Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233701
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112233701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. X.. C. O., nar. X.X.XXXX,
bývajúceho v Q. Č.. XX, 2. S.Á. O., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v Q. Č.. XX, 3. C. I., nar. XX.X.XXXX,
bývajúceho v Q. Č.. XX, 4. K. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Q. Č.. XX, 5. O. H., nar. XX.X.XXXX,
bývajúceho v Q. Č.. XX, 6. Q. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v Q. Č.. X, právne zastúpených JUDr.
Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovaj č. 6, p r o t i žalovaným:
1. K. J., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v Q. Č.. XX, 2. GEODET SNINA, s. r. o., so sídlom v Snine, na ul.
Strojárskej č. 3995/113, právne zastúpenému JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom v Snine, na

ul. Partizánskej č. 1057, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 11.5.2016 č.k. 8C/368/2012 - 407 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovanou v 1.
rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.10.2010 a dňa 6.5.2010 sú neplatné. Žalobcom priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade dňa
6.5.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade
zapísaným na LV č. XXX kat. úz. Q.. Touto kúpnou zmluvou odpredala aj svoj spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a č. XX kat. úz. Q.. Kúpna cena bola dohodnutá za všetky
nehnuteľnosti vo výške 2 500 Eur. Celková výmera pozemkov spolu s lesnými pozemkami predstavuje
XXX XXX m2, z toho lesné pozemky predstavujú výmeru XX XXX m2.

3. Ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.2010 žalovaná v 1. rade odpredala žalovanému v 2. rade
nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Q. a spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, č. XXX, č. XX, č. XX, č. XXX a č. XX kat. úz. Q. za kúpnu
cenu 1.000 Eur.

4. Rozhodnutím Obvodného úradu Prešov zo dňa 23.5.1996 bolo zapísané Pozemkové spoločenstvo

D. Q. do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou.

5. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je spravidla danýv prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neisté. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav

pred týmto právnym úkonom, čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o
určenie neplatnosti právneho úkonu.

6. Žalobcovia v rade 1. - 6. a žalovaná v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
ktoré v zmysle zmluvy o založení Pozemkového spoločenstva D. Q. tvoria predmet spoluvlastníctva

členov Pozemkového spoločenstva D. Q.. Jedná sa o tieto pozemky, ktoré boli vydané v roku 1992
pre obnovené pozemkové spoločenstvá v k. ú. Q., ktorých členovia, resp. ich právni nástupcovia
následne založili Pozemkové spoločenstvo D. Q.. Pre prípad prevodu nehnuteľnosti tvoriacich
predmet spoločného vlastníctva sú podieloví spoluvlastníci obmedzení tým, že môžu prevádzať svoj
spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok
ustanovených v Zákone o pozemkových spoločenstvách, vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo

v zmluve o založení a v osobitnom predpise. Osobitným predpisom sa rozumie Občiansky zákonník.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ako aj podľa článku 5 stanov Pozemkového spoločenstva D.
Q. patrí pri prevode podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom predkupné právo, a teda ak chce
spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretie osoby alebo na niektorého zo spoluvlastníkov
musí ho najprv ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom s výnimkou prevodu podielov

blízkej osobe.

7. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná v 1. rade ako podielová spoluvlastníčka predkupné
právo žalobcov nerešpektovala a bez toho, aby podielovým spoluvlastníkom, t.j. žalobcom ponúkla
svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti k odpredaju, teda, aby si splnila povinnosť ponuky predkupného

práva, uzatvorila so žalovaným v 2. rade kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli okrem iného aj
spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcovia ako oprávnené osoby z predkupného
práva sa v zákonnej trojročnej premlčacej lehote úspešne dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu
v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka podaním žaloby na určenie relatívnej neplatnosti
právnych úkonov na súd. Prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov vymedzuje zákon taxatívne

v ustanovení § 40a a medzi tieto prípady patrí aj prípad porušenia predkupného práva podľa § 140
Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe dovolania sa tejto
neplatnosti právneho úkonu tými subjektmi, ktoré ju nespôsobili. Je to úkon hmotného práva a právne
účinky nastávajú dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Žalobcovia v rade 1. až 6. rade sa ako dotknuté
osoby, podieloví spoluvlastníci dovolali určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Preukázali aj

naliehavý právny záujem na takomto určení. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti žalobe
vyhovel.

8. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade pri ich
prevode došlo k neurčitému prejavu v súvislosti so stanovením kúpnej ceny. Kúpna cena bola stanovená

jednotnou sumou a to v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 6.5.2010 vo výške 2 500 Eur a v prípade kúpnej
zmluvy zo dňa 29.10.2010 vo výške 1 000 Eur. Kúpna cena bola teda dojednaná za celok, bez rozlíšenia
druhov pozemkov, takže nemožno určiť kúpnu cenu za tie parcely, ktoré boli prevedené vo výlučnom
vlastníctve žalovanej v 1. rade a nie je tak možné určiť, akú kúpnu cenu by mala žalovaná v 1. rade
vrátiť žalovanému v 2. rade a akú by si mala ponechať.

9. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Je to prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorá
nastáva priamo zo zákona, ktokoľvek sa jej môže dovolať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje
právnenásledkyajkeďužbolovydanérozhodnutieovkladezápisudokatastranehnuteľnosti.Absolútna

neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, od vzniku právneho úkonu a platí, že zmluva nebola
uzavretá, k prevodu nehnuteľnosti fakticky nedošlo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno
zahojiť ani dodatočným schválením. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať ktokoľvek.
Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa naliehavý právny záujem nepreukazuje.

10. Ak je základom neurčitosti prejavu skutočnosť, že tu vôbec nebola určitá vôľa, výklad nemôže
odstrániť tento nedostatok daný v samotnej vôli. Neurčitý prejav vôle je neplatný v takom rozsahu ako pri
nezrozumiteľnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, tá je odplatou za predmet kúpy a mala by
byť spravodlivá, t. j. mala by byť vo výške, za ktorú sa spravidla vec rovnakého druhu, množstva, akosti apodobne predáva v danom čase a v danom mieste. Dohoda o cene musí byť určitá, teda dohovor medzi
zmluvnými stranami musí byť natoľko určítý, že pomocou údajov obsiahnutých v dohovore je možné
určiť cenu. Cena je určitá, ak ju strany výslovne alebo mlčky prijali za smerodajnú cenu, určenú jedným

z nich, ale súčasne musí byť splnená podmienka, že cenu možno takto určiť pri použití pevných pravidiel
predvídanýchzmluvnýmistranami,napríkladnazákladekalkulácie.Podmienkeourčitostikúpnejzmluvy
by nezodpovedalo, ak by kúpnu cenu mohla určiť ktorákoľvek zo zmluvných strán na základe ľubovôle.
Ak je cena voľne dojednaná, možno sa neplatnosti dovolať, ak je neprimeraná vzhľadom na hodnotu
predmetukúpy,tedaprerozporsdobrýmimravmisprihliadnutímnaokolnosti,zaktorýchboladojednaná

a s prihliadnutím či je v súlade s dobrými mravmi. Z okolnosti zistených pri uzatváraní zmlúv bolo
preukázané, že kúpna cena bola stanovená žalovaným v 2. rade odhadom, teda bez znaleckého
posudku a zisťovania všeobecnej ceny platnej v danom mieste a čase. Rovnako bolo preukázané, že
žalovaná v 1. rade nemala v úmysle odpredať lesné pozemky. S návrhom zmluvy sa neoboznámila a táto
zmluva jej bola predložená len pred podpisom na obecnom úrade. Nachádzala sa pod časovým tlakom,
lebo žalovaný v 2. rade naliehal, aby to bolo urobené rýchlo. Pri podpise nemala ani okuliare, pričom

žalovaná v 1. rade je osobou v pokročilom veku, ktorá je starobnou dôchodkyňou so zlým zdravotným
stavom, ťažko sa pohybuje, zle vidí a nedostatočne počuje. Žalovaná v 1. rade kúpnu cenu nenavrhovala
a túto stanovil žalovaný v 2. rade priamo v zmluve, pričom v oboch prípadoch kúpnych zmlúv išlo o
predaj rôznych pozemkov od ornej pôdy až po lesné pozemky vo veľkej výmere. V kúpnej zmluve zo
dňa 6.5.2010 sú pozemky v celkovej výmere XXX XXX m2, odpredané za kúpnu cenu 2 500 Eur, čo

v prepočte na 1m2 predstavuje 0,015 Eur. Z toho lesné pozemky majú výmeru XX XXX m2. V kúpnej
zmluve zo dňa 29.10.2010 žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade pozemky o výmere
XX XXX m2 za kúpnu cenu 1 000 Eur, teda za sumu 0,017 Eur za 1m2. Výmera lesných pozemkov
bola 35 XXX m2. Cene vo výške 0,016 Eur za m2 v kat. úz. Q. zodpovedá približne hodnota trvalých
trávnatých porastov, avšak cena lesných pozemkov je za m2 od 0,48 Eur do 0,61 Eur podľa druhu drevín

v jednotlivých lesných dielcoch. Cena lesných pozemkov odpredaných spornými kúpnymi zmluvami
bola viac ako 30 násobne nižšia. Vôľa žalovanej v 1. rade smerovala len k odpredaju lúk, pričom do
kúpnej zmluvy sa dostali hodnotné pozemky v obrovskej výmere, ktorých bola spoluvlastníčkou a nikto
zo zmluvných strán nezisťoval, aká je cena lúk, ornej pôdy a lesných pozemkov s prihliadnutím na
to, že ide o pozemky v lukratívnej rekreačnej oblasti W.. Naviac ako to vyplynulo aj z výpovede C. J.,

bola žalovaná v 1. rade a aj C. J. pri dojednávaní zmluvy uvedení do omylu, keď im pán N. Z. mal
povedať, že predmetom predaja je pozemok, kde sa nachádza „poľovnícka búda“ a pri druhej zmluve
„pozemok na cestu k tejto poľovníckej chate“. Kúpnu zmluvu aj text zhotovil žalovaný v 2. rade tak, že si z
internetového portálu zistil parcely, ktorých vlastníčkou bola žalovaná v 1. rade a tieto zahrnul do kúpnej
zmluvy prvej aj druhej. So žalovanou osobne nejednal ani s ňou neprehliadol pozemky, ktoré majú byť

predmetom prevodu. Bolo preukázané, že prejav vôle žalovanej v 1. rade smeroval len k predaju lúk,
teda trvalých trávnatých porastov, ktorých bola výlučnou vlastníčkou. Aj keď žalovaná v 1. rade nie je
osoba zbavená svojprávnosti vykonaným dokazovaním a to svedeckými výpoveďami pani O. S. a N. K.
bolo preukázané, že je dezorientovaná, trpí senilitou, nie je schopná pochopiť obsah písomnosti, pokiaľ
sú jej prečítané, ani riešiť svoje úradné záležitosti.

11. Do predmetu predaja boli zahrnuté všetky nehnuteľnosti, ktoré žalovaná v 1. rade vlastnila, či už vo
výlučnom alebo v podielovom spoluvlastníctve, o čom však nebola uzrozumená a vzhľadom aj na jej
vek, zdravotný stav, prejavy senility urobila úkon, ktorý bol v rozpore s jej prejavom vôle. Preto súd aj
dojednanie o kúpnej cene v oboch zmluvách zo 6.5.2010 a 29.10.2010 považuje za absolútne neplatný

právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna cena za predaj nehnuteľnosti nachádzajúcich
sa vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade je neurčitá, nemožno ju určiť prepočtom za m2, lebo bola
určená odhadom pre všetky nehnuteľnosti označené v kúpnych zmluvách, avšak išlo o predaj pozemkov
rôzneho druhu, rôznej ceny, čo pri tvorbe kúpnej ceny nebolo vôbec zohľadnené. Už z povahy týchto
pozemkov vyplýva, že ich cena nemôže byť rovnaká a potom aj vôľa účastníkov zmluvy smerovala k

prevodu týchto nehnuteľnosti iba ako celku a inú vôľu účastníci nemali ani nevyjadrili.

12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie vyslovil, že obe kúpne zmluvy sú neplatné ako celok.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie
zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že porušenie predkupného práva,
ku ktorému malo dôjsť vo vzťahu k žalobcom, v rozhodnutí odôvodnené nie je a pre nedostatok dôvodov
je rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Počas konania zo strany žalovaného v 2. rade boli predkladanédôkazy o tom, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv neboli žalobcovia evidovaní v katastri nehnuteľností
ako podieloví spoluvlastníci. Niektorí vôbec a niektorí bez potrebných identifikátorov. Nie je možné, aby
pri vyslovení neplatnosti kúpnych zmlúv z titulu porušenia predkupného práva sa jednotlivo neskúmalo

porušenie predkupného práva voči konkrétnym žalobcom a to v čase uzavretia kúpnych zmlúv. V roku
2010, kedy boli uzavreté obe kúpne zmluvy, bolo povinnosťou žalobcov mať evidované svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam riadne na listoch vlastníctva a to s uvedením všetkých svojich identifikátorov.
Nie je predsa možné, aby predávajúci spoluvlastník, resp. tretie osoby, z vlastného podnetu zisťovali v
evidencii obyvateľov, na polícii, na mestských a obecných úradoch, osobné údaje, ktoré im tieto orgány

ako cudzím osobám ani neposkytnú. Naviac nemajú záruku, či sú ich zistenia správne. Naproti tomu
vlastník, ktorý sa nestará o svoj majetok, o jeho správnu evidenciu a správnosť údajov a to 20 rokov
od zmeny pomerov na Slovensku a vzniku katastrov nehnuteľností, si uplatňuje práva voči osobám,
ktoré tento stav nespôsobili. K porušeniu predkupného práva žalobcov teda nedošlo. Žalobcovia nemajú
ani naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu ich
absolútnej neplatnosti pre údajnú neurčitosť kúpnych cien. Nie je možné, aby tretie osoby, ktoré nie sú

účastníkmi dvojstranného právneho úkonu, akým je kúpna cena, podávali žaloby pre neurčitosť kúpnej
ceny, hoci samotní účastníci zmluvy takúto žalobu nepodali a sami na zrušení zmlúv záujem nemajú.
Žalovaná v 1. rade sa doposiaľ voči žalovanému v 2. rade nedomáhala neplatnosti kúpnych zmlúv
kvalifikovanou žalobou na súde. Ani jeden zo žalobcov tak nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žalobcovia taktiež nemajú žiaden naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych
zmlúv pre rozpor kúpnej ceny s dobrými mravmi. Z rozhodnutia sa nedá zistiť, v čom by mala byť
výška kúpnej ceny v rozpore s dobrými mravmi. Ak žalovaná v 1. rade mala konať v omyle ide o
relatívnu neplatnosť, pričom tejto relatívnej neplatnosti sa žalovaná v 1. rade voči žalovanému v 2. rade
žiadnou kvalifikovanou žalobou nedovolala. Súd sa v konaní ako aj v rozhodnutí venoval otázke, či

žalovaný v 2. rade voči žalovanej v 1. rade sa dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi, či ju uviedol
do omylu, či vedela čo podpisuje, či vedela čo predáva, či vedela že cena je primeraná alebo nie a
podobne. Takéto dokazovanie sa vykonávalo aj po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu za situácie,
že žalovaná v 1. rade nie je žalobcom ale spolu so žalovaným v 2. rade sa nachádza v pozícii žalovanej
strany. Za dôveryhodné sa považovalo vyjadrenie syna žalovanej v 1. rade, ktorého výpoveď ako osoby

blízkejnemožnopovažovaťzaobjektívnuanezaujatú.Obdobnýmspôsobombolavyhodnotenávýpoveď
svedkyne O. S., ktorá je od roku 2009 vlastníčkou domu žalovanej v 1. rade, pričom darovaciu zmluvu
spisovala právna zástupkyňa terajších žalobcov. Názory tejto svedkyne na zdravotný stav žalovanej v 1.
radesavyhodnotiliakopravdivé,hocidospisužiadnalekárskasprávapredloženánebola.Objektívnejšie
možno posúdiť vyjadrenia starostu obce, avšak ani z jeho vyjadrení sa nedá vyvodiť nielen úplná ale

ani čiastočná nesvojprávnosť žalovanej v 1. rade. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa mal
poznať so svedkom N. Z. a spolu mali uviesť žalovanú v 1. rade do omylu. Voči žalovanému v 2. rade
sa pritom žiadne trestné stíhanie a ani súdne konanie nevedie. Žalovaný v 2. rade sa z tohto dôvodu
adekvátnym a právne kvalifikovaným spôsobom nebránil tvrdeniam žalovanej v 1. rade voči nemu a ani
nenavrhoval v tomto smere dôkazy, nakoľko sa právne bránil voči žalobcom a nie voči žalovanej v 1.

rade. Proti žalovanému v 2. rade nebol vedený spravodlivý súdny proces.

14. Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je opodstatnené.

16. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov
na požadovanom určení. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia v čase uzatvárania kúpnych zmlúv

zo dňa 29.10.2010 a zo dňa 6.5.2010 medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade postavenie
spoluvlastníkov mali.18. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade X.. C. Z. na pojednávaní konanom
dňa 13.11.2013 obe kúpne zmluvy boli vyhotovené v čase pred zápisom Registra obnovenej evidencie
pozemkov ( ROEP) na liste vlastníctva. Register obnovenej evidencie pozemkov je výsledkom konania

o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim čo priamo vyplýva z ustanovenia
§ 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Predmetom konania v zmysle ustanovenia § 1 ods. 5 tohto právneho predpisu boli pozemky vymedzené
plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré neboli evidované alebo boli evidované neúplne podľa
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácii. Ak žalobcovia

neboli zapísaní buď vôbec alebo neúplne na príslušných listoch vlastníctva len z dôvodu neukončeného
konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim táto okolnosť vplyv na
ich oprávnenia vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva nemá. Okrem toho žalovaná v 1. rade
nikdy netvrdila, aby žalobcov a ich právnych predchodcov v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv napriek
neúplnýmúdajomnepoznala.Akodôvodnerešpektovaniapredkupnéhoprávažalobcovakopodielových
spoluvlastníkov uviedla len to, že svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vôbec prevádzať

nechcela, nakoľko predmetom prevodu mal byť iba prevod lúk nachádzajúcich sa v jej výlučnom
vlastníctve.

19. Predkupné právo spoluvlastníka upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 140. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže

ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

20. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná
voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo sa spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť

iba na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný
spoluvlastníckypodiel.Akvšakspoluvlastníkmienisvojpodielpreviesťnainénežblízkeosoby,prípadne
aj na jedného so spoluvlastníkov musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide
teda o povinnosť spoluvlastníka vyplývajúca zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje
oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, ktorý nechcú vec predať na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho

podielu. Predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu
pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho , ktorý sa stal novým vlastníkom na miesto
predávajúceho. Vzniká so zákona súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva a to bez ohľadu na
to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo zákona. Ak povinný
spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu

bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo
k prevodu spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú
jeho neplatnosti ( § 40a Občianskeho zákonníka) .

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná v1. rade ako podielová spoluvlastníčka existenciu

predkupného práva nerešpektovala. Bez toho, aby oprávneným osobám ponúkla svoje podiely na
spoločných nehnuteľnostiach uzatvorila so žalovaným v 2. rade kúpne zmluvy, predmetom ktorých
boli okrem iného aj spoluvlastnícke podiely na spoločných nehnuteľnostiach. Je teda dané právo
oprávnených spoluvlastníkov domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmlúv o prevode podielov so
spoluvlastníka na tretiu osobu. Žalobcovia ako osoby oprávnené z predkupného práva sa neplatnosti

právneho úkonu úspešne dovolali podaním žaloby na určenie neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv
tvoriacich predmet tohto konania.

22. Žalobkyňa okrem spoluvlastníckych podielov prevádzala aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v jej
výlučnom vlastníctve. Za takejto situácie bolo nevyhnutné skúmať, či uzatvorené kúpne zmluvy sú

neplatné ako celok alebo len v častiach súvisiacich s porušením zákonného predkupného práva
žalobcov ako podielových spoluvlastníkov.

23. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z

okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam,
kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku
možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého
právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmovéznaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. Obe kúpne zmluvy takýmto nedeliteľný celok v prejednávanej
veci predstavujú.

24. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, obe kúpne zmluvy vypracoval a predložil na podpis
žalovanej v 1. rade žalovaný v 2. rade, pričom predložené zmluvy vôbec nezodpovedali vôli žalovanej
v 1. rade čo sa týka rozsahu predávaných nehnuteľností a ich kúpnej ceny.

25. Žalovaná v 1. rade od samého počiatku sporu tvrdila, že jej úmyslom bolo predať len konkrétne

nehnuteľnosti a to lúky nachádzajúce sa v jej výlučnom vlastníctve. To potvrdil nielen v konaní vypočutý
syn žalovanej v 1. rade C. J., ktorého svedeckú výpoveď považuje žalovaný v 2. rade za neobjektívnu,
aleajďalšísvedokN.Z.prítomnýprirokovaniachopredmetekúpy.Tentosvedokuviedolnapojednávaní
konanom dňa 2.4.2014 , že žalovaná v 1. rade chcela previesť len určité nehnuteľnosti v jej výlučnom
vlastníctve. Čo sa týka druhov pozemkov, podľa zoznamu pozemkov predloženého synom žalovanej v
1. rade, medzi pozemkami určenými na predaj boli pozemky označené ako orná pôda a trvalé trávnaté

porasty. Lesné pozemky na zozname uvedené neboli. Tento zoznam parciel svedok zasielal žalovanému
v 2. rade mailom alebo SMS správou. Ak následne žalovaný v 2. rade spracoval kúpne zmluvy v rozpore
s vôľou prejavenou žalovanou v 1. rade takéto jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje
neplatnosť oboch právnych úkonov podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

26. Žalovaný v 2. rade ničím právne významne nepreukázal, aby na zmeny v kúpnych zmluvách v
porovnaní s prejavenou vôľou žalovanú v 1. rade upozornil.

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v

demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

29. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou. t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občiansko-právneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

30. Konanie žalovaného v 2. rade znaky konania odporujúceho dobrým mravom vykazuje. Žalovaný v

2. rade nerešpektujúc vôľu žalovanej v 1. rade do písomného vyhotovenia zmlúv bez predchádzajúceho
upozornenia zahrnul nielen nehnuteľnosti označené žalovanou v 1. rade na predaj, ale všetky
nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo výlučnom aj v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade.

31. V súvislosti s týmto zistením je potrebné skonštatovať, že uzavreté kúpne zmluvy nemôžu

obsahovaťanipodstatnúnáležitosaťkaždejkúpnejzmluvy,ktoroujedojednaniekúpnejceny.Kplatnému
dojednaniu kúpnej ceny môže dôjsť len vtedy, ak predmet kúpy medzi účastníkmi sporný nie je. Ak je
kúpna cena dojednaná i za nehnuteľnosti, ktoré vôbec predmetom prevodu nemali byť, ide o dojednanie
neurčité a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 CSP.33. Zároveň úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods.
2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).