Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 2, 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/720/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206208961
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2206208961.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom,
AK so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava proti povinnému: R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXXX/X,
XXX XX H. L., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad Bratislava, so
sídlom Vazovová 9, 811 07 Bratislava pod spis. značkou EX 454/2006, o vymoženie 523,80 EUR s

príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.
Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 66,68 EUR k
rukám súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 25.08.2006 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa

domáhal vymoženia pohľadávky voči povinným na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Trnavská cesta 70, Bratislava zo
dňa 02.06.2006, sp.zn. SR 2089/06. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 19.06.2006 a
vykonateľnosť dňom 22.06.2006.

Okresný súd Dunajská Streda na základe žiadosti súdneho exekútora, návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu vydal dňa 21.09.2009 poverenie č. 5201 009085* na vymoženie
predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Dňa 06.10.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v
ktorom oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, navrhuje poveriť vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa ods. 2 ak ide o nedostatok
podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže
pokračovaťvkonaní,alenesmievydaťrozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí.Aksanepodarínedostatok
podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne
preskúmal návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že účinky materiálnejprávoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle §

159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 EP, či sú tu
nedostatky uvedené v §40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom

z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského
rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.

Súd v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora opätovne preskúmal aj zmluvu o úvere zo
dňa 22.11.2005 a zistil, že oprávnený poskytol na základe predmetnej zmluvy povinnému úver vo výške
8 000,- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 7 600,-

Skvmesačnýchsplátkachvpočte12xpo1300,-Skpočnúcdňom16.12.2005,t.j.celkovovrátiveriteľovi
sumu 15 600,-Sk. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa
splatný celý dlh a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu žalovanej istiny vo výške 15 780,-
Sk s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 22.11.2005, na základe
ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver, má povahu spotrebiteľskej
zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm.

e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009) nejde
o spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd
posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa
uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na
povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom.
Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na
právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok,
na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia
OZ o spotrebiteľských zmluvách. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie

je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a
nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech
spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. §
53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a
teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je
s účinnosťou od 01.03.2010 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom

výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).

Podľa názoru súdu je exekúcia v predmetnej veci neprípustná v celom rozsahu, nakoľko intencií zákona
o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať, nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor,

zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému
súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom
o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie
nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie

je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková
podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie §
45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.
S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že nie je potrebné a účelné rozhodovať o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko nie sú splnené podmienky na pokračovanie v

exekúcii a takto začatú exekúciu je potrebné zastaviť.

Okrem už uvedeného, tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
teda absolútne neplatnou je ustanovenie bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru -
Rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie: a./ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným

rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu ojej platnosť, výklad alebo jej zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorásauzatváravoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvynemení(tzv.adhézna
zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory
bude rozhodovať a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo b./všeobecný súd; to neplatí,
ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení

neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za

kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v
exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo
veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o

právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou

doložkou viazaný.

Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo
vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd
môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné

podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré
nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za
stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi

rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných
podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného
konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov účinného od 01.05.2008 v exekučných konaniach začatých do 30.apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinného do 30.04.2008) touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady

jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného
preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa
Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov (účinného do 30.04.2008) súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie.

Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinného do 30.04.2008) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a

náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008) základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200

Sk (6,64 EUR) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008) paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je

100 Sk (3,32 EUR).

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008) náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený

na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (účinného do 30.04.2008) náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú
polhodinu.

Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinného do 30.04.2008) v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor, súčasne s vyjadrením k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zaslal
tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 271,04 EUR. V predloženom vyúčtovaní
si súdny exekútor uplatnil:

a) hodinovú odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995

Z.z. za 8 začatých hodín exekučnej činnosti v celkovej sume 53,12 EUR,
b) paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v spojení
s ustanovením § 15 ods. 1 vyššie cit. vyhl. v celkovej sume 92,96 EUR,
c) 19% DPH zo základu 146,10 EUR v sume 27,76 EUR,
d) náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 vyhl. č. 288/95 Z.z. v celkovej sume 97,18

EUR.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas potrebný na
úkony označené vo vyúčtovaní ako „vypracovanie: žiadosti o udelenie poverenia v rozsahu 15 minút,
Upovedomenie o začatí exekúcie v rozsahu 30 minút, Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie v

rozsahu 30 minút, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie v rozsahu 2x 30 minút, vypracovanie
Príkazu na začatie exekúcie v rozsahu 2x 30 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresované Soc.
poisťovni v rozsahu 2x 15 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresované Slovenskej sporiteľni a.s.,
Tatra banke a.s., VÚB a.s. v rozsahu 3x 15 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti dopravný inšpektorát
v rozsahu 15 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti register obyvateľstva v rozsahu 15 minút, žiadosti

o poskytnutie súčinnosti zboru väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 2x 15 minút, “. Súd má za to, že
exekútor si odmenu za tieto úkony uplatnil dvakrát, nakoľko uvedené úkony boli samostatne odmenené
v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 3 vyhl. č. 288/95 Z.z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. ako úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou.

Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas potrebný na úkony označené vo vyúčtovaní
ako „zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu 30 minút“ , „vypracovanie časovej
špecifikácie podľa Vyhlášky č. 288/1995Z.z. v rozsahu 60 minút“ a „ preradenie exekučného spisu do
archívu v rozsahu 15 minút“. Súd má za to, že tieto úkony sú úkonmi administratívnej činnosti, ktorénesmerujú bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je možné ich preto osobitne
odmeňovať. Súdnemu exekútorovi patrí odmena len za úkony skutočne realizované a preukázané, nie
ktoré vzniknú v budúcnosti. Súd pri svojich úvahách vychádzal aj z Rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR zo dňa 28.10.2008, sp.zn. 1 Cdo 48/2008, v ktorom senát NS SR potvrdil správnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktoré spočívalo v nepriznaní odmeny exekútorovi za tieto úkony v zmysle § 14 ods.1
písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z..

Pri paušálnych úkonoch podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. exekútor si

účtoval odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie za 2 úkony, doručenie upovedomenia o
spôsobe vykonania exekúcie za 4 úkony, doručenie príkazu na začatie exekúcie za 14 úkonov, . Znenie
ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), c), d) a e) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., hovorí o doručení
príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia
o spôsobe exekúcie gramaticky v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi
za každé doručenie týchto písomností paušálna suma nepatrí. O tom môže svedčiť aj ustanovenie §

15 ods. 1 písm. g), h), i) ako aj j) cit. vyhlášky, kde zákonodarca napríklad paušálnu sumu priznáva za
každézisťovaniebydliskapovinného,zakaždézisťovanieplatiteľamzdypovinného,zakaždézisťovanie
účtu povinného a za každé zisťovanie majetku povinného, pričom takúto formuláciu v písm. b) c) d) a
e) zákonodarca nepoužil. Súd vedený týmito úvahami, priznal exekútorovi paušálnu odmenu iba za 4
úkony.

Exekútor si vo svojom vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil náhradu za hotové výdavky v celkovej sume
97,18 EUR za doručovanie písomnosti nasledovne: Tatra banka a.s. v sume 15,80 EUR, Všeobecná
úverová banka, a.s. v sume 13,83 EUR, Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 25,68 EUR, Telekomunikačné
výdavky v sume 2,- EUR, spotrebný materiál v sume 2,- EUR, archivácia 2,- EUR a poštovné v sume

35,87 EUR. Súd štúdiom predloženého exekučného spisu zistil, že exekučný spis neobsahuje listinné
dôkazy svedčiace o doručovaní písomnosti v takom počte ako ich deklaruje súdny exekútor vo svojom
vyúčtovaní. V spise sa nachádzajú doručenky s poukazom na doručovanie 1 x Žiadosti o poskytnutie
súčinnosti adresované Tatra banke a.s., 1 x adresované Dopravnému inšpektorátu, 1x doručovanie
Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do ústavu na výkon trestu od.slobody, 1x neprevzatá

zásielka s poukazom na doručovanie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému na adresu trvalého
pobytu, 1x doručovanie Príkazu na začatie exekúcie povinnému do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, 1x doručovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresovaná Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody v Želiezovciach, 1x doručovanie Žiadosti o poskytnutie súčinnosti Registru obyvateľstva a 1x
a Slovenskej sporiteľni, t.j. spolu v počte 8 x 1,87 EUR. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal len

preukázané hotové výdavky za poštovné náklady v sume 14,96 EUR.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd priznal exekútorovi:

1. hodinovú odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995

Z.z. (1 hod. x 6,64 EUR) v sume 6,64 EUR + 20 % DPH , t.j. 7,90 EUR
2. paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v spojení
s ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za 11 úkonov v sume 36,52 EUR + 20
% DPH , t. 43,82 EUR
3.hotovévýdavkyvzmysleustanovenia§22ods.1vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.vsume14,96EUR.

Súd tak priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 66,68 EUR.

O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže sám
oprávnenýspôsobilstav,žesadomáhalplnenianazákladenespôsobiléhoresp.neplatnéhoexekučného

titulu. Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nárokov v rozpore s dobrými mravmi a bez relevantného
exekučného titulu, čím procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť. Uvedené skutočnosti boli
rozhodujúce pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, preto súd zaviazal k náhrade nevyhnutných
trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, ktorého zavinením došlo k
zastaveniu exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
45 ods. 3 ZoRK.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).