26. mája 2009, mohol nakladať s nehnuteľnosťou, pretože
bol jej vlastníkom.

24. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec
nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych

úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné,
odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu
majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor
veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie

dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné
nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku,
použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod. Z tohto výpočtu
je vylúčený závet ako jednostranný právny úkon mortis causa, čo súvisí s univerzálnou sukcesiou.
Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než

dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje,
musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí
sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho

nároku. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú: a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať,
došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa
odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané,
nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho
úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok

na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu; b) právny úkon bol urobený
súmyslomukrátiťveriteľa,aktentoúmyselboldruhejstraneznámy.Druhoustranoumôžebyťktokoľvek,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (napr. dlžník, ktorému sa odpustil dlh, dedič,
ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom, a pod.). V prípade právnickej osoby sa na úmysel
bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne - ak pôjde o kolektívny štatutárny

orgán - aspoň jednému z členov takéhoto orgánu. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol
známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte
okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by
nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému(faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik
nároku na odporovanie; c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli
veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník

urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa,
hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť
rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a
špecifickyvkaždomjednotlivomprípade.Najväčšímnedostatkomtohtoustanoveniajeto,žesavzťahuje

iba na fyzické osoby. Bolo by veľmi problematické použiť vyvrátiteľnú domnienku o úmysle ukrátiť
veriteľa v prípade obchodnej spoločnosti, aj keby jej štatutárnym orgánom bola osoba dlžníkovi blízka
v zmysle § 116, 117. Základným pojmovým znakom odporovateľnosti je to, že o tejto tzv. relatívnej
neúčinnosti právneho úkonu musí rozhodnúť súd v občianskoprávnom konaní. Odporovateľnosť preto
možno uplatniť len žalobou alebo vzájomnou žalobou. K vysloveniu neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym
výrokom. Nemožno ju riešiť ako predbežnú otázku iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Aktívna

legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený
napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pokiaľ
nejde o vymáhateľnú pohľadávku spravidla judikovanú v súdnom konaní, veriteľ v spore o neúčinnosť
právneho úkonu nie je aktívne legitimovaný. Najprv musí žalovať a spor, v ktorom žiada, aby jeho
pohľadávka bola deklarovaná ako judikované (vymáhateľné) právo. Pasívnu legitimáciu v konaní,

predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
prospech (nové znenie § 42b ods. 2).
25. Žalovaní v 1., 2. rade majú vecnú pasívnu legitimáciu z dôvodu, že z odporovateľného právneho
úkonu majú prospech v podobe nadobudnutia podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnosti.
26. Súd mal za preukázané, že darovacou zmluvou dlžník žalobcu previedol svoj spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnosti v podiele 8/12-in na svoje deti, ktoré sú mu blízkymi osobami. Blízka osoba dlžníka
sa môže v predmetnej žalobe brániť tak, že preukáže že v súvislosti s uzavretou darovacou zmluvou
postupovala s náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa mohla o ňom aspoň
dozvedieť. Z výsluchu svedka a žalovaných vyplynulo, že v čase uzavretia darovacej zmluvy dlžník
žalobcu so svojou manželkou sa doma nerozprávali o problémoch firmy, nemali žiadnu vedomosť o

úmysle dlžníka týmto právnym úkonom ukrátiť veriteľa. Pokiaľ žalovaní mali byť v konaní úspešní, museli
by uniesť dôkazné bremeno ohľadne vyvinutia náležitej starostlivosti za účelom poznania dlžníkovho
úmyslu ukrátiť veriteľa týmto právnym úkonom. Žalovaní netvrdili, že by sa zaujímali o tento úmysel a
už vonkoncom nie s náležitou starostlivosťou.
27. Súd mal za preukázané, že žalobca má priznaný exekučný titul za účelom vymoženia pohľadávky

vo výške 72 978,20 eur od M. Z. V. L.. C., ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne veriteľovi zaplatiť
predmetnú sumu. Dlžníci si svoju povinnosť v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku nesplnili,
v dôsledku ktorej skutočnosti žalobca podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ktoré konanie je
vedené pred súdnym exekútorom M.. N. S.. Pohľadávka žalobcu nie je doposiaľ vymožená. Podľa
správy exekútora dlžník žalobcu nemá iný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená. Je

nesporné, že predajom predmetnej nehnuteľnosti by bol celkom alebo čiastočne žalobca uspokojený.
28. V danom prípade má súd za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie žalovaného
nároku žalobcu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku
29. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku,aodpoveďnakaždújednupoznámku,pripomienku,alejenevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.32. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého má žalobca ako procesne úspešná strana sporu právo na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia vo výške 100% trov konania.

Poučenie:

Odvolanie proti rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.