Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Iveta Farkašovská

Judgement form – Medzitýmny rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200885
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7812200885.11

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcov 1/ R. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Š. XX, XXX XX E. a 2/ M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX E., zast.
JUDr. Vladislav Sisák, advokát, Skladná 14, Košice proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám. slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094, zast. AKMG,
s.r.o., advokátska kancelária, Dolná 6A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, o náhradu škody vo

výške 1.075.917,10 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Právny základ nároku žalobcov je d a n n ý .
II. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na súd dňa 31. 01. 2012 žiadali, aby súd rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 1.075 917,10

Eur za obdobie od 01. 07. 2006 do 12. 01. 2011 a to spolu s príslušenstvom v podobe zákonného
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.075 917,10 Eur za obdobie od 01. 07. 2006 do
zaplatenia a nahradiť im trovy konania. V žalobe uviedli, že dňa 02. 02. 2005 vydalo Mesto Rožňava ako
miestne príslušný stavebný úrad (ďalej "stavený úrad") stavebné povolenie č.XXXX/XXXX-XX, ktorým
bola povolená stavba - "Oprava budovy na Š. XX v E.R." (ďalej aj "stavba 1") a to na základe žiadosti
M. M. R. R. M.. Stavba, na ktorej sa predmetná oprava vykonala stojí na pozemkoch parc.č. KN XXX/

X, X, X v k. ú. E.. Toto stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 02. 2005.
Rozhodnutím Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX z 30. 12. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.
01. 2006 bola povolená zmena predmetnej stavby pred jej dokončením. Kolaudačným rozhodnutím č.
XXXX/XXXX/XXXX-XX vydaným mestom Rožňava dňa 16. 02. 2006 a právoplatným 17. 02. 2006 bolo
povolené užívanie časti predmetnej stavby - reštaurácie a plynovej kotolne na prízemí na pozemkoch
parc.č. KN XXX/X a M. XXX/X, predajne a plynovej kotolne na prízemí na pozemkoch parc. Č. KN XXX/

X, KN 263/11 v k. ú. Rožňava. V roku 2006 sa na pozemku parc.č. XXX/X susediacom so stavbou
1 začalo so stavbou "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba" (ďalej aj "stavba 2"). Do konca roka
2006 bola táto stavba postavená do výške 2,5 m a to bez stavebného povolenia. Stavebníci stavby
2 - P. L. R. E. P. podali dňa 30. 12. 2008 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia k
predmetnej stavbe. Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa vo veci konalo
dňa 17.04. 2009 žalobcovia vzniesli námietky proti susednej stavbe 2. Upozornili najmä na skutočnosť,

že medzi stavbou 1 a stavbou 2 nie je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť. V dôsledku toho
dokončením stavby 2 bude stavba 1 neprimerane tienená, čím dôjde k jej znehodnoteniu a zároveň sa
žalobcom znemožní jej užívanie na plánovaný účel, t. j. na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia
(penziónu). Dňa 27. 04. 2009 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. X/XXXX-XX-I., ktorým konanie o
dodatočnomstavebnompovoleníprerušilastavebníkovstavby2vyzvalnapredloženiesvetlo-technickej
štúdie. Túto štúdiu si stavebný úrad vyžiadal na základe stanoviska Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva v Rožňave zo dňa 24. 04. 2009, v ktorom konštatuje, že realizáciou stavby 2 môže
dôjsť k zhoršeniu podmienok denného osvetlenia vnútorných priestorov stavby 1, t. j. k jej zatieneniu.Rozhodnutím č. X/XXXX-XX-I. z 25. 08. 2009 stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby
2 zastavil. Urobil tak z dôvodu, že stavebníci stavby 2 ani v dodatočne stanovenej lehote nedoplnili
požadované dokumenty. Dňa 02. 09. 2009 žalobcovia požiadali stavebný úrad o predĺženie termínu

dokončenia stavby 1 do 30. 10. 2012 a to z dôvodu pokračujúcej realizácie susednej stavby 2 bez
stavebného povolenia, u ktorej je odôvodnený predpoklad, že bude zatieňovať stavbu 1. Na základe tejto
skutočnosti sa žalobcovia rozhodli počkať s dokončením svojej stavby a to až do vyriešenia situácie so
susediacou nepovolenou stavbou. Tejto žiadosti stavebný úrad vyhovel a zobral nový termín ukončenia
stavby na vedomie prípisom zo dňa 14. 09. 2009. Dňa 18. 11. 2009 P. L. R. E. P. opätovne podali

na stavebnom úrade žiadosť o dodatočné povolenie stavby - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba".
Stavebný úrad žiadateľov vyzval na doplnenie žiadosti, okrem iného aj o svetlo-technický posudok.
Dňa 23. 11. 2009 znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika - prof. Ing.
Dušan Katunský, CSc. vyhotovil odborný posudok č. 03/2009 - svetlo-technické posúdenie. Z tohto
posudku vyplynulo, že ekvivalentný uhol tienenia pre zvolenú najnepriaznivejšie osvetlenú miestnosť
je 28, 9 stupňov čo je menej ako 30 stupňov, ktoré povoľuje príslušná STN. Dňa 28. 01. 2010 sa

vo veci konalo pojednávanie a miestne zisťovanie, na ktorom žalobcovia vzniesli tieto námietky: 1.
Žiadali zastavenie stavebného konania z dôvodu nečinnosti stavebného úradu ohľadne odstránenia
stavby v zmysle jeho rozhodnutia č. X/XXXX-XX-I. z 27. 04. 2009 o prerušení konania a na základe
rozhodnutia č. X/XXXX-XXFa z 25. 08. 2009 o zastavení konania. Z dôvodu neopodstatnenosti konania
o dodatočnom povolení stavby, žiadali stavebný úrd, aby nariadil odstránenie stavby 2. 2. Odborný

posudok č. 03/2009 - svetlo-technické posúdenie považovali za jednostranný a nepresný. Mali za to, že
tento posudok vychádza z nesprávnych vstupných údajov potrebných na výpočet uhla tienenia a preto
žiadali o vypracovanie ďalšieho posudku, ktorý by zohľadňoval správne údaje. 3. Tvrdili, že pri stavbe
2 nie je dodržaná zákonom stanovená minimálna vzdialenosť od hranice susedného pozemku čo je 4
m. Údržba a opravy predmetnej stavby sa majú vykonávať z pozemku žalobcov, čo je pri prevádzkovaní

reštaurácie nepredstaviteľné. Dodatočným stavebným povolením stavby 2 sa žalobcom znemožní
vykonávanie doterajšej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v prevádzkovaní penziónu, reštaurácie a
denného baru. 4. Povolením stavby 2 sa znehodnotí stavba žalobcov. 5. Povolením stavby 2 nebude
tiež dostatočne zabezpečená požiarna ochrana oboch susediacich stavieb. Dňa 01. 02. 2010 stavebný
úrad vydal dodatočné stavebné povolenie č. XXXX/XXXX-XX-I. k stavbe - "Penzión na M. H. Č.. X E.

- prístavba" nachádzajúcej sa na pozemku parc. Č. KN - C XXX/X M.. Ú.. E.. Proti tomuto rozhodnutiu
podali žalobcovia včas odvolanie. Dňa 23. 04. 2010 vydal Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutie
č. XXXX/XXXXX (ďalej len "rozhodnutie krajského stavebného úradu"), ktorým rozhodol o odvolaní
žalobcov tak, že napadnuté rozhodnutie čiastočne zmenil a jeho zvyšnú časť potvrdil. Napadnuté
rozhodnutiezmeniltak,žeznehovypustilbod10výrokovejčasti,vktoromboložalobcomakovlastníkom

pozemku parc.č. XXX/X k.ú. E. uložené strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov. Dňa
07. 06. 2010 bol vypracovaný "Svetlo-technický posudok ovplyvnenia polyfunkčného objektu prístavbou
penziónu na susednom pozemku", ktorý si žalobcovia nechali vyhotoviť u autorizovaného stavebného
inžiniera Ing. Ladislava Rajczyho (ďalej "nový posudok"). Z tohto nového posudku vyplýva, že vplyvom
existenciestavby2dôjdevsusednejstavbe1kprekročeniunajvyššejprípustnejhodnotyekvivalentného

uhla tienenia 30 stupňov podľa príslušnej STN a to konkrétne v priestoroch denného baru na prvom
poschodí a v 4 izbách ubytovacích priestorov na druhom poschodí stavby 1. Žalobcovia podali na
Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia krajského stavebného
úradu v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p. Nový posudok bol prílohou žaloby. Dňa 21. 10. 2010 vydal
Krajský súd v Košiciach vo veci meritórny rozsudok č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX , ktorým zrušil napadnuté

rozhodnutie krajského stavebného úradu ako aj rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. z
01. 02. 2010 a vec vrátil krajskému stavebnému úradu na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok sa
stal právoplatným dňa 12. 01. 2011 a vykonateľným dňa 16. 01. 2011. Nepovolená stavba 2 bola
kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu v decembri 2010 skolaudovaná, naďalej teda stojí, je
v plnej prevádzke a jej stavebníkom produkuje zisk. Tento stav považujú za absurdný a očividne

protiprávny. Dochádza ním totiž k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcov. Existujúca
stavba 2 im totiž bráni v riadnom a účelnom užívaní ich stavby. Dňa 01. 07. 2011 podali žalobcovia na
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Potom,čobolaveckrajskýmsúdomvrátenánaďalšiekonanie,bolo

dňa 19. 08. 2011 vo veci vydané nové rozhodnutie U. E. č. XXXX/XXXX-XX-M., ktorým bola opätovne
dodatočne povolená stavba - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba" (stavba 2).Žalobcovia aj proti tomuto
rozhodnutiu podali na krajskom stavebnom úrade odvolanie. Dňa 12. 01. 2012 krajský stavebný úrad
rozhodol o tomto odvolaní tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konaniea rozhodnutie. Z rozsudku krajského súdu nepochybne vyplýva, že rozhodnutie krajského stavebného
úradu, ako aj rozhodnutie stavebného úradu ako prvostupňového orgánu je nezákonné. Krajský súd
najmä konštatoval, že v predmetnom konaní o dodatočnom povolení stavby došlo k porušeniu zásady

materiálnej pravdy a zásady rovnosti účastníkov konania a to tým, že žalobcom ako účastníkom tohto
konania bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako aj možnosť navrhnúť doplnenie
dôkazov na rozhodnutie vo veci. V roku 2006 bola stavba 2 v štádiu rozostavanosti s výškou obvodových
múrov siahajúcich do 2,5 m. Časť stavby žalobcov bola právoplatne skolaudovaná dňa 17. 02. 2006.
Žalobcovia nemohli vplyvom rozostavanej susednej stavby bez stavebného povolenia nerušene a riadne

vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania ubytovacích a reštauračných služieb.
Ako vyplýva z ich námietok proti žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, susediaca stavba 2 je
voči stavbe 1 situovaná tak, že v nej prakticky absolútne znemožňuje výkon tej činnosti, na ktorú je
určená. Žalobcom tak od začatia výstavby susediacej stavby 2, na ktorú sa žiadalo vydanie dodatočného
stavebného povolenia, vznikla a postupne narastala škoda v podobe ušlého zisku. Z ďalšieho svetlo-
technického posudku, ktorý nechali vypracovať žalobcovia vyplýva, že stavba 2 skutočne neprípustným

spôsobom zatieňuje stavbu 1, t. j. u stavby 1 dochádza k prekročeniu najvyššej prípustnej hodnoty
ekvivalentného uhla tienenia 30 stupňov. Z toho vyplýva, že jedinou možnosťou ako navrátiť súčasný
stav do stavu pôvodného je nariadenie odstránenia nepovolenej stavby 2. Škoda v podobe ušlého
zisku žalobcom vznikla od momentu začatia výstavby stavby 2, čím táto stavba bola vyššia kontinuálne
narastal aj ušlý zisk a bude sa kumulovať prakticky až do odstránenia stavby 2, keďže iné riešenie

predmetnej situácie nie je vzhľadom na dispozičné riešenie oboch stavieb a pozemkov, na ktorých
stoja, možné. Krajský súd v Košiciach ako súd miestne a vecne príslušný na konanie o žalobe proti
rozhodnutiu krajského stavebného úradu podanej v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p., vo svojom rozsudku
č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX jednoznačne rozhodol, že tak rozhodnutie príslušného stavebného úradu o
dodatočnom povolení stavby ako aj zmeňujúce rozhodnutie krajského stavebného úradu ako orgánu

druhého stupňa, sú nezákonné. V dôsledku tejto skutočnosti boli obe tieto rozhodnutie zrušené a vrátené
príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V zmysle § 6 os. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím

tohto orgánu. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX zakladá
splnenie podmienky uvedenej v citovanom ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobcom vznikla
titulom nezákonných rozhodnutí vydaných príslušnými správnymi orgánmi na oboch stupňoch škoda v
podobe ušlého zisku v predpokladanej výške 871.493,44 Eur. V zmysle § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003
Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vplyvom existencie

susediacej stavby 2, vznikol a naďalej pretrváva protiprávny stav, v dôsledku ktorého sú žalobcovia
neoprávnene obmedzovaní vo vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, t.j. poskytovaní ubytovacích
služieb v stavbe 1. Je tým znížená ich konkurencieschopnosť na trhu poskytovania týchto služieb v
okolí mesta Rožňava. Tento stav je dôsledkom neprimeraného zatienenia stavby 1, v ktorej sa nachádza
penzión, reštaurácia a bar. V zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na slobodnú voľbu

povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V zmysle §
127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého čím nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu
alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil
dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom

obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, ... Majú za to, že trvaním vyššie opísaného protiprávneho
stavu došlo zo strany stavebníkov stavby 2 a zo strany príslušných štátnych orgánov naďalej dochádza
k porušovaniu čl. 35 ods. 1 ústavy a ust. § 127 OZ. Tento stav nepochybne narušuje férovú hospodársku
súťaž a to tak, že stavebníkom stavby 2 poskytuje neoprávnenú konkurenčnú výhodu na úkor žalobcov

- vlastníkov stavby 1. "Základom trhového hospodárstva a sním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť
vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup
na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože
v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu." (Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16.06. 1998, In: Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky, Komentár,

Heuréka 2004, Šamorín, s. 279). Sú toho názoru, že predmetnú škodu bolo možné vzhľadom na
priestorovú dispozíciu okolitých stavieb a pozemkov susediacich so stavbou žalobcov predpokladať
už pri vytyčovaní základov stavby 2. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje i svetlo-technický posudok
vypracovaný Ing. Ladislavom Rajczym. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ stavba 2 neexistovala, mohližalobcovia nerušene využívať svoju nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza penzión, reštaurácia a denný
barnavykonávaniepodnikateľskejčinnostivoblastiposkytovaniaubytovacíchslužieb.Tým,žepríslušný
stavebný úrad dodatočne svojim rozhodnutím stavbu 2 zlegalizoval, znemožnil žalobcom do budúcna

nerušený výkon podnikateľskej činnosti, resp. ju minimálne neoprávnene značne obmedzil. Vydaním
nezákonných rozhodnutí taktiež došlo k znehodnoteniu stavby žalobcov. Je napokon viac ako isté, že
sa vplyvom nevyhovujúceho stavu budovy určenej na prechodné ubytovania ľudí, nepodarilo žalobcom
získať všetky príslušnými právnymi predpismi ustanovené povolenia na oprávnený výkon predmetnej
podnikateľskej činnosti v zatienenej stavbe. Krajne nezodpovedným prístupom stavebníkov stavby 2 -

P. L. R. E. P., ktorý oba stavebné úrady svojimi rozhodnutiami podporili a právne "posvätili" sa uvedené
osoby dopustili tiež hrubého a neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcov. Z povahy veci je
pritom zrejmé, že tento protiprávny stav bude pretrvávať prakticky až dovtedy, kým bude stavba 2 stáť.
V zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žalobcovia odoslali príslušnému ministerstvu návrh na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K uspokojeniu žalobcov nedošlo.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe tak, že žalovanému bola doručená žiadosť
žalobcov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "žiadosť"). Žalobcovia sa v

žiadosti domáhali náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. a)
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Škoda v návrhu bola vyčíslená
v celkovej výške 1.020.000,- Eur, čo podľa názoru žalobcov predstavuje výšku ušlého zisku. Výška
náhrady škody, na ktorú si v žalobe nárokujú žalobcovia, pozostáva podľa ich názoru z ušlého zisku
v celkovej výške 1 075 917,10 Eur za znemožnenie užívania vlastnej stavby (penziónu, reštaurácie a

denného baru) a to susednou stavbou, ktorej dodatočné stavebné povolenie bolo rozhodnutím súdu
zrušené. Podstatou inštitútu náhrady škody je poskytnúť zadosťučinenie (satisfakciu) za vzniknutú
majetkovú, príp. nemajetkovú ujmu. Pod pojmom škoda sa rozumie taká ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch. Predpokladom
na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody pôsobenej pri výkone verejnej moci sa vyžaduje, aby

uvedené podmienky boli kumulatívne splnené: - nezákonné rozhodnutie/nesprávne úradný postup, t. j.
rozhodnutie/postup, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, vznik škody (skutočná škoda, ušlý zisk)
ako majetkovej/nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu
a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom. Za skutočnú škodu sa pokladá majetková
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného,

pričom predstavuje také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z to, že navrátenie do predošlého stav nebolo dobre možné alebo
účelné. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a škodou je predpokladom na
úspešné vymoženie si náhrady škody. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za
škodu. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.

Žalovaný po preštudovaní žaloby ako aj spisového materiálu dospel k právnemu názoru, že nárok
na náhradu škody je neopodstatnený z viacerých nasledujúcich dôvodov. Žalobcovia si zakladajú svoj
nárok na súdom zrušených rozhodnutí: rozhodnutia KSÚ a rozhodnutia stavebného úradu, ktoré sa
týkali susednej stavby stavebníkov P. L. R. E. P., ktorá stojí vedľa nedokončenej stavby žalobcov -
podotýka, že dobrovoľne nedokončenej, keďže predmetná stavba žalobcov "Oprava budovy na Š. XX

X. E." je riadne povolenou stavbou stavebným úradom. Zo stavebného povolenia vydaného žalobcom
vyplýva, že navrhovaná "rekonštrukcia" stavby sa týka: predajní (na prízemí v prednej časti), denný bar a
pohostinstvo (na prízemí v zadnej časti) a v podkroví malo byť ubytovanie formu penziónu, t. j. malo ísť o
štyri samostatné prevádzky (viď. stavebné povolenie mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX zo dňa 02. 02.
2005). Podľa vyjadrení žalobcov majú skolaudovanú reštauráciu, predajňu a plynové kotolne na prízemí.

Žalobcovia požiadali stavebný úrad o predĺženie stavebného polenia, v čom im bolo vyhovené a to s
platnosťou do 30. 10. 2012. Svoje počínanie odôvodnili tým, že v súvislosti s pokračujúcou realizáciou
susednej stavby (stavebníkov P. L. R. E. P.) bez stavebného povolenia, je podľa ich názoru odôvodnený
predpoklad, že bude zatieňovať ich stavbu. Penzión, o ktorý predovšetkým opierajú žalobcovia svoj
nárok skolaudovaný nie je, keďže nie je dostavaný a žalobcovia požiadali o predĺženie stavebného

povolenia. Žalobcovia si nárokujú na náhradu škody z niečoho čo nie je dostavané ani nie je povolené
jeho užívanie (teda reálne neexistuje), t. j. z prevádzky penziónu (v podkroví stavby) a teda ani nemožno
pripustiť existenciu nároku na ušlý zisk. Je absurdné požadovať ušlý zisk z niečoho, čo je právoplatne
povolené, ale sami stavebníci to doposiaľ nedokončili, a preto nikdy neslúžilo na účely, na ktoré by samal vzťahovať nárok žalobcov. Ipso facto žalobcovia nemajú stavbu dokončenú z vlastného rozhodnutia
tak, aby ju mohli využívať plne k svojim podnikateľským aktivitám, resp. na účely, ktoré uvádzajú, že ich
neuskutočňovaním im vznikla/vzniká škoda. Nie je zrejmé, z akého logického dôvodu žalobcovia napriek

im vydanému právoplatnému stavebnému povoleniu neuskutočnili svoj stavebný zámer týkajúci sa
predovšetkým ich podnikateľských aktivít (penziónu). Prekážky, o ktorých hovoria žalobcovia v súvislosti
s prístavbou susednej stavby, sú predovšetkým prekážkami pre stavebníkov susednej stavby P. L.
R. E. P. (týmto stavebníkom bolo zrušené stavebné povolenie), čo nemá a ani nemôže mať vplyv
na súčasnú podnikateľskú činnosť žalobcov, resp. na nedokončenie ich právoplatne povolenej stavby.

Na priznanie nároku na náhradu škody musí byť jednoznačne preukázané, že medzi nezákonnosťou
rozhodnutia/nesprávnym úradným postupom a škodou spôsobenou správnym orgánom je príčinná
súvislosť. Povinnosť vierohodne preukázať vznik škody majú predovšetkým žalobcovia, ktorí tvrdia, že
škoda im vznikla nepovolenou prístavbou susednej stavby, ktorú nijako nepodložili a je iba v rovine
ničím nepodložených tvrdení. Zo žaloby ako aj žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je zrejmé, že žalobcovia subjektívne zhodnotili, bez akýchkoľvek relevantných podkladov výšku

svojho nároku, ktorý ničím nepodložili a ani ničím nepreukázali príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami
KSÚ a stavebného úradu, ktoré boli zrušené stavebníkom susednej stavby a ich nárokom. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalovaný nemôže uznať uplatnený nárok žalobcov na náhradu škody v celom
rozsahu. V danom prípade je zrejmá absencia príčinnej súvislosti medzi konaním správneho orgánu a
vznikom škody. Vzhľadom na to, že zákonné predpoklady na úspešné vymáhanie nároku na náhradu

škody neboli splnené žalovaný môže skonštatovať, že nárok na náhradu škody je neopodstatnený.

3. Súd 1. inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 4C/18/2012 - 373 zo dňa 04.09.
2014 rozhodol, že právny základ nároku žalobcov je daný a o trovách konania súd rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Co/33/2015 - 420 zo dňa 19.01. 2017
rozsudok súdu 1. inštancie potvrdil.

5. Žalovaný podal dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.

4Cdo/194/2017 - 499 zo dňa 11.12. 2017 rozsudok KS v Košiciach a medzitýmny rozsudok OS Rožňava
zrušil a vec vrátil OS Rožňava na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že konanie je
postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj
rozhodnutia súdu 1. inštancie takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu druhej vety stanoviska R 2/2016
a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania. Súdu 1. inštancie vytkol, že sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia nezaoberal otázkou vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
nezákonným rozhodnutím, nevysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce
sa existencie škody a príčinnej súvislosti, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V žiadnom prípade nemožno
súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že z celkovej štruktúry a obsahu odôvodnenia rozsudku súdu 1.

inštancie vyplýva, že súd 1. inštancie vzhliadol príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným
rozhodnutím. Pokiaľ odvolací súd za takéhoto stavu uvedené rozhodnutie súdu 1. inštancie potvrdil a v
celom rozsahu sa s jeho odôvodnením stotožnil, nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu 1.
inštancie sám neodstránil a nevysporiadal sa so zásadnými odvolacími dôvodmi žalovanej aj v tom čase
vedľajšieho účastníka, jeho rozhodnutie je postihnuté rovnakou procesnou vadou a treba ho považovať

za nepreskúmateľné.

6. Po zrušení veci, v ďalšom konaní, žalovaný naďalej tvrdil, že k nedostavaniu
stavbyžalobcamidošlonazákladedobrovoľnéhorozhodnutiasamotnýchžalobcovoukončenívýstavby,
ktorí sa rozhodli počkať s dokončením svojej stavby a to až do vyriešenia situácie so susediacou

stavbou. Ich neskoršie tvrdenia, že stavba sa nedala dokončiť sú zjavne účelové a ničím nepodložené,
pretože nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť, ktorá by im v dokončení stavby bránila. Súd tiež
neskúmalďalšiesúvislostiakoubolanapr.finančnápripravenosťžalobcovnarealizáciustavby.Žalovaný
má teda zato, že nie je naplnená príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vzniknutou škodou,
pretožežalobcoviasadobrovoľnerozhodlistavbunerealizovať.Poukázalnaustálenúrozhodovaciuprax

dovolacieho súdu a to rozsudok NS SR zo dňa 31.05. 2011, sp.zn. 6Cdo/115/2010, 6MCdo/16/2012 zo
dňa 30.10. 2013, 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06. 2010, 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03. 2007, uznesenie NS
SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04. 2010, uznesenie ÚS SR sp.zn. IV.ÚS/602/2013 zo dňa 03.10.
2013, nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS/177/08 zo dňa 29.01. 2009.7. Žalobcovia naďalej tvrdili, že prerušili práce na svojej stavbe z dôvodov, ktoré
uviedli v žalobe. Postupovali by úplne iracionálne ak by napriek skutočnostiam prezentovaným v konaní

a to že predmetná „čierna stavba“ neprípustne zatieňovala susediacu riadne povolenú realizovanú
stavbu žalobcov, ale zároveň predstavovala a naďalej stále predstavuje aj priame ohrozenie stavby
žalobcov, nakoľko pri nej neboli zachované ani také nevyhnutné požiadavky, akými je napr. dodržanie
predpísaných odstupových vzdialeností medzi stavbami v súvislosti s požiarnou ochranou, v stavbe
pokračovali. Z takéhoto stavu zákonite plynie nielen riziko poškodenia majetku, ale aj riziko vo vzťahu

k bezpečnosti, zdraviu či životu osôb. Žalobcovia teda ak by aj v realizácii svojej stavby pokračovali a
investovali do nej ďalšie finančné prostriedky, za tejto situácie a za predpokladu, ak by ju aj dokončili,
bola by v dôsledku existencie susednej „čiernej stavby“ celkove zjavne neupotrebiteľná na určený
podnikateľský účel a dosahovanie zisku. Je preto nepodstatné tvrdenie žalovaného, podľa ktorého
k dokončeniu stavby žalobcov došlo len na základe dobrovoľného rozhodnutia samotných žalobcov.
Vzniku nároku na náhradu škody, ktorý si žalobcovia uplatňujú, teda v žiadnom prípade nepredchádzal

stav, ktorý by bol zapríčinený žalobcami a ich dobrovoľnou či dokonca svojvoľnou pasivitou.

8. Žalobcovia predložili znalecký posudok č. 52 zo dňa 21.03. 2018 vypracovaný SK
ACTIVE, s.r.o., znaleckou organizáciou v odboroch ekonomika a riadenie podnikov a ekonómia a
manažment na výšku škody a ušlého zisku, pretože doposiaľ požadovaná výška uplatňovaného nároku

bola žalobcami určená na základe odhadu. Výška ušlého zisku vyčísleného v tomto ZP je 916.280,- Eur.

9. Žalovaný naďalej nesúhlasil ani so vznikom škody a ušlého zisku, ani s ich
výškouanaďalejzastávanázor,ževtomtokonaníneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzivznikomškody
a nezákonným rozhodnutím, pretože žalobcovia sa rozhodli ukončiť výstavbu penziónu dobrovoľne a

počas celého konania nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť brániacu im v dokončení stavby.
Aby mohli žalobcovia penzión ďalej prevádzkovať, museli by ho v prvom rade dostavať a skolaudovať,
teda získať kladné kolaudačné rozhodnutie, pričom nie je zrejmé a súd to v konaní ani neskúmal, či
mali žalobcovia dostatok finančných prostriedkov na dostavanie stavby a či by stavbu dostavali včas a
splnili podmienky na získanie kladného kolaudačného rozhodnutia, či by získali ostatné potrebné úradné

doklady nevyhnutné na to, aby mohli spustiť prevádzku ubytovacieho zariadenia a mohli začať penzión,
reštauráciu a denný bar prevádzkovať s odbornou starostlivosťou a náležite vyškoleným personálom.

10. Súd za preukázané skutkové okolnosti považoval existenciu nezákonných
rozhodnutí orgánov verejnej moci a to rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-Fa zo dňa 01.02.

2010 a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04. 2010,
ďalej skutočnosť, že pred podaním žaloby na súd podali žalobcovia návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : stavebné povolenie Mesta

Rožňava č. XXXX/XXXX-XX vydaným dňa 02.02. 2005, právoplatným 25.02. 2005, rozhodnutie Mesta
Rožňava č. XXXX/XXXX - XX zo dňa 30.12. 2005, kolaudačné rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/
XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.02. 2006, rozhodnutie Mesta Rožňava o prerušení konania č. X/XXXX/
XX- Fa zo dňa 27.04. 2009, penzión na M. H. Č.. X E. - stanovisko k stavebnému konaniu č. XXXX/
XXXXX - X-XXX-XXX zo dňa 24.04. 2009, rozhodnutie Mesta Rožňava o zastavení konania č. X/

XXXX-XX-I. zo dňa 25.08. 2009, situačný plán - penzión na M. H. Č.. X E., prístavba, odborný posudok
č. 3/2009 - rozšírenie - prístavba a oprava stavby Š. XX E., penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba z
23.11. 2009, námietky, žiadosti o dodatočné stavebné povolenie - penzión na M. H. Č.. X E. - prístavby
zo dňa 28.01. 2010, rozhodnutie Mesta Rožňava o dodatočnom povolení stavby č. XXXX/XXXX -
X -Fa zo dňa 01.02. 2010, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 20.02. 2010, rozhodnutie

KrajskéhostavebnéhoúraduvKošiciachč. XXXX/XXXXXzodňa 23.04.2010,svetlotechnickýposudok
ovplyvnenia polyfunkčného objektu prístavbou penziónu na susednom pozemku z júna 2010, žaloba
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXX zo dňa 15.06. 2010, rozsudok KS
v Košiciach č.k. 6S/13422/2010- 51 zo dňa 21.10. 2010, návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 01.07. 2011, rozhodnutie Mesta Rožňava - stavebný úrad č. XXXX/XXXX-XX-M.

zo dňa 19.08. 2011, rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/0014 zo dňa 12.01.
2012.

12. Podľa § 3 ods. 1, 2, zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci
1)Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.
2)Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa § 5 ods. 1/ zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

14. Podľa § 6 ods. 1/ zák.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom.

15. Medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť existencie nezákonného

rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o žalobe proti rozhodnutiu Krajského stavebného
úradu vo svojom rozsudku č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21.10. 2010 rozhodol, že jednak rozhodnutie
príslušného stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby ako aj zmeňujúce rozhodnutie Krajského
stavebného úradu ako orgánu druhého stupňa, sú nezákonné, pričom v dôsledku tejto skutočnosti
boli obe tieto rozhodnutia zrušené a vrátené príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Je

splnená aj podmienka zákona č. 214/2003 Z.z. § 6 ods. 1/ uplatniť si právo na náhradu škody iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto prípade to bolo právoplatným rozsudkom KS v Košiciach
č.k. 6S/13422/2101- 51.

16. Medzi stranami sporu zostáva spornou skutočnosťou vznik škody (aj výška škody)
a príčinná súvislosť medzi existenciou nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

17. Súd je toho názoru, že vznik škody bol žalobcami počas konania preukázaný. Súd
tu vykonal dokazovanie výsluchom samotných žalobcov, kde popísali priebeh udalostí vedúcich k

samotnému vzniku škody. Aj v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že škoda môže vzniknúť v
dvoch formách a to vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 17 ods. 1 zákona). V zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka sa ušlým ziskom rozumie to, čo poškodenému ušlo. Aplikačná
prax súdov i právna náuka definuje túto kategóriu tak, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to

s ohľadom na pravidelný (normálny) beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Škoda v podobe ušlého zisku, ktorej
náhrady sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní sa zakladá na tom, že žalobcom bolo v dôsledku
existencie „čiernej stavby“, legalizovanej nezákonnými rozhodnutiami konajúcich orgánov verejnej moci
znemožnené riadne užívanie ich stavby a to jej dokončením a následnej kolaudácie za účelom výkonu

podnikateľskej činnosti. Vzniknutá škoda v podobe ušlého zisku teda predstavuje dôvodne očakávaný
zisk, ktorý by žalobcovia boli dosiahli, ak by konajúce úrady dodatočne nelegalizovali „čiernu stavbu“
svojimi nezákonnými rozhodnutiami. Pravdepodobnosť výkonu podnikateľskej činnosti žalobcov je treba
hodnotiť ako vysoko pravdepodobnú ba až istú, pretože neexistuje žiaden dôvod a v konaní ani žiaden
dôvod nebol preukázaný, že okrem škodnej udalosti spôsobenej žalovaným mala žalobcom brániť v

dokončení, skolaudovaní a podnikateľskom využití ich stavby akákoľvek iná okolnosť. Žalovaný síce
tvrdil, no nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval a nepreukazoval iný dôvod nedokončenia stavby
žalobcov (napr. nedostatok finančných prostriedkov).

18. Súd pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym

úkonom sa zaoberal tvrdeniami žalovaného o tom, že táto príčinná súvislosť neexistuje. Žalovaný
dôvodil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím jednak tým,
že žalobcovia sa rozhodli ukončiť výstavbu penziónu dobrovoľne a počas celého konania nepreukázali
akúkoľvekobjektívnuskutočnosťbrániacuimvdokončenístavby (vyjadreniez19.04.2018).Súdstýmtonázorom žalovaného nemôže súhlasiť, pretože práve nezákonné rozhodnutia vedúce k dokončeniu
susednej stavby s následnými dôsledkami na stavbu žalobcov boli tou objektívnou skutočnosťou, ktorá
zakladá príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Na podporu svojich

tvrdení žalovaný poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/513/2014, kde je vyslovený názor, že
existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné
preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré
pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti,
t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku poškodeného v danom čase a podľa miery

dokázanej pravdepodobnosti. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo
viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha je skutočne iba fikciou. Ďalej
poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008, 1Cdo/74/2008, podľa ktorých ušlý zisk je stratou
konkrétnej reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že
pravdepodobnosť dosiahnutia zisku poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti prípadu vysoko
pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého

zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.

19. Nezákonne povolená dostavba susednej stavby je tiež stavbou, ktorá slúži
na podnikanie v oblasti ubytovania osôb. Žalobcovia ale začali s výstavbou svojej stavby skôr, ako došlo
k dodatočnému povoleniu stavby susednej, nezákonnej stavby, ktorá doteraz nie je zlegalizovaná najmä

z dôvodov, ktoré majú bezprostredný dopad na stavbu žalobcov.

20. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Vo svojich vyjadreniach poukázal napr. na
rozsudok KS v Košiciach sp.zn. 6Co/237/2017 zo dňa 14.11. 2017, kde je uvedené, že príčinná súvislosť

(kauzálnynexus)jepodstatnýmprvkomzodpovednostnejskutkovejpodstaty.Ovzťahpríčinnejsúvislosti
ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik
škody sú v logickom slede, teda ak protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu
následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii,príčinnúsúvislosťtrebavždypreukázať. Príčinouvznikuškodymôžebyťlentakékonanie,bez

ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým
protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, prípadne inou skutočnosťou (ak

bola tvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť.

21. Súd tu poukazuje na to, že v konaní práve bola preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody ako aj to, že škoda by bez tejto príčiny (nezákonných
rozhodnutí) nebola žalobcom vznikla. Iná skutočnosť, ak aj bola žalovaným tvrdená, v konaní

preukázaná nebola.

22. Žalovaný ďalej poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním žalovaného s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo/5/2015 zo
dňa 31.07. 2017 kde je uvedené, že v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je
totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí ak je iba sprostredkovaný. Žalovaný teda dôvodil, že v prejednávanom prípade žalobcovia aby
mohli penzión prevádzkovať museli by ho v prvom rade dostavať a skolaudovať, pričom nie je zrejmé, či

mali dostatok finančných prostriedkov na dostavanie stavby, či by ho dostavali včas a či by splnili všetky
predpoklady na získanie kolaudačného rozhodnutia.

23. Žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR z 31.05. 2011 sp.zn. 6Cdo/115/2010
kde je uvedené, že o vzťah priamej príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikla

následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom
pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Podľa uznesenia ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 602/2013 zo dňa 03.10. 2013
existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi protiprávnym konaním a vznikom škodyje jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť medzi škodou a
protiprávnym konaním je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii protiprávneho konania nevznikla,
teda musí ísť o priamu, nielen sprostredkovanú príčinu vzniku škody. Ak by príčinou vzniku škody

bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale
stačí ak ide o jednu z príčin a to príčinu podstatnú. Ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10. 2013, podľa ktorého nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti
či okolnosti nasvedčujúcej existencie. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať, pričom vecnú súvislosť
príčiny a následku nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Musí

byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania škodcu, škodlivý následok by nenastal. Poukázal
ďalej na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06. 2010, podľa ktorého atribútom príčinnej
súvislostijetotižpriamosťspôsobeniapríčinynanásledok,priktorejpríčinapriamopredchádzanásledku
a vyvoláva ho, na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04. 2010, podľa ktorého
ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný bez vecí dalo očakávať. Ďalej

poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03. 2007, podľa ktorého ak bola príčina
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný a na nález ÚS SR

sp.zn. I.ÚS 177/08 zo dňa 29.01. 2009, podľa ktorého predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností
práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané.

24. Súd je toho názoru, že všetky predpoklady vzniku a tiež preukázania príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného boli v konaní preukázané a to aj v
zmysle rozhodnutí NS SR a ÚS SR, na ktoré poukázal v konaní žalovaný.

25. Súd tu znovu zdôrazňuje na sled udalostí: žalobcovia získali stavebné povolenie na
stavbu penziónu s tým, že si zrejme jeho stavbu dobre rozmysleli, ináč by s touto výstavbou ani nezačali,
u žalobcov nebol tvrdený ani preukazovaný akýkoľvek sklon k riskantnému správaniu, teda penzión
začali stavať s úmyslom, že doňho vložia finančné prostriedky a tieto finančné prostriedky sa im vrátia

pri jeho prevádzkovaní a dosahovaní zisku. Konanie a zámer žalobcov a tu je potrebné zdôrazniť
„odobrené“ aj príslušnými orgánmi (vydaním platného stavebného povolenia) však bolo zmarené
konaním susedného stavebníka, ktorý v bezprostrednej blízkosti stavby ich penziónu postavil dostavbu
už existujúcej nehnuteľnosti na základe neprávoplatného a nezákonného stavebného rozhodnutia s
takými následkami na dokončenie stavby žalobcov, že v nej nemohli pokračovať. Tieto skutočnosti

vyplývajú jednak z tvrdení žalobcov uvedených v žalobe, v ich ďalších podaniach, z ich výpovedí na
pojednávaní, z predložených listinných dôkazov aj z fotodokumentácie, ktorú obsahuje spis. Súd tu
poukazuje aj na to, že hoci nevykonal obhliadku predmetného miesta, tieto stavby sa nachádzajú v
centre mesta, kde súd sídli a tvrdenia žalobcov o umiestnení susednej stavby sú zrejmé aj bežným
pozorovaním.

26. Súd je po vykonanom dokazovaní toho názoru, že všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu boli v konaní preukázané. Bol preukázaný vznik škody, protiprávny úkon,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a tiež zavinenie. Súd tu poukazuje na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/24/2011 zo dňa 19.04. 2011, kde Najvyšší súd vyslovil, že existencia

príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je
jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná,
ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo
vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda

musí ísť o priamu príčinu vzniku škody. Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a
konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak
záver, či v konkrétnom prípade je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože
súd tak robí záver o existencie jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tentoprávny záver je samozrejme závislým na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide
o jednu z príčin, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, o ktoré odškodnenie ide, a to príčinu

podstatnú.

27. Súd popísal skutkové zistenia v predchádzajúcich odsekoch, pričom z dôkaznej situácie zistil,
že príčinou vzniku škody nie je žiadna iná skutočnosť, ako skutočnosť tvrdená žalobcami (nezákonné
rozhodnutia), teda žiadna iná skutočnosť nie je ani ďalšou resp. jednou z príčin, ktorá by sa podieľala

na nepriaznivom následku o odškodnenie ktorého ide, teda neexistuje iná podstatná príčina ani žiadna
iná príčina ako bola v konaní preukázaná.

28. Podľa § 214 ods. 1/ CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len
o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

29. V zmysle konštantnej judikatúry súd medzitýmnym rozsudkom rozhoduje
v otázkach premlčania, preklúzie, spoluzavinenia poškodeného, či v otázke samotného vzniku škody
a kto za škodu zodpovedá. Dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje naopak právny dôvod
vzniku subjektívneho materiálneho práva, ochranu ktorého žalobca žiada. Tento druh medzitýmneho
rozsudku podlieha jedine kritériu účelnosti, teda princípu procesnej ekonómie. Možno ho teda vydať aj

bez návrhu sporovej strany.

30. Súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe uplatneného nároku. Dôvodnosť
základu nároku súd vidí v tom, že žalobcovia sa domáhajú náhrady škody v zmysle z.č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom nezákonné rozhodnutie v

zmysle tohto zákona je rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. zo dňa 01. 02. 2010. Toto
rozhodnutie vyhlásil za nezákonné Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa
21. 10. 2010, ktorým rozhodol o jeho zrušení a vec vrátil krajskému stavebnému úradu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom.

31. V zmysle § 6 ods. 2, prvej vety z.č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov.

32. Z predložených listinných dôkazov k žalobe o náhradu škody vyplýva, že právnym
titulom nároku žalobcov na uplatnenú náhradu škody je nezákonné Rozhodnutie Mesta Rožňava o
dodatočnom povolení stavby č. XXXX/XXXX-D.-I. zo dňa 01. 02. 2010 a tiež Rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Košiciach č. 2010/00494 zo dňa 23. 04. 2010. Obe tieto rozhodnutia boli totiž ako

nezákonné zrušené rozhodnutím krajského súdu, čím je splnená dôvodnosť žaloby (jej právny základ).

33. V konečnom rozhodnutí súd rozhodne o výške škody žalobcov a tiež o náhrade
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.