Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamko
Legislation area – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/26/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321010804
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1321010804.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Marcely
Kosovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/131/2021 zo dňa 20.12.2022, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 12.apríla 2023 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/131/2021 zo dňa 20.12.2022 bol
obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava III sp. zn. 3Pv/206/2021 zo dňa 05.11.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že
dňa 16.05.2021 v čase o 17.22h v obci Dunajská Lužná, viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Doblo,
bielej farby, C.: D. – XXXXX, po Orechovej ulici na parkovisku COOP Jednota, kde sa dostatočne
nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom pri cúvaní do parkovacieho
boxu narazil zadnou časťou vozidla do zadnej časti zaparkovaného osobného motorového vozidla zn.
Kia Ceed EČ: E., ktorého vlastníkom je F. G., po príchode hliadky OR PZ Senec, Okresný dopravný
inšpektorát Senec v čase o 18.17h, nakoľko vodič A. B. javil známky požitia alkoholu, bol vyzvaný, aby sa
podrobil orientačnej dychovej skúške, čo odmietol, následne o 19.02h hliadke PZ uviedol, že s dychovou
skúškou súhlasí, ktorou mu bola dňa 16.05.2021 v čase o 19.02h prístrojom Alcotest 7510, ARMF-0436
s číslom merania 1332 zistená pozitívna hodnota 0.83 mg/l (1,73 promile) alkoholu vo vydychovanom
vzduchu, následne v čase 19.25h dňa 16.05.2021 sa podrobil opakovanej dychovej skúške s prístrojom
Alcotest 7510, ARMF-0436 s číslom merania 1333 a bola mu nameraná pozitívna hodnota 0.77 mg/
l (1,60 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu, poškodením predného nárazníka vozidla zn. Kia
Ceed, EČ: E. vznikla F. G. škoda vo výške 100 euro,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil osobitným
písomným podaním. V odvolaní namieta, že súd mal na hlavnom pojednávaní vypočuť znalca z KEÚ
PZ a nie iba prečítať znalecký posudok, nakoľko znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal
iba z účelového tvrdenia obžalovaného o požití alkoholu. Z úradného záznamu na č. l. 51 vyplýva,
že obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a už tým naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
Taktiež je názoru, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s kamerovými záznamami z miesta
činu, pričom z ich analýzy vyplýva, že obžalovaný nešiel domov, kde mal požiť 4 dcl slivovice, ale
išiel opačným smerom ako má bydlisko do obytnej zóny smerom cez čerpaciu stanicu a o 13 minútsa vrátil k miestu nehody, kde bol zadržaný poškodeným až do príchodu policajnej hliadky PZ, teda
mimo záznamu kamier bol 9 minút a od času 17.22h od dopravnej nehody nemal kde požiť alkoholické
nápoje. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava
písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného uviedol, že sa stotožňujú s napadnutým rozsudkom navrhujú, aby krajský súd
odvolanie prokurátora zamietol.
Obžalovaný nechcel v rámci konečného návrhu uviesť nič.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie
súdu, pričom odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky
vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu ako aj obhajobnou argumentáciou uplatnenou
na hlavnom pojednávaní, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a tak to bolo už
v čase podania obžaloby. Vzhľadom k uvedenému postupoval okresný súd správne, keď obžalovaného
oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por.
V tomto smere odvolací súd pripomína, že skutková veta uvedená prokurátorom v obžalobnom návrhu
uvádzavúvodeto,žeobžalovanýviedolmotorovévozidloanarazildozaparkovanéhoinéhomotorového
vozidla (čo trestné nie je) a že následne, viac ako hodinu a pol potom ako spôsobil uvedený dopravný
incident, mu bola nameraná pozitívna hodnota alkoholu v dychu a to dvakrát cez 1 promile (čo
taktiež samé osobe, bez vedenia motorového vozidla, trestné nie je). Krajský súd upozorňuje, že
skutková podstata prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje,
zhľadiskaužívaniaalkoholu,abypáchateľviedolmotorovévozidlopodvplyvomalkoholustým,ževýška
nameraného alkoholu v dychu musí byť minimálne na úrovni 1 promile. Prokurátor pritom v skutkovej
vete obžalobného návrhu nikde netvrdí, že by obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu
a že by v čase vedenia motorového vozidla bola u obžalovaného nameraná hodnota alkoholu v dychu
1 promile, prípadne vyššia, ale len opisuje, že obžalovaný spôsobil dopravný incident so vznikom škody
na cudzom majetku a to o 17.22h a že o 19.02h a 19.25h, teda v čase, keď už neviedol motorové vozidlo
viac ako hodinu a pol, mu bola nameraná pozitívna hodnota alkoholu v dychu.
Počas konania pred okresným súdom pritom prokurátor nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo
bez rozumných pochybností vyvodiť, že obžalovaný v čase vedenia motorového vozidla dňa 16.05.2021
viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a to s hodnotou alkoholu v dychu na úrovni 1 promile
alebo vyššou.
Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní namieta, že z analýzy kamerových záznamov vyplýva, že
obžalovaný nešiel domov, kde mal požiť 4 dcl slivovice, tak ako to obžalovaný tvrdil vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní, a že mimo záznam kamier bol 9 minút a nemal kde požiť alkoholické nápoje,
tak z tejto námietky prokurátora možno vyvodiť len to, že obžalovaný nevypovedal pravdu o tom, kde
bol, keď opustil miesto dopravného incidentu. Z tejto skutočnosti by sa preto dalo vyvodiť len to, že
obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo je pravdepodobné a tento záver možno
vyvodiť aj z výpovedí poškodeného F. G. a svedkyne H. I. G., avšak ani z analýzy kamerových záznamova ani z uvedených výpovedí svedkov nie je možné zistiť, že by v čase vedenia motorového vozidla bol
obžalovaný ovplyvnený alkoholom vo výške 1 promile alebo vyššom, nakoľko len takéto zistenie by
zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za spáchanie žalovaného prečinu. V tomto smere
poukazuje odvolací súd aj na závery znaleckého posudku KEÚ PZ, z ktorých vyplýva, že dychové skúšky
na alkohol vykonané u obžalovaného vykazovali klesajúcu tendenciu (fáza vylučovania), pričom nie je
možné určiť, či obžalovaný skonzumoval alkoholický nápoj pred alebo po jazde.
Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní namietal, že uvedený znalecký posudok bol na hlavnom
pojednávaní iba prečítaný s tým, že súd mal znalca na hlavnom pojednávaní vypočuť, tak ide
o neopodstatnenú námietku. Dôkazné bremeno ohľadne otázky viny má v konaní pred súdom iba
prokurátor a nie aj súd a preto v tomto smere nie je povinnosťou súdu vykonávať dôkazy. V konaní pred
súdom platí rovnosť procesných strán a súd nie je pomocníkom prokurátora, ktorý by mal vykonávať
dôkazy, aby pomohol prokurátorovi udržať dôkazné bremeno. Z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. je pritom
zrejmé, že povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti majú iba a len
orgány činné v trestnom konaní, ale nie aj súd. Nielen že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, ktorá by
súd nútila vstupovať do dokazovania na strane prokurátora a umožňovala mu pri pasivite prokurátora
odstraňovať prípadné pochybnosti v znaleckom dokazovaní, ale práve naopak, takúto povinnosť má
v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. výhrade len orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom
len prokurátor. Táto skutočnosť pritom vyplýva nielen z ustanovení Trestného poriadku tak ako boli
uvádzané vyššie, ale aj z rozhodovacej činnosti súdov a to napríklad aj Ústavného súdu SR. V tomto
smere možno uviesť napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/305/2022 zo dňa 21.09.2022,
v ktorom ústavný súd uviedol, že Trestný poriadok nevylučuje možnosť (nie povinnosť) konajúceho súdu
vstúpiť do procesu dokazovania (§ 2 ods. 11 a 12 Tr. por.), avšak konajúci súd by nemal zneužívať
dôkaznú aktivitu v prospech niektorej zo strán. Konajúci súd by nemal z vlastnej iniciatívy vnášať do
konania nové skutočnosti a dôkazy. Súd by preto nemal byť prehnane aktivistický a nesmie prekročiť
zákonné medze.
Navyše, súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2022 (č. l. 187 a nasl.) zisťoval, či procesné
strany súhlasia s čítaním znaleckého posudku vypracovaného KEÚ PZ s čím vyjadrili súhlas. Prokurátor
teda vyslovene súhlasil s čítaním tohto znaleckého posudku a keďže súhlasil aj obžalovaný, bol znalecký
posudok na hlavnom pojednávaní prečítaný postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. Krajskému súdu preto
nie je celkom jasné, prečo prokurátor vytýka súdu čítanie znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní,
ak sám s čítaním tohto znaleckého posudku súhlasil. Pokiaľ mal prokurátor pochybnosti o správnosti
tohto znaleckého posudku mohol trvať na výsluchu znalca, respektíve, ak by nadobudol pochybnosti
o správnosti tohto znaleckého posudku až po jeho prečítaní na hlavnom pojednávaní, mohol postupom
podľa § 234 ods. 4 Tr. por. zabezpečiť doplnenie tohto znaleckého posudku a predložiť ho súdu. Nič
z toho prokurátor neurobil.
Prokurátor v podanom odvolaní uvádzal aj to, že z úradného záznamu na č. l. 51 má vyplývať, že
obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a už tým mal naplniť znaky
skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
K uvedenému krajský súd uvádza, že ani možné odmietnutie obžalovaného podrobiť sa dychovej skúške
na zistenie alkoholu v dychu nevyplýva z vykonaného dokazovania.
Odvolací súd konštatuje, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
je samostatná skutková podstata trestného činu, odlišná od prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. pritom nebol obžalovanému kladený
za vinu a to ani v uznesení o vznesení obvinenia, ani v podanej obžalobe a ani v priebehu konania
pred okresným súdom nedal prokurátor žiadne návrhy na zmenu právnej kvalifikácie. Úradný záznam,
na ktorý prokurátor v podanom odvolaní poukazuje, nie je dôkazom v zmysle § 119 ods. 3 Tr. por.
a preto z neho nemožno vychádzať pri zisťovaní skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o dokazovanie,
tak zo záznamu o dopravnej nehode (č. l. 63) nevyplýva, že by sa obžalovaný odmietol podrobiť
dychovej skúške na zistenie alkoholu (je tam uvedený mechanizmus vzniku dopravnej nehody a že
obžalovaný mal pozitívnu hodnotu alkoholu v dychu a ide o prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.). Rovnako
tak z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu obžalovanému (č. l. 54) nevyplýva odmietnutie
obžalovaného podrobiť sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu a predmetné rozhodnutie
taktiež obsahuje iba skutočnosti uvádzané už v zázname o dopravnej nehode. Samotný obžalovaný vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, k tejto skutočnostiuviedol, že nesúhlasí s tým, že odmietol dychovú skúšku. Na hlavnom pojednávaní poškodený F. G. na
otázku prokurátora, či videl, akým spôsobom obžalovaný odmietol fúkať, poškodený uviedol „normálne
im povedal, že on nebude fúkať, otáčal sa im chrbtom. Neviem, či to povedal rečou, ale otáčal sa im
chrbtom“. Táto výpoveď poškodeného v tejto časti pôsobí pomerne chaoticky, keď poškodený najskôr
uvádza, že obžalovaný povedal, že odmieta fúkať, avšak následne poškodený tvrdí, že nevie, či to
obžalovaný povedal rečou alebo sa iba otáčal chrbtom. Zo všetkých uvedených skutočností je zjavné,
že prokurátor doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bez dôvodných pochybností vyplývalo,
že obžalovaný odmietol dychovú skúšku na zistenie alkoholu v dychu takým spôsobom, ktorý by sa už
dal vyhodnotiť ako naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Pokiaľ by sa tak podľa krajského súdu skutočne stalo, celkom určite by to
príslušníci PZ riadne zadokumentovali a nebol by žiadny dôvod, aby „dávali obžalovanému fúkať“ a na
všetkých relevantných písomnostiach uvádzali prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
Odvolací súd uzatvára, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na
indíciách, domnienkach, či len na, do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch alebo
len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť
založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne
vyplýva z vykonaných dôkazov. V danej trestnej veci sa tak nestalo, nakoľko prokurátor nevykonal na
hlavnom pojednávaní dôkazy, ktoré by opodstatňovali uznanie obžalovaného za vinného zo spáchania
žalovaného alebo iného trestného činu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.