Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521203407
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3521203407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky E. B., narodenej
dňa XX.XX.XXXX, bytom P. A. XXX/XX, Z. F. Z. V., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
I. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, Z. F. nad V., zastúpeného procesným
opatrovníkom D.. F. B., narodeným dňa XX.XX.XXXX, bytom Dr. I. F. 6, Z. F. Z. V., na odvolanie mesta

Z. F. Z. V. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. októbra 2022, č. k.
8Ps/11/2021-58 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom obmedzil I. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobilosť na právne
úkony tak, že: nemôže rozhodovať o mieste svojho pobytu, nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej

starostlivosti, jej poskytovaní, odmietnutí, nemôže rozhodovať o umiestnení do sociálneho zariadenia
a o ukončení pobytu v takomto zariadení, nemôže uzatvárať zmluvy, nemôže preberať sám poštu,
nemôže nakladať s finančnými prostriedkami, nemôže konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi miestnej
samosprávy, Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami, súdmi, notármi (výrok I.); za opatrovníka
I. B., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil mesto Z. F. Z. V. s tým, že oprávnením a povinnosťou opatrovníka
je starať sa o I. B., nar. XX.XX.XXXX, robiť za neho všetky právne úkony, pri ktorých je

spôsobilosť na právne úkony u I. B. obmedzená, teda najmä rozhodovať o jeho zdravotnej starostlivosti,
o umiestení do sociálneho zariadenia a ukončení pobytu v takomto zariadení, uzatvárať za neho zmluvy,
preberať za neho poštu, nakladať s finančnými prostriedkami I. B. v súlade s jeho
záujmami, zastupovať ho pred štátnymi orgánmi, orgánmi miestnej samosprávy, Sociálnou poisťovňou
a zdravotnými poisťovňami, súdmi, notármi, poskytovateľmi zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a
inými tretími osobami; spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich
majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu (výrok II.),

opatrovníkovi uložil povinnosť dvakrát do roka, a to vždy do konca kalendárneho polroka, počínajúc
polrokom nasledujúcim po polroku, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, predkladať súdu
správu o I. B. a správu o nakladaní s jeho majetkom (výrok III.), štátu náhrada trov konania
nepriznal (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby súd
obmedzil spôsobilosť na právne úkony I. B., ktorý je jej synom, z dôvodu jeho zhoršujúceho

sa zdravotného stavu. Syn býva u nej, nie je schopný si sám zabezpečovať každodenné potreby, má
výpadky pamäte, niekedy bezdôvodne odmieta návštevy lekárov, je epileptik, odmieta užívať lieky, nieje schopný chápať význam základných právnych úkonov, odmieta umiestnenie do zariadenia. Ona má
83 rokov, nesúhlasila s ustanovením za opatrovníčku I. B..
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že I. B. trpí duševnou poruchou,

a to Organickou poruchou osobnosti a Demenciou kombinovanej etiológie a Syndrómu závislosti od
alkoholu v štádiu abstinencie. V dôsledku týchto chorôb a najmä demencie sú jeho pamäťové a
úsudkové schopnosti narušené natoľko, že je pri vybavovaním všetkých svojich záležitostí odkázaný na
pomocinejosoby.Malzato,ževyšetrovanýjevplnomrozsahuneschopnýzodpovednevybavovaťsvoje
záležitosti a nie je schopný ovládať svoje konanie, je potrebné obmedziť ho v spôsobilosti na právne

úkony, tento nemôže vykonávať žiadne právne úkony. Tieto poruchy nie sú prechodného charakteru.
S poukazom na vykonané dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a výsluchu vyšetrovaného,
súd prvej inštancie I. B. čiastočne pozbavil spôsobilosti na právne úkony, a to v rozsahu, že nemôže
rozhodovať o mieste svojho pobytu, nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti,
jej poskytovaní, odmietnutí, nemôže rozhodovať o umiestnení do sociálneho
zariadenia a o ukončení pobytu v takomto zariadení, nemôže uzatvárať zmluvy, nemôže preberať sám

poštu, nemôže nakladať s finančnými prostriedkami, nemôže konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi
miestnej samosprávy, Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami, súdmi, notármi. Súd prvej
inštancie I. B. ustanovil opatrovníka - mesto Z. F. Z. V., v ktorom dlhodobo býva, nakoľko sú mestu
známe pomery na jeho strane a je predpoklad, že bude vykonávať funkciu opatrovníka na
prospech opatrovaného. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 10 ods. 2, § 27 ods. 2, § 34 Občianskeho

zákonníka a § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“). O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP, pretože nevzhliadol dôvod na iné rozhodnutie o trovách konania.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie opatrovník - mesto Z. F. Z. V..
Uviedol, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka I. B., nakoľko je toho názoru, že opatrovníka treba
hľadať v okruhu blízkych osobe zastupovaného, teda v osobách, ktoré majú objektívne aj subjektívne

predpoklady chrániť záujmy zastupovaného čo najlepšie a konať v jeho najlepšom záujme. Má za to,
že I. B. je úplne odkázaný na pomoc inej osoby, nemôže byt' sám, jeho zdravotný stav mu neumožňuje
zabezpečiť a vykonávať' každodenné potreby a úkony, napr. nachystať si a užívať
lieky, navštíviť lekára a podobne, a preto by výkon opatrovníctva zabezpečovaný mestom vzhľadom na
kapacitné možnosti mesta a na zdravotný stav zastupovaného nesplnil účel a nebol by v súlade s jeho

potrebami. Je toho názoru, že výkon opatrovníctva môže I. B. lepšie a efektívnejšie zabezpečiť osoba
z rodinného prostredia, ktorá je mu blízka, napr. jeho brat D.. F. B.. Na základe uvedených dôvodov
nesúhlasí, aby bol ustanovený za opatrovníka I. B..
5. K podanému odvolaniu sa písomným podaním vyjadril procesný opatrovník obmedzeného, v ktorom
uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a súhlasí s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
7. Mesto Z. F. Z. V., ktoré súd prvej inštancie ustanovil za opatrovníka I. B., ktorého obmedzil v

spôsobilosti na právne úkony v rozsahu špecifikovanom vo výroku I. rozsudku, s ustanovením za
opatrovníka nesúhlasilo z dôvodu, že opatrovníka treba hľadať v okruhu blízkych osobe zastupovaného,
a taktiež z dôvodu, že vzhľadom na kapacitné možnosti mesta a na zdravotný stav zastupovaného by
výkon opatrovníctva zabezpečovaný mestom nesplnil účel a nebol by v súlade s jeho potrebami.
8. Pokiaľ ide o opatrovníka osobe pozbavenej (obmedzenej) spôsobilosti na právne úkony, ust. § 26 a

§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že opatrovníkom takejto osoby má byť predovšetkým
príbuzný alebo iná vhodná osoba. Poradie osôb, ktoré môžu byť súdom ustanovené do funkcie
opatrovníka, je pre súd záväzné.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že neexistuje zákonná povinnosť fyzickej osoby prevziať opatrovníctvo,
najmä ak by prevzatie opatrovníctva bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo najmä ak by vzhľadom

k rodinným, sociálnym alebo iným okolnostiam budúcich opatrovníkov nebolo možné ich spravodlivo
žiadať,abytakútofunkciuplnili.Vprípade,keďsasúdunepodarínapriekúsiliunájsťvokruhupríbuzných
či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd výnimočne za opatrovníka ustanoví orgán miestnej
správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene. Tzv. verejný
opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe rozhodnutia súdu

a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Kým pri ustanovení fyzickej osoby
do funkcie opatrovníka zákon vyžaduje jej súhlas, ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka
nie je viazané na súhlas tohto orgánu.10. Z obsahu spisu vyplýva vyjadrenie príbuzných, a to navrhovateľky E. B. (matka I. B.) a procesného
opatrovníka D.. F. B., ktorí nesúhlasili s ustanovením za opatrovníka I. B.. Vzhľadom ku skutočnosti,
že pri ustanovení fyzickej osoby do osoby opatrovníka je nevyhnutný jej súhlas a nie je možné hovoriť

o zákonnej povinnosti prevziať opatrovníctvo svojho príbuzného, nebola zistená žiadna fyzická osoba,
ktorá by mohla túto funkciu pre I. B. vykonávať.
11. Ustanovenie za opatrovníka pre nesvojprávneho nie je podmienené súhlasom tzv.
verejného opatrovníka, teda ani mesta Z. F. Z. V., ktorý záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 50/1985, podľa ktorého

u verejného opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že tzv. „nútený“ výkon funkcie opatrovníka osoby obmedzenej na
spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutný v prípade, keď nie je možné nájsť osobu, ktorá by bola
ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať, čo je prípad danej veci. Je nesporné, že ani za
takejto situácie nemožno ponechať osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne
úkony bez opatrovníka, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícií nedošlo na

jej strane k ujme a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v
právnych vzťahoch a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú
požiadavku na obec ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho,
aby sa postarala o svojho člena - obyvateľa. Opatrovník osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony zastupuje z dôvodu tohto obmedzenia osobu iba pri právnych úkonoch či obdobných

právnych jednaniach, sám faktickú starostlivosť nevykonáva. V danej veci úloha opatrovníka zodpovedá
obmedzeniu I. B. na právne úkony vyjadreného vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, nespočíva
tak v osobnej starostlivosti opatrovníka o neho (nachystať a užívať lieky, návšteva lekára, zabezpečiť a
vykonávať každodenné potreby a pod.), ako sa odvolateľ mylne domnieval.
13. Dôvodná nie je námietka odvolateľa o nemožnosti výkonu funkcie opatrovníka vzhľadom na

kapacitné možnosti mesta, keďže ide o jednu zo základných povinností obce, vyplývajúcej z ustanovení
zákona č. 369/1990 Zb. Námietka odvolateľa je tak absolútne nenáležitá.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).