Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204071
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2022:5917204071.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: N. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXXX/XX, Y. - T., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská č. 55, 831 03 Bratislava, o náhradu straty
na zárobku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobkyňa povinná

zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok dňa 29.05.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť nahradiť stratu na zárobku v pravidelných opakujúcich sa dávkach za obdobie
od 05.09.2014 vo výške 72,49 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
V odôvodnení podanej žaloby uviedla, že dňa 07.09.2013 v čase o 13:45 hod. vykonával U. V. ako
vodič vozidla značky BMV evidenčné č. vozidla PK730CB po ceste I.18 jazdu smerom na Liptovský
Mikuláš, pričom v kilometri 526 začal náhle, bez zapnutého ukazovateľa zmeny smeru jazdy vykonávať

odbočovanie doľava na účelovú komunikáciu smer Lazy a vošiel do jazdnej dráhy za ním jazdiacemu
motocyklistoviM.U.,ktorývtomčasevykonávalvrovnakomsmerejazdypredchádzanieasmotocyklom
Honda EČV ZA339AB sa nachádzal v protismere časti vozovky, v dôsledku čoho došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej M. U. utrpel zranenia s dobou liečenia 1 rok a N. V. zranenia s dobou liečenia 1 rok.
Vodič U. V. vinu priznal a uzatvoril s prokurátorkou Okresnej prokuratúry Ružomberok Dohodu o vine
a treste 2Pv/350/13/5508, pričom Okresný súd Ružomberok Uznesením č.k. 8T 66/2014-315 zo dňa
08.10.2014 trestné stíhanie voči U.ovi V.ovi zastavil, pretože je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. d)

Trestného poriadku, nakoľko obvinený U. V. dňa 01.09.2014 zomrel. Žalobkyňa v príčinnej súvislosti
s vyššie popísanou dopravnou nehodou utrpela zranenia tak, ako sú tieto popísané v časti IV. bod 1
podanej žaloby, pričom dňa 09.03.2013 primár MUDr. Peter Gémeš vystavil posudok o bolestnom, ktoré
bolestné predstavuje 627,50 bodov po 16,10 eur, teda sumu 10.103,- eur. tento nárok si žalobkyňa
listom zo dňa 16.03.2015 uplatnila u žalovaného, pričom uplatnenú sumu žalovaná poukázala na účet
právnej zástupkyne žalobcu dňa 20.04.2015. Ďalej dňa 22.12.2015 bol žalobkyni primárom MUDr.
Petrom Gémešom vystavený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorého bodové hodnotenie

predstavuje 1096 bodov po 17,16 eur za jeden bod, výsledná suma 18.807,36 eur, a lekárskym
posudkom zo dňa 22.12.2016 spracovaným posudzujúcim lekárom MUDr. Stanislavom Kollárom bolo
obodované sťaženie spoločenského uplatnenia na 877,50 bodov, celkove pri hodnote jedného bodu
17,16 eur predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 33.866,- eur. Uvedenú náhradu zasťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná poskytla žalobkyni v celkovej výške 33.866,- eur dňa
03.10.2016. Okrem uvedených nárokov, ktoré boli zo strany žalovaného uspokojené si žalobkyňa
podanou žalobou uplatňuje náhradu za stratu na zárobku podľa § 445 Občianskeho zákonníka, § 447

Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Žalobkyňa už pred dopravnou nehodou bola invalidnou dôchodkyňou s mierou poklesu
zárobkovej schopnosti 50% v dôsledku straty obličky s poškodením funkcie druhej obličky, zároveň
pred dopravnou nehodou poberala invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov preto pokles zárobkovej
schopnosti žalobkyne v dôsledku utrpeného úrazu pri dopravnej nehode bol navýšený iba o 10%.

Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne presiahlo bodové hodnotenie pre
stratu končatiny. V prípade ak by žalobkyni nebola priznaná invalidita už pred samotnou nehodou, bola
by miera poklesu jej zárobkovej schopnosti z dôvodu utrpeného zranenia výrazne vyššia a sama o sebe
by odôvodňovala priznanie invalidity, teda aj samostatne v rozsahu 50%. Rovnako tak žalobkyňa už pred
dopravnounehodoupoberalainvalidnýdôchodokapretotútoposkytovanúdávkuniejemožnéodpočítať
od predpokladaného zárobku podľa § 89 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v rámci hodnotenia strany

zárobkovej schopnosti žalobkyne ako náhradu za stratu príjmu, ktorý utrpela v dôsledku dopravnej
nehody. Invalidný dôchodok v rozsahu, v akom ho žalobkyňa poberala pred dopravnou nehodou,
nepredstavuje náhradu za stratu príjmu, ktorý utrpela ako škodu v dôsledku poškodenia zdravia pri
dopravnej nehode. Rozdiel vo výške invalidného dôchodku vyplácaného žalobkyni v dôsledku navýšenia
straty zárobkovej schopnosti o 10% po dopravnej nehode predstavuje sumu 18,50 eur. Žalobkyňa pred

dopravnou nehodou popri invalidnom dôchodku dosahovala príjem zo zamestnania u zamestnávateľa
Ivana Klinovská, Copy Office, Vrútky. Tento pracovný pomer bol ukončený dňa 15.05.2015 podľa § 63
ods. 1 písm. c) Zákonníka práce na základe lekárskeho posudku, keď žalobkyňa v dôsledku úrazu
pri dopravnej nehode stratila dlhodobo zdravotnú spôsobilosť na výkon dovtedajšej práce. Žalobkyňa
dosahovala pred dopravnou nehodou za obdobie roku 2013 (8 kalendárnych mesiacov) čistý príjem

1.779,94 eur, t.j. 222,49 eur mesačne. V súčasnosti žalobkyňa vykonáva prácu v pracovnom pomere na
kratší pracovný čas, jej príjem je v závislosti od odpracovaných hodín, maximálne 150,- eur mesačne.
Žalobkyňa tak bez ohľadu na invalidný dôchodok, ktorého je poberateľkou, a ktorého bola poberateľkou
aj pred dopravnou nehodou, utrpela stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti po dopravnej
nehode vo výške 72,49 eur mesačne.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.10.2017
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď nárok uplatnený žalobkyňou je nepreukázaný, žalobkyňa
nepredložila rozhodujúce dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa uvádza, že pred dopravnou
nehodou popri invalidnom dôchodku vykonávala prácu u zamestnávateľa Ivana Klinovská, Copy Office,

Vrútky, kde dosahovala čistý príjem 222,49 eur mesačne, v súčasnosti vykonáva prácu v pracovnom
pomere na kratší pracovný čas, pričom jej príjem predstavuje v závislosti od odpracovaných hodín
maximálne 150,- eur mesačne. Žalobkyňa nepreukázala existenciu pracovnoprávneho vzťahu v čase
pred nehodou ako ani v čase po nehode, a to či už pracovnoprávnou zmluvou alebo obdobnou dohodou,
taktiež ako výpismi zo sociálnej poisťovne, teda dôkazmi ktoré by boli reálne spôsobilé preukázať, že

žalobkyňa v rozhodnom období danú prácu skutočne vykonávala.

3. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2018
(č.l.73-75 spisu) uviedla, že požiadala o spracovanie odborného posudku znaleckú organizáciu Expert
Group, k.s., Ing. Emília Rybárová, na posúdenie miery poklesu zárobkovej schopnosti žalobkyne v

dôsledku úrazu pri dopravnej nehode z 07.09.2013 na účely úrazovej renty a až následne bude možné
na základe takto stanovenej miery poklesu zárobkovej schopnosti vykonať výpočet výšky úrazovej renty
V priebehu spracovania odborného vyjadrenia však prišlo k rozšíreniu rozhodovacej činnosti súdov SR
a poukázala na rozhodnutie Krajský súd v Prešove č.k. 5Co/88/2017-319 z 31.05.2018 , rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn.2Sp/7/2011 zo dňa 08.11.2011.

4. Žalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 17.12.2018 (č.l.91-92 spisu), ktorým nesúhlasil
s návrhom na prerušenie konania z dôvodu rozporu s hospodárnosťou konania. Na náhradu za
stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti nemožno určiť svojvoľným výpočtom tak, ako to
učinila žalobkyňa. žalobkyňa svoj nárok riadne a kvalifikovane doposiaľ (ku dňu spracovania vyjadrenia

žalovaného)nepreukázala.Žalobkyňanemalariadneuplatnenýavyčíslenýnárok,dodatočnevpriebehu
konania požiadala o vykonanie odborného posudku.5. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL.ÚS 10/2016-53 zo dňa 10.10.2019 vyslovil, že
ustanovenie § 446 Zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nie je v
súlade s čl.12 ods.1 a čl.20 ods. 1 Ústavy SR, nález bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 30.01.2019.

Na základe uvedeného tunajší súd upovedomil strany sporu s poukazom na § 162 ods. 2 CSP, že súd
konanie bez návrhu preruší, keď vo vzťahu k § 447 Občianskeho zákonníka podá návrh na Ústavný súd
SR na začatie konania vo veci súladu právnych predpisov s poukazom na § 162 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Tunajší súd uznesením č.k.9C/20/2017-128 zo dňa 03.10.2019 konanie prerušil a podal Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania vo veci súladu § 447 Občianskeho zákonníka s
čl.12 ods. 1 a čl.20 ods. 1 Ústavy SR.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 08.07.2020 uznesením PL.ÚS
19/2020-18rozhodoltak,žekonanieonávrhuOkresnéhosúduRužomberokzastavil.NásledneOkresný
súd Ružomberok uznesením č.k. 9C/20/2017-151 zo dňa 10.08.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní.

8. Žalovaný podaním dourčeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2020 (č.l.156-157 spisu) opakovane žiadal
žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietnuť, keď žalobkyňa nepreukázala nárok na stratu na
zárobku po pracovnej neschopnosti.

9. Žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.07.2021 (č.l.225-227 spisu) na doplnenie
svojich skutkových tvrdení uviedla, že pred dopravnou nehodou (ktorá sa stala dňa 07.09.2013)
dosahovala hrubý príjem 1.967,91 eur (čistý príjem 1.779,94 eur zdokladovaný v potvrdení o príjme od
zamestnávateľa Ivana Klinovská Copy Office), dňa 05.09.2014 žalobkyni skončilo podporné obdobie
nemocenského poistenia. Výšku hrubého príjmu žalobkyne pred dopravnou nehodou potvrdzuje aj

odpoveď sociálnej poisťovne na žiadosť súdu zo dňa 18.12.2017, keď súhrn vymeriavacích základov
žalobkyne za obdobie od 01.01.2013 do 07.09.2013 predstavuje sumu 1.967,91 eur. Žalobkyňa v
období od 01.04.2009 do 15.05.2015 bola zamestnaná u zamestnávateľa Ivana Klinovská Copy Office,
Vrútky, pričom jej hrubý príjem za obdobie od január 2013 až september 2013 predstavoval sumu
1.967,91 eur. Po ukončení liečenia sa žalobkyňa opätovne zamestnala v roku 2016, pričom jej hrubý

mesačný príjem v danom období (súhrn vymeriavacích základov za obdobie od septembra 2016 do
decembra 2016) predstavuje sumu 562,50 eur. Uvedená skutočnosť rovnako vyplýva aj z potvrdenia o
zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 z 15.02.2017 zamestnávateľa Michal
Šujanský. Vzhľadom na uvedené samotnú výšku hrubého príjmu žalobkyne pred dopravnou nehodou
a s tým spojeným poškodením zdravia a po dopravnej nehode považuje žalobkyňa za preukázanú

listinnými dôkazmi. Pred dopravnou nehodou bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok pre pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Od 06.09.2016 podľa lekárskeho posudku z
28.10.2014 bola žalobkyni v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode navýšená miera poklesu
zárobkovej schopnosti o 10%, teda na 60%. Navýšenie invalidného dôchodku žalobkyne zodpovedajúce
zvýšenej miere poklesu zárobkovej schopnosti v dôsledku poškodenia zdravia dopravnou nehodou,

tak predstavuje sumu 18,50 eur, keď v dôsledku navýšenia miery poklesu zárobkovej schopnosti
po ukončení podporného obdobia bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok zo sumy 125,30 eur
mesačne na sumu 146,50 mesačne, čo vyplýva z rozhodnutia sociálnej poisťovne z 08.12.2016,
ako aj z potvrdenia sociálnej poisťovne o dávkach dôchodkového poistenia z 21.05.2015. Strata na
zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví žalobkyne preto predstavuje rozdiel medzi priemerným

zárobkom, ktorý dosahovala žalobkyňa pred poškodením zdravia a súčtom zárobku, ktorý dosahuje
po skončení pracovnej schopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenej podľa
osobitných predpisov. Pred poškodením zdravia žalobkyňa dosahovala priemerný hrubý zárobok
1.967,91 eur, t.j. 7,903 eur denne, priemerný mesačný zárobok predstavoval 238,85 eur (za obdobie
od 01/2013 - 08/2013). Súčet zárobku, ktorý žalobkyňa dosahuje po skončení práceneschopnosti

a priznaného invalidného dôchodku predstavuje sumu 165 eur/mesiac a sumu 18,50 eur/mesiac
navýšeného invalidného dôchodku, t.j. spolu sumu 183,50 eur. Rozdiel medzi priemerným mesačným
zárobkom, ktorý dosahovala žalobkyňa pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý dosahuje po
skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku tak predstavuje sumu 55,35 eur.

10. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2022 sporové strany zotrvali na svojich doterajších prednesoch
a argumentácii.11. Svedkyňa Ivana Klinovská vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pani žalobkyňa u nej
pracovala v období od roku 2009 do roku 2015, a to na polovičný úväzok, po dopravnej nehode bola
asi rok práceneschopná, po ukončení práceneschopnosti už nemohla u nej pracovať z dôvodu úrazu -

poškodenie nôh, pričom pracovala v prevádzke Fax Copy na poschodí, pri veľkých kopírkach, nevládla
vynášať po schodoch tovar, po úraze bola pre ňu práca bolestivá a náročná. Firma svedkyne mala
viacero zamestnancov, no postupne zákazníkov ubúdalo, prevádzka nešla, ostala v prevádzke už len
svedkyňa a pani žalobkyňa, po jej odchode ešte prevádzka fungovala 2 - 3 roky, potom ju zavrela. K
potvrdeniam od lekára, ktoré by preukazovali zhoršenú spôsobilosť žalobkyne pre vykonávanie práce,

sa svedkyňa vyjadriť nevedela, všetky administratívne záležitosti mala na starosti jej účtovníčka pani
Martina Mikušová.

12. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a
ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Dňa 07.09.2013 došlo k dopravnej nehode zavinenej vodičom vozidla BMV EČV: PK730CB U.om
V.om, pri ktorej žalobkyňa utrpela zranenia, v súvislosti s poškodením zdravia žalovaná plnila titulom
náhrady bolestného v sume 10.103,- eur (č.l.19 spisu), (627,50 bodov krát 16,10 eur, č.l.18 spisu),
ako aj titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 33.866,- eur (č.l.22-23 spisu)
(877,50 bodov krát 17,16 eur, č.l.20-22 spisu). Trestné stíhanie voči obvinenému U.ovi V.ovi pre uvedený

skutok spočívajúci v tom, že dňa 07.09.2013 vykonával jazdu na osobnom motorovom vozidle značky
BMV EVČ: PK730CB, pričom zavinil dopravnú nehodu v dôsledku ktorej utrpela žalobkyňa poškodenie
zdravia, bolo zastavené, pretože trestné stíhanie nie je prípustné podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku, keď obvinený U. V. dňa 01.09.2014 zomrel (uznesenie 8T 66/2014-315 z č.l.17 spisu). Podľa
posudku (č.l.23/rub-24 spisu) miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 60%

(pred nehodou bola stanovená na 50% v dôsledku straty funkcie jednej obličky s obmedzením funkcie
druhej obličky), po poškodení zdravia v dôsledku nehody bola zvýšená o 10%. Podľa rozhodnutia
sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2014 (č.l.25 spisu) bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške
146,50 eur mesačne, pričom od 06.09.2014 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%.

14. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka účinného do 1.12.2019 , náhrada straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom
zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného
dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

Podľa § 879w Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z
týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.

15. Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vyplýva
z rozdielu medzi zárobkom poškodeného pred vznikom škody a zárobkom po poškodení s pripočítaním
prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku. Týmto spôsobom je vyjadrené
zníženie (obmedzenia) alebo strata spôsobilosti poškodeného a jeho neschopnosť dosahovať v

dôsledku poškodenia zdravia rovnaký zárobok ako pred poškodením. Samotné „zhoršenie zdravotného
stavu“ poškodeného (zníženie jeho pracovnej spôsobilosti) teda ešte neznamená vznik škody, pretože
samo osebe nie je „majetkovou škodou“. Až vtedy, keď sa dôsledky zhoršenia zdravotného stavu
prejavia v majetkovej sfére poškodeného (znížením príjmov po poškodení oproti predchádzajúcemu
stavu), dochádza k vzniku škody. Zákon teda vychádza z toho, že po skončení pracovnej neschopnosti

vzniká poškodenému ujma vtedy, keď jeho pracovná spôsobilosť je v dôsledku poškodenia zdravia
natoľko znížená, že nemôže vykonávať buď žiadnu prácu, alebo len takú prácu, ktorá je menej
finančne ohodnotená, takže sa oproti stavu pred poškodením zníži jeho zárobok. Meradlom tejto ujmy
je porovnanie priemerného zárobku pred poškodením s novodosahovaným príjmom, ktorý je závislý
aj od toho, či a v akej výške poškodený poberá (čiastočný) invalidný dôchodok. Dávky invalidného

dôchodku slúžia na kompenzáciu straty pracovnej spôsobilosti, nahrádzajú trvalo (ak nedôjde k zmene
zdravotného stavu), úplne alebo čiastočne príjem poškodeného, ktorý nie je schopný zaobstarať si
prostriedky z vlastnej pracovnej činnosti, pri určovaní straty na zárobku sa k nim v zmysle uvedenéhoprihliada okrem prípadného príjmu zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti po skončení pracovnej
neschopnosti.

16. Strata na zárobku po skončení práceneschopnosti vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva
prácu v pracovnom pomere na základe zmluvy, pričom účelom tejto náhrady je poskytnúť primerané
odškodnenie zamestnancovi, ktorý v dôsledku utrpenej škody na zdraví nie je schopný dosahovať
taký zárobok, aký dosahoval pred poškodením zdravia. Pre priznanie náhrady straty na zárobku je
teda nevyhnutnou podmienkou pokles zárobku poškodeného, spôsobeného zraneniami pri dopravnej

nehode oproti príjmu (zárobku) ktorý dosahoval ešte pred vzniknutím škody. V prípade straty na
zárobku po skončení práceneschopnosti ide o vyplácanie pravidelnej mesačnej dávky, vychádza sa
z priemerného zárobku, ktorý poškodená osoba dosahovalo ešte pred ujmou a po ujme na zdraví.
Predpokladom priznanej takejto náhrady je reálny pokles zárobku poškodeného po skončení pracovnej
neschopnosti v dôsledku utrpených zranení. Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy,
ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. Náhradou za stratu na zárobku (§ 447 Občianskeho

zákonníka) sa nenahrádzajú samotná strata či zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková ujma,
ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou (znížením) pracovnej spôsobilosti následkom ujmy na zdraví
prichádza poškodený úplne alebo čiastočne o zárobok, ktorý by dosiahol, nebyť poškodenia zdravia.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodenému vzniká (z
hľadiska príčinnej súvislosti) len vtedy, ak nie je schopný pre svoje zdravotné postihnutie, za ktoré

škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu (prácu rovnakého druhu) a dosahovať tak zárobok, ktorý
predtým mal, príp. keby bol uznaný invalidným alebo čiastočne invalidným (Rc 65/2003).

17. V tejto súvislosti zaťažuje žalobkyňu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. povinnosť predložiť
dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení spočívajúcich v tom, že žalobkyňa v dôsledku poškodenia

zdravia pri dopravnej nehode nie je schopná vykonávať žiadnu prácu, alebo len prácu v obmedzenom
rozsahu, ktorá je menej finančne ohodnotená. Pre úspech vo veci je teda potrebné, aby žalobkyňa
preukázala naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu
titulom straty na zárobku, a to existenciu škodovej udalosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
škodovou udalosťou a vznikom škody. Existencia škodovej udalosti medzi stranami sporu nie je sporná.

Žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej škody spočívajúcej v poklese
zárobku, ktorý pokles zárobku je spôsobený tým, že žalobkyňa v dôsledku poškodenia zdravia nie
je schopná vykonávať doterajší druh práce, alebo len s obmedzením príp. iný druh práce, pričom v
dôsledku týchto zmien v pracovnom zaradení došlo k poklesu príjmu. Nie je sporné, že žalobkyňa
už pred samotnou dopravnou nehodou mala zníženú pracovnú schopnosť (jej pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť predstavoval 50%), po dopravnej nehode bola zvýšená percentuálna
miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.), aj samotná svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa
pracovala na polovičný úväzok, čiže aj pred dopravnou nehodou nedosahovala plný príjem v dôsledku
zdravotného postihnutia (obmedzenie funkcie obličiek). Žalobkyňa síce predložila posudok (č.l. 23/
rub - 24 spisu), pričom nie je zrejmé, kto, kedy a na základe čoho vypracoval tento posudok, tento

bol zrejme vypracovaný v súvislosti so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre účely priznania invalidného dôchodku. Tento posudok však nepreukazuje, že žalobkyňa v
dôsledku poškodenia zdravia spôsobeného dopravnou nehodou nie je schopná vykonávať doterajšiu
prácu na pôvodnom pracovisku, príp. inú prácu zodpovedajúcu jej vzdelaniu, zručnostiam, menej
fyzicky náročnú, bez preťažovania dolných končatín. Ako vyplýva aj z rozhodnutia uvádzaného vo

svojom podaní žalobkyňou (právny názor prezentovaný v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn.2Sp/7/2011zodňa08.11.2011)privýškeúrazovejrentyniejemožnévychádzaťzpercentuálnejmiery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálenej pre účely priznania invalidného dôchodku.
Nebolo jednoznačne preukázané, či doposiaľ (ku dňu dopravnej nehody) vykonávaná práca, ktorá bola
vykonávaná v zníženom rozsahu, je nevhodná pre žalobkyňu, vzhľadom na jej zdravotné ťažkosti.

Žalobkyňa ešte v roku 2018 požiadala o lehotu na predloženie lekárskeho posudku deklarujúceho
neschopnosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jej zdravotný stav, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
však takýto posudok nebol predložený. Pokiaľ aj žalobkyňa argumentovala tým, že došlo k ukončeniu
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa k 15.5.2015 z dôvodov uvádzaných v § 63 ods 1 písm.
c) Zákonníka práce, nie je zrejmé, na základe čoho, akého lekárskeho posudku zamestnávateľ Ivana

Klinovská vyhodnotil, že žalobkyňa dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

18. Keďže súd nemal za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne neumožňoval vykonávať prácu,
ktorú vykonávala do momentu dopravnej nehody, teda do 7.9.2013, nemal za preukázanú príčinnúsúvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou spočívajúcou v poklese príjmu po skončení
pracovnej neschopnosti, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému,
ktorý mal vo veci úspech, plnú náhradu trov konania, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní

rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.