Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277732
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120277732.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: O., A.. P.. U.., T.: XX

XXX XXX, A. A. J. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: C. O., Q..A.. Z. T. W., T.: XX
XXX XXX, A. A. Š.Č. X, XXX XX K., zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v spore o zaplatenie 180,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 180,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 180,- eur od 24.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 08.04.2020 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 180,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,-
eur od 24.08.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.06.2019 došlo k dopravnej nehode v Kysuckom Novom
Meste, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky E. P., N.: C., ktorého držiteľom v

čase dopravnej nehody bola poškodená Q. B., bytom P. XXXX/X, XXX XX C. G. M.. K vzniku spôsobenej
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Š. Y.R., N.: C., v danom čase povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 26.06.2019, na
základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky C. R. A., N.: K.. Nájom
náhradného vozidla trval od 26.06.2019 do 04.07.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 08.07.2019, splatnú dňa 08.07.2019

na sumu 480,- eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 26.06.2019 do 04.07.2019,
t.j. 9 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 50,- eur. Poškodený zároveň dňa 08.07.2019
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce
z poistnej udalosti zo dňa 07.06.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla vo výške 480,- eur, spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu.
Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 11.07.2019. K
vybaveniu poistnej udalosti v rozsahu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

motorového vozidla nedošlo až do dňa 08.08.2019, kedy žalovaný poukázal na účet žalobcu poistné
plnenie vo výške 300,- eur. Krátenie poistného plnenia nebolo nijako písomne odôvodnené, žalobca
má teda za to, že k skončeniu prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť
poistné plnenie došlo dňom čiastočného plnenia, t.j. dňom 08.08.2019. Náklady vo výške 480,- eur bolipoškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného
motorového vozidla. Žalobca si súčasne uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa 24.08.2019, t.j. po uplynutí
15 dní od skončenia prešetrovania. Postup žalovaného považoval žalobca za nedôvodný, nakoľko došlo

k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatneného nároku.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 28.04.2020 vydaním
platobného rozkazu.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje
ho za nedôvodný. Namietal, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok.
Uviedol, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného. V ďalšom namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na § 524 OZ, pričom

bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi
neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným
postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu

pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť na
základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne
k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol
majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu
a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie,

ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo
20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné
vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení uvedený dôvod považoval za účelový. Žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného

vozidla. Okrem toho argument v Čestnom vyhlásení poškodeného spočívajúci v tom, že vozidlo
poškodeného sa nachádzalo v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovne neobstojí, nakoľko
autoservis nie je oprávnený zadržiavať už opravené vozidlo poškodeného, resp. podmieňovať jeho
vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne. Ďalej žalovaný namietal uplatňovaný úrok z
omeškaniaspoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRzodňa22.11.2018,sp.zn.3Cdo/145/2017.

5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že svoju vecnú legitimáciu
odvodzuje od § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka voči
konkrétnemu dlžníkovi. Mal za to, že je možné postúpiť aj pohľadávku budúcu. Poukázal na §
580 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k zániku záväzku z predmetnej faktúry č. XXXXXXX zo

dňa 08.07.2019 došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné
vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej
pohľadávky. Jednalo sa o budúcu pohľadávku, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,
ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2019, a to odplatnosť postúpenia a
vzájomné započítanie pohľadávok. Poukázal na bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého

vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
motorové vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa
bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na uvedené konštatoval splnenie
všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie uplatneného nároku podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z..

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/2020/2017 zo dňa 17.01.2018, sp.zn.
2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/49/201, sp.zn.
14Cob/55/2019, sp.zn. 9Co/300/2018 zo dňa 30.05.2019 a sp.zn. 8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019.
Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v § 4 ods. 2 zákona o PZP. Svoj
nárok právne odôvodnil aj § 427, § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, § 15 ods.

1 zákona o PZP. Mal za to, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení je daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného. K nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo. Nie je takmožné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe
prenájmu náhradného vozidla uviedol, že keď je bežnou praxou autoservisu vydať opravené motorové

vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou,
je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a
vydaním krycieho listu, resp. poskytnutím poistného plnenia za opravu poškodeného vozidla. Náklady na
prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho
odovzdania opraveného vozidla autoservisom. Z predloženého čestného prehlásenia, ako aj potvrdenia

autoservisu vyplýva, že opravené vozidlo bolo odovzdané poškodenému po doručení krycieho listu
poisťovňou dňa 04.07.2019. Uviedol, že žalovaný neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol
poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený
v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy a jeho zotrvanie v
autoservise.Postupprácvservisejezávislýajodďalšíchfaktorov,akýmisúnapríkladpočetobjednávok,
personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie

sú závislé od vôle a konania poškodeného. Žalovaný tiež žalobcu nijakým spôsobom nevyrozumel o
ukončení šetrenia poistnej udalosti a o dôvodoch odopretia poistného plnenia, a to napriek tomu, že
podaním zo dňa 11.07.2019, ktorého súčasťou bolo okrem iného oznámenie poškodeného o postúpení
pohľadávky, poškodený výslovne žiadal žalovaného, aby v ďalšom komunikoval priamo so žalobcom.
Žalovaný si tak nesplnil svoje povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, keďže nevyrozumel žalobcu o

skončení prešetrovania poistnej udalosti a neposkytol žalobcovi v zákonom stanovenej lehote písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach. PZ žalovaného vzhľadom na pretrvávanie
mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 ospravedlnil svoju neprítomnosť na

pojednávaní s tým, že súhlasí s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Uviedol, že
nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil

nasledovný skutkový stav:

8. Zmluvou o nájme Č.. XX/XXXX zo dňa 26.06.2019 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako
nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla C. R. A. od 26.06.2019 do 04.07.2019 so zmluvným
nájomným 50,- eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol dohodnutý vo výške

30,- eur. Zároveň uzavreli protokol o prenájme náhradného vozidla č. XX/XX a to vozidla C. R. A., ktoré
bolo prevzaté dňa 26.06.2019 a dňa 04.07.2019 vrátené.

9. Žalobca vystavil poškodenému dňa 08.07.2019 faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 08.07.2019 na sumu
480,- eur bez DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX, za obdobie

od 26.06.2019 do 04.07.2019. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 30,- eur bez DPH.

10. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 08.07.2019 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 480,- eur, ktorá

zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla C. R. A.. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie
pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali. Postupník si
bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet

11. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 08.07.2019 vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné
motorové vozidlo C. R. A. od 26.06.2019 do 04.07.2019, t.j. v trvaní 9 dní, z dôvodu, že jeho vozidlo
bolo po poistnej udalosti zo dňa 07.06.2019 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou.
Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom
náhradného vozidla bol nevyhnutý.

12. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 08.07.2019. Následne si
žalobca u žalovaného listom zo dňa 11.07.2019 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.13. Žalovaný žalobcovi dňa 08.08.2019 uhradil z titulu poistného plnenia sumu 300,- eur.

14. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

16. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

17. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

18. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

19. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.), poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

22. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

23.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

24. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Nárok žalobcu sa odvíja od ustanovenia § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z. ako aj z ustanovenia §
442 Občianskeho zákonníka. Spornou v konaní bola otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, doba
trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj nárok na poplatok za pristavenie motorového vozidla a nárok
na úroky z omeškania. Výšku denného nájmu žalovaný nerozporoval.

30. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o
danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
08.07.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to
odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu

postúpenia vo výške 480,- eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na
úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 08.07.2019. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva
predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 480,- eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle
bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 480,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. Tým, že si

strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenej
ako nájomcovi) a pohľadávka poškodenej - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne
zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni
irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodená dostala do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.

Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej
pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd
dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho
zákonníka.

31. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z, podľa ktorého poisťovateľ,
t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

32. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostala do situácie, že bola nútená si prenajať
náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou
poškodená užívala prenajaté vozidlo od 26.06.2019 do 04.07.2019, počas jeho opravy v autoservise do
doručenia krycieho listu. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodená

vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti
nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenej stav,
keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj
náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom
motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti

sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že
poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala
v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenejveci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené
dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu

spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a
nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených
nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej
udalostizavinenejklientomžalovanéhonemohlapoškodenáužívaťsvojemotorovévozidlo,nakoľkobolo
potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného

vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo.

33. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným
dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme, Protokol
o prenájme, Faktúra č. XXXXXXX, čestné prehlásenie poškodenej, potvrdenie o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.08.2020, vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu

náhradného vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je
zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla.
Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného
motorového vozidla, t.j. od 26.06.2019 do 04.07.2019, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil.
Poškodená má nárok na náhradu nájomného od nemožnosti používania svojho poškodeného vozidla,

t.j. od odovzdania vozidla do opravy až do dňa, do ktorého bolo vozidlo v oprave v autoservise.
Poškodená nevedela a ani nemohla ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže
ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná
prax. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba
prenajatia vozidla poškodenou, keďže vozidlo mala poškodená nutne k dispozícii do 04.07.2019, čo

vyplýva aj z jej čestného prehlásenia. Poškodená si tak uplatnila prenájom vozidla do 04.07.2019
dôvodne, t.j. do času kedy bolo poškodené vozidlo v autoservise, preto súd tento nárok žalobcovi
priznal. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné
zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla.

Naopak krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi ani
relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu),
zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným
zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodeného

spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla zisťoval alternatívy
iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla, tento
stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a
nedôvodne zaťažovaný.

34. Pokiaľ ide o výšku denného nájomného, tú žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že poškodený je obmedzený už samotným poškodením vozidla a nemá
nijakú povinnosť po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu a porovnávať jednotlivé ponuky
požičovní. Keďže žalovaný k zníženiu poistného plnenia ani v rámci predmetného konania neposkytol
podrobnejšie vysvetlenie, ani neprodukoval žiadne dôkazy, súd výšku denného nájomného považoval

za nespornú.

35. Súd zároveň posúdil za odôvodnený aj jednorazový poplatok 30,- eur účtovaný prenajímateľom
vozidla, nakoľko tento je opodstatneným nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla.
Jedná sa o náklady, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby nedošlo ku škodovej udalosti. V

zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených
nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného
sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla

porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla.
Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992,
R5/1978, R71/1971, R12/1991). Poškodená jednorazový poplatok nesporne uhradila, a tak jej vznikla ztitulu tejto úhrady (t.j. v súvislosti s dopravnou nehodou) škoda, ktorá je podľa názoru súdu jednoznačne
krytá poistným plnením.

36. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
300,- eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 180,- eur uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 480,- eur - priznaná suma 300,- eur = žalovaná istina 180,- eur), a toto právo
bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.

37. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho
súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce

stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v
celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo
poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj
úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6

citovaného zákona, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje
poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001Z.z.vspojenís§517ods.2Občianskehozákonníka.Výklad,vrámciktoréhobynebolomožné
zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a

účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného

(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
24.08.2019, t.j. po uplynutí 15 dňovej lehoty odo dňa poskytnutia čiastočného plnenie žalovaným
dňa 08.08.2019. Nakoľko žalovaný poškodenému neoznámil výsledok skončenia prešetrenia poistnej
udalosti, len dňa 08.08.2019 žalobcovi čiastočne plnil uplatnený nárok (bez akéhokoľvek zdôvodnenia
zníženia poistného plnenia), súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že tento deň možno považovať za deň

skončenia prešetrenia poistnej udalosti. Od tohto dňa začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota
na plnenie, resp. doplatenie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula dňa
23.08.2019. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 24.08.2019, od ktorého dátumu
žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté,
prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene
neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie
plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 180,- eur (t.j. o žalovanú istinu),
a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu,

resp. žiadne písomne odôvodnenie neposkytol, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než
nasledujúcimdňompouplynutí15-dňovejlehotystanovenejnaposkytnutieplnenia,vposudzovanejveci
plynúcej dňom poskytnutia čiastočného plnenia. Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina
sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a sp. zn. 7 Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 11Co/33/2021 zo dňa 25.05.2021, sp.zn. 6Co/165/2020 zo dňa 27.01.2021, sp.zn.

7Co/51/2021 zo dňa 25.08.2021, sp.zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021 a sp.zn. 10Co/22/2021 zo dňa
31.05.2021.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Žilina.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.Oodvolanírozhodne
Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.