Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261199
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6117261199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: IMPA
Žilina, s. r. o., so sídlom Panónska cesta 23, Bratislava, IČO: 31 600 115, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom X. V. XXXX/XX, E. Q., proti žalovanej:
J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, O., o zaplatenie 421,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/20/2018-72 zo dňa 03. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilina(ďalej„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.45Csp/20/2018-72
zo dňa 03. 03. 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 421,48 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 421,48 eur od 31. 10. 2015 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica sa
žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 421,48 eur za opravu motorového vozidla Seat IBIZA

Sport 1,9 TDI, EČ: ZA822GK patriaceho žalovanej, poškodeného pri poistnej udalosti, ktorá suma
predstavuje rozdiel medzi vyplateným poistným plnením poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa, a. s.
a vystavenou faktúrou za opravu motorového vozidla, číslo faktúry 1500703667, zo dňa 30. 10. 2015.
3. Žalovaná s nárokom uplatneným žalobcom nesúhlasila, nakoľko škodu nezapríčinila, ale túto
zapríčinila iná osoba. Namietala, že pri obhliadke vozidla bola určená škoda v predbežnej sume 300,-
eur (lakovanie a prestrek), v zmluvnom servise následne bolo zistené ďalšie poškodenie, nik ju však o
zmene kalkulácie neinformoval, nič nepodpisovala. Podľa žalovanej ide o vec servisu a poisťovne.

4. Súd vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako vzťah založený zmluvou o oprave veci podľa §
652 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na zákazkový list podpísaný synom žalovanej, ktorá
uvedenú skutočnosť ani nepoprela. Žiadna zo strán nepoprela ani skutočnosť, že dielo bolo vykonané
riadne.
5. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že v danom prípade ide o vzťah medzi žalobcom
a poisťovňou, pretože medzi žalobcom a poisťovňou neexistuje v tomto prípade žiadny zmluvný, ani
iný vzťah a je nepochybné, že opravu si u žalobcu objednala žalovaná prostredníctvom svojho syna.

Na základe vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu
dôvodný, z ktorého dôvodu žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vyhovel.
6. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, súd
žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.priznal i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 421,48 eur od 31. 10. 2015 do
zaplatenia. Pri určení začiatku omeškania súd vychádzal zo splatnosti nároku žalobcu, ktorá bola v
zmysle daňového dokladu č. 1500703667 určená na deň 30. 10. 2015. Nasledujúcim dňom sa žalovaná

dostala do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v
zamietnutí nároku uplatňovaného nad škodovú udalosť, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaná odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov; nesprávnym právnym posúdením veci a inou vadou konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne posúdenie veci.

10. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa jedná výlučne o
právny vzťah podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nebral do úvahy dôvod uzatvorenia
zmluvného vzťahu, a to na základe škodovej udalosti, skutočnosti, ktoré vykonal žalobca aj ona. V
prípade škodovej udalosti oprávnený uzatvorí zmluvný vzťah na opravu vozidla v súlade so zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z tohto dôvodu si vybrala spoločnosť/
žalobcu, lebo je zmluvný servis pre poisťovňu Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. Z rozhodnutia nie je
vôbec zrejmý rozsah objednaných prác, ale z dôkazov je zrejmé, že rozsah prác, vrátane dodatočnej
obhliadky, sa týkali škodovej udalosti. Žalobca si uplatnil celú náhradu za opravu v poisťovni, dožiadal
si dodatočnú obhliadku vozidla počas prác. Uvedené skutočnosti súd nevyvracia a poukazuje len na

zákazkový list, ktorý podpísal jej syn. Príjem vozidla po škodovej udalosti a rozsah potrebnej opravy
stanovuje poverený zamestnanec žalobcu a nie je na nej posúdiť rozsah opravy potrebnej na uvedenie
vozidla do pôvodného stavu.
11. Z toho, že časť faktúry za vozidlo poisťovňa uhradila, je zrejmé, že sa nejedná len o zmluvný
vzťah, ako vyhodnotil súd prvej inštancie, medzi objednávateľom a dodávateľom, súd sa s dôvodmi

krátenia poisťovňou nevyporiadal a nie je zrejmé, že nepochybil pri určení rozsahu potrebných prác
zamestnanec žalobcu. Taktiež nie je zrejmé, ani preukázané, že jej syn požadoval práce nad rozsah
poistnej udalosti. Poukázala na to, že v súlade s § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V tomto prípade si vybrala servis, ktorý je

zmluvným servisom poisťovne škodcu a za ňu uplatňuje nárok priamo, čo aj preukazuje obhliadkou a
konečnou faktúrou, ktorú zaslala do poisťovne a tá bola následne krátená. Faktúra obsahuje aj číslo
škodovej udalosti a číslo poistky škodcu, súd sa s obsahom listinných dôkazov vôbec nezaoberal a tieto
nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia.
12. Z dôkazov je zrejmé, že žalobca riešil škodovú udalosť, a to len v jej rozsahu a platbu od poisťovne

požadoval v plnom rozsahu vykonaných prác, pričom nie je zrejmé a súd sa nezaoberal príčinou krátenia
úhrady, prevedených prác a vymenených dielov. Z postupu žalobcu je zrejmé a preukázané, že uzavrela
zmluvu len na základe škodovej udalosti a v danom rozsahu. Aj pracovník posúdenia škody pri obhliadke
spísal potrebný rozsah prác, ktoré boli vykonané a fakturované poisťovni.
13. Z rozsudku taktiež nevyplýva či má nárok na úhradu na základe § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.,

rozhodnutie zakladá jej právnu neistotu.

14. Na základe uznesenia okresného súdu zo dňa 21. 04. 2020, ktorým súd žalovanú podľa § 373 ods.
1 C. s. p. vyzval na doplnenie odvolania a uvedenie čoho sa domáha, žalovaná v podaní doručenom
súdu dňa 05. 05. 2020 uviedla, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil

a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
16. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní. Nesúhlasil s jej tvrdeniami vo vzťahu k

nepreukázaniu rozsahu prác, a že tento stanovuje jeho poverený zamestnanec. Opätovne poukázal
na to, že nemá žiadny právny vzťah týkajúci sa predmetu sporu s poisťovňou. Uviedol, že na základe
objednania opravy žalovanou vykonal opravu motorového vozidla v rozsahu objednaných prác, pričomtento nebol zo strany žalovanej namietaný ani v čase objednania opravy, prevzatia motorového vozidla
a ani v čase, kedy bolo žalovanej oznámené poisťovňou krátenie poistného plnenia.
17. Tvrdenia, že vykonal práce naviac bez objednania sú účelové, za účelom zbavenia sa zodpovednosti

a povinnosti zaplatiť za žalovanou objednaný a ním vykonaný rozsah prác z dôvodu, že nedošlo k
preplateniu týchto prác poisťovňou. Ak však žalovaná nesúhlasila s vykonanou opravou, mohla sa
domáhať a uvedené rozporovať priamo u neho, resp. nie je potom zrejmé z akého dôvodu sa žalovaná
domáhala priamo u poisťovateľa preplatenia celej fakturovanej sumy, vrátane prác a dielov bližšie v
odvolaní neuvedených, o ktorých dnes tvrdí, že si ich neobjedala.

18. Nesúhlasil s tým, že o rozsahu prác rozhoduje a tento stanovuje jeho zamestnanec. Jeho postup
opísal na pojednávaní svedok Ing. J. L., a toto žalovaná na pojednávaní nepopierala. Následne
jeho zamestnanec, svedok L., spracoval kalkuláciu opravy, ktorú zaslal na odsúhlasenie poisťovne
a táto bola poisťovňou schválená. Je toho názoru, že ak poisťovňa nesúhlasila s rozsahom prác,
nedošlo by k odsúhlaseniu kalkulácie. Po podpísaní zákazkového listu a odsúhlasení kalkulácie opravy
vykonal opravu motorového vozidla. Nakoľko nie je v právnom vzťahu s poisťovňou, nie je oprávnený

riešiť rozhodnutie poisťovne, prečo došlo po odsúhlasení rozsahu prác ku kráteniu poistného plnenia.
Rozhodnutie poisťovne krátiť poistné plnenie potom, ako spočiatku s rozsahom a cenou súhlasila, je tak
predmetom vzťahu medzi žalovanou a poisťovňou. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovanej v
odvolaní, že práce vykonal svojvoľne alebo určil ich potrebu neodborne.
19. Žalobca poukázal tiež na list zo dňa 02. 09. 2017, podpísaný žalovanou, adresovaný jeho právnemu

zástupcovi, v ktorom popisuje žalovaná strana, že syn žalovanej, pán T. vedel o poškodení aj blatníkov,
v dôsledku čoho kontaktoval poisťovňu za účelom vykonania následnej obhliadky. Je názoru, že keby
žalovaná nemala záujem o vykonanie opravy sporných blatníkov, poisťovňu by ani nekontaktovala. V
liste zo dňa 20. 11. 2015 adresovanom poisťovni žalovaná strana tiež uvádza, že dňa 28. 09. 2015
nahlásila škodovú udalosť, kde v oznámení udáva poškodený predný nárazník a blatník. Preto tvrdenie

žalovanej, že ide o rozsah prác vykonaných nad rámec objednania je v danom prípade irelevantné
a nie je žiadnym dôkazom zo strany žalovanej preukázané. Napokon upriamil pozornosť na to, že
žalovaná strana sama potvrdila na pojednávaní dňa 07. 11. 2019, že celkový rozsah objednaných prác
bol schválený samotnou poisťovňu a taktiež bola odsúhlasená cenová kalkulácia.
20. K prácam, ktoré považuje žalovaná strana za práce nad rozsah poistnej udalosti sa nevedel žalobca

vyjadriť, keďže v obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, ktoré práce považuje žalovaná za práce
nad rozsah poistnej udalosti.

21. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu. Naďalej
trvala na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy dôvody zamietnutia vykonania opravy a stanovisko

poisťovne, ktoré má k dispozícii len žalobca. Bez tohto dôkazu nie je zrejmý dôvod zamietnutia úhrady
celej opravy.
22. Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že oprava bola vykonaná v rozsahu objednaných prác. Je
zrejmé, že žalobca fakturoval celú sumu poisťovni, vozidlo jej vydal pred samotnou úhradou. Informáciu
o nepreplatení celej faktúry dostal žalobca až po vykonaní prác a odovzdaní vozidla, preto ona nemohla

namietať rozsah vykonaných prác a až následne po výzve na úhradu rozdielu mala možnosť namietať
vykonanépráce.Niejepravda,ženenamietala,leborozdielneuhradilaasporskončilnasúde.Poisťovňa
jej neoznámila krátenie poistného plnenia, ale oznámenie zaslala žalobcovi a žalobca oznámil túto
skutočnosť jej. Na základe tejto informácie zaslala dňa 23. 11. 2015 odvolanie sa voči poskytnutej
náhrade škody, ale nedostala odpoveď a nevie dôvod krátenia fakturovanej sumy. Ona len súhlasila s

priamym finančným vyrovnaním poisťovňou v prospech žalobvu a komunikácia, fakturácia, obhliadka
prebiehala medzi servisom, žalobcom a poisťovňou. Žalobca nepreukázal, že nevykonal práce naviac
a že si ich ona objednala.

23. Žalobca v duplike (vyjadrení k replike žalovanej) v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach,

ktoré sú súčasťou spisu.
24. Poukázal na to, že ak žalovaná strana podala odvolanie voči poskytnutej náhrade škody, má zato, že
spôsob ukončenia likvidácie poistnej udalosti jej bol doručený poisťovateľom. Iné stanovisko on nemá,
preto nie je možné sa ďalej vyjadriť k „stanovisku poisťovne“, ktoré má mať k dispozícii, nakoľko mu
nie je zrejmé o aké stanovisko sa žalovaná opiera. Odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné a vo

vyjadrení žalovanej zo dňa 29. 06. 2020 žalovaná neuvádza ďalšie nové skutočnosti, ale len reprodukuje
ním uvádzané vyjadrenia v predchádzajúcom odvolaní či na pojednávaniach.25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, následných podaní
produkovaných stranami konania v priebehu odvolacieho konania a obsahu spisu dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom
zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový
stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s.
p., konštatujúc správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje.

27. Žalovaná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že jeho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací súd preto skúmal, či došlo k naplneniu žalovanou uvádzaných odvolacích dôvodov.

28. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, t. j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t. j. nesprávne skutkové zistenia vyvodené z
vykonanéhodokazovania,predstavujetakéskutkovézistenia,nazákladektorýchsúdprvejinštancievec
posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenie nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov (logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli
inak najavo z hľadiska dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania).

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. je daný vtedy, keď konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

31. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovanou
uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

32. V konaní bolo nesporné, že žalovaná, v zastúpení svojim synom, si u žalobcu objednala opravu
motorového vozidla Seat Ibiza Sport, EČV: ZA822GK, ku ktorého poškodeniu došlo v súvislosti s
poistnou udalosťou zapríčinenou pri prevádzke motorového vozidla Ford EČV: ZA623EB. V konaní bolo
zároveň preukázané, že zo strany žalobcu došlo k oprave motorového vozidla, vrátane poškodenia

blatníkov, ktorých poškodenie bolo uvedené aj v zákazkovom liste. Rozsah poškodenia vyplýva i z
výpovede svedka K. T. (syn žalovanej) na pojednávaní dňa 06. 02. 2020, ktorý uviedol, že pri odovzdaní
vozidla do opravovne ukázal čo treba na vozidle opraviť, pričom z výpovede svedka nevyplýva, že by zo
strany žalobcu došlo k vykonaniu opravy v rozsahu, ktorá by nezodpovedal zadaniu objednávky. Pokiaľ
žalovaná v súvislosti s krátením poistného plnenia zo strany poisťovne (ktorý rozdiel predstavuje nároku

uplatnený žalobcom v konaní) namietala, že nebola upozornená o požadovaných prácach nad rámec
škodovej udalosti, žalovaná v priebehu konania, ale ani v podanom odvolaní, netvrdila, že zo strany
žalobcu došlo k oprave poškodenia, ktoré by nesúviselo so škodovou udalosťou, rovnako netvrdila, že
došlo k oprave poškodenia, ktoré si neobjednala. Žalovaná zároveň nekonkretizovala, ktoré práce bolivykonané nad rozsah objednávky, naopak, ako už bolo konštatované, v priebehu konania a aj v odvolaní
uvádzala, že žalobca riešil škodovú udalosť len v jej rozsahu. Za daného stavu, pokiaľ žalobca vykonal
opravu na základe objednávky žalovanej, má voči žalovanej nárok na jej úhradu. Právny vzťah medzi

žalobcom a žalovanou sa v danom prípade riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o
oprave veci (§ 652 Občianskeho zákonníka), ktoré ustanovenia súd prvej inštancie i aplikoval. Odvolací
súd preto námietky žalovanej spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom
posúdení veci vyhodnotil ako nedôvodné.

33. Odvolací súd dodáva, že z obsahu odvolania (rovnako ako z obsahu spisu) je zrejmé, že žalovaná
nesúhlasí s úhradou faktúry za opravu z dôvodu, že vznik škody nezavinila, čo však nemá vplyv na jej
povinnosť zaplatiť za vykonanú opravu. Na uvedené nemá vplyv ani odmietnutie poskytnutia poistného
plnenia zo strany poisťovne škodcu, keď žalovaná v konaní nepreukázala, že by k odmietnutiu plnenia
došlo z dôvodu neuznania vzniku určitého (a ktorého) poškodenia pri poistnej udalosti, o to viac, keď v
konaní žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by zo strany žalobcu bola vykonaná oprava nad rozsah

opravy ako bola žalovanou požadovaná.

34. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, citované ustanovenie upravuje oprávnenie poškodeného uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Uvedené ustanovenie však nezakladá oprávnenie žalobcu
požadovať úhradu faktúry za opravu motorového vozidla žalovanej od poisťovne škodcu, nakoľko
poškodenou je žalovaná, nie žalobca. Pokiaľ má žalovaná zato, že pri poistnej udalosti jej vznikla i ďalšia
škoda, ktorá nebola poisťovňou uhradená, môže si tento nárok uplatniť priamo voči škodcovi alebo voči
jeho poisťovni.

35. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej o existencii inej vady konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď žalovaná v odvolaní vadu konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nekonkretizovala. Odvolací súd zároveň v konaní
nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd prvej inštancie správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto
mu súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)