Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 24, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822203392
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822203392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky: A. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. pod Q., A. XXX/XX, zastúpenej Bc. Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. pod Q., A.
XXX/XX, proti povinnému na výživné: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. pod Q., A. XXX/XX, t. č. bytom
D. pod Q., F. XXX/XXX, zastúpenému: Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r.o., so
sídlom v Nitrianskych Hrnčiarovciach, Pod Pánskym lesom 843/13, o zvýšenie výživného, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k 5Pc/11/2022-152 zo dňa 30. novembra
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza
zo dňa 19.7.2019 č. k. 18P/16/2019-242 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa
21.11.2019 č. k. 17CoP/60/2019-269 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti povinného na výživné
voči navrhovateľke A. W., nar. XX.X.XXXX, tak, že vyživovaciu povinnosť povinného na výživné voči
navrhovateľke zvýšil zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 380,- eur mesačne, vždy do posledného

dňa predchádzajúceho mesiaca vopred, do rúk navrhovateľky, s účinnosťou od 13.9.2022. Vo výroku
II. zameškané výživné za obdobie od 13.9.2022 do vyhlásenia rozsudku v sume 468,- eur súd
povolil povinnému na výživné splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným,
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. vo zvyšku súd návrh zamietol. Vo výroku IV. žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa
návrhom podaným proti povinnému na výživné domáhala zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti zo sumy

200,- eur mesačne na sumu 600,- eur mesačne s účinnosťou od 13.9.2022. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že vyživovacia povinnosť povinného na výživné voči navrhovateľke bola naposledy upravená
rozsudkom súdu zo dňa 19.7.2019 č. k. 18P/16/2019-242 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 21.11.2019 č. k. 17CoP/60/2019-269 na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku, t. j. od 10.12.2019. V súčasnosti navrhovateľka navštevuje 3. ročník denného
štúdia SOŠ obchodu a služieb v Prievidzi - odbor kaderník. Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že
má individuálnu formu štúdia na základe odporučenia lekára (podľa vyjadrenia navrhovateľky z dôvodu

alergie). Z potvrdenia školy vyplývalo, že od 2.11.2022 navrhovateľka vykonáva individuálny odborný
výcvik na pracovisku zamestnávateľa: T. W., W., M. P. 3. X. ďalej zistil výdavky navrhovateľky. Z lekárskej
prepúšťacej správy zo dňa 27.9.2022 vyplýva, že navrhovateľka trpí histamínovou intoleranciou. V
súvislosti s tým sa navrhovateľka stravuje doma, diéta si vyžaduje konzumáciu čerstvej stravy, ovociaa zeleniny. Náklady na stravovanie navrhovateľka vyčíslila sumou 300,- eur mesačne. Okrem toho
pred každým jedlom navrhovateľka užíva lieky - Dausin, na ktoré dopláca podľa vlastného vyjadrenia
50,- eur a jedno balenie jej vydrží na mesiac. Navrhovateľka má aj ďalšie zdravotné problémy. Ďalej

súd zistil, že otec navrhovateľky, t.j. povinný na výživné je aktuálne nezamestnaný, od 5.10.2022 je
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR v Prievidzi, príjem nemá žiadny. Z oznámenia
spoločnosti Unistav Prievidza a.s. bolo zistené, že s povinným na výživné mali uzavretú zmluvu o dielo
zo dňa 15.12.2020, táto bola ukončená na podnet povinného ku dňu 31.12.2021. Priemerná výška
odmeny, ktorú uvedená spoločnosť povinnému na základe tejto zmluvy za obdobie posledných 12

mesiacov pred ukončením zmluvy vyplatila, bola vo výške 2.055,73 eur/mesiac. Z dohody o ukončení
platnosti Zmluvy o dielo č. 11/2021 z 15.12.2020 vyplývalo, že zmluva bola pôvodne dohodnutá do
30.4.2024 a povinný so spoločnosťou Unistav Prievidza a.s. sa dohodli na ukončení zmluvy ku dňu
18.2.2022. Povinný na výživné v konaní uviedol, že následne odišiel pracovať do Nemecka, vykonával
tam zváracie práce, písomnú zmluvu uzavretú nemal, práce vykonával na základe objednávok. Je
vlastníkom rodinného domu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou.

Okrem toho je podielovým spoluvlastníkom viacerých pozemkov v kat. úz. Lehota pod Vtáčnikom
a Podhradie (orná pôda, trvalý trávny porast, lesný pozemok). Vyživovaciu povinnosť má naďalej
iba voči navrhovateľke, doteraz určené výživné si riadne plní. Matka navrhovateľky žije s dvomi
deťmi (vrátane navrhovateľky) v rodinnom dome v Lehote pod Vtáčnikom. Matka navrhovateľky podľa
predložených dokladov dosiahla v období mesiacov marec až jún 2022 a august 2022 príjem celkom

8.210,- eur, čo za obdobie uvedených 5 mesiacov predstavuje priemerne sumu 1.642,- eur mesačne.
Vyživovaciu povinnosť má len k navrhovateľke. Je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu.
Právne vec súd posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Po zhodnotení
výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len z
časti. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľa je t.č. plnoletá, naďalej študuje na tej

istej strednej škole ako v predchádzajúcom období, má individuálnu formu štúdia. Náklady súvisiace so
štúdiom sú na jej strane prakticky nezmenené. Zvýšili sa jej náklady v súvislosti so stravovaním, nakoľko
trpí histamínovou intoleranciou, má aj ďalšie zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými jej vznikajú
zvýšené náklady na lieky a rehabilitáciu. Pokiaľ navrhovateľka v konaní uvádzala ako svoje náklady
poplatok za individuálnu prax, v konaní potreba úhrady poplatku v sume 50,- eur podľa súdu preukázaná

nebola. Zo zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania ako aj zo správy školy vyplývalo, že povinnosť
prispievaťškolesumou5,-eurzadeňpraktickéhovyučovania,vznikázamestnávateľovianieštudentovi.
Z vyjadrenia navrhovateľky v konaní vyplynulo, že ona prispieva svojmu bratovi (t.j. zamestnávateľovi
v zmysle zmluvy) sumou 5,- eur za každý deň praxe z dôvodu, že brat nemá peniaze. Súd preto tieto
výdavky navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako súd nepovažoval za opodstatnené výdavky

navrhovateľky v súvislosti s cestovaním do školy vo výške 44,- eur, keď navrhovateľka sama uviedla, že
cestuje s bratom, hradí mu náklady na naftu, čo je drahšie ako keby cestovala autobusom. Z potvrdenia
SAD v Prievidzi bolo preukázané, že cestovné autobusom stojí 0,89 eur za jednu cestu, t.j. 1,78 eur
za deň, čo predstavuje pri dennej dochádzke cca 36,- eur mesačne a vzhľadom na individuálnu formu
štúdia navrhovateľky by cestovné náklady boli ešte nižšie. Súd tiež nepovažoval za odôvodnené ani

výdavky navrhovateľky na poplatok za telefón v sume cca 35,- eur mesačne. Súd zastával názor, že
na trhu sú pre študentov dostupné podstatne lacnejšie telefónne paušály. Rovnako súd nepovažoval za
nevyhnutné, aby navrhovateľka absolvovala raz za 6 mesiacov ošetrenie u zubného lekára v Rakúsku,
keď popri tom navštevuje aj stomatológa v Bojniciach (MUDr. Hajaš). V súvislosti s nákladmi spojenými
s návštevou stomatológa súd uviedol, že v konaní navrhovateľka predložila iba doklady o ošetrení v

apríli a marci roku 2021. Na strane povinného na výživné došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že
oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho príjem zvýšil. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval
príjem 1.328,44 eur mesačne, v súčasnosti jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od januára 2022
do augusta 2022 bol vo výške 3.107,- eur brutto. V období od septembra 2022 do vyhlásenia rozsudku
povinný na výživné síce nemal príjem (okrem vyplatenej sumy 169,63 eur od sociálnej poisťovne a

finančných príspevkov od matky M. W.), ale po prepočítaní jeho príjmu, ktorý dosiahol od januára do
augusta 2022, na celý rok 2022, predstavuje príjem povinného sumu 2.589,16 eur mesačne brutto.
Súd tiež zohľadnil, že povinný z vlastnej vôle ukončil predchádzajúcu zmluvu so spoločnosťou Unistav
Prievidza a.s., na základe ktorej dosahoval priemerný príjem výške 2.055,73 eur/mesiac a ktorá bola
dohodnutá až do 30.4.2024. Okrem toho mal povinný na výživné na sporiacom účte sumu 81.250,44 eur.

Povinný v konaní uvádzal, že ide o finančné prostriedky z úveru, ktorý spláca a sú určené na vyplatenie
bývalej manželky z bezpodielového spoluvlastníctva. Z pohybov na účte povinného však vyplývalo, že
povinný na sporiaci účet presúval aj prostriedky zo svojho príjmu a z tohto účtu si peniaze potom podľa
potreby presunul na bežný účet. Z uvedeného teda nebolo možné jednoznačne tvrdiť, že ide len oprostriedky z úveru určené na vyporiadanie BSM. Okrem toho v konaní bolo zistené, že o vyporiadaní
BSM povinného a jeho bývalej manželky zatiaľ rozhodnuté nebolo (a teda ani o povinnosti povinného
na výživné poskytnúť jej z tohto dôvodu finančné plnenie). Povinný na výživné mal rovnako ako v

predchádzajúcom období vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke. Na strane matky navrhovateľky
došlo tiež k zmene pomerov v tom, že u nej došlo k zvýšeniu príjmu. Aktuálne je jej príjem vo výške
cca 1.642,- eur mesačne. Aj ona má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke. Na strane všetkých
účastníkov došlo v súvislosti s nárastom inflácie k zvýšeniu ich životných nákladov. Na základe všetkých
uvedených skutočností súd považoval za dôvodné, aby vyživovacia povinnosť povinného na výživné

bola upravená. Za primeranú sumu výživného súd považoval 380,- eur mesačne. Táto suma podľa
názoru súdu zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného po odpočítaní jeho nevyhnutných
nákladov a tiež odôvodneným potrebám navrhovateľky. K vyživovacej povinnosti povinného na výživu
je potrebné pripočítať sumu prídavkov na deti vo výške 220,- eur mesačne a tiež vyživovaciu povinnosť
matky navrhovateľky aspoň v sume 250,- eur mesačne. Celková suma 850,- eur mesačne je podľa
názoru súdu dostatočná na pokrytie výdavkov, ktoré navrhovateľke vznikajú. Súd vyživovaciu povinnosť

povinného na výživné upravil s účinnosťou od 13.9.2022, t.j. odo dňa začatia konania v zmysle návrhu
navrhovateľky. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala úpravy výživného na sumu 600,- eur mesačne,
súd jej návrh prevyšujúci sumu 380,- eur mesačne považoval za nedôvodný a preto ho v tejto časti
zamietol. Súd zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 13.9.2022 do vyhlásenia
rozsudku. Nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje sumu 468,- eur (po 180,- eur

za mesiace október a november 2022 + alikvótna časť výživného za obdobie od 13.9. do 30.9.2022
v sume 108,- eur /180,- eur : 30 dní v mesiaci september = 6,- eur na deň; 6,- eur x 18 dní = 108,-
eur). Túto sumu súd povinnému povolil splácať spolu s bežným výživným po 20,- eur mesačne s tým,
že pokiaľ nebude uhradená čo len jedna splátka zameškaného výživného včas, stane sa splatnou celá
neuhradená časť zameškaného výživného naraz. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52

Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvej
inštancienezistilriadneskutkovýstavpotrebnýpresprávneazákonnérozhodnutie.Podľanavrhovateľky
sa súd prvej inštancie uspokojil s dokladmi, ktoré predložil povinný bez toho, aby vykonal dokazovanie

navrhnuté na preukázanie jeho skutočných príjmov. Takýmto dôkazom by bolo riadne prešetrenie
majetkových a zárobkových pomerov otca, najmä u jeho zmluvného partnera v Nemecku - spoločnosti
Incolad Engineering GmbH. Navrhla, aby si odvolací súd od tejto spoločnosti vyžiadal hodnoverné
doklady, vrátane faktúr za rok 2022 ako aj za rok 2023. Taktiež mal súd preveriť tvrdenie navrhovateľky,
že časť platieb, potom ako povinný zistil, že bol podaný návrh na zvýšenie výživného, bola uhradená na

iný účet. Vykonaním tohto dôkazu by sa podľa navrhovateľky preverilo jej tvrdenie, že matka povinného
poukazovala na jeho účet finančné prostriedky po podaní návrhu na súd, a to z prostriedkov patriacich
otcovi, pričom táto je nepracujúca dôchodkyňa. Podľa navrhovateľky, povinný pracoval v Nemecku aj
v mesiaci október 2022, v ktorom telefonoval s bratom navrhovateľky a uviedol mu, že je v Nemecku,
pričom podľa navrhovateľky, povinný pracoval v Nemecku aj v dobe, keď bol v roku 2022 evidovaný

na Úrade práce v Prievidzi. Podľa navrhovateľky je nelogické, aby sa povinný evidoval na úrade práce
až 05.10.2022, keď od júla 2022 už v Nemecku nepracoval. Súdu vytýkala to, že usporené peniaze
povinného žiadnym spôsobom nezohľadnil ako majetok otca pre účely jeho vyživovacej povinnosti voči
nej, rovnako tak pozemky, ktorých je vlastníkom. Navrhovateľka bola toho názoru, že je v možnostiach
a schopnostiach otca prispievať jej výživným vo výške 600,- eur mesačne. Taktiež súd nesprávne

vyhodnotil príjem matky, ktorý je po vydelení 6 mesiacmi a odpočítaní odvodov vo výške 1.199,62 eur za
mesiace 3 - 8/2022. V ostatných mesiacoch roka 2022 matka vykonávala len obvyklú prácu v 14 dňovom
turnuse. Teda mala príjem len 1.134,- eur pred zaplatením odvodov. Matka má tiež zvýšené výdavky v
súvislosti s jej liečením. Navrhla, aby odvolací súd, po doplnení dokazovania, ktoré navrhla už v konaní
pred súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec je povinný k platiť navrhovateľke

výživné vo výške 600,- eur mesačne.

3. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a správne aplikoval na daný právny pomer aj
príslušné hmotnoprávne ustanovenia § 62 ods.1, 2 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v platnom znení.

Výživné vo výške 380,- eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného. Po pripočítaní sumy
prídavkov na deti a tiež 220,- eur mesačne a pripočítaní sumy 250,- eur - vyživovacej povinnosti matky
navrhovateľky, má navrhovateľka k dispozícii celkom sumu 850,- eur mesačne, čo je podľa povinného
skutočne dostačujúca suma k zabezpečeniu odôvodnených potrieb navrhovateľky. Čo sa týka tvrdeníz odvolania, že je potrebné zabezpečiť potrebné doklady od bývalého zamestnávateľa -spoločnosti
Inoclad Engineering GmbH, k tomuto sa vyjadril povinný na pojednávaní, predložil všetky listiny, ako aj
výpisy z účtu, na ktorý boli tieto platby uhrádzané, preto nerozumie tvrdeniam v odvolaní , že neposkytol

súdu iné listiny, alebo iný príjem zatajil. Čo sa týka sumy 80.000 eur, ktoré má povinný na účte, k tomuto
sa taktiež povinný už vyjadril, a teda, že ide o finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z PSS na
vyplatenie BSM, ktoré prebieha na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 11C/20/2021, aby vyplatil
bývalú manželku - matku navrhovateľky. Ide o hypotekárny úver, na ktorý mu boli tieto prostriedky
poskytnuté a tento spláca sumou 350,- eur mesačne. Poskytnutie týchto finančných prostriedkov a

ich použitie je teda účelovo viazané na vyplatenie podielu bývalej manželky v tomto konaní. Súd mal
k dispozícii výpisy z LV, ktoré sú súčasťou spisu a boli riadne oboznámené. Z týchto LV vyplýva, že
ide o drobné spoluvlastnícke podiely a nie je pravdou, že by mal povinný vypracovaný nejaký projekt
na stavbu, pretože žiadny stavebný pozemok nevlastní. Podľa povinného, navrhovateľka nehovorila
pravdu, keď na pojednávaní uviedla, že iný príjem nemá. Navrhovateľka zrejme zabudla na stránku Only
Fans com, na ktorej ešte v čase rozhodovania súdu bola preukázateľne aktívna a je zrejmé, že ide o

platenú činnosť. Z týchto dôvodov navrhoval podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

4. Navrhovateľka v písomnej replike k vyjadreniu povinného uviedla, že nepopiera, že by mala účet
na stránke ONLY FANS.com, no tento podľa nej už neexistuje. Nepovažovala za potrebné túto stránku
spomenúť, keďže nešlo o pravidelný mesačný príjem. Poukázala na to, že povinný jej prispieval od

02/2019 do 0.11.2022 iba sumou 200,- eur mesačne a len v mesiaci 12/2022 jej poslal na Vianoce 100,-
eur. Okrem toho, navrhovateľke vybral i životnú poistku, ktorú mala pripravenú na štart do života. Tieto
peniaze následne od neho vymáhala prostredníctvom súdu. Ďalej poukázala na správanie povinného,
že tento sa vyhrážal matke navrhovateľky, mal zakázaný prístup k obydliu, bol vylúčený z domácnosti.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že podaný návrh na zvýšenie
vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný, keďže na strane všetkých účastníkov konania došlo k
zmene pomerov, a to u povinného a matky navrhovateľky v podobe zvýšenia príjmov a u navrhovateľky

v podobe zvýšenia jej výdavkov. Za primeranú sumu výživného súd považoval 380,- eur mesačne, ktorá
zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného a odôvodneným potrebám navrhovateľky.

7. Odvolateľka namietala , posúdiac obsah odvolania, nesprávne skutkové závery, ako dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli ,ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v

konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP.Prirozhodovaníonávrhunazvýšenie/zníženievýživnéhosúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP

a k odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva nasledovné:

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom
súdu zo dňa 19.7.2019 č.k. 18P/16/2019-242 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 21.11.2019 č.k. 17CoP/60/2019-269 na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku,t.j.od10.12.2019.VtomčasebolpovinnýSZČO,pracovalakozváračpreENOvZemianskych
Kostoľanoch a za obdobie od februára 2019 do júna 2019 dosiahol priemerný mesačný zárobok vo
výške 1.328,44 eur (za posledné tri mesiace vo výške 920,62 eur), pričom vyživovaciu povinnosť mal
len k navrhovateľke.

17. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť o vyživovacej
povinnosti k dieťaťu potom, čo bola už vyživovacia povinnosť súdom určená, je zmena pomerov (v
prípade plnoletej osoby aj návrh na zmenu vyživovacej povinnosti). Pri zohľadnení zmeny pomerov
je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len

vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, ktorým bola vyživovacia
povinnosť súdom naposledy upravená (t. j. vtedy, keď ide o podstatnú zmenu pomerov). V prípade,
keď má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o
rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania

predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má
vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného je vecou voľnej úvahy súdu a
závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej
na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP a na
základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného

s pomermi v súčasnej dobe.

18. Uvedené porovnanie pomerov súd prvej inštancie vykonal správne a na základe jeho výsledkov
vo veci aj správne rozhodol, keď pri zvýšení výživného vychádzal z posledného príjmu povinného na
výživné vo výške 2.589,16 eur brutto mesačne. Povinný na výživné z vlastnej vôle ukončil zmluvu so

spoločnosťou Unistav Prievidza, a.s., na základe ktorej dosahoval priemerný príjem vo výške 2.055,73
eur, ktorá bola dohodnutá do 30.4.2024. Súčasne zohľadnil finančné prostriedky povinného na výživné
na sporiacom účte vo výške 81.250,44 eur, keď neboli preukázané tvrdenia povinného na výživné, že
tieto majú slúžiť na vyplatenie bývalej manželky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Matkanavrhovateľky dosahuje príjem vo výške 1.642,- eur mesačne . Navrhovateľka študuje na SOŠ
obchodu a služieb v Prievidzi - odbor kaderník, formou denného štúdia, pričom v čase poslednej úpravy
výživného študovala na tej istej . Náklady súvisiace so štúdiom zostali nezmenené. Navrhovateľka má

zvýšené náklady v súvislosti so stravovaním, nakoľko trpí histamínovou intoleranciou, diéta si vyžaduje
konzumáciu čerstvej stravy, ovocia a zeleniny. V tejto súvislosti navrhovateľka užíva lieky-Dausin, na
ktorý dopláca 50,- eur mesačne. Vykonáva individuálny odborný výcvik u svojho brata.

19. Navrhovateľka ako oprávnená z vyživovacej povinnosti namietala, že súd prvej inštancie nezistil

riadne skutkový stav potrebný pre správne a zákonné rozhodnutie, keď sa uspokojil s dokladmi, ktoré
predložil povinný, bez toho, aby vykonal dokazovanie navrhnuté na preukázanie jeho skutočných
príjmov, pričom za také považovala riadne prešetrenie majetkových a zárobkových pomerov otca, najmä
u jeho zmluvného partnera v Nemecku - spoločnosti INOCLAD Engineering GmbH, vrátane faktúr za
rok 2022 ako aj za rok 2023.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil vyššie uvedenú námietku navrhovateľky ako
nedôvodnú. Povinný v konaní predložil doklady, z ktorých bolo možné spoľahlivo zistiť skutočný stav
veci podľa § 35 CMP. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez
súčinnostiúčastníkovkonania,apretozákonajvtýchtoveciachtrvánanaplnenízákladnýchprocesných
povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový

stav v intenciách podľa § 35 CMP už naďalej nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto
by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo
už preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, že skutočný
stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto
nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35 CMP.

21. Vzhľadom na uvedené, čo sa týka namietanej práce povinného v spoločnosti INOCLAD Engineering
GmbH, povinný uviedol, že s touto spoločnosťou nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu a so spoločnosťou
pracoval tak, ako ostatní zvárači, teda len podľa odpracovaných hodín a podľa ústnej objednávky.
Povinný predložil objednávky od uvedenej spoločnosti a faktúry za obdobie od januára do júla 2022,

pričom tieto sú v súlade s údajmi vyplývajúcimi z výpisov z účtu povinného, čo sa týka prijatých platieb od
tejto spoločnosti. Povinný tvrdil, že z dôvodu spôsobu práce s touto spoločnosťou (na ústnu objednávku
a následne vystavenú faktúru), nemá doklad o ukončení práce v zahraničí. Z výpisov z účtu povinného
za mesiace september a október 2022 nevyplýva, že by povinný od uvedenej spoločnosti prijal nejakú
platbu. Povinný tiež uviedol, že prvú platbu z tejto spoločnosti dostal v mesiaci február 2022 a poslednú

v mesiaci august 2022, a teda, že odvtedy nemal z Nemecka žiadny príjem, čo potvrdzujú výpisy z
účtu povinného v danom období, pričom od septembra 2022 povinný už platby od tejto spoločnosti na
svoj účet nedostal. To potvrdzuje aj skutočnosť, že od 5.10.2022 je povinný evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na ÚPSVaR v Prievidzi. Skutočnosť, že bratovi navrhovateľky v októbri 2022 pri
telefonickom rozhovore povinný uviedol, že je v Nemecku, ešte neznamená, že povinný aj skutočne

v zahraničí dosahoval nejaký príjem, resp. že by naďalej pracoval pre vyššie uvedenú spoločnosť. Na
pojednávaní dňa 30.11.2022 povinný toto vysvetlil tak, že v tom čase sa snažil nájsť si v Nemecku ešte
nejakú pracovnú príležitosť, ale prácu vtedy nevykonával, pričom v Nemecku bol takto po ukončení prác
možno 2-3 krát.
22. Z výpisu z účtu povinného za mesiac september a október 2022 vyplývalo, že povinný prijal na účet

dňa 19.09. 2022 sumu 1.500,- eur a dňa 24.10. 2022 sumu 4.500,- eur od M. W. (matka povinného), čo
namietala navrhovateľka, keď tvrdila, že ide o peniaze povinného, ktoré mu posielala jeho matka na účet
potom, čo bol podaný návrh na súd. Čo sa týka týchto súm, tieto boli povinnému skutočne zaslané na
účet až po podaní návrhu na súd, no nebolo preukázané, že by išlo o prostriedky povinného, resp., že by
zaslanie týchto prostriedkov malo súvis s tým, že bol podaný návrh na zvýšenie výživného. Okrem toho

v čase, kedy bola otcovi pripísaná suma 1.500,- eur dňa 19.09.2022, nebol otcovi ešte ani len zo strany
súdu doručený návrh navrhovateľky s prílohami (tento bol doručený až dňa 20.09.2022). Poskytnutie
týchto finančných prostriedkov povinný na pojednávaní konanom dňa 30.11.2022 odôvodnil tým, že ide
o peniaze od jeho matky, keďže nemal príjem a potreboval existovať. Navrhovateľka v tejto súvislosti
nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania, napr. výsluchom M. W.. Z toho bolo možné usudzovať,

že navrhovateľka sa s vysvetlením povinného stotožnila. Odvolací súd má za to, že skutočnosť, že
povinný nemal príjem od uvedenej spoločnosti od mesiaca september a od 05.10.2022 je evidovaný na
ÚPSVaRvPrievidzipotvrdzovala,žepovinnýnemalpríjemzozahraničiavdanomobdobí,akonamietala
navrhovateľka, a teda, že povinný už ďalej nevykonával prácu v zahraničí, a teda, že nešlo o prostriedky,ktoré by boli ekvivalentom poskytnutej odmeny otcovi za prácu v zahraničí vyplatené na účet jeho matky,
ktoré by následne povinnému takto refundovala.

23. Námietka navrhovateľky, že súd prvej inštancie nezohľadnil finančné prostriedky povinného ako
majetok otca na sporiacom účte pre účely jeho vyživovacej povinnosti, rovnako tak pozemky, ktorých je
vlastníkom,odvolacísúdvyhodnotilakonedôvodnú.Súdprvejinštanciezohľadnilnasporenéprostriedky
povinného na sporiacom účte vo výške 81.250,44 eur, pričom zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že nebolo preukázané, že tieto sú určené na vyporiadanie BSM, keď o povinnosti vyplatiť sumu

z titulu vyporiadania BSM doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Súd zároveň vykonal dokazovanie aj
oboznámením lustrácie v katastri nehnuteľností, z ktorej nevyplýva, že by povinný bol vlastníkom takých
nehnuteľností, ktoré uvádzala navrhovateľka v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k
posúdeniu príjmu matky, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že príjem matky sa v porovnaní
s predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom zvýšil, keď v období mesiacov marec až jún 2022 a august
2022 mala príjem celkom 8.210,- eur, čo za 5 mesiacov predstavuje sumu 1.642,- eur. Súd neuviedol,

že ide o sumu čistého príjmu matky. Naopak, súd zohľadnil, že matka (okrem iného) platí odvody do
sociálnej poisťovne, a preto ani táto námietka navrhovateľky neobstojí.

24. Výška vyživovacej povinnosti je vzhľadom na majetkové pomery otca, matky a výdavky oprávnenej
z vyživovacej povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu primeraná vo výške 380,- eur mesačne, pričom

je v možnostiach a schopnostiach povinného takúto sumu platiť.

25. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí
zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP).
Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).