Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 17, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213157
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5716213157.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: C.

P.I., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX, XXX XX T. C., právne zastúpený: JUDr. Milan Štúrik, advokát, so
sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanej: H. P., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX F. XXX, právne
zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., , so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711
776 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti pravidelných mesačných platieb vo výške 180,- € od 22.6.2018 do budúcnosti
zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 4.320,- € za obdobie
od 4.11.2014 do 4.11.2016 spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.320,- € od 15.3.2017 do
zaplatenia.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3.750,- € za obdobie
od 5.11.2016 do 21.6.2018, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.750,- € od 15.3.2017
do zaplatenia.

IV. Žaloba sa v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.320,- € od 4.11.2016 do
14.3.2017 a 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.750,- € od 5.11.2016 do 14.3.2017 zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanej právo na 61,62 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2016 domáhal voči žalovaným v rade 1) H. P., v
rade 2) H. Š., v rade 3) H. Š., v rade 4) E. Š. vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania

zobral žalobu voči žalovaným v rade 2), 3) a 4) späť, preto súd konanie voči týmto žalovaným zastavil
a ďalej sa konanie viedlo len voči H. P.. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 7C 206/2010-15 , právoplatný 3.11.2010 sa stal podielovým spoluvlastníkom
v podiely 1 nehnuteľnosti rodinného domu súpisné č. 171, v katastrálnom území Necpaly, zapísané
na A. Č.. XXX. Žalobca rodinný dom dlhodobo neužíva, celú nehnuteľnosť užívajú žalovaná v rade
1) a pôvodne žalovaný v rade 2) a 3), ktorí sú synovia žalovanej v rade 1) a žalovaná v rade 4) ,
ktorá je nevestou žalovanej v rade 1). Všetci užívajú nehnuteľnosť bez toho, aby žalobcovi poskytovali

akékoľvek finančné plnenie. Žalobca sa viac krát snažil dospieť so žalobkyňou a s ostatnými žalovanými
k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo chcel na nich previesť svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou.
K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobca listom zo dňa 9.6.2016 vyzval žalovanú v rade 1) na
usporiadanie užívania nehnuteľnosti, ona reagovala písomným podaním a následne sa medzi ňou aprávnym zástupcom žalobcu uskutočnilo osobné stretnutie, výsledkom ktorého bolo ubezpečenie, že
príbuzný žalovanej v rade 1) vyvíjajú aktivity k získaniu finančného úveru, aby vyplatili žalobcovi 25.000,-
€ za jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti. 3.8.2016 navrhol žalobca žalovanej v rade

1) odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Žalobca si pôvodnou žalobou uplatňoval peňažné vyrovnanie
ako náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu danej nehnuteľnosti za obdobie od 25.10.2014
do 25.10.2016, teda za 24 mesiacov sumu 4.320,- € (180,- € za mesiac ) a ďalej do budúcnosti od
25.10.2016 mesačne 180,- €. Následne, ako už súd skôr uviedol, bolo konanie voči žalovaným 2),
3) a 4) zastavené. Na prvom pojednávaní dňa 18.1.2019 žalobca učinil procesný návrh a žiadal na

celé vyrovnanie zaplatiť sumu 4.320,- € za obdobie od 25.10.2016 do 21.6.2018 spolu s 5 % - ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.320,- € od 4.11.2016. Toto podanie bolo oproti pôvodnej žalobe
čiastočným späťvzatím a to v zmysle obdobia, za ktoré žiada náhradu. Späťvzatie bolo za obdobie od
25.10.2014 do 24.10.2016 a tiež toto podanie bolo rozšírením o úroky z omeškania zo sumy 4.320,- € od
4.11.2016 vo výške 5% ročne z tejto sumy, pretože v pôvodnej žalobe úroky z omeškania nežiadal. Súd
pokiaľ ide o rozšírenie pripustil zmenu žaloby priamo na pojednávaní a skôr než konanie v časti, ktorej

žalobcazaobdobieod25.10.2014do24.10.2016zastavil,takžalobcaučinilďalšíprocesnýnávrhatona
pojednávaní dňa 15.3.2019, ktorým žalobu opätovne rozšíril o ďalšie nároky a preto súd už o zastavení
nerozhodoval, ale pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu žalobcu na pojednávaní 15.3.2019 s tým,
že v zmysle tohto podania znel petit žaloby nasledovne:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.750,- € spolu s 5% - ným úrokom z omeškania ročne

od 5.11.2016 do zaplatenia titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
rodinného domu, súpisného číslo 171 v Necpaloch, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na A. Č.. XXX,
katastrálne územie Necpaly za obdobie od 5.11.2016 do 21.6.2018.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.320,- € spolu s 5% - ným úrokom z omeškania ročne počnúc
dňom 4.11.2016 až do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia za bezodplatné užívanie

nehnuteľnosti za obdobie od 4.11.2014 do 4.11.2016 a žiadal žalobca priznať trovy konania v plnom
rozsahu.

2. Súd teda konal už iba tejto pripustenej zmene žaloby.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a
skutkový stav veci:

4. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že dom, ktorý je predmetom sporu tvoril pred tým súčasť BSM.
Manželstvo bolo v roku 2010 rozvedené. Žalobca uviedol, že musel po rozvode opustiť dom, pretože

protistrana, teda bývalá manželka nesúhlasila, aby dom ďalej užíval. Dom v podstate opustil ešte pred
rozvodom,lebotamboloneznesiteľnéprostredie.Bývalámanželkamudalapodmienku,žebuďprestane
hrávať v kapele, alebo musí dom opustiť, pretože mala podozrenie, že niečo má so speváčkou z kapely.
V dome bolo neznesiteľné prostredie, bol nútený z domu odísť. Keď si napríklad kúpil nejaké veci, bývalá
manželka mu ich spálila. Skúšal s ňou komunikovať, ale vôbec sa s ňou nedalo. Uviedol, že k žiadnej

dohode, na základe ktorej by mala bývalá manželka užívať spodnú časť a on vrchnú a že by mal dovoliť
synovi bývalej manželky bývať v tej vrchnej časti, tak takáto žiadna dohoda neexistovala. Neexistovala
dohoda kto, ktorú časť bude užívať. Je pravdou, že keďže nebola dohoda o tom, kto ktorú časť užíva,
tak dovolil synovi bývalej manželky, aby v dome býval ale v podstate mal za to, že si tam potrebuje
iba nahlásiť trvalý pobyt a preto dal súhlas. S bývalou manželkou deti nemali, synovia, ktorí v dome

bývali spolu s bývalou manželkou neboli jeho. Žalobca ďalej uviedol, že v dome nemohol bývať, pretože
napríklad, keď ešte tam býval a prišiel neskoro, že niekde hral, tak bývalá manželka ho napadla, nejde
o to, že by sa nedokázal brániť, ale dochádzalo ku fyzickým konfliktom a mohol by jej ublížiť. Oblečenie
buď spálila alebo rozsekala na kláte a podobne. Týmto spôsobom mu znemožňovala bývanie. Uviedol,
že je spevák, hrá v kapele a keď mali mať vystúpenie v Terchovej, tak bývalá manželka mu zobrala

zubné náhrady a bez nich nebol schopný spievať. V roku 2007 z domu odišiel a viac tam nebýval.
Uviedol, že si chcel do časti domu nasťahovať nájomníka a syn pani P. mu to nedovolil, prehováral ho,
že peniaze budú, že ho vyplatia. Raz mal v dome, kde býva v súčasnej dobe aj so súčasnou manželkou
a malým dieťaťom havarijný stav, preto sa potreboval nasťahovať do domu, ktorý je predmetom sporu,
bývalej manželke dal tri dni, aby uvoľnila časť domu, keď jej následne volal, tak ona mu so smiechom

oznámila, že keď neprišiel, tak už veci nasťahovali späť. Podiel bývalej manželky chcel odkúpiť a keď to
nebolo možné, chcel mať v tej svojej časti aspoň nájomníka, aby mal z toho nejaký príjem, s čím bývalá
manželka a jej synovia nesúhlasili. Už sa to ťahalo desať rokov a potreboval to vyriešiť.5.Žalovanánapojednávaníuviedla,žemanželstvosožalobcomboloideálne,kýmmedzinichnevstúpila
tretia osoba. Rozviedli sa. Keď sa pýtala, čo budú robiť s domom, žalobca jej povedal, aby sa nestarala,
že on so svojou polovičkou naloží, ako bude chcieť. Uviedla, že užíva spodnú časť domu. Keď bývalý

manžel, teda žalobca odchádzal, dohodli sa, že ona bude užívať spodnú časť a jeho bude tá vrchná.
Vo vrchnej dovolil bývať jej synovi. Uviedla, že veci mu nespálila, ani ho nenapadla, pravdou je, že mu
schovala zubné náhrady, bolo to ešte pred rozvodom. Potvrdila tiež, že je pravdou, že v minulosti došlo
k fyzickému útoku na jeho terajšiu manželku, bolo to však ešte pred rozvodom. Bývalý manžel, aj s
frajerkou kráčal po Vrútkach, bozkávali sa, tak medzi nich vletela, jemu dala jednu facku, ju chytila za

vlasy. Žalobca mohol v dome bývať, kedykoľvek bolo mu to umožnené. Aj keď mal ten havarijný stav v
dome, povedala mu, že nech príde, že môže bývať, kým si neopraví. Vypratali mu izbu a keď neprišiel,
dali to späť a keď spolu telefonovali, tak mu povedala, že už to dali späť.

6. Svedkyňa L. P. vypovedala, že žalobca je jej terajší manžel a žalovaná je jeho exmanželka. Vzťah
medzi stranami sporu, ako aj medzi ňou a žalovanou bol veľmi konfliktný, dochádzalo k fyzickým útokom,

za žiadnych okolností nemohla spolu s manželom v tej nehnuteľnosti bývať. Práve zlé vzťahy bránili
tomu, aby oni ako rodina, teraz už aj s malou dcérkou v tej nehnuteľnosti bývali. Snažili sa tam dostať
bývať, ale nemohli doviesť dieťa do takého prostredia, kde žalovaná na svedkyňu fyzicky útočila. Žiadna
dohoda o užívaní nehnuteľnosti neexistovala. Stále sa čakalo na to, že manžela vyplatia. Keď sa tak
nestalo, tak manžel bol nútený dať žalobu na súd. Dohoda tak, ako ju prezentovala žalovaná, že ona

budebývaťdoleamanželsvedkynebudeobývaťvrchnúčasť,taktakátodohodaniejeanireálnemožná,
lebo hore nie je sociálne zariadenie, ani kuchyňa. Určite vie, že takáto dohoda neexistovala. Manžel,
teda žalobca telefonoval so žalovanou, požadoval od nej nájomné, ona sa tomu len smiala, žiadnej
dohode nebola prístupná. Tiež chceli nehnuteľnosť užívať, napríklad na odloženie nejakých vecí, čo tiež
im nebolo umožnené. Chceli tam dať nájomcu, čo im tiež nebolo umožnené. Požadovali od žalovanej,

aby uvoľnila či už vrch domu, alebo časť pivnice, čo tiež nebolo umožnené. Svedkyňa uviedla, že má
informáciu o tom, že syn žalovanej - Pavol, aj so svojou terajšou ženou stále sľuboval, že si zoberie
úver, aby manžela vyplatili. Keď k tomu nedošlo, tak manžel požadoval nájomné. Vie, že v uvedenej
nehnuteľnosti býval syn žalovanej - Pavol so ženou, aj jej druhý syn Peter so svojou frajerkou.

7. Svedkyňa Želmíra Kopasová uviedla, že žalobca je jej terajší zať a vie o tom, že žalobca, aj s jej
dcérou chceli ísť bývať do toho domu, lebo mali problémy s bývaním. Keď žalobca s jej dcérou mali
vo svojom byte haváriu, tak žalovaná, aj so svojimi synmi sľúbila, že sa tam môžu nasťahovať, to bolo
jeden deň a za deň alebo za dva povedali, že nie, že už veci, ktoré vypratali už dali naspäť. Nevie
o tom, že by existovala nejaká dohoda o užívaní toho domu. Celý dom po rozvode užívala žalovaná

a jej deti. Užívali celý dom. Vzťahy medzi bývalými manželmi, teda medzi žalobcom a žalovanou boli
veľmi zlé. Syn žalovanej sa chodil im vyhrážať, že ak žalobca neopustí dcéru svedkyne, svoju terajšiu
manželku, že to zle dopadne a podobne. Nebolo možné v tom dome bývať, lebo žalovaná napadla
terajšiu manželku žalobcu. Situácia s domom sa riešila, žalobca so žalovanou najprv chceli sa vzájomne
finančne vysporiadať, keď k tomu nedošlo, žalobca chcel, aby mu bývalá manželka a jej synovia platili

nájomné. Uviedla, že dochádzalo k fyzickým atakom žalovanej voči žalobcovi, ako aj k jeho terajšej
manželke. Nevie o tom, žeby žalobca dal súhlas deťom žalovanej, aby tam bývali. Nakoniec žalobca, aj
so svojou terajšou ženou, teda dcérou svedkyne bývali u nej, lebo nemali kde bývať.

8. Svedok Pavol Sajdák uviedol, že žalovaná je jeho matka, žalobca je otčim. Po rozvode matky, teda

žalovanej so žalobcom zostal bývať spolu s mamou v uvedenom dome a keď sa oženil, do domu
sa nasťahovala aj jeho manželka. Najprv mama bývala dole, lebo tam je sociálne zariadenie a on s
manželkou býval hore v jednej izbe, v druhej izbe mal otčim nejaké veci, neskôr ich zniesli do pivnice,
lebo dohoda bola taká, že polovicu domu od žalobcu kúpi. Hore si teda spravili ešte spálňu, jednoducho
užívali obidve horné miestnosti. Žalobca im mal povedať, aby tam bývali. Nepovedal presne v ktorej časti

ale vedel, že bývajú v hornej časti. Od roku 2014 začal žalobca požadovať nájom a aj dva roky spätne.
Svedok uviedol, že žalovaná, teda jeho mama sa so žalobcom žiadnym spôsobom nedohodla na tom,
akým spôsobom sa bude dom užívať. Žalobca sa nikdy nedožadoval bývania v nehnuteľnosti. Keby bol
chcel, mohol sa nasťahovať. Svedok uviedol, že žalovaná, teda mama užívala jednu izbu, tú menšiu,
bola to spálňa, spoločenskú miestnosť užívali všetci, čo tam bývali, teda mama, on s manželkou a jeho

brat s manželkou, všetci užívali aj sociálne zariadenie a kuchyňu. Na poschodí je väčšia miestnosť, tú
užíval on so ženou a tú menšiu miestnosť neskôr tiež užíval on a pred tým jeho brat. Keby bol žalobca
prišiel, že to chce užívať, tak oni s tým nemali problém.9. Svedkyňa Helena Jelušová uviedla, že účastníkov pozná, boli susedia. Žalovaná je aj jej bývalá
kolegyňa, často sa navštevovali. Vie o tom, že po rozvode bývala v dome pani Krajčová so synom Paľom
a keď sa oženil, bývala tam aj jeho manželka. Pán Krajča sa odmietal s pani Krajčovou o dome baviť.

Chcel sa baviť len s jej synom Pavlom. Pani Krajčová bývala dole a na vrchnom poschodí, kde je jedna
veľká izba a jedna menšia býval syn pani Krajčovej. Pán Krajča mal na poschodí domu nejaké veci ale
keď si to mladý Paľo, teda syn pani Krajčovej chcel prerobiť, tak mu to dali do pivnice. Nejaké skrine a
podobne. Syn pani Krajčovej - Paľo si chcel vybaviť pôžičku, že polovicu domu od pána Krajču odkúpi.

10. Svedkyňa Martina Šajdáková uviedla, že žalovaná je jej svokra, žalobca je manželov otčim. Vie,
že po rozvode strán sporu boli problémy, stále sa s pánom Krajčom ohľadne toho domu hádali. Pán
Krajča sa mal vyjadriť, že ona mu bráni vstup do domu, ale to nebola pravda. Uviedla, že v dome bývala
aj so svojim manželom Paľom a dohoda bola taká, že pána Krajču vyplatia, teda tú polovicu od neho
odkúpia. V dome bývala svokra, ona s mužom. Pán Krajča nikdy neprejavil v dome bývať. Nikdy nie,
že by tam chcel bývať na trvalo. Mal tam nejaké veci, ktoré sú v pivnici. Nikdy sa žalobca so žalovanou

nedohadoval o tom, ako budú užívať dom. Pán Krajča nemal problém, že tam bývajú, problémy začal
mať s ním až vtedy, keď si dom poprerábali.

11. Svedkyňa Anežka Kupcová uviedla, že pozná pána Krajču, cez jeho terajšiu manželku, s ktorou
má priateľský vzťah, pani Krajčovú pozná len z videnia. Vie o tom, že pán Krajča v predmetnom dome

nemohol bývať so svojou terajšou manželkou. Svedkyňa uviedla, že sama bola svedkom, že bývalá
manželka, teda pani Krajčová fyzicky, aj verbálne útočila na jeho terajšiu manželku. Sama bola svedkom
toho, ako ju vykmásala za vlasy, v autobuse jej vulgárne nadávala a podobne. Vie o tom, že pán Krajča
so svojou terajšou manželkou riešili otázku bývania, ale v predmetnom dome kvôli tým útokom to nebolo
možné.

12. Žalobca predložil do spisu potvrdenie z realitnej kancelária DRAHAMS s.r.o., Martin s tým, že
prenájom rodinných domov v okrese Martin sa vyskytuje ojedinele, pri stanovení výšky prenájmu za
tento konkrétny dom postupovali porovnávajúcou metódou vychádzajúc z cien bývania v okrese Martin.
Najlacnejšia forma nájmu a to jednoizbový byt, cena sa pohybuje od 160,- € plus energie. Pri väčších

bytoch sa cena pohybuje 400,- € plus energie. Výšku ceny prenájmu rodinného domu v Necpaloch č.
171 ovplyvňuje vzdialenosť od okresného mesta, dostupnosť služieb a podobne. Reálne je prenajateľný
za cenu 350,- € až 400,- € mesačne plus energie.

13. Z čiastočného výpisu z LV č. 775 vyplýva, že k 30.8.2016, kedy bol vyhotovený tento výpis boli

vlastníkmi domu Dušan Krajča, Paulína Krajčová rod. Štefundová.

14. Z rozsudku Okresného súdu Martin 7C/206/2010 vyplýva, že manželstvo Dušana Krajču a Paulíny
Krajčovej bolo rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.11.2010.

15. Z rozsudku Okresného súd Martin sp. zn. 5C/44/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2018
súd zistil, že podielové spoluvlastníctvo Dušana Krajču a Paulíny Krajčovej, každého v podiely 1 k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 775, k.ú. Necpaly a to stavby rodinného domu súpisné číslo 171,
postavený na parcele č. C-KN 362/2 bolo zrušené.

16.Podľa§137ods.1Občianskehozákonníka,podielyvyjadrujúmieru,akousaspoluvlastnícipodieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva zo spoločnej veci.

17. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníciväčšinouspočítanoupodľaveľkostipodielov.Prirovnostihlasov,aleboaksaväčšinaalebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh, ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Z rozsudku Okresného Martin sp. zn. 7C/206/2010 súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo
rozvedené, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.11.2010. K vyporiadaniu BSM nedošlo a preto
podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho
vyporiadaniudohodou,aleboakBSMnebolonanávrhpodanýdotrochrokovodjehozánikuvyporiadanérozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci BSM pre potrebu svoju a svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva, o
ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Týmto spôsobom, teda došlo k stavu, že podielovými spoluvlastníkmi
predmetného rodinného domu sa stali žalobca a žalovaná, každý v jednej polovici.

20. Pokiaľ ide o samotný nárok v každom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
ešte pred rozvodom žalobca opustil spoločnú domácnosť a v dome, ktorý kedysi tvoril bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, neskôr podielové spoluvlastníctvo manželov zostala bývať žalovaná. Prečo
sa tak stalo, bolo preukázané na pojednávaní výsluchom jednak samotného žalobcu, jednak výsluchom
svedkov, ktorí boli vypočutí, to že sa žalobca rozhodol opustiť spoločnú domácnosť, k tomu ho
donútili v podstate situácia v rodine a pomery v rodine, ktoré boli, kde popisoval situáciu tak, že on
si našiel partnerku, s ktorou dnes je ženatý, žalobkyňa ako v čase ešte manželka, potom aj bývalá
manželka dochádzalo tam k fyzickým aj verbálnym útokom na jeho partnerku, aj na neho samého,

kde žalovaná sama priznala, že naozaj robila mu prieky, minimálne v tom, že napríklad, čo priznala
sama, mu schovala zubnú protézu deň pred vystúpením, keď on nevedel spievať bez toho a podobne.
Súd vyhodnotil, že naozaj to, čo žalobcovi bránilo užívať uvedenú nehnuteľnosť boli tie neznesiteľné
pomery v rodine alebo vzťahy s bývalou manželkou, ktoré mu bránili užívať túto nehnuteľnosť. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré v podstate nie je pre slovenské súdy záväzné ale súd si ho

osvojil, pretože tá právna úprava v čase, keď bolo vydané bola totožná, v prípade ak spoluvlastník
užíva spoločnú vec bez právneho dôvodu, nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, najmä bez
rozhodnutiaväčšinyspoluvlastníkov,alebobezdohody,prípadnebezrozhodnutiasúdu,jepovinnývydať
ostatným spoluvlastníkom to, o čo sa takýmto užívaním obohatil, podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného
obohatenia. Súd sa teda vzhľadom na aj toto rozhodnutie s tým, že súd zdieľa tento právny názor

zameral svoje dokazovanie na to, či existovala nejaká dohoda o užívaní tej nehnuteľnosti. Existencia
dohody v celom konaní preukázaná nebola. Jednoznačne bolo preukázané, že bola to žalobkyňa, ktorá
užívala uvedenú nehnuteľnosť a užívali ju členovia jej rodiny, teda jej dvaja synovia s partnerkami,
neskôr s manželkami, táto nehnuteľnosť bola užívaná nimi, žalovaná im to umožnila. Pokiaľ sa tvrdí,
že to bolo zo súhlasom žalobcu, takýto súhlas nebol v konaní preukázaný. Žiadna dohoda o takomto

užívaní nehnuteľnosti neexistovala. Samotný syn žalobkyne na jednom z pojednávaní vypovedal, že
povedal im žalobca bývajte, on si to vysvetlil tak, že bývajte, užívajte a s tým ale, že nevymedzil, v
ktorých častiach toho domu je možné bývať. Ak by aj takéto slová padli, potom by bolo pochopiteľné,
keby teda rodinný príslušníci žalovanej užívali nehnuteľnosť zodpovedajúcu veľkosti podielu žalovanej,
ktorý na tejto nehnuteľnosti mala. Všetci ďalší svedkovia, ktorí boli vypočutí, vypovedali o tom, že

nemali vedomosť o akejkoľvek dohode, o takomto užívaní, resp. o akomkoľvek užívaní nehnuteľnosti
medzi podielovými spoluvlastníkmi, potom teda aj tá pôvodná žaloba, keď smerovala voči všetkým a
následne došlo k späťvzatiu voči ostatným spoluvlastníkom, tak tento postup žalobcu súd považuje za
správny, pretože podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktorý bol publikovaný v zbierke rozhodnutí
sa hovorí o tom, že ak jeden zo spoluvlastníkov uzavrel bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu,

ktorouumožnilpredmetspoluvlastníctvaužívať,takniejeopomenutýspoločníkoprávnenýpovažovaťpo
týchto osobách vydanie bezdôvodného obohatenia ale je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia po druhom spoluvlastníkovi, teda potom aj ten žalobný petit bol upravený správne. Teda súd
mal za to, že žalovaná užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu čo do kvality, aj kvantity
podiel väčší, než jej prislúchal. Pokiaľ ide o kvalitu jednoznačne dokazovaním bolo preukázané, že

užívala spodné podlažie, kde bolo príslušenstvo, kuchyňa, čo sa hore nenachádzalo, to je nad užívanie
čo do kvality. Preto súd rozhodol tak, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za
dva roky spätne odo dňa podania žaloby, teda od 4.11.2016, teda tak mu ho priznal. Pokiaľ ide o
výšku bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal z toho potvrdenia realitnej kancelárie, kde žalobca si
uplatňoval svoj nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré odvodzoval od v tom čase obvyklého nájmu

a bolo tam stanovené nejaké rozmedzie a on sa pohyboval zhruba v strede toho rozmedzia, takto si
ho uplatnil, toto rozporované ani zo strany žalovanej nebolo, preto takto súd uplatnený nárok priznal.
K čomu ale došlo bolo to, že na poslednom pojednávaní 15.3.2019 rozšíril žalobca žalobu aj o úroky z
omeškaniadominulosti,kdevpodstatetietoúrokyzomeškaniaakopríslušenstvosaviažukpohľadávke
titulom bezdôvodného obohatenia a potom sa tiež premlčujú v dvoj ročnej premlčacej lehote. Keďže k

tomuto uplatneniu úrokov z omeškania došlo na pojednávaní 15.3.2019, tak úroky z omeškania dva roky
dozadu, teda pred dátumom 14.3.2017 boli zamietnuté ako premlčané.21. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodol podľa pomeru úspechu s tým, že žalobca bol v konaní
úspešnejší a preto má právo na 61,62 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.