Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212099
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616212099.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu MAKRO REALITY, s.r.o.,
so sídlom Štvrť M. R. Štefánika 2450/13, 984 01 Lučenec, IČO: 47 076 194, právne zastúpeného JUDr.
Erikou Mochnackou, advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovaným 1/
X. C., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. P./X, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr.

Henrietou Čabanovou, advokátkou, so sídlom M. Rázusa 35, 984 01 Lučenec, 2/ B. C., narodenej XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. P./X, XXX XX F., zastúpenej opatrovníkom X. C., narodeným XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. P./X, XXX XX F., o vypratanie nehnuteľnosti, na základe odvolania
žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/193/2016-133 z 29. decembra 2017 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/193/2016-153 zo 17. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/193/2016-133 z 29. decembra 2017 v spojení s opravným

uznesenímOkresnéhosúduLučenecč.k.7C/193/2016-153zo17.mája2018vovýrokutrováchkonania
(druhý výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Lučenec (ďalej aj ,,okresný súd”, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 29. 12. 2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa
17. 05. 2018 konanie o vypratanie nehnuteľnosti zastavil (prvý výrok). O trovách konania prvoinštančný

súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, pričom o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančného súdu po právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 20.
09. 2016 na prvoinštančný súd domáhal vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v F. na LV č. XXXX,
okres, obec a k.ú. F. a to byt č. XX nachádzajúci sa na R. poschodí vchod č. X bytového domu č. XXXX

postavenéhonaparc.CKNč.XXXXaprislúchajúcehospoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku reg. CKN s parc. č. XXXX
v podiele 55/6200-in (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „byt“) voči žalovaným 1/, 2/. Následne žalobca
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04. 09. 2017 vzal žalobu späť. Navrhol, aby okresný súd
rozhodol o trovách konania podľa § 256 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a priznal mu
náhradu trov konania. Žalovaní 1/, 2/ súhlasili so späťvzatím žaloby a navrhli konanie zastaviť s tým,

aby súd prvej inštancie podľa § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
1. 3. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože dospel k
záveru, že príčinou podania žaloby v predmetnej veci bolo konanie žalovaných 1/, 2/, ktorí sa odmietali
dobrovoľne vysťahovať z bytu, o ktorý ,,prišli“ pre neplnenie dlhov voči spoločnosti SPOOL, a. s, ktorý je
dodávateľom služieb spojených s užívaním bytu, a keďže žalovaní 1/, 2/ boli vlastníkmi bytu, ,,jednalo sa
logicky o neplnenie si svojich povinností za služby spojené s užívaním bytu“. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili na

dražbe možnosť podania námietok voči dražbe. Žalovaní 1/, 2/ ani po rozhodnutí o zamietnutí dovolania
bezprostredne neopustili byt. Súd prvej inštancie zistil zo súdnych registrov, že rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky bolo doručené žalovanému 1/ už dňa 20. 06. 2017 a byt žalovaní 1/, 2/
vypratali až dňa 22. 11. 2017, na základe čoho žalobca vzal žalobu späť. Podľa názoru súdu prvej
inštancie spor vyvolali a zastavenie konania procesne spôsobili žalovaní 1/, 2/, ktorí vypratali byt až dňa

22. 11. 2017 a žalobca nemal preto dôvod pokračovať v konaní.
1. 4. Súd prvej inštancie ďalej v súvislosti s osobnými pomermi žalovaných 1/,2/ konštatoval, že tieto
v pomere k uplatneným trovám právnej zástupkyne (233,58 Eur) nie sú dôvodom pre nepriznanie
trov konania žalobcovi, pri zohľadnení dopadu takéhoto rozhodnutia na zistené majetkové pomery
žalovaných 1/, 2/. Žalovaný 1/ poberá starobný dôchodok vo výške 409,90 Eur, zároveň mal aj v

mesiacoch február až máj 2017 príjem po odpočítaní poistného vo výške 796,80 Eur. Žalovaný 1/ poberá
(zrejme za manželku - žalovanú 2/) nemocenské dávky vo výške 251,- Eur. Pokiaľ ide o príjmy žalovanej
2/, tie sa okresnému súdu nepodarilo zistiť z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že žalovaní 1/, 2/ nepreukázali svoje výdavky ani príjmy, a teda neuniesli bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno ohľadom svojej finančnej situácie. Podľa názoru prvoinštančného súdu osobná
situácia žalovaných 1/, 2/ nevykazuje splnenie výnimočnej podmienky okolnosti osobitných pomerov,

ktoré by umožňovali aplikáciu § 257 CSP, preto súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o náhrade
trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní 1/, 2/ procesne zavinili zastavenie
konania, žalobca ako protistrana má nárok na plnú náhradu trov konania. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o trovách konania (druhý výrok), podal
žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výrokuotrováchkonaniazmeniltak,žežalobcovináhradutrovkonaniavočižalovaným1/,2/nepriznáva.
Podľa jeho názoru prvoinštančný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne právne
posúdil,keďžalobcovipriznalnároknaplnúnáhradutrovkonaniavočinemuažalovanej2/.Poznamenal,

že podal návrh na prerušenie konania vo veci samej z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania na
Najvyššom súde Slovenskej republiky a dňa 24. 10. 2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 7C/193/2016-50 zo dňa 25. 11. 2016 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti a následne
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/51/2017-84 zo dňa 28. 02. 2017 uznesenie

okresného súdu zamietol. Ďalej podotkol, že žalobca podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo
voči nemu vznesené dňa 22. 11. 2016 obvinenie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Okresná prokuratúra v Lučenci
vyhovela jeho sťažnosti a uznesenie o vznesení obvinenia vzhľadom na prebiehajúce dovolacie konania
ako predčasné zrušila. Zároveň uviedol, že sa z predmetného bytu vysťahovali dňa 24. 11. 2016, avšak

len z dôvodu, že dňa 22. 11. 2016 bola nehnuteľnosť odpojená od elektrickej energie na základe podnetu
žalobcu. Aj napriek vykonateľnému neodkladnému opatreniu žalobca na predmetnom byte dňa 04. 02.
2017 vymenil vchodové dvere. Bol toho názoru, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
neprihliadol súd prvej inštancie na jeho argumentáciu vrátane argumentácie žalovanej 2/ a pri svojom
rozhodovaní neposúdil komplexne okolnosti relevantné pre nepriznanie náhrady trov konania. Súd prvej

inštancie prihliadol výlučne na ich majetkové pomery, avšak nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca je
právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania realitnú činnosť a musel byť ako vydražiteľ vedomý
toho, že s nadobudnutím nehnuteľnosti v dražbe sú spojené určité riziká a obmedzenia, ktoré bude
musieť v prípade preskúmania súdneho rozhodnutia o schválení príklepu strpieť. Zdôraznil, že on aj
žalovaná2/súosobamivhmotnejnúdziaobajasúvdôchodkovomveku.Súdprvejinštancieneprihliadol

aninato,ženajehomajetokboluznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.3OdK/129/2017-12
zo dňa 08. 09. 2017 vyhlásený konkurz. I žalovaná 2/, ktorá trpí schizofréniou, je imobilná a ťažko
zdravotne postihnutá, požiadala Centrum právnej pomoc o spísanie a podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu z dôvodu svojej insolventnosti.

3. K odvolaniu žalovaného 1/ sa žalobca ani žalovaná 2/ nevyjadrili.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 29. 12. 2017 v

spojení s opravným uznesením zo dňa 17. 05. 2018 vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na prvoinštančný súd dňa 20. 09. 2016
domáhal vypratania bytu voči žalovaným 1/, 2/. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 04. 09.
2017, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, pretože žalovaný 1/ dňa 03. 09. 2017 vypratal byt

(č.l. 106 spisu).

6. 1. Z lustrácie v Obchodnom vestníku odvolací súd zistil, že na majetok žalovaného 1/ bol uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/129/2017 zo dňa 08. 09. 2017 vyhlásený konkurz.
Okresný súd Banská Bystrica okrem iných oddlžil žalovaného 1/ (dlžníka) tak, že ho zbavil všetkých

dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a
dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného 1/ bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 176/2017 dňa 14. 09. 2017.
6. 2. Z lustrácie v Obchodnom vestníku odvolací súd zároveň zistil, že i na majetok žalovanej 2/ bol
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/460/2017 zo dňa 05. 12. 2017 vyhlásený
konkurz. Okresný súd Banská Bystrica zbavil žalovanú 2/ (dlžníka) všetkých dlhov, ktoré môžu byť

uspokojené iba v konkurze (§ 166a zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
právnych predpisov - ďalej aj ,,ZKR“) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a
nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovanej 2/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2017 dňa 11. 12. 2017.

7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácia právnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto

kľúčovézistenie,čiapokiaľáno,ktorázostránzprocesnéhohľadiskanesiezodpovednosťzazastavenie
konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia zastavenia
konania je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v
konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal
žalobuspäťstým,abykonaniebolozastavené.Niejepritomvylúčené,abysúdsúčasnedošielikzáveru,

že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy
rozhoduje podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.

10. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú

naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí
náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na
strane strán sporu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch charakteristických

sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť len s veľkými ťažkosťami. V
týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové aj iné pomery oboch strán, prihliada
sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konania úspešnej strane alebo o nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom

a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa

11. Prvoinštančný súd v odôvodnení uznesenia týkajúceho sa náhrady trov konania konštatoval, že o
náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalobca má nárok na
plnú náhradu trov konania, pretože žalovaní 1/, 2/ procesne zavinili zastavenie konania. Zároveň v

odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP uviedol, že
po posúdení osobných pomerov žalovaných 1/, 2/ dospel k záveru, že ich osobná situácia nevykazuje
splnenie výnimočnej podmienky okolnosti osobitných pomerov, ktoré by umožňovali prvoinštančnému
súdu použitie predmetného ustanovenia.12. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
sa v predmetnom prípade dostatočne nevysporiadal s možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP,

pretože pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil právne relevantnú skutočnosť, t. j. že na
majetok žalovaného 1/ bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/129/2017 zo
dňa 08. 09. 2017 vyhlásený konkurz a taktiež bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
3OdK/460/2017 zo dňa 05. 12. 2017 vyhlásený konkurz i na majetok žalovanej 2/, a to pred vydaním
odvolaním napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu
v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu dôsledne skúmať existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

15. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).