Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 22, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215866
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8117215866.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátuJUDr.KarolaKrochtuaJUDr.AndrejaRadomskéhovsporežalobkyne1.N.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom G. č. 9, XXX XX J. J., 2. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y., 3. E. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. 8, XXX XX J. J., všetci žalobcovia právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
Vaľo & Partners s.r.o., so sídlom Konštantínová 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanej D.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. - U., J. č. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Pihorňa,
Lenárt, Jaššo, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, v spore o zaplatenie
938,- Eur s prísl. pre každého zo žalobcov, o odvolaní žalobcov v 1. - 3. rade proti rozsudku Okresného

súdu Prešov č.k. 7C/23/2017 - 249 zo dňa 05.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade, žalobcovi v
2. rade a žalobcovi v 3. rade každému sumu po 938,- Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 6.1.2017
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu prvoinštančného konania v plnom rozsahu
voči žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. P r i z n á v a žalobcom v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu žalobcov v 1. až 3. rade zamietol. II. Vyslovil,
že žalovaná má vo vzťahu k žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 482, § 488, § 489 a § 494

Občianskeho zákonníka, a podľa ust. § 11 ods. 4, 5, 6 zákona č. 330/1991 Zb.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná v zmysle Osvedčenia
o dedičstve 26D/349/2007 DnotNz 59/2007 nadobudla nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 na štvrtej
strane daného dedičského rozhodnutia v dedičskej veci po nebohom V. D., rodenom D., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX s povinnosťou, že ak za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny
obnos, uspokojí zákonný podiel ostatným dedičom a zároveň sa zaväzuje, že nehnuteľnosti, ktoré týmto

konaním nadobudla, neprevedie na iné osoby ako blízke bez ich súhlasu a bez toho, aby ich podiely
vyplatila podľa obvyklej ceny v čase vyrovnávania prevodu. Lehota na vyplatenie bola stanovená na 1
mesiac od vykonania úkonu, ktorý bude znamenať zmenu vlastníckeho práva. Tento záväzok prijíma
a bude platiť tak pre seba, ako aj pre svojich právnych nástupcov a právnych nástupcov dedičov tohtokonania. Podiel žalobcov v 1. až 3. rade predstavuje 1/21 z vlastníckeho podielu poručiteľa. V prvotnom
rozhodnutí súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26. novembra 2003, podľa
ktorého rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa poberateľom dedičov stáva jeden z

dedičov možno považovať za obdobu, analógiu zmluvy, respektíve dohody, ktorá zakladajúc majetkové
právo zaväzuje nielen účastníkov a ich právnych nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa práv,
respektíve nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Záväzok je záväzkom z dedičskej dohody,
ktorý bol viazaný na odkladaciu podmienku, t.j. na scudzenie prevzatej pôdy v budúcnosti. Citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26. novembra 2003

bolo zároveň publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo
5/2005 pod číslom 45. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
2Cdo/95/98.

4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto spore sa bolo potrebné zaoberať argumentáciou
žalovanej, že došlo k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva a súd nie je v tomto spore

oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav,
ďalej vznesenou námietkou premlčania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ju vzniesla žalovaná až v
podanom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a rovnako námietkou žalovanej, zdôrazňujúc,
že novovzniknutá parcela registra KNC číslo XXXX, katastrálne územie J. J. nie je totožná s parcelami,
ktoré žalovaná nadobudla v zmysle predloženého Osvedčenia o dedičstve a nevznikol jej záväzok

spočívajúci v povinnosti vyplatiť sumu žalobcom ako ustupujúcim dedičom.

5. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX, okres E., obec J. J., katastrálne územie J. J. vyplynulo,
že žalovaná v podiele 1/1 bola vlastníčkou parcely registra C číslo XXXX o výmere 2.599 m2, druh
pozemku orná pôda, a to na základe rozhodnutia Z XXXX/XXXX - rozhodnutie A. XXXX/XXX - XXX/

ZJ zo dňa 29. októbra 2012. Kúpnou zmluvou zo dňa 05. decembra 2016 previedla žalovaná ako
predávajúca kupujúcemu spoločnosti M. L., a.s. parcelu zapísanú na LV číslo XXXX registra C číslo
XXXX, orná pôda o výmere 2.599 m2 za kúpnu cenu 47.000 Eur v celosti. Žalovaná uviedla, že
vykonaním pozemkových úprav dochádza k zániku pôvodných pozemkov a vzniku nových pozemkov,
a teda možno hovoriť o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva. Citovala rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.08.2018 spisová značka 8Cdo/158/2017, z právneho
záveru ktorého vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že v dôsledku rozhodnutia správneho
orgánu o schválení projektu pozemkových úprav zaniklo vlastnícke právo k pôvodným pozemkom
a že súd nemôže zasahovať do tohto konštitutívneho rozhodnutia správneho orgánu a navyše súd
uviedol, že rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav patrí medzi originálne

spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. V dôsledku pozemkových úprav dochádza k originálnemu
nadobudnutiu vlastníckeho práva, pričom súd v sporovom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť konštitutívneho rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva
a k jeho originálnemu nadobudnutiu. Konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav je takou právnou skutočnosťou, vykonaním ktorej nie je už daná možnosť

tretej osoby s úspechom sa domáhať určenia vlastníckeho práva na súde k novovytvorenému pozemku.
Ak zanikol predmet, na ktorý sa viazali určité práva a povinnosti v dôsledku konštitutívneho rozhodnutia
správnehoorgánu,zanikliajtietovšetkyprávaapovinnostianiejemožnétietoprávaapovinnostiodvíjať
na úplne novom predmete vlastníckeho práva nadobudnutého obligatórne nezaťaženého žiadnymi
povinnosťami neuvedenými v konkrétnom rozhodnutí správneho orgánu a ani na liste vlastníctva.

Žalovaná poukázala na Y. H. advokácie číslo X/XXXX, v ktorom bola problematika pozemkových
úprav dopodrobna vysvetlená G.. D. D., E.. Právna argumentácia žalovanej prednášaná v tomto spore
spočívala na tom, že sporný predaný pozemok, ktorý žalovaná nadobudla originálnym spôsobom
na základe rozhodnutia štátneho orgánu nie je pozemkom, ktorého sa týkalo dedičské rozhodnutie
26D/349/2007 Dnot 59/2007. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia nemali žiadny podiel na parcelách, ktoré

žalovaná odpredala a nie je povinná im nič vyplatiť. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie
správneho orgánu mimo rámec správneho súdnictva.

6. S takto prezentovanou argumentáciou žalovanej súd prvej inštancie nesúhlasil za žiadnych okolností.
Z predloženého Osvedčenia o dedičstve 26D/349/2007 zo štvrtej strany bodu 1 vyplýva, že dedičia

uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území J., ktoré boli pôvodne
zapísané na 17. listoch vlastníctva v celkovom počte parciel 12 nadobudla žalovaná s tým, že ak
za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos, uspokojí zákonný podiel ostatných
ustupujúcich dedičov - žalobcov v 1. až 3. rade. Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam je potrebnépoukázať na dôležitý fakt, že došlo k zmene spočívajúcej v tom, že všetky nehnuteľnosti, ktoré boli
týmto spôsobom žalovanou zdedené sa stali predmetom pozemkových úprav. Podľa § 14 ods. 4 Zákona
číslo 330/1991 Zb. vlastníctvo k novým pozemkom sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia

o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Ako dôležitý fakt súd prvej inštancie považoval
zdôrazniť v tomto spore, že žalovaná mala vykonať výplatu spoludedičov, ak za nehnuteľnosti uvedené
na štvrtej strane dedičského rozhodnutia získa určitý finančný alebo naturálny obnos. Je zrejmé, že
žalobcoviasavlastníkmiparcieluvedenýchnaštvrtejstranepredloženéhodedičskéhorozhodnutianikdy
nestali a to z dôvodu, že v ich prospech bol dojednaný vyššie uvedený výplatok. Žalovaná v priebehu

celého sporu prednášala argumentáciu ako keby pozemky, ktoré dostala v rámci projektu pozemkových
úprav, boli pozemkami, ktoré nadobudla rozhodnutím správneho orgánu, ktorý vykonal pozemkové
úpravy. Žalovaná však nesmie zabúdať na dôležitý fakt, že v rámci pozemkových úprav nadobudla
parcely vrátane tej, ktorá bola odpredaná a to len z dôvodu, že sa na základe dedičského rozhodnutia
stala vlastníkom nehnuteľností - parciel špecifikovaných na štvrtej strane predloženého dedičského
rozhodnutia. Pozemkové úpravy podľa Zákona číslo 330/1991 Zb. zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie

vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových
úprav a nové rozdelenie pozemkov. Obsahom pozemkových úprav podľa zákona číslo 330/1991
Zb. je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného
nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a
podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkcie

poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo ekonomických hľadísk moderného poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva. Pozemky nadobudnuté v rámci pozemkových úprav musia byť v zásade
rozmerovo a cenovo totožné s pozemkami, s ktorými žalovaná do pozemkových úprav vstupovala.
Poloha pozemkov nezohráva žiadnu úlohu, a preto žiadnym spôsobom nemožno tvrdiť tak, ako to
prezentovala žalovaná, že pozemky, ktoré pre žalovanú vyplynuli z pozemkových úprav mali niečo

spoločné s pozemkami, s ktorými do pozemkových úprav žalovaná vstupovala. Túto skutočnosť v
spore potvrdil aj vypočutý svedok M.. E. Z., ktorý sa podieľal na projekte pozemkových úprav, ktoré
prebiehali v katastrálnom území J. J.. Tento záver vyplýva aj z predloženého Znaleckého posudku číslo
9/2021 znalca M.. A. J. E.., ktorý uviedol, že v rámci konania o pozemkových úpravách je potrebné
spĺňať kritériá a prihliadať na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona číslo 330/1991 Zb., kde je uvedené, že

nové pozemky majú byť svojou výmerou, bonitou, polohou a poľnohospodárskym stavom primerané
pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Omyl žalovanej v
jej právnej argumentácii je zásadný, nakoľko je potrebné zdôrazňovať, že súd v tomto sporovom konaní
predsa nepreskúmava rozhodnutie číslo A. XXXX/XXX - XXX/ZJ zo dňa 29. októbra 2012, ktoré bolo
zapísané ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva na výpise z listu vlastníctva číslo XXXX,

okres E., obec J. J., katastrálne územie J. J. pri parcele KN C číslo XXXX o výmere 2.599 m2, orná
pôda, ale preskúmava skutočnosť, či došlo zo strany žalovanej k scudzeniu nehnuteľností, ktoré získala
v rámci dedičského konania s jej povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov podľa ich podielov. Preto
táto argumentácia prednášaná žalovanou v tomto spore o originálnom nadobudnutí vlastníckeho práva
je z pohľadu súdu absolútne právne bezvýznamná.

7. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd prvej inštancie predovšetkým uviedol, že túto
vzniesla žalovaná až vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie dňom 02. novembra
2018. Ani v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 05. septembra 2018, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok číslo konania 7C/23/2017- 94 zo dňa 05. septembra 2018 zástupca žalovanej po tom, čo súd

v súlade s § 154 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené, ani v záverečnej reči nevzniesol námietku
premlčania. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje
zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva takzvaná naturálna obligácia. Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku protistrany. To znamená, že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť,
ak sa protistrana premlčania nedovolá a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Súd prvej

inštancie vyslovil názor, že námietka premlčania vznesená žalovanou je v celom rozsahu nedôvodná.
Splatnosť nároku žalobcov je potrebné podľa názoru súdu odvíjať odo dňa predaja pozemku, ktorý bol
nadobudnutý pozemkovými úpravami. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 05. decembra 2016, ktorou
žalovaná v pozícii predávajúcej previedla nehnuteľnosť zapísanú na LV číslo XXXX parcelu registra C
číslo XXXX, ornú pôdu 2.599 m2 na kupujúcu spoločnosť M. L., za kúpnu cenu 47.000 Eur. V Osvedčení

o dedičstve XXD/XXX/XXXX Dnot 59/2007 zo dňa 23. mája 2007 mala žalovaná stanovenú lehotu na
vyplatenie 1 mesiac od vykonania úkonu, ktorý bude znamenať zmenu vlastníckeho práva v prípade,
ak za nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos. Z tohto dôvodu lehota 1 mesiac na
výplatu podielov žalobcom ako ustupujúcim dedičom začala plynúť 05. januára 2017. Od tohto dátumuplynula pre žalobcov trojročná všeobecná premlčacia doba. S poukazom na doručenie žalobného
návrhu na súd dňom 19. júna 2017 bol súd prvej inštancie toho názoru, že nárok žalobcov na vyplatenie
ich podielov premlčaný v žiadnom prípade nie je. V písomnom podaní zo dňa 03. septembra 2021

žalovaná odôvodnila námietku premlčania predmetného nároku žalobcov podľa § 23 ods. 6 Zákona číslo
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého sa
pohľadávka dedičov, ktorá vznikne z vyporiadania dedičstva premlčuje v lehote desiatich rokov. Nakoľko
ksamotnémuuplatneniuprávaanárokovdošlopodesiatichrokochoduzatvoreniapredmetnejdedičskej
dohody, nároky z predmetnej dohody sú v danom prípade premlčané po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty.Stakoutoprávnouargumentácioužalovanejniejevžiadnomprípademožnésúhlasiť.Paragraf23
ods.6Zákonačíslo180/1995Z.z.savzťahujenaprípad,akzdôvodunezhodydedičovalebonemožnosti
rozhodnúť o dedičstve podľa dedičských podielov rozhodol súd tak, že pozemky nadobudnú dedičia,
u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. To však nie je tento prípad, keďže súd
nemusel rozhodnúť direktívne spôsobom, ktorý uvádza § 23 ods. 2 Zákona číslo 180/1995 Z.z., a to z
dôvodu, že medzi dedičmi bola uzatvorená dedičská dohoda.

8. Súd prvej inštancie reagoval v odôvodnení aj na písomné podanie žalovanej zo dňa 03. septembra
2021, v ktorom predložený Znalecký posudok číslo X/XXXX znalca M.. A. J., E.., ktorý v zmysle záverov z
predchádzajúceho pojednávania konaného dňa 26. mája 2021, predložili žalobcovia, považuje žalovaná
za nezákonný dôkazný prostriedok, nakoľko nebol zabezpečený v súlade so zákonom a procesným

postupom v zmysle Civilného sporového poriadku, nakoľko súd v priebehu uvádzania predbežného
právneho posúdenia navrhol žalobcovi, aby predmetný dôkazný prostriedok v tomto konaní vykonal.
Žalovaná zdôraznila, že postup súdu má byť pre jednotlivé strany predvídateľný a transparentný a kladie
sa dôraz na postup jednotlivých strán a ich procesnú aktivitu. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice z
pojednávania zo dňa 26. mája 2021 (číslo listu 209 súdneho spisu), súd prezentoval svoj predbežný

právny názor a poukázal najmä na rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenej veci, ktorým bol zrušený
rozsudok súdu prvej inštancie, kde odvolací súd poukázal, že je potrebné sa zaoberať zásadným
argumentom žalovanej, ktorý prezentovala v priebehu sporu, že parcela KN C číslo XXXX, ktorá bola
predmetom prevodu vlastníckeho práva na tretí subjekt nie je totožná s parcelou číslo XXXX/X, parcely
registra KN E zapísanej na LV XXXX o výmere 2.518 m2. Súd prvej inštancie uviedol, že napriek

skutočnosti, že v tomto spore vypočul M.. E. Z., zároveň bol súdu predložený projekt pozemkových
úprav, tak grafická, ako aj textová časť, predložené odborné stanovisko, ktoré predložil právny zástupca
žalobcov na tomto pojednávaní M.. E. Z. zo dňa 24. mája 2021, v ktorom je konštatované, že parcela
registra C KN číslo XXXX o výmere 2.599 m2 vznikla počas konania o pozemkových úprav z pôvodnej
parcely registra E KN číslo XXXX/X je nepostačujúce s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutia

odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie zásadne nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, a vo svojom postupe nevidel
žiadne porušenie procesného postupu. V snahe predísť nepredvídateľnému rozhodnutiu vyjadril svoj
predbežný právny názor na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021, v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP.

Žalobcov upozornil, že predkladané opätovné vyhlásenie M.. E. Z., s poukazom na vykonané dôkazy v
spore, ako bol jeho výsluch, jeho písomné odborné vyjadrenie, je pre súd prvej inštancie nepostačujúce,
a zdôraznil odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ ide o stotožnenie parciel. Právny
zástupca žalobcov požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie kontrolného znaleckého
posudku. Preto argumentáciou o porušení rovnosti zbraní považoval súd prvej inštancie v celom rozsahu

za nedôvodnú. Následne poukázal súd prvej inštancie na spravodlivosť ako morálny princíp a jednu
zo základných spoločenských hodnôt, a základných princípov, ktorý ústava chráni. So spravodlivosťou
súvisí rovnosť, jedna bez druhej nemôže byť. Znalecký posudok č. X/XXXX znalca M.. A. J., E..,
nepovažoval súd prvej inštancie za dôkaz, ktorý by bol získaný v rozpore so zákonom. Zároveň vyslovil
názor, že neporušil princíp rovnosti zbraní ani jednej zo strán sporu. Poukázal na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky II.ÚS 249/2012 zo dňa 18.04.2013, z ktorého citoval.

10. Následne súd prvej inštancie uviedol skutočnosti, ktoré vyplývajú z uznesenia odvolacieho súdu č.k.
25Co/23/2019 - 168 zo dňa 07.05.2020.

11. V bode 33. svojho odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženého
znaleckého posudku č. X/XXXX znalca M.. A. J. vyplýva, že posudzované parcely platného stavu
podľa registra C KN číslo XXXX a XXXX/X vznikli na základe vyrovnania v pozemkoch podľa § 11
ods. 3 a 6 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v jeho znení platnom ku dňu zápisuprojektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností. Na základe zápisu projektu pozemkových úprav
v katastrálnom území J. J. do katastra nehnuteľností boli dané parcely pridelené do vlastníctva v
prospech vlastníka D. X. v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, po jeho predchádzajúcom osobnom

odsúhlasenítvaru,výmery,hodnotyageometrickejpolohydanýchpozemkov.Vlastníkovi,žalovanejbolo
v konaní o pozemkových úpravách celkovo pridelených 6 nových pozemkov, ktoré sú svojím druhom,
výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané jej pôvodným pozemkom (25), pričom sa
prihliadalo na výhody získané pozemkovými úpravami opierajúc sa pritom ešte raz o citáciu § 11 ods. 3
zákona 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách. Z porovnania registrov pôvodného stavu s registrom

nového stavu vyplýva, že všetky parcely, ktoré žalovaná nadobudla v zmysle predloženého dedičského
rozhodnutia štvrtej strany boli predmetom pozemkových úprav. Predmetom pozemkových úprav bola
naviac aj parcela číslo XXXX o výmere 38,86 m2, parcela číslo XXXX o výmere 40,43 m2, parcela číslo
XXXX/XX o výmere 0,71 m2, spolu v rozsahu 80 m2. Žalobcovia boli toho názoru, že z pozemkových
úprav vyplynulo, že žalovaná vstupovala do pozemkových úprav s výmerou 35.064,87 m2, pričom v
tejto výmere predstavovali nehnuteľnosti uvedené na štvrtej strane dedičského rozhodnutia výmeru

34.984,87 m2, percentuálne sa teda parcely uvedené na štvrtej strane dedičského rozhodnutia zúčastnili
na pozemkových úpravách v rozsahu 99,77 %. To znamená, že nové parcely nadobudnuté žalovanou
v rámci pozemkových úprav v rozsahu 99,77 % jej patria len preto, že bola vlastníčkou, respektíve
spoluvlastníčkou parciel, ktoré nadobudla podľa predloženého dedičského rozhodnutia - štvrtej strany.
Žalobcovia boli toho názoru, že pri predaji parciel získaných v rámci pozemkových úprav sa cena

predajom získaná v rozsahu 99,77 % týka parciel uvedených na štvrtej strane dedičského rozhodnutia,
a teda v rozsahu 99,77 % patrí žalobcom výplata ich dedičského podielu. Projekt pozemkových úprav
vysvetlil súdu dopodrobna M.. E. Z., ktorý vykonával projekty pozemkových úprav a ktorý súdu názorne
vysvetlil a preukázal grafickú a textovú časť projektu pozemkových úprav. Je potrebné zdôrazniť, že pri
zostavovaní v rámci konania o pozemkových úpravách je potrebné okrem viacerých kritérií prihliadať

aj na § 11 ods. 3 a to, že nové pozemky majú byť svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou a
hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získavané
pozemkovými úpravami. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že nové pozemky, ktoré získala
žalovaná boli vytvorené v konaní o pozemkových úpravách v katastrálnom území J. J., pričom sú
primerané pôvodným pozemkom daného vlastníka. Šesť nových parciel, ktoré získala žalovaná v rámci

konania o pozemkových úpravách boli vytvorené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona číslo
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a parcely C KN číslo XXXX a XXXX/X boli vytvorené v súlade
s ustanovením § 11 ods. X a 6 daného zákona. Z predloženého dedičského rozhodnutia vyplýva,
že žalovaná získala celkovo 20 parciel, s ktorými vstúpila aj do projektu pozemkových úprav. Znalec
uviedol, že na základe všetkých dostupných dôkazov vlastníkovi D. X. bolo v konaní o pozemkových

úpravách celkovo pridelených 6 nových pozemkov, ktoré sú svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou
a hospodárskym stavom primerané jej pôvodným pozemkom 25 parciel. Z predloženého znaleckého
posudku z tabuľky číslo 3 (číslo listu 10 znaleckého posudku) vyplýva, že parcela nového stavu C KN
číslo XXXX o výmere 2.599 m2 bola vytvorená z pôvodných parciel E KN číslo XXXX/X diel 1 výmera
10 m2, z parcely XXXX/X diel 2 o výmere 1.156 m2, parcely XXXX/X diel 3 o výmere 614 m2 a parcely

číslo XXXX/X diel 4 o výmere 819 m2.

12. V bode 35. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že chápe argumentáciu žalobcov, ktorí považujú
za krajne nespravodlivé, že sa vzdali svojich dedičských nárokov v prebiehajúcom dedičskom konaní
po poručiteľovi v prospech žalovanej. Tá naopak prijala záväzok v prípade získania finančného alebo

naturálneho obnosu vyplatiť v lehote do jedného mesiaca ustupujúcim dedičom ich podiel. Súd v tomto
rozhodnutí apeloval aj na samotnú žalovanú, ktorá si musí uvedomiť jednu dôležitú vec, že v procese
pozemkových úprav by nikdy nenadobudla 6 novovytvorených parciel, ak by nevstupovala do tohto
procesu s parcelami E KN, ktoré nadobudla podľa štvrtej strany predloženého dedičského rozhodnutia.
Súd prvej inštancie však v tomto spore sa cítil byť viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktorý na viacerých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôraznil, že súd
neskúmal a nezaoberal sa argumentáciou žalovanej, ktorú prednášala v tomto spore, že novovytvorená
parcela registra KN C číslo XXXX nie je vytvorená z parciel, ktoré žalovaná nadobudla v rámci
dedičského rozhodnutia, a teda nevznikla jej povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov- žalobcov. V súlade
s vysloveným názorom odvolacieho súdu žalobcovia predložili znalecký posudok na zidentifikovanie

parciel. Z predloženého dôkazu je však zrejmé, že novovytvorená parcela registra C KN číslo XXXX
o výmere 2.599 m2 bola vytvorená z parcely XXXX/X z dielu 3, avšak iba o výmere 614 m2. Pokiaľ
ide o ďalšie tri parcely XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, tie podľa tvrdení právneho zástupcu žalobcov na
pojednávanídňa08.decembra2021súvovlastníctvetretíchosôb.Ztohtodôvodubolsúdprvejinštancietoho názoru, že tvrdenia žalovanej, ktoré prednášala v tomto spore boli týmto znaleckým posudkom
preukázané a na ktoré upriamil pozornosť súdu prvej inštancie samotný odvolací súd. Jediná parcela,
ktorúnadobudlažalovanávrámcipôvodnéhodedičskéhorozhodnutiajeparcelaXXXX/Xdiel3ovýmere

iba 614 m2. Záväzok žalovanej tak spočíval v scudzení alebo prevedení nehnuteľností nadobudnutých v
rámci dedičského konania s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov. Pri scudzení parcely KN C číslo
XXXX o výmere 2.599 m2 za kúpnu cenu 47.000 Eur, 1 m2 predstavuje 18,08 Eur ( 47.000/2599).
Podiel, ktorý je tak povinná žalovaná z parcely XXXX/X o výmere 614 m2 vyplatiť ustupujúcim dedičom
pri cene za 1 m2 18,08 Eur predstavuje sumu 11.101 Eur ( 614m x 18,08 Eur). Zákonný podiel žalobcov

v 1. až 3. rade vo výške 1/21 k celku predstavuje sumu 528,62 Eur. Nespornou skutočnosťou bolo,
že žalovaná vyplatila žalobcom v 1. až 3. rade každému po 1.300,- Eur. V tomto spore však bol súd
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol toho názoru, že je potrebné túto parcelu stotožniť
a preukázať, že parcela nadobudnutá v dedičstve je totožná s parcelou, ktorá bola predmetom prevodu
vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie sa cítil byť viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí
odvolacieho súdu sp. zn. 25Co/23/2019, žalobu z tohto dôvodu musel zamietnuť, keďže novovytvorená

parcela KN C číslo XXXX o výmere 2.599 m2 bola vytvorená iba z časti parcely, ktorú získala žalovaná
v dedičskom rozhodnutí, a to parcely XXXX/X diel 3 vo výmere iba 614 m2, a v rozsahu uvedeného si
svoju povinnosť voči žalobcom aj splnila.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal

úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 CSP, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Čo do aplikácie ust. § 257 CSP súd prvej inštancie konštatoval, že ani
jedna strana sporu nežiadala v prípade svojho neúspechu použiť toto zákonné výnimočné ustanovenie,
a v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 02.04.2020 sp.zn. I.ÚS 387/2019 - 60.

14. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia v 1. - 3. rade. Navrhli rozsudok zmeniť,
žalobe vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne odôvodnili svoje
odvolanie podľa ust. § 365 ods.. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedli, že odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v podstate v celom rozsahu súhlasí s právnou argumentáciou žalobcov, ktorú

uvádzali v priebehu konania, avšak v závere v bode 35 odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza, že
žalobu zamieta z dôvodu viazanosti názorom odvolacieho súdu, v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn.
25Co/23/2019 zo dňa 07.05.2020. Žalobcovia mali za to, že z uznesenia odvoalcieho súdu, povinnosť
súdu prvej inštancie žalobu zamietnuť žiadnym spôsobom nevyplýva, čo žalobcovia vyvodzujú aj z
toho, že krajský súd v rámci prvého odvolacieho konania rozsudok súdu prvej inštancie nezmenil tak,

že by žalobu zamietol, ale naopak prikázal súdu prvej inštancie podrobnejšie sa zaoberať s právnou
argumentáciou strán sporu. Ako už bolo uvedené v tejto právnej argumentácií, súd prvej inštancie dal v
celom rozsahu za pravdu žalobcom, ale napriek tomu žalobu zamietol. Podstata nesprávneho právneho
posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie, podľa žalobcov spočíva vtom, že pozemkové úpravy
v zmysle zákona č. 330/1991 Zb., o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, v pozemkovom fonde, a pozemkových spoločenstvách stotožňuje s jeho
jednoduchým prečíslovaním parciel. Žalobcovia citovali ust. § 11 ods. 3, 4, 5 a 6 zákona. Zároveň
konštatovali, že zo zákona o pozemkových úpravách, ako aj z odbornej spisby vyplýva, že pokiaľ ide
o zásady prirovnania na ktoré sa prihliada v konaní o pozemkových úpravách, vychádza sa z toho,
že primárne sa vyrovnanie poskytuje vlastníkom na iných novovytvorených pozemkoch pozemkovými

úpravami. Vyrovnanie sa riadi kritériom primeranosti. V zásade platí, že nové pozemky majú byť svojim
druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom
sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Žalobcovia tvrdili, že výsledok pozemkových
úprav, tak ako to vyplýva aj z vyššie uvedených ustanovení, v žiadnom prípade nie je iba prečíslovaním
parciel, ale vytvorením nového právneho stavu. Podľa žalobcov pre prečíslovanie parciel by nebolo

potrebné vykonať taký finančne a odborne náročný projekt, ako sú pozemkové úpravy, ale na toto
by postačovalo vypracovanie geometrického plánu. Žalobcovia majú za to, že opodstatnenosť žaloby
dostatočne právne preukázali, a rovnako to preukázali aj skutkovo. Výsledkom pozemkových úprav je
tzv. zámena vlastníctva a spoluvlastníctva na určitých parcelách v stanovenom katastrálnom území za
vlastnícke právo k parcelám iným vtom istom katastrálnom území za podmienky polohovej a finančnej

totožnostisprípustnouodchýlkoustanovenouzákonom.Zosvedčeniaodedičstvesp.zn.26D/349/2007,
Dnod/59/2007 je nesporné, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti v k.ú.
J. J., pôvodne zapísané na 17-tich listoch vlastníctva, v počte parciel 20 nadobúda žalovaná s tým,
že ak za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos, uspokojí zákonný podielostatných dedičov. Vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam došlo k zmene spočívajúcej vtom, že
všetky nehnuteľnosti, ktoré boli týmto spôsobom zdedené sa stali predmetom pozemkových úprav.
Žalovaná v rámci pozemkových úprav nadobudla parcely, vrátane tej, ktorá bola odpredaná, a len preto,

že sa na základe dedičského rozhodnutia stala vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov uvedených
a 4. strane dedičského rozhodnutia. Zo zákona č 330/1991 Zb. vyplýva, že pozemky nadobudnuté
pozemkovými úpravami nemusia byť v zásade rozmerovo a cenovo totožné s pozemkami, s ktorými
žalovaná do pozemkových úprav vstupovala. Poloha novovytvorených pozemkov nezohráva žiadnu
úlohu. Z porovnania registra pôvodného stavu vyplýva, že do pozemkových úprav vstupovala žalovaná

s pozemkami, respektíve spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch v rozsahu 35 064,87 m2, v hodnote
4.383, 479 eur, a z pozemkových úprav pre ňu vyplynuli pozemky vo výmere 35 082 m2, v hodnote
4.681,05 eur, teda v limitoch stanovených zákonom. Pre tieto pozemky, ktoré pre žalovanú vyplynuli
z pozemkových úprav sú naturálnym obnosom získaným za nehnuteľnosti uvedené na 4. strane
dedičského rozhodnutia zodpovedajúce spôsobu na ktoré dedičské rozhodnutie myslelo. Je nesporným,
že za nehnuteľnosti uvedené na 4. strane dedičského rozhodnutia + za ďalšie 3 nehnuteľnosti získala

žalovaná naturálny obnos vo forme parciel uvedených v projekte pozemkových úprav J. J. v rubrike
č. parcely nového stavu. Je teda zrejmé, že v prípade ak následne za nehnuteľnosti získané, ako
naturálny obnos, získala žalovaná obnos finančný, bola povinná žalobcov vyplatiť. Tohto záväzku sa
mohla zbaviť aj tak, že by nehnuteľnosti získané pozemkovými úpravami, ako naturálny obnos za
pôvodné nehnuteľnosti bezodplatne previedla na žalobcov v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu.

Ak tak neurobila bez ďalšieho porušila svoj záväzok na ktorý sa zaviazala. Z porovnania registra
pôvodnéhostavusregistromnovéhostavuvyplýva,ževšetkyparcelyuvedenénastraneč.4dedičského
rozhodnutia boli predmetom projektu pozemkových úprav. Do pozemkových úprav vstupovala žalovaná
s výmerou 35 064,87 m2, pričom v tejto výmere predstavovali nehnuteľnosti uvedené na 4. strane
dedičského rozhodnutia výmeru 34 984,87 m2. Percentuálne sa teda parcely uvedené na 4. strane

dedičského rozhodnutia zúčastnili na pozemkových úpravách v rozsahu 99,67%, tzn. že nové parcely
nadobudnuté žalovanou v rámci pozemkových úprav jej v rozsahu 99,77% patria preto, že bola
vlastníčkou, respektíve spoluvlastníčkou parciel uvedených na 4. strane dedičského rozhodnutia z
dôvodu dohody dedičov. Uvedené znamená, že pri predaji parciel získaných v rámci pozemkových
úprav sa cena predajom získaná v rozsahu 99,77% týka parciel uvedených na 4. strane dedičského

rozhodnutia, a teda v rozsahu ceny 99,77%, patrí žalobcom výplata ich dedičského podielu. Žalobcovia
majú za to, že každé rozhodnutie súdu musí v sebe nevyhnutne obsahovať prvok spravodlivosti, pretože
inak by rozhodnutie strácalo význam. Žalovaná aj súd prvej inštancie tvrdia, že z dôvodu pozemkových
úprav došlo k zániku ich nároku vyplývajúceho z dedičskej dohody bez toho, aby žalobcovia boli účastní
nakonaní,ktoréhovýsledkombolipredmetnépozemkovéúpravy.Takátoúvahajepodľažalobcovakousi

obdobou znárodnenia ich pohľadávky, nie však v prospech štátu, ale v prospech žalovanej. Následne
žalobcovia poukázali na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II.ÚS 1564/2, z ktorého
citovali. Zároveň citovali zo znaleckého posudku č. X/XXXX, a na základe všetkých dostupných dôkazov
konštatovali, že vlastníkovi X. D., bolo v konaní o pozemkových úpravách celkovo pridelených 6 nových
pozemkov, ktoré sú svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou, a hospodárskym stavom primerané jej

pôvodnýmpozemkom(25parcielRPS),pričomsaprihliadalonavýhodyzískanépozemkovýmiúpravami
opierajúc sa pritom ešte raz o citáciu § 11 ods. 3 zákona č. 330/91 o pozemkových úpravách. Žalobcovia
tvrdia,žeuvedenéznamená,ževlastníkomnovýchpozemkovvzmyslepozemkovýchúpravsažalovaná
stala len a len preto, že v rámci dedičskej dohody sa ostatní dedičia, a to žalobcovia svojho dedičského
práva podmienene vzdali v prospech žalovanej s jej povinnosťou ich vyplatiť. Ich prezentovaný postup

jednoznačne potvrdzuje i podanie písomnej svedeckej výpovede znalca M.. A. J., E.., v konaní sp.zn.
19C/3/2007 vedeného na Okresnom súde Prešov, v obdobnej právnej veci. Žalobcovia majú za to,
že v tomto prípade spravodlivo usporiadať vzťahy medzi ním a žalovanou sa dá dosiahnuť jediným
spôsobom, ktorý žalobcovia prezentovali i vyššie, a v tejto súvislosti poukázali na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 25Co/134/2018. Zároveň poukázali na Komentár ku katastrálnemu zákonu zo

strany C.H.Beck, z ktorého citovali. Žalobcovia zároveň uvádzali, že rozhodnutím o pozemkových
úpraváchvlastníctvožalovanejkpozemkom,ktorýmidokonaniavstupovalazaniklo,avzniklovlastníctvo
nové, a to k pozemkom, ktoré boli výstupom z konania o pozemkových úpravách. Tu však zdôraznili,
že vznik vlastníctva k novým pozemkom, je v príčinnej súvislosti so zánikom vlastníckeho práva k
pozemkom predchádzajúcim. Bez toho, aby dedičské rozhodnutie na základe dohody dedičov umožnilo

stať sa žalovanej vlastníkom pozemkov, s ktorými vstúpila do pozemkových úprav, by sa táto vlastníčkou
nových pozemkov nikdy nestala, respektíve nie v rozsahu takom, v akom sa to stalo. Teda napriek
tomu, že rozhodnutie o pozemkových úpravách je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva
k pozemkom, vznik tohto vlastníctva je v príčinnej súvislosti so zánikom vlastníctva k pozemkomvyplývajúcim z dedičského rozhodnutia. Vzájomná hodnotová výmena a bonitná a spätosť pozemkov,
ku ktorým vlastnícke právo zaniklo, a ku ktorým vlastnícke právo vzniklo, vyplýva z vyššie uvedených
zásad vyrovnania. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že žalovaná počas celého konania tvrdila, že

pokiaľ ide o sumy, ktoré žalobcom vyplatila neboli plnením jej záväzkov z dedičského rozhodnutia, ale
len jej dobrou vôľou. Potom súd prvej inštancie mal minimálne priznať žalobcom nárok na vyplatenie
dedičského podielu vo výške 528,62 eur. Výpočet súd prvej inštancie uviedol v bode 35 odôvodnenia
napadnutého rozsudku.. Žalovaná predala pozemky, ktorá získala za pozemky z dedičského konania,
a teda nastala situácia predpokladaná dedičskou dohodou, a to že žalovaná má povinnosť vyplatiť

žalobcom výšku ich spoluvlastníckych podielov.

15. K odvolaniu žalobcov zaslal vyjadrenie žalovaný. Poukázal na teóriu práva s tým, že vlastnícke
právo môže byť nadobúdané na základe viacerých právnych skutočností. Rozlišuje sa originálne, a
teda keď vlastnícke právo sa neodvodzuje od predchádzajúceho práva niekoho iného, a derivatívne
nadobudnutie vlastníckeho práva, keď vlastnícke právo je odvodené od právneho predchodcu. V zmysle

§ 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách platí, že dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného
úradu o schválení a vykonaní projektu pozemkových úprav, alebo neskorším dňom určeným v tomto
rozhodnutísanadobudnevlastníctvoknovýmpozemkom,aleboprávonavyrovnanievpeniazoch,podľa
rozdeľovacieho plánu. Rozhodnutím správneho orgánu o schválení vykonania projektu pozemkových
úprav, respektíve dňom v ňom urečeným sa teda zakladajú, menia a rušia dovtedajšie vlastnícke práva

k nehnuteľnosti. Ide o konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu. V zmysle rozhodovacej činnosti
slovenských súdov, ako už uviedol žalovaný skôr, je rozhodnutie príslušného pozemkového úradu,
pozemkového lesného odboru konštitutívnym rozhodnutím, ktorým sa nadobúdajú vlastnícke, prípadne
aj iné práva k novovytvoreným pozemkom, ktoré nemožno stotožňovať s pôvodnými pozemkami.
Zároveň súdy uvádzajú, že v konaniach o určenie práva, či tu právo je alebo nie je, nie sú oprávnené

reparovať nedostatky, ktoré vzniknú počas pozemkového konania, pretože by to znamenalo doplnenie
konštitutívneho rozhodnutia okresného úradu, a nie deklarovanie, či tu právo je alebo nie je. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/134/2018, z ktorého vyplýva, že nejde
o totožný predmet vlastníckeho práva. Pôvodné pozemky schválením projektu pozemkových úprav
zanikli. Boli vytvorené celkom iné nehnuteľnosti s odlišným umiestnením a právoplatným rozhodnutím

správneho orgánu, a boli pridelené určeným vlastníkom.

16. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.12.2021 sa súd prvej inštancie vo svojom predbežnom
právnom posúdení po predložení znaleckého posudku zo strany žalobcu priklonil k argumentácií
žalovaného, že dňa 13.05.2021 sa uskutočnilo na Okresnom súde Prešov pojednávanie, na ktorom

predložil právny zástupca žalobcu Odborné stanovisko pána M.. E. Z., ktorý vykonával pozemkové
úpravy vo J. J. a vyhotovil projekt pozemkových úprav. Žalobca pri návrhu na vypočutie svedka žiadnym
spôsobom neuviedol, aké sporné skutočnosti by sa mali jeho výpoveďou preukázať, a čo je účelom
jeho výpovede. S poukazom na priebeh výsluchu svedka vznikla v dôsledku iniciatívy súdu potreba
ďalšieho vyjadrenia svedka, ku skutočnostiam dopytovaným zo strany súdu. V tejto súvislosti vypracoval

svedok odborné stanovisko zo dňa 24.05.2021, v ktorom uviedol že parcela C KN parc. č. XXXX/X o
výmere 3 554 m2, vznikla v procese konania o pozemkových úpravách, z parcely pôvodného stavu
parc. č. XXXX/XX parcela C KN, parc. č. XXXX o výmere 2 599 m2, vznikla v procese konania o
pozemkových úpravách z pôvodnej parcely E KN parc. č. XXXX/X a parcely E KN č. XXXXX/X o výmere
65 m2, nebola predmetom konania o pozemkových úpravách. Predmetné tvrdenie je v absolútnom

rozpore so znaleckým posudkom, nakoľko tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku, parcela Z. C KN
č. XXXX/X vznikla z parciel E KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX, XXXX, a nie z parcely pôvodného stavu E KN č. XXX/XX. Vzhľadom na uvedené
nedošlo ani len k čiastočnému stotožneniu predmetných parciel. Obdobne v prípade novovzniknutej
C KN parcely č. XXXX, tá vznikla v zmysle znaleckého posudku z parciel E KN č. XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X. Vzhľadom na uvedené opätovne tu nedošlo k stotožneniu jednotlivých parciel.
Jednou z charakteristík konkrétnej parcely je aj jej polohové určenie - umiestnenie a teda v danom
prípade sa novovytvorená parcela v celom rozsahu nezhoduje s pôvodnou parcelou. V neposlednom
rade poukázal žalovaný aj na skutočnosť, že predmetný spor je štandardným sporovým konaním v
súlade s ust. zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorý je postavený na zásadách

hospodárnosti efektívnosti a kontradiktórnosti. Prísna zásada kontradiktórnosti, ktorá bola zavedená s
predmetným procesným kódexom priniesla do sporových konaní povinnosť strán preukazovať svoje
tvrdenia, a podopierať ich jednotlivými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Súd v danom
prípade nemá vyhľadávaciu právomoc, ani možnosť navrhovať dôkazné prostriedky. V danom prípadelen vyhodnocuje dôkazné prostriedky navrhované stranami sporu, na ktoré sa kladie povinnosť posúvať
predmetný spor. V sporovom konaní nehľadá materiálnu pravdu, nakoľko predmetná zásada bola
prelomená práve týmto sporovým kódexom a zavedením zásady kontradiktórnosti a povinnosti tvrdenia

strán. Vzhľadom na argumentáciu, ktorú žalobca predložil vo svojom odvolaní o spravodlivosti, ako
prvku každého rozhodnutia a hľadania materiálnej pravdy, sa prieči všetkým zásadám na ktorých je
Civilný sporový poriadok postavený, a čím sa aj v značnej miere odlišuje od Občianskeho súdneho
poriadku. V neposlednom rade poukázal žalovaný na skutočnosť, že právo patrí bdelým. Žalobcovia
mohli byť účastníci konania, rovnako ako mohli rozhodnutie napadnúť správnou žalobou. Obdobne

podať návrh na protest prokurátora alebo ďalšej inštitúcií správneho práva. Napriek uvedenému
žalobcovia nevyužili absolútne žiadne prostriedky pre nadobudnutie samotného pozemkového konania.
Vzhľadom na uvedené priebeh pozemkového konania, ako ho uviedol žalovaný aj vyššie, nie je ani v
kompetencií súdu skúmať ako ani nejakým spôsobom meniť. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Tento dospel na základe predložených dôkazných
prostriedkov procesnej obrany a útoku k správnym záverom a žiadal, aby súd druhej inštancie potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania vo výške 100%.

17. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že vyjadrenie
žalovaného sa nesie v duchu všetkých vyjadrení urobených v priebehu súdneho konania. Ich spoločným
menovateľom je to, že žalovaný sa neštíti tvrdiť, že právo žalobcov na výplatu, ktoré nadobudol žalovaný

v dedičskom konaní, a len to preto, že žalobcovia sa dohodli o vzdaní sa ich dedičských podielov
v prospech žalovaného nie je dané. Tak, ako žalobcovia tvrdia počas celého konania je zrejmé, že
výsledkom pozemkových úprav vykonávaných podľa zákona č. 330/1991 Zb. je originálne nadobudnutie
vlastníckeho práva. Toto nové vlastníctvo je však podmienené vlastníctvom parciel, s ktorými žalovaný
vstupoval do pozemkových úprav, a ktoré boli výsledkom dohody strán sporu v rámci dedičského

konania. Žalobcovia sa žiadnym spôsobom nemôžu stotožniť s tvrdením žalovaného, že mali možnosť
sa pred ukončením pozemkových úprav domáhať určenia vlastníckeho práva, a že mohli byť účastníkmi
konania, a že mohli rozhodnutia správnych orgánov napadnúť správnou žalobou. Podľa žalobcov tieto
tvrdenia žalovaného sú irelevantné, keďže žalobcovia účastníkmi pozemkových úprav neboli. Znova
preto, a len preto že ich spoluvlastnícke podiely na základe ich dedičskej dohody pripadli žalovanému.

Ďalšie tvrdenia žalovaného o tom, že hľadanie materiálnej pravdy a nutnosti existencie spravodlivosti v
každom súdnom rozhodnutí sa priečia zásadám Civilného sporového poriadku nepotrebuje komentár.
Opätovne svedčí iba o charaktere a snahe získať majetkový prospech neplnením záväzkov, ktoré
dobrovoľne žalovaný prijal ako odplatu za to, že získa majetkový prospech. Podania žalobcov, s ktorými
sa paradoxne súd prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, ale aj napriek tomu žalobu zamietol, podľa

názoru žalobcov nesprávne si vysvetliac rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, žalobcovia už uviedli
všetky argumenty, ktoré považovali za podstatné. V závere iba žalobcovia zhrnuli, že vychádzajúc
z logiky a z tvrdení žalovaného pozemkové úpravy sú iba prečíslovaním parciel, ktoré nadobudol
pozemkovými úpravami s parcelami, ktoré nadobudol v dedičskom konaní, čo je samozrejme úplný
nonsens. Sú spôsobom straty majetku žalobcov vo forme pohľadávky bez náhrady, teda akýmsi

znárodnením. Rozhodnutie súdu má byť výsledkom spravodlivého usporiadania súkromných vzťahov.
Na takýto spôsob zmýšľania žalobcovia nemajú žiadne argumenty. Žalobcovia už len zdôrazňujú, že ich
snaha správať sa rozumne predchádzaním ďalšieho drobenia spoluvlastníckych podielov hospodárskej
hodnoty, má byť podľa žalovaného odmenená stratou pohľadávky bez náhrady s tvrdením, že je to
zákonné a spravodlivé, s čím žalobcovia nemôžu súhlasiť.

18. K vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovaného zaslal dupliku žalovaný. Zotrval na všetkých
podaných vyjadreniach, obdobne s výsledkom sporu, a teda konštatovaním súdu, že k samotnému
stotožneniu sporných parciel nedošlo. Poukázal na to, že aj krajský súd priamo v rozsudku uviedol
záväzný právny názor v bode 16 a nasledujúce, kde poukázal na skutočnosť, že súd sa má zaoberať

zhodnosťou predmetných parciel, a následne má pristúpiť k vysporiadaniu všetkých ďalších nárokov.
Vzhľadom na uvedené žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, preto mal žalovaný za to, že súd
rozhodol vecne správne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadal preto súdom druhej inštancie potvrdiť,
a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100%.

19. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.03.2023 a zistil, že
odvolanie žalobcov je dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti čo do merita veci, a na základe vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ale prejednávanú vec nesprávne právne posúdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane druhej. Súd prvej
inštancie si však nesprávne vyložil právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení.
Preto síce použil správny právny predpis, správne aj uvažoval, nesprávne však zákon interpretoval

majú za to, že je to právny názor odvolacieho súdu, s ktorým v dôvodoch svojho rozhodnutia aj značne
polemizoval.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na LV č. XXXX, okres E., A. J. J., k.ú. J. J., bola
žalovaná v podiele 1/1 zapísaná ako vlastníčka parcely registra C číslo XXXX o výmere 2.599 m2, druh

pozemkuornápôda,atonazákladerozhodnutiaZXXXX/XXXX-rozhodnutieA.XXXX/XXX-XXX/ZJzo
dňa 29. októbra 2012. Kúpnou zmluvou zo dňa 05. decembra 2016 previedla žalovaná ako predávajúca
kupujúcemu spoločnosti M. L., a.s. parcelu zapísanú na LV číslo XXXX registra C číslo XXXX, orná pôda
o výmere 2.599 m2 za kúpnu cenu 47.000 Eur v celosti.

25. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2007 sp. zn. 26D/349/2007 D not 59/2007 vyplýva, že
poručiteľ v dedičskej veci V. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi zo zákona boli súrodenci poručiteľa V.
D. pod bodom 1. až 7., pričom pod bodom 5., právom neb. Y. D., zomr. XX.XX.XXXX dedili jeho deti, teda
žalobcovi v 1. - 3. rade. Dedičia sa dohodli na uzavretí dedičskej dohody, podľa ktorej nehnuteľnosti, v
k.ú. J. J., nadobúdajú D. X., rodená D., po 1/7 z vlastníckeho podielu poručiteľa, a žalobcovia N. Y., H.

D., a E. D. po 1/21 z vlastníckeho podielu poručiteľa.

26. Nehnuteľnosti v katastrálnom území J. J.:
- LV č. XXXX parcely č. XXXX orná pôda 7540 m2, XXXX orná pôda 974 m2, XXXX orná pôda 894
m2 pod B 2 v X/XX,

-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda XXXX m2 pod B X v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda XXXX m2 pod B 2 v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX/XX orná pôda XXXX m2 pod B X v celosti,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda XXXX mX pod B X v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda XXXX m2 pod B X v X/X,

-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda XXXX m2 pod B X v celosti,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX/X orná pôda XXX mX,XXXX/X orná pôda XXXX m2 pod B X v celosti,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX/X orná pôda XXXX m2 pod B X v celosti,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 1778 m2, XXXX orná pôda 1125 m2 pod B1 v celosti
-LV č. XXXX parcela č. XXXX ttp 1893 m2 pod B 1 v celosti,

-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 1832 m2 pod B 1 v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 3060 m2 pod B 1 v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 4162 m2 pod B 2 v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda X206 m2 pod B 1 v X/X,-LV č. XXXX parcela č. XXXX orná pôda 8332 m2 pod B 2 v X/X,
-LV č. XXXX parcela č. XXXX/X orná pôda 1389 m2 pod B X v X/X,

nadobúda žalovaná s tým, že ak za tieto nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos,
uspokojí zákonný podiel ostatným dedičom a zároveň sa zaväzuje, že nehnuteľnosti, ktoré týmto
konaním nadobudla neprevedie na iné osoby ako blízke bez ich súhlasu a bez toho, aby ich podiely
vyplatila podľa obvyklej ceny v čase vykonania prevodu. Lehota na vyplatenie sa stanovuje jeden mesiac
od vykonania úkonov, ktoré budú znamenať zmenu vlastníckeho práva. Tento záväzok prijíma a bude

platiť pre ňu, ako aj svojich právnych nástupcov a právnych nástupcov dedičov tohto konania Žalovaná
v Liste zo dňa 31.03.2017 uviedla, že nárok žalobcov neuspokojí, pretože tieto osoby sa nikdy nestali
podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľností KN-C XXXX orná pôda o výmere 2.599 m2, katastrálne
územie J. J.. Táto parcela číslo XXXX, katastrálne územie J. J. bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

27. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

29. Podľa ust. § 11 ods. 3 Zákona číslo 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách ( ďalej
len Zákon č. 330/1991 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak, nové pozemky majú byť svojím
druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom
sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia

protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania
územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto
pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu.

30. Súd prvej inštancie sa zaoberal argumentáciou žalovanej, že došlo k originálnemu spôsobu

nadobudnutia vlastníckeho práva, a že súd nie je v tomto spore oprávnený preskúmavať správnosť
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, a zaoberal sa aj vznesenou námietkou
premlčania.Súdprvejinštancievbode29svojhoodôvodneniavyslovilprávnynázor,žesargumentáciou
žalovanej, že žalobcovia nemali žiadny podiel na parcelách, ktoré žalovaná odpredala, a nie je
povinná im nič vyplatiť, nie je možné súhlasiť za žiadnych okolností. Súd prvej inštancie v súlade s

pravidlami formálnej logiky v bode 29 svojho odôvodnenia vysvetlil, že z predloženého Osvedčenia o
dedičstve 26D/349/2007 zo štvrtej strany bodu 1 vyplýva, že dedičia uzatvorili dedičskú dohodu, podľa
ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území J., ktoré boli pôvodne zapísané na 17. listoch vlastníctva
v celkovom počte parciel 12 nadobudla žalovaná s tým, že ak za tieto nehnuteľnosti získa určitý
finančný alebo naturálny obnos, uspokojí zákonný podiel ostatných ustupujúcich dedičov - žalobcov

v 1. až 3. rade. Ďalej mal súd prvej inštancie za potrebné poukázať na dôležitý fakt, že došlo k
zmene spočívajúcej, že všetky nehnuteľnosti, ktoré boli týmto spôsobom žalovanou zdedené sa stali
predmetom pozemkových úprav. Podľa § 14 ods. 4 Zákona číslo 330/1991 Zb. vlastníctvo k novým
pozemkom sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových
úprav. Za dôležité považoval súd prvej inštancie v tomto spore zdôrazniť, že žalovaná mala vykonať

výplatu spoludedičov, ak za nehnuteľnosti uvedené na štvrtej strane dedičského rozhodnutia získa
určitý finančný alebo naturálny obnos. Je zrejmé, že žalobcovia sa vlastníkmi parciel uvedených na
štvrtej strane predloženého dedičského rozhodnutia nikdy nestali a to z dôvodu, že v ich prospech bol
dojednaný vyššie uvedený výplatok. Žalovaná v priebehu celého sporu prednášala argumentáciu ako
keby pozemky, ktoré dostala v rámci projektu pozemkových úprav, boli pozemkami, ktoré nadobudla

rozhodnutím správneho orgánu, ktorý vykonal pozemkové úpravy. Žalovaná však nesmie zabúdať na
dôležitý fakt, že v rámci pozemkových úprav nadobudla parcely vrátane tej, ktorá bola odpredaná a
to len z dôvodu, že sa na základe dedičského rozhodnutia stala vlastníkom nehnuteľností - parciel
špecifikovaných na štvrtej strane predloženého dedičského rozhodnutia. Pozemkové úpravy podľa
Zákona číslo 330/1991 Zb. zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov,

ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov.
Obsahom pozemkových úprav podľa zákona číslo 330/1991 Zb. je racionálne priestorové usporiadanie
pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného
majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostrediaa tvorby územného systému ekologickej stability, funkcie poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo
ekonomických hľadísk moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Pozemky nadobudnuté
v rámci pozemkových úprav musia byť v zásade rozmerovo a cenovo totožné s pozemkami, s ktorými

žalovaná do pozemkových úprav vstupovala. Poloha pozemkov nezohráva žiadnu úlohu, a preto
žiadnym spôsobom nemožno tvrdiť tak, ako to prezentovala žalovaná, že pozemky, ktoré pre žalovanú
vyplynuli z pozemkových úprav mali niečo spoločné s pozemkami, s ktorými do pozemkových úprav
žalovaná vstupovala. Túto skutočnosť v spore potvrdil aj vypočutý svedok M.. E. Z., ktorý sa podieľal
na projekte pozemkových úprav, ktoré prebiehali v katastrálnom území J. J.. Tento záver vyplýva aj

z predloženého Znaleckého posudku číslo X/XX.XX znalca M.. A. J. E.., ktorý uviedol, že v rámci
konania o pozemkových úpravách je potrebné spĺňať kritériá a prihliadať na ustanovenie § 11 ods.
3 zákona číslo 330/1991 Zb., kde je uvedené, že nové pozemky majú byť svojou výmerou, bonitou,
polohou a poľnohospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody
získané pozemkovými úpravami. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že omyl
žalovanej v jej právnej argumentácii je zásadný. Skutočne súd prvej inštancie v tomto sporovom konaní

nepreskúmaval rozhodnutie číslo OPÚ XXXX/XXX - XXX/ZJ zo dňa 29.10.2012, ktoré bolo zapísané
ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva na výpise z listu vlastníctva číslo XXXX, okres E.,
obec J. J., katastrálne územie J. J. pri parcele KN C číslo XXXX o výmere 2.599 metrov štvorcových,
orná pôda, ale preskúmaval skutočnosť, či došlo zo strany žalovanej k scudzeniu nehnuteľností, ktoré
získala v rámci dedičského konania s jej povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov podľa ich podielov.

Argumentácia prednášaná žalovanou v tomto spore o originálnom nadobudnutí vlastníctva je i podľa
názoru odvolacieho súdu absolútne právne bezvýznamná. Skutočnosť, že žalovaná bola vlastníčkou
nehnuteľností nebola v konaní sporná a žalobcami ani namietaná.

31. Odvolací súd súhlasí i s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 30 odôvodnenia,

že námietka premlčania vznesená žalovanou je v celom rozsahu nedôvodná. Splatnosť nároku
žalobcov je potrebné podľa názoru súdu odvíjať odo dňa predaja pozemku, ktorý bol nadobudnutý
pozemkovými úpravami. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 05. decembra 2016, ktorou žalovaná
v pozícii predávajúcej previedla nehnuteľnosť zapísanú na LV číslo XXXX parcelu registra C číslo
XXXX, ornú pôdu 2.599 m2 na kupujúcu spoločnosť M. L., za kúpnu cenu 47.000 Eur. V Osvedčení o

dedičstve XXD/XXX/XXXX Dnot 59/2007 zo dňa 23. mája 2007 mala žalovaná stanovenú lehotu na
vyplatenie 1 mesiac od vykonania úkonu, ktorý bude znamenať zmenu vlastníckeho práva v prípade,
ak za nehnuteľnosti získa určitý finančný alebo naturálny obnos. Žalovaná získala naturálny obnos vo
forme parciel uvedených v projekte pozemkových úprav J. J., pričom stále bola zapísaná ako vlastníčka
nehnuteľností, a to tak pôvodnej, ako aj po pozemkových úpravách. Až predajom nehnuteľností začala

plynúť lehota na vyplatenie finančného obnosu od vykonania úkonov, ktoré znamenali zmenu jej
vlastníckeho práva, tak ako to dohodli dedičia v rámci dedičskej dohody, pričom žalovaná tento svoj
záväzok prijala s tým, že bude platiť pre ňu ako aj jej právnych nástupcov, a právnych nástupcov dedičov
dedičského konania. Z tohto dôvodu lehota 1 mesiac na výplatu podielov žalobcom ako ustupujúcim
dedičom začala plynúť 05. januára 2017. Od tohto dátumu plynula pre žalobcov trojročná všeobecná

premlčacia doba. S poukazom na doručenie žalobného návrhu na súd dňom 19. júna 2017 je i odvolací
súd toho názoru, že nárok žalobcov na vyplatenie ich podielov premlčaný v žiadnom prípade nie je. V
písomnom podaní zo dňa 03. septembra 2021 žalovaná odôvodnila námietku premlčania predmetného
nároku žalobcov podľa § 23 ods. 6 Zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého sa pohľadávka dedičov, ktorá vznikne z vyporiadania

dedičstva premlčuje v lehote desiatich rokov. Nakoľko k samotnému uplatneniu práva a nárokov došlo
po desiatich rokoch od uzatvorenia predmetnej dedičskej dohody, nároky z predmetnej dohody sú v
danom prípade premlčané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Ani odvolací súd nesúhlasí s takouto
právnouargumentácioužalovanej,pretože§23ods.6zákonač.180/1995Z.z.savzťahujenaprípad,ak
z dôvodu nezhody dedičov alebo nemožnosti rozhodnúť o dedičstve podľa dedičských podielov rozhodol

súd tak, že pozemky nadobudnú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie.
To však nie je tento prípad, keďže súd nemusel rozhodnúť direktívne spôsobom, ktorý uvádza § 23 ods.
2 Zákona číslo 180/1995 Z.z., a to z dôvodu, že medzi dedičmi bola uzatvorená dedičská dohoda.

32. V bode 35 súd prvej inštancie vysvetlil prečo chápe argumentáciu žalobcov, ktorí považujú za

krajne nespravodlivé, že sa vzdali svojich dedičských nárokov v prebiehajúcom dedičskom konaní po
poručiteľovi v prospech žalovanej. Tá prijala záväzok v prípade získania finančného alebo naturálneho
obnosu, vyplatiť v lehote do 1. mesiaca ustupujúcim dedičom ich podiel, a tento podiel im úplne
nevyplatila. Tu súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu riadne vysvetlil, že v procesepozemkových úprav by nikdy nenadobudla 6 novovytvorených parciel, ak by nevstupovala do tohto
procesu s parcelami E KN, ktoré nadobudla podľa 4. strany predloženého dedičského rozhodnutia.
Odvolací súd už vyššie uviedol, že súd prvej inštancie nie celkom správne pochopil, prečo odvolací

súd zrušil predchádzajúci rozsudok. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcov uvedeným v odvolaní,
že z uznesenia odvolacieho súdu, povinnosť súdu prvej inštancie žalobu zamietnuť, žiadnym spôsobom
nevyplýva. Odvolací súd iba prikázal súdu prvej inštancie podrobnejšie sa zaoberať s právnou
argumentáciou strán sporu. Možno prisvedčiť žalobcom, že súd prvej inštancie im dal plne za
pravdu a napriek tomu žalobu zamietol. Odvolací súd zastáva právny názor zhodne s názorom

žalobcov, že výsledok pozemkových úprav, v žiadnom prípade nie je iba prečíslovaním parciel, ale je
vytvorením nového právneho stavu. Skutočne výsledkom pozemkových úprav je zámena vlastníctva a
spoluvlastníctvanaurčitýchparceláchvstanovenomkatastrálnomúzemízavlastníckeprávokparcelám
iným, vtom istom katastrálnom území za podmienky polohovej a finančnej totožnosti s prípustnou
odchýlkou stanovenou zákonom. Dedičia uzatvorili dohodu, že ak za nehnuteľnosti získa žalovaná určitý
finančný alebo naturálny obnos, uspokojí zákonný podiel ostatných dedičov. Všetky nehnuteľnosti, ktoré

boli týmto spôsobom zdedené sa stali predmetom pozemkových úprav. Je pravda, že žalovaná v rámci
pozemkových úprav nadobudla parcely, ktoré boli druhom, výmerou, bonitou, polohou, a hospodárskym
stavom, primeraným pozemkom, a ktoré by žalovaná nemohla nadobudnúť, pokiaľ by v dedičskom
konaní nenadobudla pôvodné nehnuteľnosti. Žalovaná vstupovala do pozemkových úprav s pozemkami
v rozsahu 35.064,87 m2, v hodnote 4.383,479 eur, a z pozemkových úprav pre ňu vyplynuli pozemky

vo výmere 35.082 m2, v hodnote 4.681,05 eur. Jedná sa teda skutočne o limit stanovený zákonom. Aj
keď to jednoznačne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol z obsahu celého odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva skutočnosť, že žalovaná získala naturálny obnos vo forme parciel uvedených v
projekte pozemkových úprav J.N., a následne za naturálny obnos získala obnos finančný. Je preto
nerozhodné, že jediná parcela, ktorú nadobudla žalovaná v rámci pôvodného dedičského rozhodnutia,

je parcela č. XXXX/X diel 3 o výmere 614 m2. Žalovaná vyplatila každému zo žalobcov po 1.300,- eur. I
to považuje odvolací súd za skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá svojej povinnosti, časť finančného
obnosu, ktorý pripadal na žalobcov im vyplatiť aj napriek tomu, že po podaní žaloby zmenila názor i
svoju argumentáciu vo vzťahu k tejto vyplatenej sume. Podiel každého zo žalobcov zo sumy 47.000,-
eur, ktorý predstavuje 1/21, predstavuje 2.238,09 eur. Vyplatených bolo 1.300,- eur, žalobcovia žiadajú

po 938,- eur. Uvedené je vypočítané žalobcami správne. Od dátumu 05.01.2017, dokedy mala žalovaná
povinnosť vyplatiť žalobcom ich finančný podiel, sa odvíja i povinnosť žalovanej uhradiť žalobcom úrok
z omeškania, ktorý v danom čase predstavoval 5% ročne. Povinnosť na jeho úhradu začala plynúť po
splatnosti, teda dňa 06.01.2017 tak, ako to žalobcovia žiadali v žalobe (ide o úrok z omeškania, ktorý
vznikol od 16.03.2016 do 26.07.2022, teda v danom čase). Úroky z omeškania majú povahu sankcie

za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úroky z omeškania
sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v
omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškaním nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu,
a to taká, že podľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové práva a povinnosti bez ohľadu
na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie.

33. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový
stav, v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam, ale spor právne nesprávne posúdil. A iba z dôvodu, že mal za
to, že odvolací súd vyslovil právny názor, že má žalobu zamietnuť, tak žalobu skutočne zamietol.

34. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade, žalobcovi v 2. a 3. rade, každému sumu po 938,-
eur, s 5%-ným úrokom z omeškania ročne, od 06.01.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

35.Zároveňsúdprvejinštanciepriznalžalobcomv1.,2.a3.radenároknanáhradutrovprvoinštančného
konania voči žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
a priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 396 ods. 1

CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP). Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade boli plne úspešní v spore, pričom
žalovaná bola v spore neúspešná. Odvolací súd mal za to, že je na mieste aplikovať zásadu úspechu
vo veci, pričom dôvody na aplikáciu § 257 CSP nezistil.36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).