Uznesenie Judgement was issued on Sunday, April 2, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/2581/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806213011
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3806213011.4

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005,
so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: R.. E. N., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom K., pre
vymoženie istiny vo výške XXX,XX eur (9.093,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/2581/2006-18 zo dňa
23.2.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.10.2006 domáhal proti
povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 301,83 eur (9.093,- Sk), na základe
exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného úradu práce Prievidza
zodňa18.12.2002.PoverenienavykonanieexekúciebolosúdnemuexekútoroviJUDr.JozefoviĎuricovi
udelené tunajším súdom dňa 28.11.2006.

2. Poverený súdny exekútor oprávneného upovedomil o zastavení starej exekúcie z dôvodu podľa § 2
ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon"
alebo ,,zákon č. 233/2019 Z.z."), keďže uplynula rozhodná doba piatich rokov. Spolu s tým oprávneného
vyzval na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42 eur.

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník
uznesením č. k. 15Er/2581/2006-18 zo dňa 23.2.2021 námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie zamietol a v časti, v ktorej sú námietkami proti paušálnym trovám ich
odmietol. Oprávnený podal včas proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd sa
v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal ust. § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., upravujúcom
prípady, kedy exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Podľa písm. b) tohto zákonného

ustanovenia exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola
zapísaná v Centrálnom registri exekúcií (v texte aj "CRE"), resp. ako ďalej sťažovateľ podrobne uvádza,
že v konaní nebolo riadne preukázané a súdom odôvodnené, či ide o starú exekúciu, ktorá bola
zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas v zmysle § 243 ods.3 Exekučného poriadku účinného
do 31.3.2017, t.j. do 30.6.2016.Samotné znenie zákona č. 233/2019 Z. z. podľa názoru sťažovateľa
pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Z formulácie ust. §7 ods. 1 zákona "Námietky proti

paušálnym trovám nie sú prípustné" je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie
je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný
nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia predpokladaná ust.
§ 6 ods. 4 zákona (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v
lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). Pri výklade dotknutého
zákonného ustanovenia je potrebné brať na zreteľ, že trovy exekúcie sú súkromnoprávnym nárokom

súdneho exekútora, o ktorom v dôsledku nesystémovej a narýchlo prijatej právnej úpravy zákona č.
233/2019 Z. z. paradoxne rozhoduje samotný súdny exekútor, a to vo forme "upovedomenia o zastavenístarej exekúcie", ktoré má silu exekučného titulu. Výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú
prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako
účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný

sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu. Stav,
keď subjekt, ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj rozhodne dokumentom
so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie a najmä preukázanie vzniku
uplatneného nároku, a ktorého prieskum nezávislým súdom je vylúčený. Takýto prehnane formalistický

výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho
štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a
na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, a to s účinkami denegatio iustitiae. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti je oprávnený toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom uznesení tvrdí, že námietky voči paušálnym

trovám nie sú prípustné. Oprávnený tiež dal do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári
s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia
zákonač.357/2015Z.z.ofinančnejkontroleaauditeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovjenútený
namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných
prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. Ďalej oprávnený uviedol, že

súd po právnej stránke vec posúdil nesprávne, keď v danej veci nesprávne (ne)aplikoval ustanovenie §
4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK a vyvodil nesprávny právny záver, že k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo.
Oprávnený uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k
ich prekludovaniu, resp. prekludovania práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť
o zastavení starej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.03.2017. Oprávnený na uvedenú skutočnosť poukázal podaním, ktoré bolo súdu doručené pod
označením podnet na preskúmanie preklúzie. Oprávnený ďalej uviedol, že súdom uvádzaný výklad
neobstojí a nemá oporu ani v logických záveroch interpretácie predmetného zákonného ustanovenia.
Oprávnenýtvrdí,žezákonodarcavsamotnomZoUNEKpresnerozlišujepostuparozhodovanieonávrhu
oprávneného alebo návrhu povinného. Pokiaľ mal zákonodarca v úmysle vymieniť a odlíšiť prípady,

kedy súd rozhoduje o zastavení starej exekúcie na základe návrhu povinného, mal to explicitne uviesť
v § 4 ods. 2 písm. b)ZoUNEK-u. Právna skutočnosť preklúzie nastala pred účinnosťou ZoUNEK- u
a súd sa ňou mal zo zákona zaoberať. Oprávnený svojim podaním poukázal na to, že nastala táto
právna skutočnosť a súd je povinný sa s ňou vysporiadať. Pričom nemôže byť na škodu strany sporu
fakt, že súd ,,nestihol“ rozhodnúť o zastavení starej exekúcie napriek tomu, že konanie je postihnuté

neodstrániteľnou procesnou vadou. Oprávnený má za to, že v predmetnej starej exekúcii nemohlo
dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nakoľko konanie trpí takou vadou, o ktorej
je povinný rozhodnúť len súd. Nakoľko sa jedná o základnú procesnú podmienku konania, bez jej
odstránenia, resp. neodstránenia nemôže dôjsť k akémukoľvek inému rozhodnutiu v konaní. Súd je
povinný sa najprv vysporiadať s otázkou preklúzie a následne, pokiaľ by konanie mohlo pokračovať,

je súdny exekútor oprávnený vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. V zmysle uvedených
skutočností oprávnený navrhol, aby súd v súlade s ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku
napadnuté uznesenie zmenil tak, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa zrušuje.

4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“),proti

uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

5. Podľa § 240 C.s.p., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

6. Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 247 C.s.p., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 odsek 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej

len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na
účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,

ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný
zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené
z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie
starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného
predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom
dôvodu na jej zastavenie.

12. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.
a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné
plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom
konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie
plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie
plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže
podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď
sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,

g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

13. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len

"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov starej exekúcie.

14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví

upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo

vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia

lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

17. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd

doručí oprávnenému a exekútorovi.

18. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zmysle ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol ako nedôvodné,
pretože oprávnený nepreukázal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so

zákonomadruhýmvýrokomuzneseniaodmietolnámietkyoprávnenéhoprotiupovedomeniuozastavení
starej exekúcie ako neprípustné v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s ust. § 7ods. 1 zákona č. 233/2019
Z. z., pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený namietal samotný nárok na ichnáhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú neprípustné nielen vo vzťahu k
výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych trov.

19. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou
napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie
je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci
a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje
na dôvody v ňom uvedené.

20. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa
§2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti
ZoUNEK (01.01.2020) uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia
súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK
nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula alebo sa predĺžila (§

4ZoUNEK). Sudca súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci nedošlo k predĺženiu rozhodnej
doby. S tvrdením Slovenskej konsolidačnej, a. s., že dôvodom predĺženia rozhodnej doby podľa § 4
ods. 2 písm.b) ZoUNEK je povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie ex offo, t. j. bez návrhu
účastníka konania, sudca súdu prvej inštancie nesúhlasí. Slovenská konsolidačná, a. s. poukázala
na to, že vymáhaná pohľadávka je prekludovaná. Neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia

prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie je dôvodom, na základe ktorého má dôjsť k zastaveniu exekúcie
rozhodnutím súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Preklúzia však sama o sebe vedenú
exekúciu nezastavuje a v čase, keď je vo veci daný dôvod zastavenia exekúcie ex lege podľa ZoUNEK,
už nie je dôvod na skúmanie dôvodov na zastavenie exekúcie ex offo podľa Exekučného poriadku. Z
dôvodu uplynutia rozhodnej doby (doba piatich rokov plynúca od doručenia prvotného poverenia na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - § 3 ods. 1 ZoUNEK), sa stará exekúcia nezastavuje, ak
súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZoUNEK, rozhoduje o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku. V takomto prípade sa
rozhodná doba predlžuje tak, že neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
súd rozhodoval o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku - § 4 ods.2 písm. b) ZoUNEK

(relatívna výnimka zo zastavenia starej exekúcie). Relatívna výnimka v § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa
teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže
takýto výklad by nedával zmysel a bol by v rozpore s účelom ZoUNEK. Systematickým výkladom zmyslu
§ 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK by nemalo byť sporné, že táto relatívna výnimka sa netýka situácií, kedy
niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (vrátane súdneho exekútora)

ale ani situácií, keď návrh na zastavenie podá oprávnený, pretože návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie je jedným z ďalších dôvodov, na základe ktorých sa stará exekúcia zastavuje zo zákona - §
2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK. Je teda jednoznačne možné dospieť k záveru, že stará exekúcia by sa v
dôsledku predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK nezastavila ex lege podľa § 2
ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynutím rozhodnej doby iba v prípade, ak by súd v čase, keď by sa mala

zastaviť podľa ZoUNEK, rozhodoval o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku na návrh
povinného.

21. Je tiež potrebné uviesť, že v prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa
ZoUNEK a Exekučného poriadku je nevyhnutné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca

zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom prípade skúmať,
či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení zákona ZoUNEK, pretože tento
zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. To znamená, že v prípade, ak pred
účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods.
1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (v tomto prípade existoval dôvod na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku) a po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK vznikol
dôvodprezastaveniestarejexekúciezozákonapodľa§2ods.1písm.a)ZoUNEK,pričomkuvedenému
okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania podľa ustanovení Exekučného priadku,
stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa ZoUNEK. Tieto závery sú v súlade s princípom právnej istoty
a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie
rozhodnutím súdu, teda exekúcia nebola súdom zastavená do 31.12.2019 podľa ustanovení
Exekučného poriadku, exekúcia bola k 01.01.2020 v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK zastavená zozákona (ex lege), a to nadobudnutím účinnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (dňa
01.01.2020), pretože boli splnené všetky zákonné podmienky (ide o starú exekúciu, uplynula rozhodná
doba 5 rokov, v posledných 18 mesiacoch nebol dosiahnutý výťažok aspoň 15 Eur a nenastali žiadne

zákonnédôvodynapredĺženierozhodnejdoby).Jetedazrejmé,žeexekučnýsúdužnemôžerozhodovať
o zastavení (ex lege zastavenej) exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.

23. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia sudca súdu prvej inštancie dopĺňa,
že gramatický výklad oprávneného, podľa ktorého z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona "Námietky

proti paušálnym trovám nie sú prípustné." vyplýva, že námietky nie je možné podať proti výške
paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom, ale samotný nárok na ich náhradu
však spochybniteľný je, považuje sudca súdu prvej inštancie za svojvoľný, účelový, v rozpore
so znením ,zmyslom a účelom zákona. Neprípustnosť námietok proti paušálnym trovám zahŕňa
nepochybne ich neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich neprípustnosť
proti ich nároku. Ak by skutočne bolo možné namietať nárok na náhradu paušálnych trov ako tvrdí

oprávnený, tak by to viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o neprípustnosti
námietok voči paušálnym trovám je v zákone použité absolútne zbytočné, pretože výšku týchto trov
určuje priamo tento zákon a táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z logiky
veci je absolútne vylúčený akýkoľvek spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške by
nebolo absolútne potrebné uvádzať v zákone normu o neprípustnosti námietok proti paušálnym trovám.

Možnosť namietať nárok na paušálne trovy je zjavne v rozpore so zmyslom a cieľom zákona. Pokiaľ
oprávnený namieta, že v dôsledku nemožnosti podať námietky proti paušálnym trovám by boli porušené
jeho práva, pretože samotný exekútor rozhoduje o svojom vlastnom súkromnoprávnom nároku, tak tu
je potrebné uviesť, že exekútor má presne stanovené dva prípady, kedy mu náhrada paušálnych trov
nepatrí, výška paušálnych trov je stanovená zákonom a akákoľvek svojvôľa exekútora je tu výrazne

obmedzená, ak nie vylúčená, pretože súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti
postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Pokiaľ by
ktorýkoľvek exekútor vyzýval oprávnených na úhradu paušálnych trov aj v prípadoch, kedy mu nepatria,
vystavoval by sa nebezpečenstvu disciplinárneho, prípadne aj trestného stíhania. Oprávnený v sťažnosti
ďalej namieta, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že súdny exekútor nepreukázal, či exekúcia

bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, resp. či bola exekúcia zapísaná v CRE včas. V zmysle
vyššie uvedeného, situáciou, či bola exekúcia do CRE zapísaná včas, prípadne či vôbec, sa súd
nemal dôvod v napadnutom uznesení zaoberať a nemá dôvod sa tým zaoberať ani v tomto uznesení,
pretože tieto okolnosti sú len dôvodmi námietok oprávneného proti paušálnym trovám, ktoré sú ako také
neprípustné. Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo vysporiadať sa s tým, že námietky

oprávneného sú neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod zaoberať samotnou podstatou vzniku nároku
exekútora na náhradu paušálnych trov a s tým súvisiacim zápisom exekúcie do CRE. Oprávnený dal
tiež do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú
súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky

tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom,
jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. K tomuto tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a
rozhodujevtejtoveci,akoajvinýchveciach,podľazákonaabezzreteľanato,ktojeúčastníkomkonania
v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a
rozporovať nezákonné finančné nároky, čo je napokon samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt,

je potrebné, aby starostlivo zvážil, či skutočne ide o neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky
nápravy má k dispozícií, pretože aj podanie opravného prostriedku (námietok proti paušálnym trovám),
ktorý nie je prípustný, za použitia účelovo prispôsobenej argumentácie nemajúcej oporu v zákone, je
nehospodárnym úkonom.

24. Na základe uvedených skutočností sudca súdu prvej inštancie sťažnosť oprávneného ako
nedôvodnú zamietol v súlade s § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).