Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520200826
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520200826.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,
XX. V. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hodžova
53, proti povinnej: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. pod D., D. S. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou STANO a partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, o návrhu
oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX, o

odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. decembra 2022,
č.k. 5Em/1/2020 - 109, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca
dieťaťa (zo dňa 16.03.2020), ktorým sa domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia, nakoľko matka dieťaťa
nerešpektuje rozhodnutie súdu - rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.11.2015,
č.k. 9P/35/2015 - 63, v časti týkajúcej sa styku otca s maloletým, a to každý párny víkend v čase od piatku

od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Súd uviedol, že dňa 12.05.2022 vykonal informatívne stretnutie,
na ktoré sa dostavili oprávnený a povinná s právnymi zástupcami a kolízny opatrovník. Na stretnutí bola
navrhnutá dohoda na skúšku, ktorej predmetom bolo, že maloletého bude odovzdávať a
preberať tretia osoba, telefonovanie otca bude prebiehať na mobilný telefón maloletého a
uskutoční sa náhrada za nevykonaný styk otca s maloletým. Následne však súd prvej inštancie dňa
07.09.2022 vydal rozsudok č.k. 8P/56/2020-209, v ktorom konanie v časti o návrhu

otca na zmenu zverenia maloletého zastavil a schválil dohodu rodičov ohľadne zvýšenia vyživovacej
povinnostiotcaastykuotcasmaloletým.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa
14.09.2022.Súdsvojerozhodnutieodôvodnilust.§390písm.b)CMPakonštatoval,žeexekučnýtitulbol
po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený, resp. zmenený. Konanie bolo potrebné zastaviť, keďže nebol
dôvod na pokračovanie vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu, nakoľko oprávnený
podal dňa 18.11.2022 na súde nový návrh na výkon rozhodnutia podľa vyššie uvedeného exekučného

titulu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP, podľa ktorého v
mimosporovom konaní v zásade nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie povinná - matka dieťaťa. Namietala, že oprávnený podal šikanózny a
nepravdivý návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý odôvodnil údajným nedodržiavaním výroku

rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9P/35/2015. Uviedla, že tieto difamujúce
tvrdenia oprávneného sa nepreukázali alebo nepotvrdili a dokonca sám oprávnený na informatívnomstretnutí dňa 12.05.2022 priznal, že ona ako povinná rozhodnutie riadne plní. Oprávnený na
informatívnom stretnutí uvádzal, že nedodržala náhradné termíny podľa mediačnej dohody (neplatnej).
Pritom je to práve oprávnený, kto sa v konaniach vedených na súde prvej inštancie dovoláva neplatnosti

mediačnej dohody s tým, že úprava práv a povinností k maloletému sa riadi rozsudkom sp. zn.
9P/35/2015. Oprávnený nepreukázal, že by neplnila rozsudok, takéto zistenie nenašiel ani kolízny
opatrovník, preto mal podľa nej návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia od samého začiatku šikanózny
charakter. V poradí ide minimálne o piate podobné konanie vedené na súde otcom dieťaťa (v súčasnosti
konanie o nahradenie súhlasu so zápisom na základnú školu), ktorých cieľom je strpčovať jej život,

neberúc do úvahy dopady na maloletého; nehovoriac o desiatkach podaní na políciu alebo úrad
práce. Uviedla, že v žiadnom z týchto konaní sa nepotvrdilo tvrdenie oprávneného. Preto je dôvodné
zaviazať oprávneného na náhradu trov konania v zmysle ust. § 55 CMP, s poukazom na neustále
zneužívanie práva zo strany oprávneného nezmyselnými konaniami. Dodala, že oprávnený neplní ani
len „gentlemanskú dohodu“ dojednanú pred VSÚ dňa 12.05.2022 (hoci právne nezáväznú) tým, že ju
neustále verbálne po vystúpení z auta napáda, natáča si ju bez jej súhlasu na mobil, opätovne podal

trestné oznámenie za údajné napadnutie. Uplatnila si preto nárok na náhradu trov konania a žiadala
odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v časti výroku II. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, príp., aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil a priznal jej nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

3. K odvolaniu povinnej podal prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie oprávnený (otec dieťaťa).
Uviedol, že odvolacie námietky povinnej sú zavádzajúce a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.
Relevantný je najmä samotný písomný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a tvrdenia v ňom
obsiahnuté, kde popísal konkrétne dni, kedy mu povinná neumožnila sa stretnúť so synom z rôznych
dôvodov. Nešlo len o náhradné termíny, ale aj o dni, ktoré boli súdom určené na stretnutia s maloletým.

Samotná povinná poukazovala na informatívnom stretnutí na chorobu maloletého, čím ospravedlňovala
dôvod neodovzdania maloletého v jednom z riadnych termínov (od 10.01.2020 do 12.01.2020), na
ktoré poukazoval v návrhu. Okrem náhradných termínov poukazoval aj na riadny termín 06.03.2020
do 08.03.2020. Na informatívnom stretnutí sa obe strany dohodli na „gentlemanskej dohode“, na ktorú
pristúpila aj samotná povinná, zrejme si uvedomujúc, že on má nárok na náhradné termíny stretnutí s

maloletým, keď mu neboli z jej strany riadne termíny umožnené. Nevidí iný dôvod, prečo by povinná s
touto dohodou súhlasila. To len deklaruje, že podal návrh dôvodne. Uviedol, že v kontexte s uvedeným
sú tvrdenia povinnej, resp. jej odvolacie námietky nedôvodné a neexistujú skutkové ani právne dôvody
pre aplikáciu ust. § 55 CMP. Ďalšie tvrdenia povinnej v odvolaní (opakované podávanie návrhov,
trestných oznámení a pod.) nepovažuje za právne relevantné pre účely odvolacieho konania. Nemožno

tiež podľa neho opomenúť, že konanie bolo zastavené, pričom sa posudzuje, kto procesne zavinil
zastavenie konania. V tomto prípade zastavenie konania nemôže ísť na ťarchu ani jedného z účastníkov
konania, keďže súd prvej inštancie odôvodnil zastavenie konania bez návrhu zrušením, resp. zmenou
exekučnéhotitulu(došloknejformourodičovskejdohodyúčastníkovkonaniaschválenejsúdom),apreto
súd prvej inštancie správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z

týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutom výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania odvolaním napadnuté nebolo, preto
je v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

6. V danej veci sa povinná nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania.

Bola toho názoru, že oprávnený podal šikanózny a nepravdivý návrh na nariadenie výkonu súdneho
rozhodnutia a preto žiadala, aby jej boli priznané trovy konania v zmysle ust. § 55 CMP.

7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.9. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade bolo dôvodné
o trovách konania rozhodnúť v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, keďže ani odvolací súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP pri tomto
rozhodovaní. Je potrebné uviesť, že ust. § 55 CMP predstavuje výnimku zo zásady uvedenej v § 52
CMP, ktorá oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé, čo však nebol prejednávaný prípad.

11. Odvolací súd sa predovšetkým nestotožňuje s názorom povinnej, že návrh oprávneného je
šikanózny. V predmetnom návrhu oprávnený ozrejmil, že sa nerealizuje jeho styk s maloletým v
zmysle (vtedy) existujúceho exekučného titulu. V priebehu konania sa dňa 12.05.2022 uskutočnilo na
súde informatívne stretnutie rodičov, na ktorom povinná ozrejmila, že nemohla odovzdať maloletého

oprávnenému z dôvodu choroby, ktorá trvala dlhšie. Tým povinná uznala, že sa styk podľa vtedy
existujúceho exekučného titulu nerealizoval, teda nepoprela tvrdenia otca. Zároveň sa povinná s
oprávneným z tohto dôvodu dohodla aj na náhradných termínoch styku oprávneného s maloletým.

12. Vo všeobecnosti platí, že je právom oprávneného z exekučného titulu, ak sa tento neplní kvôli

správaniu sa povinného, aby inicioval jeho nútený výkon v intenciách zákona. V tejto skutočnosti
potom nemožno vidieť šikanózny výkon práva. K nej by museli pristúpiť aj ďalšie okolnosti, z ktorých by
bolo možné bezpečne vyvodiť, že právo iniciovať výkon exekučného titulu je oprávneným zneužívaný,
resp. sledujúci iné ciele, než dosiahnuť riadne plnenie exekučného titulu. Podľa názoru odvolacieho
súdu však oprávneným v danej veci tieto okolnosti nenastali.

13. Zároveň nebolo preukázané, že by oprávnený opakovane využíval návrhy na výkon rozhodnutia, z
ktorých by sa dal usudzovať zneužívajúci výkon práva. Ani päť konaní vedených na súde prvej inštancie,
ktoré uvádza povinná v odvolaní, nepreukazujú túto skutočnosť, keďže sa ani nejedná o návrhy na výkon
rozhodnutia. Je však potrebné apelovať na rodičov, aby rodičovský konflikt, konštatovaný aj kolíznym

opatrovníkom v správe zo dňa 09.07.2020, nebol prenášaný na maloletého, aby neovplyvnil jeho zdravý
duševný i fyzický vývin.

14. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Zároveň ani v odvolacom konaní odvolací súd

nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).