Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 10, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208202111
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2208202111.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v exekučnej veci v prospech oprávnenej: Slovenská
konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: A. B.,
narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef BURI, LLM,
MBA, Exekútorský úrad so sídlom Ku Bratke 3, Levice, pod sp. zn. EX 226/2008, o vymoženie 33,19

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
11Er/171/2008-23 z 27.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Povinnému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov konania exekúcie voči oprávnenej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 47 ods. 2 písm.

f), § 57 ods. 1 písm. b), ods. 4, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 51
zákona o priestupkoch v platnom znení, § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinnom do 31.8.2008, §
103 Občianskeho súdneho poriadku, § 583 Občianskeho zákonníka.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že správne rozhodnutie bolo vydané 20.1.2007, kedy
bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktoré ustanovovalo trojročnú prekluzívnu
lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
vykonateľnosť 5.2.2007 a v danom prípade prekluzívna lehota na vymáhanie práva uplynula 5.2.2010.
Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote vydané nebolo, preto uplynutím trojročnej lehoty sa stal
exekučný titul neúčinným.

O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi žiadne nepriznal,
nakoľko vo výzve z 8.2.2012 (doručená súdnemu exekútorovi do vlastných rúk 17.2.2012) súd prvej
inštancie určil súdnemu exekútorovi lehotu 10 dní na predloženie vyúčtovania trov exekúcie, pričom
súdny exekútor na predmetnú výzvu nereagoval, súd prvej inštancie mal teda za to, že si žiadne trovy

exekúcie neuplatňuje.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. V odvolaní uviedla, že exekučný titul bol vydaný pred 1.9.2008,

teda v čase platnosti a účinnosti zrušeného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, prekluzivita
nároku oprávnenej z exekučného titulu sa teda má posudzovať podľa súčasnej právnej úpravy, v zmysle
ktorej už nie je na vymoženie pokuty uloženej za priestupok ustanovená žiadna doba. Novelizáciou
zákona o priestupkoch účinnou od 1.9.2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej
lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona

o priestupkoch. Novelizácia predmetného ustanovenia je príkladom nepriamej retroaktivity. Čo sa týka
trojročnejlehotynavymoženieuloženejpokutyzapriestupok,tátobolazachovaná,nakoľkonaexekučné
konanie sa subsidiárne aplikujú ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnená
navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Dňa 15.4.2013 výkon funkcie pôvodného súdneho exekútora Bc. Imrich Majercsik podľa ustanovenia
§ 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov zanikol. Z dôvodu zániku výkonu funkcie pôvodného
súdneho exekútora bol do výkonu funkcie súdneho exekútora vymenovaný JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM,
MBA.

Podľa ustanovenia § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konania začaté pred 1.11.2013
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného
sporového poriadku a § 37 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 58 ods. 5 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA
2628967, ktorým bola povinnému uložená pokuta 33,19 eur za skutok spáchaný 20.1.2007, porušením

ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. a ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Predmetný blok nadobudol právoplatnosť 20.1.2007 a
vykonateľnosť 5.2.2007. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým zastavil exekúciu.

V zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať tak, aby pri uplatňovaní práva nevznikali
nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Daná lehota podľa znenia citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nie
je lehotou, v ktorej by mal oprávnená svoje právo uplatniť ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán

rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia
„rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že
výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený, urobený,
uskutočnený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie
rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom

štádiu konania. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši
stav stretu rozdielnych úprav.

Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 298/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo vypustené. S
účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na ustanovenie § 51 zákona o
priestupkoch vzťahuje ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia

možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v
predmetnom bloku začala plynúť 20.1.2007 a uplynula 5.2.2007. Zákonná trojročná prekluzívna lehota,

dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula
5.2.2010 po účinnosti novelizácie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy sa už na
vykonateľnosť bloku vzťahovalo citované ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,

zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú zásadne posudzovať podľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie
tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia

právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta
právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre

jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej
je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú
zásadu retroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ustanovenie

§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty
a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej
lehoty a to ustanovenie § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného
nevýhodnejšia, s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné
rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť uplynula dňom 5.2.2010. Vykonávané rozhodnutie -
blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak týmto dňom stal zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo
oprávnenej ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného bloku. Predmetný blok na pokutu
nezaplatenú na mieste tým prestal byť vykonateľným, čím stratil základný atribút exekučného titulu s

poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, čím sa stal neúčinným.
V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením označeným
v záhlaví predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

zastavil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 contrario Civilného sporového poriadku tak, že fakticky plne úspešnému
povinnému a úspešnému súdnemu exekútorovi nepriznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný ako aj súdny exekútor boli v odvolacom
konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili
a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z
Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže
rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania
a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že účastníkom konania
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému a súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej nepriznal.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).