Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 9, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Cb/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207226
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2318207226.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: B.

C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zast.: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Veterná 1093, 925 53 Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanému: COOP Jednota Galanta, spotrebné
družstvo, so sídlom Revolučná štvrť 953, 924 14 Galanta, IČO: 00 168 840, o zaplatenie 2.164,76 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti sumy 847,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.164,76
Eur od 08.09.2015 do 04.12.2018 a 8 % ročne zo sumy 847,15 Eur od 05.12.2018 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 22 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 15.10.2018 žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
sumu 2.164,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 8.9.2015 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako podnikateľ mal so žalovaným ako

tiež podnikateľom uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť pohľadávka, ktorú bol žalobca
titulom rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/92/1995 zo dňa 18.11.1996 povinný zaplatiť
žalovanému, a to vo výške 14 865,89 Sk a jej príslušenstvo, a to konkrétne 4 646 Sk a úrok z omeškania
3% ročne od 04.02.1994 z dlžnej istiny do 01.05.1995, 22% ročne od 01.05.1995 z dlžnej istiny do
01.10.1995, 19,5% ročne od 01.10.1995 z dlžnej istiny do 13.1.1996 a 17,6% ročne od 13.01.1996 z
dlžnej istiny do zaplatenia a príslušné trovy. Pohľadávka bola pohľadávkou z obchodnoprávneho vzťahu
medzi dvoma podnikateľmi. Žalobca až na základe Upovedomenia o začatí exekúcie EX 13/2000, č.k.

796/2000 zo dňa 11.2.2000 pochopil, že rozsudok je vykonateľný a Pohľadávku je povinný zaplatiť. Bez
zbytočného odkladu navštívil exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho a uzavrel s ním Dohodu o splátkovom
kalendári, a to dňa 01.03.2000. V súlade s Dohodou žalobca do 25.09.2000 zaplatil v hotovosti k rukám
exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho pre žalovaného celú sumu pohľadávky (istinu aj príslušenstvo), ako
aj všetky trovy súdneho a exekučného konania. Nástupca exekútora JUDr. Szénásiho exekútor JUDr.
Jozef Ivančík v exekučnom konaní EX 13/2000 pokračoval a dňa 19.8.2015 vydal exekučný príkaz na
prikázaniu pohľadávky z účtu v banke a žalobcovi bola z jeho bankového účtu odpísaná suma 2 760.16

Eur. Na základe vyúčtovania EX 13/2000 od JUDr. Jozefa Ivančíka zo 07.09.2015 bola žalovanému
poukázaná z tejto sumy a pripísaná dňa 08.09.2015 suma 2 164.76 Eur na uspokojenie (už splnenej a
teda zaniknutej) Pohľadávky. Žalobca sa opakovane pokúšal od žalovaného získať stanovisko k danej
veci a žiadal vrátenie neoprávnene prijatej platby vo výške 2 164,76 Eur. Žalovaný prijatú platbu nevrátil.Žalobca má za to, že dňom 25.9.200 zanikol záväzok žalobcu splnením, lebo došlo k zaplateniu k rukám
exekútora, teda na platobnom mieste, ktoré si zvolil a určil žalovaný. Exekútorovi JUDr. Szenásimu
vznikla povinnosť voči žalovanému ako oprávnenému v exekúcii vymoženú pohľadávku odovzdať a

súdu vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie. To však nevykonal a v exekúcii pokračoval jeho nástupca
JUDr. Ivančík. V čase, kedy JUDr. Ivančík poukázal žalovanému sumu 2.164,76 Eur na uspokojenie
pohľadávky, táto už dávno neexistovala, lebo zanikla splnením dňom 25.9.2000. Preto prijatie sumy
2.164,76 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré je žalovaný povinný vydať
žalobcovi. Keďže sumu 2.164,76 Eur na uspokojenie pohľadávky z obchodnoprávneho vzťahu prijal

žalovaný 8.9.2015, právo žalobcu na vrátenie tejto sumy sa premlčí uplynutím dňa 8.9.2019. Z tohto
dôvodu nemožno úspešne uplatniť námietku premlčania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v exekučnom konaní vedenom pôvodne na Exekučnom
úrade JUDr. Gabriela Szénásiho od podania návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18.1.2000 až do
7.9.2015 obdržali prostredníctvom konajúceho exekútora len čiastku 265,55 Eur (8.000,- Sk), a to v

mesiaci august 2000. Z tejto čiastky bola suma 154,22 Eur zaúčtovaná na úhradu súdneho poplatku a
suma 111,33 Eur ako čiastočná úhrada pohľadávky. K úhrade teda ostávala suma 382,12 Eur a príslušné
úrokyzomeškania.Ďalšieúhradyimexekútornepoukázal.Naichstranepohľadávkaexistovala,nakoľko
do 8.9.2015 (dátum pripísania uvedenej sumy na náš účet) im uhradená nebola a exekučné konanie
ukončené nebolo. K prijatiu čiastky 2 164,76 Eur od Exekútorského úradu JUDr. Jozefa Ivančíka teda

nedošlo bez právneho dôvodu a naša pohľadávka bola uspokojená až týmto úkonom a to dňa 8.9.2015.
Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatňovanej pohľadávky, z dôvodu, že
nakoľko ide o záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy, spravuje sa inštitútom občianskeho práva s
poukazom na ustanovenie § 106 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník premlčacia doba uplynula
v septembri 2018.

3. Žalobca vo vyjadrení k replike uviedol, že zaplatením exekvovanej sumy žalobcom ako povinným
dlžníkom v nariadenej exekúcii k rukám povereného exekútora (dňom 25.9.2000) zanikol záväzok
žalobcuatedaajpohľadávkažalovanéhovočižalobcovi(avznikolzáväzokexekútoravydaťexekvované
peňažné prostriedky oprávnenému veriteľovi, t.j. žalovanému, ktorému v danom momente, t.j. najneskôr

dňom 25.9.2000 vznikla tomuto záväzku exekútora zodpovedajúca pohľadávka voči exekútorovi, ktorá
v celom rozsahu nahradila pohľadávku žalovaného voči žalobcovi). Žalovaný neprihliada ani na ním
samým tvrdený fakt, že časť jeho pohľadávky (265,55 Eur) bola dokonca uspokojená uhradením k rukám
žalovaného a započítal si ju na úhradu istiny už v auguste 2000, a napriek tomu opakovane prijal v
septembri 2005 úhradu celej pohľadávky aj s úrokmi z omeškania počítanými bez ohľadu na čiastočnú

úhradu v auguste roku 2000. Nevrátenie tohto - nepochybne - bezdôvodného obohatenia, ktorého si bol
a je žalovaný očividne dobre vedomý, odôvodňuje žalovaný premlčaním podľa občianskoprávnej úpravy
(hoci úroky rátal žalobcovi v zmysle obchodnoprávnej úpravy). V obchodnoprávnych vzťahoch sa aj v
prípade nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť, aj v prípade bezdôvodného obohatenia uplatňujú predpisy
obchodného práva a to vo všetkých otázkach, ktoré obchodné právo upravuje, t.j. aj pri premlčaní, okrem

iba tých, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. Aplikácia Občianskeho zákonníka a jeho ustanovení na
obchodnoprávne vzťahy má miesto iba tam, kde Obchodný zákonník inú právnu úpravu neobsahuje,
čo ale nie je prípad premlčania. V tejto súvislosti žalobca odkázal na uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS
70/2018 z 20.6.2018.

4. Žalovaný vo vyjadrení k duplike uviedol, že žalobca nepreukázal, že by plnenie prijali opakovane.
Na základe tvrdení žalobcu je možné predpokladať, že exekútor JUDr. Szénási sa dopustil možného
bezdôvodného obohatenia nakoľko si ponechal plnenie bez právneho dôvodu. Jeho vydanie by mal
žalobca požadovať od tohto exekútora. Podľa žalovaného tak žalobca nespravil iba z dôvodu, že sa
mu zdalo jednoduchšie uspokojiť svoj nárok voči žalovanému. Žalovaný odkázal na uznesenie NS SR

z 25.2.2010 sp.zn. 4Cdo/138/2008, riešiace otázku zodpovednosti exekútora za škodu.

5. Rozsudkom č.k. 35Cb/25/2018- 61 z 18.9.2019 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.317,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.317,61
Eur od 5.12.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti

súd žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
22% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti rozsudku v
časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
35Cb/25/2018-103 z 30.4.2021 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vecisamej (výrok II) a v časti trov konania (výrok III) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou
zásadou civilného sporového konania (neopomínajúc, že rozhodnutie súdu musí byť predvídateľné),

na základe riadne vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť uplatnený nárok žalobcu
(ktorý zostal predmetom konania) a vo veci opätovne rozhodnúť (s tým, že argumentácia ohľadom
relevantných otázok musí byť súdom prvej inštancie vyjadrená v odôvodnení dostatočne a jednoznačne/
aj s uvedením konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, pod ktorú prejednávanú vec
zahrňuje/). Vo zvyšku nároku, ktorý zostal predmetom konania, je potrebné dôsledne sa vysporiadať s

ust. §46 ods. 3 Exekučného poriadku vo vzťahu k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
(prípadne aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov).

6.Povráteníveciodvolacímsúdomsúdprvejinštancienariadilpojednávanie,naktoromstranynenavrhli
žiadne doplnenia dokazovania.
Právna zástupkyňa žalobcu doplnila, že majú za to, že odvolací súd sa stotožnil s ich právnym názorom,

že k 25.9.2000 žalobca zaplatil celú pohľadávku k rukám exekútora a záväzok zanikol. Prestal tak
existovať právny dôvod na to, aby znovu došlo k exekúcii žalovanej sumy. V roku 2000 zanikol právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným a to splnením záväzku. Na opačnej strane zanikla pohľadávka.
Plnenie z roku 2015 tak v celom rozsahu sumy 2.164,76 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie ako
plnenie bez právneho dôvodu. Nič na tom nemení ani fakt, že pôvodný exekútor si prijaté peniaze

ponechal a tieto oprávnenému nevyplatil. Exekútor má v danom vzťahu povahu platobného miesta,
pričom plnením exekútorovi sa plní v prospech oprávneného. Dochádza tu k nepochopeniu toho, že
pokiaľfyzickynedošlokplneniužalovanej,takjejplnenénebolo.Kplneniuvšakdošlokrukámexekútora,
ktorý peniaze držal pre žalovanú a v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku nastúpila právna fikcia,
že žalovaná peniaze prijala.

Zástupkyňažalovanéhodoplnila,ženaichstranenedošloknaplneniuskutkovejpodstatybezdôvodného
obohatenia, keďže žalovaný prijal plnenie od exekútora až v roku 2015. Pôvodným rozhodnutím boli
zaviazaný k čiastočnému plneniu, ktoré už realizovali, iéí nároky neuznávajú.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom spisu OS Galanta

sp.zn. 10C/92/1995, upovedomením o začatí exekúcie z 11.2.2000, splátkovým kalendárom z 1.3.2000,
príjmovými pokladničnými blokmi od 1.3.2000 do 25.9.2000, exekučným príkazom z 19.8.2015,
vyúčtovaním exekútora zo 7.9.2015, odpoveďou žalovaného na žiadosť exekútora o poskytnutie
súčinnosti z 2.7.2015, a zistil tento skutkový stav veci:

8. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/92/95 - 106 z 18.11.1996 súd uložil odporcovi (Ladislav
Matušík, bytom Sereď, Mierová 2951/15) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (Jednota, spotrebné
družstvo, Revolučná štvrť č. 1, Galanta) 14.865,89 Sk s 3% úrokom od 4.2.1994 do 1.5.1995 s 22%
úrokom od 1.5.1995 do 1.10.1995, s 19,5% úrokom od 1.10.1995 do 13.1.1996 a so 17,6% úrokom
od 13.1.1996 až do zaplatenia a z titulu trov konania navrhovateľovi 4.646,- Sk. V odôvodnení súd

konštatoval, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o prenechaní majetku družstva do dočasného
užívania v zmysle ustanovení §§ 71 a 348 Hospodárskeho zákonníka účinného do 1.1.1992. Z
obsahu Zmluvy o prenechaní majetku družstva do dočasného užívania z 30.10.1991, ktorá je súčasťou
spisového materiálu, Jednota, spotrebné družstvo Galanta na jednej strane a podnikateľ Ladislav
Matušík, na strane druhej, uzatvárajú v nadväznosti na oprávnenie k podnikateľskej činnosti zo dňa

2.10.1991 pod číslom 8269/1991 podľa § 71 a §348 Hospodárskeho zákonníka zmluvu o prenechaní
družstevného majetku.

9. Dňa 11.2.2000 vydal súdny exekútor JUDr. Gabriel Szénasi, Exekútorský úrad Komárno,
upovedomenie o začatí exekúcie pod zn. EX 13/2000, na základe vykonateľného exekučného titulu -

rozsudku č. 10C/92/1995 z 18.11.1996 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.1.2000
na vymoženie pohľadávky 14.865,89 Sk, príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania 13.299,55
Sk, trov súdneho konania 4.646,- Sk, úrokov z omeškania vo výške 17,6% odo dňa 24.1.2000 zo sumy
14.865,89 Sk do zaplatenia a poverenia OS Galanta z 2.2.2000.

10. Dňa 1.3.2000 žalobca a súdny exekútor JUDr. Gabriel Szénási podpísali Splátkový kalendár o
spôsobe úhrady dlhu tak, že tento mal byť splatený formou mesačných splátok po 5.000,- Sk, s tým, že
v deň podpisu (1.3.2000) povinný zaplatil 3.000,- Sk.11. Podľa predložených príjmových pokladničných dokladov uhradil žalobca k rukám súdneho exekútora
1.3.2000 sumu 3.000,- Sk, 6.3.2000 sumu 5.000,- Sk, 11.4.2000 sumu 5.000,- Sk, 16.5.2000 sumu
5.000,- Sk, 12.6.2000 sumu 5.000,- Sk, 12.7.2000 sumu 5.000,- Sk, 14.8.2000 sumu 5.000,- Sk,

25.9.2000 sumu 7.929,78 Sk.

12. Listom z 2.7.2015 žalovaný na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka oznámil,
že v exekučnom konaní eviduje úhradu od súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho vo výške
265,55 Eur (8.000,- Sk), ktorú im poukázal v mesiaci august 2000. Z tejto čiastky sumu 154,22 Eur

zaúčtovali ako úhradu súdneho poplatku a sumu 111,33 Eur ako čiastočnú úhradu pohľadávky.

13. Dňa 19.8.2015 vydal súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík - nástupca JUDr. Gabriela Szénásiho
- exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým prikázal
banke odpísať a pripísať na účet exekútora pohľadávku 382,13 Eur, príslušenstvo pohľadávky, a to
úroky z omeškania 1.499,19 Eur, trovy exekúcie oprávneného 16,60 Eur, úroky z omeškania vo výške

17,6% ročne odo dňa 19.8.2015 zo sumy 382,13 do zaplatenia, trovy exekúcie 621,62 Eur. Z bodu 2.
exekučného príkazu vyplýva, že exekútor evidoval úhradu pohľadávky v časti 111,33 Eur a úhradu trov
súdneho konania vo výške 154,22 Eur.

14. V zmysle konečného vyúčtovania súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka zo 7.9.2015 bol

oprávnenému vyplatený nárok vo výške 2.164,76 Eur.

15. Podľa § 243b ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.11.2013) ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, §
46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

16. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 plnenie exekútorovi má
rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným
potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých
plnení oprávnenému.

17. Podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 plnenia prijaté alebo
vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,

c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.

18. Podľa § 243b ods. 13 (Exekučný poriadok) (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1.11.2013) ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 prijal alebo vymohol od povinného

plnenie, ktoré k 1. novembru 2013 nepoukázal oprávnenému, je povinný prijaté alebo vymožené plnenie
po použití podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému najneskôr do 15. novembra 2013; porušenie
tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením exekútora.

19. Podľa 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na peňažné plnenie voči žalovanému z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný mal bezdôvodný majetkový prospech získať v súvislosti s

exekúciou prebiehajúcou na uspokojenie pohľadávky žalovaného, priznanej vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/92/1995 z 18.11.1996. Pôvodná pohľadávka vznikla z titulu Zmluvy
o prenechaní majetku družstva do dočasného užívania v zmysle ust. §§ 71 a 348 Hospodárskeho
zákonníka účinného do 1.1.1992 uzatvorenej medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovanýmv nadväznosti na oprávnenie žalobu k podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo sporné, že po
právoplatnostiavykonateľnostiuvedenéhorozsudkunedošlozostranyžalobcukdobrovoľnémuplneniu,
v dôsledku čoho sa žalovaný domáhal splnenia vymožením pohľadávky v exekúcii. V konaní bolo na

základe listinných dôkazov predložených žalobcom preukázané, že žalobca s pôvodne povereným
súdnym exekútorom JUDr. Gabrielom Szénásim uzavrel dohodu o splátkovom kalendári, na základe
ktorej plnil exekútorovi na splatenie pohľadávky žalovaného a jej príslušenstva nasledovne: 1.3.2000
sumu 3.000,- Sk, 6.3.2000 sumu 5.000,- Sk, 11.4.2000 sumu 5.000,- Sk, 16.5.2000 sumu 5.000,-
Sk, 12.6.2000 sumu 5.000,- Sk, 12.7.2000 sumu 5.000,- Sk, 14.8.2000 sumu 5.000,- Sk, 25.9.2000

sumu 7.929,78 Sk. Celkovo teda uhradil k rukám súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho sumu
40.929,78 Sk (1.358,62 Eur).

22. Zásadnou otázkou, z ktorou sa súd musel vysporiadať bol problém platobného miesta, teda aké
má plnenie povinného exekútorovi účinky a za čo ho považovať. Súd v tejto súvislosti odkazuje na
znenie § 46 ods.3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 a prechodné ustanovenia

Exekučného poriadku k úpravám účinným od 1.11.2013, konkrétne §243 ods. 2. Z nich vyplýva, že
plnenie exekútorovi má rovnaké účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému, pričom táto úprava sa
použije aj na konania začaté pred 1.11.2013. Čiže plnenia, ktoré boli poskytnuté exekútorovi v priebehu
exekučných konaní, ktoré dovtedy neboli skončené, je potrebné považovať za plnenia ako keby boli
poskytnuté oprávnenému. Túto argumentáciu podporuje aj znenie § 243b ods. 13 Exekučného poriadku,

podľaktoréhoakexekútorpodľadovtedyplatnýchprávnychpredpisovprijalalebovymoholodpovinného
plnenie, bol povinný podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému najneskôr do 15.11.2013. Predmetné
ustanovenie zároveň stanovuje poradie uspokojovania jednotlivých nárokov s doteraz prijatých plnení
odkazom na ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013.

23. Pokiaľ je teda potrebné plnenia prijaté do 1.11.2013 považovať za plnenia oprávnenému, došlo
v súvislosti s v tom čase neskončeným exekučným konaním, k postupnému splneniu podľa poradia
pohľadávok v zmysle ust. § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie (§46 ods. 4 písm. a)) vo
výške6.580,-Sk(podľaupovedomeniaozačatíexekúciez11.2.2000)bolizaplatenéúhradouz1.3.2000
vo výške 3.000,- Sk a úhradou zo 6.3.2000 vo výške 3.580,- Sk (zostatok úhrady 5.000 - 3.580 = 1.420,-

Sk). Istina vymáhanej pohľadávky (§46 ods. 4 písm. b)) vo výške 14.865,89 Sk bola zaplatená úhradami
zo 6.3.2000 vo výške zostatku 1.420,- Sk, z 11.4.2000 vo výške 5.000,- Sk, zo 16.5.2000 vo výške
5.000,- Sk, z 12.6.2000 vo výške 3.445,89 Sk (zostatok úhrady 5.000 - 3.445,89 = 1.554,11).

24.Príslušenstvovymáhanejpohľadávkypriznanéexekučnýmtitulom(§46ods.4písm.c))predstavovali

úroky vo výške 14.009,20 Eur, vyčíslené nasledovne:
- vo výške 13.299,55 Sk do 23.1.2000 (podľa rozsudku a upovedomenia o začatí exekúcie)
- vo výške 17,6% ročne zo sumy 14.865,89 Sk od 24.1.2000 do 6.3.2000 (1. úhrada započítaná na istinu
podľa bodu 21. rozsudku) - 301,06 Sk,
- vo výške 17,6% ročne zo sumy 13.445,89 Sk od 7.3.2000 do 11.4.2000 (2. úhrada započítaná na istinu

podľa bodu 21. rozsudku) - 226,92 Sk,
- vo výške 17,6% ročne zo sumy 8.445,89 Sk od 12.4.2000 do 16.5.2000 (3. úhrada započítaná na istinu
podľa bodu 21. rozsudku) - 138,47 Sk,
- vo výške 17,6% ročne zo sumy 3.445,89 Sk od 17.5.2000 do 12.6.2000 (4. úhrada započítaná na istinu
podľa bodu rozsudku) - 43,20 Sk.

25.Úrokyvcelkovejvýške14.009,20Skbolizaplatenéúhradamiz12.6.2000vovýškezostatku1.554,11
Sk, z 12.7.200 vo výške 5.000,- Sk, zo 14.8.200 vo výške 5.000,- Sk a 25.9.2000 vo výške 2.455,09 Sk
(zostatok úhrady 7.929,78 - 2.455,09 = 5.474,69 Sk). Trovy oprávneného (§46 ods. 4 písm. d)) vo výške
4.646,- Sk boli zaplatené úhradou z 25.9.2000.

26. Zmenou Exekučného zákonníka k 1.11.2013 tak došlo k tomu, že plnenia povinného vykonané v
prospech exekútora mali rovnaký účinok ako keby bolo plnené oprávnenému a dôsledku toho došlo k
splneniu pohľadávky v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že celkový
vzniknutý nárok žalovaného, ktorý mu mal byť ako oprávnenému v exekúcii vyplatený bol vo výške

istiny 14.865,89 Sk, úrokov 14.009,20 Sk a trov oprávneného 4.646,- Sk, spolu 33.521,09 Sk (1.112,70
Eur). Vyplatené mu boli v auguste 2000 suma 265,55 Eur a 8.9.2015 suma 2.164,76 Eur, teda spolu
2.430,31 Eur. Reálny majetkový prospech, ktorý získal žalovaný na úkor žalobcu bez právneho dôvodupredstavuje rozdiel medzi týmito sumami vo výške 1.317,61 Eur, ktorý nárok bol priznaný pôvodným
rozsudkom z 18.9.2019 spolu s úrokmi z omeškania.

27. Na základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zostala predmetom konania časť nároku
uplatnená vo výške sumy 847,15 Eur s príslušenstvom, predstavujúca plnenia, ktoré exekútor
vymohol nad rámec existujúceho exekučného nároku žalovaného ako oprávneného. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia však možno uplatňovať len v rozsahu toho, čo ten komu bolo bezdôvodne
plnené, skutočne prijal.

28. Ak osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená nejaká povinnosť (povinný), túto svoju povinnosť
dobrovoľne v určenom čase nesplní, môže sa osoba oprávnená (tá, ktorej sa malo plniť) domáhať
núteného výkonu takéhoto súdneho rozhodnutia cestou súdnej exekúcie. V exekúcii súdny exekútor
poverený na jej vykonanie súdom, vymôže od povinnej osoby plnenie vyplývajúce zo súdneho
rozhodnutia (exekučného titulu) ako aj svoje trovy exekúcie a trovy exekučného konania, ktoré vznikli

oprávnenému. Ak súdny exekútor z nejakého dôvodu vymôže v exekúcii viac ako oprávnenému priznáva
exekučnýtitulspolustrovamiexekučnéhokonaniaoprávnenéhoatrovamiexekúciesúdnehoexekútora,
je povinný túto naviac vymoženú peňažnú sumu povinnému vrátiť. Ak by si takéto naviac vymožené
peňažné plnenie ponechal, vzniká mu tzv. bezdôvodné obohatenie, keďže prijal plnenie bez právneho
dôvodu(§451anasl.Občianskehozákonníka).Vprípade,žebysúdnyexekútortakétonaviacvymožené

peňažné plnenie ďalej poukázal oprávnenému, vznikla by povinnosť vrátiť toto plnenie ako bezdôvodné
obohatenie oprávnenému, z rovnakého dôvodu (prijatie plnenia bez právneho dôvodu). Právo žiadať
vydanie bezdôvodného obohatenia má potom ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané
(§456 Občianskeho zákonníka). (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/43/2020 z
23.9.2020).

29. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva) na strane žalobcu
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti) na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho
sporu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009). V tomto spore súd
s prihliadnutím na záver vymedzený v bode 26. tohto odôvodnenia skúmal, či je na strane žalovaného

daná pasívna legitimácia a teda či mu svedčí povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu nároku
vo výške 847,15 Eur s príslušenstvom.

30. Súd dospel k záver, že ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, a teda fikciu, že plnenia poskytnuté
exekútorovi sa považujú za plnenia oprávnenému, možno aplikovať len v rozsahu vymoženého plnenia,

ktoré exekútor vymohol na základe exekučného titulu, t.j. v rozsahu nútene vymáhanej pohľadávky,
jej príslušenstva, trov konania a trov exekúcie na základe súdneho rozhodnutia. V konaní však bolo
preukázané, že exekútor vymohol peňažnú čiastku prevyšujúcu uvedené nároky, pričom časť takto
vymožených peňazí si ponechal a časť poukázal žalovanému ako oprávnenému. Takéto peňažné
plnenie napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia prijatého bez právneho dôvodu (ako súd

konštatoval aj v pôvodnom rozhodnutí v bode 24. posledná veta) v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Nakoľko
aplikácia ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku je podľa názoru súdu v rozsahu plnení prijatých nad
rámecexistujúcejexekučnejpohľadávkyvylúčená,povinnosťvydaťtakétopeňažnéplnenievznikátomu,
kto ho reálne prijal (názor je v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím KS v Trenčíne). Teda v rozsahu
plnenia poukázaného exekútorom žalovanému v sume 1.317,61 Eur, táto povinnosť vznikla žalovanému

(a uložená bola v pôvodnom rozsudku v časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním). Vo zvyšnej časti
nároku na vydanie sumy 847,15 Eur však v konaní nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tomuto zo strany exekútora uvedená čiastka poukázaná
nebola. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 847,15 Eur s príslušným
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 847,15 Eur od 8.9.2015 do zaplatenia zamietol.

31. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

32. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potrebyosobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

34. V pôvodnom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol aj nárok žalobcu na úroky z omeškania, a to
nielen prislúchajúce k zamietnutej istine 847,15 Eur ale aj v rozsahu úrokov z omeškania z celej pôvodne
uplatnenej sumy 2.164,76 Eur od 8.9.2015 do 4.12.2018 (847,15 Eur + 1.317,61 Eur). Hoci odvolanie
v tejto časti proti výroku nesmerovalo a odvolací súd sa touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia ani
nezaoberá, nakoľko zrušil celý zamietajúci výrok, je súd prvej inštancie nútený v tejto časti opakovane
rozhodnúť. Zotrváva na svojej pôvodnej argumentácii, že pokiaľ ide o splnenie dlhu, Obchodný zákonník

upravuje len lehoty na plnenie zo vzniknutých záväzkových vzťahov. Pre stanovenie času povinnosti
plniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať Občiansky zákonník, keďže
Obchodný zákonník samostatnú úpravu neobsahuje. Nakoľko v tomto prípade čas splnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Nakoľko

žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal inak, pri stanovení času, kedy bol žalovaný povinný plniť
a v tej súvislosti stanovení momentu, kedy sa dostal do omeškania, súd vychádzal z výzvy, ktorá
bola žalovanému adresovaná až vo forme žaloby podanej na súd. Žaloba bola žalovanému doručená
3.12.2018, plniť bol prvýkrát povinný nasledujúci deň 4.12.2018 a do omeškania sa dostal 5.12.2018.
Súd preto nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle ust. Obchodného zákonníka a

vyššie citovaného vykonávacieho predpisu v sadzbe 8% ročne (platnej ku dňu vzniku omeškania) zo
sumy 1.317,61 Eur od 5.12.2018 do 4.12.2018.
Celkovo tak nárok na úroky z omeškania bol zamietnutý vo výške 8% ročne zo sumy 2.164,76 Eur
(847,15 Eur + 1.317,61 Eur) od 8.9.2015 do 4.12.2018 a vo výške 8% ročne zo sumy 847,15 Eur od
5.12.2018 do zaplatenia.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Celková výška uplatneného nároku bola 2.164,76 Eur. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej
inštancie úspešný v časti uplatnenej istiny 1.317,61 Eur (61%) a žalovaný vo zvyšnej časti (39%),
na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 22%. Súd pri

stanovení miery úspechu vychádzal z ust. § 255 ods. 2 C.s.p., na základe ktorého, pokiaľ súd konštatuje
len čiastočný úspech niektorej zo strán, náhradu trov konania delí pomerne. Výsledný úspech žalobcu
22% je teda pomerom úspechu žalobcu 61% k úspechu žalovaného 39%. Pokiaľ ide o náhradu trov
odvolacieho konania, súd žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.