Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, September 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117225630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117225630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: R.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom V. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ V. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA
& Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, 2/ R. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Mgr.
Štefanom Buchom, advokátom so sídlom M. R. M. X, XXX XX D., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/55/2017-257 zo dňa 19.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu (veta prvá
výrokovej časti) doručenú súdu 21.08.2017, ktorou sa domáhal proti žalovaným určenia, že kúpna
zmluva uzavretá medzi žalovanou v rade 1/ ako predávajúcou a žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim,

predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/2 k bytu č. 136 na 8. p. vo vchode č. 6
bytovéhodomusúp.č.XXXXnachádzajúcehosanapozemkuparcelaKNCč.6525aspoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 675/116259 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.
č. XXXX a na pozemku parcela KNC č. 6525 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2006, kat. úz. D.,
evidované na LV č. XXXX (ďalej aj „prevádzaná/sporná nehnuteľnosť“), je neplatná a z tohto dôvodu
neprešlo vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti na žalovaného v rade 2/. Zároveň súd žalovaným v
rade 1/ a 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (veta druhá výrokovej

časti).

2. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa
v tomto konaní žalobca domáha, sporná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a
žalovanej v rade 1/, u každého vo veľkosti 1 titulom kúpy v spojení so záznamom vykonaným na základe
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/121/2012-106 o rozvode manželstva. Kúpnou zmluvou zo
dňa 21.07.2017 žalovaná v rade 1/ ako predávajúca previedla svoj spoluvlastnícky podiel k označenej

nehnuteľnosti na žalovaného v rade 2/, ktorej vklad bol povolený dňa 27.07.2017 pod V 6310/2017. Na
Okresnom súdu Žilina pod sp. zn. 40C/34/2017 prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k prevádzanej nehnuteľnosti na podklade žaloby podanej zo dňa 17.05.2017 žalobcom
proti žalovanej v rade 1/. O tejto žalobe v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo rozhodnuté.3. K časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti spornej kúpnej zmluvy ako opomenutý
spoluvlastník sporných nehnuteľností tvrdiac, že žalovaná v rade 1/ si voči nemu nesplnila ponukovú

povinnosť (§ 140 OZ), okresný súd uzavrel, že v danom prípade právny úkon - kúpna zmluva je právnou
skutočnosťou (§ 2 ods. 1 OZ), preto bolo potrebné určovaciu žalobu vnímať ako žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c) a d) CSP s
prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu okresný súd vyvodil, že
Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou

žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Pre tieto výnimky (príkladmo ich uvádzajúc) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis priznáva
oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. K tejto problematike poukázal
aj na stanovisko odvolacieho súdu, ktoré zaujal v obdobnej právnej veci. Okresný súd tak dospel k
záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu v časti o určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy,
a preto bez ďalšieho žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Pokiaľ v druhej časti žalobného petitu sa

žalobca domáhal určenia, že na základe spornej kúpnej zmluvy vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti
neprešlo zo žalovanej rade 1/ na žalovaného v rade 2/, t.j. negatívneho určenia, že žalovaný rade
2/ nie je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, po konštatovaní vecnej legitimácie u
oboch strán sporu, dospel však k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení. Na tomto základe zamietol žalobu aj vo zvyšnej časti. V tomto smere poukázal, že

na okresnom súde sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti, v ktorom konaní sa súd bude musieť prejudiciálne zaoberať prípadnou spornou otázkou
vlastníckeho práva strán sporu k predmetu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (ktorá
v tomto prípade existuje), pretože žalobca sa dovolával relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu
voči obom jeho účastníkom. V prípade, že okresný súd v tomto inom konaní dospeje k prejudiciálnemu

záveru o neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, z čoho by vyplynul záver, že žalovaná v rade 1/ je naďalej
podielovou spoluvlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti, rozhodne o žalobe žalobcu proti žalovanej
v rade 1/ o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v opačnom prípade by mal žalobu
žalobcu bez ďalšieho zamietnuť. Aj v prípade prejudiciálneho záveru o platnosti spornej kúpnej zmluvy,
žalobcovi nič nebráni, aby dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam ak stranou dotknutého sporu urobí preventívne aj žalovaného v rade 2/. Zámer
žalobcu jednostranne započítať svoju bližšie neurčenú pohľadávku voči prípadnej pohľadávke žalovanej
v rade 1/ na poskytnutie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel vzniknutej z vyporiadania
predmetného podielového spoluvlastníctva považoval v kontexte otázky platnosti/neplatnosti spornej
kúpnej zmluvy za právne irelevantný. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, len ak

je požadované určenie objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenia jeho
práva, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca musí tvrdiť a preukázať
na vyvodenie existencie svojho naliehavého právneho záujmu, pričom tento nemôže byť daný, pokiaľ sa
ochrany môže domáhať žalobou na plnenie. Pre nadbytočnosť súd nevykonal ďalšie v spore navrhnuté
dôkazy, keďže tieto by mohli mať pre rozhodnutie význam len vtedy, ak by sa súd zaoberal meritom veci.

S poukazom na plný úspech žalovaných v rade 1/ a 2/ v spore o ich náhrade trov rozhodol pri aplikácii
ustanovení § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu strán v konaní.

4. Proti tomuto rozsudku riadne a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch

odvolania namietal, že súd si neujasnil predmet sporu, preto nesúhlasil s jeho právnym a skutkovým
zistením uvedeným v napadnutom rozhodnutí a jeho argumentáciu považoval za vnútorne rozpornú
natoľko, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Nárok si uplatnil s poukazom na ust. § 140 OZ
v spojení s ust. § 40a OZ. Spornú nehnuteľnosť nadobudol so žalovanou v rade 1/ počas trvania
manželstva do BSM, ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom OS Žilina sp. zn. 30P/121/2012

zo dňa 30.01.2013, pričom ani jeden z manželov do 3 rokov od zániku manželstva nepodal návrh na
zrušenie a vyporiadanie BSM, čím sa pretransformovalo na podielové spoluvlastníctvo. Namietal, že
postup žalovanej v rade 1/ pri prevode jej spoluvlastníckeho podielu k bytu nebol v zmysle zákona.
Dňa 18.04.2017 mu bola doručená ponuka na uplatnenie predkupného práva, na uvedenej listiny
však chýbal podpis odosielateľa. V priebehu konania žalovaná predložila predmetnú ponuku opatrenú

nejakým podpisom, tento sa však nezhodoval so zaužívaným podpisom žalovanej, preto na overenie
tejtoskutočnostinavrholvykonaťznaleckédokazovanie.Akpovinnýspoluvlastníknerešpektujezákonné
predkupné právo a svoj podiel prevedie na inú a nie blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol
právne relevantným spôsobom svojmu spoluvlastníkovi, je právny úkon, na základe ktorého došlo kprevodu spoluvlastníckeho podielu, podľa § 40a OZ neplatný, ale len v prípade, že sa tejto neplatnosti
oprávnený spoluvlastník dovolá. Citácia tohto zákonného ustanovenia v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia úplne absentuje, z čoho vyplýva, že sa súd nezaoberal dôvodom podanej žaloby relatívnej

neplatnosti právneho úkonu medzi žalovanou v rade 1/ a žalovaným v rade 2/. Takýto postup zvolil preto,
že bez dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu by právny úkon ostal platným. Okresný súd
vec nesprávne právne posúdil, keď dôvodil ustanovením § 137 písm. c) CSP. Už z citácie ust. § 40a OZ
vyplýva naliehavosť právneho záujmu spoluvlastníka, ktorý je takýmto právnym úkonom dotknutý. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by smerovalo k preukázaniu tvrdení žalobcu a nemal ani snahu

vyzvať žalovaných na predloženie spornej zmluvy, ktorú žalobca oficiálne získal z katastrálneho odboru
Okresného úradu Žilina a sám ju predložil konajúcemu súdu. Nestotožnil sa s názorom konajúceho
súdu, že žalobcovi nič nebráni, aby dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
inom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina (sp. zn. 40C/34/2017) aj v prípade prejudiciálneho
záveru o platnosti spornej kúpnej zmluvy tým, že preventívne urobí stranou konania aj žalovaného v
rade 2/. Je nadbytočné a zbytočné uvádzať, ako by mal žalobca postupovať, keď zákon jednoznačne

rieši postup oprávnenej osoby pri nedodržaní podmienok predkupného práva. Otázkou zásadného
právneho významu v danom súdnom konaní bolo porušenie predkupného práva, na zistenie ktorého
súd nevykonal žiadne dokazovanie, čo súd v konečnom dôsledku uviedol aj v závere odôvodnenia
napadnutéhorozhodnutia.Súdtedarozhodolnazákladenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveci,
ktorý spôsobil aj nesprávne právneho posúdenie veci.

5. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, tento navrhla potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Okresný súd sa s odvolacími dôvodmi žalobcu vyporiadal počas konania a k týmto sa ako strana sporu
vyjadrila na pojednávaní. Súd si dostatočne ujasnil predmet sporu, správne ustálil právne aj skutkové

zistenia a na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že žaloba je nedôvodná, pričom
uviedol právny výklad ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP. Žalobca nepreukázal, že by mu z nejakého
právneho predpisu vyplývalo právo na určenie právnej skutočnosti, t. j. o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy.

6. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne potvrdiť, keďže sa okresný súd s dôvodmi tvoriace odvolanie vyporiadal
už počas súdneho konania ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku a k týmto sa ako strana
vyjadroval. Okresný súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, následne z neho vyvodil správny záver,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, urobil právny výklad ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP, ktorý je

ustálený a žalobca nepreukázal, že by z nejakého právneho predpisu vyplývalo jeho právo o určenie
právnej skutočnosti, a to o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Mal za to, že tvrdenia žalobcu sú právne
bezvýznamné. Tvrdenia žalobcu ohľadom uskutočnenia ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu
žalovanou v rade 1/ si protirečia a sú účelové. Konajúci súd si dostatočne ujasnil predmet sporu a
správne ustálil aj právne, ale aj skutkové zistenia.

7. Pri dodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 CSP
žalobca vo veci nepodal odvolaciu repliku a odvolací súd v rámci odvolacieho konania nedisponoval
ďalšími podaniami strán.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219
ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu
podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol, keď žalobu
zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd

(§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej
odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr.
III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).10. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

11. Na zdôraznenie vecnej správnosti prijatých záverov súdom prvej inštancie k sporným otázkam v
napadnutom rozsudku odvolací súd dodáva:

12. Vzhľadom na nový prístup k posudzovaniu procesnej prípustnosti určovacej žaloby po prijatí nového

procesného kódexu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01. júla 2016 je
potrebné tejto otázke venovať zvýšenú pozornosť hneď po začatí konania a túto dôsledne a komplexne
posúdiť s ohľadom na navrhovaný určovací petit a to nielen vo vzťahu existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, ale aj ďalších skutočností vyžadovaných zákonom na prípustnosť
určovacej žaloby (§ 137 písm. c/ veta za bodkočiarkou, písm. d/ CSP). Primárnou otázkou je tak samotná
procesná prípusnoť podanej žaloby na určenie, z čoho vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd prvej

inštancie.

13. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu (§ 137 pís. c/ CSP), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

(písm. d) cit. zák. ust.).

14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava Civilného sporového poriadku
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu,
pričom sa má na mysli najmä hmotné právo.

15. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 OZ).

16. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je v

zmysleuvedenéhopotrebnépovažovaťzanesprávny.Určenieexistencieprávnejskutočnosti(napríklad,
že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom,
čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že darovacia zmluva je neplatná, nemá výpovednú
hodnotu o tom, či v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci je žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov

zákonodarca v novej právnej úprave expresss verbis pripustil žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

17. Zmyslom tohto zákonného ustanovenia bolo eliminovať „zbytočne“ vedené spory o určenie právnej
skutočnosti, keď možno žalovať o plnenie, resp. podať žalobu, ktorá definitívnym spôsobom vyrieši

stav právnej neistoty alebo spornosti práva. V danom prípade dôsledok určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy smeroval k určeniu, že žalovaný v rade 2/ nie je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti
(spoluvlastníckeho podielu). V tejto súvislosti sa správne okresný súd sústredil na preukázanie
naliehavého právneho záujmu na takomto negatívnom určení. Pri riešení tejto otázky v súlade
s aplikačnou praxou súdov a zhodnotením žalobcom tvrdených skutočností ohľadom naliehavého

právneho záujmu dospel k záveru o jeho absencií, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto závery
okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil, tieto si osvojil aj odvolací súd a v plnom rozsahu
na tieto odkazuje (bod 36. a 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V súvislostiach súdenej
veci - paralelne prebiehajúceho konania o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k
prevádzanej nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovanou vedeným na okresnom súdu pod sp. zn.

40C/34/2017 (časovo predchádzajúceho prejednávanej veci) následne správne uzavrel, že otázka
sporného vlastníctva bude prejudiciálnou otázkou v tejto inej veci. Preto v zmysle preferovanej zásady
racionálneho a hospodárneho vedenia sporov v civilnom sporovom konaní bola úvaha okresného súdu
vrátane procesného postupu správna, keď bez meritórneho preskúmania veci žalobu v celom rozsahu
zamietol.

18. Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na
cieľsledovanýpodanímžalobyakonečnýzmyselnavrhovanéhorozhodnutia.Akžalobcaneosvedčísvoj
naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutiažaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom
ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (napr. rozhodnutie NS SR

sp.zn. 3Cdo/241/2008). Určovacia žaloba má spravidla aj preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.
Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. V prípade možnosti žalovať priamo
splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám

praktického života, spornosť neodstraňuje a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,
že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa
môže domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny
záujem na takomto určení, t.j. že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv, teda určením sa tu vytvorí pevný základ pre
právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe na plnenie.

19. Okresný súd správne poznamenal, že právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu nenastávajú až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia, že úkon je neplatný, ale už doručením
dovolania sa relatívnej neplatnosti všetkým jeho účastníkom (napríklad aj doručením žaloby). Preto ak
sa žalobca právne relevantným spôsobom dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, túto námietku

môže použiť aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Následne sa bude súd
otázkou vlastníctva zaoberať ako predbežnou otázkou.

20. Ak dôvodom zamietnutia žaloby je jej procesná neprípustnosť (nesprávnosť), súd sa nemôže
zaoberať podstatou veci (sporom nastoleným žalobou), čo má priamy dopad aj na nevykonanie

navrhnutého dokazovania stranami sporu ako aj na aplikáciu právnych ustanovení vzťahujúcich sa na
meritum veci (§ 40a, § 140 OZ). Z uvedených dôvodov odvolacie námietky o porušení procesných
práv žalobcu resp. nedostatočného zistenia skutkového stavu veci majúceho pôvod podľa žalobcu v
neujasnení predmetu sporu, boli bezdôvodné.

21. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
vecisamejzávislývýrokotrováchprvoinštančnéhokonania,ktorýplnezodpovedáprocesnémuúspechu
strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1 CSP v spojení s

§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu žalovaných v rade 1/ a 2/ v odvolacom
konaní, ktorým priznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).