Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200131.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Jána Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. B. a spol., pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 2T/16/2017, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 18.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 2T/16/2017 rozhodol, že podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil

1) S. B. nar. X.X.XXXX v S., Česká republika, trvale bytom S. - S., W. XXX, Česká republika, občan
Českej republiky t. č. v ÚVV Leopoldov.
2) Q. Z. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. - O., B. XXX/XX, Česká republika, občan Českej republiky
t. č. v ÚVV Leopoldov
3) V. O. nar. XX.X.XXXX v V. X, Česká republika, trvale bytom V. - Z., S. XXX/X, Česká republika,

občan Českej republiky, v ÚVV Leopoldov
4) U. U. nar. X.X.XXXX v P., U. republika, prechodne bytom V. - W., W. XXXX/XX, Česká republika,
štátny príslušník Arménskej republiky, t. č. v ÚVV Leopoldov
5) Q. V. nar. XX.X.XXXX v W. K. B., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom O., S. K. XXXX/XX,
Slovenská republika, občan Slovenskej republiky, t. č. v ÚVV Leopoldov

zo skutku, že
dňa 11.08.2016 v presne nezistenom čase sa vyššie menovaní obvinení spolu s obv. U. U. (vylúčený
sa samostatné konanie) po vzájomnej dohode na neznámom mieste a následne sa prostredníctvom
dvoch osobných motorových vozidiel v čase asi o 11,00 hod. dopravili na terasu hotela Amade Chateau,
nachádzajúce sa na adrese 930 25 Vrakúň, Dvojrad 333, okres Dunajská Streda, kde sa vtedy zdržiavali
poškodený X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č, XXX, okres Senec , a jeho družka Mgr. O. Z., nar.

XX.XX.XXXX trvale bytom O. - Y., W. č. XXX/XX, okres Bratislava II, prechodne bez prihlásenia Y. č.
XXX, okres Senec, pričom účelom tohto spolčenia bolo spoločne pôsobiť a prinútiť poškodeného X. S.
a jeho družku Mgr. O. Z., aby zabezpečili stretnutie obvinených s O. X., ktorý mal v tej dobe peňažný dlh
voči obvinenému U. U. vo výške 100.000 eur, pričom za tým účelom všetci šiesti pristúpili k sediacemu
X. S., následne si okolo neho posadali a obvinený U. U. dlaňou ruky ihneď bezdôvodne dvakrát udrel
poškodeného S. do hlavy a odvtedy najmenej do 11,38 hod. uvedeného dňa intenzívne, sústavne a

naliehavo slovne a striedavo viackrát aj fyzickými útokmi, spočívajúcimi v udieraní dlaňami rúk alebo
päsťou rúk do hlavy X. S., požadoval najprv aby poškodený vybavil stretnutie medzi ním a O. X. anásledne, keď poškodený prostredníctvom telefónu s O. X. dohodol, obvinený U. U. mu uviedol, že na
toto stretnutie musí ísť s ním a v prípade, že sa na stretnutie O. X. nedostaví, bude požadovať zaplatenie
peňazí v sume 100.000 eur od neho namiesto O. X. z dôvodu, že O. X. s obvineným U. U. zoznámil

práve poškodený X. S., pričom keď sa poškodený X. S. voči tomuto slovne ohradzoval, prevzal iniciatívu
obvinený V. O., ktorý sa poškodenému X. S. začal vyhrážať slovami „počkaj keď ťa začnem biť ja“, a
popritom počas popisovanému incidentu všetci obvinení spoločným obkolesením poškodených X. S. a
Mgr. O. Z. a svojím správaním, priamo i konkludentne vnucovali svoju vôľu, požiadavky a potencionálny
strach svojou prítomnosťou, početnou a fyzickou prevahou, prezentovaním znalosti informácií o blízkych

príbuzných dotknutých napadnutých, vyslovovaním príkazov a zákazov na ich adresu, hlavne smerom
k Mgr. O. Z., ktorá mala položiť na stôl mobilný telefón, presviedčaním obvinenému U. U., nabádaním
napadnutých k spolupráci s nimi, priznaním dlhu a dohodnutím splátkového kalendára, ktoré požadoval
hlavne obvinený Q. V., ale aj násilným fyzickým domáhaním sa zaplatenia peňazí na miesto O. X., čím u
X. S. a Mgr. O. Z. vyvolali skutočné obavy o život, zdravie a majetok svoj a ich blízkych, pričom obvinení
vyvolaný strach a obavy poškodených hneď využili a vyslali Mgr. O. Z., aby za prítomnosti obvineného

Q. Z. predčasne ukončili pobyt v hoteli zbalením sa a úhradou za ubytovanie a hotelové služby na
recepcii hotela, čo Mgr. O. Z. nadväzne bez vlastnej vôle vykonala, potom obvinený U. Aharonyan vydal
pokyn v odchodu z hotela Amade Chateau do Bratislavy, načo spoločne spolu s poškodenými všetci
vyšli z hotela a donútili poškodených, aby proti vlastnej vôli spolu s nimi nastúpili do tam pristavených
motorových vozidiel, pričom v poradí tretím na odchod pristaveným vozidlom bolo osobné vozidlo

Fiat 500, evidované na poškodeného X. S., používané v skutočnosti poškodenou Mgr. O. Z., ktorá
ho mala počas nadchádzajúcej cesty do Bratislavy šoférovať za doprovodu jedného zo spoločníkov
obvineného Armana Aharonyana a to S. B. a mala počas cesty zakázané používať telefón a následne
po vykonanej jazde všetci spoločne zastavili na parkovisku čerpacej stanice pohonných hmôt OMV v
Šamoríne, okres Dunajská Streda, kde boli kontrolovaní hliadkou štátnej polície, ktorá ich vyzvala k

zotrvaniu na mieste a neskôr po kontrole vozidiel ich predviedla na útvar polície, pričom týmto konaním
došlo u poškodeného X. S. k vzniku otrasu mozgu ( commoctio cerebri), vzniku poranenia v oblasti dolnej
čelustevilnusregmendibularisineriosissin),hematómuvoblastijarmovejkosti(hematomaperiorbitalis)
s neuvedenou dobou liečenia a bez priznania práceneschopnosti a zároveň u oboch poškodených k
obmedzeniu osobnej slobody,

teda
- spoločným konaním inému bez oprávnenia mali brániť užívať osobnú slobodu a uvedený čin mali
spáchať závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou bezprostredného násilia,
- spoločným konaním mali iného násilím a hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal,
čím mali spáchať

-zločinobmedzovaniaosobnejslobodyspolupáchateľstvompodľa§20,§183odsek1,odsek2písmeno
a) Tr. Zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno d) Tr. Zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
vydierania podľa § 189 odsek 1 Tr. Zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona.
Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor. Svoje odvolanie
písomne odôvodnil tým, že prijaté skutkové závery okresného súdu, ktoré vyústili v oslobodenie

obžalovaných, sú v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Poškodení X. S. a Mgr.
O. Z. vo svojich výpovediach jednoznačne usvedčujú obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti. V
ďalšom prokurátor opisuje skutočnosti vyplývajúce z výpovedí poškodených. Obhajobu obžalovaných
považuje prokurátor za účelovú a ničím nepodloženú. Poškodené osoby vo svojich výpovediach presne
opísali akým spôsobom každý z obžalovaných participoval na spáchaní skutku, pričom uviedli, že každý

z nich bol svedkom toho, ako obv. U. U. fyzicky napadol poškodeného S.. Uvedená skutočnosť je
navyše podložená aj lekárskymi správami. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
poškodení spolupracovali s obžalovanými a plnili ich príkazy len po fyzickom napadnutí, nakoľko mali
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Mali zakázané používať svoje mobilné telefóny, resp. pošk. S.
mohol použiť svoj mobilný telefón na pokyn obv. U. U. výlučne za účelom vylákania O. X. na stretnutie do

Bratislavy. Poškodení sa uvedeného stretnutia zúčastniť nechceli, nakoľko s celou záležitosťou nemali
nič spoločného. Nemali žiaden záväzok voči obžalovaným ani voči O. X., preto je úplne nelogické a
iracionálne, aby pošk. S. so svojou družkou, s ktorou plánoval pobyt v Hoteli Amade Chateau, tento
predčasne ukončil a išiel dobrovoľne na stretnutie, s ktorým nemá vôbec nič spoločné. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že údajné dobrovoľné odhlásenie sa z hotela, sa uskutočnilo za asistencie, resp.

prítomnosti obž. Q. Z. zrejme za účelom, aby pošk. Z. nemala možnosť privolať si pomoc, resp. políciu.
Ak by sa jednalo zo strany poškodených o dobrovoľné ukončenie pobytu, všetky úkony spojené s
ukončením pobytu (zbalenie si vecí, odhlásenie sa z hotela, zaplatenie účtu) by mohla poškodená
vykonať sama, resp. v sprievode svojho druha a nepotrebovala by asistenciu cudzieho muža. Následnýobžalovaným deklarovaný dobrovoľný odchod z hotela sa uskutočnil na základe pokynov obv. U., ktorý
zariadil aby obž. S. B. si sadol k pošk. Z. do auta, aby menovaná neušla a pošk. S. si musel sadnúť
do auta k obv. U. a takto sa vybrali do Bratislavy. Po ceste sa na pokyn obv. U. zastavili. Pričom obv.

U. spolu s S. si presadli do motorového vozidla k poškodenej Z., kde sa im následne vyhrážal zabitím.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade dobrovoľného odchodu na stretnutie do Bratislavy by
sa poškodení zaiste vybrali spoločne, a to na motorovom vozidle na ktorom prišli do hotela. Spáchanie
skutku obžalovanými je v dostatočnom rozsahu preukázané výpoveďou poškodených osôb. Skutkový
stav je takisto ustálený lekárskymi správami a ďalšími listinnými dôkazmi. V priebehu prípravného

konania neboli okrem výpovede obžalovaných zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by výpovede
poškodených vyvracali, prípadne by s nimi polemizovali, poškodení stíhaný skutok opísali zhodne,
tak ako je to uvedené v obžalobe, pričom ich výpovede sú obsahovo konzistentné, dajú sa vnímať
ako pravdivé a nevykazujú znaky nevierohodnosti. Poškodené osoby rovnako dôveryhodne opísali
aj možný motív konania. V priebehu prípravného konania neboli zároveň zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by svedčili tomu, že poškodení vypovedali účelovo s úmyslom privodiť obžalovaným trestné

stíhanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti výpovede obžalovaných je možné hodnotiť ako
účelové, nelogické, iracionálne a ničím nepodložené. S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že
spáchanie skutku bolo obžalovaným dostatočne preukázané a to dôkazmi, ktoré sú sami o sebe, ako
aj vo vzájomnej spojitosti nenapadnuteľné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že
doteraz vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že obžalovaní svojim konaním naplnili po subjektívnej a

objektívnej stránke všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody v
jednočinnom súbehu so zločinom vydierania spolupáchateľstvom
Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) d) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrili i obhajcovia obžalovaných.
Obhajca obžalovaných V. O. a U. U.. Mag. Mgr. Q. V. uviedol, že po formálnej stránke odvolanie nespĺňa
zákonom predpísané náležitosti, keď z obsahu odvolania predovšetkým (pokiaľ je navrhované zrušenie
rozsudku) nevyplýva, aké chyby podľa § 321 ods. 1 písm. a) - f) Tr. por. majú viesť k jeho zrušeniu. Pokiaľ
prokurátor v odvolaní, ktoré smeroval (len) proti výroku o vine, resp. oslobodení a nie aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 ods. 1 Tr. por.) navrhuje zrušiť napadnutý oslobodzujúci rozsudok
(okreminého)podľa§321ods.1písm.a)Tr.por.,t.j.prepodstatnéchybykonania,takjenutnéodvolaniu
vytknúť, že neobsahuje ani jednu procesnú chybu, ktorú by prokurátor konaniu pred súdom prvého
stupňa vytýkal. V uvedenom význame a v danom rozsahu musí byť odvolanie celkom zrejme (s ohľadom
na absenciu uvedenia dôvodov zodpovedajúcim ustanoveniu § 321 ods. l písm. a) TP) nedôvodné. S

ohľadom na skutočnosť, že prokurátor v podanom odvolaní neoznačil nové (ďalšie) dôkazy, pripadne
dôkazy, ktoré by bolo potrebné opakovať, je možné aj odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 321 ods.
1 písm. c) Tr.por. považovať za nedôvodné. Rovnako tak je možné vylúčiť ustanovenie § 321 ods. l písm.
d) Tr.por., nakoľko nebolo prokurátorom označené porušenie ustanovenia Trestného zákona.
Pri posudzovaní dôvodnosti zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

považuje za dôležité uviesť, že z obsahu písomného odvolania prokuratúry nevyplývajú chyby výrokov
ani neúplnosť, či nejasnosť skutkových zistení. Prokuratúra v rámci písomného odvolania neuvádza,
ktoré okolnosti významné pre rozhodnutie súd I. stupňa pri povinnosti stanovenej v § 2 ods. 12 Tr. por.
nevzal v úvahy, ale iba vyjadruje názor, že mal vykonané dôkazy hodnotiť inak a to v prospech obžaloby.
Vtejtosúvislostijepotrebnétiežuviesť,žeprocesdokazovania(atonielenzhľadiskahodnoteniaobsahu

jednotlivých dôkazov, ale aj rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
keď po ustálení logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia. Trestný poriadok pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa
ktorýchbysamalopostupovaťvkonkrétnomprípadepriurčenírozsahudokazovaniaaleboprihodnotení
obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania

je v § 2 ods. 10 Tr. por. Z hľadiska hodnotenia dôkazov je rozhodujúcim pravidlom zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por. To, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa vôle jednej z
procesných strán (v tomto prípade prokuratúry) ešte neznamená, že pri postupe súdu skutočne došlo k
porušeniu§2ods.12Tr.por.PodľaustálenejrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
ako aj ostatných odvolacích všeobecných súdov vyplýva, že skutočnosť ak sa odvolateľ nestotožnil so

skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o
zjavne neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených v rozsudku, pokiaľ sa skutkové závery
prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípaduabolivyvodenénapodkladeúplnéhozisteniaskutkovéhostavuvecivkontradiktórnomkonaní a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné
rozpory.
Z obsahu odvolania nepochybne vyplýva, že odvolateľ presne špecifikuje akú skutočnosť má súd I.

stupňa z toho ktorého dôkazu ustáliť, napríklad „poškodení stíhaný skutok opísali zhodne, tak ako je
to uvedené v obžalobe, pričom ich výpovede sú obsahovo konzistentné, dajú sa vnímať ako pravdivé
a nevykazujú znaky nevierohodnosti.“. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca je nespokojný so
samotným hodnotením dôkazov súdom, pričom sa domáha iného hodnotenia, t.j. zmeny vnútorného
postoja samosudcu, avšak bez toho, aby uviedol skutočnosti alebo dôkazy, ktoré ak by boli vykonané

alebo vzaté na zreteľ by v súhrne mohli odôvodňovať iný postoj súdu. Pre kontradiktórnosť konania
nie je možné prenášať dôkazné bremeno na súd alebo na obžalovaných. Podľa obhajcu súd I. stupňa
sa kriticky postavil aj k tvrdeniam obhajoby, veľmi podrobne a v súlade s ustanoveniami § 2 ods.
10, 12 Tr. por. vykonal všetky dostupné a procesnými stranami navrhnuté dôkazy, objektívne, pri
zhodnotení všetkých podstatných skutočností vykonané dôkazy hodnotil a vysporiadal sa so všetkými
prerozhodnutierelevantnýmiskutočnosťami.Nazákladeuvedenéhonavrhuje,abyKrajskýsúdvTrnave

po oboznámení sa so spisovým materiálom a obsahom odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda ako nedôvodné podľa § 319 ods. 1 Tr.por. zamietol.
Obhajkyňa obžalovaných Q. Z., V. O. a U. U., JUDr. X. B. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla,
že v prvom rade je potrebné poukázať na samotný začiatok konania. Už tento sám o sebe vykazoval
známkynejasností,akoajprocesnevadnéhopostupu.Svedčíotomifakt,žeužpozadržaníobvinených,

došlo k prekvalifikovaniu skutkov kladených im za vinu a to práve z dôvodu nesprávnej aplikácie právnej
kvalifikácie. Táto bola už v samotných začiatkoch trestného stíhania, doslovne v prvotných hodinách
zmenená. Dňa 12. augusta 2016, doslovne pár hodín po zadržaní obžalovaných, vtedajší vyšetrovateľ
OR PZ Dunajská Streda rozhodol o zmene právnej kvalifikácie a to tak, že skutok kladený za vinu
obžalovaným bol od tohto momentu posudzovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §

183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, v
jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona. Za neznámych okolnosti následne dňa 19. septembra 2016 došlo k zmene
pôvodnej právnej kvalifikácie, pričom ten istý skutok za totožnej dôkaznej situácie bol kvalifikovaný ako
obzvlášť závažný zločin vydieračský únos z časti dokonaný v časti štádiu pokusu podľa § 14 ods. l

Trestného zákona k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. i) Trestného zákona. Bez ohľadu na to, že išlo o neprimeranú snahu orgánov činných v
trestnom konaní doslovne nadkvalifikovať pôvodnú právnu kvalifikáciu, táto v znení vydieračský únos
znela tragikomicky. Prokuratúra nepochybne vedomá si nezmyselného postupu, ktorý neobstojí, dňa
28. októbra 2016 rozhodla o zmene kvalifikácie a priklonila sa teda k pôvodnej právnej kvalifikácii zo

dňa 12. augusta 2016. Samotné odvolanie prokuratúra dôvodí tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa,
teda oslobodzujúci výrok je v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Z individuálnej
analýzy odôvodnenia odvolania však nie je zrejmé v čom mal spočívať zásadný rozpor so samotným
dokazovaním. Predovšetkým na výpovede osôb v procesnom postavení poškodených, pričom ide o
isté pasáže vytrhnuté z kontextu ich výpovedí. Podľa názoru prokuratúry obžalovaní sú usvedčovaní zo

skutku práve výpoveďami poškodených. Je potrebné podotknúť, že samotné výpovede poškodených
sa navzájom rozporujú, čo musela postrehnúť aj samotná prokuratúra, nakoľko na túto skutočnosť
upozorňovala obhajoba počas konania. Napriek tomu, nedošlo k odstráneniu týchto rozporov. Čo je ale
najdôležitejšie podotknúť, je fakt, že výpovede poškodených nemajú oporu v iných dôkazoch, pričom
však výpovede obžalovaných sú podporené radou ďalších priamych ako aj nepriamych dôkazov. Na

tomto mieste je potrebné poukázať na časť odvolania prokuratúry, kedy táto tvrdí, že akési domnelé
fyzické napadnutie poškodeného X. S. je podložené lekárskymi správami. Pokiaľ ide o takéto tvrdenie,
je potrebné poukázať na najdôležitejšiu skutočnosť a to prítomnosť dvoch svedkov priamo na terase
hotela Amadeau Chateau. Ako vyplýva zo spisu, išlo o manželov Y., ktorí boli vypočutí prostredníctvom
dožiadania v Českej republike. Čo je ale najdôležitejšie podotknúť je fakt, že v danom prípade išlo o

priamych svedkov, prítomných na terase priamo v čase, kedy sa na terase hotela aj dostavili samotní
obžalovaní. Výpovede týchto svedkov potvrdzujú, že medzi osobou U. U. a poškodeným S. došlo k
ústnemu konfliktu, nie však k fyzickému útoku. Samotný konflikt v previazanosti s dlhom a osobou O. X.,
ktorý vystupoval ako svedok v predmetnom konaní, potvrdili aj samotní obžalovaní, ktorí boli prítomní
výmeny názorov sprevádzanej so zvýšeným tónom hlasu, čo však v žiadnom smere nemožno označiť

ako fyzické napadnutie. Odvolania nespomína a to ani len jedinou zmienkou. Je preto otázne, či si
na takúto skutočnosť, ktorá boja predmetom dokazovania táto nespomína, alebo si spomenúť radšej
nechcela. Podľa názoru obhajoby je absurdné opomenúť priamych svedkov, ktorých dokonca samotní
poškodení uvádzali ako osoby prítomné na terase, pričom títo svedkovia (manželia Y.) zotrvali na terasev rozsahu 15-tích minút ako sami uvádzajú. Vychádzajúc z vyjadrení v znení, že k udretiu poškodeného
malopraktickyprísťtakmerihneďpopríchodeobžalovaných,muselibyprítomnísvedkoviazaregistrovať
takúto skutočnosť. Pokiaľ ide o účasť Q. Z. pri vysťahovaní sa poškodenej z izby, táto bola opakovane a

logicky vysvetlená. Opakovane zdôrazňujem, že v danom súvise išlo o poskytnutie pomoci poškodenej
a nie o zamedzovanie v jej osobnej slobode ako sa snaží presadiť prokuratúra. Pokiaľ ide o skutok
„obmedzovanie osobnej slobody“, je potrebné podotknúť, že tento v súlade s ustanovením § 183
Trestného zákona si vyžaduje aktívne konanie páchateľa v podobe zásahu do osobnej slobody inej
osoby. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by bolo poškodeným bránené v pohybe, podotýkam, že

uvedené nevyplýva ani len z výpovede samotných poškodených. Už samotná skutočnosť, že išlo o
spontánny pohyb, pričom X. S. ako sám uvádza písal SMS správu zo svojho mobilu, počas jazdy do
Bratislavy sa presúval spolu s pánom U. do auta k pani poškodenej a to už vôbec teraz nehovorím
o zastavení policajnou hliadkou, počas ktorej poškodený S. osamote komunikoval s príslušníkmi PZ,
vylučujú akékoľvek domnienky o tom, že mu malo byť bránené, resp. zasahované do slobody pohybu.
Pokiaľ ide o pani poškodenú - pani Z., tu je to o dosť výraznejšie, nakoľko táto sama ako je známe

viedla motorové vozidlo a teda ani len samotná prítomnosť pána B. v jej aute nemôže byť vnímaná
ako zásah do jej osobnej slobody. Prokuratúra argumentuje tým, že neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by výpovede poškodených vyvracali, pripadne by s týmito polemizovali. Podľa môjho názoru
takéto dôkazy boli vykonané a napokon aj odzneli priamo v pojednávacej miestnosti. Poukazujem na
svedkov ako X. X., P. X., Ing. E., Q. V., P. S., pričom mám za to, že každá jedna výpoveď vniesla do

konania výrazné pochybnosti o tvrdeniach samotných poškodených. Nemožno opomenúť opakované
dôvodenie prokuratúry domnelej viny obžalovaných existenciou kamerových záznamov, ktoré boli
zaistené v hoteli Amadea Chateau. Predmetné kamerové záznamy sú zostrihané, zmanipulované, čo
vyplynulo až priamo na hlavnom pojednávaní. Ich prebratie obhajoba žiadala opakovane od samotného
počiatku trestného konania, pričom v danom čase si orgány činné v trestnom konaní zvolili argumentáciu

o nemožnosti ich prebratia. Z výpovede svedkyne Ing. E. vyplynulo, že kamerovými záznamami
disponovali orgány činné v trestnom konaní takmer od prvého dňa zadržania obžalovaných. Ani o
existencii kamerových záznamov v odôvodnení odvolania nie je najmenšia zmienka, pritom bola to
práve prokuratúra, ktorá práve týmto dôvodila niekoľko mesačnú väzbu obžalovaných. Dnes je už
zrejmé, že tento dôkaz zneužívaný proti obžalovaným, nepreukázal vôbec nič. Ani nemohol, nakoľko je

jednoznačne preukázané, že osoby v procesnom postavení poškodených neboli nútené opustiť hotel
Amadeau Chateau. Inými slovami povedané, neboli ani unesení a už vôbec nie vydieraní. Zhrnúc
uvedené, v súlade s vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nemal inú možnosť ako oslobodiť
obžalovaných spod obžaloby, nakoľko iné rozhodnutie by bolo doslovne „fackou“ spravodlivosti. Aj preto
je oprávnené konštatovať, že oslobodenie obžalovaných ako aj postup súdu je správny a v súlade so

zákonom.Nazákladevšetkýchvykonanýchdôkazov,navrhuje,abyodvolacísúdvsúladesustanovením
§ 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda ako nedôvodné.
Obhajkyňa obžalovaných S. B. a Q. V., JUDr. R. Y. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla, že
rozsudok prvostupňového súdu, napadnutého odvolaním prokurátora, považuje za vecne správny, v
súlade so zákonom a riadne odôvodnený. Prokurátor v odôvodnení odvolania namietal, že prvostupňový

súd konštatoval existenciu dvoch skupín dôkazov a to svedčiacich v prospech obžalovaných a v
neprospech obžalovaných, pričom obžalovaní vypovedali zhodne, logický vysvetlili dôvod cesty na
území Slovenskej republiky a popísali inkriminované stretnutie s poškodenými, ktorý popis korešponduje
s ostatnými svedeckými výpoveďami. Súd preto dospel k záveru, že na základe vykonaného
dokazovania neboli produkované dôkazy svedčiace o vine obžalovaných, nakoľko žiaden z nich

spoľahlivo nepreukazuje to, že došlo k spáchaniu skutkového deja v zmysle obžaloby. Podľa názoru
prvostupňového súdu ani výpovede poškodených samy osebe nepreukazujú, že došlo k žalovanému
skutku. Z ich výpovedí nepochybne nevyplýva, že by sa obžalovaní dopustili konania, ktoré im je
obžalobou kladené za vinu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa mohol stať
aj iným spôsobom než uvedeným v obžalobe. Zdôrazňuje, že jediným v neprospech obžalovaných

svedčiacim dôkazom produkovaným v trestnom konaní, sú výpovede poškodených, ktoré sa síce
hrubých črtách zhodujú, avšak v detailoch sa rozchádza a to nielen navzájom, ale v priebehu
trestného konania poškodený svoje jednotlivé výpovede postupne obmieňali, čo podstatným spôsobom
znižuje ich vierohodnosť. Tvrdenie prokurátora, že poškodený presne opísali akým spôsobom každý
z obžalovaných participoval na spáchaní skutku, pričom uviedli, že každý z nich bol svedkom toho,

ako obvinený U. fyzicky napadol poškodeného S., je vyslovene nepravdivé a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Poškodená Z. uviedla, že na terase sa nachádzalo 5 osôb, poškodený S. uvádzal
7 osôb. Prokurátora sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s kamerovými záznamy, z ktorých po
prehratí na hlavnom pojednávaní zistil, že nezachytávajú priebeh skutku tak ako bolo deklarované užv uznesení o vznesení obvinenia, ktoré nimi bolo odôvodňované a napokon aj samotnej obžalobe.
Prokurátor v odôvodnení odvolania konštatuje, že žalovaný skutok je dostatočne preukázaný výpoveďou
poškodených, lekárskymi správami a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré však už bližšie nešpecifikuje. Je

zrejmé, že prokurátor opiera vinu obžalovaných len o výpovede poškodených, iné dôkazy svedčiace
v neprospech obžalovaných ani sám v odôvodnení odvolania neuvádza. Prvostupňový súd sa v
odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal s vykonaným dokazovaním, vyjadrilo právne úvahy, ktoré
ho viedli k oslobodzujúcemu rozsudku. Rovnako uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

najmä ak si navzájom odporujú. S poukazom na vyššie uvedené skutočností navrhuje, aby tunajší súd
odvolanie prokurátora zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a zistil
nasledovné.
Odvolanie prokurátora smeruje proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý je citovaný na
začiatku odôvodnenia tohto uznesenia. Je potrebné súhlasiť s tou výhradou obhajoby, že prokurátor vo

svojom odvolaní síce navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku, avšak v odôvodnení svojho odvolania neuvádza
konkrétne dôvody, na základe, ktorých by bolo možné chyby napadnutého rozsudku, ktoré by bolo
možné podriadiť pod konkrétne zákonné ustanovenia § 321 ods. 1 Trestného poriadku uvádzame
prokurátorom v odvolaní. Dôvody, pre ktoré namieta prokurátor nesprávnosť napadnutého rozsudku je

možné subsumovať iba pod ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a to v dôsledku
(namietaného) nesprávneho zhodnotenia vykonaných dôkazov, z ktorých súd mal vyvodiť nesprávny
záver.
Vzhľadom na obsah odvolania prokurátora sa tak tunajší súd zaoberal preskúmaním správnosti
napadnutého rozsudku z pohľadu správnosti a zákonnosti hodnotenia vykonaného dokazovania

okresným súdom. V zmysle § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku, odvolací súd nenašiel chyby,
ktoréneboliodvolanímvytknutéaktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestného
poriadku.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaných spod obžaloby z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaný, odôvodnil tým, že vzhľadom na vykonané

dokazovanie nemal bezpečne a bezpochybne preukázanú vinu obžalovaných, že by spoločným
konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a to násilím a hrozbou bezprostredného
násilia a že by spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal.Okresný uviedol, že skutková veta uvedená v obžalobe nemôže byť právne posúdená, ako trestný čin
vydierania, v jednočinnom súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody. Je v rozpore so
súdnou praxou, aby jeden znak skutkovej podstaty konkrétne znak násilia sa používal dva krát a to aj na

odôvodnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu obmedzenia osobnej slobody podľa § 183 odsek
2 Tr. zákona (uznesenie NS SR 5Tdo 49/2011).
Čosatýkaskutkovéhopredpokladuvydierania,neboliprodukovanétakédôkazy,ktorébyjednoznačnea
bez akýchkoľvek pochybností preukázali spáchanie skutku obžalovaných. V predmetnej veci proti sebe
stoja dve skupiny dôkazov. Poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodených a obžalobnú verziu je

nutné posúdiť aj z pohľadu bežnej logiky, kde zločin vydierania spravidla v praxi páchateľ nespácha tak,
že umožňuje osobám používanie telefónov voľný pohyb, odhlásenie sa z hotela a podobne. Proti logickej
verzii obžaloby stojí aj fakt, že jednak poškodení so známym svedok X. boli dôkazmi zabezpečenými
v tomto konaní prezentovaní vo svetle prinajmenšom finančných špekulantov, ktorí motivovali snahou
zbaviť sa svojich dlhov a neváhali použiť akúkoľvek konštrukciu na očernenie svojich obchodných
partnerov. Rovnako je v rozpore s bežnou logikou, aby skutok proti slobode vykonali na verejných

miestach.
Okresný súd ďalej uviedol, že čo sa týka dokazovania premietaním obrazových záznamov, tieto
boli z nevysvetliteľných dôvodov vo výraznej miere zostrihané, chýbajú v nich podstatné okolnosti a
skutočnosti, odohrávajúce sa na mieste stretnutia v hoteli Chateau Amade, čo musí byť hodnotené v
prospech obžalovaných.

Pokiaľ ide o samotné obvinenie, je potrebné preukázať na skutkovú podstatu trestného činu kladeného
im za vinu. Samotný pojem „obmedzovanie osobnej slobody“ v súlade s ustanovením § 183 Tr. zákona,
si vyžaduje aktívne konanie páchateľa, v podobe zásahu do osobnej slobody inej osoby. Vychádzajúc
zo samotnej skutkovej podstaty tohto trestného činu, je zrejmé, že táto nebola naplnená zo strany
obžalovaných. Svedčí o tom výpovede nie len samotných obžalovaných, avšak i viacerých svedkov,

a to nielen personál hotela, ale i svedkov, prítomných na terase hotela Amade Chateau v relevantnom
čase (manželia Y. a výpovede poškodených v plnej miere vyvracajú takéto tvrdenia).
Okresný súd ďalej uviedol, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by bolo poškodeným bránené v
pohybe, uvedené nevyplýva ani len z výpovede samotných poškodených. Už samotná skutočnosť , že
išlo o spontánny pohyb, pričom poškodený S. ako sám uvádza, že písal sms zo svojho mobilu, počas

jazdy do Bratislavy sa presúval spolu s obvineným U. U. do auta k poškodenej a počas zastavenia
vozidiel policajnou hliadkou, poškodený S. o samote komunikoval s príslušníkmi PZ, ktoré skutočnosti
vylučujú akékoľvek domnienky o tom, že by malo mu byť bránené, resp. zasahované do slobody pohybu.
Pokiaľ ide o poškodenú, ako vodič mala možnosť sa odkloniť od smeru jazdy a rovnako ani sama
neuvádza, že by jej svedok B. ako spolujazdec diktoval, resp. zasahoval do jazdy.

Pokiaľ aj poškodený X. S. tvrdí, že U. U. od neho požadoval sprostredkovanie stretnutia s O. X., a to
z dôvodu predmetného dlhu, nebolo dokázané, v čom mala spočívať forma násilia, resp. hrozba ťažkej
ujmy.
Ďalej okresný súd poukázal na výpovede svedkov X. X., X. Z., P. X. a U. E., ako svedkov, ktorý sa mali
nachádzaťnamiestečinu(vpriestorochareáluhotelaAmadeChateau)aktorípopísaliskutočnosti,ktoré

sa mali odohrať v čase spáchania trestného činu inak ako poškodení, resp. nimi uvádzané skutočnosti
sú v rozpore s tvrdeniami poškodených. Podľa názoru odvolacieho súdu, výpovede vyššie uvedených
svedkov výrazne spochybňujú tvrdenia poškodených, ktoré sú jedinými priamymi dôkazmi, ktoré svedčia
proti obžalovaným. Výpovede poškodených sú pritom podstatnými dôkazmi, na ktorých stavia obžaloba
svoje obvinenie a v konečnom dôsledku aj odvolanie proti prvostupňovému oslobodzujúcemu rozsudku.

Významná je i skutočnosť, že obaja poškodení mali po celú dobu k dispozícii mobilné telefóny, pričom
týmto spôsobom komunikoval aj poškodený S. so svedkom X. a že poškodený S. osamote komunikoval
s príslušníkmi PZ pri dopravnej kontrole. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto skutočnosti nevylučujú
akékoľvek domnienky o tom, že by malo mu byť bránené, resp. zasahované do slobody pohybu (ako to
uvádzaokresnýsúd),avšakvýraznespochybňujúpopisskutkovéhodejatak,akohopodalipoškodenívo

svojich výpovediach. Absencia relevantných obrazových záznamov z priestorov hotela, v ktorých malo
dôjsť k spáchaniu činu, (hoci tieto záznamy mala mať polícia k dispozícii od samého začiatku trestného
stíhania) tieto pochybnosti iba zvýrazňuje.
Nemožno teda urobiť inak, než prisvedčiť k vyjadreniu obhajoby o tom, že prokuratúra vo svojom
odvolaní selektívne uvádza skutočnosti a dôkazy, pre ktoré navrhuje uznať obžalovaných za vinných, a

na druhej strane úplne opomenula dôkazy, ktoré vinu obžalovaných spochybňujú.
Pokiaľ ide o lekárske správy, týkajúce sa poškodenej Z., prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol správne a logické úvahy, ktoré sa vzťahujú k zdravotnému poškodeniu, ku ktorému
malo dôjsť súvislosti so spáchaním trestnej činnosti. Na túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudkuodvolací súd odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Rovnako si odvolací súd osvojil aj úvahy a závery
prvostupňového súdu, ktoré sa vzťahujú k zraneniam poškodeného S..
Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou

argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa. V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora, že prvostupňový
súdnesprávneskutkovovyhodnotilvykonanédôkazy,odvolacísúdpoznamenáva,žepokiaľsaskutkové

závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu
veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné
rozpory, nemožno im potom v neprospech obžalovaných úspešne odporovať odvolaním len preto, že
súdmoholdospieťajkinýmzáverom,kebysabolspravovalinýmiúvahami.Odvolacísúdpopreskúmaní
hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení

dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané dôkazy by vyhodnotil
jednostranne v neprospech obžalovaných.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd hodnotí výsledky vykonaného dokazovania tak, že
na preukázanie viny obžalovaných, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu, navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale
súčasne vylučuje možnosť, akéhokoľvek iného záveru. Výsledok vykonaných dôkazov však vyznieva
nejednoznačne a napriek tomu, že boli vykonané všetky relevantné dôkazy, zostala vážna pochybnosť
o tom, či sa obžalovaní dopustili spáchania skutku, ktorý sa im v obžalobe kladie za vinu. Za takejto
situácie bolo namieste aplikovať zásadu vyjadrenou v ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku, teda

zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že odvolanie
prokurátora proti rozsudku okresného súdu je nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.