Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 11, 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122252589
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:6122252589.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu MIKRASTAV
EU,s.r.o.,sosídlomDr.KarolaKmeťku72/14,01301TepličkanadVáhomIČO:51735695zastúpeného
spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO : 47 253 096
proti žalovanému M-for, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť
Rača, IČO: 46 031 588 zastúpenému advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, so sídlom Holubyho 35,

902 01 Pezinok o zaplatenie ceny za dielo vo výške 36.472,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 21.924,-eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:
Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 14.548,-eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.104,-eur od 31.03.2020 do zaplatenia,

vo výške 9 % ročne zo sumy 960,-eur od 31. 08. 2020 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 988,-eur od 01. 10. 2020 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.904,-eur od 31. 10. 2020 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.592,-eur od 31. 01. 2021 do zaplatenia,
k tomu 40,-eur ako náhrada nákladov spojných s uplatnením pohľadávky a to všetko do 30 dní od

schválenia súdneho zmieru.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.04.2022 doručenou súdu dňa 11.04.2022 žalobca žiadal, aby súd deklaroval právo
žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 36.472,-eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si od žalobcu objednal poskytnutie služby - montážne

práce. Predmetom tejto objednávky bolo vykonanie montážnych prác, žalobca poskytol a vykonal pre
žalovaného všetky potrebné služby, ako aj korektnú spoluprácu v zmysle predmetných objednávok a
požiadaviek žalovaného. Žalobca prácu podľa objednávok tak riadne vykonal. Žalobca následne na
základe poskytnutých služieb a vykonanej práce vystavil žalovanému faktúru č. 2021012 vo výške 2.460
€ splatnú dňa 02.03.2021, faktúru č. 2020047 vo výške 18.354 €, splatnú dňa 30.03.2020, faktúru č.
2020149 vo výške 960 €, splatnú dňa 30.08.2020, faktúru č. 2020170 vo výške 1.488 €, splatnú dňa

30.09.2020, faktúru č. 2020206 vo výške 2.904 €, splatnú dňa 30.10.2020, faktúru č. 2020217 vo výške
12.624€,splatnúdňa30.11.2020,faktúruč.2020243vovýške6.840€,splatnúdňa30.12.2020afaktúru
č. 2020258 vo výške 2.592 €, splatnú dňa 30.01.2021. Celková dlžná suma tak ku dňu spísania žaloby
predstavuje sumu vo výške 36.472 €. Žalovaný pohľadávku do dnešného dňa neuhradil, žalobca preto
vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to Výzvou zo
dňa 27.01.2022. Zásielka bola žalovanému riadne doručená 31.01.2022.2. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1

Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v časti 21.924,-eur späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného
predpisu.

3. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 12.09.2022 dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali
posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad
dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny
zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete
uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím

o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli,
nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške

náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.

5. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu
rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom

rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto
potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.

6. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok.
Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho

rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný
návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského
soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre
definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p.
(teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane

úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné
právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho
zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom
žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda
skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

7. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna
novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád
komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád,
Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama,

Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár,
1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán
sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne
autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu

hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež
meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od
01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda
nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna
dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou

súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho
zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava
účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej
tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatíkonania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní
súdnehozmieru.Navyšesúdnyzmiermôžeprekračovaťpredmetkonania(J.HANDLAR:Zánikzávazku

dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V.
HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním
nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní
vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami,
pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku
zo žaloby.

8. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna
teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní
rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice

tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního
rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír
schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení
rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním
rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná

dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení
súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o
súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175
a 176, Cpj 141/80).

9. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým
nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.

10. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď

podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto
zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa
rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd
v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť

súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357
Civilného sporového poriadku).