Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/267/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200199
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:8518200199.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr.Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: NAŠE FINANČNÉ
DRUŽSTVO, IČO: 36 477 494, Stará Ľubovňa, 17. novembra č. 4, proti žalovanému: MAFRA Slovakia,
a.s., IČO: 51 904 446, Bratislava, Nobelova č. 34, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a náhradu
nemajetkovej ujmy, zastúpený spoločnosťou advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., IČO: 36

722 758, Bratislava, Špitálska č. 10, za ktorú koná JUDr. Lukáš Garčár, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 7. augusta 2019, č.k. 11 C 49/2018-327, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave p o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51
904 446, Bratislava, Nobelova č. 34, ako právnym nástupcom žalovaného MAFRA Slovakia, a.s. IČO:
31 333 524, Bratislava, Nobelova č. 34.

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 7. augusta 2019, č.k. 11 C 49/2018-327, z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 7.8.2019, č.k. 11C 49/2018-327, I.
žalobu zamietol; II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 9.2.2018, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti

žalovanémuzaistiťdo15dníodprávoplatnostirozsudkunainternetovejstránkewww.hnonline.sk na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenia v znení uvedenom v petite žaloby a
zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- €.
1.2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanovením § 19b ods. 1, ods. 2, ods.

3 Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že dobrá povesť je abstraktný pojem, zásah do dobrej povesti
môže predstavovať neoprávnené, nesprávne tvrdenie, dokonca aj pravdivé tvrdenie, vždy však takej
intenzity, ktorú nemožno v demokratickej spoločnosti tolerovať. Čiže také tvrdenia, ktoré majú difamačný
charakter, to znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej
osoby (II. ÚS 211/08). Povesť právnickej osoby možno chápať aj ako názor na činnosť právnickej osoby
osobami, ktoré s ňou prišli do kontaktu, posúdenie dobrej povesti je treba posudzovať v správaní vo

vzťahoch, ktoré tvoria predmet jej činnosti. Považoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že každá právnická
osoba má dobrú povesť, ale ako správne konštatoval žalovaný, je to vyvrátiteľná domnienka. V danej
veci žalobca za zásah do dobrej povesti považoval názov článku, označenie družstva ako nebankovky,
tvrdenie, že sa vedie spor o luxusný zrub, že družstvo expandovalo do Maďarska, nekritické stotožnenie
s výrokmi L., že financovanie domu malo byť utajené, že na družstvo padajú podozrenia z verejnosti, že
vlastníkmi zrubu sú manželia A. a že výstavba zrubu je nevýhodná.

2.2. Prvoinštančný súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutára žalobcu a svedkov,
vyjadrením žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav. Z výpovede štatutára žalobcu R. A. zistil, žečlenská schôdza schválila investíciu, ktorá bola uvedená vo výročnej správe, nevedel presne v ktorej.
Auditor nenašiel žiadne pochybenia, článok im neustále spôsobuje problémy. Po jeho uverejnení mali
zrušený účet v banke, ďalšie banky nemali záujem spolupracovať. Každý mesiac majú stratu na dôvere

členov, keď tam článok zostane, budú neustále trpieť. Potvrdil, že ho autor článku oslovil mailom, on
reagoval, vyjadril sa, že sa chce stretnúť, ale to nebolo vysvetlenie, iba vysvetlenie prečo je ochotný sa
s novinárom baviť. Navrhol termín stretnutia, autor článku nepočkal a článok zverejnil, takže nedostal
priestor sa k veci vyjadriť. S L. Z. sa nesporí o zrub, ale o veci, ktoré zverejnil na svojej webstránke.
Dôvodom, prečo spoločnosť schválila výstavbu zrubu bolo, že dcérska spoločnosť sa venuje aj zeleným

energiám, zrub mal byť vzorová stavba, do ktorej mala ísť technológia, aj tam je, sú tam vykonávané
testy, slúži na podnikanie. Zrub mal slúžiť na vyskúšanie, testovanie technológie, ktorú následne bude
posúvať medzi klientov, ktorí majú záujem o fotovoltaiku v spojitosti s veternou elektrárňou, výrobou
elektrickej energie, na predmet podnikania v tejto oblasti, ako aj na vytestovanie, vývoja technológie, tú
implementovať do ďalších stavieb, nakoľko žalobca sa venuje i stavebnej činnosti. Prínosom pre žalobcu
bybolpredajtýchtotechnológii.Potvrdil,žezrubniejeskolaudovaný.Napresnúotázkuktojevlastníkom

zrubu uviedol, že je ním žalobca, resp. stavebná firma, ktorá to stavala a tá je vložená celá do družstva,
čiže majiteľom je družstvo. Má záujem zrub odkúpiť, zobral si hypotéku, ktorou dofinancoval stavbu.
Ujmu pociťuje ako znižovanie členskej základne a znižovanie obratov, čo vníma ako kampaň, vytvára sa
atmosféra podozrenia, dotýka sa to aj jeho manželky. Zrub podľa neho nie je naplno využívaný. Potvrdil,
že členovia družstva ho nemajú možnosť využívať, nebolo to predmetom účelu stavby. Svedok E. K.,

zamestnanec žalobcu od roku 2015, pôsobiaci ako manažér uviedol, že mal na starosti lídrov, čo sú
dôležití členovia družstva, mal veľa telefonátov, článok ich určite poškodil, lídri s tým mali problém. Mal
na starosti radu riaditeľov, čo sú top lídri, majú svoju sieť, sú to vybraní ľudia a posúvajú informácie
a pýtali sa čo sa deje. Členovia majú vlastnú sieť, sú to bežní občania a sú oslovení ich ľuďmi. On
pocítil veľký úbytok zmlúv, keď sa ľudia rozhodovali podpísať, tak sa pýtali. Družstvo má viac ako 4.000

členov, teraz je stagnácia. Nevedel však uviesť aký je úbytok, aká je štatistika. Každý mesiac prišla
správa z predstavenstva, z ktorej to zistil, pričom predtým väčšinou mali len
prírastok členov. Svedok Ing. Y. O., člen predstavenstva žalobcu a zamestnanec dcérskej spoločnosti
žalobcu tvrdil, že zamestnanci sa na poradách vypytovali čo je pravdy na tom článku a čo nie. O článku
sa dozvedel na zasadnutí predstavenstva, dátum si nepamätal, všetci prítomní boli šokovaní. Dotklo sa

to dcérskej spoločnosti žalobcu, obchodné rokovania boli ukončené. Nevedel odpovedať na otázku kto
je vlastníkom zrubu, ani kto zrub financoval a nepamätal si, či členská schôdza rozhodla o financovaní
zrubu, ktorý mal slúžiť na bývanie ako vzorový dom tomu, kto si ho kúpi. Svedok R. V., autor článku,
redaktor Hospodárskych novín uviedol, že narazil na pána, ktorý pôsobí v štruktúrach žalobcu a ktorý
bol pravdepodobne členom väčšej organizovanej skupiny, ktorá pravdepodobne tunelovala istú českú

nebankovú spoločnosť, tento podvod vyšetruje NAKA a aj český kriminálny úrad, preveroval si kde
pôsobí a narazil na žalobcu, preveroval si čo družstvo robí a našiel stránku L. Z., ktorého kontaktoval.
Vznikli námety na články a financovanie zrubu bol jedným z týchto námetov, ako bol postavený, či o
tom vedeli členovia družstva, kto v ňom býva a prečo, investície družstva do obnoviteľných zdrojov.
Pri písaní článku vychádzal z verejne dostupných zdrojov, obchodného registra, registra účtovných

závierok, katastrálneho portálu, článku o zrube, ktorý vyšiel v časopise TRENDY BÝVANIE v januári
2016,vktoromtvrdili,žezrubjedokončenýaobývaný,majiteľzrubusineprialbyťmenovaný.Investorom
bola súkromná firma manželov A. a ako ďalší investor bol uvedený v článku žalobca. Informácie od Z.
asi tri mesiace filtroval, overoval si čo je dôležité, hovoril s ďalšími členmi družstva. Poukazovali na to,
že sa nevedia k informáciám dostať, nie sú informovaní, údajne im pán Cigánek na otázky neodpovedá,

preto chceli odpoveď na takomto fóre. Zrub videl i osobne, bol dokončený, na záhrade sa robili terénne
úpravy, povedali mu, že sa tam býva, ale nepovedali kto tam býva, parkovali tam motorové vozidlá. V
čase písania článku boli podľa listu vlastníctva ako majiteľ pozemku a stavby manželia A., ako fyzické
osoby. V článku v časopise sa uvádza, že hlavný dodávateľ je firma NFG group s.r.o., ktorá bola v
tom čase vo vlastníctve manželov A., pričom táto spoločnosť vykazovala pôžičky od žalobcu vo výške

650.000,- €. O rok na to, v decembri 2016, sa majiteľom tejto spoločnosti stalo družstvo (žalobca), kde
sú A. členovia predstavenstva, štatutári žalobcu, ale vlastníkmi pozemku aj stavby sú stále podľa listu
vlastníctva ako fyzické osoby. Pána A. oslovil mailom, dotazoval sa na viaceré veci, napríklad na ich
vozový park, ktorý tvoria Porsche, Lexus, Tesla, tieto autá vlastní žalobca, používajú ich manželia ako
výkonní štatutári, pýtal sa aj na financovanie družstva. A. mu na mail odpovedal a jeho vyjadrenia z

mailu použil v článku. Z informácii od L. Z. odfiltroval invektívy a zášť, nechal si na to asi tri
mesiace, zostali investície družstva, v ktorých mohol byť spor. Pána A. oslovil aj predtým, robili článok o
softvérovej firme, bol to pozitívny článok, oslovil ho rovnako ako pri prvom článku. Komunikoval nielen
s Z., ale aj s členmi družstva, vylúčenými členmi družstva i dodávateľmi. Nevyhľadával iba nespokojnúskupinu, niektorí členovia nemali žiadne informácie. Z výpovede svedka L. Z., bývalého člena družstva
zistil, že v roku 2012 vstúpil do družstva a bolo mu povedané, že môže získať značný výnos, rentu, ak
bude robiť príslušné obraty, o tomto ho informoval R. A. a aj iní na pracovných stretnutiach a

členských schôdzach. Boli avizované projekty, nebolo vysvetlené ako fungujú, počul nespokojnosť aj od
iných ľudí. Výsledkom jeho nespokojnosti boli žiadosti o vysvetlenie, žiadosti na kontrolnú komisiu, ktorá
sa odpovediam vyhla. Keď nedostával oficiálnymi cestami odpovede, vytvoril si vlastnú stránku, kde
posielal informácie ľuďom, aby i z iných úst zazneli otázky a A. musel na ne odpovedať. Vznik stránky
oznámil aj A. s tým, že žiadal v prvom rade poskytnutie informácií, bezprostredne na to bol vylúčený z

družstva, pričom ak člen vystúpi z družstva, alebo je vylúčený, nedostane nič, ani to čo tam vložil, on
vložil asi 70.000,- Kč. Potvrdil, že aj iní členovia družstva žiadali vysvetlenia, ktoré nedostávali, preto
niektorí v rokoch 2014 a 2015 opúšťali družstvo.
2.3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za nesporné, že vlastníkmi domu postaveného na
parcele č. XXXX/XXX, katastrálne územie Veľká Lomnica, sú manželia R. a R. A., titulom nadobudnutia
je kúpna zmluva zo dňa 9.10.2014, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, keď v spore opak preukázaný

nebol. R. A., štatutár žalobcu, ale výslovne tvrdil, že vlastníkom predmetného domu je žalobca, ktoré
tvrdenie ničím nepreukázal. Žalobca predložil znalecký posudok č. 141/2017, ktorého zadávateľom bol
R. A., ktorý určil všeobecnú hodnotu rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla a pozemku
vo Veľkej Lomnici ku dňu 24.7.2017 na sumu 609.000,- €. Považoval za preukázané, že autor článku
oslovil R. A. ako štatutára žalobcu s okruhom otázok, na ktoré požadoval odpovede, pričom štatutár

žalovaného (pravdepodobne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu) mal možnosť reagovať písomne,
čo aj urobil a na mail odpovedal. Žalobca predložil výročné správy za roky 2014, 2015 a 2017 spolu
so správou auditora. Prvoinštančný súd považoval za nesporné, že v časopise TRENDY BÝVANIE,
január 2016, bola uverejnená reportáž s názvom „Fínsky zrub v slovenskom štýle“ s podtitulom „Na
návšteve domu vo Veľkej Lomnici. Z obsahu vyplýva, že rodina zo Starej Ľubovne podľahla pôvabu

drevenej stavby, majiteľ domu sám položil dlhoročné predstavy o bývaní v drevostavbe na papier a
zveril sa aj so svojimi pocitmi, že vysnený dom mal dlhé roky na ploche počítača a dnes sedí v jeho
obývačke, predtým býval s rodinou v mestskom byte. Svedok, autor článku, potvrdil, že na
fotografiách je predmetný dom, v článku je uvedený ako investor spoločnosť NFD group
s.r.o. Žalobca (pravdepodobne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) od začiatku sporu navrhoval,

aby žalovaný (pravdepodobne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) predložil zápisnicu z členskej
schôdze, ktorá schválila investíciu na výstavbu daného zrubu, faktúry vystavené dodávateľovi stavby
zrubu a zároveň žiadal, aby poskytol informácie pre koho bol zrub postavený a kto ho reálne užíva, čo
žalobca odmietol s odôvodnením, že nie sú potrebné a dôkazné bremeno v tomto spore znáša žalovaný,
pričom do ukončenia dokazovania, napriek povinnosti uloženej súdom, tieto dôkazy nepredložil. V

takomto prípade žalovaný, ako strana sporu, objektívne nemal možnosť získať informácie a dôkazy od
žalobcu, a ktorý v spore predložil na podporu svojich tvrdení iné dôkazy, oporné body skutkového stavu
a zvýšil tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení. V tomto prípade nastupuje „vysvetľovacia
povinnosť“ protistrany, teda žalobcu. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok hodnotenie dôkazu v
neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila a zároveň platí, že uvedenú „vysvetľovaciu

povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena“ (napríklad rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 2/2016). Žalobca si vysvetľovaciu povinnosť nesplnil, preto
všetky vykonané dôkazy hodnotil s prihliadnutím na túto skutočnosť v jeho neprospech. V predmetnom
spore žalobca za zásah do dobrej povesti považoval už názov článku „Nebankovka sa sporí o drahý
zrub v Tatrách“ s podtitulom „Spoločnosť Naše finančné družstvo podniká pod dohľadom Národnej

banky Slovenska“ a tvrdil, že je klamlivý, nakoľko sa o žiaden zrub nesporí. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že minimálne s jedným bývalým členom družstva, L. Z. spor vedie, nielen
argumentačný prostredníctvom jeho web stránky, ale i súdny. Poukázal na to, že sloveso sporiť sa,
vyjadruje mať s niekým spor, prieť sa alebo sa hádať. Z obsahu článku je nepochybné, že spor ohľadom
zrubu má žalobca s L. Z., ktorý namietal netransparentnosť investícii do tohto zrubu, podrobnosti

vysvetlil vo svojej svedeckej výpovedi a jeho pochybnosti v spore neboli žalobcom rozptýlené. To, že
predmetný zrub možno označil prívlastkom „luxusný“ vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku,
ktorý ohodnotil dom s pozemkom na vyše 600.000,- € a prívlastok „luxusný“ nemožno
chápať v žiadnom kontexte ako difamujúci. Skutočnosť, že žalobca podniká pod dohľadom Národnej
banky potvrdil samotný žalobca, ktorý práve tým, že je pod dohľadom Národnej banky Slovenska a

neboli zistené žiadne pochybenia v spore na podporu svojho dobrého mena argumentoval, preto i
tento výrok považoval za pravdivý. Ďalej konštatoval, že žalobca namietal označenie družstva ako
nebankovky, pričom považoval za preukázané, že prostredníctvom spoločnosti Payment Institution NFD
a.s., ktorá má licenciu na poskytovanie platobných služieb od Národnej banky Slovenska, vykonávačinnosti, na ktoré sú potrebné povolenia tejto banky a tieto aktivity žalobca prezentuje ako vlastné, alebo
prostredníctvom ním ovládaných subjektov. Aj preto označenie hovorového termínu „nebankovka“ je
na mieste. Navyše podľa Národnej banky Slovenska má žalobca postavenie samostatného finančného

agenta, takže je oprávnený prijímať vklady, poskytovať úvery, ako to vyplýva z verejných zdrojov, čo
považoval za preukázané, pričom žalobca nie je bankou. Nestotožnil sa s tvrdením žalobu, že vzhľadom
na pomery na Slovensku, sú všetky nebankovky vnímané ako problematické subjekty, toto označenie
žalobcu nepovažoval za difamačné a súhlasil s názorom žalovaného, ktorý takéto označenie považuje
za novinársku skratku, za označenie popisného charakteru, ktoré nemusí byť úplne neutrálne a zároveň

nie je bezdôvodne hanlivé. Použitie novinárskych skratiek je oprávnené i s ohľadom na obmedzený
priestor, osobitne v nadpise, ktorý si vyžaduje stručnosť. Žalobca považoval za difamačné tvrdenie, že
družstvo expandovalo do Maďarska. Z webových stránok žalobcu mal za preukázané, že má aktivity
aj v Maďarsku, z dôvodu ktorého toto tvrdenie považoval za pravdivé, keď takéto tvrdenie, aj keby
nebolo pravdivé, nemohlo zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Žalobca ďalej namietal nekritické
stotožnenie sa autora článku s výrokmi L. Z.. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou

svedkov dospel k záveru, že autor článku rovnakou mierou pristupoval k informáciám získaným od L.
Z., tak aj k informáciám, ktoré získal od R. A. a z verejných zdrojov. Autor článku uviedol, že získané
informácie si overoval z verejných zdrojov, preto tým, že oslovil štatutára žalobcu, čo v spore nebolo
sporné, žalobca mal možnosť aj mailom poskytnúť odpovede na kladené otázky a nejasnosti, čo urobil,
na mail autora článku odpovedal a žalovaný vyjadrenie žalobcu v článku uviedol. V tomto prípade je

dôležitá skutočnosť, že žalobca mal možnosť sa pred uverejnením predmetného článku k téme vyjadriť
a argumentovať a to, že autorovi článku nepredložil a nevysvetlil všetky skutočnosti a chcel tak urobiť pri
neistom osobnom stretnutí v budúcnosti, nebolo podstatné. Článok nevníma ako nekritické preberanie
názorov vylúčeného člena, keďže v článku sú jasne označené citácie jednotlivých osôb a ich vyjadrenia,
článok z jeho pohľadu objektívne informoval o spore medzi vylúčeným členom a žalobcom

a popísal fakty, ktoré autor získal z verejných zdrojov. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že financovanie
domu malo byť utajené, súd prvej inštancie dôvodil, že toto bolo tvrdením L. Z., ktorého autor článku
citoval a tak nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že členská schôdza odsúhlasila financovanie
zrubu, navyše samotný člen predstavenstva Ing. Y. O. si na to nevedel spomenúť, nevedel ako bol zrub
financovaný a kto je jeho vlastníkom, ani pán A. neoznačil presne kedy a ako bolo financovanie zrubu

družstvom odsúhlasené; z vykonaného dokazovania transparentnosť financovania preukázaná nebola.
Žalobca namietal tvrdenie, že na družstvo padajú podozrenia z verejnosti, za nepravdivé považoval
tvrdenie, že vlastníkmi zrubu sú manželia A. a že výstavba zrubu je nevýhodná. Prvoinštančný súd
považoval za preukázané, že vlastníkmi rozostavaného domu a pozemku sú podľa listu vlastníctva
manželia A., nie spoločnosť žalobcu, takže toto tvrdenie je pravdivé. V článku o zrube je uvedený

ako investor spoločnosť NFD group s.r.o., v čase od 31.7.2012 do 30.11.2016 ju vlastnili manželia
A.. Rovnako podozrenia z verejnosti považoval za preukázané, o financovanie zrubu sa zaujímal
nielen autor článku, ale aj L. Z., keď z výpovedí svedkov vyplynulo, že sa o túto otázku zaujímali aj
samotní členovia družstva, ale anonymne, pretože sa dôvodne obávali vylúčenia z družstva. R. A.,
štatutár žalobcu uviedol, že zrub je vzorová stavba, sú tam vykonávané testy a slúži na podnikanie,

avšak v spore bolo preukázané, že neskolaudovaný zrub slúži na bývanie, ale nie akýmkoľvek členom
družstva, ale pravdepodobne jeho rodine. Žalobca predložil údaje o zrušení členstva, podľa ktorého
od decembra 2017 do júna 2018 zrušili členstvo 15 členov, pričom podľa jeho vyjadrenia za rovnaké
obdobiepribudlo41členov.Finančnústratužalobcaodôvodňovalanalýzou,podľaktorejpriemernýobrat
na jeho jedného člena od 1.12.2017 do 30.6.2018 klesol zo sumy 1.088,24 € na sumu 966,13 € mesačne

na jedného člena. Podľa názoru prvoinštančného súdu z tejto štatistiky nemožno vyvodiť záver, že
pokles obratu bol spôsobený klesajúcim členstvom, alebo skutočnosťou, ktorá by mala základ v článku
zverejnenom žalovaným. Tvrdenia žalobcu o úbytku členov a poklese nových členov preto považoval za
nepreukázané, tak i príčinnú súvislosť medzi zverejneným článkom a tvrdeným poklesom členov. Dodal,
že v sporoch o ochranu dobrého mena právnickej osoby sa stretávajú dve práva požívajúce ochranu, a

to sloboda prejavu a právo právnickej osoby domáhať sa ochrany dobrej povesti. Pri takomto strete je
povinnosťou súdu zohľadniť všetky konkrétne okolnosti, nakoľko sloboda prejavu predstavuje jeden z
najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti. Zásah do práva na ochranu dobrej povesti je daný
len vtedy, ak presiahol prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno
tolerovať. Navyše súd musí rešpektovať špecifiká periodickej tlače, ktorá je určená na informovanie

najširšej verejnosti a ktorá na rozdiel od odborných publikácií pristupuje k určitým
zjednodušeniam, pričom bez ďalšieho nemožno tvrdiť, že každé zjednodušenie musí viesť k zásahu
do dobrej povesti. Novinárska sloboda zahŕňa možnosť použitia určitej miery preháňania, či dokonca
provokácie a k takémuto záveru dospel aj Európsky súd pre ľudské práva. Hospodárske noviny súdenníkom s dôrazom na ekonomiku, avšak aj mienkotvorný denník môže používať zjednodušenia, ktoré
bez ďalšieho nevedú k poškodeniu dobrého mena. V danej veci predmetný článok túto pomyselnú mieru
neprekročil, účelom článku bolo informovanie verejnosti, autor článku poskytol obom stranám možnosť

sa vyjadriť a čitateľ mal možnosť si na základe predložených informácii urobiť vlastný záver. Predmetný
článok neobsahoval nepravdivé, ani difamačné tvrdenia, nebol schopný zasiahnuť do práv žalobcu na
ochranu dobrého mena. Keďže článok nepovažoval za spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobu,
zamietol žalobu na uverejnenie ospravedlnenia a aj na priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške
5.000,- €.

2.4. Náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 255, § 262 C.s.p. a nakoľko
bol žalovaný v spore plne úspešný, zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v plnej výške s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/

C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádza znesprávnehoprávnehoposúdenia
veci). Uviedol k svojmu označeniu v predmetnom článku ako „nebankovka“, že prvoinštančný súd si
osvojil argumentáciu žalovaného ohľadne použitia tohto pojmu, ktorá spočívala v uvedení, že sa jedná o
novinársku skratku popisného charakteru, ktorá nemusí byť úplne neutrálna a nie je hanlivá, čo považuje

za nesprávne. Pojem nebankovka je v aspekte širokej verejnosti vnímaný jednoznačne za schopný
ovplyvniť vytvorenie si negatívneho obrazu o ňom a pôsobí difamačne. Tzv. nebankovkami boli ľudia
na Slovensku v minulosti preukázateľne podvedení a prišli v mnohých prípadoch o svoje celoživotné
úspory. Nebankovky sú známe tiež svojimi obchodnými podmienkami, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľov
čo do neprimeraných úrokových sadzieb. Toto sú podľa neho kľúčové a bazálne vysvetlenia pojmu

nebankovka, ktoré so sebou nesie označenie rizikového subjektu s narušenou dôverou a podvodnými
praktikami. O tom svedčí i znenie samotného článku: „V čase, keď na Slovensku padal jeden nebankový
subjekt za druhým, odštartovala svoj biznis spoločnosť NFD.“ Autor navodil dojem, že ide o rovnaký
subjekt ako nebankovky, ktorých neslávny koniec je všetkým známy. Zdôraznil, že žiadnu nebankovú
činnosť nevykonáva, je držiteľom licencie od Národnej banky Slovenska na činnosť finančného

sprostredkovania a nie na činnosti, ktoré vykonávajú nebankové spoločnosti (poskytovanie úverov,
pôžičiek, investovanie), navyše tuto činnosť (finančného sprostredkovania) ani reálne nevykonáva.
Podľa jeho názoru nie je možné nazývať „nebankovkou“ spoločnosť, ktorá žiadnu takúto činnosť
nevykonáva a odvolávať sa pri tom na sprostredkovateľskú licenciu, ktorá ani nie je predmetom konfliktu.
Ďalej je toho názoru, že konanie autora článku, ktorý mu nedal dostatočne primeraný priestor na

vyjadrenie, resp. na osobné stretnutie predtým ako článok zverejnil, bolo motivované s cieľom vyvolať
senzáciu u čitateľov prezentovaním nepravdivých skutočností. Žiadal autora článku o osobné stretnutie,
autor sa už neozval, čím nekonal seriózne, ale neprípustne a nezákonne. Autor článku sa nevenoval
objektívnemu zisteniu pravdy a postačovali mu tvrdenia od L. Z.. Je presvedčený, že konanie autora
článku spĺňalo len formálnu podmienku dať mu priestor na vyjadrenie sa a nie skutočný záujem o riadne

a pravdivé informovanie verejnosti. Ak by mal autor článku reálny záujem publikovať objektívne zistené
súvislosti, poskytol by mu žiadaný čas a priestor a kvalitne preveril a vyhodnotil tvrdenia oboch strán.
Samotný autor
článku R. V. uviedol, že na informácie od L. Z. si nechal asi tri mesiace. Vyvstáva preto otázka,
prečo si takúto dobu nenechal aj na spracovanie informácií od neho. Poprel tvrdenia žalovaného, že

článok nedáva veľa priestoru čitateľovi k vytvoreniu si vlastného úsudku, nakoľko je nevyvážený a
zdôrazňuje, že autor vytrhol z kontextu časti vyjadrenia p. A., a to nazýva relevantným poskytnutím
mu priestoru na vyjadrenie. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postoj autora článku k nemu,
pretože nepostupoval zákonne a túto jeho námietku nepovažoval za relevantnú, keď uviedol, že mal
možnosť sa vyjadriť autorovi článku k téme, no nevzal do úvahy to, že nevysvetlil všetky skutočnosti,

keďže žiadal o stretnutie. Z uvedeného je jasné, že autor článku pracoval s neúplnými údajmi od
neho. Dištancuje sa od tvrdenia prvoinštančného súdu, že o stretnutie, ktoré žiadal autora článku,
malo byť neisté. Poukázal ďalej na klamlivé a zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že článok objektívne
informoval ohľadne sporu o luxusný zrub, pričom neskôr uviedol, že nebolo úmyslom autora článku
uvádzať akýkoľvek súdny spor. Autor článku si ale zjavne neuvedomil, že termín „sporiť sa“ u širokej

verejnosti automaticky naznačuje súdny spor a keďže v článku nevysvetlil o aký
spor ide, čitateľ si ho mohol dotvoriť podľa svojich predstáv. Žiaden spor o zrub nevedie a súd prvej
inštancie chybne spojil súdny spor prebiehajúci medzi ním a L. Z., ktorý sa netýka samotného zrubu ako
takého, s názvom dotknutého článku a takýto názov odobril, čím došlo k pochybeniu prvoinštančnéhosúdu a nesprávnemu vyvodeniu záverov z vykonaných dôkazov. Jeho tvrdenia sú namieste, keďže
média sú mienkotvorné a žalovaný sa stavia do pozície nezávislého ekonomického celoštátneho média
so širokou publicitou. Charakteristika spoločnosti MAFRA SLOVAKIA, ktorá je verejne dostupná znie

„ denník hospodárske noviny - jediný ekonomický denník na Slovensku, ktorý svojím zameraním prináša
seriózne a dôveryhodné informácie.“ Vzhľadom na uvedené jeho publikované výstupy sú spôsobilé
vyvolať vysokú intenzitu zásahu. K tvrdeniam autora článku o zvláštnom financovaní
výstavby jeho zrubu predložil výročnú správu, riadne schválenú a overenú auditorom. P. A. umožnil
vstup do priestorov zrubu z jeho dobrej vôle, pričom ekonomické záležitosti boli vopred členom družstva

dané a vysvetlené. Jeho každoročné uzávierky sú pod záštitou auditora, ktorý
nekonštatuje žiadne porušenie a tvrdenia o zvláštnom financovaní nemožno konštatovať. Nie je mu
tak zrejmé, na základe akých podkladov autor článku prezentoval takéto klamstvá. Predložil i správu
licencovaného auditora, ktorý posudzuje celú činnosť družstva, pričom tvrdenia žalovaného zostali ničím
nepodložené. Podlieha kontrole Národnej banky Slovenska a p. A. má v zmysle
právnych predpisov status dôveryhodnej osoby, v opačnom prípade by nesmel vystupovať na pozícii

predsedu predstavenstva. Spochybnil aj osobu L. Z. a jeho vyjadrenia, ktoré si autor článku osvojil za
pravdivé, nakoľko sa nezúčastňoval na žiadnych školeniach, nevzdelával sa a všetky jeho tvrdenia sú
len jeho výmysly, keď na členských schôdzach prezentoval svoje domnienky, ale reálne nepreukázal z
čoho pramenia. Dodal, že právny zástupca žalovaného počas dokazovania poukazoval na skutočnosti
nesúvisiace s predmetom konania, čím prekročil rámec merita veci. Išlo o tvrdenia

jednostranné a znevýhodňujúce pozíciu p. A. s cieľom vrhnúť na jeho osobu
zlé svetlo, pričom prezentoval len svoje domnienky, kládol ich ale na úroveň faktov. Poukázal ďalej
na snahu žalovaného preniesť zodpovednostnú povinnosť na neho čo do dokazovania a preukázania
nepravdivostipublikovanéhočlánku.Nemávtomtosporedôkaznúpovinnosťdokazovaťreálnyzásahdo
jeho dobrej povesti. Toto dôkazné bremeno znáša žalovaný, ktorý si navyše zamieňa právne prostriedky

domáhania sa ochrany svojich práv podľa tlačového zákona, ale podľa tohto zákona si svoje nároky
neuplatnil, keďže sa domáha ochrany dobrej povesti podľa Občianskeho zákonníka. Ide tak o objektívnu
spôsobilosť a schopnosť vyvolať následky, pričom je bezvýznamné, že k neoprávnenému zásahu došlo
nedbanlivostným prevzatím informácií a k ich následnému rozširovaniu. Podľa judikatúry Najvyššieho
súduČeskejrepublikysp.zn.30Cdo1385/2006aNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn. 4

Cdo 212/2007, pravdivosť tvrdení musí preukázať ich pôvodca, t.j. žalovaný, ktorého tvrdenia považuje
za vetché a irelevantné. On odôvodnil i výšku požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá je aspoň
v takej miere, aby bolo zrejmé, že k zásahu do jeho oprávnených práv došlo nad takú mieru, že
samotné poskytnutie ospravedlnenia nepostačuje. Poukázal na to, že na úspešné uplatnenie práva
na ochranu dobrej povesti právnickej osoby stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo

ohroziť dobrú povesť právnickej osoby a nevyžaduje sa reálne vyvolanie negatívnych následkov, ergo
vznik ujmy. Postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter a
negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby, čím vytvára tzv. znevažujúci dojem. Ujma,
spôsobená zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, je chápaná ako dôsledok potencionálnej
objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu, ktorá je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo

v drvivej väčšine prípadov objektívne nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a
abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Dotknutý subjekt nemá ako
preukázať, že potenciálny obchodný partner sa v dôsledku neoprávneného zásahu rozmyslel nadviazať
spoluprácu s touto právnickou osobou. Nemožno opomenúť jeho postavenie v spoločnosti, vyvinuté
vzťahysobchodnýmipartnermi,bankami,zamestnancamiainýmiinštitúciami.Tietodlhodobobudované

vzťahy boli neoprávneným zásahom na jeho adresu ohrozené a narušené. Následky zverejneného
článku pocítil zo správania členov družstva a aj z potencionálnych ďalších členov družstva, obchodných
partnerov, ktorí nepristúpili k spolupráci pre narušenie dôvery v jeho spoločnosť, na ktorej si zakladá.
Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi úbytkom
členstva a zverejneným článkom, nakoľko z uvedeného vyplýva, že na úspešné uplatnenie práva na

ochranu dobrej povesti právnickej osoby stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
dobrú povesť právnickej osoby a nevyžaduje sa reálne vyvolanie negatívnych následkov. Záverom
uviedol, že článok s prispením autora vytvoril u čitateľov nepravdivý obraz o ňom a znížil tak značným
spôsobom mieru dôvery širšej spoločnosti voči nemu. Nesúhlasí ani s tvrdením prvoinštančného súdu,
že „Hospodárske noviny sú denníkom s dôrazom na ekonomiku, avšak aj mienkotvorný denník môže

používať zjednodušenia...“ Už samotný názov „Hospodárske noviny“ naznačuje, že nejde o bulvár, ale
cieľom ich publikácií sú ekonomické záležitosti, ktoré majú byť presné a nezavádzať čitateľov.
Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového (správne prvoinštančného, poznámka odvolacieho súdu) súdu, ktoré považuje za

skutkovo a právne správne. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, považuje ich za
účelové a ničím nepreukázané. Žalobca znova poukázal na tie isté tvrdenia a argumenty, ktoré už
uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a podľa jeho názoru neuniesol dôkaznú a vysvetľovaciu
povinnosť uloženú mu súdom. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní týkajúce sa pojmu „nebankovka“ poukázal
na skutočnosť, že tento pojem je hovorový termín, ktorý podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka

(rok vydania 2006) predstavuje nebankovú finančnú inštitúciu a vo vzťahu k vykonávanej
činnosti žalobcu je neutrálny s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
zo dňa 3.4.2012, sp.zn. 7 As 36/2012-24. Použitie pojmu „nebankovka“ bolo oprávnene použitou
významovou novinárskou skratkou, ktorá v kontexte dostupných verejných informácii o žalobcovi, vecne
a správne informovala o jeho činnosti a podstate, ktorý je záložňou a finančným agentom poskytujúcim
vkladové a úverové služby. Má za to, že je nevyhnutné rešpektovať zrejmé špecifiká periodickej

tlače určenej na informovanie najširšej verejnosti na rozdiel napríklad od odborných publikácii, ktoré
v niektorých prípadoch musia pristupovať k určitým zjednodušeniam a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že
každé zjednodušenie či skreslenie musí nutne viesť k zásahu do dobrej povesti. I keď
tlač nemôže prekračovať určité hranice, najmä s ohľadom na ochranu povesti a práv iných, patrí jej (pri
dodržiavaní povinnosti a zodpovednosti) úloha šíriť informácie a myšlienky o otázkach

všeobecného záujmu. Novinárska sloboda taktiež zahŕňa možnosť použitia určitej miery preháňania, či
dokonca provokácie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sp.zn. 29183/95, Fressoz a Roure
c/a Francúzsko). Z uvedeného vyplýva, že použitie vyššie uvedených pojmov je v súlade s právnym
poriadkom, pretože negatívny význam im prikladá iba žalobca, ale tieto pojmy sú samé o sebe iba
zjednodušenýmopisompravdivýchskutočností.Sjehonázorom,žeišloonovinárskuskratkusastotožnil

aj prvoinštančný súd. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho
postup,keďneposkytoldostatočný(primeraný)priestoržalobcovinavyjadreniesakpoloženýmotázkam
k článku, resp. k osobnému stretnutiu pred uverejnením predmetného článku uviedol, že jednoznačne
uviedol a relevantne v konaní preukázal, že autor článku oslovil štatutára žalobcu s okruhom otázok
k článku, na ktoré požadoval odpoveď. Štatutár žalobcu mal možnosť reagovať písomne, čo aj urobil

a na zaslaný mail autora článku žalobca písomne odpovedal. Prezentoval vyjadrenia obidvoch strán
vyvážene a žalobca mal možnosť vyjadriť sa k téme článku ešte predtým ako bol tento
publikovaný. Autor článku vyjadrenie žalobcu v článku uviedol. Má za to, že je absolútne nepodstatné
tvrdenie žalobcu, že nevysvetlil všetky skutočnosti v písomnom maily zaslanom autorovi článku s tým,
že tak chcel urobiť ešte na (neistom) osobnom stretnutí. Žalobca mal možnosť sa k položeným otázkam

písomne vyjadriť, čo i reálne urobil. Nemôže zodpovedať za to, že žalobca neuviedol všetky skutočnosti
už pri prvotnom zodpovedaní položených otázok, resp. že si s odstupom času uvedomil, že sa mal/mohol
vyjadriť inak. Navyše tvrdenia uvedené v článku nemali žiaden difamačný charakter, zo strany
autora článku nedošlo k nekritickému prevzatiu názorov iných osôb a podľa neho v článku uvedené
tvrdenia ani neboli spôsobilé negatívne pôsobiť na dobrú povesť právnickej osoby. Nie je ani pravdou,

že sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami L. Z.. Poskytol žalobcovi priestor na reakciu, tento odpovedal
na konkrétne otázky položené autorom článku a vyjadrenie žalobcu v článku uviedol. V článku nie sú
uvedené hodnotiace úsudky, z ktorých by vyplývalo, že sa autor článku stotožnil s tvrdeniami L. Z. alebo
druhej strany. Článok objektívne informoval o existujúcom spore medzi L. Z. a žalobcom a okrem toho
opísal skutočnosti, ktoré je možné verifikovať z verejne dostupných zdrojov a databáz (prepojenia medzi

žalobcom a spoločnosťami R. A., finančné informácie o spoločnosti NFD Group, s.r.o., nespokojnosť
niektorých členov družstva). Autor článku (R. V.) pri overovaní informácie o zrube vychádzal z verejných
zdrojov, napríklad obchodný register, register účtovných závierok, katastrálny portál a navyše konkrétne
informácie o zrube nachádzajúcom sa v Tatranskej Lomnici, ktorý je vo vlastníctve manželov A. získal v
časopise Trendy bývanie zverejnenom v januári 2016. Článok o zrube je doplnený mnohými fotografiami,

ktoré veľmi jednoznačne zobrazujú jedinečnosť a veľkolepý dojem tejto stavby. Majiteľ zrubu si neprial
byť v článku menovaný, ale na konci článku (na strane 57), je v pravom hornom rohu umiestnená okrem
vizitky architektky zrubu Ing. arch. K. J. i vizitka a referencie o investorovi stavby a firmách, ktoré sa
na stavbe a zariadení zrubu podieľali. Pri pohľade na jednotlivé fotografie vytvorené v interiéri zrubu
je zrejmé, že nejde o obyčajnú stavbu, ktorá bola postavená len za „účelom vytestovania technológii,

ktoré budú následne ponúknuté iným záujemcom“, ako zjednodušene uviedol p. A. ako predseda
predstavenstva na pojednávaní konanom dňa 21.2.2019. Zrub je plne zariadený a z článku
vyplýva, že je obývaný rodinnou zo Starej Ľubovne, ktorá predtým bývala v mestskom byte.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Kežmarok pre katastrálne územie VeľkáLomnica, obec Veľká Lomnica, okres Kežmarok jednoznačne a nepochybne vyplýva, že vlastníkmi
pozemku spolu s rozostavaným rodinným domom na ňom zapísanom je R. A. spolu s manželkou R. A.
v spoluvlastníckom podiele 1/1, ide o pravdivé tvrdenie. Prepojenie medzi zrubom a

žalobcom sú zrejmé, pričom sa žalobca v súdnom konaní vo vzťahu k zrubu nevyjadril, ani neuviedol
opak. Za nepravdivé považuje tvrdenie žalobcu v odvolaní, že p. A. umožnil vstup do priestorov zrubu z
jeho dobrej vôle, pričom ekonomické záležitosti boli vopred členom družstva dané a vysvetlené. Žalobca
ani svedeckými výpoveďami nepreukázal svoje tvrdenie, že členská schôdza odsúhlasila financovanie
zrubu, navyše samotný člen predstavenstva Ing. Y. O. si na to nevedel spomenúť, ani na to ako

bol financovaný, kto je jeho vlastníkom a štatutár žalobcu neoznačil ako a kedy bolo financovanie
zrubu žalobcom odsúhlasené. Niekoľkokrát žiadal žalobcu, aby predložil faktúry vystavené dodávateľmi
stavby zrubu, poskytol informácie o tom pre koho bol zrub postavený, kto ho reálne používa, predložil
zápisnicu z členskej schôdze, ktorá schválila investíciu na výstavbu daného zrubu, doklad o vrátení
investície žalobcovi, doklady o úhrade kúpnej ceny za stavbu od kupujúceho, čo neurobil. Výročné
správy, ktoré žalobca predložil, tieto skutočnosti nijako nepreukázali. Žalobca si nesplnil vysvetľovaciu

povinnosť uloženú mu zo strany prvoinštančného súdu, ktorú nie je možné zamieňať s obrátením
dôkazného bremena. K predloženému znaleckému posudku žalobcom konštatoval, že podľa fotiek
zverejnených v článku o zrube je možné skonštatovať, že zrub pôsobí nadštandardne, až
luxusne. Je tak na mieste otázka, že ak by bolo pravdou tvrdenie R. A. o tom, že zrub nemal slúžiť
na bývanie a bol postavený ako vzorový dom, za účelom „vyzestovania použitých technológii“, prečo

je potom tento plne zariadený jedinečným, dizajnovým nábytkom. Aj z článku o zrube
jednoznačne vyplýva, že neskolaudovaný zrub slúži na bývanie, a to nie akýmkoľvek členom družstva,
ale pravdepodobne rodine R. A.. Ďalšie tvrdenie žalobcu v odvolaní o tom, že pociťoval nedôveru u
obchodných partnerov a potenciálnych nových členov družstva, ktorí údajne kvôli tomu nepristúpili k
vzájomnej spolupráci považuje za nepodložené a nepreukázané. Dobrá povesť žalobcu je vyvrátiteľnou

domnienkou a je nepochybné, že sa jej ochrany nemôže domáhať subjekt, ktorého skutky svedčia o
opaku. Takýto subjekt sa nemôže domáhať primeraného zadosťučinenia, náhrady škody alebo náhrady
ujmy, ak nekonal vo vzťahu k predmetu sporu čestne. Z obsahu článku i z jeho posledného vyjadrenia zo
dňa 16.7.2019 je zrejmé, že skutky samotného žalobcu sú za hranou toho, čo by bolo možné očakávať
od eticky konajúceho podnikateľa, ktorý s náležitou odbornou starostlivosťou nakladá s investíciami

svojich členov (poskytnutie prostriedkov na výstavbu súkromného objektu pre niektorých členov takýmto
konaním určite nie je). Preto použitie vyššie uvedených pojmov je v súlade s právnym poriadkom a
negatívny význam im prikladá iba žalobca, avšak tieto pojmy sú samé o sebe iba zjednodušeným opisom
pravdivýchskutočností.Tvrdeniažalobcuoúbytkujehočlenovapoklesupočtunovýchčlenovvdôsledku
zverejnenéhočlánkuneboliničímpodložené.Zlistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcomibavyplývalo,

že v období od decembra 2017 do júna 2018 len 15 členov zrušilo svoje členstvo na základe
svojich žiadostí. Ako dôvod zániku členstiev ostatných členov v danom období v listinných dôkazoch
predložených žalobcom bolo uvedené, že „Členovia boli zmazaní systémom.“, tzn. že aktívne svoje
členstvo ukončilo len 15 osôb a členstvo ostatných osôb bolo zjavne ukončené automaticky. Žalobca
nepreukázal čo bolo dôvodom tohto automatického ukončenia členstva, kedy tieto dôvody skutočne

nastali. Dokonca ani pri uvedených 15 aktívnych žiadostiach nebolo preukázané, že ich dôvodom bol
článok. Žalobca sa tak snažil umelo navodiť dojem o úbytku členov práve z dôvodu uverejnenia článku.
Rovnako ani z ďalšieho dôkazu predloženého žalobcom v konaní nevyplýval pokles vzniku nových
členstiev. Podľa tvrdení žalobcu v období od decembra 2017 do 30.6.2018 vzniklo 41 nových členstiev,
ale z dokladov vôbec nebolo zrejmé, voči akému obdobiu malo ísť o pokles a dôvody daného poklesu.

Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že sa do družstva hlásilo menej členov. Počet nových členstiev,
ktoré v danom období vznikli, bol skoro trojnásobne vyšší ako počet zaniknutých členstiev, ktoré zanikli
na základe aktívnych žiadostí, takže žalobca nepreukázal, že medzi uverejnením článku a
poklesom členstiev bola kauzalita. Rovnako nepreukázal dôvody zániku členstiev. Počet „systémovo“
vymazaných členov 37 x prevyšuje počet členov, ktorí sami požiadali o zrušenie svojho

členstva. A ani v prípade týchto aktívnych žiadostí žalobca nepreukázal dôvody týchto žiadostí. Z týchto
údajov žalobcu nie je možné vyvodiť záver, že pokles jeho obratu bol spôsobený klesajúcim počtom jeho
členov alebo skutočnosťou, ktorá by mala základ v článku zverejnenom žalovaným. Opak nepreukázali
ani výpovede R. A., predsedu predstavenstva žalobcu, spolu so svedeckými výpoveďami p. K. a p. O.
ako členov predstavenstva, ktorí sa mali vyjadriť k príčinnej súvislosti medzi článkom a jeho dopadom na

členskú základňu družstva. Zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Má tak za to, že skutkové
tvrdenia uvedené v článku sú pravdivé a ich pravdivosť a hodnovernosť preukázal predložením článku
o zrube, výpisom z listu vlastníctva, výpisom z OR SR i výsluchom R. V., autora
článku a L. Z.. On prezentoval vyjadrenia obidvoch strán vyvážene a žalobca mal možnosť vyjadriť sa ktéme článku ešte predtým ako bol tento publikovaný. Autor článku vyjadrenie žalobcu v článku uviedol
a čitateľ mal možnosť si na základe predložených informácii urobiť vlastný názor. Tvrdenia uvedené
v článku neobsahovali nepravdivé, difamačné tvrdenia a neboli spôsobilé negatívne pôsobiť na dobrú

povesť právnickej osoby. Článok nevytvoril u čitateľov nepravdivý obraz o žalobcovi a nijako
neznížil dôveru širšej spoločnosti voči žalobcovi. Poukázal na slobodu prejavu a právo na informácie s
tým, že Hospodárske noviny sú denníkom s dôrazom na ekonomiku, pričom i mienkotvorný denník môže
používať zjednodušenia, ktoré bez ďalšieho nevedú k poškodeniu dobrého mena. Aktuálni a potenciálni
členoviadružstvamaliprávobyťinformovaníohospodárenídružstvasfinanciamitýkajúcimisadružstva.

K nemajetkovej ujme uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku a existencie
nemajetkovej ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti so zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, jej
výšky a závažnosti. Žalobca tvrdenia o následkoch článku na stav jeho členstiev ničím nepreukázal.
Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť;
žiadal trovy odvolacieho konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu poukázal na to, že napriek prístupu
súdov prvej inštancie v konaniach o ochranu dobrej povesti, z ktorých celkom zjavne vyplýva vzhľadom
na zameranie dokazovania na preukazovanie vzniku reálnych negatívnych následkov zásahu, kde
predpokladom zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby, sa ako podmienka vyžaduje
preukázanie vzniku negatívnych následkov zásahu, najmä pri priznávaní finančného zadosťučinenia,

tento nepovažuje za správny, pretože je v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy. Na podporu tohto
názoru uviedol doktrinálne a judikatúrne ustálené a dlhodobo akceptované názory a judikatúru, z ktorej
vyplýva, že pre vznik zodpovednosti za zásah do dobrej povesti postačuje to, že je daná objektívna
spôsobilosť privodiť (nemajetkovú) ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Každé nepravdivé tvrdenie
a neprimeraný hodnotiaci úsudok je považovaný za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej

povesti právnickej osoby za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti
právnickej osoby. Tvrdenie žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku a existencie
nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti so zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, jej výšky a
závažnosti, považuje za právne irelevantné. Argumentáciu žalovaného, že pojem „nebankovka“ ho
nedehonestuje, je interpretované účelovo a žalovaný verejnosť zavádza tým, že význam slova profiluje

na každú spoločnosť, ktorá vykonáva akúkoľvek nebankovú činnosť. To však neodzrkadľuje pravdivý
obraz o ňom, čím žalovaný uviedol nepravdivý údaj a v tomto konaní reálne nepreukázal, či skutočne
vykonáva nebankovú činnosť, ani sa o to nepokúsil. Odvolal sa iba na všeobecné tvrdenia, ktoré však
nemôžu nahradiť chýbajúce dôkazy preukazujúce reálny výkon činnosti žalobcu. Ak by sa autor článku
s ním stretol, čo navrhoval, dozvedel by sa o skutočnosti, že nevykonáva nebankovú činnosť a tým by

sa vyhol konfliktu v tomto bode. Týmto sám žalovaný nepriamo potvrdzuje svoje nedôsledné a povrchné
konanie. Pojem „nebankovka“ je generálne spoločnosťou vnímaný negatívne a takto označený subjekt
je automaticky posudzovaný ako neseriózny. K tvrdeniu žalovaného, že si s odstupom času uvedomil,
že na otázky žalovaného mal odpovedať inak, konštatoval, že ak by vedel, že žalovaný svoju zákonnú
povinnosť takto obíde, určite by odpovede na otázky formuloval detailnejšie, prípadne mohlo dôjsť

aspoň k telefonickej, či intenzívnejšej emailovej komunikácii. Žalovaný na návrh stretnutia nereagoval
a dotknutý článok bez ďalšieho uverejnil, čím porušil svoje zákonné povinnosti. Ohľadne obývania
zrubu manželmi Cigánekovými poukázal na skutočnosť, že žalovaný tým, že si nesplnil povinnosť
uskutočniť stretnutie s ním, o ktoré bol požiadaný, si neoveril, že v čase uverejnenia predmetného článku
spoločnosť NFD group s.r.o., už nebola vo vlastníctve R. A. a jeho manželky, čo je podstatná informácia,

ktorá podľa neho v danom kontexte predmetného článku účelovo vyplňuje mozaiku vykonštruovaného
článku, čo považuje za nekorektné konanie žalovaného. Ďalším významným zavádzaním je tvrdenie
žalovaného o tom, že sa sporí o zrub s p. Z. a namiesto predloženia dôkazov, ktoré
by preukazovali existenciu sporu medzi týmito subjektmi, nič podobné ani len nenaznačil a predkladal
dôkazy o vlastníctve zrubu, o jeho luxusnom vybavení a množstvo iných, účelovo z kontextu vytrhnutých

dôkazov. Predmetom súdneho konania nie je účel užívania zrubu, ani jeho zariadenie, na čo sa žalovaný
snaží upriamiť pozornosť, ale otázka o existencii sporu o daný zrub, čo žalovaný nepreukázal. Preto sa v
dokazovaní detailnejšie nevyjadroval k otázkam ohľadne účelu či vlastníctva zrubu. Žalovaný tu zjavne
neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal opak. Tvrdenia žalovaného, že sa nevyjadroval o
vlastníctve alebo účele užívania zrubu a podobne, sú opäť zavádzajúce, nakoľko to nie je predmetom

tohto konania. K odsúhlaseniu financovania zrubu členskou schôdzou poukázal na nepravdivé tvrdenia
uvádzanéžalovaným,ktorýmiprezentoval,ženepredložildôkazyoexistenciischváleniavýstavbyzrubu.
Predložil ale dôkaz, ktorým sa v pláne činnosti družstva uvádza výstavba zrubu, vzorového domu, ktorý
dôkaz je zároveň jasným faktom toho, že táto činnosť bola členskou schôdzou odsúhlasená. Žalovanýtýmto nemôže pochybovať, že sa o tejto investícii na jeho členskej schôdzi hlasovalo a stovkami hla-
sov členov schválilo. Žalovaný napokon hodnotil, že nemohol utrpieť na dobrej povesti, keďže ju údaj-
ne nemá. Tieto opakované dehonestujúce tvrdenia prednesené i pred súdom považuje za nevhodné,

keď nemá a nemal nikdy žiadne spory o dobrej povesti, nemá žiadne dlhy, celý kombinovaný holding
vybudoval z nuly a bez pôžičiek a cudzích zdrojov a nemá žiadne nesplnené záväzky. Aktuálne, kvôli
predmetnému súdneho sporu so žalovaným, utrpel značne na dobrej povesti, čo má hlboké následky.
V dôsledku konania žalovaného má značne poškodenú dobrú povesť a dopad predmetného článku sa
reálne prejavuje v podobe značného konfliktu, ktorý vzniká v dôsledku poškodzovania dobrého mena,

pričom reálne stratil dôveru mnohých členov, ktorí prestávajú kooperovať. Dnes už má hlboký prepad
obratov a príjmov, o čom svedčí daňové priznanie s najslabším výnosom za posledných 16 rokov.
Tvrdenia žalovaného o nepreukázaní zníženia počtu členov družstva nie sú relevantné vzhľadom na
povahu tohto sporu, kde nemá povinnosť úbytok členskej základne alebo príjmov preukazovať z titulu
objektívnej zodpovednosti žalovaného, ktorú už objasnil. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení odvoláva na
slobodu prejavu, ale tá je v zmysle zákona obmedzená do tej miery, kým nenaruší slobodu inej osoby. V

tomto prípade došlo realizovanou slobodou prejavu žalovaného k neprimeranému zásahu do jeho dobrej
povesti. Verejnosť má právo na získanie externe získaných informácií o družstve, ak sú pravdivé, na čo
slúži profesionálny názor auditora, ktorým disponuje a ktorý nemôže spochybniť povrchne spracovaný
článok, ktorý nepravdivo hodnotí jeho hospodárenie. Záverom zdôraznil, že predmetný článok zasiahol
do jeho dobrej povesti tak významne, že v súčasnom stave prežíva výraznú krízu z pohľadu straty dôvery

i z pohľadu značného zníženia príjmov, čo potvrdili svedkovia vo svojich výpovediach v čase, keď sa ešte
len táto situácia začínala neúnosne stupňovať. Zamietnutím žaloby súd prvej inštancie nepostupoval
správne, vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil a do úvahy vzal výpovede svedkov, ktoré podľa
svojho obsahu boli len hodnotiacim úsudkom (sprostredkované a neúplné informácie) a tým podľa jeho
názoru došlo k odmietnutiu spravodlivosti. V ostatnom poukázal na obsah podaného odvolania; zotrval

na odvolacom návrhu.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedol, že absolútne nesúhlasí
s argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto vyjadrení, ktorá je skresľujúca a zjavne účelová. Žalobca
opätovne poukázal na tie isté tvrdenia a argumenty, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie,

pričom neuniesol dôkaznú, ani vysvetľovaciu povinnosť uloženú mu súdom. V súdnom konaní nebola
preukázaná nepravdivosť skutkových tvrdení a súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný
článok neobsahoval nepravdivé, ani difamačné tvrdenia a nebol schopný zasiahnuť do práv žalobcu
na ochranu dobrého mena. Pravdivé (preukázané) skutkové tvrdenia spravidla nemôžu predstavovať
neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Posudzovaný článok bol

koncipovaný vyvážene, autor článku poskytol obom stranám možnosť sa vyjadriť. Je nepopierateľné,
že žalobca mal možnosť sa k veci vyjadriť a argumentovať ešte pred
zverejnením článku, čo aj využil a k položeným otázkam sa vyjadril. Samotná skutočnosť, že žalobca
následne nebol spokojný s tým ako sa k veci vyjadril, že týmito vyjadreniami vzbudil viacero pochybností
o jeho konaní, je irelevantné. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že on nekriticky prevzal názory a

tvrdenia p. Z.. Autor článku si získané informácie overoval z rôznych otvorených zdrojov a k takto
získaným poznatkom o vyjadrenie požiadal aj štatutára žalobcu. V článku sú jasne označené citácie
jednotlivých osôb a ich vyjadrenie. Článok objektívne informuje o spore medzi vylúčeným členom a
žalobcom a okrem toho popisuje fakty, ktoré autor článku získal z verejných zdrojov. Naopak, štatutár
žalobcu sa k skutočnostiam ohľadom stavby zrubu, jeho vybavenia a zariadenia preukázanými ním

v priebehu konania nijako nevyjadril, ich údajnú nepravdivosť počas konania žiadnym relevantným
spôsobomnepreukázal.Žalobcataktiežsvedeckýmivýpoveďaminepreukázalsvojetvrdenie,žečlenská
schôdza odsúhlasila financovanie zrubu, navyše samotný člen predstavenstva Ing. Y. O. si na to nevedel
spomenúť, nevedel ako bol zrub financovaný a kto je jeho vlastníkom a štatutár žalobcu neoznačil ako
a kedy bolo financovanie zrubu žalobcom odsúhlasené. On niekoľkokrát žiadal žalobcu, aby predložil

faktúry vystavené dodávateľmi stavby zrubu, poskytol informácie o tom, pre koho bol zrub postavený,
kto ho reálne používa, predložil zápisnicu z členskej schôdze, ktorá schválila investíciu na výstavbu
daného zrubu, doklad o vrátení investície žalobcovi, doklady o úhrade kúpnej ceny za stavbu od
kupujúceho, avšak žalobca nepredložil ani jeden požadovaný doklad, resp. dôkaz. Výročné správy, ktoré
žalobca predložil tieto skutočnosti nijako nepreukazujú. Zopakoval, že žalobca si nesplnil vysvetľovaciu

povinnosť uloženú mu zo strany súdu, ktorú nie je možné zamieňať s obrátením dôkazného bremena.
Je nepochybné, že autor článku vyjadrenie žalobcu v článku uviedol a čitateľ mal možnosť si na základe
predložených informácií urobiť vlastný názor. Tvrdenia uvedené v článku neobsahovali nepravdivé,
difamačné tvrdenia a tieto neboli spôsobilé negatívne pôsobiť na dobrú povesť právnickej osoby.Článok nevytvoril u čitateľov nepravdivý obraz o žalobcovi a nijako neznížil dôveru širšej spoločnosti
voči žalobcovi. Navyše, dobrá povesť žalobcu je vyvrátiteľnou domnienkou a je nepochybné, že sa
jej ochrany nemôže domáhať subjekt, ktorého skutky svedčia o opaku. Takýto subjekt sa nemôže

domáhať primeraného zadosťučinenia, náhrady škody alebo náhrady ujmy, ak nekonal vo vzťahu k
predmetu sporu čestne. Z obsahu článku i z posledného jeho vyjadrenia je zrejmé, že skutky samotného
žalobcu sú za hranou toho, čo by bolo možné očakávať od eticky konajúceho podnikateľa, ktorý s
náležitou odbornou starostlivosťou nakladá s investíciami svojich členov (poskytnutie prostriedkov na
výstavbu súkromného objektu pre niektorých členov takýmto konaním určite nie je). Žalobca sa domáhal

nemajetkovej ujmy bez toho, aby preukázal závažnú ujmu nemajetkovej povahy, ktorá je predpokladom
pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, takže neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní
vzniku a existencie nemajetkovej ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti so zásahom do dobrej povesti
právnickej osoby, jej výšky, závažnosti, rovnako tak tvrdenia o následkoch článku na stav jeho členstiev
ničím nepreukázal. Zotrval na odvolacom návrhu.

7. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a síce spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s.,
IČO: 31 333 524, Bratislava, Nobelova č. 34, zanikla dňa 31.12.2019 v dôsledku zlúčenia. Jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446, Bratislava, Nobelova č. 34.

8. Postupom podľa ustanovenia § 64 veta prvá C.s.p. [zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(C.s.p.)], podľa ktorého ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, odvolací súd rozhodol tak, že v konaní
pokračuje s právnym nástupcom žalovaného označeného v bode I. výroku tohto uznesenia. Keďže
pôvodný žalovaný zanikol s právnym nástupcom, nemožno postupovať podľa ustanovenia § 378 ods.
l, § 64 veta druhá C.s.p. (konanie zastaviť).

9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
nemožno potvrdiť, ani zmeniť.

10. V danom spore sa žalobca domáha žalobou ochrany pred neoprávneným zásahom žalovaného
do jeho dobrej povesti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch na tom skutkovom základe, že dňa
4.12.2017 bol na internetovej stránke www.hnonline.sk zverejnený článok pod
názvom „Nebankovka sa sporí o drahý zrub v Tatrách“, ktorého predmetom bolo poukazovanie na jeho
nepriehľadné hospodárenie i okolnosti okolo výstavby luxusného fínskeho zrubu pod vysokými Tatrami,

pričom tento článok obsahoval klamlivé tvrdenia, že je nebankovka, že vedie spor o luxusný zrub, že
expandoval do Maďarska, že financovanie domu malo byť utajené, že vlastníkmi zrubu sú manželia
Cigánekovci, že výstavba zrubu je nevýhodná, že na neho padajú podozrenia širšej verejnosti z dôvodov
uvedených v žalobe.

11. Po preskúmaní konania súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje
odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, pretože vyhodnotenie dôkazov súdu prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá obsahu nahrávok zistených odvolacím súdom po ich prehratí
z elektronického súdneho spisu. Prvoinštančný súd sa síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
zaoberal vyššie uvedenými napádanými tvrdeniami v predmetnom článku, ale jeho záver o tom, že tieto

tvrdenia nie sú nepravdivé, ani difamačné, nevychádza z ním vykonaného dokazovania. Odvolací súd
poukazuje na to, že aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento
zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne cez ich
hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods.
1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom

prisudzovaná hodnota vážnosti (dôležitosti) a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho
rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia v konaní. V ústavnoprávnej
rovine platí, že právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd)
obsahuje zásadu "rovností zbraní" v civilnom procese, ktorá zahŕňa aj povinnosť znášať dôkazné
bremeno, ktorá ťaží stranu sporu. Neprimeraná povinnosť znášať dôkazné bremeno môže zapríčiniť,

že konanie ako celok nie je možné považovať za spravodlivé. Zákonná úprava dokazovania v civilnom
procese spadá pod všeobecný princíp rovnosti sporových strán. Zásada rovnosti strán v procese sa
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov,
o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Požiadavka spravodlivého procesuv sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Rovnosť strán sporu v
občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje čl. 6 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého strany sporu majú

v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Tento princíp sa
premieta aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, predovšetkým v
ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V procese dokazovania (§ 185

C.s.p.) vo všeobecnosti platí, že strana má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú
povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na tú
stranu,vzáujmektorejje,abyurčitáskutočnosť,rozhodnápodľahmotnéhoprávaastranoutvrdená,bola
v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov
(§ 191 ods. 1 C.s.p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať
svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe

starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p.

12. Z formulácie § 191 ods. 1 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce
dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré
odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o
ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný

súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický
a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov je totiž limitovaná aj požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými
v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. V
občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé
zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v
zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na
kontradiktórne konanie. Zákonnými ustanoveniami čl. 6, § 185, § 191 ods. 1 C.s.p. sa prvoinštančný
súd dôsledne neriadil.

13. Súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu vyvodzoval z výsluchu svedkov také skutočnosti,
ktoré z neho nevyplynuli, nakoľko z obsahu nahrávok z pojednávaní bolo odvolacím súdom zistené, že
tieto nie sú úplne totožné s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Napríklad svedok
R. A. sa obšírnejšie vyjadril k výstavbe zrubu, jeho realizácie, financovania a aj k tomu ako predmetný

článok zasiahol žalobcu. Svedok K. sa rovnako vyjadroval k otázke ako článok žalovaného zasiahol
žalobcu i jeho osobne a svedok O. sa podrobne vyjadril k predmetnému zrubu. Prvoinštančný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia ale opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo
a len stroho konštatoval, napríklad v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že transparentnosť
financovania zrubu preukázaná nebola, keď Ing. Y. O. si nevedel spomenúť či členská schôdza

odsúhlasila financovanie zrubu, ani pán A. neoznačil presne kedy a ako bolo financovanie zrubu
odsúhlasené,avšakneprihliadolnaďalšieargumentyuvedenýchsvedkov,ktorézichvýpovedívyplynuli,
ktoré sa týkali predmetného zrubu a aj ako jednotlivé tvrdenia žalovaného uverejnené v článku zasiahli
do dobrej povesti žalobcu.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v
zmysle § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať.
Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené podľa citovaného ustanovenia zákona. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec

oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby
je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávnenéhozásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné
bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

15. Súd prvej inštancie sa uvedeným zákonným ustanovením neriadil, pretože z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia ako sa vysporiadal s tým, či zásah zo strany žalovaného (ne)bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu nie je zrejmý. V bodoch 34. a 35. odôvodnenia
napadnutého rozsudku prvoinštančný súd len porovnal slobodu prejavu a právo právnickej osoby
domáhať sa ochrany dobrej povesti a skonštatoval, že Hospodárske noviny sú denníkom s

dôrazomnaekonomiku,avšakajmienkotvornýdenníkmôžepoužívaťzjednodušenia,ktorébezďalšieho
nevedúkpoškodeniudobréhomena,ževprejednávanomsporepredmetnýčlánoktútopomyselnúmieru
neprekročil a čo bolo účelom článku.

16. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebolo doteraz jednoznačne preukázané či
jednotlivé napádané výroky boli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, nakoľko súd prvej

inštancie rozhodol svojvoľne, keď dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu veci, a to výlučne
v prospech žalovaného, pričom ignoroval niektoré závery vyplývajúce z vykonaných dôkazov, a to
výpovedí svedkov A., O. a K..

17. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že v danom spore prvoinštančný súd vyhotovil z

pojednávaní konaných dňa 21.2.2019 a dňa 14.5.2019 len záznam technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku v zmysle § 98 ods. 1 C.s.p. bez písomného vyhotovenia týchto zápisníc. Spis
na súde prvej inštancie je však vedený aj v písomnej forme, pričom odvolací súd považuje písomné
vyhotovenie zápisníc o pojednávaní za nevyhnutné (§ 99 C.s.p.), najmä ak súd koná so stranou
sporu alebo vykonáva dokazovanie. Absencia písomného vyhotovenia zápisníc o pojednávaní vylučuje

splnenie účelu vyplývajúceho z ustanovenia § 97 C.s.p. (porovnaj tiež § 52, § 52a, § 55 vyhlášky č.
543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy); na veci nič nemení ustanovenie § 56 citovanej vyhlášky.

18. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku II. o náhrade

trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, pričom žalovaný odvolanie
nepodal.Odvolacísúdpripomína,žeideokonanie,vktoromjesúdviazanýžalobou,tedaajodvolacísúd
je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému dáva odvolací súd do
pozornostisúduprvejinštancie,ževýrokII.,ktorýmuložilžalobcovipovinnosťnahradiťžalovanémutrovy
konania v plnej výške nezodpovedá ustanoveniu § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., nakoľko správne

mal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve
samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu
prvejinštancie,ktorýrozhodujeovýškenáhradytrovkonaniasamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
skončenia veci.

19. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil,
vrátane výroku o náhrade trov konania a vrátil mu vec mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389
ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p., v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p.). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znova
rozhodnúť o žalobe žalobcu, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods.

1 C.s.p., v prípade potreby za aktívnej účasti sporových strán doplniť dokazovanie, rozhodnúť podľa
ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je
nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods.
2 C.s.p. s tým, že o každom procesnom úkone je potrebné vyhotoviť zápisnicu aj v písomnej forme.

20. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane
trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl.
C.s.p.).

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).