Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 2, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619205683
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6619205683.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: Ľ. Z., S.. XX.XX.XXXX, M.

N., S. XXX/X, štátny občan SR, právne zast.: JUDr. Erika Mochnacká, advokátka, Advokátska kancelária
so sídlom T.G.Masaryka 14/A, Lučenec proti žalovanému: R. Q., S..XX.XX.XXXX, M. H., X. XX, štátny
občan Slovenskej republiky, právne zast.: Mgr. Marcel Fandák LL.M., advokát, Advokátska kancelária
so sídlom Kováčska 40, Košice v konaní o zaplatenie 3.400,00 Eur s prís., takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.400,00 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo

dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.400,00 Eur. Ako dôvod
uviedol, že zapožičal žalovanému čiastku 6.000,00 Eur v júni 2013 na kúpu nového vozidla s tým, že sa
zaviazal ich vrátiť čo v najkratšej dobe. Žalovaný nemal záujem o splácanie svojho dlhu. V septembri
2016 mu vyplatil 200,00 Eur a ďalej prestal splácať. Dňa 20.03.2017 uzatvoril so žalovaným uznanie
dlhu, v ktorom sa žalovaný zaviazal uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 30.09.2019 formou mesačných
splátok. Od uznania dlhu žalovaným tento vyplatil v máji 2017 200,00 Eur, v júni 2017 200,00 Eur, v
decembri 2017 800,00 Eur a v júni 2018 1.200,00 Eur. Od tej doby neuhradil žiadnu splátku. Nakoľko

si svoju povinnosť nesplnil a neuhradil dlžnú čiastku vyzval ho na jej uhradenie. Zásielku prevzal, avšak
lehota, ktorá mu bola poskytnutá na uhradenie zvyšnej dlžnej sumy 3.400,00 Eur uplynula márne. Keďže
mimosúdne sa dohodnúť so žalovaným nie je možné, bol nútený domáhať sa svojho práva podaním
predmetného návrhu.

2.Vkonaníč.k.21C/43/2019dňa16.01.2020bolvydanýplatobnýrozkaz,ktorýmbolžalovanýzaviazaný
na uhradenie čiastky 3.400,00 Eur a trov konania.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že podstatou skutkového tvrdenia
žalobcu je skutočnosť, že žalovanému požičal na kúpu nového vozidla sumu vo výške 6.000,00 Eur
v júni 2013. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé a navyše žalobca o ním tvrdenej podstatnej okolnosti
nepredložil žiadny dôkazný prostriedok. Žalobca ďalej tvrdí, že uznaním dlhu sa mu žalovaný zaviazal
uhradiť dlžnú sumu. Ako už bolo uvedené z listiny označenej ako uznanie dlhu z 20.03.2017 vyplýva,
že žalovaný žalobcovi nič nedlhoval ale záväzok existoval medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou

FILLAU, s.r.o.. Keďže žalovaný žalobcovi nič nedlhoval, nemohol preto uznať svoj záväzok voči nemu.
Z tvrdenia žalobcu ďalej vyplýva, že dlh mal vzniknúť v júni 2013, pričom ďalej uvádza, že k spísaniu
uznania dlhu došlo 20.03.2017. Z uvedeného bez ďalšieho je zrejmé, že pohľadávka žalobcu bola v
čase spísania uznania dlhu už premlčaná. Podmienkou účinného uznania premlčaného záväzku jeskutočnosť, že dlžník v čase uznania musel mať vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh. Žalobca túto
skutočnosť ani netvrdí a o tom menej preukazuje. Žalovaný zároveň uplatňuje aj námietku premlčania
práva uplatneného žalobou. Na základe uvedených skutočností právo uplatnené žalobcom žalovaný v

celom rozsahu neuznáva a má za to, že žalobca nie je oprávnený požadovať uplatnenú finančnú sumu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2020 uviedol, že považuje tvrdenia žalovaného za čisto
účelové. Žalovaný podpísal uznanie dlhu ako fyzická osoba, peniaze od neho prevzal, dlh uznal, pretože
sčasti ho aj splnil. V konečnom dôsledku je pre neho irelevantné na aký účel finančné prostriedky použil.

V prípade, že by použil finančné prostriedky na iné ako si požičal, mal by možnosť zvažovať trestné
oznámenie pre trestný čin podvodu, avšak táto skutočnosť je za daných skutočností nie podstatná.
Doposiaľ mu časť dlhu žalovaný vrátil tak, ako uviedol vo svojom návrhu. Jednoznačne tvrdí, že
záväzok žalovaného nie je premlčaný. V prípade rozporuplných tvrdení žalovaného v odpore sa jedná
o špekulácie s jednoznačnou snahou zbaviť sa svojho záväzku a tým mu poškodiť. V plnom rozsahu
trvá na podanom návrhu a tvrdí, že žalovaný ako dospelá, svojprávna osoba pri plnom vedomí uznal dlh

voči nemu ako fyzická osoba a teda ako fyzická osoba mu je povinný uhradiť zvyšnú časť dlhu.

5. Žalovaný vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania a ospravedlnenia neúčasti uviedol, že skutkové
tvrdenia žalobcu a ním predkladané dôkazné prostriedky signalizujú, že v označenej veci mohli
v predstavách žalobcu v júni 2013 vzniknúť viaceré záväzky a zo žaloby a jej príloh nie je bez

rozumných pochybností ani zrejmé, z akého titulu si žalobca uplatňuje svoj nárok. Tvrdenia žalobcu
a ním predkladané dôkazné prostriedky sú vzájomne rozporuplné a to v podstatných okolnostiach.
Žalobca tvrdí, že uznaním dlhu sa mu žalovaný zaviazal uhradiť dlžnú sumu. Ako už bolo uvedené
z listiny označenej ako uznanie dlhu z 20.03.2017 vyplýva, že žalovaný žalobcovi nič nedlhoval ale
záväzok existoval a existuje medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou FILLAU, s.r.o.. Keďže žalovaný

žalobcovi nič nedlhoval nemohol preto uznať svoj záväzok voči nemu. Zároveň si žalovaný uplatňuje aj
námietku premlčania práva uplatneného žalobou.

6. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v tom smere, že žalobca požičal
žalovanému sumu 6.000,00 Eur, z ktorej sumy bola vrátená len časť a zbytok je predmetom žaloby.

Dohoda medzi obidvoma účastníkmi konania bola taká, že finančné prostriedky budú vrátené vtedy, keď
žalovaný bude mať peniaze, teda v čo najkratšej dobe. Žalovaný a žalobca sa osobne poznali, preto
žalobca žalovanému dôveroval. Keďže sa niekoľko rokov nič nedialo a finančné prostriedky nevracal,
žalovaný žalobcovi, žalobca začal neskôr apelovať na žalovaného, aby mu požičané peniaze vrátil.
Z toho dôvodu v septembri 2016 žalovaný vrátil sumu 200,00 Eur žalobcovi. Následne po apelácii

žalobcunažalovanéhodošlokspísaniuuznaniadlhu,ktorépripravovalsámžalovanýakofyzickáosoba.
Takže teraz nie je jasné, prečo žalovaný tvrdí, že žalobca mu nepožičal žiadne peniaze. Pri pôžičke
peňazí nebola dohodnutá žiadna doba na ich vrátenie. Po spísaní dohody o uznaní dlhu žalovaný
celkovo vrátil 2.600,00 Eur a k úhrade ostáva ešte 3.400,00 Eur. Od tej doby žiadne finančné prostriedky
nevrátil. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že ide o vklad do firmy. V tomto konaní je to irelevantné,

pretože žalobca peniaze požičal žalovanému ako fyzickej osobe, preto ho žaluje aj ako fyzickú osobu.
Na aký účel použil žalovaný finančné prostriedky to žalobca neriešil. Čo sa týka námietky premlčania,
od začiatku bolo dohodnuté, že finančné prostriedky budú vrátené keď ich žalovaný bude mať. Čiže
dohodnutá doba plnenia nebola dohodnutá. A keďže začal žalobca peniaze pýtať, tak žalovaný sám
pripravil uznanie dlhu, ktorým došlo k pretrhnutiu behu premlčacej doby v čase, keď dlh nebol premlčaný.

Dohodli sa pri uznaní dlhu na vrátení peňazí do 30.09.2019 a žaloba bola podaná v decembri 2019,
teda ten istý rok, takže dlh nemohol byť premlčaný. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa zakladal
na dôvere, preto pri požičaní peňazí odznelo, že žalovaný bude postupne vracať peniaze, ale nebola
dohodnutá výška splátok, a ani termíny splátok, čiže nešlo o konkrétne dojednanie alebo o nejaký presný
splátkový kalendár, ale len o všeobecné konštatovanie, preto nemohlo dôjsť ani k premlčaniu dlhu v

čase keď bol uskutočnený uznávací prejav zo strany žalovaného.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na výzvu žalovaného mu požičal peniaze a to 6.000,00 Eur.
Potom sa dohodli, že mu ich bude každý mesiac vracať. Keď mu peniaze nevrátil, tak bol nútený vyzvať
žalovaného, aby mu peniaze vrátil a nakoniec došlo k tomu, že pán Q. mu navrhol, že spíšu uznanie

dlhu a došlo k uznaniu dlhu. Žalovaný povedal, že mu bude vracať peniaze postupne. Peniaze odovzdal
v hotovosti do rúk pána Q.. Doklad o tom nemá. Žalovaný mu povedal, že peniaze potrebuje investovať
do firmy, aleže si ich požičiava on ako fyzická osoba. Od založenia firmy FILLAU, s.r.o. do jej ukončenia
nepoberal žiadne plnenia. Bol zamestnancom otca Q. Q., pracovali v jednom areáli a občas sa stalo,že ho žalovaný poprosil, keďže ovláda angličtinu, nakoľko pracoval v Anglicku, aby išiel na letisko pre
anglicky hovoriacich ľudí. Za túto jazdu ho vyplatil na ruku, nakoľko jeho otec mu nič nevyplatil, keďže
išlo o ušlú mzdu. Nepamätá sa ako často to bolo. Niekedy to mohlo byť raz za mesiac, niekedy trikrát

za mesiac, ale nebolo to pravidelne. Žalovaný vlastnil ako firma FILLAU, s.r.o., dodávku a keďže on
pracoval v otcovej firme a bolo potrebné niečo previesť pre otcovu firmu dodávkou žalovaného, tak ho
požiadali, aby to vykonal. Ale neplatil ho za túto jazdu otec žalovaného ale žalovaný. On nepracoval pre
firmu FILLAU, s.r.o., ale pracoval pre otca žalovaného.

8. Zástupca žalovaného k veci uviedol, že žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že finančné
prostriedky požičal žalovanému ako fyzickej osobe. Pritom postavenie žalovaného je iné, jemu stačí
poprieť tieto skutočnosti, on nemusí nič dokazovať. Navyše z uznania dlhu jasne vyplýva, že je
tam konštatované, že išlo o vklad veriteľa, t.j. žalobcu do firmy žalovaného. Tým tvrdia, že právny
vzťah medzi žalobcom a ním nevznikol, teda žalobca neuniesol bremeno dokazovania o podstatných
skutočnostiach. Žalobu žiadajú zamietnuť ako nedôvodnú a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca o

ním uvádzaných skutkových tvrdeniach nepredkladá žiadne relevantné dôkazné prostriedky. Žalobca
tvrdí, že požičal žalovanému na kúpu motorového vozidla sumu 6.000,00 Eur v júni 2013. Napriek tomu
žalobca predkladá dôkazný prostriedok a to listinu označenú ako uznanie dlhu, ktorá bola spísaná
medzi žalobcom a žalovaným, ale z obsahu ktorej vyplýva, že dlh vo výške 6.000,00 Eur vznikol na
základe vkladu veriteľa do firmy FILLAU, s.r.o. z čoho je zrejmé, že právny vzťah nevznikol medzi

žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a právnickou osobou FILLAU, s.r.o.. Zároveň z jej obsahu je
zrejmé, že účelom poskytnutia týchto finančných prostriedkov bola kúpa nového motorového vozidla pre
danú spoločnosť a nie pre fyzickú osobu, teda pre žalovaného. Pri pôžičke peňazí nebola dohodnutá
žiadna doba na vrátenie peňazí. Následne právna zástupkyňa uvádza, že až neskôr bolo dohodnuté, že
žalovaný dlh vráti vtedy, keď bude mať peniaze a žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že sa dohodli,

že ich bude vracať každý mesiac. V tomto prípade absentuje akékoľvek bližšie časové určenie toho,
kedy následne malo dôjsť ku vráteniu peňazí alebo medzi kým mala byť uzatvorená takáto dohoda.
Je potrebné uviesť, že tieto vyjadrenia sú vzájomne rozporuplné a neposkytujú dostatočný obraz o
tom, akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť záväzku a medzi kým. Posudzovanie otázky, kto v
skutočnosti túto listinu vyhotovil nie je v tomto prípade významné, pretože táto listina bola podpísaná

oboma stranami a obe strany deklarovali v tejto listine určitý priebeh toho ako vznikol právny pomer o
poskytnutí finančných prostriedkov v sume 6.000,00 Eur na kúpu osobného motorového vozidla. Bez
ohľadu na to, medzi kým tento nárok v skutočnosti vznikol je dôležité to, že plnenie je premlčané, pretože
záväzok vznikol v roku 2013 a ku dňu podania žaloby uplynula premlčacia doba. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o právne významných skutočnostiach, za ktorú označil údajne ústnu dohodu o

pôžičke. Skutočnosť, že by si žalovaný požičal od žalobcu finančné prostriedky na kúpu motorového
vozidla je skutočnosť, ktorá bola v priebehu konania popretá zo strany žalobcu a žalobca nepredložil o
tejto skutočnosti žiaden dôkazný prostriedok, preto táto skutočnosť je neobjasnená, čomu zodpovedá
aj procesný následok v podobe neunesenia dôkazného bremena a následne nutnosť zamietnuť takúto
žalobu. Bez ohľadu na uvedené majú za to, že nárok žalobcu je premlčaný.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil
tento skutkový a právny stav:

10. Z uznania dlhu podľa § 558 OZ podpísaného dňa 20.03.2017 vyplýva, že ho uzatvoril dlžník R. Q.,

ktorý uznal dlh, čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi Ľ. Z.. Z čl. I. vyplýva, že dlh vo výške 6.000,00
Eur vznikol na základe vkladu veriteľa do firmy FILLAU, s.r.o. v júni 2013 na kúpu nového vozidla,
nakoľko firma z dôvodu insolventnosti a ukončenia svojej činnosti o dané vozidlo prišla, jej konateľ a
dlžník sa zaväzuje tento vklad zaplatiť veriteľovi a uznáva ho ako svoj dlh. V čl. II. sa dlžník zaviazal
uhradiť najneskôr do 30.09.2019 a to formou mesačných splátok vo výške 200,00 Eur do konca každého

mesiaca počnúc aprílom 2019. V čl. IV. zmluvné strany svojim podpisom prehlasujú, že tento dokument
podpísali slobodne a vážne.

11.Zvýpisubankovéhoúčtuvyplýva,že05.05.2017Q. R.uhradil200,00Eur,06.06.2017uhradil200,00
Eur, 14.12.2017 uhradil 800,00 Eur, 28.06.2018 uhradil 800,00 Eur a 29.06.2018 uhradil 400,00 Eur.

Rukou je pripísané plus 200,00 Eur september 2016.12. Listom zo dňa 21.10.2019 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlhu vo
výške 6.000,00 Eur titulom uznania dlhu zo dňa 20.03.2017 a to v lehote siedmych dní odo doručenia
predmetnej výzvy.

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie

tento právny následok, len ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany , ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Ako vyplýva zo zákonného ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú
prenechanie veci na voľné nakladanie, druhové určenie veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť

vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle doba splatnosti; pokiaľ táto nie je dohodnutá, dlžník je povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( § 563 OZ). Pre platnosť zmluvy o pôžičke
sanevyžadujeosobitnáforma,vdôsledkučohojumožnouzatvoriťústne,akoikonkludentnýmprejavom.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní - reálnom odovzdaní druhovom
určení (v danom prípade peniaze), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu určenia času vrátenia. Zmluva

o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale keďže je reálnym kontraktom, vyžaduje sa odovzdanie
predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi. Dôkazné bremeno ohľadne odovzdania peňazí v tomto
smere zaťažuje veriteľa - žalobcu. Pri ústnej zmluve o pôžičke by malo byť ďalej dohodnuté - povinnosť
vrátiť peniaze a čas vrátenia. Čas vrátenia pritom nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak
je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Môže byť aj dohoda v tom zmysle, že čas vrátenia je

ponechaný na vôľu dlžníka, napríklad dlžník môže plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže
ovplyvniť iba dlžník.

20. Súd sa pri posudzovaní nároku žalobcu zaoberal tým, či skutočne došlo k uzavretiu ústnej
zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným a najmä k reálnemu prevzatiu peňazí zo strany

žalovaného. Žalovaný v uznaní dlhu potvrdil existenciu pôžičky a odovzdanie peňazí tým, že potvrdil
vznik dlhu v auguste 2013. Dlžník začal splácať pôžičku ako to vyplynulo z výpisu bankového účtu a
to dňa 02.05.2017 sumou 200,00 Eur, 06.06.2017 sumou 200,00 Eur, 14.12.2017 sumou 800,00 Eur,
28.06.2018 sumou 800,00 Eur a 29.06.2018 sumou 400,00 Eur. Ako bolo tvrdené zo strany žalobcu,
prvú splátku žalovaný uhradil už v septembri 2016. Doklad o tejto skutočnosti nepredložil, avšak toto

skutkové tvrdenie nebolo zo strany žalovaného popreté, preto mal súd za to, že ku prvej splátke zo strany
žalovaného došlo v septembri 2016. Na základe skutočností uvádzaných v žalobe, a listinných dôkazov,
predložených žalobcom - uznaním dlhu zo dňa 20.03.2017 a výpisom z bankového účtu, súd dospel k
záveru, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o
pôžičke. Toto tvrdenie žalobcu vyplynulo z uznania dlhu. Za nesporné mal súd teda, že žalobca poskytol

žalovanému pôžičku vo výške 6.000,00 Eur, ktorú mu žalovaný vrátil len vo výške 2.600,00 Eur, pričom
žalovaný svoj dlh voči žalobcovi písomne uznal. Podľa § 558 OZ, ak niekto písomne uzná, že zaplatí
svoj dlh určený, čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Súd preto nemal
pochybnosti o tom, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov tak, ako tvrdil žalobca.21. Uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 OZ, je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh

v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal,
že zaplatí svoj dlh a ďalej je potrebné, aby v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný), čo do dôvodu
a výšky, Z hľadiska obsahových náležitostí tohto zabezpečovacieho prostriedku pre platnosť prejavu je
rozhodujúce, či tento prejav obsahuje: označenie oprávnenej osoby - veriteľa, označenie povinnej osoby
- dlžníka, určenie dôvodu dlhu, uvedenie výšky dlhu, skutočnosť, z ktorej vyplýva vedomosť dlžníka o

svojej povinnosti. Uznanie dlhu spôsobuje vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase uznania
trval a súčasne prerušuje premlčanie a začiatok novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť
dňom, kedy k uznaniu došlo alebo kedy uplynula lehota na plnenie ak je v uznaní určená. Dôkazné
bremeno o tvrdenej skutočnosti žalovaného na pojednávaní, že dlh v čase jeho spísania neexistoval
prešlo na dlžníka, t.j. žalovaného.

22. Všeobecná premlčacia doba, ktorá je upravená v § 101 OZ je tri roky. S písomným uznaním práva,
čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v § 110 ods. 1
OZ. Platné uznanie práva z hľadiska behu a dĺžky premlčacej doby zakladá beh novej premlčacej doby
v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Namiesto doposiaľ uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová
desaťročná premlčacia doba odo dňa, kedy k uznaniu práva došlo, resp. od uplynutia lehoty na plnenie,

ak je v uznávacom prehlásení uvedená. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon
dlžníka, ktorý vo svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v §
34 a nasl. OZ musí spĺňať náležitosti upravené v § 110 ods., 1 druhej vety OZ. Uznanie práva musí
byť predovšetkým urobené v písomnej forme, musí sa týkať jednak dôvodu ako aj výšky. Zároveň
musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti(§ 37 ods. 1 OZ), pretože uznanie práva je právnym

úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle,
uznať právo, čo do dôvodu a výšky, daná obsahom listín, na ktorom je napísaná.

23. Platné uznanie dlhu posilňuje procesnú pozíciu veriteľa, ktorý pri platnom uznaní dlhu dlžníkom
nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Platné uznanie dlhu zakladá

domnienku existencie záväzku v čase uznania a jeho procesným dôsledkom je prenesenie dôkazného
bremena z veriteľa na dlžníka o tom, že dlh v čase uznania neexistoval. Tým sa v spore posilňuje
pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu
dlhu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol alebo
to inak preukázal.

24. V súdenej veci bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu bolo na strane dlžníka, ktorý toto dôkazné
bremeno tvrdenia a dôkazu neuniesol, nepreukázal, že by v čase uznania dlhu tento záväzok
neexistoval, že by dlh mal byť vkladom do firmy FILLAU, s.r.o., resp. že tu bol právny vzťah medzi
žalobcom ako fyzickou osobou a FILLAU, s.r.o. ako právnickou osobou. V danom prípade nestačí

zo strany žalovaného len popretie existencie záväzku, ale žalovaný musí uviesť aj vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie,
čo žalovaný v tomto konaní nepreukázal, teda svoje tvrdenia o neexistencii predmetného záväzku. Zo
strany žalovaného došlo k platnému uznaniu dlhu, čo do dôvodu a výšky v súlade s ustanovením §
558 Občianskeho zákonníka, ktoré má písomnú formu a ktoré obsahuje okrem všeobecných náležitosti

predpísaných pre právne úkony aj ďalšie náležitosti, aby sa jednalo o platný právny úkon. Z hľadiska
obsahových náležitostí uznania dlhu musí platné uznanie obsahovať vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť
dlh, uvedenie dôvodu dlhu, čo rovnako bolo podľa názoru súdu splnené. Žalovaný uznal dlh ako svoj
dlh, ako to vyplýva z uznania dlhu a to že to mal byť dlh firmy FILLAU, s.r.o, žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz.

25. Samotný text listiny bol formulovaný jednoznačne, jasne, určito a zrozumiteľne a nespôsobuje žiadne
pochybnosti o tom, čo bolo obsahom listiny, aký úkon mienil žalovaný vykonať a s akými právnymi
následkami. Napriek tomu, že v čl. I. uznania dlhu je uvedený text, že dlh mal vzniknúť ako vklad
veriteľa do firmy FILLAU, s.r.o., žalovaný tento dlh uznal ako svoj dlh a zaviazal sa ho splácať formou

mesačných splátok po 200,00 Eur počnúc mesiacom apríl 2017, čo následne aj začal realizovať od mája
2017. Z uznania dlhu súd jednoznačne vyvodil prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu dlhu tak,
že k platnosti takéhoto právneho úkonu okrem písomnej formy a všeobecných náležitosti popísaných
pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku avýšku v akej dlh uznáva. Aby bolo možné písomný právny úkon interpretovať ako uznanie dlhu, musel
by v ňom byť obsiahnutý jasný prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 948/2008 z 24.09.2009 s písomným

uznaním práva, čo do dôvodu aj výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby upravený v § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Súd v danom prípade nemohol prihliadnuť ani na námietku premlčania vznesenú zo strany
žalovaného, že dlh bol v čase uznania záväzku premlčaný, keďže k požičaniu finančných prostriedkov

malo dôjsť v júni 2013 a uznanie dlhu bolo podpísané v roku 2017, nakoľko má za to, že keďže nebola
dohodnutá splatnosť dlhu, čas plnenia nevyplýval z dohody účastníkov, pri absencii takejto dohody je dlh
splatnývdeňnasledujúcipožiadostiveriteľaoplnenie.Žiadosťoplneniejejednostrannýmadresovaným
právnym úkonom veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. V súdenej veci je evidentné,
že žalobca požiadal žalovaného o plnenie v septembri 2016, kedy došlo k uhradeniu prvej splátky, čo
v konaní nebolo rozporované, teda dlh sa stal splatný v septembri 2016 a teda od tohto času začala

plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá však v čase podpísania dlhu dňa 20.03.2017 ešte neuplynula,
takže nemožno hovoriť, že došlo k uznaniu premlčanej pohľadávky.

27. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 3.400,00 Eur, nakoľko tento nárok považoval za dôvodný.

28.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechy vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania

žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
uznesenia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.