Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010836
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913010836.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného B. W., pre pokračovací zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 6. augusta
2014, o sťažnosti obžalovaného B. W., proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
4T/65/2013 zo dňa 24.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie okresného súdu z r u š u j e.

Rozhodujúc sám podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX v P. A., trvale bytom
Z. E., časť M. E. č. XX, okres P. A., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Banská Bystrica z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. p r e
p ú š ť a z väzby na slobodu a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. n a r i a ď u j e nad obžalovaným

dohľad probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a), e), f) Tr. por. obžalovanému B. W. u k l a d á nasledovné obmedzenia
a povinnosti:

- zákaz vycestovania do zahraničia,
- zákaz vzdiaľovať sa z miesta pobytu, alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,
- povinnosť pravidelne sa dostaviť pred probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Rimavská
Sobota najmenej jedenkrát za mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp.zn. 4T/65/2013 zo dňa 24.07.2014 senát Okresného súdu Rimavská Sobota
podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por., § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného B. W. o prepustenie z

väzby na slobodu zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. spoločenskú záruku FK V. Z. E. neprijal
a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. neprijal ani žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Protitomutouzneseniuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehote,atoihneďpojehovyhlásení
do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2014 sťažnosť obžalovaný B. Gábor. Svoju sťažnosť
následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 24.07.2014, ktoré bolo

doručené prvostupňovému súdu v nasledujúci deň, t.j. 25.07.2014. V písomných dôvodoch sťažnosti
predovšetkým namietal postup prvostupňového súdu, pokiaľ o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ktorá
mu bola doručená 13.05.2014, nerozhodol bezodkladne. O jeho žiadosti totiž rozhodol až po 73-dňoch
dňa 24.07.2014. Potom, ako prvostupňovému súdu bola vec vrátená krajským súdom, okresný súd
nemusel realizovať iné úkony, okrem zabezpečenia hlavného pojednávania a teda mu nič nebránilo
o takej jeho žiadosti rozhodnúť bez meškania a pokiaľ tak neurobil, konal v rozpore s ust. § 79 ods.

3 Tr. por., článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Keďže okresný súd o jeho žiadosti o prepustenie z väzby naslobodu nekonal s dostatočným urýchlením, je tým daný dôvod na jeho prepustenie z väzby na slobodu.
Zákon totiž orgánom činným v trestnom konaní ukladá povinnosť vo väzobných veciach rozhodovať s
maximálnou rýchlosťou a prednostne. Obzvlášť citlivo sa otázka ďalšieho trvania väzby v jeho prípade

mala posudzovať z dôvodu, že sa prvýkrát dostal do rozporu so zákonom. S prihliadnutím na jeho
doterajšiu bezúhonnosť je namieste pre prípad existencie väzobného dôvodu účel väzby nahradiť buď
písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. V tejto súvislosti prisľúbil, že
v prípade prepustenia z väzby povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti a splní povinnosti a
obmedzenia, ktoré sa mu uložia. Tiež požiadal krajský súd o to, aby prihliadol na záruku záujmového

združenia občanov FK V. Veľké E.. Záverom sťažnosti krajskému súdu navrhol zrušiť napadnuté
uznesenie okresného súdu s tým, aby vo veci rozhodol sám a jeho z väzby ihneď prepustil na slobodu.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku
dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť obžalovaného B. W. bola podaná dôvodne.

Žiada sa pripomenúť, že obžalovaný B. W. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0Tp/30/2013 zo dňa 17.08.2013 podľa § 72 ods. 1 písm. a)
Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. Väzbu začal vykonávať dňa 15.08.2013 o 08.00 hod.
a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici.
Ďalším uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 0Tp 30/2013

zo dňa 31.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5 Tpo 47/2013 zo
dňa 12.11.2013 bola žiadosť obvineného W. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá, pričom v
tomto prípade súd zmenil dôvody väzby u obvineného tak, že ho ponechal vo väzbe z dôvodu § 71 ods.
1 písm. c) Tr. por., pričom písomný sľub obvineného neprijal a neprijal ani jeho žiadosť o nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ rozhodoval prvostupňový súd o väzbe

uznesením zo dňa 09.01.2014, ktorým obžalovaného z väzby prepustil s tým, že dôvody väzby v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, prijal jeho písomný
sľub a uložil mu tiež príslušné povinnosti a obmedzenia, na podklade sťažnosti proti tomuto uzneseniu zo
strany prokurátorky rozhodoval vo veci krajský súd uznesením sp.zn. 3 Tos/5/2014 zo dňa 22.01.2014,
ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, písomný sľub obvineného neprijal, rovnako neprijal

ani záruku záujmového združenia občanov a rozhodujúc sám ponechal v tom čase obvineného B. W. vo
väzbe z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a zároveň jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol. Naposledy o väzbe sťažovateľa rozhodoval krajský súd uznesením zo dňa 09.04.2014, ktorým
v dôsledku sťažnosti prokurátorky uznesenie prvostupňového súdu, ktorým obžalovaného prepustil z
väzby na slobodu zrušil a rozhodujúc sám obžalovaného ponechal vo väzbe z dôvodov § 71 ods. 1

písm. c) Tr. por., pričom jeho väzbu postupom podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Pokiaľ ide o obsah teraz sťažnosťou napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, svoje rozhodnutie
zdôvodnil prakticky tým, že znalci doporučili uložiť obžalovanému ústavnú sexuologickú liečbu, jeho
pobyt na slobode označili za nebezpečný pre spoločnosť, a preto v jeho prípade nie je možné účel

preventívnej väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka dohľadom na osobu
obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu. Z rovnakých dôvodov neprijal príslušnú spoločenskú
záruku.
Krajský súd ďalej považuje za potrebné poukázať na súčasné štádium trestného konania, súd prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2014 okrem toho, že rozhodol o žiadosti obžalovaného o

prepustenie z väzby na slobodu jej zamietnutím, rozhodol vo veci aj doposiaľ neprávoplatne rozsudkom,
ktorým ho uznal vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v kancelárii na ul. A. č. XXXX v P. A. sexuálne zneužil
maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju zvalil na sediacu súpravu, bozkával ju, vyzliekol jej ošatenie,

najskôr vnikol prstami ruky do jej pohlavného orgánu a následne položil svoj pohlavný orgán o jej
pohlavný orgán,
2/ v presne nezistenom čase v mesiaci september 201 v kancelárii na ul. A. č. XXXX v P. A. sexuálne
zneužil maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že najskôr ju bozkával, potom jej vyzliekol ošatenie a mal
s ňou pohlavný styk,

3/ v presne nezistenom čase v mesiaci október 2012 v lese v katastrálnom území obce I., okres P. A.
v osobnom motorovom vozidle zn. Lancia Delta e. č. RS XXXBU sexuálne zneužil maloletú Z. N., nar.
XX.XX.XXXX tak, že najskôr ju bozkával, chytal za pohlavné orgány, potom jej vyzliekal ošatenie a mal
s ňou pohlavný styk,4/ v presne nezistenom čase v mesiaci december 2012 pred Vianocami v byte na ul. A. č. XXXX v P.
A. sexuálne zneužil maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že najskôr ju bozkával, potom jej vyzliekol
ošatenie a mal s ňou pohlavný styk,

5/vpresnenezistenomčaseodjanuára2013do25.júla2013pravidelnevrôznychčasovýchintervaloch
spravidla 1,2 krát za týždeň, resp. 1-krát za dva týždne v byte na ul. A. č. XXXX v P. A., ako aj v
lese v katastrálnom území obce I., okres P. A. v osobnom motorom vozidle zn. Lancia Delta e. č. RS
XXXBUsexuálnezneužilmaloletúZ.N.,nar.XX.XX.XXXX,tak,ženajskôrjubozkával,potomjejvyzliekol
ošatenie a mal s ňou opakovaný pohlavný styk a 1-krát orálny styk.

Po takomto uznaní viny mu uložil 42-mesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia a uložil mu aj ústavné sexuologické liečenie.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky obžalovaného v súvislosti s tým, že súd prvého stupňa o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu nerozhodol prednostne a urýchlene, ich obsah si krajský súd v
plnom rozsahu osvojil, sú uvedené vyššie a bolo by nadbytočné ich na tomto mieste opakovať. Je
nutné zvýrazniť, že z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že všeobecný súd rozhodujúci o sťažnosti

proti uzneseniu o väzbe sa musí vyrovnať s právne relevantnou argumentáciu sťažovateľa adekvátne a
preskúmateľne (III. ÚS 135/04) a tiež, že z odôvodnenia rozhodnutia o tejto sťažnosti musí byť zrejmé,
že sa súd náležite zaoberal všetkými argumentmi a námietkami, ktoré obvinený vo svojej sťažnosti
uviedol (III. ÚS 34/07). Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že konkrétna žiadosť obžalovaného
B. W. o prepustenie z väzby na slobodu bola súdu prvého stupňa doručená 13.05.2014. Ďalej z obsahu

úradného záznamu (č.l. 1239) vyplýva, že 17.07.2014 na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného
B. W. B.. M. Dzuroška predložil žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú podal dňa 13.05.2014 na
Okresnom súde Rimavská Sobota. Bolo zistené, že táto žiadosť bola omylom založená do iného spisu.
Z obsahu nálezu ústavného súdu III. ÚS 216/07 (č. 23/2007) týkajúceho sa urýchleného rozhodovania
súdu o väzbe je zistiteľné, že vybavenie žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu v trvaní dvoch

mesiacov a desať dní je ústavne neakceptovateľné a konanie na súde v takejto lehote nemožno
považovať za bezodkladné. Takým postupom všeobecného súdu sú totiž porušené základné práva
obvineného podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR podľa č. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a
podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na obsah tohto
nálezu ústavného súdu krajský súd v plnom rozsahu akceptoval sťažnostnú námietku obžalovaného B.

W. spočívajúcu najmä v tom, že okresnému súdu nič nebránilo rozhodnúť o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu bez meškania a pokiaľ po jej obdržaní rozhodol až po 73-dňoch, postupoval tak v
rozpore najmä s obsahom čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (naviac aj v rozpore s čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd). Omyl
prvostupňového súdu ohľadom založenia žiadosti obžalovaného W. o prepustenie z väzby do iného

spisu na tomto súde je z hľadiska posudzovania sťažnosti obžalovaného právne irelevantný.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por.,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo
prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno
účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním

dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
S poukazom na uvedené a tiež obsah návrhu sťažovateľa v písomných dôvodoch jeho sťažnosti
bolo povinnosťou krajského súdu vzhľadom na zistený výrazný prieťah pri rozhodovaní o žiadosti
obžalovaného W. o prepustenie z väzby na slobodu rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto uznesenia, po zrušení uznesenia súdu prvého stupňa obžalovaného z väzby na slobodu prepustil,

na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, bolo potrebné sťažovateľovi okrem využitia
inštitútu v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. uložiť mu aj primerané povinnosti aj obmedzenia v zmysle
§ 82 ods. 1 písm. a), c), f) Tr. por. O sľube obžalovaného krajský súd nerozhodol pre jeho formálne
nedostatky (obžalovaný ho osobne nepodpísal), pokiaľ ide o záruku záujmového združenia FK V. Z. E.,
o tejto taktiež nerozhodol vzhľadom na to, že sťažnosti obžalovaného W. v plnom rozsahu vyhovel.

Krajský súd pritom upozorňuje obžalovaného, že po prepustení z väzby na slobodu musí viesť riadny
život,dodržiavaťuloženéobmedzeniaapovinnosti,vopačnomprípadeaždoprávoplatnéhorozhodnutia
v jeho trestnej veci môže byť vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Rešpektujúc

obsah citovaného ustanovenia Trestného poriadku rozhodol krajský súd na podklade sťažnosti
obžalovaného B. W. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.