Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 4, 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 11Pc/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921200646
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Lacková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5921200646.1

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: S.H. S. G., nar. XX.XX.XXXX, občan Poľskej
republiky, trvale bytom ul. Y. XXA, XX XXX H., Poľská republika, právne zastúpený JUDr. Ondrej
Lučivjanský, advokát, so sídlom Štúrova 1392/19, 040 01 Košice, proti manželke navrhovateľa: O. G.,
nar.XX.XX.XXXX, občan SR, trvale bytom I. E. XXXX,XX , V., t.č. XX XXX G. st, apt XXX, E. G., U.
XXXXX-XXXX, Spojené štáty americké, v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.04.2021 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol
jeho manželstvo s O. G., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade mesta
Ružomberok. V návrhu uviedol, že sa so svojou manželkou zoznámil v roku 2005, v roku 2012 kúpili
spolu byt na Slovensku, v ktorom začali bývať spolu po svadbe v roku 2014, pričom v októbri 2015
manželka odišla do USA a odvtedy sa nevídajú a spolu nekomunikujú. V súčasnosti spolu nežijú,
manželka podľa jeho zistení žije v USA s novým partnerom a údajne sa na Slovensko nemieni vrátiť,

navrhovateľ žije v Poľsku.

2. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2021 navrhovateľ na výzvu súdu realizovanú za účelom
posúdenia právomoci súdu prejednať a rozhodnúť danú vec, oznámil, že v súčasnosti sa zdržiava na
území Poľskej republiky, kde pracuje a má trvalý pobyt. Pred podaním návrhu na rozvod manželstva sa
zdržiaval podľa potreby v Poľsku a na Slovensku, trvalý pobyt mal stále v Poľsku. Podľa jeho informácii

manželka má trvalý pobyt na Slovensku a v súčasnosti sa zdržiava v USA.

3. Na výzvu súdu emailovým podaním doručeným súdu dňa 22.10.2021 manželka uviedla, že mimo
územia Slovenska žije už cca 5 rokov a jej súčasná adresa je XX XXX G. st, apt XXX, E. G., U. XXXXX,
USA.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

5. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

8.Civilnýsporovýporiadokdbáoto,abysúdnekonanieprebiehalopodľapresneustanovenýchpravidiel,
ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady

sa nazývajú procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej
nedostatok nemožno odstrániť. Súd je vždy povinný právomoc skúmať ex offo. Právomocou súdu
rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie
sú splnené procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a
rozhodnúť vo veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto sa nemôže uskutočniť a je potrebné
ho zastaviť.

9. V posudzovanej veci súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ je štátnym občanom Poľskej
republiky a manželka navrhovateľa je občiankou Slovenskej republiky. Navrhovateľ žije v Poľskej
republike, kde pracuje a má trvalý pobyt. Manželka navrhovateľa žije od roku 2015 v USA. Vzhľadom
k existencii medzinárodného prvku v konaní o rozvod manželstva (štátne občianstvo navrhovateľa a

pobyt účastníkov konania), súd v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Právomoc súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenie
Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len
"Nariadenie").

10. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), vo veciach rozvodu, rozluky
alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu ,

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním
návrhu ,alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má domicil;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

11. Podľa čl. 4 Nariadenia súd, ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu,

ak tento patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

12. Podľa čl. 5 Nariadenia bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd členského štátu, ktorý vydal rozsudok
o rozluke manželstva, má tiež právomoc zmeniť takýto rozsudok na rozvod, ak tak ustanovuje právo
tohto členského štátu.

13. Podľa čl. 7 Nariadenia, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov
3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.

14. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa

tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.15. Vyššie citovaný článok 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia stanovuje šesť základných kritérií, podľa
ktorých sa určuje právomoc súdov vo veciach rozvodu manželstva. Základným určovateľom je obvyklý
pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý pobyt“ nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej

republiky, ani v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, avšak vyplýva z
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V zmysle rozhodnutia C - 523/07 (body 37-39 odôvodnenia)
musí byť obvyklý pobyt určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností, pričom okrem
prítomnosti osoby v členskom štáte treba vziať do úvahy aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody
pobytu, rodinné a sociálne väzby v danom štáte, aby bolo možné vyvodiť, že prítomnosť osoby v tomto

členskom štáte nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a odzrkadľuje aj istú mieru začlenenia
do sociálneho a rodinného prostredia. V posudzovanej veci mal súd z obsahu spisu jednoznačne
preukázané, že obvyklý pobyt navrhovateľa je na území Poľskej republiky, keď sám navrhovateľ uviedol,
že sa v súčasnosti zdržiava na území Poľskej republiky, kde pracuje a má trvalý pobyt. Manželstvo síce
uzatvorili na Matričnom úrade mesta Ružomberok, avšak podľa navrhovateľa už od roku 2015 manželka
žije v USA, čo potvrdila aj jeho manželka a navrhovateľ trvalo žije na území Poľskej republiky, pričom

tieto ich pobyty v daných štátoch nie sú len prechodné, majú tu pracovné aktivity, rodinné a sociálne
väzby. Navrhovateľ ako štátny príslušník Poľskej republiky síce uviedol, že sa pred podaním návrhu
podľa potreby zdržiaval v Poľsku a na Slovensku, no nešlo v prípade pobytu na území Slovenskej
republiky o ráz trvalosti, keď sa fakticky zdržiaval v Poľskej republike, a teda bezprostredne najmenej
rok pred podaním návrhu nemal obvyklý pobyt na Slovensku. S poukazom na túto skutočnosť, nakoľko

obvyklý pobyt navrhovateľa a jeho manželky nie je na území Slovenskej republiky, má súd za to, že v
prejednávanej veci absentuje splnenie ktoréhokoľvek kritéria založenia právomoci súdu SR podľa čl. 3
ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Z dôvodu, že manželia nemajú rovnakú štátnu príslušnosť (navrhovateľ je
občanom Poľskej republiky a jeho manželka je občiankou SR) nebolo možné právomoc súdu Slovenskej
republiky vyvodiť ani z čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia, podľa ktorého majú právomoc vo veci rozvodu

manželstva súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. V konaní nebol
podanývzájomnýnávrh,aninebolvydanýrozsudokorozlukemanželstva,niejepretomožnépreurčenie
právomoci aplikovať ani čl. 4 a 5 Nariadenia. Napokon právomoc súdu Slovenskej republiky nemožno
založiť ani s poukazom na čl. 7 Nariadenia, t.j. podľa vnútroštátneho práva SR, nakoľko aplikácia tohto
článku prichádza do úvahy len v prípade, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov

3, 4 a 5 tohto nariadenia. V tejto veci je však zrejmé, že právomoc v konaní o rozvod manželstva majú
v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia poľské súdy.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vo veci rozvodu manželstva nemá
právomoc konať a rozhodnúť.

17. Vzhľadom k tomu, že právomoc tunajšieho (slovenského) súdu nebolo možné založiť na žiadnom
z princípov stanovených v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003, súd v súlade s čl. 17 tohto Nariadenia
vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci rozvodu manželstva a predmetné konanie podľa § 9
CSP zastavil.

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18.Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomnaustanovenie§52CMPtak,žežiadnemuzúčastníkov

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Ružomberok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.