Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202575
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614202575.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr.YvettyDzugasovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobcu:M.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
XXX XX I. XXX, zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom Z. XX, XXX XX L. M., proti
žalovanému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/X, XXX XX M., zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom,
advokátom, so sídlom Y. Q. X, XXX XX M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnosti reálnou deľbou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k.8C/66/2014-384zodňa24.02.2017aonávrhužalovanéhonaprerušenieodvolaciehokonania,takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného na prerušenie konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn.
6Co/182/2017 z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/66/2014-384 zo dňa 24.02.2017 z r u š u j e a

vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo právnej predchodkyne žalobcu
Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX (ďalej v bodoch 1. až 33. tohto rozhodnutia označenej
ako „žalovaná") a žalovaného k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele registra C-KN
evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 77/1 a parc. č. 77/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie a obec I., okres L. M. a vyporiadal ho reálnym rozdelením rodinného domu tak,
že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal rodinný dom, postavený na parcele registra C-KN
evidovaný na katastrálnej mape ako parc. č. 77/2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne
územie a obec I., okres L. M. a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom, postavený na
parcele registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 77/1, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie a obec I., okres L. M. (výrok I.). Súčasne uložil žalovanému povinnosť

strpieťuskutočneniestavebnýchúpravnevyhnutnýchkreálnejdeľbenehnuteľnosti,spočívajúcichnajmä
v odstránení betónových schodov nachádzajúcich sa v časti domu postaveného na parcele č.
77/2, k.ú. a obec I., zamurovaní dverného otvoru medzi jednotlivými domami postavenými na parcele č.
77/1 a 77/2 pre k. ú. a obec I., vybudovaní kanalizačnej prípojky od časti domu postaveného na parcele
č. 77/1 k. ú. a obec I. zo žumpy nachádzajúcej sa na parcele č. 77/1 k. ú. a obec I. do obecnej kanalizácie,
vykonaní výkopových prác a položení vodovodného potrubia od časti domu postaveného na

parcele č. 77/1 k. ú. a obec I. k obecnému vodovodu, ktoré stavebné úpravy je povinná v celom rozsahu
znášať a vykonať žalobkyňa, a to v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
II.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalovanej (správne má byť žalobkyni - poznámka
odvolacieho súdu) sumu 1.390,59 Eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, a to v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.) a vyslovil, že žalobkyni priznáva náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok IV.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2014, žalobkyňa
žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, a to krodinnému domu súpisné č. XXX, postavenému na parcele C-KN, parc. č. 77/1 a parc. č. 77/2,
katastrálne územie I., obec I., okres L. M., so žalovaným, a to takým spôsobom, aby bol rodinný dom
reálne rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného vertikálnym spôsobom. Žalobkyňa žalobu odôvodnila

tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, súp. č. XXX, (ďalej aj „sporná
nehnuteľnosť") postaveného na C-KN parcele č. 77/1 a C-KN parcele č. 77/2, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec I., okres L. M., a to žalobkyňa v
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 27/64 k celku a žalovaný v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti
37/64 k celku. Právny vzťah k parcelám, na ktorých je rodinný dom postavený, nie je evidovaný na

liste vlastníctva. Spoločnú nehnuteľnosť tvoria dva samostatné domy s jedným súpisným
číslom, a to pôvodný rodinný dom postavený v roku 1956 na pozemku C-KN parc. č. 77/2 a
rodinný dom postavený v roku 1971 (ako prístavba), nachádzajúci sa na C-KN parc. č. 77/1.
Rodinný dom postavený v roku 1956 je prepojený dverným otvorom s rodinným domom
(prístavbou) postavenou v roku 1971. Rodinný dom postavený v roku 1956 ako aj prístavba z roku
1971, sú postavené každý na samostatnom pozemku, preto podľa žalobkyne nevzniká potreba reálnej

deľby pozemku geometrickým plánom. Po uzavretí dverného otvoru sú domy reálne deliteľné a schopné
samostatného užívania. Rodinný dom je neobývaný od roku 2000. Po smrti otca strán sporu v roku 2002
sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že žalobkyňa bude užívať časť spoločnej nehnuteľnosti postavenej
v roku 1956 a žalovaný časť spoločnej nehnuteľnosti postavenej v roku 1971. Napriek
uvedenej dohode sa po celú dobu o nehnuteľnosť stará a udržiava ju výlučne žalobkyňa. Žalovaný po

dobu5rokov(odroku2002doroku2006)spolusosynomužívaldohodnutúčasťspoločnejnehnuteľnosti
postavenú v roku 1971 (prístavba), pričom za spotrebu elektriny nikdy ani nezaplatil. Žalobkyňa bola
preto nútená požiadať o odpojenie elektriny. V ostatných rokoch uhrádzala a aj v súčasnosti aj uhrádza
všetky plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti žalobkyňa, ktorá na vlastné náklady vykonáva na dome
aj všetky nevyhnutné opravy ako celku. Žalovaný sa o nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nikdy

nestaral, nezveľaďoval ju, neplnil si povinnosti spoluvlastníka. Žalobkyňa sa viackrát pokúsila o
mimosúdnu dohodu so žalovaným, nakoľko spoločná nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Žalovaný však na
jej návrhy na mimosúdne riešenie sporu nereagoval a o dom v podielovom spoluvlastníctve sa nestaral.
Vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý zavinil podanie žaloby, žalobkyňa navrhla, aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť jej trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vzniknú. Žalobkyňa tiež navrhla,

aby súd žalovaného zaviazal z titulu vyporiadania podielov k spoločnej nehnuteľnosti zaplatiť žalobkyni
rozdiel z titulu rôznej hodnoty prikázaných podielov vo výške 1.973,66 Eur.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti tvrdené žalobkyňou v žalobe sa
nezakladajú na pravde. Podľa jeho názoru nie je rozdelenie rodinného domu súpisné č. 189 dobre
možné. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti na dve samostatné veci neumožňujú aj dlhodobo narušené

medziľudské vzťahy medzi stranami sporu. Právne rozdelenie nehnuteľnosti na dva samostatné rodinné
domy, (keď jeden dom bude vo vlastníctve žalobkyne a druhý vo vlastníctve žalovaného),
nevytvára podmienky na predchádzanie nezhodám medzi žalobkyňou a žalovaným. Z
uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby súd prikázal celú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva,
s odôvodnením, že je väčšinovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, s výškou spoluvlastníckeho

podielu37/64kcelku.Naviacžalovanýmázáujemoužívanienehnuteľnostivcelomrozsahu pre
svoju vlastnú potrebu, ako aj z dôvodu, že má na nevysporiadaných pozemkoch zastavaných rodinným
domom a na priľahlom pozemku väčšinový spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/8 k celku, keďže
parcely C-KN parcely č. 77/1, 77/2 a 77/4, boli vytvorené z E-KN parcely č. 234, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I., obec I., okres L. M..

4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa a
žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na
parcele C-KN, parc. č. 77/1 a C-KN parc. č. 77/2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie I., obec I., okres L. M.. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou sporného
rodinnému domu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 27/64 k celku a žalovaný je

jeho podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 37/64 k celku. Právny vzťah k
parcelám, na ktorých je rodinný dom postavený, nie je evidovaný na liste vlastníctva. Predmetom žaloby
bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp.
č. XXX, katastrálne územie I..
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.09.2014 uviedla, že ani jeden z domov

(jeden je postavený v roku 1956 a druhý v roku 1971 ako prístavba) nie je obývaný. O obidva
sa stará sama. Po skolaudovaní nového domu v roku 1971 tomto dome obývala žalobkyňa s rodičmi a
bratom prvé dve miestnosti, na vrchu obývačku a spálňu. Na prízemí v novom dome bola kuchyňa,
kotolňa, sklad, kúpeľňa, WC, špajza. Zo starého domu (postaveného v roku 1956) boli prebúrané dveredo nového domu (postaveného v roku 1971). V starom dome bola spálňa, izba, kúpeľňa, toaleta a pôjd.
Keď sa žalobkyňa v roku 1974 vydala, odišla z domu. V tom čase už v dome nebýval ani žalovaný.
Dom až do smrti užívali rodičia žalobkyne a žalovaného. Žalovaný tieto nehnuteľnosti nikdy neužíval

dlhodobo. Keď prišiel s rodinou na návštevu, všetci spali v prednom (novšom) dome. Žalobkyňa po
dohode so žalovaným užívala zadný dom a predný dom užíval žalovaný. Keď žalovaný potreboval niečo
uvariť, užíval kuchyňu v zadnom dome, pretože v prednom dome nemal sporák, neskôr si ho kúpil.
Žalobkyňa sa so žalovaným dohodla, že elektrinu bude platiť ona a on bude prispievať polovicou sumy,
ale nedával jej nič. Čo sa týka funkčnosti oboch domov, žalobkyňa uviedla, že v obidvoch domoch sú

stále elektrické hodiny, žumpa je pre obidva domy spoločná, no v obci sa buduje kanalizácia. Prívod vody
je zabezpečený v celom dome. Kúrenie je v prednom dome je na elektrinu; jeden radiátor je potiahnutý
do obývačky zo zadného domu. V zadnom dome je ústredné vykurovanie, zabezpečené
prostredníctvom kotla na pevné palivo. V súčasnosti je sporná nehnuteľnosť schátraná, podmočená,
opadáva z nej omietka, škridlová strecha je v pôvodnom stave. Drevené zárubne odhnívajú. Žalobkyňa
navrhla prikázať pri reálnej deľbe zadný dom sebe z toho dôvodu, že má k nemu vzťah a

starala sa o matku. Za domom je záhradka, v ktorej si pestuje zeleninu. Má záujem v dome trvalo bývať,
pretože má s manželom pretrvávajúce manželské problémy.
6. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.09.2014 uviedol, že rodičia sa rozhodli zbúrať
starý kamenný dom a postaviť nový pre neho s tým, že sa ožení a doopatruje ich. Žalobkyni nemalo
ostať nič, rodičia počítali s tým, že sa vydá a odíde. Zdôraznil, že na stavbe nového domu

pracoval hlavne on. Zabezpečoval naloženie kvádrov a tehál z Liptovského Hrádku do I.,
ich prevoz, nakladanie i vykladanie a pomáhal otcovi. Starý dom užíval žalovaný spoločne s rodičmi a
žalobkyňou, až do času, kým sa žalobkyňa nevydala a žalovaný neoženil. Dodal, že v novom dome sa
z vrchných dvoch obývateľných izieb užívala jedna izba, v ktorej žalovaný prespával, keď prišiel z M. na
návštevu. Po rozvode žalovaný do previezol nového domu nábytok zo spálne, kde spával, keďže

predtým bola izba vybavená iba gaučom. Podľa názoru žalovaného nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná.
7. Napriek súdom poskytnutému priestoru, obe procesný strany zotrvali na svojich postojoch
prezentovaných v priebehu konania až do rozhodnutia vo veci samej a nedošlo medzi nimi k uzavretiu
mimosúdnej dohody ohľadne predmetu sporu.
8.Uznesenímzodňa25.09.2014,č.k.8C/66/2014-57okresnýsúdnariadilvoveciznaleckédokazovanie

znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odvetvie odhad hodnoty stavebných prác
a podaním znaleckého posudku poveril Ing. Jána Hlinu, ktorému uložil zodpovedať otázku, či je časť
rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 77/1, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., zo stavebného hľadiska samostatnou vecou,
alebo ide o súčasť stavby rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č.

77/2, katastrálne územie I., ďalej či je možné reálne rozdelenie rodinného domu, súp. č. XXX tak, aby
rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude aj v súlade so stavebnými predpismi a ak je
reálna deľba tejto nehnuteľnosti možná, či vyžaduje realizáciu stavebných úprav a ktorých a takisto aké
sú odhadované náklady na ich realizáciu. Znalec podal znalecký posudok č. 1/2015, v ktorom uviedol,
že časť rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN, parc. č. 77/1

je zo stavebného hľadiska súčasť stavby rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-
KN, parc. č. 77/2, pre katastrálne územie I., obec I., okres L. M.; časť rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na pozemku C-KN, parc. č. 77/1 je prístavbou. Zároveň skonštatoval, že časť stavby
rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely C-KN, parc. č. 77/1 a časť stavby
rodinnéhodomu,súp.č.XXX,postavenéhonapozemkuC-KN,parc.č.77/2jemožnéreálnerozdeliťtak,

aby vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi. Ďalej uviedol,
že reálna deľba nehnuteľnosti si vyžaduje realizáciu stavebných úprav, ktoré je možné vykonať bez
potreby stavebného povolenia, jedná sa o zamurovanie dverného otvoru spájajúceho oba rodinné domy,
zrealizovaním povrchových úprav a vybúraním troch stupňov schodov zo strany časti rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 77/2, o odpojenie vykurovacieho

telesa časti rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN, parc. č. 77/1 od
kotolnej časti rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN, parc. č. 77/2, odpojenie
potrubia pre rozvod vody v časti rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN, parc.
č. 77/1 od zdroja vody v časti rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN, parc. č.
77/2. Pre časť rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN, parc. č. 77/1 je potrebné

vybudovať vodovodnú prípojku. V prípade ponechania kanalizácie do žumpy na pozemku C-KN, parc.
č. 77/1 v podielovom spoluvlastníctve a spoločnom užívaní oboch strán sporu je možné
v budúcnosti túto spoločne napojiť na obecnú kanalizáciu. Znalec zároveň konštatoval, že ak reálnerozdelenie nehnuteľnosti vyžaduje stavebné úpravy, odhadované náklady na ich realizáciu sú celkom
1.450,00 Eur.
9. Následne uznesením zo dňa 05.08.2015, č.k. 8C/66/2014-160 súd nariadil vo veci znalecké

dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a podaním
znaleckého posudku poveril Ing. Tibora Molnára, ktorému uložil zodpovedať otázku, aká je všeobecná
hodnota nehnuteľnosti nachádzajúcej v katastrálnom území obce I., okres L. M., a to rodinného domu
súp. č. XXX. V znaleckom posudku č. 4/2015 znalec zodpovedal na otázku súdu tak, že všeobecná
hodnota zistená metódou polohovej diferenciácie predstavuje sumu 24.900,00 Eur, z toho všeobecná

hodnota rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku C-KN, parc. č. 77/1 je vo výške
15.560,76 Eur a rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku C-KN, parc. č. 77/2 je v hodnote
9.108,69 Eur.
10. Pri výsluchu dňa 08.07.2015 Ing. Tibor Molnár ústne doplnil znalecký posudok o zriadenie
elektrickej prípojky. Uviedol, že je súdnym znalcom, aj autorizovaným projektantom a riaditeľom veľkej
stavebnej firmy. Ocenenie prác uvádzané v znaleckom posudku vychádzalo z cien obvyklých v danom

mieste a čase. Zdôraznil, že jeho znaleckou úlohou nebolo odhadnúť práce na rekonštrukcie zariadení
v zadnom dome, ale práce nevyhnutné na to, aby mohla byť každý časť nehnuteľnosti po reálnej deľbe
samostatnou vecou.
11. Právna zástupkyňa žalobkyne počas konania argumentovala tým, že žalobkyňa navrhla rozdeliť
rodinný dom, nakoľko vychádzala zo stavu, ako boli celé roky jeho jednotlivé časti, teda tzv. starý dom

(postavenývroku1956)atzv.novýdom(postavenývroku1971)užívané.Tzv.novýdomužívalžalovaný
a žalobkyňa užívala tzv. starý dom. Zdôraznila, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, keďže žalobkyňa je
ochotná znášať všetky náklady, ktoré bude potrebné uskutočniť na to, aby bol tzv. starý a tzv. nový dom
boli po reálnej deľbe samostatnými vecami. Tieto stavebné úpravy boli vecne špecifikované jednak v
znaleckom posudku Ing. Hlinu, a tiež v jej písomnom podaní zo dňa 13.01.2016. Žalovaný nikdy rozsah

týchto stavebných úprav nespochybnil. Po celý čas spochybňuje iba výšku nákladov, potrebných na
uskutočnenie týchto úprav. Pokiaľ ide o prístupovú cestu k jednotlivým častiam rodinného domu, ktoré
by boli po reálnej deľbe samostatnými vecami, žalobkyňa poukázala na to, že tzv. nový dom je prístupný
priamo z hlavnej cesty a tzv. starý dom je prístupný z opačnej strany cez zadné stavy. Obidve strany
sporu by tak mali bezproblémový prístup ku svojej nehnuteľnosti. Zapísať reálnu deľbu nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností nemôže byť problém, vzhľadom na stanovisko tohto orgánu zabezpečené zo
strany súdu a tiež s prihliadnutím na stanovisko Obce I., ktorá je stavebným úradom.
12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Vzhľadom k tomu,
že pozemky reg. C-KN, parc. č. 77/1 a parc. č. 77/2 boli vytvorené ešte v roku 1940
pri mapovaní a geometrický plán nebol k zápisu stavby nikdy predkladaný, nebolo ničím preukázané,

či reálne tieto parcely kopírujú skutočne hranicu tzv. starého a tzv. nového domu, hoci aj znalci v
znaleckých posudkoch z takéhoto záveru vychádzali. V tejto súvislosti žalovaný spochybnil stanovisko
Obce I., ktoré nepovažoval za stanovisko stavebného úradu. Žalovaný nepovažuje reálne rozdelenie
nehnuteľnosti za správne aj z pohľadu predchádzania budúcim sporom, pretože
žalobkyňa so žalovaným by museli spolunažívať na spoločnom dvore, cez ktorý budú prechádzať ku

svojim nehnuteľnostiam. Pokiaľ by súd rozhodol o zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
reálnymrozdelenímspornejnehnuteľnosti,jepotrebnézohľadniť,žežalovanýjeväčšinovýmpodielovým
spoluvlastníkom na nehnuteľnosti, a to parcele C-KN č. 77/4 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 6/8.
Jedná sa o parcelu, cez ktorú je potrebné prechádzať k jednotlivým častiam nehnuteľnosti. Vzhľadom na
predchádzanie konfliktom, toto riešenie nie je spravodlivé. Navyše stav tzv. zadného domu je lepší, táto

časť nehnuteľnosti je obývateľná, zatiaľ čo časť nehnuteľnosti, ktorá by mala pripadnúť žalovanému,
tieto požiadavky nespĺňa. Podľa názoru žalovaného neexistuje reálny podklad na to, aby Obec I. udelila
nehnuteľnosti súpisné číslo, pretože nie sú splnené podmienky podľa § 6 vyhlášky Ministerstva vnútra
SR č. 31/2003. V danom prípade absentuje doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve
k pozemku, takisto absentuje kolaudačné rozhodnutie a zameranie adresného bodu. Pokiaľ nie sú

pozemky pod stavbami vysporiadané, nie je možné predložiť doklad o vlastníctve k pozemku. Ak by teda
ajObecI.vydalanejakérozhodnutie beztýchtodokladov,takétorozhodnutiebudenezákonné.Z
odborného vyjadrenia znalca, autorizovaného stavebného inžiniera, Ing. Alberta Stránskeho, vyplynulo,
že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, pretože tento znalec vyčíslil náklady na reálnu deľbu v sume
odhadom minimálne 10.000,00 Eur. Od spoluvlastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby tak vysoké

náklady uhrádzal, preto spôsob vyporiadania reálnou deľbou nehnuteľnosti neprichádza do úvahy.
13. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 29.01.2016, rodinný
dom, súpisné č. XXX, v katastrálnom území I., bol zapísaný LV č. XXXX na základe listiny o
určení súpisného čísla, vydaného Obcou I. a na základe dedičského rozhodnutia po M. L.. Vzhľadom nato, že parcely C-KN, parc. č. 77/1 a C-KN parc. č. 77/2, boli už v registri C-KN vytvorené, geometrický
plán nebol ku zápisu stavby predkladaný. Pozemky parcely C-KN parc. č. 77/1 a C-KN parc. č. 77/2 boli
vytvorené v roku 1940 pri mapovaní. Pokiaľ má súd rozdeliť stavbu, súpisné č. XXX na dve samostatné

stavby, bude potrebné doložiť stanovisko stavebného úradu (Obce I.), v ktorom by malo byť uvedené, či
je možné takéto rozdelenie stavby z hľadiska stavebného zákona. Ak je to možné a ak budúce stavby
kopírujú hranice pozemkov, správny orgán bude pri zápise rozsudku vyžadovať právnu listinu od obce,
ktorou rozhodne o zrušení súpisného čísla XXX na jednom z pozemkov a zároveň obec rozhodne o
pridelení nového súpisného čísla na druhom pozemku.

14. Obec I., ktorá je zároveň stavebným úradom, listinou zo dňa 01.02.2016 potvrdila, že v prípade
rozdelenia rodinného domu, súpisné č. XXX pre dvoch majiteľov, pridelí obec súpisné číslo na základe
žiadosti jednému z nich nové súpisné číslo, nakoľko sa jedná o dve stavby postavené na dvoch
parcelných číslach, ale vedené pod jedným súpisným číslom, ktoré sú postavené na dvoch osobitných
parceláchč.77/1a77/2,ktorésúzvislouhranicouajmedzidomami,ktorésúspojenéobvodovýmimúrmi
na tejto hranici. Hranica pozemkov kopíruje hranicu rodinných domov.

15. V oznámení, doručenom súdu dňa 02.05.2016, Obec I. uviedla, že
v predchádzajúcom potvrdení vychádzala zo znaleckého posudku č. 6/2014 Ing. Vozárikovej a zo
skutočností známych, t.j. že hoci sa jedná o jedno súpisné číslo, rodinné domy sú dva, každý postavený
na inej parcele, ako to vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX a zo snímky z pozemkovej mapy
a tieto sú spojené obvodovými múrmi.

16. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru zo dňa 19.01.2017,
označený orgán vykoná zápis do katastra nehnuteľností v súlade s rozsudkom okresného súdu o reálnej
deľbe nehnuteľnosti a v súlade so stanoviskom starostu Obce I. zo dňa 01.02.2016, pričom právnu
listinu na zápis ďalšej stavby do katastra nehnuteľnosti si musia vlastníci v súlade s rozsudkom na obci
zabezpečiť a predložiť katastru.

17. Následne okresný súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní posúdil vec podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že spoluvlastníkov zásadne nemožno nútiť,
aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobkyňa nemusí tvrdiť ani preukazovať
dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Medzi stranami k
dohode o predmete sporu nedošlo. So zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili obidve strany

sporu, ktoré súčasne nepopierali, že v poslednom období mali medzi sebou problémy súvisiace s
výkonom svojich spoluvlastníckych práv k nehnuteľnosti. Súd preto rozhodol
o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Zákon dáva súdu smernice, ako si má
počínať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci
nevedie k cieľu. Spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je

iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia
i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vykonáva súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b)
prikázanie veci jednému alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu, c) predaj veci a
rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje

nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie,
v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti
uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na
veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na
veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému

vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska
účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
Súd pritom dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k

nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť
rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného
využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 169/1995). S prihliadnutím na zistený skutkový stav boli podľa názoru konajúceho súdu
splnené zákonné predpoklady pre použitie ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov reálnou deľbou rodinného domu, súpisné č. XXX,
v katastrálnom území I.. Súdny znalec Ing. Ján Hlina označil rodinný dom za reálne deliteľný, s potrebou
určitých nevyhnutných stavebných úprav na to, aby dva samostatné domy vzniknuté reálnou deľbou,
boli samostatnými vecami. Stanoviskom Obce I. a oznámeniami Okresného úradu Liptovský Mikuláš,katastrálny odbor, bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že nie je možné reálne vec rozdeliť tak, aby
reálna deľba nehnuteľnosti bola v súlade so stavebným zákonom. Tak Obec I. ako stavebný úrad, ako
aj Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, jednoznačne potvrdili, že reálna deľba rodinného

domu, ktorý bol predmetom vyporiadania, je uskutočniteľná a možná, nakoľko v prípade rozdelenia
rodinného domu Obec I. pridelí súpisné číslo na základe žiadosti jednému zo spoluvlastníkov nové
súpisné číslo, pretože ide o dve stavby postavené na dvoch osobitných parcelách C-KN č. 77/1 a C-KN
č. 77/2, ale vedené pod jedným súpisným číslom, pričom hranica pozemkov kopíruje hranicu rodinných
domov. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že v súvislosti s reálnou deľbou nehnuteľností bude

potrebnévykonaťurčiténevyhnutnéstavebnéúpravy,takakorozsahtýchtonevyhnutnýchúpravvyplýva
z výroku rozsudku. Ak žalobkyňa vyjadrila ochotu uhradiť hoci aj nákladnejšie stavebné úpravy, niet
dôvodupovažovaťstavbuzareálnenedeliteľnú.Žalobkyňaprezentovalamožnosťzabezpečiťvykonanie
niektorých stavebných úprav vo vlastnej réžii, finančne menej náročne, teda svojpomocne. Súd preto
nemal dôvod považovať rodinný dom za nedeliteľný, pokiaľ by aj náklady na rozdelenie nehnuteľnosti
boli vyššie ako boli vyčíslené znalcom Ing. Jánom Hlinom. Vzhľadom na prezentovanú vôľu a

ochotu žalobkyne znášať všetky náklady na rozdelenie nehnuteľnosti, súd považoval za
nadbytočné a nehospodárne vykonať dopracovanie znaleckého posudku za účelom presného vyčíslenia
stavebných úprav spojených s rozdelením nehnuteľnosti, ako aj vykonanie dôkazu
zabezpečením odborného vyjadrenia na výšku nákladov spojených s reálnou deľbou nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o stavebné úpravy, tieto je potrebné vykonať v rozsahu nevyhnutnom na reálne

rozdelenie nehnuteľnosti, nie však úpravy také, ktoré nehnuteľnosť zhodnocujú, či zvyšujú štandard
bývania. Okresný súd preto nepovažoval za potrebné ďalej vykonávať dokazovanie v tom
smere, aké budú presné náklady na reálnu deľbu nehnuteľností vo finančnom vyčíslení. Dokazovanie v
tomto smere by bolo na mieste v prípade, ak by boli obe strany sporu zaviazané na úhradu týchto
nákladov v určitom pomere. Žalobkyňa však bude výlučne sama znášať náklady na stavebné úpravy.

V tomto smere potom súd pripustil na pojednávaní dňa 01.02.2017 zmenu žaloby. Súd preto uložil
žalobkyni povinnosť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku vykonať stavebné úpravy
nevyhnutné na reálnu deľbu nehnuteľnosti a zároveň uložil žalovanému povinnosť strpieť realizáciu
týchto nevyhnutných stavebných úprav. K výhradám žalovaného, ktoré sa týkali vykonateľnosti rozsudku
a záruky, či žalobkyňa uskutoční stavebné úpravy, konajúci súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky, sp. zn. 3Cz 18/88, podľa ktorého vo výroku rozhodnutia o zrušení podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením stavby nie je potrebné uviesť ani presný popis stavebných úprav
smerujúcichkrozdeleniu.Podľauvedenéhorozhodnutianajvyššísúdvtomtoprípadeneboltohonázoru,
že bez jednoznačnej špecifikácie nutných úprav a bez ich uloženia strane sporu by rozhodnutie o zrušení
spoluvlastníctva rozdelením stavby nebolo spôsobilým podkladom prípadného výkonu rozhodnutia.

Napriek uvedenému však prvoinštančný súd z opatrnosti vo výroku rozsudku uložil žalobkyni
vykonať nevyhnutné stavebné úpravy a zároveň uložil žalovanému povinnosť strpieť vykonanie týchto
úprav.
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal okresný súd za to, že v danom prípade je
potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu a ako vhodné a

účelné považoval vyporiadať ho reálnym rozdelením domu vertikálnym spôsobom, čím vzniknú dva
samostatné domy a strany sporu budú môcť vykonávať svoje vlastnícke práva bez toho, aby boli
rušení druhým spoluvlastníkom. V danom prípade bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná reálna
deliteľnosť spornej nehnuteľnosti, súd preto nemal inú možnosť ako vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou
deľbou tak ako to vyplýva z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tiež vzal do úvahy aj tú

skutočnosť, že vzhľadom na svoju osobnú situáciu má žalobkyňa skutočný záujem využiť nehnuteľnosť
na bývanie, má k tejto nehnuteľnosti citový vzťah, celý život žije v obci I.
a v nehnuteľnosti realizuje svoje záľuby a nachádza v nich priestor pre sebarealizáciu. Má záujem
nehnuteľnosť pre vlastnú potrebu do budúcna zveľadiť aj ako svoje trvalé bývanie. Pokiaľ sa
týka rozdelenia jednotlivých častí nehnuteľnosti tým spôsobom, že žalobkyni pripadla časť nehnuteľnosti

postavená v roku 1956 a žalovanému časť nehnuteľnosti postavená v roku 1971, prvoinštančný súd
vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu o tom, kto akú časť nehnuteľnosti po smrti ich otca užíval.
Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že vyporiadanie reálnou deľbou nepredíde budúcim konfliktom
medzi stranami sporu, okresný súd uviedol, že napriek narušeným vzťahom medzi stranami
sporu, žalobkyňa aj žalovaný svojím faktickým správaním počas posledných niekoľkých rokov pred

podaním žaloby preukázali, že nehnuteľnosti tak, ako ich súd medzi nich rozdelil, využívali na rekreačné
účely. Žalovaný trávil v nehnuteľnosti svoj voľný čas, rovnako ako žalovaná, a to každý z nich v časti
nehnuteľnosti tak, ako ich súd reálne vyporiadal. Navyše aj z miestnych pomerov v obci I. je zrejmé,
že nie je ničím neobvyklým, že v nehnuteľnostiach, ktoré sú prístupné zospoločného dvora, bývajú častokrát aj úplne cudzí ľudia. Takýto spôsob užívania nehnuteľnosti je v
uvedenej obci bežným javom, aj vzhľadom na budovanie a výstavbu domov obdobným spôsobom,
ako bol postavený aj sporný rodinný dom. Skutočnosť, že žalovaný je podielovým

spoluvlastníkom na pozemku C-KN parcely č. 77/4, nepovažoval súd za podstatnú a rozhodujúcu pre
rozhodnutie o tom, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania je alebo nie je reálne deliteľná.
Predmetom vyporiadania bol len rodinný dom, súpisné č. XXX. Bez ohľadu na výšku spoluvlastníckeho
podielu má totiž žalobkyňa ako spoluvlastníčka pozemku C-KN parcely č. 77/4 právo prechodu cez tento
pozemok rovnako ako žalovaný. Vzhľadom na technicky možnú reálnu deľbu nehnuteľnosti podporenú

faktickým stavom užívania nehnuteľnosti stranami sporu, súd nemal inú možnosť iba rozhodnúť prvým
zospôsobovvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvapodľaust.§142ods.1Občianskehozákonníka.
19. Zároveň súd zaviazal žalovaného vyplatiť žalovanej sumu 1.390,59 Eur ako náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel. Pri určení výšky tejto náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 4/2015 Ing.
Tibora Molnára, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške zaokrúhlene 24.900,00
Eur. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne

nehnuteľnosť v hodnote celkovo 9.118,33 Eur, a to rodinný dom, postavený na pozemku C-KN parc. č.
77/2 a spevnené plochy betónové na C-KN parc. č. 77/2; a žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť v hodnote celkovo 15.791,68 Eur, a to rodinný dom, postavený na pozemku C-
KN parc. č. 77/1, spevnené plochy betónové na C-KN parc. č. 77/1, vodovodná prípojka, kanalizačná
prípojka a žumpa. Keďže spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

vyporiadania je 37/64 v pomere k celku, z celkovej hodnoty nehnuteľnosti mu patrí 14.401,10 Eur a
žalobkyni vzhľadom na jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 27/64 v pomere k celku na
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, z celkovej hodnoty nehnuteľnosti patrí
10.508,92 Eur. Žalobkyňa vyporiadaním nadobudla nehnuteľnosť v hodnote 9.118,33 Eur, preto rozdiel
týchto súm vo výške 1.390,59 Eur (10.508,92 Eur - 9.118,33 Eur) predstavuje výplatok, ktorý je povinný

žalovaný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na nehnuteľnosti. V súvislosti s argumentáciu
žalovaného, že ocenenie nehnuteľnosti je na základe znaleckého posudku zo dňa 01.10.2015 a dnes
už je cena nehnuteľnosti iná, súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
17.08.2010, sp. zn. 22 Cdo 2597/2010, podľa ktorého je na mieste aktualizovať cenu nehnuteľnosti
pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a určenie ceny výplatku v tom prípade,

ak by bol znalecký posudok vypracovaný pred viac rokmi, t.j. viac než dva roky, pretože v tom prípade
by súd nevychádzal z ceny v dobe vyporiadania. O takýto prípad však v súdenom spore nejde, keďže
znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal pri vyporiadaní a určení výšky výplatku, bol
znalcom Ing. Molnárom vypracovaný dňa 01.10.2015.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Úspech vo veci je tou okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu
trov konania. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania,
napr. na vyporiadanie spoluvlastníctva. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

je celý výrok vo veci samej rozhodnutím o jednom zo spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom. Zásadu úspechu strany sporu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s
prihliadnutím na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva a ako

ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím
súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal.
Žalobkyňa preukázala, že pred podaním žaloby sa niekoľkokrát osobne a následne aj prostredníctvom
právnej zástupkyne pokúšala spor riešiť mimosúdne, avšak bezvýsledne. V predmetnej právnej veci
to bola práve žalobkyňa, ktorá tak mimosúdne ako aj v samotnom súdnom konaní navrhovala zrušiť

podielové spoluvlastníctvo a navrhovala ho vyporiadať spôsobom reálneho rozdelenia veci. Súd prvej
inštancie tak aj rozhodol, a preto je to práve žalobkyňa, ktorú s ohľadom na výsledok
konania, je potrebné považovať za úspešnú stranu sporu, ktorej podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada
trov konania v plnom rozsahu.

21. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výrokom I., II., III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.22. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Okresný súd totiž nesprávnym procesným postupom v rozpore s ust. §
186 ods. 2 vety druhej CSP prihliadol na zmenu v tvrdeniach žalobkyne, ktorá pôvodne odmietla
hradiť náklady na reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Obidve procesné strany na
pojednávaní konanom dňa 08.07.2015 zhodne uviedli, že nebudú hradiť náklady na reálne rozdelenie
nehnuteľnosti. V danej súvislosti okresný súd poučil strany, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR č. R 45/1991 platí, že ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie
nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa z tohto hľadiska musela považovať za nedeliteľnú. Na
základe toho okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti (uznesením č.k. 8C/66/2014-160 zo dňa 05.08.2015). Odvolateľ poukázal na dôvody tohto
rozhodnutia, v ktorom okresný súd konštatoval, že znalecký posudok bude jedným z podkladov pre
určenie hodnoty výšky spoluvlastníckeho podielu (ďalšími môžu byť napr. správy realitných kancelárií

o kúpnej cene podobných predávaných nehnuteľností v danej lokalite v súčasnom období). Zároveň
v odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd konštatoval vyššie uvedený záver z pojednávania zo
dňa 08.07.2015. Na základe týchto procesných postupov konajúceho súdu žalovaný očakával, že
súd pristúpi k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva formou prikázania nehnuteľnosti jednej zo
strán sporu podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom a reálna deľba

nehnuteľnosti sa už nebude riešiť. Žalovaný z toho názoru súdu vychádzal, v dôsledku čoho zameral
svoje skutkové tvrdenia a návrhy na dokazovanie v prejednávanej veci a nezaoberal
sa už argumentáciou, či dokazovaním o reálnej nedeliteľnosti nehnuteľnosti, ani nežiadal doplnenie
znaleckého posudku č. 1/2015 znalca Ing. Jána Hlinu o ďalšie náklady spojené s reálnou deľbou, ktoré
vyplynuli z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 08.07.2015, (t.j. náklady na zriadenie elektrickej prípojky,

náklady na samostatnú kanalizačnú prípojku bez pripojenia cez spoločnú žumpu). Za
popísanej situácie žalovaný už nepovažoval za potrebné doplnenie znaleckého posudku. Obidve strany
totiž odmietli hradiť aj nižšie náklady spojené s reálnou deľbou, ktoré boli v znaleckom posudku č.
1/2015 vyčíslené na čiastku 1.450,00 Eur. Znalec Ing. Hlina pritom ústne doplnil znalecký posudok na
pojednávaníkonanomdňa08.07.2015oďalšienáklady nazriadenieelektrickejprípojkyvsumecca

950,00 Eur. Pri nákladoch na napojenie predného domu na verejnú kanalizáciu mala byť cena zvýšená
dvojnásobne, ak nie viac, na čiastku 350,00 Eur. Po pojednávaní vedenom na súde prvej inštancie
dňa 08.07.2015 a vydanom uznesení o nariadení znaleckého dokazovania bolo žalovanému zrejmé,
že súd považuje nehnuteľnosť za reálne nedeliteľnú, a preto bude v konaní pokračovať podľa poradia
uvedenej v § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka, t.j. prikázaním veci za primeranú náhradu

jednej zo sporových strán. V priebehu ďalšieho konania však žalobkyňa zmenila svoje predchádzajúce
skutkové tvrdenia, keď sa vyjadrila, že je ochotná uhrádzať všetky náklady spojené s reálnou deľbou
nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na ich vyčíslenie znalcom. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa tak
učinila len zo špekulatívnych dôvodov, keďže v priebehu konania viackrát tvrdila, že nemá finančné
prostriedky na vyplatenie žalovaného a bola si vedomá, že pri prikázaní nehnuteľnosti túto získa

žalovaný. Žalovaný, ktorý má aj väčšinový spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti (37/64), bol
ochotný žalobkyňu vyplatiť, čo aj prezentoval v priebehu prvoinštančného konania. Je zrejmé, že za
dôsledného dodržania princípu okamžitej aplikability CSP (§ 470 ods. 1 CSP) súd nemal prihliadnuť na
zmenu v skutkových tvrdeniach žalobkyne a bol povinný dôsledne aplikovať ust. § 186 ods.
2 vety druhej CSP. Napriek tomu však konajúci súd prihliadol na zmenené tvrdenia žalobkyne a

po zmene zákonného sudcu na pojednávaní dňa 11.01.2017 vyslovil právny názor, že
nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná za situácie, ak je žalobkyňa ochotná znášať všetky s tým spojené
investície. Takýmto procesným postupom okresný súd žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, resp. konanie má vyššie uvedenú inú procesnú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Naviac, okresný súd neprihliadol na skutkové tvrdenia žalovaného doručené do
podateľne súdu v listinnej podobe dňa 13.01.2016 a na pojednávaní konanom dňa 18.01.2016
a konštatoval, že na ne nebude prihliadať, pretože nesúvisia bezprostredne s predmetom konania.
Podľa názoru odvolateľa však predmetné podania s predmetom konania bezprostredne súviseli. Ich
obsahom boli totiž dôležité skutkové tvrdenia, ktoré vyvracali skutkové tvrdenia protistrany (žalobkyne),

ktoré následne súd v ďalšom konaní považoval za nesporné. Jednalo sa najmä o tvrdenia žalobkyne,
že medzi stranami sporu malo dôjsť k uzavretiu dohody o tom, kto bude užívať „starý dom a kto nový
dom". Tomuto záveru nasvedčujú skutkové tvrdenia žalovaného v odseku 14. jeho podania zo dňa
13.01.2016 nazvanom: „Ako som sa podieľal na výstave, údržbe a zveľaďovaní rodinného domu v I.č. XXX", rovnako podanie žalovaného zo dňa 13.01.2016 pod názvom „Prehlásenie z určitých bodov
žaloby Z. J." obsahovalo dôležité skutkové tvrdenia ohľadne mimosúdneho rokovania medzi stranami
a ochoty žalovaného vyplatiť žalobkyňu sumou 15.000,00 Eur. Podľa názoru odvolateľa majú tieto

skutočnostipodstatnývplyvajnavýroksúduonáhradetrovkonania.Pokiaľsúdprvejinštancienažiadne
z vyššie označených podaní žalovaného zo dňa 13.01.2016 bez náležitého odôvodnenia neprihliadol,
pričom tieto podania obsahovali dôležité skutkové tvrdenia žalovaného v rámci jeho obrany k žalobe
a skutkovým tvrdeniam žalobkyne, je zrejmé, že uvedeným procesným postupom súd
prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
23.Naviacrozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Súdtotiž
vyslovil názor, že rozdelenie rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. I. je dobre možné, čo však podľa názoru
žalovaného neobstojí. Pri reálnom rozdelení veci - rodinného domu na dva rodinné domy, musia týmto
rozdelením vzniknúť dve rovnocenné a samostatné veci v právnom zmysle, pri zachovaní funkčných
vlastností danej veci a pri dodržaní všetkých právnych, najmä stavebno-technických predpisov tak, aby

obidva rodinné domy mohli byť využívané na celoročné bývanie osôb. Poukázal pritom na konštantnú
judikatúru súdov SR, vrátane rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/84/2015, z ktorého vyplýva,
že z ust. § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienka pre vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozdelením veci prichádza do úvahy, že sa jedná o rozdelenie veci „dobre
možné". Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou

rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia, pričom judikatúra
sa zaoberá predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci. V súdenej veci boli však
uvedené skutočnosti počas celého prvoinštančného konania okresným súdom prehliadané a súdnym
znalcom Ing. Jánom Hlinom i starostom obce I. bagatelizované. Žalovaný pritom poukazoval na prísne
ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), ktorý kladie základné požiadavky na stavby.

Znalec Hlina bez akéhokoľvek odôvodnenia a poukazu na stavebné predpisy
však v znaleckom posudku č. 1/2015 konštatoval, že reálne rozdelenie je možné a že táto
úprava je dokonca možná bez vydania stavebného povolenia. Toto konštatovanie znalca
však nemá oporu v právnych predpisoch. Znalec nie je oprávnený posudzovať právne otázky sporu.
O vydaní stavebného povolenia, resp. len o vyžadovaní ohlásenia drobnej stavby môže rozhodnúť len

stavebný úrad na základe relevantnej žiadosti podloženej potrebnými projektmi. Tomu nasvedčuje i
znenie § 57 ods. 1 Stavebného zákona. Odvolateľ ďalej prezentoval názor, že takú zásadnú zmenu v
užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, pri ktorej dochádza k jej reálnej deľbe, nie je možné
uskutočniť bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o zmene v užívaní stavby, vydaného podľa
§ 85 v spojení s § 76 až § 84 Stavebného zákona a následného kolaudačného rozhodnutia, ktoré by

tvorilo podklad na pridelenie súpisného čísla novým domom vzniknutým reálnym rozdelením. Je totiž
zrejmé, že rodinný dom, ktorý má byť rozdelený na dve samostatné nehnuteľnosti, aktuálne nespĺňa
základné požiadavky na stavbu, ktorú vyžaduje ust. § 43d Stavebného zákona v spojení s prílohou
I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ č. 305/2011) z 09.03.2001 a v spojení s ust. § 47
Stavebného zákona, ktoré musí spĺňať po celý čas svojej životnosti. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.

6Cdo/204/2010 zo dňa 23.03.2011 tiež konštatoval, že kým podmienkou reálneho rozdelenia stavby vo
vertikálnom smere je vznik samostatných vecí (od seba oddelených objektov), ktorých existencia musí
byť v súlade so stavebnými predpismi...". Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplynulo,
že rodinný dom súp. č. XXX nie je obývaný cca 17 rokov, nie je v ňom žiadny zdroj vykurovania, má
nefunkčný vodovod, odpojený prívod elektrickej energie, steny domu sú splesnené, dom je podmočený

a nemá funkčné WC, sprchu ani vaňu, a teda nie je vhodný na bývanie osôb. Prístavba rodinného domu,
ktorá sa v súdnom konaní familiárne nazývala „nový dom, resp. „predný dom" nebola nikdy dokončená,
a teda nemohla byť nikdy využívaná žalovaným na bývanie. V tomto „novom dome" chýba prípojka na
zdroj vody, prípojka na kanalizáciu (je tam len prepojenie na spoločnú žumpu v jednej miestnosti, nie
je tam ani WC, umývadlá či iná sanita, a nie je tam zapojená ani elektrina). V súčasnosti dom ako taký

nespĺňa základné funkčné vlastnosti rodinného domu na celoročné bývanie, aj keď je na LV č. XXXX
pre k.ú. I. evidovaný ako rodinný dom. Ak teda aktuálne dom nespĺňa základné funkčné a technické
požiadavky na stavby podľa § 43b a § 47 Stavebného zákona, nie je možné, aby reálnou
deľbou vznikli dva samostatné funkčné rodinné domy, ktoré by mohli byť skolaudované a ktorým by
mohli byť pridelené samostatné súpisné čísla, a to bez vynaloženia vysokých finančných prostriedkov

na nákladné stavebné úpravy. Výška týchto finančných prostriedkov za dodržania
aktuálne platných stavebno-technických predpisov kladúcich základné podmienky na stavby, ktoré by
spĺňali funkčnú stránku stavieb ako samostatných vecí v právnom slova zmysle, bola špecifikovaná v
odbornom posudku znalca Ing. Alberta Stránskeho, ktorý predložil do spisu žalovaný. Konajúci súd všaktento odborný posudok nezohľadnil s odôvodnením, že žalobkyňa sa zaviazala hradiť všetky náklady
spojené s reálnou deľbou. Je však rozdiel, či tieto náklady predstavujú sumu minimálne 10.000,00 Eur
ako to uviedol znalec Ing. Stránsky, alebo len sumu 1.450,00 Eur ako to uviedol znalec Ing. Hlina, ktorý

vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08.07.2015 sám spochybnil úplnosť ním podaného znaleckého
posudku a tento rozšíril o ďalšie položky, ako už bolo uvedené vyššie. Súd bol teda povinný skúmať
výšku týchto nákladov najmä preto, že samotná žalobkyňa v konaní tvrdila, že nemá žiadne finančné
prostriedky. Na pojednávaní dňa 25.09.2004 sama uviedla, že má dôchodok vo výške 322,30 Eur a
iný príjem nemá. Okrem domu nevlastní žiaden majetok a jej úspory predstavujú minimálne 200,00

až 500,00 Eur. Za týchto okolností mal súd považovať tvrdenie žalobkyne, že bude hradiť všetky
náklady spojené s reálnom deľbou, za účelové. Odvolateľ tiež namietal, že pri uskutočnení stavebných
úprav uvedených vo výroku II. rozsudku sa domy nestanú samostatnými stavbami, keďže po reálnej
deľbe nebudú spĺňať ustanovenia § 81 písm. a) Stavebného zákona, v zmysle ktorého kolaudačné
rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia,
ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak nie je podľa dokumentácie overenej stavebným

úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny
a kanalizačnú sieť. Vo výroku II. rozsudku okresný súd zaviazal žalobkyňu na vykonanie stavebných
úprav nevyhnutných k reálnej deľbe nehnuteľnosti, ktoré musí žalovaný strpieť. Napriek tomu, že súdny
znalec Ing. Ján Hlina vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08.07.2015 doplnil svoj znalecký posudok č.
01/2015 o náklady na zriadenie elektrickej prípojky, okresný súd tieto stavebné úpravy pre „nový dom" vo

výroku II. rozsudku neuviedol. Bez samostatnej elektrickej prípojky nemôže „nový dom" spĺňať základné
požiadavky na stavby, nie je možné zabezpečiť čo i len elektrické vykurovanie, v dôsledku čoho nemôže
byť považovaný za stavbu v právnom slova zmysle. Je tak zrejmé, že „nový dom", ktorý by mal byť
prikázaný žalovanému, bude ako stavba úplne nefunkčný, pričom žalobkyni bol prikázaný „starý dom".
Pôvodný starý dom má v pivničných priestoroch zriadenú kotolňu s pôvodným, (dnes už nefunkčným

zdrojom vykurovania - kotlom na pevné palivo) a nachádzajú sa v ňom rozvody ústredného kúrenia s
radiátormi napojené na predmetnú kotolňu. V novom dome bola potiahnutá len jedna rúrka napojená
na danú kotolňu v starom dome s jedným radiátorom v jednej izbe. Ak by mali byť po reálnej deľbe
obidva domy rovnocenné, aj čo sa týka vykurovania, nie je možné uvažovať so zdrojom vykurovania
v novom dome formou nákladného elektrického vykurovania kachľami, keď starý

dom bude vykurovaný po výmene kotla na pevné palivo ústredným vykurovaním. Ťažko teda hovoriť
o dvoch rovnocenne funkčných domoch a o spravodlivej reálnej deľbe. Hoci súd v prejednávanej veci
nenariadil obhliadku nehnuteľnosti, z pripojenej fotodokumentácie vyplýva jej havarijný a dezolátny stav.
Rovnako ho možno vyvodiť aj z potvrdení realitných kancelárií založených žalovaným do spisu. Súd
prvej inštancie počas celého súdneho konania prehliadal tiež skutočnosť, na ktorú poukazoval žalovaný

a ktorá bráni reálnej deľbe nehnuteľnosti, a to že dom súp. č. XXX leží na právne nevysporiadaných
pozemkoch a právny vzťah k týmto pozemkom (KNC č. 77/1 a KNC č. 77/2) nie je evidovaný na liste
vlastníctva. Rovnako nebolo zohľadnené, že spoločný dvor pred domom (KNC parc. č. 77/4) nie je
právne vysporiadaný a právny vzťah k tejto parcele nie je evidovaný na liste vlastníctva, z tohto dôvodu
nie je možné na KNC parc. č. 77/4 zriadiť vecné bremeno s právom - právo prístupu k starému domu,

ktorý nie je prístupný z verejnej komunikácie a tiež zriadiť vecné bremeno - právo zriadenia, vedenia a
údržby vodovodnej, kanalizačnej a elektrickej prípojky k novému domu. Aj v zmysle ust. § 185 ods. 3
CSP vyplýva, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky
a či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. Podľa názoru žalovaného
však napadnutý rozsudok nebude vykonateľný. V danej súvislosti poukázal na správu Okresného úradu

Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, zo dňa 29.01.2016 a 25.01.2017, ako aj stanovisko starostu
obce I. (potvrdenie) zo dňa 01.02.2016 citované v napadnutom rozhodnutí. Naproti tomu Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra vydal v katastrálnom
bulletine č. 3/2002 právne stanovisko, že reálne rozdelenie budovy je možné vtedy, ak jej rozdelením
vzniknú samostatné budovy, t.j. samostatné veci podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K návrhu

na vklad práva na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva k stavbe a vzájomnom vyporiadaní je
potrebné predložiť rozhodnutie stavebného úradu o technickej vykonateľnosti reálneho delenia stavby a
listinuourčenísúpisnéhočíslaknovovytvorenýmprevádzkovýmstavbám.Jetedazrejmé,žepotvrdenie
starostu Obce I. zo dňa 01.02.2016 nemá formu rozhodnutia stavebného úradu podľa § 85 Stavebného
zákona a ako také nemôže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. V tomto potvrdení sa

nenachádza žiadny odkaz na príslušné ustanovenia Stavebného zákona pripúšťajúce reálnu deliteľnosť
nehnuteľnosti a nemá vôbec žiadne odôvodnenie. Takéto potvrdenie nemá teda žiadnu právnu silu, a
preto nemôže byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Okrem toho toto potvrdenie je vydané
aj v rozpore s ust. § 6 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti ooznačovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Je teda vydané predčasne, bez
náležitého zistenia skutkového stavu, bez uskutočnenia konania podľa § 76 až § 84 Stavebného zákona,
bez obhliadky nehnuteľnosti a bez podania riadnej žiadosti o udelenie súpisného čísla s relevantnými

prílohami. Ak podľa § 6 ods. 1 písm. d) bod 1, 2 vyhlášky MV SR č. 31/2003 prílohami žiadosti o určenie
súpisného čísla a orientačného čísla sú okrem iných (doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o
inom práve k pozemku a kolaudačné rozhodnutie), toto tvrdenie neobstojí. Z výpisu listu vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. I. je totiž zrejmé, že právny vzťah k parcele C-KN č. 77/1 a C-KN č. 77/2, na ktorej
leží stavba súpisné číslo XXX, nie je evidovaný na liste vlastníctva. Za popísaného stavu nie je možné

zabezpečiť právnu listinu na zápis stavby do katastra nehnuteľností, tak ako to vyžaduje Okresný úrad
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Napadnutý rozsudok preto nebude vykonateľný. Naviac, žalovaný
na pojednávaní dňa 11.01.2017 navrhoval ako dôkaz pre zistenie reálnej deliteľnosti domu a pre možný
zápis rozsudku do katastra nehnuteľností vypracovanie geometrického plánu. Vychádzal pritom zo
znenia ust. § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon). Rovnako Okresný úrad Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor vo svojej odpovedi zo dňa 29.01.2016 požadoval od súdu zistenie, či budúce

stavby kopírujú hranice pozemkov. Takéto zistenie sa dá zabezpečiť len vyhotovením geometrického
plánu. Napadnutý rozsudok teda nie je vykonateľný aj pre jeho rozpor s ust. § 46 ods. 1 katastrálneho
zákona.
24. Okrem toho výrok II. rozsudku okrem vyššie uvedenej absencie povinnosti žalobkyne zriadiť
elektrickú prípojku k novému domu je aj zmätočný a nevykonateľný a zaväzuje na povinnosti, ktoré sú

priamo v rozpore so Stavebným zákonom, najmä jeho ust. § 47 písm. h), ktorý vyžaduje, aby každá
prípojkastavbynaverejnétechnickévybavenieúzemiabolasamostatneuzavierateľnáaleboodpojiteľná
a aby miesta uzáverov, odpojenia meracích zariadení boli ľahko prístupné a trvale označené. Rozsudok
vo svojom výroku II. totiž zaväzuje žalovaného strpieť stavebnú úpravu, ktorú má uskutočniť žalobkyňa a
ktorá spočíva vo vybudovaní kanalizačnej prípojky od časti domu postaveného na parcele C-KN č. 77/1

k.ú. a obec I. zo žumpy nachádzajúcej sa na parcele C-KN č. 77/1 k.ú. a obec I. do obecnej kanalizácie.
Súd teda uvažoval o zriadení spoločnej kanalizačnej prípojky pre obidva domy s využitím spoločnej
žumpy. Stavebný zákon však jednoznačne vyžaduje, aby každá prípojka, vrátane kanalizačnej prípojky,
bola samostatne uzavierateľná a odpojiteľná, pričom spoločná kanalizačná prípojka pre viac domov nie
jepodľaplatnéhozákonaprípustná.Vminulostisúdyriešilimožnosťvyužívaniajednejprípojkyprireálnej

deľbe nehnuteľnosti formou zriadenia vecného bremena, o čom svedčí napr. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 22Cdo/629/2004. Okresný súd však v prejednávanej veci o možnosti zriadenia vecného
bremena pre účely spoločného užívania jednej kanalizačnej prípojky vôbec neuvažoval.
25. Navyše okresný súd pri určení ceny domu súp. č. XXX prihliadal len na znalecký posudok č. 4/2015
vypracovaný v konaní znalcom Ing. Tiborom Molnárom, metódou polohovej diferenciácie s určením

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 24.900,00 Eur. Žalovaný v konaní tento znalecký posudok
namietal s odôvodnením, že je v podstate celý odkopírovaný od znaleckého posudku Ing. Vozárikovej
č. 6/2014 pripojeného žalobkyňou k žalobe. Za popísanej situácie a zvolenej metódy došlo k absurdnej
situácii, že tzv. starý dom, ktorý je v relatívne dobrom stave, bol ocenený na nižšiu sumu (o 6.452,00
Eur menej), ako nový dom, ktorý je v havarijnom a neužívateľnom stave. Bez ohľadu na túto skutočnosť

žalovaný ohľadne všeobecnej (trhovej) ceny domu predložil svoje listinné dôkazy ako prílohy k svojmu
vyjadreniu zo dňa 15.12.2005 k znaleckému posudku č. 4/2015, a to potvrdenia realitných kancelárií o
určení trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Realitná kancelária RK Spirit podľa potvrdenia zo dňa 10.12.2015
stanovila aktuálnu trhovú hodnotu sporného domu na sumu 15.800,00 Eur a to po
obhliadke vykonanej dňa 09.12.2015 s prihliadnutím na to, že väčšina miestností je v havarijnom stave

z dôvodu prasklín obvodového muriva a jeho zamokrenia. Škridla je v zlom stave, čo minimálne na
jednom mieste zapríčiňuje zatekanie vody. Spodné partie domu sú podmočené, drevené súčasti sú
taktiež poškodené. Elektroinštalácia je stará, technicky nevyhovujúca. Toaleta v dome chýba. V kuchyni
nie je kuchynská linka. Dom rozhodne nie je v tomto stave trvalo obývateľný. Celkovo bol ohodnotený
dom v tomto stave trvale neobývateľný. Na trhovú cenu má tiež záporný dopad skutočnosť, že pozemky

pod domami aj prístupový pozemok sú nevysporiadané a neevidované na liste vlastníctva. Realitná
kancelária HypoReal SK v potvrdení zo dňa 04.12.2015 určila aktuálnu trhovú hodnotu v rozmedzí
15.000,00 až 16.500,00 Eur, keď vychádzala z toho, že z obidvoch domov v súčasnosti je možné
využiť len kuchyňu a jednu izbu v druhom dome, avšak bez elektrickej energie. Okresný súd pri svojom
rozhodovaní na tieto potvrdenia žalovaného vôbec neprihliadal a vychádzal len zo

znaleckého posudku Ing. Molnára a to napriek tomu, že v uznesení č.k. 8C/66/2014-160 zo dňa
05.08.2015 sám uviedol, že znalecký posudok bude len jedným z podkladov pre
určenie hodnoty výšky spoluvlastníckeho podielu. Nesprávnemu postupu okresného súdu nasvedčuje aj
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 95/1995. Je teda zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodnutínerešpektoval ani ustálenú rozhodovaciu prax SR pri určení všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti a
jeho rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konajúci súd pri svojom
rozhodovaníneprihliadolaninafakt, žemedziľudskévzťahymedzižalobkyňouažalobcom

sú tak dlhodobo a trvalo rozvrátené, že ich ďalšia existencia vedľa seba v rozdelených
nehnuteľnostiach a na jednom spoločnom dome bude viesť v budúcnosti k možným konfliktom. Okrem
súdenej veci podala žalobkyňa proti žalovanému aj žalobu o neplatnosť závetu, ktoré konanie vedené
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 11C/49/2014, dôvodiac, že žalovaný sfalšoval podpis ich otca na
závete a listine o vydedení. Za takýchto okolností nie je mysliteľné spolužitie strán sporu vedľa seba

na spoločnom dvore. O urážkach a napádaní žalovaného zo strany žalobkyne predložil žalovaný do
spisu dňa 13.01.2016 listinné dôkazy podpísané svedkami. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR
vyplýva, že narušené vzájomné vzťahy medzi stranami sporu zakladajú dôvod, kedy reálne rozdelenie
predmetu spoluvlastníctva v danom prípade nie je dosť dobre možné a z funkčného hľadiska preto treba
považovať vec za reálne nedeliteľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 24C/235/2009,
rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/233/2005). Pokiaľ okresný súd na narušené a rozvrátené

medziľudské vzťahy medzi stranami sporu neprihliadal a v tomto smere nerešpektoval ani ustálenú
rozhodovaciu prax súdov SR, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Naviac okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
v priebehu konania nekriticky preberal a považoval za preukázané len skutkové tvrdenia produkované
žalobkyňou a na skutkové tvrdenia protistrany (žalovaného) už neprihliadal. Pri náležitom hodnotení

dôkazov by totiž konajúci súd musel dospieť k záveru, že dohoda medzi stranami sporu o rozdelení
nehnuteľnosti nemohla byť uzavretá, keďže žalovaný nemohol užívať len výlučne nový dom, ktorý nemá
potrebné sociálne zázemie, kuchyňu a vodovod. Žalovaný užíval dom ako celok, pričom ak by sa aj
niekedy zdržiaval v novom dome a mal tam zložené nejaké veci. Táto skutočnosť nič nepreukazuje, keď
naumytie,toaletuaprípravujedlamuselžalovanývyužiťjedinestarýdom,vktoromsanachádzafunkčný

vodovod a funkčná kachľová pec na prípravu jedla v kuchyni. Okresný súd preto nesprávne konštatoval
v odseku 18. odôvodnenia svojho rozhodnutia, že v danom prípade došlo k zhodnému tvrdeniu strán
sporu o tom, kto akú časť nehnuteľnosti po smrti otca užíval. Tieto skutkové tvrdenia žalobkyne žalovaný
vyvrátil svojimi skutkovými tvrdeniami v písomnom podaní zo dňa 13.01.2016 a k nemu pripojenými
listinami. Naviac prvoinštančný súd neprihliadol ani na to, že žalobkyňa časť svojho spoluvlastníckeho

podielu na domu vo veľkosti 5/16 získala práve od žalovaného formou daru na základe darovacej zmluvy
č. V 2727/2005 zo dňa 12.09.2005. Pri vyporiadaní, ktorý zvolil súd prvej inštancie, dochádza tak k
absurdnej situácii v rozpore s dobrými mravmi, že žalovaný ako darca musí žalobkyňu ako obdarovanú
eštevyplácaťzčastispoluvlastníckehopodielu,ktorýžalobkyňaodnehonadobudladarom.Konajúcisúd
tiež nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný napriek jeho tvrdeniam o reálnej nedeliteľnosti domu, no

vidiac,žesúdpreferujereálnudeľbuveci,prejavilzáujemotzv.„starýdom",keďžemáknemusilnýcitový
vzťah, podieľal sa na jeho stavbe, opravách, má na dome väčší spoluvlastnícky podiel ako žalobkyňa,
ktorý mohol byť ešte vyšší, nebyť uvedeného daru v prospech žalobkyne a tiež má väčší spoluvlastnícky
podiel na nevysporiadaných pozemkoch pod domom (6/8), spoločnom dvore a okolitých pozemkoch, čo
vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. s porovnaním parciel registra E č. 234, č. 236, č. 238 a č.

240 s parcelami registra C č. 77/1, č. 77/2 a č. 77/4 z mapového portálu Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR zverejneného na internete. Okresný súd však pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutkové
tvrdenia žalovaného, ani sa s nimi riadne nevysporiadal. Hoci žalobkyňa niekoľkokrát v konaní tvrdila,
že nový dom bol skolaudovaný, nepredložila o tom súdu žiadne kolaudačné rozhodnutie. Rovnako
tvrdila, že nemá dobré vzťahy s manželom a starý dom potrebuje na bývanie a svoju

sebarealizáciu v záhradke, ktoré skutočnosti však tiež v konaní nepreukázala. V neposlednom rade aj
výška výplaty žalovaného za spoluvlastnícky podiel v prospech žalovanej vo výroku III. je vypočítaná
nesprávne. Súd k hodnote rodinného domu na parcele C-KN č. 77/1 podľa znaleckého posudku Ing.
Molnára vo výške 15.560,76 Eur pripočítal aj vodovodnú prípojku v sume 129,33 Eur a kanalizačnú
prípojku v sume 63,33 Eur a žumpu v sume 28,09 Eur, napriek tomu, že tzv. „nový dom" nie je napojený

nažiadnuprípojkuinžinierskychsietíakpredmetnejvodovodnejprípojke,kanalizačnejprípojkeažumpe
je pripojený tzv. „starý dom." Táto skutočnosť vyplynuka aj z výpovede znalca Ing. Hlinu na pojednávaní
konanom dňa 08.07.2015.

26. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť. Súčasne žiadala, aby odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
27. Podľa jej názoru okresný súd rozhodol vo veci správne na základe zisteného skutkového stavu a
v súlade s § 217 CSP. Aplikácia ust. § 186 ods. 2 CSP nie je v danej veci náležitá, keďže predmetnýskutkový stav bol zistený súdom už v mesiaci január 2016. Zdôraznila, že námietka žalovaného, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neobstojí. Uvedený
odvolací dôvod žalovaný totiž videl v tom, že súd rozhodol podľa skutkového stavu v čase vyhlásenia

rozhodnutia (február 2017), keď podľa jeho názoru mal rozhodnúť podľa skutkového stavu zisteného
v mesiaci júl 2015. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol
skutkovétvrdeniaobsiahnutévjehopodanízodňa13.01.2016,žalobkyňazdôraznila,žežalovanýajeho
právny zástupca tieto skutkové tvrdenia ústne prezentovali na pojednávaní a riadne nimi argumentovali.
Súd teda žalovanému žiadnym spôsobom neznemožnil, aby skutkovo tvrdil a právne argumentoval v

tomto smere. Následne vyhodnotenie skutkových tvrdení žalovaného súdom, ktoré je v rozpore s jeho
predstavou, však v žiadnom prípade nenaplnilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP.
Neobstojí ani názor žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď zrušené podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnosti vyporiadal primárnym spôsobom (reálnou deľbou). Takýto záver súdu totiž vyplýva zo
znaleckého posudku Ing. Jána Hlinu č. 1/2015 zo dňa 30.01.2015, ktorý skonštatoval, že spoločnú
nehnuteľnosť je možné rozdeliť tak, aby vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade

so stavebnými predpismi, čo konštatovala aj znalkyňa Ing. Bibiána Vozáriková v znaleckom posudku
č. 6/2014 zo dňa 10.03.2014, ktorý je prílohou žaloby. Takémuto spôsobu vyporiadania nasvedčuje i
súhlasné stanovisko žalobkyne vykonať na vlastné náklady stavebné úpravy v rozsahu nevyhnutnom
na reálne rozdelenie veci, a to sčasti aj svojpomocne za pomoci jej rodinných príslušníkov
i z prehlásenia obce I. ako stavebného úradu zo dňa 01.02.2016, v zmysle ktorého rodinný dom súp. č.

XXX v obci I. je postavený na dvoch vlastnícky nevysporiadaných parcelách C-KN č. 77/1 a C-KN č.77/2
k.ú. I., pričom hranica pozemkov kopíruje hranicu rodinných domov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, a
tiež vyjadrenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru zo dňa 19.01.2017, že tento
orgán vykoná zápis do katastra nehnuteľností v súlade so stanoviskom obce I. zo dňa 01.02.2016
na základe rozsudku okresného súdu o reálnej deľbe nehnuteľnosti. Na základe toho bude stavba

jednoducho zapísaná do katastra nehnuteľností na základe žiadosti vlastníka o pridelenie súpisného
čísla, ktoré bude podľa vyjadrenia obce tomuto pridelené. Pridelenie súpisného čísla stavbe vzniknutej
po reálnej deľbe spoločnej nehnuteľnosti je právom i povinnosťou obce. Je to len obec, ktorá rozhoduje,
či sú alebo nie sú splnené podmienky pre jeho pridelenie. Polemika žalovaného o obsahu žiadosti o
pridelenie súpisného čísla stavby nemá preto žiadny vplyv na posúdenie, či je vec reálne deliteľná alebo

nie. Žalovaný napriek vyššie uvedeným dôkazom určujúcim rozhodnutie súdu v konaní prezentoval, že
rozdelenie veci nie je dobre možné preto, že s jej rozdelením sú spojené vysoké finančné náklady, čo
vyplýva z odborného stanoviska Ing. Q. A.. Okresný súd postupoval správne, ak tento dôkaz vyhodnotil
ako irelevantný a neprihliadol naň, keďže z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pokiaľ ide o stavebné
úpravy, tieto je potrebné vykonať v rozsahu nevyhnutnom pre rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti, nie je

však potrebné vykonať také úpravy, ktoré nehnuteľnosť zhodnocujú, či zvyšujú štandard bývania (napr.
náklady na elektrický bojler, umývadlo, umývadlovú batériu, WC misu, náklady na obklad, vybudovanie
vykurovania a iné úpravy v interiéry), naviac bez špecifikácie, ktorej rozdelenej nehnuteľnosti sa
má tvrdené zhodnotenie týkať. Žalovaný svoju odvolaciu argumentáciu založil na vlastnej nesprávnej
interpretácii zákona a výňatku z jedného zo súdnych rozhodnutí vytrhnutého z kontextu. V rámci svojej

procesnej obrany však v konaní nepredložil (s výnimkou stanoviska Ing. Q. A.) žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by spochybnil závery znaleckého posudku Ing. Jána Hlinu č. 1/2015, stanovisko stavebného
úradu obce I. zo dňa 01.02.2016, či stanovisko Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho
úradu zo dňa 19.01.2015, ako aj súhlas žalobkyne na vlastné náklady vykonať
stavebné úpravy v rozsahu nevyhnutnom na reálne rozdelenie veci a ktorým by spochybnil i tvrdenie

žalobkyne o dlhoročnom faktickom stave užívania nehnuteľnosti tak, ako ich napokon súd aj vyporiadal.
Žalobkyňa mala za to, že ani tento odvolací dôvod nebol naplnený a napadnutý rozsudok je vykonateľný
a schopný záznamu do katastra nehnuteľností, aj bez vykonania stavebných úprav v rozsahu
nevyhnutnom na reálne rozdelenie veci žalobkyňou k tomuto dňu. O tom svedčí aj súdom stanovená
lehota na splnenie tejto povinnosti (6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku). Aj

návrh žalovaného na vykonanie obhliadky nehnuteľnosti okresný súd správne vyhodnotil
ako nadbytočný. Možnosť reálnej deľby spoločnej nehnuteľnosti vertikálnym spôsobom v súlade so
stavebným predpismi mal totiž preukázanú tromi znaleckými posudkami (znalecký posudok Ing. Bibiány
Vozárikovej č. 6/2014 zo dňa 10.03.2014, znalecký posudok Ing. Jána Hlinu č. 1/2015 zo dňa 30.01.2015
a znalecký posudok Ing. Tibora Molnára č. 4/2015). Z vyjadrení orgánov (stavebného úradu a orgánu

štátnej správy citovaných vyššie), ako aj zo záverov vyššie uvedených troch znaleckých posudkov
súd riadne zistil, že spoločnú nehnuteľnosť tvoria dva rodinné domy postavené na dvoch osobitných
parcelách C-KN č. 77/1 a C-KN č. 77/2, ktoré doby sú spojené obvodovými múrmi na hranici pozemkov,
pričom hranica pozemkov kopíruje hranicu rodinných domov. Požiadavka žalovaného vyhotoviť prepotrebu tohto konania geometrický plán je preto z hľadiska hospodárnosti konania nadbytočná. Súd
preto postupoval správne, keď tejto námietke nevyhovel. Ani argumentácia žalovaného o absencii
rozhodnutia stavebného úradu a technickej vykonateľnosti reálneho delenia stavby ako prílohy návrhu

na vklad dohody spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní v súdnom konaní, kde dohodu spoluvlastníkov nahrádza súdne rozhodnutie a
rozhodnutie stavebného úradu o technickej vykonateľnosti reálnej deľby nahrádza znalecký posudok.
So všetkými ďalšími dôvodmi o nemožnosti reálnej deľby dvojdomu č. súp. XXX v obci I. prezentovanými
i v prvoinštančnom konaní sa vyporiadal okresný súd vo svojom rozhodnutí. Argumentácia žalovaného

nemá oporu v zákone, jedná sa len o jeho obštrukčné konanie. Aj keď na rozhodnutie súdu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím na konštitutívnu povahu tohto rozsudku a rozhodnutie v danej veci nie je
rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom,
žalobkyňa opätovne poukázala na skutočný dôvod daru podielu na spoločnej nehnuteľnosti zo strany
žalovaného, tak ako to vyplynulo z jej prednesov v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä zápisnice z

pojednávaniazodňa25.09.2014a18.01.2016anato,žeuzavretiedarovacejzmluvyzodňa12.09.2005,
ktorou žalobkyňa od žalovaného nadobudla k pôvodnému rodičovskému domu spoluvlastnícky podiel
vo výške 27/64, bola len naplnená vôľa otca strán sporu, ktorý dôvod je jednoznačne vyjadrený v texte
predmetnej darovacej zmluvy. Práve preto sa okresný súd spôsobom nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne k spoločnej veci bližšie nezaoberal.

28.Pokiaľideovýrokotrováchkonania,tentosprávnevychádzazust.§255ods.1vspojenís§262ods.
1 CSP i konštantnej judikatúry, (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26.07.2012).
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže neuplatnil pred skončením dokazovania riadne
relevantné dôkazné návrhy, ale vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré

nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čím nie je daná možnosť použitia ust. § 366
CSP. Okresný súd teda vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a z týchto dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia.
Napadnutý rozsudok je preto vykonateľný a náležite odôvodnený.

29. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v opravnom
prostriedku.

30. Rovnako žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zopakovala argumentáciu uvedenú vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného.

31. V štádiu odvolacieho konania pred rozhodnutím odvolacieho súdu procesným návrhom zo dňa
05.05.2017, ktorý došiel Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 05.05.2017, žalobkyňa podala návrh
na zmenu strany na strane žalobkyne v zmysle § 80 ods. 1 CSP. Navrhla, aby odvolací súd pripustil, aby
namiesto pôvodnej žalobkyne Z. J. vstúpil do konania jej syn M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,

ktorý bude ďalej v konaní vystupovať ako žalobca. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe darovacej
zmluvy uzavretej medzi Z. J. ako darkyňou a jej synom M. J. ako obdarovaným, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom dňa 03.05.2017 pod sp.zn. V-1752/2017,
žalobkyňa darovala svojmu synovi M. J. celý svoj spoluvlastnícky podiel na dome č. súp. XXX v obci I.
postavenom na CKN parc. č. 77/1 a CKN parc. č. 77/2 nachádzajúcich sa v k. ú. I. v podiele 27/64, t.j. na

nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva v prejednávanej veci. Zároveň M. J. v súlade s ust. § 80 ods. 2 a 3 CSP súhlasil so
svojím vstupomdo konania aprehlásil, že vstupuje do konania a prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu,
t.j. ku dňu 05.05.2017.

32. Zároveň žalobkyňa ku tomuto svojmu procesnému návrhu pripojila aj výpis z listu vlastníctva č.
XXXX pre obec a katastrálne územie I., okres L. M., z ktorého vyplýva ňou tvrdená skutočnosť o prevode
spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti na syna M. J. darovaním.
33. Na základe popísanej procesnej situácie a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd
uznesením sp. zn. 6Co/94/2017 zo dňa 31.05.2017 rozhodol o zmene strany na strane žalobkyne tak,

že pripustil, aby do konania na jej miesto vstúpil M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, keďže na neho
prešli práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v prejednávanej veci. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2017.34. Dňa 27.03.2018 žalovaný v zmysle ust. § 164 CSP navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie
do času právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
21C/17/2017. Uviedol, že predmetom odvolacieho konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline

pod sp.zn. 6Co/182/2017 je odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 8C/66/2014-384 zo dňa 24.02.2017 vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
domu súp. č. XXX v k.ú. I. reálnou deľbou. Podľa názoru žalovaného, ak na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 21C/17/2017 prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu. V prípade, že žalobca V. L. bude so svojou žalobou vo

veci vrátenia daru úspešný, bude mu vrátený spoluvlastnícky podiel 15/64 na rodinnom dome súp.
č. XXX v k.ú. I. a spoluvlastnícke pomery medzi stranami sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctvabudúzmenenéabudepotrebnéprirozhodovanívtejtoveciztýchtonových
spoluvlastníckych podielov vychádzať i pri možnej reálnej deľbe a pri finančnom vyporiadaní medzi
podielovými spoluvlastníkmi.

35. Žalobca v podaní zo dňa 04.09.2018, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 07.09.2018, oznámil
súdu, že konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 21C/17/2017
bolo dňa 18.08.2018 právoplatne skončené. Žaloba žalobcu (V. L.) bola zamietnutá. Odvolaciemu súdu
preto už nič nebráni, aby v konaní pokračoval. Uvedenú skutočnosť si odvolací súd zistil i z pripojeného
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 21C/17/2017 zo dňa 06. júla 2018, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 18.08.2017.

36. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie postup.

37. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 378 ods. 1 CSP).

38. Za popísanej procesnej situácie je zrejmé, že v danom prípade už neexistuje relevantný dôvod

pre prerušenie aktuálneho odvolacieho konania, keďže konanie vedené na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 21C/17/2017 je právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol.

39. Následne krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil
a celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

41. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele

druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany,
a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti
o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 ods.

1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré
toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu
ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že

základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základnéprávo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v

tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.

42. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a

nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo
na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia

a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

43. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako dôvodné.

44. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo
veľmi úzko nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú najmä podľa článku 11 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami,
že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov.
Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vlastnej vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch
prípadoch rozhoduje pri nezhode súd (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 279/1995 zo

dňa 11.06.1997).

45. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 20.03.2014 podala právna predchodkyňa žalobcu
na súd žalobu proti žalovanému, v ktorom sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti (rodinného domu súp. č. XXX postavenému na C-KN parc. č.

77/1 a CKN parc. č. 77/2 zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. a obec I., okres L. M.) s tým,
že sa domáhala jeho reálneho rozdelenia medzi spoluvlastníkov a navrhla, aby súd žalovaného zaviazal
z titulu vyporiadania podielu k spoločnej nehnuteľnosti zaplatiť právnej predchodkyni žalobcu rozdielnu
hodnotu prikázaných podielov vo výške 1.973,66 Eur.
46. Nespornou v konaní je skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu i žalovaný boli v čase

rozhodovania okresného súdu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. územie a obec I., okres L. M., a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na C-KN parc. č.
77/1 a C-KN parc. č. 77/2. Právna predchodkyňa žalobcu bola v tom čase podielovou spoluvlastnícku
predmetného rodinného domu s výškou spoluvlastníckeho podielu 27/64 a žalovaný bol podielový
spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 37/64. Aktuálne sú spoluvlastníkmi

spornej nehnuteľnosti žalobca a žalovaný s nezmenenou výškou spoluvlastníckych podielov. Právny
vzťah k parcelám, na ktorých je rodinný dom postavený, nie je evidovaný na liste vlastníctva. Medzi
stranami nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadne predmetu sporu, v dôsledku čoho právna
predchodkyňa žalobcu podala svoju žalobu v tejto veci na súd. Vzťahy medzi právnou predchodkyňou
žalobcu a žalovaným sú dlhodobo narušené. Dôkazom sú i viaceré súdne konania, ktoré navzájom voči

sebe viedli.

47. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd vo všeobecnosti uvádza: Zmyslom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov
odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom vyporiadania

preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže byť v konkrétnom
prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdu v rozhodovaní v
týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní,
ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na základe
žaloby niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak

nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený,
aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov,

v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka.
Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za
spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými
spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka
podať na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods.

1 Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať
možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy
v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť
rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú

výmeru,rovnakúkultúru,bonitu,stavbynemusiamaťrovnakývekastavebnécharakteristikyapodobne).
Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná
náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi; b/ prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď
reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov

prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní
nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

48. V prípade rozhodovania súdu v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka súd musí mať možnosť
posúdiť celú vec komplexne tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo úprave hmotného práva a

rešpektovalo ochranu vlastníckych práv garantovaných článkom 11 Listiny základných práv a slobôd.
V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu
zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z
hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov,
účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom), ani

spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných
skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona
(pozri judikatúru NS SR publikovanú pod č. R 37/2012, rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/33/2010).

49. K jednotlivým kritériám pre prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom krajský súd

uvádza, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci nesporne
významným, a to najmä vtedy, ak veľkosť spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere. Pod
účelným využitím veci je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec
určená. Rozdielne bude treba napríklad hodnotiť využitie pozemku určeného na poľnohospodárske
využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitie venuje, alebo v prípade, ak ide

o rodinný dom a v dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov, pričom iný spoluvlastník má bytovú
potrebuvyriešenúinak.Priprikázanívecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzákonkladiedôrazaj
na to, aby sa prikázaním veci vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a najmä založením
spoluvlastníctva nedochádzalo k vzniku mnohých sporných situácií. Pod vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva je potrebné rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové

vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým
podielom.

50. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú
súdy požiadavku účelného využitia veci. Pri obytných domoch skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov,

prihliadajú na to, kto dom doteraz obýval, kto ho udržiaval a opravoval, prípadne, kto doň investoval, kto
je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu, pričom veľkosti spoluvlastníckych podielov
pripisuje zväčša až druhoradý význam.51. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Súdy pri úvahe o
tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musia zaoberať aj posúdením,

či spoluvlastníci, ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie
primeranej náhrady druhému zo spoluvlastníkov. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže
prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Pod
rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka, ktorému
má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady). Toto

hľadisko je dôležité z toho hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo
spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko
solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka
znamenať zásah do práva vlastniť majetok, pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude svojho
vlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady (napr. nález Ústavného súdu ČR sp.zn.
II. ÚS 494/2003 zo dňa 02.02.2005).

52. Ak prichádza do úvahy prikázanie veci viacerým doterajším spoluvlastníkom, je súd pri úvahe,
ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže, povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na
účelné využitie veci. Ak však v priebehu konania vyjde najavo, že vec môže byť prikázaná do výlučného
vlastníctva len jedného z doterajších spoluvlastníkov (napr. z dôvodu, že druhý zo spoluvlastníkov

nemá o prikázanie veci záujem) a súd nezistí dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2
Občianskehozákonníka),stávasahľadiskoúčelnéhovyužitiaveci(§142ods.1druhávetaObčianskeho
zákonníka) pre rozhodnutie nerozhodným práve z dôvodu, že hľadisko účelného využitia veci nemožno
použiť vo vzťahu k viacerým doterajším spoluvlastníkom.

53. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
54. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa tohto
zákonného ustanovenia je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v

podielom spoluvlastníctve. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
(abstraktnou - nekonkrétnou) hypotézou („dôvody hodné osobitného zreteľa"), t. j. právnym normám,
ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktoré tak ponechávajú súdu, aby

vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, podľa
svojho zváženia v každom jednotlivom prípade. Zamietnutie takéhoto návrhu možno iba so zreteľom
na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nevyplýva, že by žalobca musel tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre
ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Naopak z ust. § 142 ods. 2

Občianskeho zákonníka vyplýva, že práve nevyhovenie žalobe musí byť opodstatnené existenciou
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len výnimočne je možné návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu bude presvedčivo v
konaní doložená a preukázaná. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať záujem
spoluvlastníka na zachovaní vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Zamietnutie žaloby o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať
skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Skutkové podklady pre závery súdu v tomto smere sú však
povinné produkovať strany sporu; súd ich nemá povinnosť vyhľadávať.

55. Ak teda žalovaný v rámci svojej obrany v spore tvrdil reálnu nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti a

ponúkol o tom dôkazy, potom bolo povinnosťou konajúceho súdu, na základe vykonaného dokazovania
sa s touto obranou vysporiadať. Treba pritom zdôrazniť, že podľa aktuálneho procesného predpisu
(Civilnýsporovýporiadok)jestranapovinnávkonaníuviesťsvojeskutkovétvrdeniaanaichpreukázanie
predložiť dôkazy. Ak sa jedná o dôkazy, ktoré strana nemôže bez svojej viny predložiť, je povinná ich
súdu označiť. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov navrhnutých žalovaným vykoná (§ 185 CSP). V konaní o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobou (§ 216 ods. 2 CSP), z ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva chronológia jeho postupu pri rozhodovaní v takejto
právnej veci. Pokiaľ rozdelenie veci v spoluvlastníctve strán nie je možné (čo musí byť ako odborná
otázka vyriešená v konaní znaleckým posudkom, prípadne odborným vyjadrením), je povinnosťou súdu,aby sa pri konečnej úvahe o tom ako rozhodne, vždy zaoberal pri hodnotení
zisteného skutkového stavu tiež posúdením toho, či sú alebo nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je správny taký postup, keď sa súd zaoberá jedine

argumentáciou žalujúcej strany a pri rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
neprihliada na obranu prezentovanú žalovaným, t.j. rozhodne bez toho, aby si zadovážil pre svoje
rozhodnutie dostatočné podklady a zistil skutkový stav veci v potrebnom rozsahu. Je potrebné prisvedčiť
odvolateľovi, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevychádzal dôsledne z právnej úpravy a judikatúry
viažucej sa k súdenej veci. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil, prečo

obrana žalovaného prezentovaná v konaní neobstojí. Ak totiž žalovaný v rámci svojej obrany v spore
produkoval dôkazy na vyvrátenie tvrdení svojej procesnej protistrany (právnej predchodkyne žalobcu),
potom je vylúčené, aby súd konštatoval zhodnosť tvrdení strán o určitej skutočnosti a vyhodnotil ju ako
nespornú (napr. právnou predchodkyňou žalobcu tvrdená dohoda spoluvlastníkov o spôsobe užívania
spornej nehnuteľnosti po smrti ich rodičov). Neobstojí preto tvrdenie súdu o tom, že na základe dohody
strán sporu po smrti ich otca právnej predchodkyni žalobcu pripadla časť nehnuteľnosti postavená v

roku 1956 a žalovanému časť nehnuteľnosti postavená v roku 1971. Takýto spôsob úpravy užívania
nehnuteľnosti (dohodu) totiž žalovaný v konaní poprel. Pri rozhodovaní súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva musí byť zohľadnený celý komplex dôvodov, ako aj situácia obidvoch
procesných strán. Okresný súd však vydal meritórne rozhodnutie na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ sa dôsledne riadil poradím spôsobov vyporiadania

podielového spoluvlastníctva upraveným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mal zistiť skutočnú
reálnu deliteľnosť spornej domovej nehnuteľnosti i s prihliadnutím na dlhodobo pretrvávajúce nezhody
právnej predchodkyne žalobcu (Z. J.) a žalovaného, ako aj zhodnotiť reálnu možnosť financovania ňou
navrhovaného spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odvolateľ správne vo
svojom opravnom prostriedku namietal, že týmito okolnosťami sa konajúci súd vôbec nezaoberal.

56. Naopak námietka žalovaného, že okresný súd postupoval v rozpore s ust. § 186 ods. 2 CSP
neobstojí. Zmena procesného postoja právnej predchodkyne žalobcu (t.j. že je ochotná financovať
reálne rozdelenie nehnuteľností) bola totiž prezentovaná pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Takéto stanovisko jedného zo spoluvlastníkov je však jedným, a nie
jediným z dôvodov, pre ktoré (automaticky) súd považuje nehnuteľnosť za reálne deliteľnú.

57. Napokon podstatnou a nemenej závažnou je aj námietka žalovaného, že súčasťou napadnutého
rozhodnutia nie je geometrický plán. Samotné vyhlásenie obecného úradu, že sporná
domová nehnuteľnosť kopíruje pôvodný pozemok, je nepostačujúca. Geometrický plán musí byť pevne
zviazanou súčasťou rozsudku súdu, aby bolo zrejmé, ako je rozdelená sporná nehnuteľnosť a rovnako
musia byť v ňom zakreslené i nehnuteľnosti, na ktorých dom stojí. Ak okresný súd svojím rozsudkom

rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením, súčasťou
jeho rozhodnutia mal byť aj geometrický plán (§ 46 ods. 1 katastrálneho zákona). V prípade, ak
geometrický plán, (na ktorý má byť vo výroku rozsudku odkaz), netvorí nedeliteľnú súčasť tohto
súdneho rozhodnutia, takéto rozhodnutie nezodpovedá ust. § 58 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.
z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské

súdy v platnom znení a rovnako na základe takejto verejnej listiny nie je možné vykonať zápis práv k
nehnuteľnostiamdokatastranehnuteľností(§28anasl.zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny zákon). Takýto podklad pre svoje
rozhodnutie však okresný súd v prejednávanej veci nemal.
58. Rovnako z výroku II. napadnutého rozhodnutia nevyplýva možnosť vyhotovenia elektrickej prípojky

žalobkyňou. Judikatúra súdov ustálila, že v znie je nutné, aby súd vo svojom rozhodnutí
práce potrebné na rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti presne špecifikoval. Pokiaľ však súd napriek tomu
vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uvedie rozsah prác, ktoré má spoluvlastník pre účely rozdelenia
spornej nehnuteľnosti vykonať, mal ich v ňom uviesť všetky.
59. Napokon okresný súd úplne prehliadol skutočnosť, že dom, ktorý je predmetom sporu, leží na právne

nevysporiadaných pozemkoch a právny vzťah k týmto pozemkom (C-KN parc. č. 77/1 a C-KN parc. č.
77/2) nie je evidovaný na liste vlastníctva. Odvolateľ správne poukázal na to, že je to práve súd, ktorý
zodpovedá za vykonateľnosť svojho rozhodnutia.
60. Naviac potom, ako pôvodná žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania previedla svoj
spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti na svojho syna M. J. (žalobcu označeného v záhlaví tohto

rozhodnutia), aktuálne už neobstojí ani argumentácia okresného súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní
prihliadal na to, že Z. J., (ako jedna zo spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti), má skutočný
záujem nehnuteľnosť, resp. jej prikázanú časť využiť na bývanie, dôvodiac jej osobnou situáciou, a tiež
tým, že má k nehnuteľnosti citový vzťah, celý život žije v obci I. a preto v uvedenej nehnuteľnosti realizujesvoje záľuby a nachádza v nich priestor pre sebarealizáciu. M. J. ako procesný nástupca musel v zmysle
§ 80 ods. 3 CSP prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní
urobila jeho právna predchodkyňa. Ako už bolo uvedené vyššie pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva musí súd skúmať celý súbor relevantných skutočností (bližšie pozri body
47. až 54. odôvodnenia tohto rozhodnutia), ktoré vo vzťahu k M. J. doposiaľ (logicky) neboli skúmané,
t.j. neboli predmetom dokazovania.

61. Z uvedených dôvodov popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za

tak podstatné, ktoré naplnili jednoznačne podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), CSP a § 391 ods. 1 CSP).

62. Uvedené pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že
nevidel dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalovaného v jeho opravnom
prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého

rozhodnutiaavrátenievecisúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Nesprávnypostup
súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to,
abynáležitevykladalaaplikovalprávovopravnýchkonaniach.Účelomfungovaniaopravnéhosúdujena
kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov, preskúmať, či sa na súde prvej inštancie
dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46

a násl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

63. V ďalšom konaní okresný súd vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, pričom opätovne
posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Na pojednávaní vykoná dokazovanie na základe dôkazov
produkovaných obidvomi procesnými stranami v konaní a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími ich

návrhmi na jeho doplnenie. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou
nároku uplatneného žalobou žalobcu v tomto konaní a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust.
§ 191 ods. 1 CSP a výsledky vyhodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu
to ukladá ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu prezentovaným v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP).

64. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

65. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).