Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19Pc/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117216525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117216525.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v právnej veci muža, ktorého otcovstvo má byť

zapreté (navrhovateľ): Juraj H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX S. S., proti: 1/ matke D.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X XXX XX A., matka právne zastúpená: D. s.r.o., G.: 36 858 927,
so sídlom Tehelná 25, 831 03 Bratislava, 2/ dieťaťu mal. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X XXX
XX A., dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Matka má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3.5.2017 bol tunajšiemu súdu doručený muža označeného ako otca maloletého dieťaťa na
zapretie otcovstva. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že v období rozhodnom pre počatie dieťaťa
býval s matkou v jednej domácnosti, po ich rozchode zistil, že matka udržiavala intímne kontakty s
iným mužom, za ktorým vycestovávala do Bratislavy. Keď mu matka oznámila, že je tehotná, k tejto
skutočnosti pristúpil veľmi zodpovedne a ešte pred narodením dieťaťa vyhlásil pred matričným úradom,
že je otcom ešte nenarodeného dieťaťa. Dieťa sa narodilo dňa 15.5.2014. Navrhovateľ nadobudol
pochybnosti o svojom biologickom otcovstve k dieťaťu. Matke navrhol, aby on i dieťa podstúpili

vyšetrenie, na podklade ktorého by bolo možné jednoznačne a definitívne potvrdiť, resp. vylúčiť jeho
otcovstvo k dieťaťu, čo ona rezolútne odmieta. Túto okolnosť chce preto riešiť v súdnom konaní, kde
súd uloží účastníkom konania povinnosť podrobiť sa znaleckému skúmaniu znalcom z odboru genetika.
Navrhovateľ poukazoval na konanie vedené Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 24P/197/2014, ktorým
sa matka domáhala určenia práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom po pojednávaní v tejto veci
ho mala osloviť matka dieťaťa a iniciatívne navrhovateľovi prezentovať návrh dohody v tom smere, že sa
postará o „výmaz“ navrhovateľa ako otca dieťaťa a mala mu navrhnúť, aby na výživu vôbec neprispieval.

Aj napriek pochybnostiam si navrhovateľ voči dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť plní a súdom určené
výživné v sume 100 eur dieťaťu pravidelne poukazuje, hoci pravidelný kontakt s dieťaťom nemá, matka
mu v styku s dieťaťom bráni. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhovateľ žiada, aby súd určil, že
navrhovateľ nie je otcom dieťaťa a súčasne žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Podaním zo dňa 20.9.2017 sa k návrhu na zapretie otcovstva sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že
počas vzťahu s navrhovateľom nikdy neudržiavala intímny a ani iný styk so žiadnym iným mužom okrem

navrhovateľa a celkom určite za týmto účelom necestovala do Bratislavy. V uvedenom čase matka
rovnako ako navrhovateľ pracovala ako podriadený finančný agent pre spoločnosť Fincentrum, a.s. a
bola veľmi pracovne vyťažená, stretávala sa s rôznymi klientmi, s ktorými uzatvárala obchody, preto
vycestovávala aj mimo miesta svojho bydliska, avšak nikdy nie za iným ako pracovným účelom. Bolto práve navrhovateľ, ktorý počas vzájomného vzťahu s matkou udržiaval nielen pohlavný styk, ale aj
hlbší citový vzťah s inou ženou, pre ktorú matku napokon dva týždne pred pôrodom maloletého opustil.
Matka považuje tvrdenia navrhovateľa o zodpovednom prístupe k otcovstvu za absurdné a výsmešné.

Navrhovateľ nikdy priamo nepovedal, že sa chce spoločne s maloletým podrobiť genetickému testovaniu
na preukázanie jeho otcovstva, ak by ju navrhovateľ na rovinu požiadal, matka by s tým problém nemala.
S vykonaním DNA testov za účelom preukázania otcovstva navrhovateľa k maloletému matka súhlasí,
pokiaľ bude navrhovateľ znášať všetky s tým súvisiace náklady. Navrhovateľ sa o maloletého nezaujíma,
nenavštevuje ho, matke prispieva na výživu maloletého sumou vo výške 100 eur mesačne napriek tomu,

že dosahuje príjem, ktorý by mu umožňoval platiť vyššie výživné, maloletému okrem toho neposkytuje
iné vecné ani osobné plnenia. Nie je pravdou, že navrhovateľ platí výživné na maloletého pravidelne,
výživné celkom 14x neuhradil a raz poslal matke len 95 eur. Naviac sa stalo, že navrhovateľ matku
prostredníctvom sms niekoľkokrát žiadal o vrátenie už uhradeného výživného späť na jeho účet, s
tým, že peniaze potrebuje na iné účely, pričom matka mu toto uhradené výživné vždy vrátila. Matka
navrhovateľovi skutočne predniesla návrh, aby bol navrhovateľ vymazaný z rodného listu maloletého,

pretože ju veľmi urazila skutočnosť, že po tom všetkom, čo jej navrhovateľ spôsobil tým, že ju kvôli inej
žene opustil tesne pred pôrodom, ešte pred súdom vyslovil pochybnosti o svojom otcovstve. Matka si
želala, aby už ona ani maloletý neprišli s navrhovateľom do kontaktu, a preto v danom čase a v tom
citovom rozpoložení predniesla navrhovateľovi návrh vymazať ho z rodného listu maloletého.

3. V konaní bol predložený znalecký posudok č. 1/2018 vypracovaný RNDr. Helenou Polákovou,
znalkyňou pre odbor genetika, odvetvie analýza DNA so záverom, že pravdepodobnosť otcovstva
navrhovateľa k dieťaťu má číselnú hodnotu W = 99,9999996 %. Takýto výsledok značí, že na základe
vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať
otcovstvo Juraja H. voči mal. Matúšovi W. za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú

možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

4.Vstanoviskuzodňa9.3.2018anáslednenapojednávanínavrhovateľspochybnilvýsledkyznaleckého
dokazovania a žiadal, aby bol v konaní ustanovený znalec za účelom vypracovania kontrolného
znaleckého posudku týkajúceho sa jeho otcovstva k dieťaťu, a to „transparentnou cestou“, aby sa ani

on ani matka nemohli sťažovať na objektivitu výsledku.

5. Za účelom potvrdenia, resp. vylúčenia otcovstva navrhovateľa k dieťaťu súd uznesením č. k.
19Pc/15/2017-72 zo dňa 11.9.2018 ustanovil v konaní prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc., znalca v
odbore genetika, odvetví analýza DNA, ktorému uložil vykonať dokazovanie analýzou DNA a po odobratí

vzoriek krvi navrhovateľa, matky a dieťaťa zistiť, či navrhovateľ je biologickým otcom dieťaťa.

6. Podľa znaleckého posudku č. 26/18 zo dňa 13.11.2018 vypracovaného prof. RNDr. Ľudevítom
Kádašim, DrSc. na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické
otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva (po

zaokrúhlení na siedmom desatinnom mieste) je W = 100,00 %. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti
je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia (otca) Pv je vysoká, jeho biologické otcovstvo je
treba pokladať za prakticky dokázané.

7. Súd vec prejednal za prítomnosti navrhovateľa, matky, kolízneho opatrovníka a právneho zástupcu

matky, vykonal dokazovanie ich vyjadreniami a prednesmi ako aj oboznámením sa s obsahom súdneho
spisu, a to návrhu, zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, rodného listu dieťaťa,
dohody navrhovateľky a odporcu v konaní 24P/197/2014, vyjadrenia matky k návrhu otca na zapretie
otcovstva, stanoviska navrhovateľa k výsledkom testov DNA, znaleckým posudkom z odboru genetiky
RNDr. Heleny Polákovej, vyjadrením matky a znaleckým posudkom prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho,

DrSc.

8. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že chce testy DNA riešiť súdnou cestou, pretože veľa faktorov
ovplyvňuje transparentnosť. To, že testy nie sú transparentné naznačila aj matka, ktorá mu povedala,
že testy vybavovala cez nejakú kamarátku v nemocnici. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu bude

rešpektovať a bol by rád, keby mu súd určil kedy sa môže s maloletým stretávať.

9. Právny zástupca matky na pojednávaní zotrval na doterajších písomných vyjadreniach. Podľa jeho
názoru návrh nespĺňa podmienky § 93 zákona o rodine. Otec dieťa opustil dva týždne pred narodením,čomatkespôsobilokomplikácie.Otecsaodieťanezaujíma,platínaňvýživnévovýške100eurmesačne,
aj to nie riadne a pravidelne, má neuhradených aj 10 výživných. Matka bola u obvodnej lekárky a táto
ju poslala za znalkyňou, ktorú on považuje za osobu odborne znalú a zdatnú a myslí si, že vyhotovovať

ďalší znalecký posudok je nehospodárne. Otcovstvo navrhovateľa považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie za preukázané, žiadal návrh zamietnuť a s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa
žiadal priznať matke náhradu trov konania.

10. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že znalecké dokazovanie bolo vykonané a nemá

dôvod znalkyni neveriť. V prípade, že ďalšie znalecké dokazovanie vykonané nebude, navrhol, aby súd
návrh zamietol.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z rodného listu dieťaťa bolo zistené, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté - navrhovateľ je

označený ako otec dieťaťa, a to v zmysle 2. domnienky určenia otcovstva svedčiacej mužovi, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Navrhovateľ bol do rodného listu dieťaťa zapísaný
ako otec na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, o čom svedčí zápisnica o určení otcovstva spísaná
na Matričnom úrade Nitra dňa 22.5.2014. Dieťa sa narodilo dňa 15.5.2014.

13. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení platných právnych predpisov:

14. Podľa ustanovenia § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva
manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

15. Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov.

16. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak

je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od
narodenia dieťaťa.

17. Lehota na zapretie otcovstva určeného v zmysle druhej domnienky otcovstva, teda domnienky
svedčiacej mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov je 3 roky odo dňa

určenia otcovstva, pokiaľ bolo určené otcovstvo ešte pred narodením dieťaťa, táto lehota sa skončí
uplynutím 3 rokov od narodenia dieťaťa. V danom prípade bolo otcovstvo k dieťaťu určené súhlasným
vyhlásením rodičov dňa 22.5.2014, návrh v tejto veci bol podaný dňa 3.5.2017, teda v zákonnej lehote.

18. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zapretie

otcovstva nie je dôvodný. Navrhovateľ v tomto konaní žiadal zaprieť svoje otcovstvo k dieťaťu deklarujúc
pochybnosti, že je biologickým otcom dieťaťa. Matka tvrdenia navrhovateľa spochybňujúce otcovstvo
k maloletému od samotného počiatku konania považovala za nepravdivé, zotrvala na tvrdení, že v
čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa neudržiavala pomer s iným mužom, a preto otcom dieťaťa je
navrhovateľ. V konaní boli predložené celkom dva znalecké posudky vypracované znalcami z odboru

genetika - analýza DNA, a to znalecký posudok č. 1/2018 RNDr. Heleny Polákovej zo dňa 1.2.2018 ako
aj znalecký posudok č. 26/18 RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc. zo dňa 13.11.2018. V znaleckom posudku
RNDr. Heleny Polákovej znalkyňa určila pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa k dieťaťu hodnotou
pravdepodobnosti 99,9999996 % a podľa znaleckého posudku RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc. bola
hodnota pravdepodobnosti otcovstva navrhovateľa k dieťaťu po zaokrúhlení na siedmom desatinnom

mieste stanovená hodnotou W = 100 %. Zo záverov oboch znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva,
že otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu je potrebné považovať za prakticky dokázané.

19. Vzhľadom k výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré súd považuje za hodnoverný a jednoznačný
dôkaz preukazujúci otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu súd vyhodnotil návrh za nedôvodný a tento

zamietol.

20. Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.21. Podľa ustanovenia § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach
notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti

účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

22. S poukazom na ustanovenie § 53 CMP súd dospel k záveru, že je spravodlivé priznať nárok
na náhradu trov konania matke. Matka od samotného počiatku skutočnosti uvádzané navrhovateľom
popierala, už na začiatku konania sa vyjadrila, že otcom dieťaťa je navrhovateľ. Celé konanie bolo

vedené z dôvodu, že navrhovateľ bol presvedčený, že otcom dieťaťa nie je, za účelom preukázania
ním tvrdených skutočností boli v konaní vypracované obidva znalecké posudky, ktoré jeho otcovstvo
potvrdili. Keďže matke, ktorá bola v tomto konaní úspešná, vznikli v súvislosti s uplatňovaním procesnej
obrany trovy, súd jej nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.