Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/10/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010413

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120010413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2023, v trestnej veci
proti obžalovanému Y. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní

okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/19/2020 zo dňa 02.12.2022
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného Y. B., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom Z. č. XXX, okres Sabinov,

podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že

- dňa 02.06.2018 asi o 10.30 hod. v obci Z., okr. Sabinov, na príjazdovej ceste k rodinným domom
obžalovaného a poškodenej, po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení fyzicky napadol U. Y. a to

tak, že ju najprv rukou chytil za tričko v oblasti hrudníka a raz ju päsťou udrel do hrude a následne ju sotil
smerom dozadu do kovového oplotenia, do ktorého poškodená narazila chrbtom a vtedy obžalovaný
chytil poškodenú za pravú ruku v oblasti zápästia a túto jej vytočil, kde poškodená pri tomto útoku
ešte zakopla prstami pravej nohy, v dôsledku čoho utrpela zranenia a to pomliaždenie hrudníka v
oblasti mostíka, pomliaždenie hrudníkovej chrbtice, podvrtnutie pravého zápästia, pomliaždenie I. - IV.
prsta pravej nohy, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s
práceneschopnosťou najmenej 38 dní,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, okres
Sabinov, s jej nárokom na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. B. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku
oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 02.06.2018 asi o 10.30 hod. v obci Z., okr. Sabinov, na príjazdovej ceste k rodinným domom
obžalovaného a poškodenej, po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení fyzicky napadol U. Y. a to
tak, že ju najprv rukou chytil za tričko v oblasti hrudníka a raz ju päsťou udrel do hrude a následne ju sotil
smerom dozadu do kovového oplotenia, do ktorého poškodená narazila chrbtom a vtedy obžalovaný

chytil poškodenú za pravú ruku v oblasti zápästia a túto jej vytočil, kde poškodená pri tomto útoku
ešte zakopla prstami pravej nohy, v dôsledku čoho utrpela zranenia a to pomliaždenie hrudníka v
oblasti mostíka, pomliaždenie hrudníkovej chrbtice, podvrtnutie pravého zápästia, pomliaždenie I. - IV.
prsta pravej nohy, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s
práceneschopnosťou najmenej 38 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súčasne podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodená U. Y. bola so svojím na náhradu škody
odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne aj
bližšie písomne odôvodnil. Uviedol, že sa s týmto rozhodnutím súdu nestotožňuje, keďže tak v rámci
prípravného konania, ako aj na vykonaných hlavných pojednávaniach bolo dostatočne preukázané,
že to bol práve obž. Y. B., ktorý poškodenej spôsobil ujmu na zdraví a svojím konaním naplnil všetky

pojmové znaky trestného činu ublíženia na zdraví spôsobom, ako je to uvedené v tejto skutkovej
podstate. Poškodená pri svojich výsluchoch podrobne popísala, akým spôsobom bola napadnutá a
akú ujmu utrpela. Popísala konanie obžalovaného, ako aj svoje konanie. Mechanizmus vzniku zranení
je podľa prokurátora zrejmý aj zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, ako
aj zo samotného výsluchu znalca, kde znalec uviedol, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť tak,

ako to táto popisuje, kde tieto zranenia vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do
oblasti mostíka poškodenej inou osobou, s jej následným posotením a nárazom jej chrbta o neurčený
predmet a vytočením jej pravej ruky a zápästia druhou osobou. Následne považuje za potrebné brať
do úvahy aj vykonanie rekonštrukcie v prítomnosti znalca z odboru zdravotníctvo, kde znalec zotrval
na svojich záveroch s tým, že zranenia boli poškodenej spôsobené inou osobou. Aj keď v podstate

išlo o vzájomný konflikt obžalovaného a poškodenej považuje za potrebné konštatovať, že to bol práve
obžalovaný kto poškodenej spôsobil ujmu na zdraví a svojím konaním naplnil pojmové znaky trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že
nebolodokázané,žesaskutokstal.Mázato,žepoškodenáutrpelazranenieprávevdôsledkuaktívneho
konania, fyzického útoku obžalovaného voči nej, kde bezprostredne potom bola aj ošetrená. V danom

prípade nemá pochybnosti o tom, že sa skutok stal. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné čiastočne, ale z
iných, ako v ňom uvádzaných dôvodov.

V prvom rade krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Okresný

súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa
vykonané, pričom uviedol aj ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru
prezentovanému vo výroku svojho rozhodnutia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd k záveru, že nebolo dokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, dospel v podstate na základe zistenia, podľaktorého vzhľadom na množstvo rozporov a nezrovnalostí priebeh skutkového deja tak, ako ho opísala
poškodená, sa nezhoduje s tým, ako je skutok popísaný v obžalobe. Vykonané dôkazy dokonca vylučujú
tvrdenia poškodenej o tom, že jediným a prvým útočníkom bol obžalovaný. Za tohto stavu v zmysle

zásady in dubio pro reo podľa prvostupňového súdu nebolo možné vysloviť vinu obžalovaného, ale bolo
potrebné ho spod obžaloby oslobodiť.

Napriek tomu, že uvedené dôvody napadnutého rozsudku sú aj podľa odvolacieho súdu v podstate
vecne správne, tak súd prvého stupňa pri rozhodnutí o oslobodení obžalovaného spod obžaloby použil

nesprávny dôvod oslobodenia. Aj z dôvodov napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, že bolo dokázané,
že skutok sa stal, nakoľko došlo ku konfliktu medzi obžalovaným Y. B. a poškodenou U. Y., pri ktorom
poškodenej bolo ublížené na zdraví, avšak skutok z dôvodu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť nie je
trestným činom.

V predmetnej trestnej veci sa z hľadiska možných záverov o skutkovom stave vytvorili dve protichodné

skupiny dôkazov. Na strane jednej tu bola výpoveď obžalovaného, jeho manželky U. B. a znalecký
posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia o zraneniach spôsobených obžalovanému a mechanizme
ich vzniku, podľa ktorých poškodená fyzicky napadla obžalovaného. Znamenalo by to, že obžalovaný sa
len bránil. Na strane druhej boli svedecké výpovede poškodenej U. Y., nepriamo aj U. C. (majúcej priame
informácie o skutku len od poškodenej) a tiež znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia

o zraneniach spôsobených poškodenej a mechanizme ich vzniku, podľa ktorých naopak obžalovaný
fyzicky napadol poškodenú.

Prihodnotenítýchtorozpornýchskupíndôkazovprvostupňovýsúdsprávnepoukázalnazisteniaplynúce
zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, ako jedného z objektívnych dôkazov zabezpečených

v tejto veci. Podľa nich poškodená utrpela pomliaždenie hrudníka v oblasti mostíka, pomliaždenie
hrudníkovej chrbtice, podvrtnutie pravého zápästia a pomliaždenie I.- IV. prsta pravej nohy, pričom len
podvrtnutie pravého zápästia má charakter ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zákona). Zranenia
však utrpel aj obžalovaný, a to pomliaždenie zadnej plochy hrudníka vľavo a pomliaždenie hrudníkovej
chrbtice, ktoré boli spôsobené tupým predmetom o užšej kontaktnej ploche, pôsobiacim na uvedené

oblasti malou silou a prudkosťou, a ktoré mohli vzniknúť najmenej dvoma údermi bližšie neurčeným
predmetom, napríklad rúčkou z metly, pričom by vzhľadom na vek a fyzické možnosti poškodenej
zodpovedali útoku popísaným obžalovaným. Naviac, podvrtnutie pravého zápästia u poškodenej mohlo
vzniknúť pri prudkom pohybe metlou spojeného so švihnutím, pričom tento pohyb metlou zodpovedá
obžalovaným popísaný útok poškodenej.

Zároveň znalec skonštatoval, že v prípade podvrtnutia pravého zápästia, aké utrpela poškodená
U. Y., je pohyb týmto zápästím limitovaný a poškodená osoba sa snaží toto zápästie maximálnym
možným spôsobom si šetriť. Je málo pravdepodobné, aby s takto poraneným zápästím, bez naloženia
obväzu alebo dlahy na zápästie poškodená vykonávala prácu s metlou, prípadne aby s metlou v ruke

spomínaného zápästia aktívne napádala druhú osobu.

Vzhľadom na uvedené zistenia je reálnejšia tá verzia skutkového deja, podľa ktorej poškodená ako
prvá zaútočila na obžalovaného tak, že ho najmenej dvakrát udrela rúčkou metly, pričom si buď
sama spôsobila podvrtnutie pravého zápästia, alebo ho spôsobil obžalovaný pri obrane pred útokom

poškodenej, keď jej pravú ruku držiacu metlu chytil a tá sa dostala do neprirodzenej polohy. Zo
skutočnosti plynúcej zo znaleckého posudku, že je málo pravdepodobné, aby osoba s takto poraneným
zápästím aktívne s metlou napádala druhú osobu je totiž zrejmé, že napadnutie obžalovaného metlou
muselo predchádzať podvrtnutiu zápästia poškodenej.

S ohľadom na uvedené sú pochopiteľné aj ďalšie zranenia poškodenej, ktoré nemajú charakter ublíženia
na zdraví a ktoré mohli následne vzniknúť pri naťahovaní sa obžalovaného a poškodenej o metlu, ktorou
poškodená zaútočila na obžalovaného a pri odrazení útoku poškodenej. Poraneniu I.-IV. prsta pravej
nohy zodpovedá aj kopnutie do kosačky tak, ako to popisuje obžalovaný.

Pochybnosti o útoku obžalovaného na poškodenú tak, ako ho popisuje poškodená, vyvoláva aj
konštatovanie znalca, že v danom prípade nešlo o typickú likvidačnú bitku, a to vzhľadom na fyzické
danosti obžalovaného a poškodenej, ako aj vzhľadom na to, že poranenia majú obaja (obžalovanýdokonca na chrbte). Ak by útočil obžalovaný, tak nie je logicky vysvetliteľný dôvod, prečo má zranenia
na chrbte, naviac po rúčke s metlou v čase, keď už poškodená mala mať podvrtnuté zápästie.

Útoku obžalovaného na poškodenú nezodpovedajú ani správy o povesti obžalovaného a poškodenej
od obce, hodnotenie obžalovaného od jeho zamestnávateľa, ale aj odpis registra trestov obžalovaného,
výpis z evidencie jeho priestupkov, či správa z polície. Z nich vyplýva, že obžalovaný sa nikdy nedopustil
žiadneho protiprávneho konania, na verejnosti pôsobí milo, ústretovo a vie byť nápomocný, pričom
obec nemá vedomosť o užívaní alkoholických nápojov či iných návykových látok. Podľa zamestnávateľa

obžalovaného je tento skromným pracovníkom, ktorý si svedomito plní svoje pracovné povinnosti,
vychádza v ústrety zamestnávateľovi, je ochotný ostať dlhšie v práci či pracovať cez víkend, nikdy nemal
konflikt s kolegami ani s nadriadeným. Patrí medzi tichších zamestnancov a ak presadzuje svoj názor,
tak bez agresivity a bez vyvolávania konfliktov. Naproti tomu podľa správy o povesti poškodenej táto
svojím emocionálnym správaním dokáže vyviesť človeka z rovnováhy, vie byť agresívna a nepríjemná
voči okoliu.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vystihol aj možný motív spochybňujúci tvrdenia poškodenej
o útoku obžalovaného, ktorým je neschopnosť poškodenej vysporiadať sa s neúspešným uplatňovaním
majetkových práv voči obžalovanému a jeho manželke v civilných súdnych konaniach.

Po starostlivom vyhodnotení oboch skupín dôkazov podľa odvolacieho súdu nie je možné bez
akýchkoľvek rozumných pochybností dospieť k záveru, že obžalovaný nekonal v nutnej obrane podľa §
25 Tr. zákona. Podľa § 25 ods. 1, 2 Tr. zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci
alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu,
ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam

vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Na základe všetkých dostupných dôkazov nie je možné celkom bezpečne vylúčiť, že to bol obžalovaný,
ktorý sa musel brániť pred fyzickým útokom poškodenej a že tak konal za podmienok nutnej obrany
uvedených v § 25 ods. 1, 2 Tr. zákona. Za okolností popísaných vo výpovedi obžalovaného a plynúcich

najmä zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a z listinných dôkazov o osobách obžalovaného
a poškodenej by obrana obžalovaného bola oprávnená a nie celkom zjavne neprimeraná útoku.

Jepotrebnézdôrazniť,žejednouznajvýznamnejšíchústavnýchzárukspravodlivéhoprocesuvtrestnom
konaní je ústavná zásada prezumpcie neviny

(čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, § 2
ods. 4 Tr. poriadku). Právny význam prezumpcie neviny spočíva predovšetkým v povinnosti súdu hľadieť
na toho, proti komu je vedené trestné konanie, ako na nevinného. Zároveň však zásada prezumpcie
neviny vyjadruje aj požiadavku, aby vina obžalovaného bola úplne a nepochybne preukázaná, čím je
úzko spätá tiež s pravidlom in dubio pro reo. Obsahom tohto pravidla totiž je, že ak nie je v dôkaznom

konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak sú prítomné
dôvodné pochybnosti vo vzťahu k skutku či osobe páchateľa, ktoré nie je možné odstrániť ani vykonaním
ďalšieho dôkazu, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného, keď ani vysoký stupeň podozrenia
sám osebe ešte nie je spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok (nález ÚS ČR sp. zn.
III. ÚS 1975/08).

Hoci toto prísne pravidlo „preukázania bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti“ sa vzťahuje predovšetkým
na dosiahnutie čo najvyššej možnej istoty ohľadom záveru vyplývajúceho z dôkazu, neznamená
to, že súd nemusí dodržať vysoký štandard aj pokiaľ ide o samotnú vypovedaciu schopnosť
a hodnovernosť dôkazu samotného. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, procesné predpisy síce

ponechávajú súdu voľnosť, avšak nemôže ísť o voľnosť absolútnu, neviazanú na skúsenosťami
preverenú pravdepodobnosť určitých skutočností. Dôkaz musí byť odrazom skutočných udalostí a
situácií, čo má garantovať, aby bol jednotlivec uznaný vinným na podklade objektívnych a skutočnosti
zodpovedajúcich zistení (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3094/08).

Za danej dôkaznej situácie, po starostlivom uvážení všetkých uvedených skutočností jednotlivo i v ich
súhrne, aj podľa odvolacieho súdu nie je možné bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti určiť, ktorá z
alternatív skutkového deja zodpovedá skutočnosti. Preto je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro
reo“ zvoliť alternatívu pre obžalovaného najpriaznivejšiu, teda že konal v nutnej obrane. Z tohto dôvodujeho skutok nie je trestným činom a bolo namieste ho oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku teda dopustil chyby len v tom, že namiesto dôvodu podľa
§ 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil z priaznivejšieho dôvodu uvedeného
v § 285 písm. a) Tr. zákona, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na uvedené krajský súd, na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech

obžalovaného, jednomyseľne napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.
poriadku zrušil a podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože
skutok nie je trestným činom a zároveň poškodenú odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný
proces.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.