Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119207492
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7119207492.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: A. A., nar. X. X.

XXXX, bytom B. XX, B., proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom
Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o náhradu škody vo výške 453 409,72 EUR
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 24 035,- EUR z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 1. 7. 2019 domáhala proti žalovanému náhrady
škody vo výške 453 409,72 EUR s 5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14. 6. 2019 do
zaplatenia a náhrady trovy konania. Žalobu odôvodnila tak, že náhradu škody si uplatňuje na základe

zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, keďže pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme II. stupňa
vodohospodárskej nádrže Starina a stali sa pre ňu nedostupné na poľnohospodárske využitie od roku
1985, i keď je ich vlastníčkou. V katastrálnom území C. vlastní 44 763 m2, za ktoré požaduje finančné
odškodnenie vo vyčíslenej výške. K žalobe pripojila technicko-geodetickú dokumentáciu, vyznačenie
hranice ochranného pásma II. stupňa vodnej nádrže Starina a grafickú identifikáciu.

2. Uznesením zo dňa 1. 10. 2019 č. k. 12C/20/2019-14 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní

odstránila vady žaloby doručenej súdu dňa 1. 7. 2019 podľa § 129 ods. 1 a nasl. Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP").

3. V podaní zo dňa 18. 11. 2019 žalobkyňa odstránila vady žaloby tak, že uviedla, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Snina, katastrálny odbor na liste
vlastníctva č. XX, okres D., obec D., katastrálne územie C., ktoré opísala v podaní, pričom vlastní
spoluvlastnícke podiely na uvedených nehnuteľnostiach o celkovej výmere 49 667 m2. Z grafickej

identifikácie a vyznačenia hranice ochranného pásma II. stupňa VN Starina č. 243-2016-ID zo dňa 1.
4. 2019 vyplýva, že všetky parcely registra E-KN evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX sa nachádzajú v ochrannom pásme II. stupňa vodárenskej nádrže Starina. Parcely
registra E-KN č. 1171, 735 a 732 síce nezasahujú do OP II. stupňa VN Starina, avšak tieto parcely súnevyužiteľné, pretože jediný prístup k týmto parcelám je cez parcely, ktoré sa v OP II. stupňa VN Starina
nachádzajú. Prevádzkovateľom vodárenskej nádrže Starina je žalovaný. Ako spoluvlastník uvedených
nehnuteľnostíjeobmedzenávužívanípozemkovnachádzajúcichvochrannompásmeII.stupňaStarina.

Uvedenú skutočnosť preukazuje rozhodnutie č. ŽP-577/91-Mi zo dňa 17. 1. 1992 v časti
D Poľnohospodárska činnosť, bod 27. Zároveň túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný listom zo dňa 21.
7. 2008 označeným ako určenie ochranných pásiem vodnej nádrže v katastrálnom území obce C..
Pred výstavbou vodnej nádrže Starina žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia predmetné pozemky
riadne užívali a obhospodarovali až do roku 1985, kedy im výstavba vodnej nádrže Starina akékoľvek

ďalšie užívanie pozemkov v spoluvlastníctve žalobkyne znemožnila. Výstavba VN Starina prebiehala
vrokoch1981až1988.ZnaleckýmposudkomvypracovanýmE.F.dňa24.11.1997vSninebolahodnota
pozemkov ocenená na 80 889,- Sk za hektár, t. j. 2 685,02 EUR za hektár. Pri výpočte majetkovej ujmy
vychádzala žalobkyňa z tohto ocenenia znalcom, avšak pretože sa jedná iba o orientačné ocenenie,
navrhla vykonať znalecké dokazovanie. Žalobkyňa má za to, že jej úplným obmedzením užívania
pozemkov vzniká majetková ujma vo výške 13 335,58 EUR ročne. Vzhľadom na uvedené dôvody sa

žalobkyňadomáhalanáhradymajetkovejujmyvovýške453409,72EURspríslušenstvomodroku1985,
t. j. odkedy bola žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia obmedzení v užívaní pozemkov.
4. Žalobkyňa k podaniu pripojila informatívne výpisy z listov vlastníctva, rozhodnutie č. ŽP-577/91-Mi zo
dňa 17. 1. 1992, grafickú identifikáciu a vyznačenie hranice ochranného pásma II. stupňa VN Starina č.
243-2016-ID zo dňa 1. 4. 2019, určenie ochranných pásiem vodohospodárskej nádrže v katastrálnom

území obce C., znalecký posudok zo dňa 24. 11. 1997.

5. Žalovaný v rámci svojej obrany vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4. 3. 2020 žiadal, aby súd
konanie zastavil v dôsledku absencie procesných podmienok konania, resp. žalobu zamietol. Dňa
16. 11. 2005 podala žalobkyňa na Okresný súd Košice I žalobu proti žalovanému o vyporiadanie

majetkovej ujmy na pozemkoch v katastrálnom území C.. V uvedenej žalobe žalobkyňa uviedla, že
vlastní pozemky v katastrálnom území C., ktoré od roku 1983 nemohla užívať na poľnohospodárske
účely z dôvodu vybudovania vodnej nádrže Starina. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 90 622,39
EUR titulom finančného odškodnenia na pozemkoch, ktorých je spoluvlastníčkou, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území C., ako aj ročného odškodnenia vo výške 4 119,20 EUR od roku 2006. Predmetné

konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005. Okresný súd Košice I
rozsudkom zo dňa 8. 10. 2009 žalobu v časti 19 916,35 EUR zamietol a konanie v časti 70 706,03
EUR zastavil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 7. 2011. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobkyňa v konaní nepreukázala základné predpoklady a skutočnosti nevyhnutné pre priznanie
majetkovej ujmy podľa zákona č. 364/2004 Z. z. (§ 32 ods. 6), čím neuniesla dôkaznú povinnosť, z

ktorého dôvodu súd žalobu zamietol. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci svojou povahou patrí k
procesným podmienkam a jej zistenie v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Odhliadnuc
od vyššie uvedenej argumentácie žalobkyňa vo svojej žalobe žaluje subjekt, ktorý nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ktorého organizačnou
zložkou je odštepný závod Košice, je výkonným správcom vodárenskej nádrže Starina, t. zn. že nie

je žiadnym zo subjektov, s ktorým zákon o vodách spája zodpovednosť na náhradu majetkovej ujmy.
Nie je ani vlastníkom alebo stavebníkom vodnej stavby. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že
žalovaný je prevádzkovateľom vodárenskej nádrže Starina. Skutočným investorom výstavby vodnej
stavby Starina bola Vodohospodárska výstavba š. p., Bratislava a vlastníkom je Slovenská republika.
Žalovaný je subjektom, ktorý sleduje dodržiavanie povinností a obmedzení uložených v ochrannom

pásme vodárenskej nádrže a spravovaných vodných tokoch, z ktorého dôvodu nemôže byť daná jeho
povinnosť na úhradu majetkovej ujmy. Obmedzenie vlastníckeho práva v pásmach hygienickej ochrany
vodárenskej nádrže sa uskutočnilo vo verejnom záujme, preto náhradu majetkovej ujmy, pokiaľ sa táto
podľa právnych predpisov preukáže, by mal v mene štátu poskytnúť príslušný ústredný orgán štátnej
správy. Z uvedených dôvodov vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Ďalej žalovaný uplatnil

námietku premlčania, keďže žalobkyňa sa žalobou domáha náhrady majetkovej ujmy od roku 1985, od
kedy bola žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia obmedzení v užívaní pozemkov.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 7. 4. 2020 uviedla, že námietka prekážky
právoplatne rozsúdenej veci je bezpredmetná, lebo účastníkom konania v konaní vedenom pred

Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 bol Slovenský vodohospodársky podnik, štátny
podnik, odštepný závod Košice a nie žalovaný. Žalovaný je zaradený medzi strategicky dôležité štátne
podniky s upraveným spôsobom hospodárenia, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa Ústavy SR
(čl. 4) je vo výhradnom vlastníctve štátu. Žalovaný je subjekt, ktorý zabezpečuje dodávku vody z vodnýchtokov a z nádrží, vrátane jej využitia na výrobu elektrickej energie, t. j. žalovaný odoberá vodu z vodnej
nádrže. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný od začiatku,
t. j. odo dňa kedy žalobkyňa požiadala náhradu majetkovej ujmy, komunikuje so žalobkyňou ako subjekt

povinný na vyplatenie nároku na náhradu ujmy. Ani raz vo vzájomnej komunikácii žalovaný nenamietal
skutočnosť, žeby nebol povinným subjektom na vyplácanie škody.
7. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného v 2. rade
ďalší subjekt – Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra
1, Bratislava.

8. Uznesením zo dňa 5. 5. 2020 č. k. 12C/20/2019-153 súd rozhodol tak, že nepripustil, aby do konania
pristúpil ako žalovaný v 2. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom životného prostredia SR,
lebo podaním zo dňa 21. 4. 2020 zobrala žalobkyňa tento svoj návrh späť.

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14. 9. 2021 uviedla, že je to takmer 36 rokov, čo svoje pozemky

nemôže užívať ani obhospodarovať, lebo sa nachádzajú v ochrannom pásme. Požiadala žalovaného
o náhradné pozemky v Košiciach, avšak jej nebolo vyhovené. So žalovaným sa niekoľkokrát pokúsila
o dohodu, avšak bezpredmetne.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/158/2005 súd zistil, že dňa 16. 11. 2005

sa žalobkyňa domáhala náhrady majetkovej ujmy na pozemkoch v katastrálnom území C. vo výške
2 730 090,- Sk (90 622,39 EUR), od roku 1983 do roku 2005. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa
8. 10. 2009 č. k. 25C/158/2005-138 právoplatne žalobu v časti o zaplatenie 24 035,55 EUR zamietol
a konanie v časti o zaplatenie 70 706,03 EUR zastavil pre späťvzatie žaloby. Súd žalobu zamietol, lebo
žalobkyňa pri preukázaní svojich tvrdení neuniesla dôkazné bremeno, pretože okrem toho, že uviedla,

že nehnuteľnosti, ktorých je spoluvlastníčkou a za ktoré požaduje finančné odškodnenie, sa nachádzajú
v ochrannom pásme II. stupňa – vodárenská nádrž Starina, nevedela identifikovať svoje pozemky, kde
sa nachádzajú a ktoré z nich, v akej výmere prípadne užíva žalovaný titulom zriadenia vodnej nádrže
Starina. Nesplnila si ani ďalšie nevyhnutné podmienky stanovené Nariadením vlády SR č. 438/2005
Z. z. Žalobkyňa nepreukázala základný predpoklad stanovený v § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.

z. o vodách, a to, že je preukázateľne obmedzená v užívaní pozemkov ani to, že práve jej pozemky
užíva žalovaný. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 16. 6. 2011 č. k. 1Co/157/2015-185 potvrdil
rozsudok s tým, že odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že podmienky pre
priznanienáhradymajetkovejujmypodľa§32ods.6vodnéhozákonasplnenéneboli.Tátonáhradapatrí
v primeranom a preukázateľnom rozsahu za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov. Najvyšší súd uznesením zo dňa 27. 9. 2012 č. k. 2Cdo/142/2012-235
dovolanie žalobkyne zamietol.

11. Súd právne posúdil vec nasledovne:

12. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších právnych predpisov

podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť
vyplývajúcu z týchto vzťahov.

14. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov.
Štát nezodpovedá za záväzky podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

16. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je
súd povinný prihliadať ex offo. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania.

17. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

18. Ako vyplynulo z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik, odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, Košice bol stranou sporu v konaní
vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005. Žalobkyňa v tomto konaní označila
ako žalovaného Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská
Štiavnica, organizačná zložka podniku: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., odštepný závod

Košice, Ďumbierska 14, Košice. V oboch konaniach je stranou sporu Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik, konajúci prostredníctvom odštepného závodu Košice, Ďumbierska 14, Košice
a keďže súd v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/158/2005 rozhodol o žalobe tak, že žalobu zamietol
v časti o zaplatenie sumy 24 035,- EUR, vznikla tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci, preto súd
zastavil konanie o zaplatenie sumy 24 035,- EUR pre prekážku res iudicata (§ 230 CSP) podľa § 161
ods. 2 CSP.

19. Predmetom konania zostala suma 429 374,72 EUR s príslušenstvom.

20. Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších platných právnych predpisov za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v

ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá
vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži
vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú
ujmumožnouhradiťnazákladedohodyourčenívýškyzaročné,prípadnedlhšieobdobiealebodohodyo

jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým
posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť
o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky
v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

21. Podľa § 32 ods. 8 citovaného zákona v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov
spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

22. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) citovaného zákona Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy

a vodného hospodárstva vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon.

23. Podľa § 8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien
a doplnkov spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec,
ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové

spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu.
Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej
nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení
oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len "oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti"). Oddelená časť
spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností.

Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak
jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je
oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.

24. Podľa § 12 ods. 1, 2, 4 citovaného zákona členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci

vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa
môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti. (2) Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
podľa odseku 1 zveruje túto nehnuteľnosť spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania
a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti
nevzniká. Spoločenstvo užíva podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorá nie je

spoločnou nehnuteľnosťou a ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond alebo správca, na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej s fondom alebo správcom na dobu spoločného obhospodarovania. Ak
vlastníkspoločneobhospodarovanejnehnuteľnostiprenajmespoločneobhospodarovanúnehnuteľnosť,
fond alebo správca prenajíma podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktoré spravujealebo s ktorými nakladá, za rovnakých podmienok nájomcovi, ktorému vlastník prenajal spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť. (4) Členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká a
zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti

alebo podľa odseku 3. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
sa prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a
povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti.

25. Podľa skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňa sa domáhala náhrady majetkovej ujmy podľa

zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ktorého organizačnou zložkou
je odštepný závod Košice, je výkonným správcom vodárenskej nádrže Starina a nie je žiadnym zo
subjektov, s ktorým zákon o vodách spája zodpovednosť za náhradu majetkovej ujmy podľa § 32
ods. 6. Žalovaný nie je vlastníkom ani stavebníkom vodnej stavby. Skutočným investorom výstavby
vodnej stavby Starina je Slovenská republika zastúpená príslušným ústredným orgánom štátnej správy

(§ 59 ods. l písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách). Vymedzenie vlastníckeho práva v pásmach
hygienickej ochrany vodárenskej nádrže sa uskutočnilo vo verejnom záujme, preto náhradu majetkovej
ujmy v prípade úspechu má poskytnúť príslušný ústredný orgán štátnej správy. Žalovaný, ktorého
žalobkyňa označila v žalobe, nie je v spore pasívne legitimovaný, pričom povinnosť preukázať, že
nositeľom, t. j. subjektom zodpovednostného vzťahu je žalovaný a že zodpovedá za majetkovú ujmu

podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z., mala žalobkyňa.
26. Naviac, časť nehnuteľností, za ktoré žalobkyňa požaduje majetkovú náhradu, tvoria tzv. spoločnú
nehnuteľnosť podľa § 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
právnych predpisov. Spoločná nehnuteľnosť fyzicky pozostáva z viacerých pozemkov, rôznych druhov
pozemkov, avšak ide o jednu nehnuteľnú vec, ktorú nie je možné rozdeliť na viac nehnuteľných

vecí. Nie je preto možné, aby jednotlivé parcely, pozemky boli samostatnými predmetmi občiansko-
právnych vzťahov. Pozemky, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť, žalobkyňa nemôže samostatne užívať
a ani obhospodarovať a preto si ani nemôže uplatňovať náhradu majetkovej ujmy mimo pozemkového
spoločenstva, lebo časť pozemkov, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje náhradu, je v podielovom
spoluvlastníctve viacerých subjektov. Zo zákona č. 97/2013 Z. z. vyplýva, že prílohou žiadosti musí

byť písomné splnomocnenie ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti pre osobu, ktorá je oprávnená na
uplatnenie nároku na finančnú náhradu, teda majetkovú náhradu pri podielovom spoluvlastníctve môžu
uplatňovať len všetci spoluvlastníci jednou žiadosťou, nie žiadosťami čiastkovými a uplatniť majetkovú
náhradu je možné len vo vzťahu k celému pozemku, nie k celkovej jeho výmere. O hospodárení so
spoločnou vecou rozhodnú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 3 zákona č.

97/2013 Z. z., § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa nie je aktívne legitimovanou osobou
oprávnenou na uplatnenie nároku, ale aktívne legitimovanou oprávnenou osobou na uplatnenie nároku
je pozemkové spoločenstvo.
27. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.

Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
inak žalobu zamietne.
28. Žalobkyňa v žalobe nesprávne označila strany sporu.
29. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení, pre nedostatok aktívnej
a pasívnej legitimácie strán sporu, súd žalobu zamietol.

30. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14. 9. 2021 uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v žalobou vyčíslenej
výške podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších právnych predpisov.

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.32. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

33. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa

odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup
sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu

vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

35. Podľa právneho názoru súdu, pre vznik práva na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť kumulatívne splnené tri predpoklady, existencia nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalobkyňa
v danej veci nepreukázala splnenie týchto predpokladov. Nezákonnosť rozhodnutia žalobkyňa videla
vo vydaní uznesenia Rady ONV v Humennom zo dňa 24. 8. 1973, Správe o sanačných opatreniach
súvisiacichsvýstavbouvodárenskejnádržeStarinaaštúdiivyužívaniapozemkovapovodnívodárenskej
nádrže a vydaní rozhodnutia Okresného úradu Snina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva zo dňa 28. 1. 2002 č.j. OPPaLH – 2001/71059-09. Nesprávny úradný postup žalobkyňa
videla v tom, že obec bola nezákonne vysídlená, keďže sa nachádza 8 km od vodnej nádrže Starina.
Bola nútená dom zbúrať a ešte za to aj zaplatiť. Ľudia sa museli vysťahovať a bývali na rôznych možných
miestach.

36. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, že došlo k nezákonnému rozhodnutiu
alebo nesprávnemu úradnému postupu pri výkone verejnej moci nevzniká automaticky. Žalobca,
ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné
bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením
konštatovanie porušenia práva. Základné kritériá pre určenie výšky ujmy v peniazoch sú uvedené v §

17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. – osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení. Náhrada škody má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil
nenapraviteľnú ujmu v majetkovej sfére dotknutej osoby, pričom je podstatné, v akom rozsahu bola

znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, resp. dobré meno a povesť právnickej osoby.
Žalobkyňa v danej veci neoznačila a už vôbec nepreukázala, že v prípade existencie ňou tvrdeného
nároku by vznikli následky takej intenzity, ktorá by zakladala jej právo na priznanie požadovanej
peňažnejnáhrady.Zadosťučinenievpeniazochmápritombyťprostriedkomspravodlivejnápravyanemápredstavovať prostriedok slúžiaci na obohatenie sa. Neboli teda splnené podmienky pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže žalobkyňa ani nepreukazovala výšku nemajetkovej ujmy
z hľadiska kritérií vyplývajúcich z § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

37. Žalobkyňa nepreukázala splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a preto jej požadovanú náhradu škody v peniazoch
nemožno priznať.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy konania nevznikli a neúspešná žalobkyňa na ich náhradu
nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.