Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/4/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010431

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117010431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.
júla 2022, v trestnej veci obž. PhDr. D. M. pre zločin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.

1, 2 písm. c), ods. 3 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného, prokurátora a poškodeného C. G. proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/23/2017 zo dňa 15. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému D.. D. M., nar. XX.XX.XXXX v E. F.,
trvale bytom D. G. X, D.

u k l a d á :

Podľa § 214 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h)
Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u je skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti výkonu
štatutárneho orgánu právnických osôb na dobu 5 a 1 (päť a pol) roka.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného C. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/23/2017 zo dňa 15. decembra 2020 bol obžalovaný D..

D. M. uznaný za vinného v bode 1) zo spáchania zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Tr. zákona, v bode 2) zo zločinu neodvedenie dane a poistného podľa §
277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a v bode 3) z prečinu nezaplatenie dane a poistného podľa §278
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, žev bode 1./ ako konateľ spoločnosti J&M consulting s.r.o. Pri mlyne č. 5, Prešov, IČO: 36 767 182
nevyplatil v deň splatnosti svojim zamestnancom Ing. H. R. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu
vo výške 2.471,88 ,- eur, E. R. splatnú mzdu za mesiac 08/2014 vo výške 296.12,- eur, D. V. splatnú

mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 2.083,42,- eur, RNDr. T. V. splatnú mzdu za mesiace
09/2014-02/2015 spolu vo výške 3.539,51,- eur, B. W. splatnú mzdu za mesiace 09/2014-02/2015 spolu
vo výške 3735,10,- eur, Ing. K. N. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014 spolu vo výške 972,80,- eur, G.
N. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 1.530,19,- eur, C. N. splatnú mzdu za mesiace
08-10/2014 a 01/2015 spolu vo výške 1.172,65,- eur, Mgr. G. W. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014

spolu vo výške 1.124,53,- eur, F. W. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 1.912,21,-
eur, W. I. splatnú mzdu za mesiace 08-09/2014 spolu vo výške 694,64,- eur, Ing. C. I. splatnú mzdu za
mesiace 08-09/2014 spolu vo výške 1.647,56,- eur, G. I. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014 spolu
vo výške 1.478,62,- eur, G. I. splatnú mzdu za mesiace 08-11/2014 spolu vo výške 1.756,80,- eur, C.
I. splatnú mzdu za mesiace 08,10/2014 spolu vo výške 506,70,- eur, G. I. splatnú mzdu za mesiace
08-12/2014 spolu vo výške 2.171,67,- eur, F. T. splatnú mzdu za mesiace 08-11/2014 spolu vo výške

1.652,83,- eur, A. V. splatnú mzdu za mesiace 08,10/2014 spolu vo výške 796,- eur, PhDr. H. C. splatnú
mzdu za mesiac 09/2014 vo výške 1.895,17,- eur, A. L. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014 spolu vo
výške 2.278,60 €, C. L. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 1.907,92 €, F. L. splatnú
mzdu za mesiace 08-09/2014 spolu vo výške 685,20€, Ing. F. L. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014
spolu vo výške 1.434,45 €, H. L. splatnú mzdu za mesiace 08-09/2014 spolu vo výške 800,95€, Y.

L. splatnú mzdu za mesiace 09-10/2014 spolu vo výške 360,34€, C. L. splatnú mzdu za mesiace
08-10/2014, 01/2015 spolu vo výške 2.354,40€, Q. L. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014, 01/2015
spolu vo výške 1.320,71€, G. L. splatnú mzdu za mesiace 08/2014-02/2015 spolu vo výške 2.683,32€,
L. L. splatnú mzdu za mesiace 08,09,11,12/2014 spolu vo výške 1.130,03€, Mgr. O. L. splatnú mzdu za
mesiace 08-10,12/2014 spolu vo výške 1.777,88€, C. G. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo

výške 2.223,15€, D. G. splatnú mzdu za mesiace 08-10,12/2014 spolu vo výške 2.016,97€, H. G. splatnú
mzdu za mesiace 08-11/2014 spolu vo výške 1.307,56€, Ing. M. G. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014
spolu vo výške 1.417,31€, A. G. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 1.356,05€, Ing.
Q. O. splatnú mzdu za mesiace 09/2014-02/2015 spolu vo výške 4.165,90€, G. D. splatnú mzdu za
mesiace 09/2014-02/2015 spolu vo výške 2.874,60€, D. D. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu

vo výške 1.766,36€, Ing. W. D. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 1.441,91€, F.
A. splatnú mzdu za mesiace 09-11/2014 spolu vo výške 1.050,69€, C. A. splatnú mzdu za mesiace
09/2014-02/2015 spolu vo výške 3.005,32€, H. E. splatnú mzdu za mesiace 08-09/2014 spolu vo výške
847,41€, Ing. R. E. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014, 02/2015 spolu vo výške 970,28€, H. E. splatnú
mzdu za mesiace 08-09/2014 spolu vo výške 774,18€, G. E. splatnú mzdu za mesiace 08-10/2014 spolu

vo výške 1.358,32€, I. Z. splatnú mzdu za mesiace 08/2014-02/2015 spolu vo výške 6.747,50€, G. H.
splatnú mzdu za mesiace 08/2014-01/2015 spolu vo výške 2.241,20€, G. H. splatnú mzdu za mesiace
08,10/2014 spolu vo výške 534,99€, C. H. splatnú mzdu za mesiace 08/2014-02/2015 spolu vo výške
5.994,75€, H. H. E. splatnú mzdu za mesiace 08,11/2014 spolu vo výške 764,10€, F. H. splatnú mzdu za
mesiace 08,10/2014 spolu vo výške 801,56€, D. Q. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2041 spolu vo výške

1.596,69€, K. Q. splatnú mzdu za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 606,05€ a G. Q. splatnú mzdu
za mesiace 08-10/2014 spolu vo výške 916€, aj keď na jej vyplatenie mali zamestnanci nárok, pričom
v deň splatnosti mzdy mal peňažné prostriedky na jej výplatu a nevyhnutne nepotreboval na činnosť
spoločnosti, čím takýmto konaním spôsobil zamestnancom škodu spolu vo výške 94.951,05€,

v bode 2/ ako konateľ spoločnosti J&M consulting s.r.o. Pri mlyne č. 5, Prešov, IČO: 36 767 182, zrazil
z miezd zamestnancov spoločnosti

- v mesiacoch 07-08/2014 a 11/2014-05/2015 poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné
dôchodkové sporenie, ktoré neodviedol vo výške 9.603,97€ Sociálnej poisťovni,

- v mesiacoch 06-07/2014 a 11/2014-05/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktorý neodviedol
vo výške 1.614,79€ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
- v mesiacoch 06-09/2014 a 11/2014-05/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktorý neodviedol
vo výške 4.010,71€ Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s.
- v mesiacoch 11/2014 až 02/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktorý neodviedol vo výške

388,13€ Union zdravotnej poisťovni, a.s.,

čím takto v úmysle získať pre seba prospech neodviedol vyššie uvedeným inštitúciám v období od
06/2014 do 05/2015 z celkovej dlžnej sumy 17.656,22€ sumu 15.617,60€,vbode3/akokonateľspoločnostiJ&Mconsultings.r.o.Primlyneč.5,Prešov,IČO:36767182,nezaplatil

- v mesiacoch 07-08/2014 a 11/2014-05/2015 poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné
dôchodkové sporenie vo výške 25.808,88€ Sociálnej poisťovni,
-vmesiacoch06-07/2014a10/2014-05/2015poistnénaverejnézdravotnépoistenievovýške4.520,87€
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
- v mesiacoch 06-09/2014 až 11/2014-05/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške

10.026,75€ Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s.,
- v mesiacoch 11/2014 až 02/2015 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 970,39€ Union
zdravotnej poisťovni, a.s.,

čím takto nezaplatil vyššie uvedeným inštitúciám v období od 06/2014 do 05/2015 z celkovej dlžnej sumy
46.792,09€ finančné prostriedky vo výške 41.326,89€.

Za to bol obžalovanému podľa § 214 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona
a § 37 písm. h) Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol výkon
tohto trestu podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určená skúšobná doba
podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému povinnosť zamestnať sa

v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona bol uložený trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho orgánu
právnických osôb na dobu 2 (dvoch) rokov.

A podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd odkázal poškodených: 1. Ing. H. R., F. č.
XXXX, T., 2. E. R., Q. č. XX, E., 3. D. V., N. č. XXX, E., 4. A.. T. V., L. č. XXXX, E., 5. B. W., D. č. XXX,
E., 6. B.. K. N., O. č. XX, T., 7. G. N., 1. G.. XXXX, E., 8. C. N., H. č. XXXX, E., 9. G.. G. W., D. námestie
č. XXXX, D., XX. F. W., H. č. XXXX, E., 11. W. I., Q. č. XX, D., 12. B.. C. I., A. č. XX, A., 13. G. I., L. č.
XXXX, E., 14. G. I., L. č. XXX, R. nad V., XX. C. I., F. č. XX, F., 16. G. I., W.. K. č. XXX, E., 17. F. T., L..

U. č. XXXX, E., 18. A. V., U. D. č. 17, U. D., 19. PhDr. H. C., L. č. XXXX, E., 20. A. L., D. námestie č.
XX, D., 21. C. L., L. č. XXXX, E., 22. F. L., L. č. XXXX, E., XX. B.. F. L., D. č. XXXX, T., 24. H. L., N. č.
XX, E., XX. Y. L., C. č. 2731, E., 26. C. L., 1. G. XXXX, E., 27. Q. L., 1. mája XXXX, E., 28. G. L., D. č.
XX, D., 29. L. L., H. č. XXXX, E., 30. G.. O. L., M. č. XXXX, T., 31. C. G., D. č. XXX, D., XX. D. G., E. č.
XXX, T., XX. H. G., L. č. XXXX, E., 34. B.. M. G., H. č. XXXX, E., 35. A. G., R. č. XXXX, E., 36. B.. Q.

O., H. č. XX, D., 37. G. D., L. č. XXXX, E., 38. D. D., Q. č. XXX, Q., 39. Ing. W. D., L. č. XXXX, E., XX.
F. A., G. č. XXXX, T., 41. C. A., U. E. č. XXX, U. E., 42. H. E., C. č. XXXX, E., 43. Ing. R. E., U. D. č. XX,
U. D., 44. H. E., T. č. XX, T., 45. G. E., B. č. XX, B., 46. I. Z., O. XXXX, T., 47. G. H., E. A. č. XXX, E. A.,
48. G. H., N. hrdinov č. XXXX, E., 49. C. H., E. č. XXXX, T., 50. H. H., C. R. č. XXX, E., 51. F. H., E. č.
XXXX, E., 52. D. Q., 1. G. č. XXXX, E., 53. K. Q., D. č. XXX, D., 54. G. Q., D. č. 9, D., XX. B.. G. M., Z.,

a. s. pobočka, K. č. 22, D., 56. Mgr. I. D., N., a. s. pobočka, V. č. 5, U., 57. Ing. C. D., E. poisťovňa, G. č.
1, D., 58. JUDr. L. O., H., a. s., pobočka, L. č. 5, D. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný do
výroku o vine a treste a v zákonom stanovenej lehote prokurátor do výroku o treste a poškodený C. G.,

čo do výroku o náhradu škody.

Obžalovaný v neskoršie preložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého
rozsudku a časti jeho odôvodnenia namieta neúplnosť zisteného skutkového stavu potrebného pre
rozhodnutie o vine, resp. nevine obžalovaného, spočívajúce predovšetkým v absencii akéhokoľvek

dokazovania zameraného na nielen obžalovaným, ale aj znalkyňou pertraktovanú skutočnosť, že
samotný obžalovaný z vlastných finančných prostriedkov dotoval obchodnú spoločnosti J&M Consulting
s.r.o. ( ďalej len „ spoločnosť“), pričom táto skutočnosť je právne relevantnou, predovšetkým v otázke
špecifikácie takto vzniknutých záväzkovo-právnych vzťahov medzi obžalovaným na jednej straneako veriteľom, a spoločnosťou na druhej strane ako dlžníkom. Je nesporné, že takto poskytnuté
finančné prostriedky exaktne zmenili účtovný stav obchodnej spoločnosti, pričom z doposiaľ vykonaného
dokazovania nie je ani len zrejmé na základe akého záväzkovo-právneho vzťahu ich spoločnosť

nadobudla (dar, pôžička, výpomoc a pod.), kedy sa napr. záväzkovo-právny vzťah založený na
základe zmluvy o pôžičke dostal do štádia splatnosti pohľadávky obžalovaného, či predmetné finančné
prostriedky neboli účelovo určené a pod. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je v rozpore
s dikciou ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Na uvedené okolnosti napriek námietkam
obžalovaného nebolo zamerané ani len znalecké dokazovanie. Uvedenými skutočnosťami sa doposiaľ

orgány činné v trestnom konaní, či už v prípravnom konaní, resp. v samotnom dokazovaní pred
súdom nezaoberali aj napriek tomu, že podľa samotného tvrdenia znalkyne účtovníctvo spoločnosti
nebolo riadne, resp. profesionálne vedené, čo mohlo mať za následok napr. i nesprávne zaúčtovanie
pôžičiek obžalovaného spoločnosti, záväzkov spoločnosti a pod. Tieto skutočnosti neboli predmetnom
ani len znaleckého dokazovania, pričom akýkoľvek prísun finančných prostriedkov na účet obchodnej
spoločnosti, nie len v stave ich pripísania, ale i do budúcna mení účtovný stav spoločnosti, a teda je

právne významný pre naplnenie pojmových znakov trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného,
keďže determinujú okolnosť charakteru finančných prostriedkov vo vzťahu k možnosti, že tieto boli
nevyhnutne potrebné na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, alebo činnosti zamestnávateľa.
Základnou právne relevantnou skutočnosťou v rámci dokazovania bola okolnosť existencie finančných
prostriedkov na účte spoločnosti vo výške 64.980,- Eur, pričom uvedené finančné prostriedky na účet

spoločnosti boli pripísané na základe zmluvy uzavretej s leasingovou spoločnosťou VB Leasing Sk,
spol. s.r.o. V prípade ich absencie, tak, ako samotná znalkyňa uviedla, až by tieto finančné prostriedky
na účte spoločnosť nemala, odpočítaním uvedenej sumy z disponibilných finančných prostriedkov sa
matematicky spoločnosť v prevažnej väčšine sledovaného obdobia prakticky už od 01.12.2014 až
do skončenia sledovaného obdobia dostala do mínusových stavov finančných prostriedkov tak, ako

ich uvádza v prílohe č. 2. Nemôže byť sporným vychádzajúc zo samotnej kúpnej zmluvy uzavretej
medzi spoločnosťou a leasingovou spoločnosťou, že predmetné finančné prostriedky sú výsostne
účelovo určené, pričom už zo samotného charakteru leasingového vzťahu, ako takého vyplýva, že
tieto finančné prostriedky nikdy neboli vlastníctvom spoločnosti, a teda ich nemožno teda ani len pojať
do sumy majetku spoločnosti, bez ohľadu na tú skutočnosť, ako s nimi samotný obžalovaný naložil.

Pokiaľ obžalovaný s predmetnými finančnými prostriedkami nakladal v rozpore s obsahom kúpnej
zmluvy č. KZ/14/80106, uvedená skutočnosť je otázkou porušenia zmluvno-záväzkových vzťahov medzi
spoločnosťou a leasingovou spoločnosťou a z porušenia takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu môžu
vyplývať v konečnom dôsledku aj trestnoprávne konzekvencie. Určite a bez akýchkoľvek pochybností,
však uvedená skutočnosť neznamená „zmenu charakteru týchto finančných prostriedkov“, pričom

je právne irelevantný prednes znalkyne, že tieto finančné prostriedky spoločnosť nemala vyčlenené
ako účelovo viazané a používala ich na bežnú prevádzkovú činnosť. Charakter týchto finančných
prostriedkov, ich účel je určovaný záväzkovo-právnym vzťahom a nie spôsobom, ako je nimi naložené.
Tieto okolnosti sú absolútne ad argumentum zrejmé napr. aj zo samotnej existencie skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery, ustálenej súdnej praxe, právnej teórie a pod. Primárnou je tá skutočnosť,

že predmetné finančné prostriedky nikdy neboli vlastníctvom obchodnej spoločnosti, a teda tieto
nemôžu podliehať právnemu režimu zadefinovanému v ustanovení § 214 Trestného zákona. Pokiaľ
znalkyňa v ďalšom dôvodí, že tieto finančné prostriedky boli zaslané na bežný účet subjektu a boli
priebežne používané na bežné výdavky spoločnosti, a teda neboli účelovo viazané, takéto tvrdenie
je predovšetkým právnym hodnotením, na ktoré znalec nemá právo, a v konečnom dôsledku je aj v

príkrom rozpore s listinným dôkazom, konkrétne už spomínanou kúpnou zmluvou č. KZ/14/80106 zo
dňa 19.08.2014, čo je absolútne jednoducho možné verifikovať samotným výpisom z účtu obchodnej
spoločnosti, z ktorého bude zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli spoločnosti zaslané leasingovou
spoločnosťou VB Leasing Sk, spol. s.r.o. Z formálno-právneho hľadiska obžalovaný tiež poukazuje
na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej znalec pri vypracovaní znaleckého posudku musí mať

k dispozícii kompletný spisový materiál, k čomu síce v prípravnom konaní došlo a znalkyňa pri
spracovaní znaleckého posudku vychádzala z kompletného spisového materiálu, avšak pri spracovaní
druhého znaleckého posudku, resp. k vypracovanou dodatkov jej následne kompletný spisový materiál
predložený nebol, čo z procesno-právneho hľadiska pokladá za neprípustné a za také porušenie
procesných predpisov, ktoré odôvodňuje minimálne opätovné doplnenie znaleckého posudku, resp.

spracovanie kontrolného posudku. Vo vzťahu k súdom nezistenému dňu splatnosti miezd poškodených
poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa§
214 Trestného poriadku, nie je trestným činnom trvácim, pretože k jeho zákonným znakom patrí len
spôsobenie, ale nie už udržiavanie protiprávneho stavu a aj preto nemožno použiť výklad, že dňomsplatnosti mzdy je aj každý nasledujúci deň po výplatnom termíne. Vo vzťahu k pojmu „deň splatnosti
mzdy“ je potrebné sa primáme zaoberať existenciou možnej kolektívnej zmluvy, resp. zaoberať sa
právnou úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce a takto ustáliť presný deň splatnosti miezd jednotlivých

poškodených. Od uvedeného je následne potrebné odvíjať ďalšie skutočnosti, ktoré smerujú k naplneniu
pojmových znakov trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona.
Ohľadne naplnenia pojmových znakov trestného činu zločinu nedovedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona je podľa názoru obžalovaného odvolaním napadnuté rozhodnutie v podstate

nepreskúmateľné s poukazom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia, špecifikáciu akýchkoľvek úvah,
ktorými sa zákonný sudca spravoval pri zistení objektívneho skutkového stavu a jeho subsumovaní pod
tieto zákonné ustanovenia. Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie
krajský súd zrušil a vec vrátil súdu prvostupňovému na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Prokurátor svoje odvolanie smeruje k uloženému trestu zákazu činnosti v trvaní 2 (dvoch) rokov, ktorý je
neprimerane nízky a odporuje ustanoveniu § 61 ods. 6 Trestného zákona, ktoré následne cituje. Ak teda

v tejto trestnej veci okresný súd uznal vinu u obžalovaného pre prečin nezaplatenia dane a poistného
podľa § 278 ods. 1. ods. 2 Trestného zákona, tak mu mal uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici
trestnej sadzby, t. j. trest v trvaní viac ako 5 (päť) rokov. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku
o treste zákazu činností a obžalovanému uložiť tento trest za aplikácie aj ust. § 61 ods. 6 Tr. zákona.

Poškodený C. G. vo svojom odvolaní podaného prostredníctvom splnomocnenca cituje ust. § 288
ods. 1 Tr. poriadku a k tomu relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR a všeobecných súdov. Súd
pri rozhodovaní o výroku na náhradu škody poškodeného postupoval podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku, aj keď podľa názoru poškodeného boli splnené všetky podmienky na to, aby súd postupoval
vo veci priznania náhrady škody podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, pričom poškodený má za to, že

súd mal obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť neuhradenú škodu uplatnenú poškodeným v trestnom
konaní, k čomu predkladá vlastnú argumentáciu s citáciou odôvodnenia uvedenom v napadnutom
rozsudku. Súd podľa ich názoru nesprávne stotožňuje dva osobitné nároky: prvým je zmluvný nárok
poškodených na mzdu z pracovno-právneho vzťahu voči pôvodnému zamestnávateľovi J&M Consulting
s.r.o. (v súčasnosti RECYCENTRUM. a.s..). Druhým je nárok na náhradu škody (teda deliktuálny

nárok),ktorávzniklaakoprávnydôsledokporušeniapracovnejzmluvyzavinenýmprotiprávnymkonaním
obvineného. Majú za to, že uplatnenie si deliktuálneho nároku poškodených voči obvinenému nebráni
existencia zmluvných nárokov, ktoré majú byť uspokojované bývalým zamestnávateľom (a ktorých
možnosť vymoženia vzhľadom na úpadok spoločnosť J&M Consulting s.r.o. je viac ako sporná). Na
druhú stranu, uplatnené nároky poškodených deliktuálneho charakteru sa týkajú škody, ktorá vznikla v

priamej príčinnej súvislosti s trestným činom. Sú toho názoru, že o tomto nároku malo byť rozhodnuté
v rámci adhézneho konania, pričom vo veci nie je daný dôvod, pre nepriznanie príslušného nároku
trestným súdom. Poškodeného sa netýkajú zodpovednostné vzťahy medzi obžalovaným a uvádzanými
právnickými osobami a uvedené konštatovanie súdu je irelevantné. V súvislosti s trestným činom vznikla
poškodenému škoda, na uhradenie ktorej by mal byť jednoznačne zaviazaný obžalovaný. Keďže však

všetky skutočnosti boli v trestnom konaní riadne a jednoznačne preukázané a ustálené, neexistuje
žiaden objektívny dôvod na to, aby súd odoprel poškodenému priznanie škody v trestnom konaní a
nárok na náhradu škody mu nepriznal, a to najmä za tých okolností, ak od spáchania skutku uplynul
dlhý čas (takmer 7 rokov) a táto skutočnosť spôsobuje značné oslabenie možností poškodeného na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody mimo trestného konania. Navrhuje, aby odvolací súd

napadnutý výrok rozsudku o náhrade škody v rozsahu ním uplatnenej časti na náhradu jemu vzniknutej
škody spočívajúcej v nevyplatení splatnej mzdy za mesiace 08-12/2014 spolu vo výške 2.223,15 eur
spôsobenej trestným činom obžalovaného zrušil a napadnutý rozsudok zmenil tak, že obžalovanému
PhDr. D. M., narodenému XX.XX.XXXX v E. F., trvale bytom D. G. X, D., uloží podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D.

XXX, XXX XX E. spôsobenú majetkovú škodu vo výške 2.223,15 eur spolu s príslušenstvom z titulu
nevyplatenej splatnej mzdy za mesiace 08-12/2014.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom vo veci bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a to z nasledovných
dôvodov.V prvom rade ohľadne odvolania poškodeného je nutné uviesť, že toto bolo podané neoprávnenou
osobou, pretože okresný súd uznesením zo dňa 09. novembra 2017 podľa § 47 ods. 5 Tr. poriadku
nepripustil účasť poškodených v súdnom konaní.

Podľa § 46 ods. 1. Tr. poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví,
spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na

vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné

kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa§47ods.2Tr.por.,akjevtejistejveciväčšípočetpoškodenýchajednotlivýmvýkonomichprávby

mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú na spoločnom
zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví opatrením v prípravnom konaní
na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho
predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na
náhradu škody, a opatrenie sa vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac

desať. Spoločný zástupca vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku
na náhradu škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez
písomného súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.

Podľa § 47 ods. 5 Tr. por., ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv

by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol v prípravnom
konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti poškodených v súdnom
konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody,
spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa odseku 2.

Zo zaužívanej súdnej praxe ako aj komentárov k citovaným ustanoveniam vyplýva, že jej zmyslom je
umožniť orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa v trestnom stíhaní na účel trestného konania
v tom, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní tak,
ako tento účel vyplýva z § 1 Tr. poriadku. Z vyššie uvedených ustanovení § 47 Trestného poriadku je
zrejmé, že v prípade, ak v konkrétnej trestnej veci vystupuje vyšší počet poškodených, spravidla počet

prevyšujúci sto poškodených (s prihliadnutím na § 47 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam), môže
konajúci súd rozhodnúť o tom, že účasť poškodených v súdnom konaní nepripustí, a to za predpokladu,
že jednotlivým výkonom práv poškodených by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho
konania, a zároveň v prípravnom konaní prokurátor neustanovil poškodeným spoločného zástupcu.
Orgány činné v trestnom konaní a súd postupujú v konaní tak, aby náležite zistili skutkový stav veci, a

to v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Podmienka náležitého zistenia skutkového stavu veci
znamená, že v trestnom konaní musia byť všetky okolnosti trestného činu zistené v takom rozsahu,
aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného konania rozhodnúť. Rozhodnutie súdu podľa
§ 47 ods. 3 alebo 5 Tr. por. o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní mení postavenie
poškodených v zmysle § 46 ods. 1 prvá veta Tr. por. tak, že títo poškodení už nemôžu v priebehu

trestného konania vykonávať práva poškodených uvedené v § 46 ods. 1 a 3 Tr. por. s výnimkou práva
vyjadriťsa,čisúhlasiastrestnýmstíhanímpodľa§211ods.1Tr.por.,resp.právavziaťtakýtosúhlasspäť
podľa § 212 ods. 2 Tr. por. Ak bol odvolateľovi vo vedenom trestnom konaní odobratý status účastníka -
poškodeného tým, že ho všeobecný súd svojím rozhodnutím nepripustil do vedeného trestného konaniaz dôvodu ohrozenia účelu a rýchleho priebehu konania, z formálno-právneho hľadiska odvolateľ prestal
disponovať základnými právami a slobodami zaručenými účastníkovi pre uvedené súdne konanie (k
tomu prim. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 262/08).

Vychádzajúc z prezentovaných skutočností, vyhodnotených jednotlivo a v ich súhrne, dospel krajský
súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci boli splnené procesné podmienky na postup podľa § 47 ods.
5 Trestného poriadku. Keďže došlo k právoplatnému nepripusteniu poškodených do súdneho konania,
títo potom nemôžu uplatňovať svoje práva uvedené v § 46 ods. 1, 3 Tr. poriadku, teda ani navrhnúť, aby

súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Zohľadniac uvedené
preto odvolací súd podaný riadny opravný prostriedok poškodeného C. G. podaného prostredníctvom
splnomocnenca vyhodnotil ako podaný neoprávnenou osobou a tento zamietol podľa § 316 ods. 1 Tr.
poriadku bez jeho ďalšieho preskúmavania.

Následne krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu konštatuje, že súd prvého

stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie týkajúce sa
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov
následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so

zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne,
s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne rozviedol
jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne

a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu.
Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ
na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v

zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods.
12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom

logického myslenia.

Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 214 Tr. zákona je možné ustáliť z toho, že obžalovaný bol v rozhodnom čase
konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným J&M Consulting s.r.o, pričom prvostupňový súd mal

za preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok v nepriamom úmysle, teda vedel, že svojím
konaním- nevyplatením mzdy zamestnancom, na ktoré mali nárok v deň ich splatnosti napriek tomu, že
v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom-
majetok zamestnancov, a pre prípad, že takýto následok spôsobí bol s tým uzrozumený. Objektívna
stránka trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného bola naplnená konaním obžalovaného a to tým,

že ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojim zamestnancom
mzdu v celkovej výške 94.951,05 Eur, na ktorej vyplatenie mali zamestnanci nárok v deň splatnosti,
hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na výplatu týchto miest, ktoré nevyhnutne nepotreboval na
zabezpečeniečinnostiprávnickejosobyaspôsobiltakznačnúškodu.Mzdovénárokyzamestnancovboli
vkonanípreukázanéjednakuplatnenímsitejtoškody,akoajpreukázanímzmluvnýchpracovnoprávnych

záväzkov k spoločnosti J&M Consulting. Z vykonaného dokazovania osobitne zo znaleckého posudku
č. 165/2015 vypracovaného doc. Ing. K. R. PhD. k zločinu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa §
214 ods. 1, ods. 2 písmeno c), ods. 3 Trestného zákona okrem iného vyplýva, že v dňoch splatnosti
miest neuhradených v termíne splatnosti mala spoločnosti J&M Consulting s.r.o. dostatok finančnýchprostriedkov na plnú úhradu miezd svojich zamestnancov za mesiace august 2014 až február 2015
v celkovej výške 99.825,63 Eur. Podľa znalkyne v priemere za sledované obdobie od 01.08.2014
do 31.03.2015 deklarovala spoločnosť denné zostatky finančných prostriedkov v priemernej výške

33.489,14 Eur, pričom výška denných disponibilných finančných prostriedkov uvedených v znaleckom
posudku je po zohľadnení nevyhnutných výdavkov spoločnosti. Objektom tohto trestného činu je
zmluvný nárok zamestnanca na mzdu teda majetok zamestnancov.

Ohľadne trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zákona okresný súd poukázal

na to, že subjekt je všeobecný. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné
zavinenie. Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania za to, že obžalovaný konal v nepriamom
úmysle, nakoľko vedel, že neodvedením dane a poistného môže ohroziť záujem chránený štátom a to
hospodársku disciplínu a záujem štátu na riadnom odvádzaní dane, respektíve poistného, avšak pre
prípad, že tento následok spôsobí bol s tým uzrozumený. Objektívna stránka zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona je daná samotným konaním obžalovaného,

to je tým, že tento zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatné poistné a spôsobil im celkovú škodu
vo vzťahu k skutku 2 v celkovej sume 15.617,60 Eur. Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmov
štátu a právnických osôb na riadnom odvádzaní dane, respektíve poistného.

Aj pri trestnom čine nezaplatenia dane a poisteného podľa § 278 Tr. zákona je subjekt všeobecný.

Subjektívna stránka v tomto prípade je daná nepriamym úmyslom obžalovaného, ktorý vedel, že
nezaplatením splatnej dane a poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevku
na starobné dôchodkové sporenie poruší záujem štátu na riadnej úhrade dane, avšak pre prípad,
že takýto následok spôsobí bol s tým uzrozumený. Objektívna stránka prečinu nezaplatenie dane a
poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je daná konaním obžalovaného a to nezaplatením

splatnej dane a poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na
starobnédôchodkovésporeniekcelkovejsume41.326,89Euratourčenýmpríjemcom.Objektomtýchto
trestných činov je záujem štátu na riadnom uhrádzaní dane a poistného.

Okresný súd poukázal aj na časť výpovede obžalovaného PhDr. D. M. na hlavnom pojednávaní dňa

05.06.2018, ktorý uviedol, že on vedel o tom, že tie peniaze neboli odvedené, vedel i, že tie peniaze
na to nemajú. Ale nebolo to s úmyslom poškodiť, ale bola to taká situácia v spoločnosti, ktorá im to
nedovoľovala, z čoho vyvodil, že pri uvedených trestných činov je subjektívna stránka daná nepriamym
úmyslom obžalovaného.

Zo záverov znaleckých posudkov ako aj vyjadrenia znalkyne na hlavnom pojednávaní Ing. K. R.
PhD. mal súd prvého stupňa za preukázané, že spoločnosť J&M Consulting s.r.o. i v čase splatnosti
miezd ( pozn. odvolacieho súdu - mzda bol splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do
30 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca) dokázala plniť svoje záväzky voči zamestnancom a
poisťovniam. Okresný súd zvažoval aj obranu obžalovaného spočívajúcu v potrebe uhrádzať náklady

nevyhnutné na chod spoločnosti, čo sa znaleckým skúmaním nepreukázalo. Prvostupňový súd neuznal
ani obranu obžalovaného v tom smere, že suma 64.980,- Eur poskytnutá od spoločnosti VB Leasing
Sk, spol. s r.o. bola účelovo viazaná a to najmä s poukazom na faktické konanie žalovaného, ktorý
vo firme s touto sumou disponoval na iný účel ako je kúpa, respektíve financovanie kúpy strojného
zariadenia podľa kúpnej zmluvy s VB Leasing Sk, spol. s r.o., ako aj s poukazom na charakter zmluvy,

ktorou spoločnosť tieto peniaze nadobudla, teda kúpnu zmluvu, ktorá bola podľa jej výslovného znenia
(čl. 1561) uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva v čl. I ods. 5 iba
predpokladala, že v budúcnosti dôjde k uzavretiu leasingovej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Aj
keď je v tejto kúpnej zmluve uvedený účel zmluvy- nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu
kúpy kupujúcim za účelom následného poskytnutia finančného leasingu na takýto predmet kúpy

predávajúcemu, ako aj financovanie zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny predávajúcemu „TECNOFER“
podľa ustanovení Kontraktu, samotné účelové viazanie finančných prostriedkov, ktorým argumentovala
obhajoba poukazujúc aj na výpoveď svedka D. v tejto zmluve absentuje. Touto kúpnou zmluvou bolo
k predmetným peniazom na spoločnosť prevedené vlastnícke právo, a teda mohla s nimi disponovať
ako so svojím majetkom. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že z tejto kúpnej zmluvy vyplývali

spoločnosti ďalšie záväzky (smerujúce k uzatvoreniu leasingovej zmluvy ako je vyššie uvedené),
za prípadné nesplnenie ktorých zodpovedá. Rovnako na tomto právnom posúdení vzťahu medzi
spoločnosťou J&M Consulting, s.r.o. a spoločnosťou VB Leasing Sk, spol. s r.o. nič nemení názor
svedkaD.,akobývaléhozamestnancaspoločnostiVBLeasingSk,spol.sr.o.,ktorýrovnakokonštatoval,že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účelom ďalšej kúpy a následného prevodu na leasingovú
spoločnosť. Účelovú viazanosť finančných prostriedkov tak okresný súd nepovažoval za preukázanú.
Čo sa týka nevyhnutných nákladov spoločnosti prvostupňový súd poukázal na výpoveď obžalovaného

na hlavnom pojednávaní dňa 5.6.2018, kde uviedol, že peniaze boli používané na nutné prevádzkové
náklady ako napr. energia, to, čo zákon hovorí, že ak prostriedky na vyplácanie mzdy nie sú, tak môže
firma platiť len tie nevyhnutné výdavky, ktoré pripravovala právnička a ekonómka. Zároveň súd prvého
stupňa odkázal aj na výpoveď znalkyne Ing. K. R. na hlavnom pojednávaní dňa 5.6.2018, ktorá uviedla,
žepokiaľbynevyhnutnefirmapotrebovalanejakévýdavkyuhradiť,malakdispozíciifinančnéprostriedky

tak, ako sú uvedené v prílohe č. 2 znaleckého posudku. Uvedené uviedla znalkyňa aj na hlavnom
pojednávaní dňa 15.12.2020. Preto mal prvostupňový súd za to, že finančné prostriedky, ktoré mala
spoločnosť k dispozícii ku dňu splatnosti miezd, neboli finančnými prostriedkami, ktoré by spoločnosť
nevyhnutne potrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby ako zamestnávateľa s poukazom
na znenie § 214 Tr. zákona.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje vinu
obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného.

Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine
napadnutého rozsudku a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného PhDr. D.
M., ktorý tam uvádzaným konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti
súdených trestných činov.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36
písm. j) Tr. zákona (obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný) a
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov), s čím
sa stotožnil aj krajský súd.

Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
3 rokov. Výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere 4 roky. S
prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a na okolnosti prípadu- ekonomickú situáciu v podniku a
snahu o záchranu podniku napriek veľkému podnikateľskému riziku mal súd prvého stupňa dôvodne za
to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je

nevyhnutný a z toho dôvodu výkon trestu podmienečne odložil. Zároveň takto uložený trest je vyjadrením
morálneho odsúdenia spoločnosťou a vo vzťahu k ostatným bude plniť preventívnu funkciu. Okresný
súd obligatórne uložil obžalovanému primerané povinnosti a to zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin, za ktorý bol uznaný
vinným v súvislosti s jeho postavením ako konateľa spoločnosti, prvostupňový súd uložil obžalovanému

aj trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone činnosti štatutárneho orgánu právnických osôb na dobu
2 rokov.

Ztaktoukladanýmitrestamisaalekrajskýsúdnestotožnil,atozdôvoduporušeniaustanoveníTrestného
zákona v prípade trestu zákazu činnosti ako aj z dôvodu neprimeranosti ukladaného trestu odňatia

slobody a to na základe nižšie uvedených skutočností.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestoch
obvineným je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci
uskutočnené v primeranej lehote, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom je potrebné rešpektovať ich základné práva a slobody.

Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
akými sú napríklad zložitosť prípadu, chovanie procesných strán, štátnych orgánov a podobne.

V prejednávanom prípade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sa nejednalo o veľmi rozsiahlu
vec, ani obťažnú na dokazovanie (osobný výsluch len obžalovaného, znalkyne Ing. R., svedkov D., G.,

Z. a W.), preto dĺžka konania je v tomto prípade neprimeraná a je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. S poukazom na tieto skutočnosti dospel krajský
súd k záveru, že s prihliadnutím na neúmernú dĺžku trestného konania, kedy od spáchania skutkov
od 07/2014 - 05/2015 až do rozhodnutia na okresnom súde dňa 15.12.2020, prešlo bezmála 5 a pol
roka a k následnému predloženiu veci odvolaciemu súdu dňa 25.01.2022, ďalších 13 mesiacov, boli
splnené u obžalovaného PhDr. D. M. podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa

§ 39 ods. 1 Tr. zákona, aj keď prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené s časti aj stranou obhajoby.
Ukladanie prísnejšieho trestu, keď od dokonania skutku prešlo už viac ako 7 rokov, by bolo podľa názoru
odvolacieho súdu neprimerané prísne a neúčelné.

Odvolací súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovaného, v osobe ktorého nejde o zvlášť narušeného páchateľa a v danom prípade šlo o ojedinelé
vybočenie inak z riadneho spôsobu života, z čoho vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (na 3 až 8 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a

ochranu spoločnosti možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Odvolací súd sa preto nestotožnil s
rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a uložil obžalovanému aj za použitia zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, podmienečný trest odňatia slobody na dva roky. Zastáva pritom
názor,žetaktouloženýtrestvplnejmierezodpovedázásadámpreukladanietrestovvzhľadomnavyššie
uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania

činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho
vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu.

Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu
bol vyvodený správny záver, že sú splnené podmienky ustanovené § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a

preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený, za súčasného
stanovenia skúšobnej doby na 2 roky. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom
svojho života a svojím správaním preukážu, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 6 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo
ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin nezaplatenia dane a
poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods.

2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení Tr. zákona je potom potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou
prokurátora ohľadne neukladania trestu zákazu výkonu štatutárneho orgánu právnických osôb tak, ako
to obligatórne ustanovuje § 61 ods. 6 Tr. zákona. Odvolací súd preto po zrušení výroku o treste napravil

tento výrok a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu v
právnických osobách na 5 a 1/2 roka.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, na ktoré krajský súd už neodpovedal vyššie, uvádza
nasledovné. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil, o aké dôkazy oprel svojerozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo neuveril ostatným dôkazom.
Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov,
z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal

skutky tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s takto uvedeným
hodnotením dôkazov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 ústavy
je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré v podstatných bodoch a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej

súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015).

Pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre jeho rozhodnutie. Podstatou podaného odvolania je totiž snaha obžalovaného
dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách

požiadavky odvolateľa dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd.
Všetky vykonané dôkazy ale okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k
správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetné skutky sa aj podľa názoru krajského súdu stali tak,
ako ich prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ich

spáchal obžalovaný tam rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne
pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania týchto skutkov.
Všeobecnou povinnosťou konateľa je pritom vykonávanie jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť zákon nedefinuje,

ale v zmysle ustálenej judikatúry ide o výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom
zvážení predpokladateľných eventualít postupu a jeho následkov a v súlade so všeobecnými znalosťami
a skúsenosťami konateľa. Obchodný zákonník tieto povinnosti bližšie dopĺňa aj povinnosťou konateľa
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám

by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, ako aj
povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb
pred záujmami spoločnosti. Konateľ teda logicky musí najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby
záujmy spoločnosti spoznal a následne s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať.
Taktiež nedošlo ani k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu tým, že súd, vychádzajúc zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obžalovaného alebo inej strany
v konaní. Obžalovaný mal v plnej miere v rámci trestného konania zabezpečené právo na obhajobu.
Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že zásadným porušením práva na obhajobu
v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa rozumie najmä porušenie práva na nutnú obhajobu,
alebo stav kedy obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal

mať, pričom práve v tom čase orgány činné v trestnom konaní reálne vykonávali procesné úkony
smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Z obsahu spisov takéto skutočnosti nevyplývajú. Z predloženého
trestného spisu je možné konštatovať, že uplatňovanie práva na obhajobu bolo od vznesenia obvinenia
zachovávané v medziach príslušných ustanovení Trestného poriadku.Nosnou odvolacou námietkou obžalovaného bolo pritom započítanie „účelovo viazaných“ finančných
prostriedkov od spoločnosti VB leasing Sk (určených na kúpu pracej linky) do disponibilných

prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na úhradu miezd a odvodov v čase ich splatnosti. Okrem už
skutočností uvedených okresným súdom odvolací súd poukazuje aj na závery znaleckých posudkov
doc. Ing. Anny Banociovej, PhD., kedy pri posudzovaní schopnosti spoločnosti uhrádzať mzdy, poistné
a odvody za sledované obdobie bolo vychádzané z denných disponibilných zostatkov finančných
prostriedkov spoločnosti v dňoch ich splatnosti. Pokiaľ spoločnosť obdržala účelovo viazané finančné

prostriedky (64.980,- Eur), tak tieto mali byť uložené na zvláštnom účte a mali byť použité na to, na
čo boli určené, pričom z predloženého účtovníctva takáto skutočnosť nevyplýva. Tieto prostriedky boli
pritom zaslané na bežný účet spoločnosti a boli priebežne používané na bežné výdavky spoločnosti. Z
uvedeného teda aj krajskému súdu vyplýva, že tieto peniaze neboli účelovo viazané, keď nimi bola aj
viackrát vykonaná dotácia pokladne spoločnosti a spoločnosť nimi bežne disponovala. Tieto finančné
prostriedky boli pritom správne zaúčtované ako príjem spoločnosti. Napokon z predložených bankových

prehľadov a iných listín vyplýva, že dňa 23.10.2014 bol stav pokladne spoločnosti vo výške 3.841.95
eur a na druhý deň (24.10.20214) bola pokladňa zadotovaná sumou vo výške 93,000 Eur (výber z
účtu dňa 24.10.2014) a to aj práve peniazmi zaslanými na účet firmy vedeným v Tatra banke a.s.
spoločnosťou VB LEASING SK spol. s r.o. ( zmienená suma 64.980,- Eur), čím pokladňa v daný
deň vykazovala zostatok v sume 96.841.95 Eur, pričom už dňa 04.11.2014 poklesol stav hotovosti v

pokladni na sumu 67.363,82 Eur a dňa 01.12.2014 dokonca len na sumu 16.189,60 Eur. Pokladňa
pritom do konca posudzovaného obdobia nikdy nesiahla výšku - hodnotu tzv. „účelovo“ viazanej sumy,
teda viac ako 64.980,- eur, ale pohybovala sa v rádovo od 36.726,61 Eur (23.12.2014) do 24.690,19
eur (31.03.2015). Podmienkou trestnosti nevyplatenia mzdy, poistného a odvodov podľa zákonných
ustanovení je, aby zamestnávateľ mal finančné prostriedky, a to v deň splatnosti na výplatu týchto

nárokov, čo z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva. Podľa odvolacieho súdu znalkyňa mala k
dispozícií dostatok listinných dôkazov (bankové výpisy z jednotlivých finančných inštitúcii, pokladničné
knihy, hlavné knihy za rok 2013/zúženú/a 2014 a ďalšie), ktoré v dostatočnom rozsahu preukazovali
kondíciu spoločnosti, a to najmä jej solventnosť a schopnosť riadne vyplácať mzdy, uhrádzať poistné
a odvody. Z vykonaného dokazovania sa podarilo bezpečne preukázať, že obžalovaný skutočne mal

dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich povinností a tiež to, či eventuálne tieto prostriedky
boli či neboli použité na prevádzkové náklady spoločnosti. Spoločnosť v rozhodnom období nebola
v platobnej neschopnosti ako sa snaží navodiť obžalovaný, pretože ak by tomu tak bolo, bol by
povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rovnako nebolo preukázané na aké úhrady údajne
by mali byť finančné prostriedky využité a z akého dôvodu by eventuálne mali byť uprednostnené

pred povinnosťou zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a uhrádzať splatné odvody a poistné.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že aj cudzie finančné zdroje sa po ich zaúčtovaní stávajú finančnými
prostriedkami spoločnosti, a naviac v prípade spoločnosti J&M Consulting s.r.o. finančné prostriedky z
kúpnej zmluvy a na jej podklade vyhotovenej zálohovej faktúry (uhradenej dňa 22.10.2014) boli po ich
výbere z bankového účtu vložené do pokladne ( čím sa stali majetkom spoločnosti), ale následne boli

z pokladne postupne aj vydané.

Taktiež spochybňovanie vedenia účtovníctva obžalovaným je potrebné považovať za nedôvodné, keďže
samotná znalkyňa opakovane uvádzala, že aj keď jej nebolo pri znaleckom posudku č. 165/2015
predložené kompletné účtovníctvo, v časti ako jej bolo predložené nezistila nesprávnosti vo vedení

účtovníctva. Obdobné konštatovala aj pri znaleckom posudku č. 195/2015. Napokon účtovníctvo
obchodnej spoločnosti obžalovaného viedla externá firma (SOFHISTIC life s.r.o.) a táto mohla zaúčtovať
len podklady, doklady a iné listiny predkladané obžalovaným alebo jeho zamestnancami na to určenými.
Zároveň nebol produkovaný žiaden dôkaz v tom smere, aby táto účtovná firma vykonávala svoju činnosť
v rozpore so zákonom o účtovníctve.

K zmieňovaným pôžičkám, ktorými mal obžalovaný dotovať uvedenú spoločnosť je potrebné uviesť, že
tieto boli poskytnuté už v priebehu mesiaca august 2013, pričom pôžička č. 01/B vo výške 100.000,- eur
bolasplatnákudňu12.08.2013apôžičkač.01/Cvovýške400.000,-eurbolasplatnákudňu15.08.2013.
Teda k ich poskytnutiu došlo oveľa skôr ako je žalované obdobie (cca 1 rok predtým) a teda nemohli byť

ani v súdenom období ( 07/2014- 05/2015) použité ako pôžička zo strany obžalovaného jeho obchodnej
spoločnosti na krytie nevyhnutých prevádzkových nákladov). Až dodatkami zo dňa 01.08.2014 došlo
u obidvoch pôžičiek k predĺženiu ich lehoty splatnosti do 02.04.2015, čiže išlo len o administratívny
akt, ktorý nebol v žiadnom prípade novým externým zdrojom finančných prostriedkov pre spoločnosťobžalovaného. K zaplateniu týchto pôžičiek malo pritom prísť až ku koncu žalovaného obdobia a boli
aj neskôr zabezpečené exekučným titulom v rámci notárskej zápisnici, k realizácii ktorej aj v neskoršom
období došlo a to prevodom obchodného podielu obžalovaného na jeho veriteľa. Preto aj túto námietku

hodnotí krajský súd ako irelevantnú.

Krajský súd nemohol prihliadnuť ani na odvolacie dôvody obžalovaného, ktorými namietal, že
prvostupňovýsúdnezdôvodnildostatočnesvojerozhodnutieanevysporiadalsasovšetkýminámietkami
obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa

okresný súd vysporiadal s relevantným námietkami obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia
je postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych
predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
na právne významné obhajobné argumenty obžalovaného a realizoval tak jeho ústavné právo na
súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, súčasťou ktorého je aj právo účastníka

konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo
veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Záverom len na doplnenie krajský súd konštatuje, že vyhovel jednak čiastočne odvolaniu obžalovaného,
ktorému zmiernil uložený trest odňatia slobody ako aj skúšobnú dobu, tak aj odvolaniu prokurátora, keď
zvýšil dobu zákazu činnosti v súlade s ust. § 61 ods. 6 Tr. zákona a preto ich odvolania nezamietal.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.