Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 18, 2009

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/122/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308205815
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2009:5308205815.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a , sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., v právnej veci žalobcu: U.-C. K. spol.
s.r.o., sídlo XXX. XX. R. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, N. S.
XX,.XXX.XX.Č.protižalovanému:M.diS.,nar.XX.XX.XXXX,.bytomP.D.V.XXX.XX.V.laP.,Talianska
republika, prechodne bytom XXX XX. Č., S. XXXX,. právne zastúpeného Mgr. C. S., advokátom,
Advokátska kancelária, F. K. XXXX,. XXX. XX. Č., o zaplatenie 134.762,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.493,73 € spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.493,73 € od 19.11.2008 až do zaplatenia, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Návrh vo zvyšku s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanom návrhu domáhal sa voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 134.762,- Sk

spolu so 14,25 % úrokom z omeškania zo sumy 93.000,- Sk od 1.8.2008 až do zaplatenia a náhrady trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody prevzal dňa 13.11.2006 od žalovaného na
ustajnenie a výcvik koňa na jazdenie plemena Shagya-arab, životné číslo 703 001 31 24 029 03, meno
koňa KOHEILAN VI-29 aj s pasom koňa vo farme žalobcu v R.. Žalovaný uhradil náklady za ustajnenie a
výcvik koňa do februára 2007. Neuhradil náklady vo výške 98.000,- Sk, ktoré s príslušenstvom - úrokmi
z omeškania vo výške 14,25 % predstavujú spolu sumu 134.762,- Sk, ktoré vznikli za ustajnenie a výcvik

koňa za obdobie od februára 2007 do 30. júla 2008, ktoré žalobca vyčíslil žalovanému a vyzval ho na
ich zaplatenie. Žalovaný odmietol žalobcovi uvedenú pohľadávku zaplatiť a domáhal sa vydania koňa
prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca tvrdil, že na základe ústnej dohody, ale aj podľa zákona
má právo, aby mu žalovaný zaplatil náklady, ktoré mu vznikli. Žalobca ma podľa zákona tiež zádržné
právo, na základe ktorého nie je povinný vydať žalovanému koňa do doby, pokiaľ mu neuhradí jeho
peňažnú pohľadávku. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že žalovaný neuhradil sumu 134.762,- Sk, domáhal
sa zaplatenia pohľadávky súdnou cestou.

Proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Čadci 11C 122/2008-19 zo dňa 26.9.2008 podal žalovaný
odpor, ktorý dôvodil tým, že skutočnosti uvádzané žalobcom nezakladajú sa na pravde. Dohodol sa so
žalobcom na ustajnení koňa na farme, pričom žalobca hrubým spôsobom podmienky dohody porušil a
už v novembri 2007 žalovaný chcel koňa zo stajne žalobcu odviesť. Záväzky z jeho strany voči žalobcovi
boli vyrovnané. Žalobca odmietol koňa vydať aj napriek opakovaným žiadostiam zo strany žalovaného.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.Po skutkovej stránke, a to výsluchom účastníkov, vyúčtovaním za ustajnenie, výcvik koňa, vyúčtovaním
nákladov spojených s ustajnením koňa adresovaný žalovanému, výsluchom svedkýň T. Š., K. Ž., L. K.,
A. D. a ďalším spisovým materiálom mal zistený tento skutkový stav:

Účastníci sporu uzatvorili dňa 13.11.2006 ústnu dohodu, na základe ktorej žalobca ustajnil vo svojich
podnikateľských priestoroch spoločnosti U.-C. K. s.r.o., so sídlom R. XXX. koňa žalovaného, meno
KOHEILAN VI-29 aj s pasom, životné číslo: 703 001 31 24 029 03. Podľa potvrdenia žalobcu predmetom
ústnej dohody bolo ustajnenie a výcvik koňa na jazdenie plemena Shagya-arab. Dohoda bola taká, že

žalovaný bude hradiť žalobcovi mesačne náklady za ustajnenie vo výške 3.500,- Sk a náklady na výcvik
koňa. Bolo preukázané, že sa jednalo o neprejazdeného surového koňa, čo znamená, že je potrebné,
aby sa naučil riadne jazdiť. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný mal uhradené náklady za ustajnenie a
výcvik koňa do februára 2007, a to v troch splátkach, dve v roku 2006 a v januári 2007 poslednú.
Vzhľadom k týmto okolnostiam žiadal uhradiť náklady od februára 2007. Dohodnutá suma 3.500,- Sk
predstavovala náklady na ustajnenie, na stravu a na zdravotnú starostlivosť koňa. Žalobca odôvodnil

vyúčtovanie úroku z omeškania za rok 2007, a to z celkovej sumy dlžnej za rok 2007, teda z 38.500,-
Sk, čo je 5.486,25 Sk vypočítaný úrok a za rok 2008 za dlžné sumy v tomto období, celkovo 7 x 3.500,-
Sk - 24.500,- Sk, úroky za rok 2008 14,25 % zo sumy 68.486,25 Sk je 9.759,29 Sk. Spolu za rok 2008
vyúčtoval dlžnú pohľadávku v sume 34.259,29 Sk. Žalobca tvrdil, že žalovaný dostal sa do omeškania
s platením peňažného záväzku vždy k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po splatnosti nákladov

za ustajnenie a výcvik, ktorá nastala po 30-tich dni toho-ktorého mesiaca. Finančné prostriedky boli
uhrádzané prostredníctvom A. D., ktorá bola priateľkou žalovaného.

Súd v konaní ako dôkaz vykonal výsluch svedkyne A. D., žalovanej v konaní 11C 120/2008, ktorá bola
priateľkou žalovaného a ktorá spoločne s nim bola účastná všetkých úkonov týkajúcich sa ustajnenia

koni. Poprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v tom smere, že dohodnutá suma za ustajnenie
koňa je 3.000,- Sk. Jednalo sa o náklady za ustajnenie, stravu a výbeh. Pokiaľ sa týka výcviku, tento
dohodnutý nebol. Kôň žalovaného bol žriebä a takýto výcvik nepotreboval, len určitý výbeh. Splatnosť
nebola žiadnym spôsobom dohodnutá. Svedkyňa priniesla žalobcovi za dobu šiestich mesiacov, a to
3.000,- Sk za svojho koňa a 3.000,- Sk za koňa žalovaného, pričom finančné prostriedky boli vyplatené

celkovo vo výške 36.000,- Sk priamo konateľovi žalobcovi, pričom žiadne potvrdenie o platbe z jeho
strany vydané nebolo, žiaden účtovný doklad. Podľa tvrdenia svedkyne k zaplateniu nákladov za
ustajnenie koňa došlo až do apríla 2007. Konateľ žalobcu nikdy ju, ani žalovaného nevyzval k tomu, aby
bol hradený výcvik za ustajnené koňa. Vždy to bolo s vedomím, že platí náklady za ustajnenie oboch
koní. Svedkyňa tvrdila, že mala dohodu ohľadom výcviku dohodnutú s dievčatami, ktoré pracovali na

farme žalobcu, s tým, že ona sama dobrovoľne v minulosti vykonávala funkciu opatrovateľky na farme
u žalobcu a táto práca bola vykonávaná zdarma, pokiaľ sa týkalo výcviku koňa, ktorý spočíval v tom,
že bolo možné na koňovi jazdiť. Podľa tvrdení svedkyne náklady na ustajnenie boli vyplatené do konca
apríla 2007, teda za dobu šiestich mesiacov. Posledná platba bola zaplatená v marci 2007, a to 12.000,-
Sk za dva mesiace marec a apríl 2007 za dva kone. Žalobca nikdy účtovný doklad a potvrdenie o

zaplatení nevystavil. Finančné prostriedky priamo prevzal s úmyslom vyplatenia nákladov za ustajnenie
koňa a nie výcvik.

Žalobca v konaní ako dôkaz predložil súdu vyúčtovanie za ustajnenie a výcvik koňa, životné číslo: 703
001 31 24 029 03, plemeno Shagya-arab, chovateľské meno KOHEILAN VI-29, pohlavie: valach, farba:

šedý beluš, za obdobie od februára 2007 do júla 2008. Plnenie za rok 2007 predstavovalo 11 x 3.500,-
Sk, teda 38.500,- Sk, úroky za rok 2007 14,25 %-ný zo sumy 38.500,- Sk, teda 5.486,25 Sk, spolu za
rok 2007 náklady 43.986,25 Sk. Ustajnenie za rok 2008 7 x 3.500,- Sk, teda 24.500,- Sk, úroky za rok
2008 14,25 % zo sumy zo sumy 68.486,25 Sk, teda 9.759,29 Sk, spolu za rok 2008 34.259,29 Sk.
Výcvik ustajneného koňa za obdobie od februára 2007 do júla 2008 bol 35.000,- Sk. Celkovo za výcvik

a ustajnenie žiadal zaplatiť žalobca 113.245,54 Sk, 19 % DPH - 21.516,65 Sk, celkom 134.762,- Sk.
Listom zo dňa 30.7.2008 vyúčtoval žalobca žalovanému vyššie uvedené náklady a vyzval ho na úhradu
dlžnej sumy.

Súd v konaní vypočul svedkyňu T. Š., ktorá je manželkou konateľa žalobcu, ktorá uviedla, že pracuje ako

zootechnička. Nevedela sa presne vyjadriť, odkedy-dokedy kone sú ustajnené. Boli jej predložené
len k dispozícii pasy a prítomná pri dojednaní podmienok, za ktorých kone mali byť ustajnené na farme
žalobcu, nebola. Nevedela sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom náklady boli hradené a čo bolo ichpredmetom. Tvrdila, že bola prítomná 1-krát pri stretnutí, kedy bolo predložené žalovanému vyúčtovanie
nákladov za oba kone a ktoré odmietol prevziať.

Súd v konaní vypočul ako svedkyňu K. Ž., ktorá pracuje u žalobcu ako ošetrovateľka koní. Tvrdila, že kôň
žalovaného ako aj žalovanej v konaní 11C 120/2008 boli riadne ustajnené a dostávali stravu, boli bežne
ošetrené a prijazďované. Nevedela sa bližšie vyjadriť ku skutočnostiam ako prebiehali platby medzi
účastníkmi sporu za ustajnenie koní. Jej povinnosťou bolo o kone sa starať. Kone, ktoré boli ustajnené,
boliurčenénajazdenieapotrebovaliajvýcvik.Svedkyňabolaprítomnávletevroku2008,kedyžalovaný

spolu s A. D. chceli odviesť kone z farmy žalobcu, ale bolo im v tom zabránené. Súd v konaní vypočul aj
svedkyňu L. K., ktorá tvrdila, že má vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa dohody medzi žalobcom
a žalovaným, nakoľko bola prítomná stretnutia žalobcu a A. D. na jar 2008, kedy táto chcela si prevziať
koňa zo stajne žalobcu. Mala vedomosť o tom, že dohoda ohľadom úhrady nákladov na ustajnenie
bola 3.000,- Sk mesačne za každého koňa, pričom výcvik bol dohodnutý s koňmi tak, že tento mali
zabezpečovať dievčatá z farmy a mal byť bezplatný. Jazdiť na koňovi mohla len A. D., alebo žalovaný.

Vzhľadom k tomu, že žalobca porušoval dohodnuté podmienky, to znamená, že na koňovi jazdili iní, bol
pripúšťaný bez vedomia žalovaného, ani starostlivosť nebola dostačujúca, mal záujem žalovaný odviesť
si koňa z farmy žalobcu. Potvrdila, že A. D. uhradila náklady za oba kone polročne, pričom neexistovala
dohoda s konateľom žalobcu o lehote splatnosti úhrady v tom-ktorom mesiaci. Plnenie bolo poskytnuté
bez ohľadu na splatnosť.

Z identifikačného dokladu predloženého v konaní, a to pasu koňa súd zistil, že predmetom zmluvného
vzťahu bol kôň so životným číslom: 703 001 31 24 035 04, s menom Shagya XV-35, s dátumom vydania
16.10.2006 Centrálnou evidenciou chovu koni na Slovensku, N. Ž., š.p. T..

V zmysle § 101 ods. 2) Osp., súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko
títo boli riadne predvolaní na termín pojednávania, nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu, ani neospravedlnili neúčasť na pojednávaní.

Podľa § 747 ods. 1) Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby

uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno
uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

Podľa § 748 Občianskeho zákonníka, zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady,
ktoré na vec pri jej opatrovaní vynaložil.

Podľa § 749 ods. 1) Občianskeho zákonníka, uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať
dohodnutýmspôsobom,aaksadohodaospôsobeúschovyneuzavrela,jepovinnýopatrovaťstarostlivo,
najmä, je povinný dať ju poistiť ak je to obvyklé a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu
s tým, čo k nej pribudlo.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania kvalifikoval ako občiansko-právny v zmysle § 747 ods.
1) a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci sporu konkludentne uzatvorili zmluvu o úschove ako
dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane ako zložiteľ vystupuje žalovaný a na strane druhej
ako uschovávateľ žalobca, teda ten, ktorý koňa, ktorý bol predmetom zmluvy o úschove prevzal. V

zmysle dohodnutého právneho vzťahu zaviazal sa žalobca poskytovať riadnu starostlivosť spojenú s
ustajnením koňa menom KOHEILAN VI-29, predmetom ktorej starostlivosti bolo ustajnenie, to znamená
umiestnenie koňa na farme žalobcu, poskytnutie stravy a základného ošetrenia. Podľa tvrdenia žalobcu
základom dohody bola aj úhrada nákladov spojených s výcvikom koňa, nakoľko sa jednalo o žriebä,
ktoré si vyžadovalo aj výcvik. Pokiaľ sa týkalo nákladov na ustajnenie, žalobca tvrdil, že dohodnutá

mesačná čiastka bola 3.500,- Sk. Táto skutočnosť zo strany žalobcu v konaní nebola nijakým spôsobom
preukázaná. Naopak svedeckou výpoveďou A. D., žalovanej v konaní 11C 120/2008 boli vyvrátené
tvrdenia žalobcu v danom smere. Tvrdila, že dohoda ohľadom nákladov na ustajnenie bola 3.000,- Sk
mesačne a ktorú čiastku v skutočnosti aj žalobcovi platila, pričom vyplatila po 3.000,- Sk od 13.11.2006,
kedy na základe na ústnej dohody bol kôň umiestnený na farme žalobcu až do apríla 2007. Celkovo

sumu 36.000,- Sk, čo predstavovalo plnenie za dobu šiestich mesiacov po 6.000,- Sk za dva ustajnené
kone. V konaní mal súd nesporne preukázané výsluchom oboch účastníkov, že finančná čiastka bola
odovzdávaná konateľovi žalobcu zo strany A. D. na dva, alebo trikrát, pričom žalobca v konaní nevedel
presne vyjadriť, aká v skutočnosti platba zo strany A. D. mu bola poskytnutá. Jeho tvrdenia zostali vrovine nepreukázaných skutočností, ktoré žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Súd mal za to a
ustálil výšku nákladov za ustajnenie koňa 3.000,- Sk mesačne. Finančné prostriedky prevzal priamo
žalobca od A. D., pričom jej nevystavil nikdy účtovný doklad. K platbe došlo náhodne pri stretnutí. V

konaní žalobca nepreukázal splatnosť mesačného plnenia, na ktorom bol dohodnutý so žalovaným a
preto súd v danom smere mal za to, že splatnosť plnenia medzi účastníkmi sporu dohodnutá nebola.
Vzhľadom k vykonaným dôkazom mal za to, že A. D. uhradila mesačné plnenia za ustajnenie koňa
do apríla 2007 a preto náklady žalovanému za ustajnenie koňa vznikli od mája 2007 do júla 2008, po
ktorú dobu zmluva o úschove bola v platnosti. Súd v danom prípade vysporiadal sa aj s odstúpením

žalovaného, na ktoré bolo poukazované v konaní. Samotný prejav vôle žalovaného, ktorý chcel koňa
odviesť z farmy žalobcu odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 ods. 2) Občianskeho zákonníka. Žalovaný
mal právo kedykoľvek požiadať o vydanie koňa, ale nepreukázal, že k takémuto vydaniu došlo, resp.
že došlo k zrušeniu zmluvy pred uplynutím doby 30. júla 2008. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd
je toho právneho názoru, že počas obdobia, po ktoré žalobca domáha zaplatiť náklady za ustajnenie
a výcvik, tento návrh čo do nákladov na ustajnenie je dôvodný a priznal žalobcovi náhradu vo výške

3.000,- Sk za obdobie od mája 2007 do júla 2008, teda po 3.000,- Sk za 15 mesiacov 45.000,- Sk, čo
v prepočte konverzným kurzom je 1.493,73 €.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku o zaplatenie 500,- Sk mesačného plnenia, ktoré predstavovalo 19 % DPH
zamietol, pretože žalobca nepreukázal v tomto smere tú skutočnosť, že by dohoda o výške nákladov na

ustajnenie so žalovaným bola 3.500,- Sk mesačne.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konkludentným spôsobom uzatvorili dohodu, žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ sa týkalo dohody o úhrade nákladov na výcvik koňa, za ktorý si účtoval 35.000,-
Sk, a to za obdobie od februára 2007 do júla 2008. Žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal

existenciu dohody so žalovaným ohľadom úhrady nákladov na výcvik ustajneného koňa, v čom spočíval
tento výcvik, ako bol realizovaný, kto ho zabezpečoval. Skutočnosť, že v konaní boli vypočutí svedkovia,
a to najmä K. Ž., ktorá pracuje ako ošetrovateľka koní, nepreukázala existenciu dohody o výške úhrady
nákladov na výcvik, iba to, že ustajnené kone boli prijazďované. Svedeckou výpoveďou A. D. boli
popreté tvrdenia žalobcu v tom smere, že existovala dohoda ohľadom výcviku koní. Tento mal byť

zabezpečovaný prostredníctvom dievčat, ktoré pracovali u žalobcu, aj keď v konečnom dôsledku tieto
skutkové tvrdenia A. D. v konaní nepreukázala. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno v zmysle § 120
ods. 4) Osp., je na strane žalobcu preukázať dôvodnosť uplatnenej pohľadávky v konaní, súd mal za to,
že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Podľa § 517 ods. 2) Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd v danom prípade mal za to, že žalobca nepreukázal dohodu o splatnosti mesačných plnení, a
preto nemohol ustáliť splatnosť pohľadávky tak, ako žiadal v žalobnom návrhu priznaním úroku z
omeškania za ustajnenie za rok 2007 vo výške 5.486,25 Sk a za rok 2008 vo výške 9.759,29 Sk. Žalobca
dostatočným spôsobom neozrejmil skutočnosť, na základe ktorej dospel k takému vyčísleniu úroku
za omeškanie v jednotlivých obdobiach. V konečnom dôsledku aj výška úrokovej sadzby, ktorú použil

pri výpočte nebola preukázaná. Súd bol toho právneho názoru, že žalovaný dostal sa do omeškania
s plnením peňažného záväzku a to odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu, na
základe ktorého zistil skutočnosť, že žalobca uplatňuje si voči nemu pohľadávku v zmysle podaného
žalobného návrhu. Súd vzhľadom na úrokovú sadzbu stanovenú Národnou bankou Slovenska v čase
dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu, ktorá bola 3,75 %, určil výšku úrokovej sadzby s

poukazom na § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Zb. 7,5 % z dlžnej sumy od 19.11.2008, nakoľko od
uvedeného dňa dostal sa žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške priznanej
žalobcovi v danom spore.

V zmysle § 142 ods. 2) Osp., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade súd
dospel k názoru, že žalobca i žalovaný mali v konaní čiastočný úspech za podmienok § 142 ods. 2) Osp.,
súd náhradu trov pomerne rozdelil. Žalobcom uplatnený vyčíslený nárok proti žalovanej bol nárokom na
plnenie peňažnej sumy vo výške 134.762,- Sk. Súd priznal žalobcovi časť vo výške 1.493,73 €, ktorásumapredstavuje33,39%pozaokrúhlení33%zosumyuplatnenéhonárokuavtakomtopercentuálnom
pomere vyjadruje úspech žalobcu v konaní. Zostávajúcich 67 % zodpovedá časti nároku, v ktorej súd
návrh zamietol a teda pomer úspechu žalovaného. Podľa zásady pomerného úspechu v konaní v zmysle

§142ods.2)Osp.,úspešnejšiemužalovanémupatrínáhradatrovkonaniavrozsahu34%preukázaných
účelne vynaložených trov. Vzhľadom však k tej skutočnosti, že úspech bol len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelil s vyslovením právneho názoru, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov
právo, s tým, že každý z účastníkov si bude svoje trovy znášať sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od písomného doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd do Žiliny. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.