Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2222202105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletú G. S., K.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - G.
S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Ž., A. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Bratislava,
Krajinská 30 a otec - V. I., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. I. XXX, na návrh matky o úpravu výkonu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú G. S., K.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. G. sumu 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom 20.06.2022.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 20.06.2022 do 14.09.2022 v sume 56,66 eur.
Otec je povinný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky v celosti spolu s bežným výživným za mesiac
október 2022.

Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. G. n e u p r a v i a .

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 20.06.2022 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k plateniu
výživného sumou 300 eur mesačne, styk otca s maloletou navrhla neupraviť s tým, že sa dokážu s otcom
dohodnúť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletej

sa o dieťa od jeho narodenia nijakým spôsobom nezaujíma, nestýka, výživné platí 80 eur mesačne,
čo je nedostatočné. Všetku starostlivosť a výživu zabezpečuje matka dieťaťa. Matka má zabezpečené
bývanie, vlastní rodinný dom, v ktorom s dieťaťom býva, má stále zamestnanie a riadny príjem. Otec
je riadne zamestnaný, je kamionista, matka predpokladá jeho príjem okolo 1.500 eur mesačne, takisto
vlastní rodinný dom.
(2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 26.08.2022 tým, že navrhuje zveriť maloletú do
osobnejstarostlivostimatke,určiťmuvýživnésumou100eurmesačneanavrhol,abydieťazastupovalia

spravovali jeho majetok obaja rodičia. Uviedol, že s matkou maloletej udržiavali krátky vzťah, neplánovali
spoločný život, ani spoločné dieťa. Matka akceptovala, že dieťa nemieni navštevovať, na výživnom sa
dohodli pôvodne sumou 60 eur, neskôr 80 eur mesačne, od júna tohto roka uhrádza na účet matky
na výživnom 100 eur mesačne. Okrem toho posiela peniaze maloletej na Vianoce, k narodeninám ak meninám. Pracuje ako vodič kamióna vo firme v Q., jeho príjem vychádza na 525 eur mesačne, k
tomu má z príležitostných prác približne 300 eur. Do zamestnania dochádza s kolegom na jeho aute,
prispieva mu 20 eur mesačne. Býva v zrekonštruovanom rodinnom dome, ktorý kúpil v roku 2009 ako

starý,neobývateľnýdomvzlomtechnickomstave,vyžadujúcisirozsiahlurekonštrukciu,kúpufinancoval
z bankového úveru, ktorý na rekonštrukciu refinancoval, v súčasnosti ho spláca po 221,01 eur mesačne.
Výdavky na bývanie vyčíslil na cca 190 eur mesačne (elektrina 40 eur mesačne, plyn 70 eur mesačne,
vodné 15 eur štvrťročne, čistenie septiku 20 eur polročne, poistenie domu 125,20 eur ročne, daň z
nehnuteľností 17,24 eur ročne, mobilný telefón a internet 45 eur mesačne, koncesionársky poplatok

4,64 eur mesačne), k tomu platí životné poistenie k úveru 32,76 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k plnoletej dcére (nar. v septembri 2000), študuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave, platí
jej výživné 140 eur mesačne. Matkou navrhované výživné považuje za nadštandardné a neprimerané
jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam a jeho životnej úrovni, pričom nezodpovedá ani veku a
potrebám dieťaťa.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že má príjem zo zamestnania 700 eur mesačne, u súčasného zamestnávateľa
pracuje od roku 2013, poberá prídavok na dieťa. Vlastní rodinný dom, v ktorom aj s maloletou býva,

vystavala ho v roku 2009 ešte s bývalým manželom a po rozvode manželstva ho vyporiadali tak, že
ho do vlastníctva prevzala matka a bývalého manžela vyplatila sumou 30.000 eur, ktorú jej poskytli
jej rodičia. Vlastní osobný automobil zn. VW Golf, nadobudnutý v roku 2017 za 15.400 eur, peňažné
prostriedky jej požičali rodičia, pôžičku splatila z poskytovaného rodičovského príspevku, keď počas
rodičovskej dovolenky nastúpila späť do práce. K zvýšeným výdavkom na dieťa uviedla, že dieťa

navštevuje ortopéda a potrebuje ortopedické topánky alebo topánky so špeciálnou vložkou, ďalej
navštevuje imunológa, predpísané lieky vychádzajú na 10 eur mesačne. Do školy má výdavky na
poplatku do školského klubu detí 30 eur mesačne, stravnom v školskej jedálni 30 eur mesačne, výdavky
spojené so začiatkom školského roka (hygienické potreby, školské pomôcky a zošity) uviedla sumou 75
eur. Podľa výkazu o príjme vystaveného jej zamestnávateľom mala matka príjem sa obdobie od júna

2021 do mája 2022 v priemere 734,25 eur mesačne.

(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako vodič, jazdí do Nemecka, do práce chodí jeden
až trikrát do týždňa. Príjem má 500 až 600 eur mesačne, príplatky mu zamestnávateľ nevypláca, ide
o krátkodobé cesty. Pred súčasným zamestnávateľom mal asi troch zamestnávateľov, v roku 2013

mal príjem 1.200 eur mesačne, ale jazdil na mesačné alebo trojtýždňové turnusy a preto zamestnanie
ukončil.Jevyučenýautomechanikavprofesiisiprivyrábapríležitostnýmiprácami,chodítiežpracovaťna
stavby. Potvrdil, že sa nijakým spôsobom na starostlivosti o dieťa nepodieľa. Vlastní rodinný dom, spláca
naň hypotéku v súčasnosti so zostatkom 57.000 eur. Auto nemá. Plnoletá dcéra pokračuje v štúdiu na
vysokej škola. V decembri minulého roka bol na dovolenke v Thajsku, dostal ju ako narodeninový darček

od kamarátov a jeho sestry. Podľa výkazu o príjme vystaveného jeho zamestnávateľom mal otec príjem
sa obdobie od júla 2021 do júna 2022 v priemere 540 eur (214.049 HUF) mesačne, otec tiež k tvrdeným
výdavkom na bývanie a k plateniu výživného - aj na ďalšie dieťa predložil doklady (úverové zmluvy,
výpisy z bankového účtu, vyúčtovanie spotreby plynu, ...).

(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 17.08.2022
vyplýva, že má vytvorené dobré podmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťa.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli

ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojichschopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.

o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na

výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma

faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku 6 rokov, v septembri nastúpilo do X. I. G.. Matka má priebežne

výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa v súvislosti s nákupom obuvi, poplatkami do školy a
sú tu výdavky aj jednorazové, resp. nepravidelné, v spojení so začiatkom školského roka. Otec sa na
starostlivosti o dieťa inak ako výživným nepodieľa. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom
prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletá
nemala ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, keďže

sa oň riadne starala aj doposiaľ.

(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa
daného veku, berúc do úvahy aj zvýšené výdavky, ale aj na schopnosti a možnosti otca a jeho ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Otec je riadne zamestnaný, ako uviedol, v jeho prostredí, kde býva, možnosti

na vyšší zárobok v súčasnosti nie sú, má ďalší príjem z príležitostných prác. Súčasným schopnostiam
otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej, sa súdu javí primeraná suma na výživnom,
ktorou sa má podieľať na starostlivosti o dieťa aj otec suma 120 mesačne. Pri úprave výšky výživného
súd prihliadol tiež na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie
výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 30% z

priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte
vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v
prípade otca predstavuje rozsah 168 až 252 eur mesačne (na dve deti). Výživné je určené na hornej
hranici tohto rozsahu. Otec si však musí byť vedomý aj toho, že jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťusa bude jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo
bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v
budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových pomerov) a tomu sa bude

úmerne zvyšovať aj potreba navyšovania sumy na jeho vyživovacej povinnosti.

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu, už v tom čase bol návrh
na určenie výživného dôvodný, nakoľko dovtedy nedošlo k žiadnej súdnej úprave rodičovských práv a
povinností. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie

2 celých mesiacov (x 120 eur), 11 dní mesiaca jún 2022 (- 120/30 x 11) a 14 dní mesiaca september
2022 (- 120/30 x 14), keď súd započítal platby otca na výživnom za dané obdobie. Dlh je povinný splatiť
v celosti.

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(19) Rodičia sa dohodli na tom, že na súdnej úprave styku otca s dieťaťom nebudú trvať.

(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)