Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Robert Droppa
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/621/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605204444
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5605204444.3
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., pre vymoženie pohľadávky
816,57 Eur (24 600,- Sk) s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pôvodne vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing.
Radoslavom Kešeľákom, so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, Spišská Nová Ves, pod sp. zn.
Ex 419/2005, takto
r o z h o d o l :
Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi
Kešeľákovi trovy exekúcie 47,45 Eur, výška ktorých bola určená v uznesení Okresného súdu Liptovský
Mikuláš 6Er/621/2005 - 21 zo dňa 28. 01. 2011, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľákom sa dňa 30. 05. 2005 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. Ex 419/2005 pre vymoženie pohľadávky 24 600,- Sk, priznanej notárskou zápisnicou
č. N 1024/2005, NZ 8644/2005 zo dňa 26. 02. 2005, napísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 003462* zo dňa 20. 09.
2005, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 24 600,- Sk s prísl. a trovy exekúcie.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6Er/621/2005 - 21 zo dňa 28. 01. 2011 súd vyhovel
návrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,vykonanímexekúcienamiestopôvodnepovereného
súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a
určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora vo výške 47,45 Eur.
Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň
aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu
na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 1024/2005, NZ 8644/2005 zo
dňa 26. 02. 2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie
o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene povinného advokátom Mgr.
Tomášom Kušnírom. Advokát pred notárom konal na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil povinný v
zmluve o úvere č. 7102062 zo dňa 08. 10. 2004 (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou
notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti poskytol povinnému úver vo výške 16 000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý
úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 8 600,- Sk pravidelnými šiestimi mesačnými splátkami
po 4 100,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mal dlžník (povinný v exekúcii)
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j.
aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.
Na základe tohto splnomocnenia mal povinný uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 28
833,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 24 600,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15. 12. 2004 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinného
vyhlásil, že uznaný dlh povinný uhradí do 11. 03. 2005 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za
povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska
zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice
uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť
notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť
rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu,
ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej
zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je
obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v
zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí
predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice
pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až
tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný
titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu
prípadne iného orgánu.
V danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,
je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahuje osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj
uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná
voľnosť povinného pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného
prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou
ním zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri
udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinnej ako aj slobodná voľba pri
výbere svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného,
ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu
zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny úkon potom nemôže
mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného má súd
zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody o
plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska
zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie,
ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu
plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnila oprávneným určeného zástupcu, aby v jeho mene
uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval
plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol
existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý
by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na plnenie,
pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní prakticky povinného bez jeho
vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo
nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.
Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže
nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinného došlo k
určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej
zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár
dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však
nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z
týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť
postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinnej s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie a jej
súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky
uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že
oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca
podmienokuzavretiazmluvyoúvere aspísanianotárskejzápisnicenepostupovalspotrebnouodbornou
starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným
ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.V predmetnej veci súd v rozhodnutí, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Z ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku totiž
nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o tom, kto platí trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora.
Posledná veta tohto ustanovenia hovorí len o spôsobe výpočtu trov exekúcie súdneho exekútora. Súd
potom v súlade s právnou úpravou určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora vo výške 47,45
Eur. Na základe vyššie uvedeného potom súd uložil oprávnenému, aby zaplatiť tieto trovy pôvodnému
súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi.
Pokiaľ sa jedná o trovy exekúcie novo povereného súdneho exekútora, súd mu ich náhradu nepriznal.
Súdnemu exekútorovi nebol totiž doručený exekútorský spis ani poverenie, na základe ktorého by mohol
pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Dôvodom takéhoto postupu bola potreba preskúmania zákonnosti
vedenia exekúcie zo strany súdu. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nemohli v tomto
konaní vzniknúť žiadne trovy, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie môže podať odvolanie aj súdny exekútor, do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.